{"guid": "52a66c74-4b80-4ffd-bc75-59aea87e802a:4932386e-cf7d-4530-b6f5-747dec931404", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2", "spisova_znacka": "23Csp/82/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 23Csp/82/2024 z 18. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 18. októbra 2024, sp. zn. 23Csp/82/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2", "identifikacne_cislo": "8724203595", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 2226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-2226", "datum_vydania": "2024-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4932386e-cf7d-4530-b6f5-747dec931404", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n23Csp/82/2024\n8724203595\n18. 10. 2024\nJUDr. Juraj Šteffel\nECLI:SK:OSPP:2024:8724203595.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,\na.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:\n36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie\n1.222,82 eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e\np o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.135 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne od 05.02.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti sa žaloba\n\nzamieta.\n\nIII. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,6 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 11.09.2024 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy a príslušenstva uvedených\nv záhlaví rozsudku.\n2. Nárok žalobca uplatnil ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.\nso sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu jej zlúčenia so žalobcom.\n3. Žalobca tvrdil, že 01.06.2021 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.\n21683672/1069800196. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.315 eur.\n4. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 16 mesačných splátkach vo výške 90 eur do celkovej sumy\npôžičky vo výške 1.440 eur.\n5. Do podania žaloby zaplatil žalovaný na svoj dlh sumu vo výške 180 eur.\n6. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca Predžalobnou upomienkou\nz 26.11.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia\nsplatnosti celého úveru.\n7. Žalovaný dlh nezaplatil ani v dodatočnej lehote, a preto žalobca úver zosplatnil 28.01.2022. O tom bol\nžalovaný informovaný listom z 30.01.2022 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti\núveru“. Dôkaz o doručení oznámenia nenavrhol.\n\n8. Do podania žaloby žalovaný dlh nezaplatil.\n9. Výzvu súdu z 24.09.2024 žalovaný prevzal 27.09.2024. K žalobe sa nevyjadril.\n10. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 1.222,82 eur.\n11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia\no vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:\n12. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Group, a. s.) uzavrel so žalovaným 01.06.2021\nZmluvu pod vyššie uvedeným číslom. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.315 eur.\n13. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 14,52 %.\n14. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 16 mesačnými splátkami vo výške 90 eur.\n15. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa predstavujú sumu vo výške 125 eur.\n16. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 14,52 %.\n17. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.07.2021. Ďalšie splátky sa žalovaný zaviazal splácať\nk 20. dňu v príslušnom mesiaci.\n18. Predžalobnou upomienkou z 26.11.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu\ndlhu na splátkach v celkovej výške 270 eur do 05.01.2022. V nej ho zároveň upozornil, že ak nedôjde\nk úhrade splátky bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť.\n19. Predžalobnú upomienku žalovaný prevzal 06.12.2021.\n20. Listom z 30.01.2022 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie\ndlhu vo výške 1.222,98 eur.\n21. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 1.315 eur.\nNa dlh zaplatil 180 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.\n22. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:\n23. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné\nprostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky\n(ust. § 497 Obchodného zákonníka).\n24. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej\nfinančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno\nposkytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.\n25. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n26. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne\nvzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,\nktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom\nje obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je\nspotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali\npoužiť normy obchodného práva.\n27. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\n28. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n29. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť\nprávo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď\nsúčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka).\n30. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ\npoužiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka).\n31. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej\nlehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa\nodstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka).\n32. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov\nz omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka).\n33. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba\nEurópskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).\n34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu\na žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.\n35. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS\nz 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch\nako aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v právnom\npostavení dodávateľa, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný dodávateľom\nbez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.\n36. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o úvere\nobčiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom postavení dlžníka\nposkytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.315 eur. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných\nmesačných splátkach. Keďže žalovaný dlh nesplácal riadne a včas, právny predchodca žalobcu\nzosplatnil úver.\n37. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu\nv celkovej výške 180 eur.\n38. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).\n39. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné\nna posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa\nvyužívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným\nzákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).\n40. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od\nspotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti\n\npodľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa\n§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,\nvýdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo\nregistra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2\nZákona č. 129/2010 Z. z.).\n41. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.\n1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.\n42. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako\nstranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne\npríjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť\nalebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej\nschopnosti nepostačuje.\n43. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o\nspotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ\npred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií\nzískaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.\n44. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia\nna podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný\ncharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a\nvzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity\na aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili\npotrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.\n45. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho\nparlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií\n(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel\nby mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej\nzmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli\nveriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať\nsvoje zmluvné povinnosti.\n46. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,\nEU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol\nstanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v\nzásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice\n2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.\n47. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou\nveriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku\nna úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne\nodrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,\nC-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit\nSlovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).\n48. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer\nFinance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom\nzmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe\n\nním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným\nvyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky\noverovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.\n49. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby vôbec posúdil schopnosť žalovaného splácať\nspotrebiteľský úver.\n50. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné\nopísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132\nods. 1Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)).\n51. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132\nods. 2 C. s. p.).\n52. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť\ntýkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie\nsplnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.\n53. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky\nk návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n54. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť\npravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to\nukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.\n55. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní\nurčitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej\npreukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.\n56. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia\nobjektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:\nKnihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,\nkto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.\n57. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová\nstrana uviesť, aby v spore uspela.\n58. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho\ndôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym\ndôkazným bremenom.\n59. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení\nobjektívneho dôkazného bremena.\n60. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi\nspája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je\nurčené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,\nmožno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.\n61. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti\nzodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo\n(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR\n385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore\nv časti uplatnenej pohľadávky).\n\n62. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia\na dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú\npovinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné\ndôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.\n63. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností\nsúvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so\nžalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie\nsú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).\n64. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe\ndostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010\nZ. z.\n65. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou\npri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,\nkeď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových\na majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.\n66. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované\ninformácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník\nveriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka\nzdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).\nKľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom\npublikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto\nporovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch\na výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).\n67. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol, že je zamestnaný na vo VPS Kežmarok s čistým mesačným\npríjmom vo výške 475 eur. Neuviedol, žeby mal akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovaného pôvodný\nveriteľ vôbec neskúmal a neoveroval.\n68. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne) len na\nzistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania\nžalobca nepreukázal, žeby pôvodný veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú\nzadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej\nzmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a\nzvyklosťami pri poskytovaní úverov.\n69. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je\núver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.\n70. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.315 eur. Veriteľovi pohľadávky na dlh zaplatil 180 eur. Žalobca má\ntak nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov\n(1.315 eur) a sumou splátok realizovaných žalovaným v postavení dlžníka (180 eur). Preto bol žalobcovi\npriznaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.135 eur.\n71. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 C. s. p.).\n72. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).\n73. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.222,82 eur. Jeho úspech predstavuje suma vo výške 1.135\neur (92,8 %). Úspech žalovaného predstavuje suma vo výške 87,82 eur (7,2 %).\n74. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 85,6 %, a preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok\nna ich náhradu v tomto rozsahu (výrok III.).\n\n75. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc)\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n\nAk povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}