{"guid": "a49715a2-26b3-4530-85ca-14290fa8d134:73e023f7-9e61-4713-abc1-9a0fdf9f4fa4", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7", "spisova_znacka": "23Csp/18/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 23Csp/18/2024 z 12. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 12. júla 2024, sp. zn. 23Csp/18/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7", "identifikacne_cislo": "8724200694", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 2226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-2226", "datum_vydania": "2024-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73e023f7-9e61-4713-abc1-9a0fdf9f4fa4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n23Csp/18/2024\n8724200694\n12. 07. 2024\nJUDr. Juraj Šteffel\nECLI:SK:OSPP:2024:8724200694.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: UBC 2020, k.s., so\nsídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, ako správcu úpadcu obchodnej\nspoločnosti Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560,\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09\nBratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX\nC., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29,\n040 01 Košice, IČO: 47 234 466, za účasti osobitného subjektu OMBUDSPOT, Združenia na ochranu\npráv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, o zaplatenie 1.761,43\neur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 289,06 eur, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa\n\nzamieta.\n\nII. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 200 eur sa\nIII. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k\nIV. Osobitný subjekt\n\nzastavuje.\n\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\nm á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou z 15.02.2024 sa žalobca na žalovanej (ďalej žalovanom) domáhal zaplatenia istiny vo výške\nuvedenej v záhlaví rozsudku s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu\nzo Zmluvy o úvere uzavretej medzi pôvodným veriteľom (obchodnou spoločnosťou Silverside, a. s.)\na žalovaným v právnom postavení dlžníka – spotrebiteľa.\nŽalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver. Žalovaný sa ho zaviazal splácať\nprostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 77,80 eur.\nŽalobca poukázal na ust. § 46 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov: „Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred\nvyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu\naž do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre\npodmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so\nzáväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré\nsa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa\nukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu“, v zmysle ktorého\ndošlo dňom vyhlásenia konkurzu k splatnosti všetkých nesplatných pohľadávok a záväzkov úpadcu.\n\nŽalobca poukazuje na skutočnosť, že nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené\nv Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege.\nNakoľko sa Žalovaný dostal do omeškania so splácaním Úveru, žalobca má právo na zaplatenie\nzmluvnej pokuty vo výške 10 % p. a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky Úveru od prvého dňa\nomeškania (článok IX. Zmluvy), na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a.\nz dlžnej sumy nezaplatenej splátky Úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy), na zaplatenie\nzákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy zosplatneného Úveru od prvého\ndňa omeškania (článok II. Zmluvy). Nakoľko sa Žalovaný dostal do omeškania s úhradou mesačných\nnákladov spojených s poistením, žalobca má právo i na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo\nvýške 5 % p. a. z dlžnej sumy neuhradených súm mesačných nákladov spojených s poistením, a to od\nprvého dňa omeškania.\nNa základe uvedených skutočností tak žalobca na žalovanom požadoval zaplatenie istiny v celkovej\nvýške 1.761,43 eur, zmluvných úrokov vo výške 18,99 % ročne (v žalobe vyčíslených vo výške 436,81\neur a zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy 1.556,93 eur od 01.10.2022 do dňa podania žaloby.\n2. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu v celkovej výške, ktorú žalobca opomenul\nuviesť v prostriedkoch procesného útoku v žalobe. Vychádzajúc z obsahu zmluvy (výška úveru 3.000\neur) a tvrdenia žalobcu, že dlh na istine ku dňu podania žaloby predstavuje na istine 1.761,43 eur tak\nmožno uzavrieť, že žalovaný na dlh z titulu istiny zaplatil 1.238,57 eur.\n3. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto k zosplatneniu došlo tak ako je uvedené vyššie.\n4. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.\n5. Žalovaný právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany neuplatnil. Vyslovil však súhlas\ns pribratím osobitného subjektu do konania.\n6. Ten v rámci procesnej obrany o. i. namietol neplatnosť zmluvy a v tejto súvislosti namietol premlčanie\nnároku uplatneného žalobou. V ďalšom namietol, že úver poskytnutý na základe kritickej zmluvy\nje potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov ako právny následok porušenia právnej\npovinnosti pôvodného veriteľa pohľadávky skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného\nsplácať spotrebiteľský úver tak ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy.\n7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo 04.04.2024 namietol:\n1. neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 2. premlčanie uplatneného nároku a 3. namietol,\nže poskytnutý úver je potrebné kvalifikovať ako úver bezúročný a bezpoplatkový, 4. neprijateľnosť\ndojednania zmluvnej pokuty podľa ust. § 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka, 5. posúdenie právneho\núkonu žalovaného z 01.03.2024 (uznanie dlhu) ako právneho úkonu neplatného pre nedostatok\nzákonných náležitostí (uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky).\n8. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 2.059,06 eur\n(istina a zmluvná pokuta ako samostatne uplatnený nárok).\n9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:\n10. Úpadca uzavrel so žalovaným 06.11.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom boli\npeňažné prostriedky vo výške 3.000 eur.\n11. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 18,99 % ročne.\n12. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 77,80 eur.\n13. Prvá splátka bola splatná 26.12.2019, posledná 26.11.2024.\n\n14. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa v zmluve uvedené neboli. Žalovaný mal na\ndlh zaplatiť sumu v celkovej výške 4.668 eur.\n15. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 20,16 %.\n16. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 3.000 eur.\nNa dlh zaplatil 1.238,57 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.\n17. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným\nprávnym záverom.\n18. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so\nspotrebiteľom.\n19. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej\nfinančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno\nposkytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo\nna účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným\nprostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného\nspotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie\niného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,\nniektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované\nspotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných\npredpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice\nvýšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n20. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť\nspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a\nzaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. d) Zákona\no spotrebiteľských úveroch).\n21. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou\nposúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení\nsmernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť\npreskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej\nveriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré\nz porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú\npožiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).\n22. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).\n23. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné\nna posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa\nvyužívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným\nzákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).\n24. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od\nspotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti\npodľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa\n\n§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,\nvýdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo\nregistra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2\nZákona č. 129/2010 Z. z.).\n25. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.\n1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.\n26. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako\nstranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne\npríjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť\nalebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej\nschopnosti nepostačuje.\n27. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o\nspotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ\npred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií\nzískaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.\n28. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia\nna podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný\ncharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a\nvzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity\na aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili\npotrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.\n29. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho\nparlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií\n(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel\nby mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej\nzmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli\nveriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať\nsvoje zmluvné povinnosti.\n30. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,\nEU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol\nstanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v\nzásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice\n2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.\n31. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou\nveriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku\nna úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne\nodrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,\nC-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit\nSlovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).\n32. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer\nFinance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom\nzmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe\nním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným\n\nvyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky\noverovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.\n33. V prejednávanom spore žalobca v žalobe ani netvrdil, žeby veriteľ posúdil schopnosť žalovaného\nsplácať spotrebiteľský úver.\n34. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné\nopísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132\nods. 1Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)).\n35. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132\nods. 2 C. s. p.).\n36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť\ntýkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie\nsplnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil v uvedenom štádiu konania žiaden prostriedok\nprocesného útoku.\n37. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky\nk návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n38. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť\npravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to\nukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.\n39. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní\nurčitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej\npreukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.\n40. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia\nobjektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:\nKnihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,\nkto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.\n41. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová\nstrana uviesť, aby v spore uspela.\n42. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho\ndôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym\ndôkazným bremenom.\n43. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení\nobjektívneho dôkazného bremena.\n44. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi\nspája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je\nurčené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,\nmožno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.\n45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti\nzodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo\n(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR\n385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.\n46. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia\n\na dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú\npovinnosť splnil v replike z 24.06.2024.\n47. Jeho prostriedky procesného útoku v tejto časti účinne poprel žalovaný v duplike z 03.07.2024,\nktorý upozornil na skutočnosť, že pôvodný veriteľ nepostupoval v súlade s ust. § 7 ods. 1, ods. 28,\n§ 11 ods. 2. V prejednávanom spore tak, podľa právneho názoru žalovaného nemožno prijať právny\nzáver, podľa ktorého by bolo možné konštatovať konanie dodávateľa/pôvodného veriteľa ako súladné\ns jeho právnou povinnosťou konať vo vzťahu k žalovanému v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa\ns odbornou starostlivosťou. Preto zotrval na právnom názore, podľa ktorého je úver poskytnutý na\nzáklade kritickej zmluvy bezúročný a bez poplatkov.\n48. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované\ninformácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník\nveriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka\nzdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).\nKľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom\npublikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto\nporovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch\na výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).\n49. S ohľadom na uvádzané skutočnosti je preto zrejmé, že žalobca dostatočným spôsobom\nneskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možno tak uzavrieť, že veriteľ pohľadávky\nnesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto z tohto dôvodu nebol\noprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).\n50. V prostriedkoch procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe žalovaný i osobitný subjekt namietli\nneplatnosť kritickej zmluvy o úvere a v jej dôsledku premlčanie nároku žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia.\n51. Argumentoval, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, a to najmä preto, že\nžalovaný ju mal uzatvárať prostredníctvom svojho zástupcu, teda nie priamo svojimi štatutármi. Ak ju\nuzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto\nzmluve na preukázanie svojho oprávnenia pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je\noprávnený i na tento právny úkon.\n52. Takáto dohoda o plnomocenstve však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia\nzmluvy, na základe čoho úverovú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú\noprávnenou – konajúcou osobou. Uvedené závery potvrdzuje i rozhodovacia prax odvolacieho súdu,\nz ktorej osobitný subjekt poukázal na Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28.03.2019,\nsp. zn.: 2CoE/6/2019 – 118, v ktorom v odôvodnení odvolací súd uviedol nasledovné: „V danom\nprípade z predloženej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že bola podpísaná\n4. januára 2013 povinným ako dlžníkom a mandatárom oprávneného na strane veriteľa. Predmetnú\nrozhodcovskú zmluvu teda neuzatváral štatutárny zástupca oprávneného, ale oprávnený ju podpísal\nprostredníctvom mandatára, a teda prostredníctvom priameho zastúpenia. Ak má byť uzatvorenie\npredmetnej rozhodcovskej zmluvy vyhodnotené ako platný právny úkon, musí byť zrejmé, že osoba\nvystupujúca ako zástupca oprávneného (mandatár) bola skutočne oprávnená na jeho vykonanie. V\nprípade zastúpenia nepostačuje len uvedenie skutočnosti, že podpisujúca osoba koná v mene mandanta\nako mandatár, ale musí byť zrejmé, že osoba konajúca ako mandatár (splnomocnenec) je aj skutočne\noprávnená vykonať v mene a na účet mandanta (splnomocniteľa) predmetný právny úkon – uzatvorenie\nrozhodcovskej zmluvy. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho\norgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe\nplnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto\ndohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný\nprávny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca\nna určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej\nmedzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Ak k písomnému právnemu úkonu, ktorým\nje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je pripojená písomná dohoda o plnomocenstve (mandátna\n\nzmluva), nie je možné prijať záver, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, keďže nie je\nzrejmé, či osoba konajúca za zastúpeného (oprávnený) je aj skutočne oprávnená vykonať daný právny\núkon – uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.“ Osobitný subjekt poznameal, že aj napriek tomu, že\ncitované rozhodnutie pojednáva o uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, výklad použitý konajúcim súdom\nje analogicky potrebné aplikovať aj na prejednávaný prípad.\n53. Vzhľadom na to, že kritickú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú (z dôvodov\nuvedených vyššie), ak na jej základe žalovaný prijal od žalobcu istinu úveru, došlo na jeho strane\nk bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa žalobca mohol domáhať v objektívnej trojročnej\npremlčacej dobe.\n54. K čerpaniu istiny úveru zo strany žalovaného došlo 06.11.2019, a preto v tento deň došlo k\nbezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.\n55. Od nasledujúceho dňa si žalobca mohol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplatniť na\nsúde. K podaniu žaloby došlo až 15.02.2024, teda po viac ako troch rokoch odo dňa čerpania úveru, na\nzáklade čoho je tak zrejmé, že predmetný nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom\nrozsahu, keďže objektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku žalobcovi uplynula najneskôr\nuplynutím dňa 06.11.2022.\n56. V súvislosti s uvádzanými tvrdeniami žalobca namietol, že úverová zmluva bola za veriteľa (za\nžalobcu) uzatváraná p. D. D., ktorá pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy mala vystupovať ako podriadený\nfinančný agent samostatného finančného agenta, ktorým bola spoločnosť Silverside Financial Services,\ns. r. o. Na preukázanie uvádzanej skutočnosti žalobca splnomocnenie udelené spoločnosťou Silverside\nFinancial Services, s. r. o. splnomocnencovi D. D. nepredložil. Podľa jeho názoru vysloveného na\npojednávaní zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, žeby malo byť splnomocnenie na\nuzavretie zmluvy pevne spojené s príslušnou zmluvou a nie je potrebné ani to, aby bol podriadený\nfinančný agent označený v úverovej zmluve.\n57. V tejto súvislosti však žalovaný upozornil, že predmetné splnomocnenie preukazuje iba oprávnenie\nD. D. konať v mene a na účet spoločnosti Silverside Financial Services, s. r. o., avšak nepreukazuje\noprávnenie spoločnosti Silverside Financial Services, s. r. o. konať v mene a na účet samotného\nveriteľa - spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Preto nemožno považovať za preukázané oprávnenie\nsamostatného finančného agenta uzatvárať úverovú zmluvu za veriteľa. V tejto súvislosti poukázal na\nust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.\n58. Podľa citovaného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí\nobsahovať i obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,\npriezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o\nfyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná\nprostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu\núdajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu (pozn.\nsúdu).\n59. Pokiaľ tiež žalobca v podanom vyjadrení namietol skutočnosť, že žiaden právny predpis neukladá\npovinnosť, aby samotný právny úkon bol pevne spojený s udeleným splnomocnením, je treba podľa\nžalovaného takéto tvrdenia žalobcu považovať za irelevantné a zavádzajúce.\n60. Žalovaný túto skutočnosť ani netvrdil, iba poukázal na to, že doposiaľ nebolo ku zmluvnej\ndokumentácii pripojené akékoľvek splnomocnenie preukazujúce oprávnenie samostatného finančného\nagenta uzatvárať úverové zmluvy v mene a na účet žalobcu. Podstatným je, že zo strany žalovaného\ndošlo k napádaniu nedostatku oprávnenia samostatného finančného agenta uzatvárať úverovú zmluvu\nv mene a na účet žalobcu, pričom takéto oprávnenie nebolo zo strany žalobcu preukázané.\n61. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu oprávnenia samostatného\nfinančného agenta uzatvárať obdobné úverové zmluvy v mene a na účet pôvodného žalobcu, takýmto\nspôsobom uzavretú úverovú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý\nnebol urobený oprávnenou osobou.\n\n62. V intenciách vyššie uvádzaných skutočností je potom potrebné posudzovať aj vznesenú námietku\npremlčania žalobcom uplatneného nároku.\n63. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n64. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\n65. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z\nbezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať\nrokov odo dňa, keď k nemu došlo.\n66. Ako vyplýva z právnej argumentácie žalovanej i osobitného subjektu na kritickú úverovú zmluvu\nje potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon (pričom opak nebol zo strany žalobcu\npreukázaný).\n67. Keďže na podklade takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu žalovaný prijal finančné\nprostriedky vo výške 3.000 eur, podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo v tomto rozsahu\nna strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, ktoré bol žalovaný povinný podľa\nust. § 457 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.\n68. Vydania uvedeného bezdôvodného obohatenia sa žalobca mohol domáhať v objektívnej trojročnej\npremlčacej dobe, a to tak, ako to predpokladá ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže\nk danému bezdôvodnému obohateniu došlo 06.11.2019 a k podaniu žaloby na súd došlo až 15.02.2024,\nje zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať v celom rozsahu za premlčaný.\n69. Z uvádzaných skutočností je tak zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať v celom\nrozsahu za premlčaný.\n70. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;\nustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej\nzmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho\núkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel (ust. § 54a Občianskeho zákonníka).\n71. Vzhľadom na posledne uvedené zákonné ustanovenie tak súd prisvedčil právnemu názoru\nžalovaného a osobitného subjektu vyslovenému v prostriedkoch procesnej obrany, a preto žalobu ako\nnedôvodnú zamietol (výrok I).\n72. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 200 eur, a preto bolo\nkonanie v tejto časti zastavené (ust. § 145 ods. 2 C. s. p.).\n73. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n74. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc\nzásadu úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 % (Výrok III).\n75. Plne úspešný bol i osobitný subjekt, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % (Výrok IV) (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29.09.2015 sp. zn. 4MCdo 16/2014, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp 41/2020–\n205 z 26.01.2021).\n76. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 C. s. p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc)\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 270, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1"}, {"guid": "98188dca-5f79-41df-8c6b-5322ff5da193:cdf853c9-289e-47fd-8240-25015d492d4e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8417206715.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/41/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/41/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8417206715.2"}, {"guid": "384609f8-d72f-4b20-8d7f-8f30c56530b4:99b574a1-4d3c-4e2e-9129-b23d328b3c59", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6415205260.1", "spisova_znacka": "2CoE/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/6/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6415205260.1"}], "citovane_v": []}