{"guid": "56039d05-a149-4f66-972f-3d2357ce7f56:64b73789-2697-4ac5-b1a9-091a961d8b03", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5", "spisova_znacka": "23C/25/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 23C/25/2024 z 13. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 13. decembra 2024, sp. zn. 23C/25/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5", "identifikacne_cislo": "8724201757", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 2226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-2226", "datum_vydania": "2024-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b73789-2697-4ac5-b1a9-091a961d8b03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n23C/25/2024\n8724201757\n13. 12. 2024\nJUDr. Juraj Šteffel\nECLI:SK:OSPP:2024:8724201757.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom A. X/X, XXX X C., Rakúska republika, zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom\nHradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,\nXXX XX G., o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e s a , že darovacia zmluva uzavretá medzi H. E. a D. E. 30.03.2023, predmetom ktorej je\nrodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. KN-C 1348, ako aj pozemky parcely registra\n„C“ parc. č. 1348 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2 a parc. č. 1349 – záhrada o výmere\n294 m2, zapísané v LV č. XXX pre obec a k.ú. G., je voči žalobkyni neúčinná.\nII. Žalobkyňa\n\nmá\n\nvoči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobkyňa sa odporovacou žalobou z 22.04.2024 domáhala rozsudku v znení uvedenom vo výrokovej\nčasti I.\n2. Žalobu odôvodnila skutkovým tvrdením, podľa ktorého na základe právoplatného uznesenia\nOkresného súdu v Kežmarku, prostredníctvom notára JUDr. Jaroslava Lišku v konaní o dedičstve po\nporučiteľke I. J., J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, č. k. 2D/26/2022, Dnot 18/2022\nzo 07.04.2022 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej okrem iného H.\nE., J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. nadobúda rodinný dom súp. č. XXXX, postavený\nna pozemku parc. č. KN-C 1348,ako aj pozemky parcely registra „C“ parc. č. 1348 – zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 352 m2 a parc. č. 1349 – záhrada o výmere 294 m2,zapísané v LV č. XXX pre\nobec a k. ú. G. do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 v pomere k celku s tým, že sa zaväzuje vyplatiť\nustupujúcim dedičkám K. A., D. L. a A. B. – žalobkyni, každej jednej z nich čiastku 16.667,00 Eur\nv termíne najneskôr do 31.12.2022. H. E. – dlžník, svoju povinnosť ani voči jednej ustupujúcej dedičke\nnesplnila v určenom termíne.\n3. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa ho preukázala listinným\ndôkazom – vyššie citovaným Uznesením.\n4. V dôvodoch v ďalšom tvrdila, že sa 12.04.2023 z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre obec a k.\nú. G. dozvedela, že hoci jej dlžníčka H. E. jej pohľadávku neuhradila, na základe darovacej zmluvy\nz 30.03.2023, ktorej vklad bol povolený pod V 669/2023 – 1005/2023, darovala vyššie uvedené\nnehnuteľnosti žalovanému.\n\n5. Keďže dlžník je podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka osobou blízkou k žalovanému, je\nžalobkyňa presvedčená o tom, že dlžník uzatvoril túto zmluvu v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa.\n6. Uvedené skutkové tvrdenie taktiež nebolo medzi stranami sporné.\n7. Vzhľadom na to, že dlžníčka H. E. uzavrela darovaciu zmluvu so svojim synom, žalobkyňa využila\nprávo podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka a domáhala sa odporovateľnosti (presnejšie právnej\nneúčinnosti – pozn. súdu) tohto právneho úkonu.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že jediným a poctivým úmyslom uzavretia darovacej zmluvy\nmedzi ním a jeho matkou bolo naplnenie vôle jeho starého otca D. J., aby kritické nehnuteľnosti\nnadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že jeho matka\nuzavrela predmetnú darovaciu zmluvu s úmyslom ukrátiť svoju sestru / žalobkyňu ako veriteľa.\n9. Namietol, s odvolaním sa na ust. § 42 a ods. 2 Občianskeho zákonníka), že odporovať možno\nprávnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento\númysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku\nktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (ust. § 116 a 117),\nalebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana\nvtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.\n10. Žalovaný vyslovil právny názor, podľa ktorého v prejednávanom spore podmienky pre vyhovenie\nžaloby splnené nie sú, a preto ju navrhol zamietnuť.\n11. Na základe vyššie uvedených nesporných právnych skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\n12. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu je upravený v ust. § 42a a § 42b Občianskeho\nzákonníka takto:\n13. Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú\nuspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj\nvtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už\nbol uspokojený (ods. 1).\n14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť\nsvojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ\ndlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi\n( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď\ndruhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (ods. 2).\n15. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou (§ 42b ods. 1).\n16. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho\núkonu dlžníka prospech (ust. § 42b ods. 2).\n17. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali\nodporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len\nvtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi\n(ust. § 42b ods. 3).\n18. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať\nuspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;\nak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (ust. § 42b ods. 4).\n19. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka (odporovacej žaloby) je –\nposudzované z pohľadu žalujúceho veriteľa (žalobkyne) – dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by\n\nbolo určené, že je voči nemu právne neúčinný právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie jeho\nvymáhateľnej pohľadávky.\n20. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to,\naby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého pre výkon rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného\nproti dlžníkovi, domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)\nprávnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo\nv prospech ktorej bol právny úkon realizovaný.\n21. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ – namiesto\nurčenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho\núkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.\n22. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej\npohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,\nktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo\nvýške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu (pozri napr. Rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 27.05.1999 sp. zn. 2Cdom 1703/1996, uverejnený pod č. 26\nv Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000).\n23. Na odporovaciu žalobu je aktívne vecne legitimovaný (§ 42a ods. 1 OZ) veriteľ, ktorého pohľadávky\nvoči dlžníkovi je vymáhateľná (pozri napr. Rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové z 13.11.1996 sp.\nzn. 15Co 714/1995 uverejnený pod č. 12 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1998).\n24. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j.\npohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého\nmožno nariadiť nútený výkon rozhodnutia (exekúciu).\n25. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku\ndlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka – hoci nebyť týchto úkonov – by sa z majetku dlžníka\nuspokojil.\n26. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne\núkony objektívne ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 01.12.2000, sp. zn. 21Cdo 2662/1999).\n27. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonom\npredpokladané podmienky na to, aby bolo možné podanej odporovacej žalobe vyhovieť.\n28. Žalobkyňa preukázala, že má proti svojmu dlžníkovi (H. E.) vymáhateľnú pohľadávku podľa vyššie\ncitovaného Uznesenia Okresného súdu Kežmarok vydaného prostredníctvom notára JUDr. Jaroslava\nLišku 07.04.2022 pod č. k. 2D 26/2022–31, ktorá nebola žalobkyni dobrovoľne zaplatená.\n29. Niet pochybností o tom, že darovacou zmluvou medzi dlžníčkou vystupujúcou v hmotnoprávnom\npostavení darcu a žalovaným, jej synom vystupujúcim v hmotnoprávnom postavení obdarovaného\ndošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, pretože dlžníčka nemá exekúciou\npostihnuteľný majetok.\n30. O okolnostiach pohľadávky a ukrátenia pohľadávky žalobkyne žalovaný nepochybne vedel. V tejto\nsúvislosti sa dopĺňa, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu (v danom prípade\ndarovacej zmluve), je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Hoci, ako bolo uvedené vyššie,\nplatí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, v prípade, ak\ndošlo k právnemu úkonu medzi dlžníkom (H. E.) a jemu blízkej osobe (D. E. ako syn žalobkyne takou\nosobou nepochybne je), úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá.\n31. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho\núkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,\n\nže osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah\nprávneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase\nodporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznateľný (t. j., aby sa\no tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa\nmôže podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť žalobe. Zákon od osoby blízke dlžníkovi\npožaduje, aby sa pri právnom úkone s dlžníkom alebo pri právnom úkone, ktorý dlžník urobil v jej\nprospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu,\naby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že\nsa tak nezachová, musí byť spokojná s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky\naj s majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri Rozsudok NS ČR\n30Cdo 4885/2010, obdobne i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 3906/2010, 30Cdo 2686/2010 a 21Cdo\n1912/2000).\n32. Z prostriedkov procesnej obrany je zrejmé, že žalovaný ani netvrdil, žeby takúto činnosť vôbec\nvykonal.\n33. Boli tak splnené podmienky predvídané ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Súd prvej\ninštancie preto odporovacej žalobe, v znení uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku, vyhovel.\n34. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n35. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n36. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej bol voči žalovanému podľa posledne citovaných\nzákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 C. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc)\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}