Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 29P/18/2024 z 10. 7. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 10. júla 2024, sp. zn. 29P/18/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724202159.3
Okresný súd Poprad | 29P/18/2024 | ECLI:SK:OSPP:2024:8724202159.3 | 2024-07-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 57 CMP, § 58 CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90568ff5-d208-4601-9131-4e6248cfa9a6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724202159.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
29P/18/2024
8724202159
10. 07. 2024
JUDr. Monika Heldáková
ECLI:SK:OSPP:2024:8724202159.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XX/XX, F. a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D., o návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Z v e r u j e maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. dieťaťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne
počnúc dňom 10.07.2024, ktoré je otec
p o v i n n ý platiť do rúk matky vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 23.5.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili 7 rokov v partnerskom vzťahu, rodičia sa po rokoch
odcudzili, dochádzalo k častým konfliktom a následkom bolo ukončenie ich vzťahu a rozchod v 11/2023,
kedy sa matka s maloletým vrátila do rodičovského domu v F.. Posledný kontakt s otcom maloletého
bol v marci 2023, od uvedenej doby o ňom nemá žiadne informácie, nevie, kde žije, otec sa o dieťa
absolútne nezaujíma a neprispieva na jeho výživu. Maloletý žije s matkou v rodinnom dome (tento
obývajú aj rodičia navrhovateľky a jej brat), pričom navrhovateľka a dieťa majú vyčlenené v rodinnom
dome svoje poschodie. Matka zabezpečuje chod domácnosti a každodennú starostlivosť o maloletého,
ten navštevuje materskú školu. Je to nadané dieťa, bude navštevovať tanečný krúžok a angličtinu. Je
zdravý a matka po tejto stránke nemá žiadne zvýšené výdavky. Za školné hradí matka 40€ mesačne
a stravné v MŠ 48€ mesačne. Všetky ostatné aktivity, ako je plavecký či lyžiarsky výcvik, sú výdavky
vyššie a hradí ich v plnej miere vždy len matka. Ďalšie výdavky činia: strava – cca 300-400€ mesačne,
príspevok rodičom na energie za bývanie v ich dome – 100€ mesačne, oblečenie cca 100€ a obuv 50€
mesačne, drogéria a čistiace prostriedky cca 50€ mesačne, pohonné hmoty (cesta do/z MŠ a do/z práce)
cca 100€ mesačne, bežné výdavky spojené s prevádzkou auta. Matka je zamestnaná. Poberá rodinné

prídavky a od 02/2024 si uplatňuje daňový bonus na dieťa. Majetkové a zárobkové pomery otca sú
matke známe len sčasti. Má vedomosť, že v 02/2024 ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa
výpoveďou zo strany zamestnanca. Dovtedy si uplatňoval daňový bonus na dieťa a tento de facto vo
forme dohodnutého výživného v sume 150€ mesačne zasielal matke, pričom tak urobil v 11 a 12/2023
a v 01/2024. Odvtedy na výživu dieťaťa neprispel absolútne ničím. Výživné v sume 150€ mesačne bolo
pritom navrhnuté samotným otcom po rozchode rodičov, teda matka usudzuje, že je v jeho možnostiach
a schopnostiach plniť v tejto výške. Otec má ešte 1 vyživovaciu povinnosť (ktorú si dlhodobo neplní) k
13-ročnej dcére z predchádzajúceho vzťahu.
3. K návrhu matka priložila rodný list maloletého a mzdový list.
4. Uznesením č. k. 29P/18/2024-16 z 31.05.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní
procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „procesný opatrovník“).
5. Súd dňa 10.7.2024 nariadil informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila matka, jej právna zástupkyňa
i procesný opatrovník. Matka zotrvala na svojom návrhu, predložila rodičovskú dohodu uzatvorenú
s otcom 8.7.2024 a uviedla, že s otcom sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému. Otec písomným podaním požiadal súd o konanie v jeho neprítomnosti a schválenie
rodičovskej dohody.
6. Na informatívnom stretnutí po prejednaní veci prítomní trvali na rodičovskej dohode, ktorej znenie
korešponduje s výrokom tohto rozsudku.
7. Procesný opatrovník prítomný na informatívnom stretnutí súhlasil s rodičovskou dohodou.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.7.2024, ktorého sa zúčastnila matka,
jej právna zástupkyňa a procesný opatrovník. Otec maloletého bol na pojednávanie telefonicky
predvolaný a svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil so skrátením procesnej 5-dňovej lehoty na prípravu
na pojednávanie a žiadal aby súd v jeho neprítomnosti schválil rodičovskú dohodu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.
10. Z kópie rodného listu mal súd preukázané, že maloletý je synom navrhovateľky a odporcu. K
maloletému doposiaľ rodičovské práva a povinnosti neboli upravené. Maloletý navštevuje materskú
školu, je zdravý a nemá špecifické potreby. Je nadaný a matka sa snaží podporovať ho v aktivitách
rozvíjajúcich jeho vývin.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Ako je už uvedené v bode 5 a 6 tohto odôvodnenia rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu. Procesný
opatrovník na informatívnom stretnutí, a tiež na pojednávaní uviedol, že schválenie rodičovskej dohody
je v najlepšom záujme maloletého.
23. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, a to v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovania
maloletého, správy jeho majetku, určenia výživného a dohody rodičov o neupravovaní styku otca s
maloletým, keďže táto zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu. Na základe schválenej rodičovskej dohody
je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná ho zastupovať a spravovať jeho
majetok. Maloletý žije už niekoľko mesiacov len s matkou, a preto táto úprava zohľadňuje záujem dieťaťa
žiť v stabilnom výchovnom prostredí. Ako to vyplynulo z vyjadrenia matky, maloletý má s otcom dobrý
vzťah, nebude brániť stretávaniu sa, pokiaľ o to otec do budúcna prejaví záujem. Výživné vo výške
150 eur sa javí byť primerané odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam otca plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť. Otázka výšky výživného sa v budúcnosti môže meniť odvíjajúc od potrieb
maloletého ako aj možností otca. Rodičovská dohoda bola vzhľadom na uvedené v celosti schválená.
24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
25. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP)
Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. (§
122 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.