{"guid": "b59a8c42-63bc-4480-8082-5e140308c9ac:fb88414d-36a3-4fd9-a570-3e032e9d6dcf", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5", "spisova_znacka": "25Csp/13/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Csp/13/2024 z 10. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 10. júla 2024, sp. zn. 25Csp/13/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5", "identifikacne_cislo": "8724200429", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2024-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb88414d-36a3-4fd9-a570-3e032e9d6dcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Csp/13/2024\n8724200429\n10. 07. 2024\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2024:8724200429.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,\na. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátska\nkancelária Gallo s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter\nRybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 2.527,60\neur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu\n100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 29.01.2024 žiadal, aby súd zaviazal\nžalovanú na zaplatenie sumy 2.527,60 eur s úrokom z omeškania vo výške\n5%\nročne zo sumy 2.527,60 eur od 30.06.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Hlavné\nnámestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s D., E.. V žalobe\ntvrdil, že so žalovanou uzatvorili dňa 14.03.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na\nzáklade ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 3.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať\npôžičku v pravidelných\n120 mesačných splátkach v sume 51,34 eur, a to až do celkovej sumy\npôžičky vo výške 6.160,80 eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná sumu 2.368,44 eur. Keďže\nporušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne, žalobca ju vyzval k úhrade dlžných splátok\npredžalobnou upomienkou zo dňa 28.04.2021 a poskytol jej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní\na zároveň ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaná ani v dodatočne\nposkytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, tak dňa 19.06.2021 žalobca úver zosplatnil v súlade s čl.\n9.2 zmluvných podmienok a žalovanú na to upozornil listom zo dňa 24.06.2021. Celkový dlh žalovanej\npredstavuje sumu 2.527,60 eur,\nz ktorej si žalobca uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to\nod šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo\nzaslané obyčajnou listovou zásielkou s bežnou dobou doručenia 5 dní. Ku dňu podania žaloby mala\nžalovaná podľa prehľadu splátok uhradiť sumu 4.896,04 eur, pričom uhradila iba sumu 2.368,44 eur.\nŽalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere\nspolu so zmluvnými podmienkami a splátkovým kalendárom zo dňa 14.03.2017, kópie výplatných pások\nžalovanej za obdobie od 11/2016 do 01/2017, výpis z účtu žalovanej, potvrdenie o zadaní prevodu,\n\nžiadosť o poskytnutie pôžičky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 28.04.2021 spolu\ns kópiu doručenky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.06.2021 a štandardné\neurópske informácie o spotrebiteľskom úvere.\n4. Súd o podanej žalobe rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu\nč. k.\n25Csp/13/2024-41 zo dňa 28.02.2024, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej 15 dňovej\nlehote vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa v súlade s ustanovením § 267 ods. 4 Civilného\nsporového poriadku vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušil.\n5.1 Žalovaná v podanom odpore dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku poprela čo do základu\na výšky v celom rozsahu a neuznala jeho nárok z viacerých dôvodov. V prvom rade namietla samotnú\nplatnosť zmluvy o úvere, pretože podľa nej žalobca nepreukázal uzatvorenie predmetnej zmluvy za neho\nako veriteľa oprávnenou osobou. Zmluvu mal uzatvoriť údajne prostredníctvom bližšie nešpecifikovanej\nosoby pod menom A. F.. V zmluvnej dokumentácii sa však nenachádza žiadna listina - dohoda o\nplnomocenstve, ktorá by takúto osobu oprávňovala na konanie za veriteľa a z informatívneho výpisu z\nObchodného registra vyplýva, že nešlo o štatutára veriteľa. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral\nza žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k zmluve na\npreukázanie jeho oprávnenia uzatvárať zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej\nje oprávnený na takéto právne úkony. Tieto skutočnosti majú za následok nepreukázanie oprávnenia\ntejto neznámej osoby konať za veriteľa v otázke uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Dohoda\no plnomocenstve nie je súčasťou žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácie, na základe čoho\npredmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou\n– konajúcou osobou. A keďže je zmluva absolútne neplatnou, vzniesla námietku premlčania uplatneného\nnároku podľa § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko trojročná premlčacia doba na vrátenie sumy\nz neplatne uzatvorenej zmluvy dňa 14.03.2017 začala plynúť žalobcovi nasledujúci dňa, t. j. deň\n15.03.2017 a uplynula dňa 15.03.2020, takmer štyri roky pred podaním žaloby na súd dňa 29.01.2024,\na preto je nárok žalobcu premlčaný v celom rozsahu.\n5.2 Ako ďalšie dôvody, ktorými neuznala nárok žalobcu poukázala na konanie pôvodného veriteľa, ktorý\nju neinformoval o podstatných obligatórnych náležitostiach zmluvy podľa § 4 v spojení s § 9 zákona\nč. 129/2010 z. z. vopred, v dostatočnom časovom predstihu, a to o celkovej výške úveru, úrokovej\nsadzbe, celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť a o RPMN, ako ani o výške, počte a termíne splátok. Veriteľ\npred poskytnutím úveru neskúmal dostatočne ani jej bonitu, pretože v časti II. zmluvy sa nachádza len\núdaj o jej priemernom čistom príjme vo výške 1.180,- eur, avšak v časti o výdavkoch sa nenachádzajú\nžiadne informácie, pričom ona sama mala v tom čase u toho istého veriteľa uzatvorených viacero zmlúv.\nTýmto konaním hrubým spôsobom porušil povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý\núver, čo je postihnuté bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Okrem toho je úver bezúročný a bez\npoplatkov aj z dôvodu, že neobsahuje správny údaj o ročnej úrokovej sadzbe o odplate. Podľa nej ak\nbol do interaktívnej kalkulačky zadaný údaj o úrokovej sadzbe tak ako ho uvádza zmluva (17,90 %) z\nkalkulačky vyplynulo, že výška splátky by musela byť až vo výške 53,86 eur a celková čiastka úveru\ndosahovala až hodnotu 6.463,51 eur. V zmluve je nesprávne a teda zavádzajúco uvedená buď výška\núrokovej sadzby, alebo výška splátky a v tejto súvislosti aj výška celkových nákladov. Ak do kalkulačky\nzadala výšku splátky podľa zmluvy (51,34 eur) dospela k výške úrokovej sadzby len v hodnote 16,58\n% (odlišná od zmluvy o 1,32 %). Z uvedeného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený niektorý z\núdajov – buď výška úrokovej sadzby, alebo výška splátok\na celkovej čiastky splatnej\nspotrebiteľom, čo má za následok neurčitosť týchto obligatórnych náležitostí, a preto zjavné nedodržanie\npovinnosti veriteľa uvádzať v zmluve skutočné\na reálne údaje spotrebiteľského\núveru, ako to mal na mysli aj samotný zákonodarca, ktorý porušenie tejto povinnosti (práve vo vzťahu k\nvymenovaným údajom) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takého úveru. Je preto podľa\nnej nepochybné, že predmetná zmluva obsahuje hneď niekoľko nesprávnych obligatórnych náležitosti,\na preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ by súd mal za to,\nže zmluva bola uzatvorená platne.\n6.1 Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2024 vo vzťahu k žalovanou namietanej platnosti\nzmluvy uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, a preto boli splnené\nzákladné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaná nebola k podpisu zmluvy\nžiadnym spôsobom nútená a nepodpísala ju pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné\nzmluvné podmienky, pričom žalovaná bola s parametrami zmluvy riadne oboznámená a tieto boli\n\nkonkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bola taktiež oboznámená. Pri podpise zmluvy\nvedela akú istinu a aké príslušenstvo bude povinná platiť, toto nerozporovala a vykonávala úhrady v\nzmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. O skutočnosti, že došlo k platnému\nuzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovanej. Zmluva bola preto riadne uzatvorená a je\nspôsobilým titulom na domáhanie sa žalovanej sumy. Nemôže byť od počiatku neplatná, nakoľko žalobca\nposkytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná vykonala aj niekoľko čiastkových úhrad v zmluvne\npredpísanej výške, čím je podľa neho preukázaná skutočnosť, že bola s podmienkami zmluvy riadne\noboznámená. Ňou uvádzané tvrdenia sú tak zjavne účelové v snahe spochybniť platnosť právneho\núkonu. Uplatnený nárok nie je ani premlčaným, pretože k dátumu zosplatnenia z predpísaných 50.\nsplátok evidoval úhradu 46 splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania so 47. splátkou ako prvou\nv celosti neuhradenou splatnou dňa 20.02.2021, pričom začiatok premlčacej doby plynie až prvý deň\nnasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splátkou splatnou dňa 20.02.2021, t. j. odo dňa\n21.05.2021, a preto premlčacia doba uplynula najneskôr 21.05.2024. Keďže žaloba bola podaná na\nsúde dňa 29.01.2024, nie je jeho nárok premlčaný, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022.\n6.2 K namietanému nedostatku skúmania schopnosti žalovanej splácať úver pred uzatvorením zmluvy\no pôžičke uviedol, že žalovaná ako žiadateľ uviedla v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške\n1.180,-eur, ktorý bol overený dokladmi o príjme. Rodinný stav uviedla slobodná a počet nezaopatrených\ndetí 0. Mesačné finančné náklady na zmluve uviedla vo výške 0,- eur. Pre zistenie skutočných finančných\nnákladov klienta vykonal dopyt do registra NRKI, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady\nv registri NRKI vo výške 127,- eur. Iné mesačné výdavky uviedla taktiež vo výške 0,- eur. Životné\nminimum bolo v tom čase vo výške 198,09 eur. Následne vykonal prepočet schopnosti splácať úver\ns výsledkom príjem – výdavky = 854,91 eur, splátka žiadaného úveru 51,34 eur. Keďže výsledkom\nporovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, bola žiadosť schválená.\nPodľa neho odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver bola\nzachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo z jeho strany k porušeniu žiadnej povinnosti. V\nčase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ\npovinný v rámci posudzovania bonity dodržať. Samotná žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala\nžalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru\na nepožiadala ani o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a dohodol s ňou nové\npodmienky splácania. Doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by\njeho nárok spochybňovali.\n7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2024 zotrvala na dôvodoch neplatnosti zmluvy\nuvedených v podanom odpore, pretože len samotná skutočnosť, že zmluvu podpísala a na jej podklade\nčiastočne plnila svoj záväzok, nie je spôsobilá konvalidovať vady zmluvy, ktoré vyplývajú priamo zo\nzákona, a ktoré sa ex lege spájajú s určitými právnymi účinkami. Ak uzavretá (úverová) zmluva trpí\nvadami od začiatku, túto skutočnosť nie je možné prehliadať len preto, že bola stranami podpísaná\na došlo aj k plneniam jej zmluvných strán. Naopak samotný zákonodarca počíta s takouto situáciou,\nkeď medzi výpočet jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia zaradil aj situáciu,\nkedy dôjde\nk plneniu na podklade neplatného právneho úkonu. Ak by takéto\ntvrdenia žalobcu mali obstáť, potom by táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia vyjadrená\nv ustanovení\n§ 457 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola v právnom poriadku úplne\nnadbytočná, keďže\nz dôvodov popisovaných žalobcom by prakticky nikdy nemohlo\ndôjsť k jej naplneniu. V rámci nedostatočného skúmania bonity žalobcom zdôraznila, že sám žalobca\nuviedol, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver vychádzal prakticky iba\nz dát uvádzaných samotnou žalovanou (s výnimkou dopytu do registra NRKI), pričom poskytnuté\ninformácie si žiadnym bližším spôsobom neoveroval. Podľa žalobcu jediným pravidelným mesačným\nvýdavkom spotrebiteľa mala byť v čase uzavretia úverovej zmluvy iba splátka ďalšieho úveru vo výške\n127,- eur, pričom žiadne ďalšie náklady neuvádza. Je pritom nepredstaviteľné, ako by mohli ďalšie\npravidelné mesačné výdavky spotrebiteľa dosahovať sumu 0,- eur, zvlášť, keď žalovaná pracovala\nv zahraničí, kde si musela zabezpečovať ubytovanie, ošatenie, stravu, hygienu atď. Ak by jej finančný\nstav bol skutočne taký, ako prezentuje žalobca (podľa čoho jej mesačne malo zostávať „zvyšných“ cca.\n850,- eur), potom by o poskytnutie spotrebiteľského úveru vôbec nemusela žiadať. Je teda evidentné,\nže žalobca nedostatočným spôsobom skúmal minimálne výšku výdavkov spotrebiteľa, a že takisto\nnevykonal lustrácie v príslušných a dostupných databázach a registroch, na základe čoho takéto jeho\n\nkonanie nie je možné považovať za konanie súladné s odbornou starostlivosťou, na ktoré je každý\ndodávateľ povinný.\n8. V spore bolo nariadené ďalšie pojednávanie na deň 10.07.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca\nani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v\nich neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný dôvodný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho\nodročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho\nprávneho zástupcu.\n9. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvala na svojej\nprocesnej obrane, ktorú uviedla v podanom odpore a následnom vyjadrení. Žiadala, aby súd zamietol\nžalobu predovšetkým z dôvodu neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca nepreukázal\njej uzatvorenie oprávnenou osobou. Túto skutočnosť mal v zmysle negatívnej dôkaznej teórie preukázať\nžalobca, ktorý tak doposiaľ neurobil. Žalobca nezaujal žiadne stanovisko ani k ďalším jej dôvodom,\nktorým namietala nedôvodnosť podanej žaloby a dôkazy, ktoré predložil k skúmaniu schopnosti splácať\núver, nepreukazujú, že by si túto povinnosť splnil s odbornou starostlivosťou. Záverom poukázala na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/45/2012, v ktorom súd konštatoval,\nže pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné\nuprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.\n10. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, odporom žalovanej, vyjadrením strán sporu a na základe\nvykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo\nstranami sporu namietané ani spochybnené a ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil\nnasledovný skutkový stav:\n11. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej žalobcom súd zistil, že veriteľ- spoločnosť\nConsumer Finance Holding a žalovaná uzatvorili dňa 14.03.2017 písomnú zmluvu, predmetom ktorej\nbolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 3.000,- eur. Žalovaná mala\ntento úver podľa zmluvy splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 51,34 eur splatnými vždy k 20. dňu\nv mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.04.2017, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je\n6.160,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa sú 3.160,80 eur. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na\n20.03.2027. Súčet žalovanej poskytnutej sumy 3.000,- eur a celkových nákladov spotrebiteľa 3.160,80\neur zodpovedá sume uvedenej ako celková čiastka, t. j. 6.160,80 eur. Ročná úroková sadzba uvedená\nv zmluve bola 17,90 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 17,90 % a priemerná\nhodnota RPMN 13,31 %. Zmluva bola podpísaná dňa 14.03.2017 v G. klientom- žalovanou a za veriteľa\nje v zmluve uvedený A. F..\n12. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že pri uzavretí zmluvy\nklient predložil z dokladov len občiansky preukaz. Je tam uvedené, že je slobodná, bezdetná, žiadne\nvyživované osoby, že výška jej vyživovacej povinnosti je 0,-eur\na jej pracovné zaradenie\nje zamestnanec v zahraničí. V rámci údajov o jej zamestnaní a finančnej situácii je uvedený názov\nzamestnávateľa G. H.- B. I., J. B. XX/X, E., K.: XX XXX XXX a priemerný čistý mesačný príjem je uvedený\nvo výške 1.180,- eur. Potom sú tam políčka pre vyplnenie údaja o výške mesačných finančných výdavkov\n(napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) kde je uvedené 0,- eur. Iné mesačné výdavky (napr. SIPO,\nnáklady na bývanie, telefón) sú uvedené vo výške 0,- eur.\n13. Priamo z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby od žalovanej bolo vyžadované dokladovanie jej pomerov\nnejakými dokumentmi a dôkazmi, zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich nespomína. V\nzmluve sa uvádza len to (časť VIII. Vyhlásenie klienta) - že uzatvorením tejto zmluvy klient prehlasuje, že\nvšetky vyššie uvedené údaje týkajúce sa klienta sú úplné a pravdivé a berie na vedomie, že spoločnosť\nje oprávnená si overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať úver a zistenia ďalších\ninformácií, ktoré bude považovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za nevyhnutné. Zo žalobcom\npredloženej dokumentácie vyplýva, že v rámci príloh zmluvy boli obsiahnuté už len Štandardné európske\ninformácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o RPMN a Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane\nosobných údajov.\n14. Zo žiadosti k pôžičke na čl. 15 rub spisu vyplýva, že žiadateľ – žalovaná predložila k žiadosti o úver\ndoklad totožnosti - platný občiansky preukaz a z dokladov o príjme výplatné pásky za posledné dva\n\nmesiace, výpis z účtu a pracovnú zmluvu. Súdu boli predložené kópie výplatných pások, z ktorých\nvyplýva, že žalovaná mala v mesiaci 11/2016 čistý príjem vo výške 1.182,13 eur, v mesiaci 12/2016 vo\nvýške 1.218,15 eur, v mesiaci 01/2017 vo výške 1.069,40 eur, čo zodpovedá aj výške výplaty na výpise\nz účtu žalovanej. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, vrátane dopytu NRKI, okrem osobných\núdajov o žalovanej, jej zamestnávateľovi, čistom mesačnom príjme vyplýva aj to, že žalovaná podľa\nžalobcu nemá žiadne mesačné finančné výdavky ani iné mesačné výdavky.\n15. Podľa potvrdení o zadaní prevodu na čl. 10 rub spisu bola žalovanej prevedená dňa 14.03.2017\nna jej účet suma úveru vo výške 3.000,- eur. Z prehľadu splátok a úhrad\nk úverovej\nzmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaná uhradila na úver celkovo sumu\n2.368,44 eur a poslednú riadnu splátku uhradila dňa 23.12.2020. Po tomto dátume žiadne ďalšie splátky\nneuhradila. Dňa 19.06.2021 je zaznamenané zosplatnenie úveru vo výške 2.329,04 eur. Po zosplatnení\núveru žalovaná nevykonala žiadnu úhradu.\n16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.04.2021 žalobca oznámil žalovanej, že na zmluve zo dňa\n14.03.2017 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 147,22 eur, ktorý žiada bezodkladne\nuhradiť s tým, že ak do 05.06.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa predloženej\nkópie doručenky na čl. 16 spisu sa zásielka vrátila od žalovanej ako neprevzatá v odbernej lehote\ndňa 25.05.2021. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa\n24.06.2021 žalobca žalovanej oznamoval, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu\nnaraz.\n17. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní\na\nfinančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 14.03.2017\nfinančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky\nna území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy\ns finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom.\nFinančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území\nSlovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným\npobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent\nnemôže vykonávať finančné poradenstvo. Ak v § 11 a 12 nie je ustanovené inak, na území Slovenskej\nrepubliky môže vykonávať finančné sprostredkovanie len finančný agent, ktorým je\na) samostatný finančný agent,\nb) viazaný finančný agent,\nc) podriadený finančný agent.\n18. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 14.03.2017\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo\nzastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.\n19. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia\nštátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.\n20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä\nk vzniku,\nzmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\n21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských\nzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,\npoužijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné\ndojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú\nneplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci\npredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri\nuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo\ninej podnikateľskej činnosti.\n\n23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo\nv dobe\nv tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak\nsa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n26. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia\nz bezdôvodného\nobohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,\nkeď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,\nčo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol\npremlčanie namietať.\n27. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením\nz právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\n29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 14.03.2017 (ďalej\nlen „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy\no spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,\nodloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský\núver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov\nna platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého\nadresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je\ndotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie\nspotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi\noprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským\núverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery\npodľa osobitného predpisu 1b)\na nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom\nna účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)\ntýkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru\npodľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n30. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia\nObčianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.\n31. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou\nsa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté\npeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.\n32. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy\no\nspotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru\npovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom\nberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,\npríjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.\n\n33. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť\núplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za\npodmienok ustanovených osobitným zákonom\n34. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka\na pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských\núveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.\n35. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní\nspotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne\na ponúkať\na poskytovať spotrebiteľské úvery\na) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a\nb) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne\npreukázať.\n36. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä\nto, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,\nb) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje\nzískané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa\nrovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n37. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §\n7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V\nprípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nZa hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver\nveriteľom bez akýchkoľvek údajov\no príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje\nz príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa\npovažuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n38. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti\n(poskytovanie úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu\na že sporný vzťah sa má posúdiť podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Medzi stranami\nbolo sporné platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná navyše namietala, že v prípade\nposkytnutého spotrebiteľského úveru sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 11 ods. 1,\nako aj podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie niektorých náležitostí\nzmluvy predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež pre hrubé porušenie\npovinností veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona\no spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná namietala v podanom odpore ne/\nplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v dôsledku toho premlčanie nároku žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, súd sa prioritne zaoberal touto jej námietkou, keďže v prípade preukázania\nhrubého porušenia povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa\n§ 7 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. by už nebolo podstatné skúmať, či by sa jednalo\naj o prípad bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona, resp. z dôvodov absencie\nobligatórnych náležitosti zmluvy podľa § 11 ods. 1 zákona. Zodpovedanie otázky platnosti zmluvy je\nnepochybne základnou zákonnou podmienkou uplatnenia nárokov z nej plynúcich.\n39. Podľa žalovanej úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, a to najmä preto,\nže žalobca ju mal uzatvárať prostredníctvom svojho zástupcu, teda nie priamo svojimi štatutármi.\n\nZmluvu mal uzatvoriť údajne prostredníctvom bližšie nešpecifikovanej osoby pod menom A. F., avšak v\nzmluvnej dokumentácii sa nenachádza žiadna listina - dohoda o plnomocenstve, ktorá by takúto osobu\noprávňovala na konanie za veriteľa\na z informatívneho výpisu z Obchodného registra\nvyplýva, že nešlo o štatutára veriteľa. Ak ju uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný\nštatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto zmluve na preukázanie svojho oprávnenia pripojiť\ni dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej bol oprávnený i na tento právny úkon. Keďže zmluva\nnebola podpísaná oprávnenou osobou, je neplatná. Samotná skutočnosť, že zmluvu podpísala a na\njej podklade čiastočne plnila svoj záväzok, nie je spôsobilá konvalidovať vady zmluvy, ktoré vyplývajú\npriamo zo zákona. V opačnom prípade by skutková podstata bezdôvodného obohatenia vyjadrená v\nustanovení § 457 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola v právnom poriadku úplne nadbytočná, keďže by\nprakticky nikdy nemohlo dôjsť k jej naplneniu. Ak teda na základe takejto neplatnej zmluvy jej žalobca\nposkytol istinu úveru, došlo na jej strane\nk bezdôvodnému obohateniu, vydania\nktorého sa žalobca mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. A keďže k čerpaniu úveru\ndošlo dňa 14.03.2017, nasledujúci deň sa žalobca bezdôvodne obohatil a vydania tohto obohatenia sa\nmohol domáhať do 15.03.2020.\n40. Žalobca naproti tomu tvrdil, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, a preto\nboli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaná nebola k podpisu\nzmluvy žiadnym spôsobom nútená a nepodpísala ju pod nátlakom. O skutočnosti, že došlo k platnému\nuzatvoreniu zmluvy svedčia podľa neho aj čiastkové úhrady žalovanej v zmluvne predpísanej výške, a aj\npreto je nepochybné, že nim uplatnený nárok nie je ani premlčaný. Žalobca sa však nevyjadril vôbec\nk tomu, kto bol, resp. je osoba A. F., na základe akej právnej skutočnosti (dohody o plnomocenstve,\npísomnej zmluvy v pozícii finančného agenta a pod.) podpisoval zmluvu za spoločnosť Consumer\nFinance Holding, a. s. Nepreukázal tak, či bol A. F. oprávnený konať v mene a na účet tejto\nspoločnosti, resp. či bol oprávnený uzatvárať zmluvu ako samostatný alebo viazaný finančný agent. Do\nrozhodnutia súdu nebolo z jeho strany predložené akékoľvek splnomocnenie preukazujúce oprávnenie\nsamostatného, prípadne viazaného finančného agenta uzatvárať úverové zmluvy v mene a na účet\nžalobcu.\n41. Vzhľadom k tomu, že do rozhodnutia súdu nebolo zo strany žalobcu preukázané, na základe\nakej právnej skutočnosti bol A. F. oprávnený uzatvárať úverové zmluvy v mene a na účet spoločnosti\nConsumer Finance Holding, a. s., súd takto uzavretú zmluvu považoval za absolútne neplatný právny\núkon, ktorý nebol urobený oprávnenou osobou. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Krajského\nsúdu Banská Bystrica, sp. zn. 2CoE/6/2019 zo dňa 28.03.2019, na ktoré poukázala aj žalovaná,\na podľa ktorého cit.: „V danom prípade\nz predloženej rozhodcovskej zmluvy,\nktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že bola podpísaná\n4. januára 2013 povinným\nako dlžníkom a mandatárom oprávneného na strane veriteľa. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu teda\nneuzatváral štatutárny zástupca oprávneného, ale oprávnený ju podpísal prostredníctvom mandatára,\na teda prostredníctvom priameho zastúpenia. Ak má byť uzatvorenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy\nvyhodnotené ako platný právny úkon, musí byť zrejmé, že osoba vystupujúca ako zástupca oprávneného\n(mandatár) bola skutočne oprávnená na jeho vykonanie. V prípade zastúpenia nepostačuje len uvedenie\nskutočnosti, že podpisujúca osoba koná v mene mandanta ako mandatár, ale musí byť zrejmé, že\nosoba konajúca ako mandatár (splnomocnenec) je aj skutočne oprávnená vykonať v mene a na účet\nmandanta (splnomocniteľa) predmetný právny úkon – uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 23 OZ\nzastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo\nna základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený\na zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná\nmoc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám,\nktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej\nexistencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Ak\nk písomnému právnemu úkonu, ktorým je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je pripojená písomná\ndohoda o plnomocenstve (mandátna zmluva), nie je možné prijať záver, že rozhodcovská zmluva bola\nuzatvorená platne, keďže nie je zrejmé, či osoba konajúca za zastúpeného (oprávnený) je aj skutočne\noprávnená vykonať daný právny úkon – uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.“ Na rovnakom závere\nnemení nič ani skutočnosť, že v tomto prípade išlo o rozhodcovskú zmluvu.\n42. Súd sa teda stotožnil hneď s prvým žalovanou namietaným dôvodom nedôvodnosti podanej\nžaloby, a to neplatnosťou úverovej zmluvy, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil, keďže len\n\nvšeobecne konštatoval platné uzatvorenie zmluvy a plnenie zo strany žalovanej. Avšak plnenie žalovanej\nneznamená, že zmluva sa stala platnou, pokiaľ táto od počiatku trpela vadami a je potrebné považovať\nju za neplatnú.\n43. Keďže na podklade takého neplatného právneho úkonu žalovaná prijala finančné prostriedky od\nžalobcu vo výške 3.000,- eur, podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo v tomto\nrozsahu na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi\nvydať podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Jeho vymáhanie od žalovanej je pre žalobcu limitované\nobjektívnou a subjektívnou premlčacou dobou podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa tak\nmohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa §\n107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže k danému bezdôvodnému obohateniu došlo 15.03.2017\na k podaniu žaloby na súd došlo až 29.01.2014, je nepochybné, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné\npovažovať v celom rozsahu za premlčaný.\n44. Momentom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vznikla žalovanej povinnosť vydať\ntoto bezdôvodné obohatenie ako celok. Lehota na vrátenie sumy začala žalobcovi plynúť dňa 15.03.2017\na uplynula dňa 15.03.2020, pričom žaloba tak, ako bolo vyššie uvedené, bola na súd podaná až\n29.01.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná v spore vzniesla úspešne námietku premlčania,\na preto žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať v celom rozsahu za premlčaný.\n45. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo\nzo spotrebiteľskej\nzmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.\nZmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť\njeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.\n46. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd prisvedčil právnemu názoru žalovanej vyslovenému\nuž v podanom odpore, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n47. Súd len pre úplnosť uvádza, že v prípade ak by aj žalobca mal za to, že zmluva bola platne\nuzatvorená, navyše má za dôvodné aj tvrdenie žalovanej o nedostatku skúmania jej bonity žalobcom, a\ntým aj porušenie ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z citovaného ustanovenia zákona o\nspotrebiteľských úveroch jasne vyplýva, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.\n1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a navyše\nv prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n48. Z vykonaného dokazovania a žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že tento poskytol žalovanej\núver bez toho, aby preukázal skúmanie jej bonity, hoci z predložených kópii výplatných pások a výpisu\nz účtu je zrejmé, že skúmal príjem žalovanej. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom\nsplnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa\no plnenie zosplatnenej istiny, úrokov\na ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy, pretože tak ako už bolo vyššie uvedené, porušenie\ntejto povinnosti má okrem samotnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší podstatný zákonný\ndôsledok, a to, že veriteľ v takom prípade nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové\nsplatenie spotrebiteľského úveru.\n49. Vychádzajúc z § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou veriteľa pri posúdení\núverovej schopnosti klienta brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,\ntak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou\nmierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,\npredaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom\nkladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi\nzostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.\nPri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza\nz existujúceho stavu\na prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver\nbude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď\nz pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.\nZ uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu\nbolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z\ntextu zákona\no spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa\no tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o\n\núver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak\nveriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z\ninformácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie\nzhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.\nZa dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný\nzískať objektívny obraz\no žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/\ndomáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady\nna bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu\nsama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.\n32Csp/132/2020 z 11.03.2021).\n50. K hodnoteniu bonity klienta sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 23.09.2020 sp. zn.\n2CoCsp/20/2020, podľa ktorého cit.: ,,Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v\nust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna\nsituácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu\nbonity klienta. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé\núdaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od\nspotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné\ninformácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.“\n51. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských\nzmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho\ndvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého\nČlánky 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že\nvnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej\nv článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,\npod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.\n52. V prejednávanom spore zo žiadnych žalobcom predložený dôkazov nevyplýva, zisťovanie informácii\no bývaní žalovanej, jej výdavkoch, zabezpečení základných životných potrieb a o jej finančnej situácií.\nZo zmluvy o úvere a žiadosti k nej vyplýva, že žalobca vychádzal pri poskytovaní úveru iba z kópie\nobčianskeho preukazu, dvoch výplatných pások a výpisu z účtu. Žiadne ďalšie doklady preukazujúce\npríjmy a výdavky žalovanej neboli žalobcom vyžadované ani doložené. Žalobca tak nepožadoval od\nžalovanej predloženie dokumentov na preukázanie príjmov a predovšetkým jej výdavkov, ale postačili\nmu iba osobné vyhlásenia žalovanej o jej osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, ktoré\nnásledne žalobca uviedol v zmluve. Pritom v zmluve nie sú uvedené žiadne mesačné finančné výdavky\nžalovanej (splátky úverov, hypoték a lízingov) ani iné mesačné výdavky žalovanej na SIPO, bývanie,\ntelefón a pod., a to napriek tomu, že táto v tom čase pracovala v zahraničí. Žalobca vo svojom\npísomnom vyjadrení len uviedol, že zohľadnil životné minimum žalovanej vo výške 198,09 eur a mesačné\nvýdavky uvedené v registri NRKI vo výške 127,- eur. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi\nschopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná\nstarostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať napr.\npotvrdením zamestnávateľa dlžníka o zdroji jeho príjmu, potvrdením o daňovej povinnosti a pod. Dôležitú\núlohu zohráva aj povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom\npublikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a\ntieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho\npríjmoch a výdavkoch (pozri rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).\n\n53. V priebehu konania žalobca riadne nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou zisťoval príjmy\na zadlženosť žalovanej, a teda jej schopnosť platiť poskytnutý úver. Neuniesol teda dôkazné bremeno\nna preukázanie splnenia svojej povinnosti, keď pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou\nodbornou starostlivosťou, keďže pri absencii dokladov, ktoré by riadne preukázali údaje o pomeroch\nžalovanej, jej aj napriek tomu poskytol úver. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že preveril výdavky\nžalovanej súvisiace s peňažnými záväzkami, chodom domácnosti a živobytím, pričom nie je možné\nvychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi\npodkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne\na zreteľne stanovuje veriteľovi povinnosť preveriť údaje nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom\nstave spotrebiteľa. V tomto prípade žalobca nielenže žiadnym spôsobom nepreveril výdavky žalovanej,\nale ani nepožadoval od nej uvedenie akejkoľvek výšky výdavkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere\nabsentujú akékoľvek údaje o výdavkoch žalovanej vrátane výdavkov na bežný chod domácnosti.\nNedôsledne zisťovanie finančných výdavkov a uspokojenie sa s ,,nulovými“ výdavkami, navyše pri práci\nv zahraničí svedčí o hrubom porušení povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou.\n54. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca\nposkytol žalovanej úver, pričom nepreukázal, žeby mal zistenú a preverenú výšku jej príjmov a výdavkov.\nZa hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver\nveriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 zákona 129/2010 Z. z.) a spotrebiteľ\nje povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.).\nZ uvedeného vyplýva, že postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou zodpovedá jedine taký postup,\nkedy by veriteľ sám žiadal (vzhľadom na § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) príslušné údaje o príjme\na výdavkoch a tiež dôkazy na preukázanie, čo žalobca nepreukázal žeby urobil a z ním predložených\ndôkazov nevyplýva, že by tak bolo učinené. Hoci si\nv zásade každý veriteľ môže\nrôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika\nje ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť\nsplnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného\nz\ntýchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (viď aj rozsudok Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019).\n55. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou veriteľa a\nnestačí iba splnenie tejto povinnosti formálne, pohodlným získaním údajov cez rôzne registre od stola,\nale veriteľ musí chtiac - nechtiac aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť\nodbornej starostlivosti (bližšie pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32 Csp/132/2020 zo dňa\n11.03.2021). V priebehu konania žalobca riadne nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou zisťoval\npríjmy a celkovú zadlženosť žalovanej, a teda jej schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní\núverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keďže pri absencii dokladov, ktoré\nby riadne preukázali údaje o pomeroch žalovanej, jej aj napriek tomu poskytol úver. K nutnosti riadneho\npreukázania skúmania bonity spotrebiteľa súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky, napr. na rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp.zn.10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020, uznesenie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5Co/107/2019 zo dňa 13.02.2020, rozsudok Krajského súdu prešov sp. zn. 19Co/130/2019 zo\ndňa 27.02.2020 a sp. zn. 3Co/153/2019 zo dňa 10.03.2020.\n56. Hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch má v zmysle §\n11 ods. 2 tohto zákona za následok to, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nNavyše, podľa prvej vety § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, nie je oprávnený od spotrebiteľa\npožadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Inak povedané, veriteľ nie je oprávnený úver\npredčasne zosplatniť. Aplikujúc uvedené ustanovenie súd dospel k záveru, že žalobca nemohol pre\nnedôsledné skúmanie bonity žalovanej úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o predčasnom\nzosplatnení úveru z dôvodu rozporu s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súd\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.\n\n57. Súd naviac k tomuto poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca síce predložil súdu upozornenie„predžalobnú upomienku“ zo dňa 28.04.2021 s dokladom o doručení, podľa ktorého sa od žalovanej\nvrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 25.05.2021. Žalobca predložil tiež oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.06.2021, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že toto oznámenie\nžalovanej skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz,\nktorým by bolo preukázané, žeby skutočne doručil žalovanej oznámenie, že vyhlásil predčasnú splatnosť\núveru a vyzval ju\nk úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať. Uvedené\nbolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru\na výzvy k úhrade zostatku úveru, žalovaná nemohla o ňom vedieť.\nZ ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje:\n1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka\nveriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie\noznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.\nŽalobca nepreukázal, že by žalovanej doručil predložené oznámenie\no vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru zo dňa 24.06.2021, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1\nObčianskeho zákonníka).\n58. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej, okrem dôvodu neplatnosti zmluvy, pre ktorý súd žalobu\nzamietol (pokiaľ by nebol pre žalobcu dostatočný dôvod neplatnosti úverovej zmluvy spojený s úspešne\nvznesenou námietkou premlčania) preukázané aj to, že žalobca nepostupoval s dostatočnou odbornou\nstarostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti vo vzťahu k preukázaniu príjmov a výdavkov žalovanej.\nV dôsledku hrubého porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch žalobca nemohol zosplatniť úver, keďže takýto úkon súd posúdil ako absolútne\nneplatný. Ak by aj žalobca mal za to, že úverová zmluva bola platne uzatvorená (čo však sám súdu\nnepreukázal), súd posudzujúc právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru\nz\ndôvodu rozporu s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle\n§\n39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon, žalobu v celom rozsahu zamietol aj\nz tohto dôvodu.\n59. Pokiaľ žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach argumentovala aj ďalšími dôvodmi bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, tak tými sa súd z hľadiska zachovania princípu hospodárnosti konania (čl. 17\nCivilného sporového poriadku) nezaoberal, nakoľko už samotnú zmluvu o úvere posúdil ako neplatnú.\n60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a\nvzhľadom na plný úspech žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania\nsúd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0"}, {"guid": "ebfe902d-9bb0-40bb-83b4-9f2f8e25c902:e392951a-9edf-4e14-9b4a-f1865906c336", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/130/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ebfe902d-9bb0-40bb-83b4-9f2f8e25c902:e392951a-9edf-4e14-9b4a-f1865906c336"}, {"guid": "edba1909-3a13-469c-b101-7616c578cbbd:a4b74a0a-b9ec-472c-80ad-6ab9f305aeed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1", "spisova_znacka": "3Co/153/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/153/2019 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1"}, {"guid": "f2388f5f-1c63-409f-aa75-26416ed62e8c:e4abe99a-6a68-4757-a5de-88d4e71e660a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7717213909.1", "spisova_znacka": "5Co/107/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/107/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7717213909.1"}, {"guid": "384609f8-d72f-4b20-8d7f-8f30c56530b4:99b574a1-4d3c-4e2e-9129-b23d328b3c59", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6415205260.1", "spisova_znacka": "2CoE/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/6/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6415205260.1"}, {"guid": "4e1cd8e8-3dda-46b6-acdb-2de0873a3689:58e53086-d4ac-483b-aa5f-3440eae2550e", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Csp/132/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/132/2020 z 11. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e1cd8e8-3dda-46b6-acdb-2de0873a3689:58e53086-d4ac-483b-aa5f-3440eae2550e"}], "citovane_v": []}