Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-9T/37/2018 z 12. 8. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 12. augusta 2025, sp. zn. KK-9T/37/2018, ECLI:SK:OSPP:2025:8418010686.26 Okresný súd Poprad | KK-9T/37/2018 | ECLI:SK:OSPP:2025:8418010686.26 | 2025-08-12 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TP, § 285 TP, § 288 ods. 3 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b90e4503-2385-41b8-827b-6efa7eddf72f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8418010686.26 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad KK-9T/37/2018 8418010686 12. 08. 2025 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2025:8418010686.26 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY KK-9T/37/2018 Okresný súd Poprad v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Miškovčíka a prísediacich A. B. a C. B. v trestnej veci obžalovanej D. E., F. A., nar. XX.XX.XXXX pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. augusta 2025 takto rozhodol: KK-9T/37/2018 Obžalovaná A. D. E. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, I. B. sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 6.3.2018, sp. zn. Pv 1/17/7703-18, na základe ktorej sa obžalovaná mala dopustiť prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že: menovaná ako zodpovedná osoba vykonávajúca účtovnú agendu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2007 uzatvorenou medzi spoločnosťou KONTAKT M s.r.o. so sídlom v Starej Lesnej č. 180 a spoločnosťami RADEMAXI s.r.o. a IL NODO s.r.o. si za zdaňovacie obdobie roku 2010 a 2011 prisvojila finančné prostriedky súvisiace s prevádzkou hotela KONTAKT v Starej lesnej, a to: za obdobie roka 2010 nezaúčtovala tržby v celkovej výške 15.286,35 € a to konkrétne: - za deň 04.03.2010 z recepcie tržbu vo výške 3.263,96 € - za deň 26.03.2010 z recepcie tržbu vo výške 757,80 € - za deň 14.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 533,46 € - za deň 28.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 400,10 € - za deň 29.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 1.778,24 € - za deň 03.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 264,34 € - za deň 05.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 303,78 € - za deň 06.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 2.942,88 € - za deň 07.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 2.883,12 € - za deň 09.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 210,80 € - za deň 13.8.2010 z denného baru tržbu vo výške 157,03 € - za deň 14.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 1.301,37 € - za deň 20.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 156,71 € - za deň 23.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 210,90 € - za deň 28.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 161,43 €, za obdobie roka 2010 zaúčtovala úhrady faktúr, ku ktorým reálne podľa bankových výpisov nedošlo v celkovej výške 27.000 € a to konkrétne: - dňa 06.07.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-454 na sumu 15.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 9.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 6.000 € - dňa 04.10.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-621 na sumu 10.000,- €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 5.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 5.000 € - dňa 22.11.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-749 na sumu 12.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 6.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 6.000 € - dňa 28.12.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-855 na sumu 17.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXXX vložila sumu len 7.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 10.000 €, za obdobie roka 2011 nezaúčtovala tržby v celkovej výške 308,40 € a to konkrétne: - za deň 26.02.2011 z denného baru tržbu vo výške 278,40 € - za deň 26.02.2011 z bowlingu tržbu vo výške 30 € za obdobie roka 2011 zaúčtovala úhrady faktúr, ku ktorým reálne podľa bankových výpisov nedošlo v celkovej výške 38.400 € a to konkrétne: - dňa 29.03.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0178 na sumu 11.500 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 3.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 8.500 € - dňa 03.05.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0245 na sumu 10.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 4.500 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 5.500 € - dňa 02.06.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0286 na sumu 10.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 3.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 7.000 € - dňa 13.6.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0303 na sumu 8.400 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 7.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 1.400 € - dňa 11.07.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0350 na sumu 8.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila len sumu 4.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 4.000 € - dňa 11.08.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0399 na sumu 4.600 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila len sumu 1.600 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 3.000 € - dňa 23.08.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V.0433 na sumu 2.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX uvedenú sumu nevložila - dňa 27.12.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0695 na sumu 12.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu 5.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 7.000 €, kde uvedeným konaním spôsobila pre spoločnosť KONTAKT M, s.r.o. so sídlom Stará Lesná č. 180 škodu vo výške 80.994,75 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť KONTAKT M, s. r. o., so sídlom Stará Lesná 180, IČO: 36 187 976 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: KK-9T/37/2018 Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 07.03.2018 podal na tunajší súd obžalobu na obžalovanú D. E., F. A. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2016. Obžalovaná D. E. sa mala dopustiť trestného činu tým, že ako zodpovedná osoba vykonávajúca účtovnú agendu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2007 uzatvorenou medzi spoločnosťou KONTAKT M s.r.o. so sídlom v Starej Lesnej č. 180 a spoločnosťami RADEMAXI s.r.o. a IL NODO s.r.o. si za zdaňovacie obdobie roku 2010 a 2011 prisvojila finančné prostriedky súvisiace s prevádzkou hotela KONTAKT v Starej Lesnej, a to: za obdobie roka 2010 nezaúčtovala tržby v celkovej výške 15.286,35 € a to konkrétne: za deň 04.03.2010 z recepcie tržbu vo výške 3.263,96 €, za deň 26.03.2010 z recepcie tržbu vo výške 757,80 €, za deň 14.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 533,46 €, za deň 28.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 400,10 €, za deň 29.04.2010 z recepcie tržbu vo výške 1.778,24 €, za deň 03.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 264,34 €, za deň 05.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 303,78 €, za deň 06.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 2.942,88 €, za deň 07.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 2.883,12 €, za deň 09.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 210,80 €, za deň 13.8.2010 z denného baru tržbu vo výške 157,03 €, za deň 14.08.2010 z recepcie tržbu vo výške 1.301,37 €, za deň 20.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 156,71 €, za deň 23.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 210,90 €, za deň 28.08.2010 z denného baru tržbu vo výške 161,43 €, za obdobie roka 2010 zaúčtovala úhrady faktúr, ku ktorým reálne podľa bankových výpisov nedošlo v celkovej výške 27.000 € a to konkrétne: dňa 06.07.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-454 na sumu 15.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 9.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 6.000 €, dňa 04.10.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-621 na sumu 10.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 5.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 5.000 €, dňa 22.11.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-749 na sumu 12.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 6.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 6.000 €, dňa 28.12.2010 zaúčtovala pokladničný doklad VPD-855 na sumu 17.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXXX vložila sumu len 7.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 10.000 €, za obdobie roka 2011 nezaúčtovala tržby v celkovej výške 308,40 € a to konkrétne: za deň 26.02.2011 z denného baru tržbu vo výške 278,40 €, za deň 26.02.2011 z bowlingu tržbu vo výške 30 €, za obdobie roka 2011 zaúčtovala úhrady faktúr, ku ktorým reálne podľa bankových výpisom nedošlo v celkovej výške 38.400 € a to konkrétne: dňa 29.03.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0178 na sumu 11.500 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 3.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 8.500 €, dňa 03.05.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0245 na sumu 10.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 4.500 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 5.500 €, dňa 02.06.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0286 na sumu 10.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 3.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 7.000 €, dňa 13.6.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0303 na sumu 8.400 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu len 7.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 1.400 €, dňa 11.07.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0350 na sumu 8.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila len sumu 4.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 4.000 €, dňa 11.08.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0399 na sumu 4.600 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila len sumu 1.600 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 3.000 €, dňa 23.08.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V.0433 na sumu 2.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX uvedenú sumu nevložila, dňa 27.12.2011 zaúčtovala pokladničný doklad V-0695 na sumu 12.000 €, pričom na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vložila sumu 5.000 €, teda nevložila zvyšnú sumu vo výške 7.000 €, kde uvedeným konaním spôsobila pre spoločnosť KONTAKT M, s.r.o. so sídlom Stará Lesná č. 180 škodu vo výške 80.994,75 €. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe vyhlásila, že je nevinná. V rámci obhajoby uviedla, že účtovníctvo spoločnosti sa viedlo na stolovom počítači, ktorý bol v kancelárii hotela KONTAKT. S vedením účtovníctva jej pomáhala pani B., ktorá účtovala celú bežnú agendu. Pokiaľ obžalovaná nebola prítomná, preberala tržby, vystavovala faktúry. Uzávierky mesiaca robila obžalovaná. Snažili sa to robiť tak, aby každý deň bola aspoň jedna z nich v hoteli prítomná. Účtovníctvo viedli v hoteli KONTAKT v Starej Lesnej, počítač mal prístup na internet. Obžalovaná ďalej uviedla, že všetky počítače vo firme servisoval pán B., ktorý mal ku všetkému prístup tak fyzicky ako aj vzdialený prístup. Obžalovaná tvrdila, že počítač zaheslovaný nebol, po jeho zapnutí s ním mohol pracovať ktokoľvek. Počítač nebol napojený na firemný server. Počítač bol v kancelárii ekonómky, do ktorej sa vchádzalo cez kanceláriu prevádzky. Inak sa tam vojsť nedalo. Kľúč od kancelárie mala obžalovaná, pani B., pani J. a prakticky ktokoľvek, kto si zobral kľúče z recepcie, ktoré boli v obálke. Obžalovaná ďalej pri výpovedi na hlavnom pojednávaní popísala spôsob obehu a evidencie finančnej hotovosti v rámci hotela ako aj postup pri vkladoch hotovosti na účet spoločnosti. V rámci obhajoby obžalovaná namietala, že došlo k manipulácií s účtovnými dátami tak, aby bola zdiskreditovaná jej osoba. Audítormi neboli zistené žiadne nedostatky. V rokoch 2007 až 2011 sa audit vykonával priebežne a vykonával ich K. L. M.. Po vrátení veci krajským súdom na nové konanie a rozhodnutie obžalovaná na hlavnom pojednávaní doplnila svoju výpoveď a uviedla, že ona žiadne fiktívne faktúry nevystavovala a všetky vykonané záznamy sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázala na to, že v účtovnej knihe za rok 2010, sú všetky položky riadne zaúčtované a vykonané kontroly neukázali žiadne neoprávnené zápisy. Účtovníctvo, ktoré ona spoločnosti odovzdala, bolo neskôr upravené. Dňa 02.04.2012 ona odovzdala účtovné záznamy na USB kľúči s poukazom na protokol, ale následné dôkazy, ktoré boli v trestnom konaní predložené, nevychádzali z jej pôvodných dát. Po dátume odovzdania boli dáta niekoľkokrát menené. Tým je preukázaná možnosť, že do účtovníctva boli vykonané zásahy, ktoré spôsobili aktuálne nezrovnalosti. Obžalovaná, keď vošla do dát v roku 2010, chyby sa týkali roku 2010, systém vygeneruje chyby tých dát v roku 2010, rovnako to bolo aj s rokom 2011. Tie chyby boli konkrétne popísané, napr. chybné číslo dokladu, konkrétny doklad napísaný aký, nesprávne poradie s dokladom s týmto číslom. Chybné čísla dokladov vyhadzuje vždy, keď nejde poradové číslo za radom. Keď je to zmazané, nemá to číslovanie správne, vtedy vyhodí všetky tieto chyby a upozorní, že to má všetko sedieť, lebo účtovníctvo sa má viesť poradovo podľa dátumu. Potom tam boli rôzne iné chyby. Obžalovaná zotrvala na tvrdení, že účtovníctvo bolo upravované aj v roku 2010. Ona podávala daňové priznanie za rok 2010, z daňového úradu jej dokumentácia nebola vrátená ako nesprávna. K toku finančných prostriedkov z jednotlivých prevádzok hotela obžalovaná vypovedala, že bola firemná akcia, napr. farmaceutických alebo poisťovacích firiem, tie firmy si v hoteli objednali pobyt, wellness, služby, atď. Taktiež konzumovali na bare, kupovali si veci na recepcii, tieto bločky sa pozbierali na recepcii a jednoducho sa nezaevidovali do účtovníctva ako tržba z denného baru alebo tržba z recepcie. Účtovníčky dostali z recepcie podklad, že tieto všetky tržby sa zaúčtujú ako ubytovanie, ako prenájom miestností, alebo ináč sa to vystavilo na faktúru. Tieto firmy si nemohli dať do účtovníctva, že pili alkohol, alebo mali iné výdavky. Toto všetko sa spočítalo, čo tam bolo, vystavila sa odoslaná faktúra a úhrada faktúry sa urobila tou tržbou. V časti uhradili na účet a v časti tržbou. To znamená, že tržba nebola písaná ako tržba z denného baru, keď sa to kontrolovalo, zapisovalo sa to do zošita tržieb, ale bola napísaná ako úhrada faktúry a tá suma nemusela celkom presne sedieť, lebo tie sumy sa spočítavali. Na konci mesiaca sa robili kontroly tržieb, potom sa to kontrolovalo s účtovníctvom, či je to aj v účtovníctve tak isto. V účtovníctve ale sumu nemali takú istú, pretože ten denný bar nebol v účtovníctve zúčtovaný ako tržba z baru, ale tržba z ubytovania. Vždycky každý mesiac sa robil takýto rozpis, konateľka to tak chcela, takto im to prikázala a takto to robili. Vedeli o tom všetci, preto sa vždy robili kontroly s prevádzkou. Toto môže byť jediný rozdiel, keď to niekto takto kontroluje, že si pozrie knihu tržieb, že prevzatá tržba z baru prečo nie je v účtovníctve, tak jedine vtedy. Mimo sezóny bolo veľa takých akcií a všetky firmy si to takto dávali. Vždy to bolo takýmto spôsobom zachytené aj v účtovníctve. O tom, v akej sume bola hotovosť v trezore nebola žiadna evidencia. Bolo to tak, že účtovníčky prevzali tržby, zaúčtovali ich a potom, keď bolo veľa peňazí, nechceli ich mať v malej kasičke, tak sa nejaká suma dala do trezora, vypísalo koľko peňazí išlo do trezora a v trezore sa to vložilo do obálky. Kto už z prevádzkarov alebo konateľka išli do banky, zobrali peniaze z trezoru a ich odniesli. Evidencia objemu peňazí, ktoré sa nachádzali v trezore však neexistovala. Inventúry stavu pokladne sa robili minimálne štyrikrát do roka, ale aj častejšie a aj každý mesiac. Pokyny ako účtovať niektoré tržby z prevádzok na základe požiadaviek klientov obžalovaná dostala priamo z recepcie na papieri a tieto pokyny dávala priamo riaditeľka, toho času pani J.. Poverená osoba poškodenej spoločnosti KONTAKT M s.r.o., L. G., sa na hlavnom pojednávaní k meritu veci vyjadriť nevedela. Uviedla, že v tom čase konateľkou spoločnosti nebola a nebola ani jej zamestnankyňou. Ona je hotelierka, nie ekonómka. Konateľkou spoločnosti KONTAKT M s.r.o. je od septembra 2012. Predchádzajúcim konateľom spoločnosti bola pani J.. Ešte počas leta pred jej nástupom bola oboznámená s tým, že je tu podozrenie zo sprenevery a že doklady boli odovzdané polícii. Bližšie o tom nevedela. Do účtovníctva to prevzali ako nedobytnú pohľadávku podľa prvej správy polície a odvtedy to postupne odpisovali. Svedkyňa nevedela uviesť ani momentálnu výšku škody. Nevedela odpovedať na otázku či si poškodená strana škodu uplatňuje alebo nie. Svedkyňa K. K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od 01.01.2007 mal hotel KONTAKT uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou RADEMAXI, ktorej predmetom bolo vedenie účtovníctva do 31.12.2011. V septembri na základe dohody prevzala záväzky z mandátnej zmluvy spoločnosť IL NODO. S obžalovanou sa dohodli, že ukončí účtovníctvo za rok 2011 a postupne odovzdá toto účtovníctvo účtovníčke, pani H.. Obžalovaná bola oprávnená na základe mandátnej zmluvy ako konateľka spoločnosti nakladať s finančnými prostriedkami a finančné prostriedky jej na základe tejto zmluvy boli aj zverené. V zmysle dohody mala obžalovaná uzatvoriť rok 2011 a odovzdať toto účtovníctvo a ďalšie účtovníctvo mala viesť pani H.. Obžalovaná sa vyhýbala odovzdaniu účtovníctva zo zdravotných dôvodov. Účtovníctvo odovzdala dňa 02.04.2012, všetky účtovné doklady boli odnesené z hotela a nemohli s nimi nakladať. Nakoľko nebolo odovzdané celé účtovníctvo, mali pochybnosti o jeho úplnosti a následne tam zistili nezrovnalosti. Požiadali o overenie účtovníctva nezávislého poradcu, pani N., ktorá nezrovnalosti v účtovníctve zistila a požiadali obžalovanú o podanie vysvetlenia. Vysvetlenie od obžalovanej žiadali aj písomne a vysvetlenie žiadal aj audítor. Pani N. predložila podklad, že účtovníctvo nie je podľa účtovných predpisov. Vzhľadom na tieto závery požiadali obžalovanú aby nepodávala daňové priznanie za rok 2011. Obžalovaná aj napriek tomu bez ich súhlasu podala daňové priznanie a aj daňové oddlženie, s čím oni nesúhlasili. Vzhľadom na tieto okolnosti svedkyňa nadobudla dojem, že obžalovaná zatajuje nejaké schodky v účtovníctve a vec postúpila vyšetrovateľovi. Svedkyňa nevykonávala kontrolu účtovníctva. Boli jej predkladané faktúry, ktoré signovala, ale účtovníctvo viedla obžalovaná. Účtovníctvo bolo vedené elektronicky, v kancelárii za recepciou. Svedkyňa kontrolovala mzdy, aby zamestnanci dostali svoje peniaze, ostatné veci ako faktúry, pokladňa, spravovala obžalovaná. Podklady pani N. dávala nová účtovníčka, pani H.. Účtovníctvo v hoteli kontrolovali cez audítorov, ktorí to robili priebežne. V roku 2010 audítori zistili nezrovnalosti, ktoré žiadali od obžalovanej odstrániť. Za rok 2011 kontrola nebola uzavretá, pretože neboli kompletné podklady. Podklady nemali ani oni a ani audítori a táto kontrola nebola uzavretá pre zdravotný stav obžalovanej. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.05.2025 svedkyňa A. K. J. vypovedala, že finančné prostriedky sa preberali na recepcii a potom ich preberala obžalovaná a jej asistentka. V podstate oni boli zodpovedné za účtovníctvo, takže tie finančné prostriedky preberali. Pred prevedením finančných prostriedkov na účet spoločnosti sa tieto ukladali u obžalovanej v jej kancelárii. Finančné prostriedky sa ukladali do trezora. Evidencia finančných prostriedkov v hotovosti bola v réžii obžalovanej. Došlé účtovné doklady svedkyňa nekontrolovala, parafovala ich, že ich videla. K otázke rozúčtovania niektorých platieb na jednotlivých prevádzkach svedkyňa uviedla, že klient prišiel na recepciu, v podstate recepčná povedala, ktorú položku treba na ubytovanie, ktorú na stravu a na základe toho sa vystavili faktúry, ale do toho ako to prebiehalo svedkyňa nezasahovala. Niektorí klienti si niektoré veci potrebovali rozúčtovať, lebo si to nevedeli dať do účtovníctva, ale ona to rozúčtovanie a fakturáciu neriešila. Riešila to obžalovaná. Väčšinou na hoteloch je to tak, že klient si povie takto mi to rozúčtujte. Na základe toho účtovníčka robí faktúry. Svedkyňa o tom, že niektoré položky sa účtovali takýmto spôsobom vedela. Svedkyňu vypovedala, že faktúry spoločnosti sa uhrádzali jednak v hotovosti ako aj prevodom na účet, pričom v hotovosti sa mohli uhrádzať aj faktúry vo vyššej sume. Svedkyňa O. B. podľa svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, pomáhala obžalovanej s účtovníctvom. Pomáhala s PPD, faktúrami a so všetkým ohľadom ekonomiky. V roku 2010 a 2011 s obžalovanou pracovali pre KONTAKT M, ale ona bola u obžalovanej zamestnaná aj pred tým. Čo sa týkalo konkrétnych činností, svedkyňa ráno zobrala tržby z recepcie, vypísali sa pokladničné doklady, zaevidovali sa faktúry, vlastne robila všetko ohľadom účtovníctva. Účtovníctvo viedla obžalovaná. K spôsobu preberania tržieb a ich vkladu na účet svedkyňa vypovedala, že keď bol vysoký stav hotovosti, tak sa prevzali peniaze z pokladne, vypísal sa VPD, následne túto sumu údržbári išli zaniesť do banky a potvrdenie priniesli späť a toto sa potom zaúčtovalo. Svedkyňa poprela, že by niekedy vypísala VPD na vyššiu sumu ako bolo reálne. K postupu pri evidencii tržieb z jednotlivých stredísk hotela KONTAKT M svedkyňa uviedla, že na recepcii bol zošit formátu A4, tam boli zapísané jednotlivé tržby zo stredísk. Následne sa to zrátalo. Svedkyňa potom tržbu prevzala, vypísala PPD, peniaze sa uložili do trezora. Pokladničný doklad sa dal na podpis pani J., ktorá keď ho podpísala, tak tento doklad sa následne založil do šanónu. Doklad sa nahodil aj do účtovného programu. Väčšinou tie tržby účtovala táto svedkyňa. Účtovný program nebol zaheslovaný, takže sa otvorilo a účtovalo sa. Svedkyňa bola prítomná pri odovzdávaní účtovníctva novej účtovníčke. Odovzdávalo sa to v kancelárii a bol o tom spísaný záznam. Účtovné postupy svedkyne kontrolovala obžalovaná a dvakrát do roka bol vykonávaný audit. Svedkyňa vypisovala aj podpisovala štandardné účtovné doklady ako napr. PPD alebo VPD. Po nahliadnutí do prílohy znaleckého posudku č. 43/2017 k podpisom na dokladoch svedkyňa prehlásila za svoje podpisy označené ako SM1, SM2, SM4, SM5, SM11, SM12, SM13, a SM14. Ako podpisy obžalovanej svedkyňa označila podpisy evidované ako SM3, SM6 a SM7. K podpisom označeným ako SM8, SM10 a SM18 sa svedkyňa vyjadriť nevedela komu patria. Podpisy evidované ako SM9 a SM15 vylúčila ako svoje podpisy a k podpisu SM16 uviedla, že si myslí, že to nie je jej podpis. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pani J. podpisovala všetky účtovné doklady – PPD, VPD, faktúry aj interné doklady. Ak pani J. nepodpísala vystavené doklady, tieto sa dali do samostatnej krabičky a počkali si na ňu. Ona si ich potom zobrala a podpísala. Keď bola vyššia hotovosť v trezore, tak sa peniaze odniesli do banky. Trezor bol u prevádzkarov. Do banky odnášali peniaze väčšinou údržbári, prevádzakri a občas aj pani J.. Svedkyňa poprela, že by ona alebo obžalovaná peniaze odnášali do banky. Keď sa preberali tržby z jednotlivých stredísk vystavoval sa PPD na každé stredisko samostatne a tieto položky boli očíslované. Svedkyňa potvrdila, že v účtovnom programe je možné spätne vymazať nejakú položku, ale bude tam chýbať poradové číslo. Nestane sa, že sa čísla následne zmenia. Na hlavom pojednávaní dňa 03.10.2024 svedkyňa O. B. zotrvala na doterajších výpovediach a uviedla, že ona preberala z recepcie hotovosť, ona ju zaúčtovala na základe podkladov z recepcie. S hotovosťou sa nakladalo tak, že vypísali sa príjmové a výdavkové doklady, ak bolo v pokladni viac peňazí, tak to išli zamestnanci odniesť do banky. Tiež sa vypísal výdavkový doklad, peniaze sa museli prerátať, podpísať a na základe toho potom išli do banky. Bola to svedkyňa, kto nakladal s hotovosťou. Pokladňa vždy sedela, tam sa nestalo že by peniaze chýbali, alebo nejaký doklad že by chýbal, tam išlo všetko cez riaditeľku. Svedkyňa potvrdila postup, že niektoré tržby z prevádzok sa fakturovali v prospech zákazníkov na iný účel. Uviedla, že sa to robievalo, napríklad v bare mali účet za alkohol, nechceli to mať, lebo sa to nesmie, tak sa tie sumy dávali do ubytovania alebo do prenájmu priestorov. Všetko sa to robilo na základe príkazov. Príkazy dával vedúci, riaditeľ, oni sa medzi sebou dohodli a účtovníčky to tak zaúčtovali. V akom objeme bola hotovosť v trezore sa všetko evidovalo v počítači a aj jednotlivé výbery. Na hlavnom pojednávaní súd taktiež vypočul svedkyňu M. H., ktorá vypovedala, že s obžalovanou si striedali účtovníctvo v spoločnosti KONTAKT M. Pani J. ju požiadala o kontrolu dokladov ohľadom odvodu DPH. V jednom doklade zistili nezrovnalosti a preto oslovili nezávislého odborníka, ktorý ich upozornil aj na ďalšie nezrovnalosti. Následne o hlbšiu analýzu požiadali pani N. a na základe jej zistení potom pani J. podávala trestné oznámenie. S obžalovanou sa nestretávali často, asi dva krát sa stretli v kancelárii, skôr sa svedkyňa stretávala s pani B., ktorá tam bola častejšie. Jedenkrát sa s obžalovanou stretli keď jej odovzdávala účtovníctvo a potom ešte jedenkrát v hoteli Sobota, kde jej odovzdávala USB kľúč s účtovníctvom za predchádzajúce roky. Vyhotovili aj záznam z odovzdania, kde bolo napísané, že sa svedkyni odovzdáva USB kľúč a jednotlivé heslá k účtovnej evidencii za predchádzajúce roky, keďže bez týchto hesiel sa k uvedenej evidencii nedalo dostať. Svedkyňa si nebola istá, ktorý účtovný rok bol USB kľúči, avšak keď obžalovaná odovzdávala účtovné obdobie jedného roka, musel tam byť nahratý aj súbor za účtovné obdobie predchádzajúceho roka, aby si to vedela odkontrolovať, či to sedí. O aké účtovné obdobie išlo je uvedené v pracovnom protokole. Účtovníctvo hotela bolo vedené najprv v písomnej forme a potom sa to ukladá do elektronickej formy a tak sa doklady účtujú. Potom čo jej bolo účtovníctvo odovzdané, k tomuto okrem nej nemal nikto iný prístup. Pani N. bolo na kontrolu predložené účtovníctvo v papierovej forme a následne vytlačené zostavy z elektronického účtovníctva. Svedkyňa si z USB kľúča stiahla dáta, ktoré boli potrebné a kľúč uložila do šuflíka. Tento konkrétny kľúč odovzdala orgánom činným v trestnom konaní. Bol to jej osobný USB kľúč, ona ho priniesla, keď jej obžalovaná odovzdávala účtovníctvo. Obžalovaná tam pred svedkyňou dáta nahrala a kľúč jej vrátila. Po zadaní hesla je možné robiť so súborom elektronického účtovníctva, ale ona nemala dôvod aby do toho vstupovala. Každý účtovník zodpovedá za ten rok, ktorý účtoval a za doklady, ktoré zaúčtoval. Za ten konkrétny rok na základe zistení pani N. sa podávalo opravné daňové priznanie a bol uzavretý účtovný rok. Konkrétne opravy v účtovníctve sa nevykonávali, iba sa doúčtovali položky, ktoré vyplynuli z posudku pani N.. Na USB kľúči sa opravy nerealizovali. Obžalovaná jej písomné podklady odovzdala, keď jej odovzdávala kanceláriu niekedy vo februári. Potom sa stretli ešte raz keď jej obžalovaná odovzdávala USB kľúč a priniesla so sebou aj nejaké doklady. USB kľúč sa odovzdával v reštaurácii v Spišskej Sobote. S obžalovanou tam prišiel priateľ alebo manžel, ktorý jej pomáhal doniesť doklady. Dali si kávu, obžalovaná jej stiahla súbory na USB kľúč, podpísali odovzdanie dokladov. Svedkyňa tam škrtla, čo neprevzala, čo mala obžalovaná odovzdať konateľom, doklady si odovzdali a rozišli sa. Nepamätá sa už presne, ale USB kľúč pravdepodobne patril jej, keďže sú tam aj jej osobné údaje. Nepamätá si kto vytiahol USB kľúč, ale tento kľúč určite do svojho notebooku dala obžalovaná, ona tam stiahla dáta. Tento USB kľúč potom obžalovaná dala svedkyni. Nepamätá si, či ten kľúč patril obžalovanej. USB kľúč bol použitý na prenos dát. Dáta týkajúce sa účtovníctva, ktoré tam boli nahraté boli pre špecifický program na vedenie účtovníctva, ktorý mala obžalovaná a ktorý má aj firma KONTAKT M. USB kľúč bol u nej v kancelárii a tento bol potom odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní. Audítorské kontroly vo firme KONTAKT M boli aj sú. Zmeny boli robené v účtovnom programe, nerobili sa zmeny na USB kľúči. Zmeny mohli byť uložené na USB kľúč novou zálohou. Určite na kľúči je záloha dát, ktorú odovzdala obžalovaná. Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2024 svedkyňa M. H. vypovedala, že v účtovníctve sa opravovali schodok v pokladni a nejaké faktúry, ktoré boli naviac a tam nemali byť. Svedkyňa si nepamätala šanón „Inventarizácia 2011“. Na USB kľúči boli zálohy, mohlo tam byť kadečo, tak sa s ním pracovalo ako s bežnou vecou, keď tam potrebovala niečo uložiť, tak to uložila a boli tam aj údaje, ktoré svedkyni odovzdala obžalovaná a ktoré sa natiahli do počítača. USB kľúč vlastnila firma, keďže tam boli firemné údaje. Svedkyňa poprela, že by boli učinené zásahy do dát odovzdaných obžalovanou. Svedkyňa tvrdila, že v trestnom konaní boli odovzdané dáta, ktoré spoločnosti odovzdala obžalovaná. Obžalovaná odovzdala účtovný rok, následne sa do dát vstúpilo a opravovalo sa to, čo sa opravovalo. Keď obžalovaná odovzdala dáta, tieto svedkyňa nahrala, súbor otvorila a potom sa do toho vstupovalo, aby sa podalo opravné daňové priznanie. Na USB kľúči musí byť záloha, ktorú odovzdala obžalovaná. Keď svedkyňa zmenila údaje, tieto zmenila vo fyzickom počítači, už to nedávala na USB kľúč. K otázke „doúčtovania“ svedkyňa vypovedala, že niečo v daňovom priznaní chýbalo, alebo sa opravili položky, ktoré tam nemali byť, alebo mali byť inak. Znalecký posudok je jeden účtovný zápis, to sa doúčtuje, potom sa opraví pokladňa a ten schodok sa tiež zaúčtuje. Doklady sa účtovali následným číselným radom, ktorý systém generuje automaticky, bez ohľadu na to, z akého dátumu bol účtovný doklad. Doúčtovanie a oprava dát neboli vykonané v roku 2010, do toho by sa vošlo len v prípade, ak by sa išlo podávať opravné daňové priznanie a to sa nepodávalo. Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedkyňu K. A. N.. Svedkyňa uviedla, že s pani H. sa poznala už predtým. Úlohou svedkyne ako daňovej poradkyne bolo preveriť pre spoločnosť KONTAKT M správnosť výšky základu dane z príjmu z roku 2011 v zásadných nákladových položkách vzhľadom ku skutočnosti, že vyčísľovanie dane a daňové priznanie za rok 2011 bude vyhotovovať iná osoba ako osoba, ktorá spracovávala účtovníctvo spoločnosti KONTAKT M. Svedkyňa v rámci svojho stanoviska poukázala aj na nejaké nezrovnalosti, ktoré v účtovníctve za to obdobie vzhliadla alebo za tie činnosti, ktoré mala možnosť preskúmať. Zároveň svedkyňa zistila, že okrem nej dali stanovisko veľmi podobného charakteru aj audítor K. L. M. a A. G. G. ako konateľka spoločnosti K ECONOMIC. Tie stanoviská, ktoré oni dali v nadväznosti na nesprávnosť účtovania alebo daňového základu viac menej potvrdili aj to, čo následne v účtovníctve zistila aj svedkyňa. Zistilo sa, že boli účtované doklady po obstaraní tovaru alebo materiálu na základe interných dokladov, ktoré sa fyzicky v účtovníctve nenachádzali, boli účtované výbery a vklady hotovosti na bankový účet, kde na bankových účtoch sa dané operácie neprejavili v takých sumách ako boli účtované v pokladni spoločnosti. Ako príklad uviedla, že z pokladne bol zaúčtovaný vklad do banky v sume 11.500 €, pričom na bankovom výpise z tohto dňa bol vklad len 3.000 €. Dané skutočnosti sú podrobnejšie rozpísané v stanovisku. Zároveň bolo zistené, že v účtovníctve spoločnosti sú naúčtované ako faktúry od SPP, ktoré neexistovali fyzicky v spoločnosti, sumy sa pohybujú aj rádovo v tisícoch až desaťtisícoch eurách. Všetky tieto skutočnosti ovplyvnili jednak náklady spoločnosti a stav hotovosti resp. bankových účtov. Na základe zistení svedkyňa spoločnosti odporučila kompletnú rekonštrukciu účtovníctva vzhľadom na to, že pri rekonštrukcii sa tých chýb môže objaviť viac. Keďže svedkyňa mala na skontrolovanie účtovníctva cca 1 mesiac, nedokázala prejsť úplne všetky veci. Zároveň odporučila, že pokiaľ sa preukáže schodok pokladničnej hotovosti, tak je vhodné ju zaúčtovať ako pohľadávku voči neznámej osobe, a zároveň im odporučila opraviť účtovanie v nákladových položkách, kde sa zistili rozdiely na úrovni cca 50.000 € a vyššie. Keďže išlo o nákladové položky mohlo to ovplyvniť základ dane a zníženie daňovej povinnosti a priznanie nižšej dane. Okrem toho bolo zistené, že daň z pridanej hodnoty, konkrétny pokladničný doklad, ktorý mal byť zaúčtovaný v hodnote 8.000 €, bol zaúčtovaný v účtovníctve v hodnote 500 €, čím došlo ku kráteniu dane z príjmov aj ku kráteniu dane z priadnej hodnoty. Všetky skutočnosti, ktoré svedkyňa zistila opísala vo svojom stanovisku, ktoré bolo doručené spoločnosti KONTAKT M. Oslovená zo strany spoločnosti KONTAKT M bola svedkyňa niekedy v mesiaci marec alebo apríl 2012 podľa toho ako je podpísaná zmluva. V roku 2012 jej spoločnosť odovzdala protokolárne USB s dátami z účtovníctva. Oslovila ju pani H., mali spolu pracovný kontakt. Pani H. svedkyňu požiadala o stretnutie, následne jej bol odovzdaný USB kľúč a podpísali zmluvu o daňovom poradenstve. Svedkyňa svoje stanovisko vypracovala k dátumu 18.06.2012. Ten USB kľúč, ktorý odovzdala obžalovaná pani H. svedkyňa fyzicky nevidela, ona dostala od spoločnosti dáta a s nimi potom pracovala. Dátum uvedený v stanovisku môže byť dátumom, kedy účtovníctvo bolo odovzdané obžalovanou a nemusí to byť dátum, kedy bolo odovzdané svedkyni. Dohodu o spracovaní účtovníctva svedkyňa uzavrela so spoločnosťou poškodeného dňa 01.06.2012. Doklady posudzovala do 18.06. Rozpory, ktoré svedkyňa zistila boli čisto rozpory medzi elektronickým účtovníctvom a fyzickým dokladom. Svedok F. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od roku 2007 zastával v hoteli KONTAKT M funkciu FNB manažéra. Vie ako prebiehal prevádzkový deň a tok dokladov a hotovosti. Čo sa týka obehu dokladov a systému toku peňazí, tieto boli prepracované. Do roku 2011 neboli zistené žiadne nedostatky, či už hotovostné alebo iné. Celý systém fungoval na princípe dôvery. Čo sa týka toku hotovosti z jednotlivých stredísk hotela, tak po ukončení prevádzkovej doby sa hotovosť odovzdávala na recepcii, vystavila sa zvodka. Bol to zošit, kde sa evidovali tržby z jednotlivých stredísk hotela, kde nočný recepčný kontroloval tieto tržby, ktoré mu boli prinesené. V tom čase hotel mal 4 strediská. Za každé sa odovzdávala obálka s peniazmi, na ktorej bol uvedený dátum. Nasledujúci deň si ekonómky vypýtali tržby. Cez víkend, keď bolo tržieb viac, tieto sa ukladali do trezoru prevádzky. Do kancelárie ekonómok sa dalo vstúpiť len cez kanceláriu prevádzky. Kľúče od trezoru v kancelárii prevádzky boli uložené vždy na inom mieste, avšak nakoľko v trezore sa okrem tržieb nachádzali aj všetky ceniny, v prípade potreby mohli ísť zamestnanci recepcie aj riaditeľka požiadať o tento kľúč a ísť do trezora. Keď sa v trezore hromadila hotovosť, ekonómky dali pokyn, aby sa táto hotovosť zaniesla do banky. Najčastejšie do banky chodil údržbár, ale chodili tam aj prevádzkari. Fungovalo to tak, že ekonómka vypísala sumu a následne v banke bol potvrdený vkladový lístok. Ekonómky od toho kto zobral peniaze žiadali, aby predložil vkladový lístok z banky. Spoločnosť bola pravidelne auditovaná, bolo to viackrát do roka. Audítori keď prišli robiť audit, tak mali izbu, kde sa im zaniesli všetky potrebné doklady. Audit trval aj 3, 4 dni, takže systém kontroly bol dostatočný. Pani J. sa veľmi nezdržiavala v hoteli. Mala iné aktivity. Keď prišla do hotela, posadila sa do kancelárie k ekonómke a každý doklad, ktorý jej bol pripravený na podpis konzultovala napr. s ním alebo údržbárom. Nič nebolo zistené. Čo sa týka vzťahov s pani J., spočiatku vzťahy boli dobré až pokým si v roku 2011 svedok nezobral prvú dovolenku. Vtedy sa začali problémy, čoho vyvrcholením je táto situácia. Kľúče od kancelárie ekonómok mali ekonómky, pani J. a rovnako tak kľúče boli aj na recepcii. Na recepcii boli kľúče uložené v obálke, kde každý kto si ju zobral ju podpísal. Keď sa obálka zničila, dala sa nová. Potom však už nebolo možné zistiť, kto predtým v kancelárii bol, pretože pôvodná obálka bola zničená. Bývalý manžel obžalovanej chodil do kancelárie ekonómok keď potreboval, najmä vo večerných hodinách. Robil to tak aj predtým a aj potom ako sa vzťahy na pracovisku vyhrotili. Keďže ekonómky robili cez deň, nemohol tam inštalovať, preto chodil večer. Svedok sa domnieva, že počítač v kancelárii ekonómok nebol zaheslovaný. Počas tých dobrých čias pani J. pozerala do toho počítača, ešte aj IT technik na tom počítači pracoval, takže sa tam museli vedieť dostať. Na počítači robila ešte pani B. a potom aj pani H.. Keďže pani J., keď chcela nejaké výstupy ohľadom ekonomiky, pozerala do toho účtovného programu, svedok má za to, že tento účtovný program zaheslovaný nebol. Svedok bol prítomný, keď sa odovzdávali dáta na USB kľúči. Bolo to v hoteli Sobota, tesne potom ako bolo potrebné podať daňové priznanie za rok 2011. Okrem svedka tam bola obžalovaná, pani H. a ešte niekto z hotela KONTAKT M. Spravil sa tam protokol o odovzdaní. Odovzdal sa USB kľúč a rovnako tak šanón s dokladmi z roku 2011. Svedok doplnil, že od roku 2009 fungovali ešte na systéme spätnej kontroly cez excelovskú tabuľku, kde sa evidovali všetky vstupy aj výstupy jednotlivých stredísk a následne sa tieto predkladali pani J., aby si skontrolovala aké obchodné marže sa na jednotlivých strediskách robia. So súhlasom prokurátora a obžalovanej na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice z výsluchu svedkov v prípravnom konaní a to svedkov K. L. B., K. F. B., K. A. B., P. Q., N. F. B., D. R. a L. S.. Svedok K. L. B. v prípravnom konaní vypovedal, že do kancelárie ekonómky A. D. A. mala prístup len ona samotná. Kľúče asi mala len ona, prípadne ich mohla mať ešte aj vtedajšia riaditeľka K. K. J., ale tým si svedok nie je istý. Táto kancelária bola v čase neprítomnosti ekonómky zamknutá. Nevie či počítač v kancelárii ekonómky bol zaheslovaný. Inú osobu ako pani A. a pani B. na počítači pracovať nevidel. Pravdepodobne ten počítač mal aj prístup na internet, ale to nevie isto. On na tom počítači nikdy nerobil. Ďalej vypovedal, že tržby z jednotlivých stredísk sa preberali na recepcii a z recepcie tržby preberala ekonómka a ona ich potom ukladala do pokladne a následne do trezora. Od pokladne mala kľúč iba ona. Kľúč od trezora bol zamknutý na prevádzke v kancelárii a druhý kľúč mala ekonómka. Trezor sa nachádzal v kancelárii prevádzky. Prístup k trezoru mali ekonómka, on ako manažér a riaditeľka hotela. Nevedel, či riaditeľka mala vlastný kľúč, ale každopádne mala prístup ku kľúču odloženému na prevádzke. Celkovo asi tri krát bol odniesť tržby z hotela do banky. Všetko to však bolo vždy riadne zdokladované. Odniesť ich bol na žiadosť ekonómky. K. F. B., bývalý manžel obžalovanej, v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaná a jej zamestnankyňa O. v hoteli KONTAKT M pracovali ako ekonómky, kde mali samostatnú kanceláriu. Do kancelárie, kde pracovali ekonómky on prístup nemal, nakoľko nemal kľúče a v ich neprítomnosti bola kancelária vždy zamknutá. On do tejto kancelárie chodieval len vtedy ak mal nejaký problém s počítačom. Kancelária ekonómok sa nachádzala na prízemí vedľa výťahu, za kanceláriou prevádzkara hotela. Najčastejšie na počítači ekonómok opravoval závady, poruchy a to: problém operačného systému, ak to bolo potrebné dával tam aktualizácie, ktoré sa týkali operačného systému. Tieto závady riešil na základe pokynu ekonómok, teda ak mali nejaký problém s počítačom, tak mu zavolali. On problém s počítačom vždy vyriešil, nikdy nevolal žiadnu pomoc iného informatika. Závady vždy opravoval za prítomnosti ekonómok, nikdy nie sám. Počítač ekonómok bol zaheslovaný, on heslo nevedel, nemal k tomu prístup. Má vedomosť o tom, že ekonómky si sami riešili aktualizácie ekonomického softvéru. Tento softvér bol od firmy KROSS. V hoteli KONTAKT M vykonával správu siete ako externá firma na základe zmluvného vzťahu s mesačnou fakturáciou. Do apríla alebo mája 2011 pracoval v spoločnosti Rademaxi s.r.o., kde boli konateľmi on a obžalovaná. Od apríla alebo mája 2011 pracoval v spoločnosti Vallnord s.r.o., kde je spoločníkom a konateľom len on. Spoločnosť Rademaxi s.r.o. vykonávala služby pre hotel KONTAKT M na základe servisnej zmluvy, ktorej predmetom bola správa pc siete a počítačov. V hoteli KONTAKT M používali ekonómky počítač Desktop Lenovo s operačným systémom Windows. Obžalovaná používala ešte firemný notebook. Občas s firemným notebookom pracoval aj on. Svedok nemal vedomosť o tom, či vo firemnom notebooku sa nachádzali ekonomické údaje hotela KONTAKT M. Svedok ďalej vypovedal, že počítač desktop Lenovo v hoteli KONTAKT M bol zaheslovaný, keď prišiel servisovať heslo, ekonómky museli odomknúť počítač pomocou hesla a on vykonal servis v ich prítomnosti. Ak na počítači heslo zrušili, on o tom nevedel. Heslo je možné prelomiť, ak je osoba fyzicky pri počítači. Windows XP nie je možné prelomiť na diaľku. Jemu nebolo umožnené byť fyzicky pri počítači, nakoľko kancelária ekonómok bola vždy uzamknutá a on od tejto kancelárie kľúče nemal. Databázu ekonomického softvéru nie je možné prelomiť. Počas rozvodového konania s obžalovanou (september 2010 do cca apríl 2011) svedok nainštaloval softvér rodičovskej kontroly do firemného notebooku, ktorý chránil únik firemných údajov a sledoval web stránky. Tento softvér po ukončení 30 dňovej licencie sa automaticky odinštaloval v septembri 2010. Pred rozvodom do septembra 2010 svedok heslo do počítača Lenovo Desktop vedel, ale keďže sa s obžalovanou rozvádzali, po tomto období obžalovaná zaheslovala všetky prístupy do mailov, počítačov a mobilov. Nové heslá svedok nevedel. Záverom svojej výpovede svedok uviedol, že databázu účtovného softvéru KROSS nie je možné nijak upraviť, keď osoba nevie šifrovací kľúč a heslo. Riaditeľka hotela ho požiadala o vytvorenie zálohy databázy účtovníctva, čo aj urobil. Nová ekonómka pani M. H. chcela databázu otvoriť, ale sa jej to nepodarilo. Preto pani H. kontaktovala spoločnosť KROSS, ktorá databázu odomkla. Svedok uviedol, že on nemohol nijakým spôsobom do databázy vniknúť, ani ju odomknúť či pozmeniť. Všetky úkony, ktoré v databáze boli uskutočnené, všetky účtovné kroky sú v histórii zaznamenané. V prípravnom konaní svedok K. A. B. vypovedal, že kancelária ekonómok sa nachádzala na prízemí hotela za recepciou. Do uvedenej kancelárie sa vchádzalo cez kanceláriu prevádzky. Počas neprítomnosti obžalovanej, resp. pani O. B. bola kancelária ekonómky zamknutá, náhradné kľúče boli na recepcii v zalepenej bielej obálke, ktorá bola odložená v skrinke na kľúče. Do kancelárie ekonómok sa dalo dostať len na základe predchádzajúceho podpisu prebratia kľúčov na recepcii alebo po predchádzajúcom dohovore s obžalovanou alebo riaditeľkou hotela. Svedok neraz videl riaditeľku hotela pani J. ako bola v kancelárii ekonómky keď v kancelárii nebola obžalovaná a ani pani B.. Nevie však uviesť kedy a ako často to bolo, ani čo tam robila. Pani J. chodila aj do kancelárie prevádzkarov v čase keď tam neboli. Ako riaditeľka hotela mala prístup všade. Svedok sa nevedel vyjadriť, či počítač v kancelárii ekonómky bol zaheslovaný, alebo či tam išiel internet. On na tom počítači nikdy nepracoval. Do kancelárie ekonómky chodili audítori, riaditeľka, ekonómky či servisný technik, pán B.. Tieto veci ho nezaujímali, on mal svoju prácu. Čo sa týka toku peňazí v hoteli KONTAKT svedok vypovedal, že tržby z denného baru, bowlingu, recepcie a vitálneho sveta, potom ako sa na jednotlivých prevádzkach urobili uzávierky, sa odovzdali nočnému recepčnému, ktorý vykonával momentálne službu. Recepčný uvedené tržby buď dal do kasičky, ktorú mal pri recepcii, alebo v prípade ak sa jednalo o vyššie obnosy, čo bolo väčšinou cez víkend keď nebola ekonómka v práci, sa tržby dávali do trezoru v miestnosti prevádzky. Kľúč od prevádzky sa nachádzal v skrinke na recepcii, kľúč od uvedeného trezoru v miestnosti prevádzky si odovzdávali medzi sebou svedok a F. E.. Len oni dvaja vedeli kde je kľúč od trezora. Kľúč si v kancelárii prevádzky nechávali na rôznych miestach a len oni vedeli, kde ten kľúč bol. Počas toho ako bol svedok v hoteli KONTAKT zamestnaný, sem tam chodil odnášať hotovosť do banky do G. G. do Popradu alebo Starého Smokovca. O vloženie hotovosti do banky ho požiadala buď obžalovaná alebo riaditeľka hotela. Prebiehalo to tak, že s finančnou hotovosťou, ktorú prebral proti podpisu na pokladničný blok išiel do banky, hotovosť mal v obálke na ktorej bolo napísané číslo účtu. Prišiel do banky, vložil hotovosť na určený účet ako tržbu a následne pracovníčkou banky bol vystavený doklad o vklade a s týmto dokladom prišiel za ekonómkou a odovzdal jej ho. V kancelárii ekonómok svedok cudzie osoby nikdy nevidel. Kľúče od kancelárie ekonómok mala obžalovaná, pani B., pani J. a jeden kľúč bol v skrinke v bielej obálke na recepcii nad serverom počítača. V čase neprítomnosti ekonómok ak chcel niekto ísť do ich kancelárie postup bol taký, že osoba, ktorá mala záujem o tento kľúč prišla na recepciu, vypýtala si bielu obálku, v ktorej sa nachádzal kľúč, obálka bola zalepená, ale nie zapečatená. Recepčný , ktorý mal v to čase službu, obálku s kľúčom vydal osobe, ktorá mala o kľúč záujem. Kľúč následne osoba vrátila tým spôsobom, že na recepcii vrátila obálku aj s kľúčom, kde sa podpísala a uviedla dátum. Počas jeho pôsobenia v hoteli, kľuč moli použiť iba určené osoby a to prevádzkari a servisný technik. D. R. ako svedok v prípravnom konaní vypovedal, že v hoteli KONTAKT M pracoval ako prevádzkar od júna 2011 do mája 2012. Obžalovaná mala kľúč od kancelárie ekonómok a kľúč bol aj na recepcii zapečatený v obálke. Svedok nevedel, či počítač ekonómok bol zaheslovaný. Keďže mu od obžalovanej chodili maily, tak tam asi bol internet. Nepamätá si, že by videl niekoho iného pracovať na tom počítači. K tržbám svedok vypovedal, že čašníci odovzdali peniaze v obálke na recepcii a recepčná dala to potom ekonómke, keď prišla do práce. Na recepcii bol trezor, kde recepčná keď nebola prítomná ekonómka ukladala tržby. Kľúč od trezora bol v obálke na recepcii, obálka bola vždy prelepená a podpísaná, aby sa vedelo kto posledný mal kľúč. Ekonómka ho poverila aj tým, aby odniesol finančnú hotovosť do banky. Dala mu peniaze s výdavkovým dokladom, on ich zaniesol do banky a potom jej doniesol potvrdenie z banky, že vložil peniaze v tej sume akú mu ona dala. Spolu to aj vždy prepočítali a vždy to sedelo. Rovnako na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania svedkyne P. Q., ktorá v hoteli KONTAKT M pracuje ako vedúca recepcie. Vypovedala, že kancelária ekonómok sa nachádza na prízemí hotela v hotelovej hale, kde do uvedenej kancelárie sa vchádza cez kanceláriu prevádzky. Táto kancelária ekonómok je stále uzamknutá, kľúče od nej na recepcii nemali a dodnes sa tam nenachádzajú. Kľúče má stále so sebou ekonómka, a tak to bolo aj s obžalovanou a pani A. O. B., ktoré mali kľúč od kancelárie ekonómok. Jeden náhradný kľúč od tejto kancelárie sa nachádzal na recepcii pre prípad požiaru. Uvedený kľúč bol uložený v zalepenej a opečiatkovanej bielej obálke v trezoríku na kľúče na recepcii. Svedkyňa do kancelárie ekonómok nikdy nechodila v ich neprítomnosti, nakoľko to vôbec nepotrebovala. Chodila tam len vtedy, keď odnášala tržbu a faktúry ekonómkam. Bolo to vždy za prítomnosti ekonómky, nakoľko tržba sa odovzdávala na podpis, teda prebratie tržby musela podpísať buď obžalovaná alebo pani B.. Svedkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by niekedy videla pani J. v kancelárii ekonómok v čase, keď tam nebola obžalovaná, resp. pani B.. Čo sa týka počítača v kancelárii ekonómok, v hoteli KONTAKT M boli aj sú všetky počítače zaheslované. Každý zamestnanec s prístupom na počítač má svoje heslo, pod ktorým sa prihlási do systému a pracuje. Preto si myslí, že aj v kancelárii ekonómok bol počítač zaheslovaný. Rovnako si myslí, že na počítači bol nainštalovaný samostatný internet a to z dôvodu realizácie bankových prevodov cez internet banking. S určitosťou to ale povedať nevie, pretože na tom počítači nikdy nepracovala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kto všetko na počítači v kancelárii ekonómok pracoval, nakoľko do uvedenej kancelárie chodili audítori, riaditeľka, ekonómky a servisný technik. Svedkyňa nevedela, kto mal prístup k účtovníctvu. K toku finančnej hotovosti v hoteli vypovedala, že tržby z denného baru, bowlingu, recepcie a vitálneho sveta sa prijímali na recepcii a to potom ako sa na jednotlivých prevádzkach urobili denné uzávierky, na základe fiškálneho dokladu sa tieto tržby odovzdali nočnému recepčnému do hlavného počítača, ktoré boli v načítanej pokladni a pri dennej recepčnej uzávierke sa odvádzala denná tržba na ekonomický úsek na základe podpisu od ekonómky, ktorá tržbu prevzala. V prípade ak bolo obdobie, kedy nebola ekonómka zopár dní v práci, tak sa postupovalo tak, že sa tržby za jednotlivé dni ukladali do trezoru v kancelárii prevádzky, kde od uvedeného trezoru mali kľúče len prevádzkari. Potom následne keď prišla ekonómka do práce, tak jej boli odovzdané denné tržby a to proti podpisu za každý deň samostatne. K odnášaniu hotovosti do banky sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Sama finančnú hotovosť do banky nikdy neodniesla ani ju o to nik nepožiadal. Cudzie osoby v kancelárii ekonómok počas ich neprítomnosti svedkyňa nikdy nevidela. Kľúč od kancelárie ekonómok mala obžalovaná, pani B., pani J. a jeden kľúč od kancelárie ekonómky bol na recepcii v trezorovej skrinke. Tento kľúč na recepcii bol len pre prípad požiaru. Uvedený kľúč bol uložený v zalepenej a opečiatkovanej bielej obálke v trezore na kľúče na recepcii. V čase neprítomnosti ekonómok, ak chcel niekto ísť do ich kancelárie, postup bol taký, že osoba, ktorá mala záujem o tento kľúč prišla na recepciu, vypýtala si bielu obálku a recepčný tejto osobe obálku aj s kľúčom vydal. Osoba následne kľúč vrátila tým spôsobom, že recepčnému vrátila obálku aj s kľúčom, pričom na obálku sa podpísala a uviedla dátum. Evidencia ohľadom kľúčov od kancelárie ekonómok v čase ich neprítomnosti sa podľa svedkyne nezachovala. Počas jej pôsobenia v hoteli nezaznamenala, že by okrem obžalovanej, pani B. a pani J. v kancelárii ekonómok ešte niekto bol. Nie je si vedomá, že by okrem uvedených osôb ešte niekto bral z recepcie náhradné kľúče. Oni si tieto náhradné kľúče od kancelárie brali tiež len vtedy ak si kľúče zabudli doma. Svedkyňa L. S. v prípravnom konaní vypovedala, že kancelária ekonómky sa nachádzala na prízemí hotela v samostatnej kancelárii, kde do uvedenej kancelárie sa vchádzalo cez kanceláriu prevádzky. Počas neprítomnosti obžalovanej, resp. pani B., bola kancelária ekonómky stále zamknutá. Ekonómky pri odchode kľúče neodovzdávali, ale nechávali si ich u seba. Náhradné kľúče boli na recepcii v zapečatenej obálke, ktorá bola odložená v skrinke na kľúče. Ona osobne do kancelárie ekonómok nikdy nechodila v ich neprítomnosti. Rovnako nikdy v tejto kancelárii svedkyňa nevidela pani J. v čase keď tam nebola obžalovaná alebo pani B.. V Kancelárii ekonómok bol počítač, ale svedkyňa nevedela, či tento bol zaheslovaný a či na ňom bol internet. Ona na tomto počítači nikdy nepracovala. Nevie sa vyjadriť, kto na počítači pracoval, ani k tomu, kto mal prístup k účtovníctvu. K toku peňazí v hoteli uviedla, že tržby z denného baru, bowlingu, recepcie a vitálneho sveta sa potom ako na jednotlivých prevádzkach boli urobené uzávierky sa odovzdali nočnému recepčnému, ktorý mal momentálne službu. Tento prijal tržby oficiálne do pokladne recepcie. Peniaze boli uložené v pokladni na recepcii a následne po príchode dennej recepčnej bola spracovaná denná uzávierka, na základe ktorej sa tržby odovzdávali na ekonomické oddelenie. Tržby sa preberali vždy na základe evidencie v zošite preberania tržieb, kde je uvedený podpis preberajúceho a odovzdávajúceho recepčného. Ak sa na recepcii naakumulovala vyššia hotovosť, čo bolo väčšinou cez víkendy, tak sa hotovosť dávala do trezora v kancelárii prevádzky. Uvedenú kanceláriu odomkol prevádzkar, taktiež odomkol trezor a potom ako do trezoru bola uložená hotovosť, prevádzkar trezor zamkol a zamkol tiež kanceláriu prevádzky. Svedkyňa kľúče od trezora nemala a ani nevie, kde boli odložené. Následne sa tieto tržby odovzdali ekonómke hneď ako prišla do práce, kde si tržbu prebrala na podpis a všetko sa stále prerátalo. K odnášaniu peňazí do banky sa svedkyňa vyjadriť nevedela, ona pracuje na recepcii, do banky finančnú hotovosť nikdy neodniesla a ani ju o to nikto nepožiadal. V prípravnom konaní rovnako vypovedala aj svedkyňa N. F. B., ktorá vo výpovedi uviedla, že kancelária ekonómky sa nachádzala na prízemí hotela vedľa recepcie, do ktorej sa vchádzalo cez kanceláriu prevádzky. Počas neprítomnosti obžalovanej a pani B. bola ich kancelária stále zamknutá. Ekonómky si kľúče nechávali u seba, neodovzdávali ich pri odchode domov, čiže si ich nosili aj domov. Náhradné kľúče od kancelárie ekonómky boli uložené na recepcii hotela v zalepenej a opečiatkovanej bielej obálke, ktorá bola odložená v skrinke na kľúče. Aj kancelária prevádzky bola v čase neprítomnosti prevádzkarov zamknutá. Táto bola otvorená len počas ich prítomnosti. Kľúče od kancelárie prevádzky mali len prevádzkari. Do kancelárie ekonómok svedkyňa nikdy nechodila v ich neprítomnosti. Počítače v hoteli sú zaheslované, domnieva sa že zaheslovaný je aj počítač v kancelárii ekonómok. Či tam bol prístupný internet sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Rovnako nevedela presne uviesť kto chodieval do kancelárie ekonómok ani to kto všetko mal prístup k účtovníctvu hotela KONTAKT M. Ohľadom toku finančnej hotovosti v hoteli vypovedala, že tržby z denného baru, bowlingu, recepcie a vitálneho sveta, po vykonaní denných uzávierok na jednotlivých prevádzkach sa tieto odovzdali nočnému recepčnému, ktorý mal momentálne službu. Nočný recepčný prijal tržby oficiálne do pokladne recepcie, tržby sa uložili v pokladni na recepcii a následne po príchode dennej recepčnej bola spracovaná celková denná uzávierka, kde na základe tejto uzávierky sa tržby odovzdávali na ekonomické oddelenie buď obžalovanej alebo pani B.. Tržby sa nikdy nedávali pani J.. Bolo zaužívané, že tržby sa vždy odovzdávali na ekonomický úsek. Ekonómky mali zošit na evidenciu tržieb, kde boli uvedené dátum, suma a podpis preberajúceho a odovzdávajúceho recepčného. V prípade ak sa na recepcii naakumulovala vyššia hotovosť, čo sa stalo väčšinou cez víkendy, kedy v práci nebola ekonómka, tak sa hotovosť dávala do trezora v kancelárii prevádzky. Uvedenú kanceláriu musel najprv odomknúť prevádzkar, taktiež musel odomknúť trezor a následne sa do trezoru uložili tržby aj s podkladmi k nim. Následne prevádzkar trezor zamkol a taktiež zamkol kanceláriu prevádzky. Svedkyňa kľúče od trezora nemala a ani nevie, kde boli uložené. Následne sa tržby uložené v trezore prevádzky odovzdali ekonómke hneď ako prišla do práce, kde si ekonómka tržbu prevzala na podpis a predtým sa tie tržby ešte prerátali. K odnášaniu hotovosti do banky sa svedkyňa vyjadriť nevedela, do banky nikdy finančnú hotovosť neodniesla ani ju o to nikto nežiadal. Počas neprítomnosti ekonómok nevidela v ich kancelárii cudzie osoby, pretože táto kancelária bola vždy v čase ich neprítomnosti zamknutá. Kľúče od kancelárie ekonómok mala obžalovaná, pani B., riaditeľka hotela pani J. a jeden kľúč bol na recepcii v trezorovej skrinke. Ona osobne tieto kľúče nikdy nikomu nedávala. Kľúče boli v zalepenej opečiatkovanej obálke na recepcii. Vie že tieto kľúče sa dávali na podpis. Obálku podpísal ten, komu sa kľúče vydali a napísal tam aj dátum, kedy si ich zobral. Nakoľko v priebehu trestného konania svedok K. L. M. zomrel, na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 ods. 3 Trestného poriadku prečítaná zápisnica z jeho výsluchu v prípravnom konaní. Svedok pri výpovedi uviedol, že pracuje ako audítor a daňový poradca a v minulosti vyhotovil správy nezávislého audítora o overení ročnej účtovnej závierky pre spoločníkov spoločnosti KONTAKT M s.r.o. Stará Lesná. Ku svojej správe zo dňa 8 júna 2011 za obdobie k 31.12.2010 a ku svojej správe zo dňa 20. júla 2012 za obdobie k 31.12.2011 svedok uviedol, že na záveroch týchto písomností zotrváva v plnom rozsahu, nič na nich nechce meniť a nie sú mu v súčasnosti známe iné okolnosti. Predmetom jeho činnosti bolo overenie účtovnej závierky podľa Zákona o účtovníctve, kde tieto závierky sú dostupné na portáli účtovných závierok, teda prístup k nim je verejný. Na ostatné otázky vyšetrovateľa svedok vzhľadom na predmet audítorskej činnosti odpovedať nevedel. hlavnom pojednávaní súd vypočul aj K. T. H., znalkyňu z odboru ekonómia a manažment k záverom znaleckého posudku č. 1/2016. Úlohou znaleckého dokazovania bolo stanoviť výšku manka, resp. schodku pokladničnej hotovosti spol. KONTAKT A., G. za účtovné obdobia 2011 a 2010 a zároveň posúdiť úroveň vedenia účtovníctva danej spoločnosti, ktoré bolo odovzdané na USB kľúči obžalovanou s účtovníctvom v písomnej podobe vedenej spol. KONTAKT M. Ďalej bolo úlohou popísať pohyb finančných prostriedkov v pokladni. Výška schodku bola zisťovaná na základe predložených prvotných podkladov spol. KONTAKT A., G., kde v posudku boli popísané rozdiely zistené medzi prvotnými predloženými dokladmi a predloženým účtovníctvom. K riešeniu otázky čl. 1 a 2. boli vyčíslené schodky za sledované obdobia a zároveň popísaný pohyb finančných prostriedkov. Za rok 2011 bol zistený rozdiel medzi prvotnými podkladmi a predloženým účtovníctvom v sume 38.708,40 € a za účtovné obdobie 2010 bola zistená výška chýbajúcich peňažných prostriedkov s ume 42.286,35 €. V roku 2011 bol zistený rozdiel v príjme zaúčtovaných príjmov zaúčtovanej hotovosti vo výške 308,40 €, keď bolo zistené, že nebola zaúčtovaná tržba zo dňa 26.02.2011. Vo výdaji finančnej hotovosti bol zistený rozdiel vo výške 38.400 €. Za rok 2010 neboli zaúčtované tržby v sume 15.286,35 € a rozdiel medzi skutočnými, resp. prvotnými podkladmi a zaúčtovanými výdajmi bol zistený vo výške 27.000 €. V roku 2011 rozdiel na strane výdaja vznikol tak, ako je uvádzané v popise tabuľky č. 6 a to zaúčtovaním nesprávanej výšky vkladu v hotovosti z pokladne spoločnosti na bežný účet spoločnosti a to konkrétne dňa 06.07.2010, kedy došlo k zaúčtovaniu vkladu vo výške 15.000 €, pričom podľa výpisu z účtu bol skutočný vklad vo výške 9.000 €. Dňa 04.10.2010, kedy bol vklad zaúčtovaný v sume 10.000 €, skutočný vklad podľa výpisu z účtu bol vo výške 2.000 €. Dňa 22.11.2010 bol zaúčtovaný vklad v sume 12.000 € podľa výpisu z účtu bol výške 6.000 €. Dňa 28.12.2010 bol zaúčtovaný vklad vo výške 17.000 € a skutočný vklad podľa výpisu bol v sume 7.000 €. V tabuľke č. 8 sa nachádza zaúčtovanie úhrad došlých faktúr v roku 2010, ktoré by predstavovali výdavok finančných prostriedkov z účtu, bolo však zistené, že výpisy z účtu uvedené úhrady neobsahujú, to znamená, že nedošlo k reálnemu úbytku peňažných prostriedkov na účte a zaúčtovanie uvedených výdavkov v účtovníctve spoločnosti nie je správne. Nesprávnym zaúčtovaním prijatej hotovosti na účet a to jej zaúčtovaním o sumu vyššiu 27.000 € by v účtovnej závierke došlo k rozdielu v uvedenej sume, avšak znížením výšky finančných prostriedkov na účte práve zaúčtovaním výdavkov v tab. č. 8 o rovnakú sumu vo výške 27.000 € došlo k zosúladeniu účtovného stavu finančných prostriedkov účtovaných v účtovníctve na účte 221 a skutočného zostatku fin. prostriedkov na bežnom účte ku dňu zostavenia účtovnej závierky. K roku 2011 znalkyňa ďalej uviedla, že v tabuľke č. 1 sú uvedené vklady v hotovosti, pre ktoré došlo k rozdielu medzi sumou vloženej hotovosti podľa výpisu z bežného účtu a sumou vloženej hotovosti zaúčtovanej v účtovníctve na príslušných účtoch analytickej evidencie, a to konkrétne dňa 29.03.2011 – skutočný vklad hotovosti v sume 3.000 €, zaúčtovaná suma vo výške 11.500 €, 03.05.2011 suma podľa výpisu z účtu 4.500 €, zaúčtovaná suma 10.000 €, dňa 02.06.2011 podľa výpisu z účtu vložená suma 3.000 €, zaúčtovaná suma 10.000 €, dňa 13.06.2011 suma podľa výpisu z účtu 7.000 €, zaúčtovaná suma 8.400 €. Dňa 11.07.2011 suma výpisu z účtu 4.000 €, zaúčtovaná suma 8.000 €. Dňa 11.08.2011 suma podľa výpisu z účtu 1.600 €, zaúčtovaná suma 4.600 €. V riadku, kde nie je uvedený dátum, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádzal žiaden vklad do pokladne na výpisoch z účtu, existoval však VPD č. V-0433 s vkladom hotovosti 2.000 €. A dňa 27.12.2011 bol vklad podľa výpisu z účtu 5.000 € a zaúčtovaná suma vkladu bola vo výške 12.000 €. Celková suma rozdielu zaúčtovaných vkladov v hotovosti a vkladov podľa výpisov z účtov bola vo výške 38.400 €, čo by sa zobrazilo ako chýbajúca hotovosť v účtovnej závierke. V účtovníctve boli však zistené zaúčtovania úhrad došlých faktúr, tak ako je to uvedené v tabuľke č. 3. Čiastočne ku korekcii tohto rozdielu došlo zaúčtovaním úhrad došlých faktúr podľa uvádzanej faktúry č. 3. K otázke posúdenia stavu a vedenia účtovníctva, hodnovernosť účtovných záznamov a porovnanie výsledku účtovníctva v softvérovej podobe stiahnuté na USB kľúči a odovzdané obžalovanou s účtovníctvom v písomnej podobe vedenou spol. KONTAKT A., G., znalkyňa uviedla, že znaleckým dokazovaním nebolo možné vzhľadom na rozsah účtovníctva preskúmať všetky účtovné zápisy a porovnať ich s prvotnými podkladmi. Zistené chyby v účtovníctve boli zistené len v rozsahu, v akom sú popísané v otázke č. 3, a to chyby resp. rozdiely medzi prvotnými podkladmi a zaúčtovanou výškou vkladov, tak ako bolo už skôr vo výpovedi uvedené a rovnako boli zistené chyby pri zaúčtovaní úhrad došlých faktúr ako sú popisované v riešení otázky č. 3. Tieto popísané chyby spôsobili vyčíslené schodky v riešeniach otázok č. 1 a 2. Znalkyňa ďalej vo svojom výsluchu uviedla, že pre vypracovanie znaleckého posudku boli zadávateľom predložené podklady a to kópia Internej knihy tržieb za obdobie od 06.02.2010 do 31.12.2011, účtovná závierka za rok 2011 – súvaha a výkaz ziskov a strát predložené obžalovanou, účtovná závierka za r. 2011 – súvaha zo dňa 19.06.2012 a výkaz ziskov a strát zo dňa 17.06.2012 opravené spol. KONTKAT M, s. r. o., doklady o vkladoch v hotovosti za r. 2010 a za r. 2011 na bežný účet XXXXXXXXXX/ XXXX, hlavná kniha AE 2010 a 2011 – účet 221003, pokladničná kniha za obdobia 2010 a 2011, hlavná kniha zúžená za r. 2011, obe evidencie boli predkladané v pôvodnej podobe a opravenej podobe spol. KONTAKT M, s. r. o. Podkladom bol aj USB kľúč, na ktorom bolo odovzdané účtovníctvo obžalovanou. Ďalej to boli inventarizácia 2011 – 1 zakladač, zakladače s PPD a VPD za sledované obdobie a bankové výpisy za r. 2010 a r. 2011. Prvotné podklady ako VPD a PPD, bankové výpisy, inventarizácie jej boli predložené v písomnej podobe. Účtovné knihy boli predložené v elektronickej podobe na USB kľúči. Podklady odovzdané obžalovanou znalkyňa označovala tie podklady, ktoré obžalovaná podľa informácií vo vyšetrovacom spise odovzdala spoločnosti KONTAKT M, s.r.o. Znalkyni obžalovaná neodovzdávala žiadne podklady. Išlo len o rozlíšenie podkladov pôvodných, ktoré podľa spol. KONTAKT M, s.r.o. spracovala obžalovaná od podkladov už opravených spol. KONTAKT M. Informácie o zaúčtovaní položiek, ku ktorým sa znalkyňa vyjadrovala boli čerpané z predložených hlavných kníh, analytickej evidencie, VPD, bankových výpisov a ostatných prvotných podkladov, ktoré boli odovzdané zadávateľom. Na USB kľúči sa nachádzali dáta z účtovného programu Omega za sledované obdobia. Z týchto dát boli vytlačené účtovné zostavy – účtovné knihy, ktoré sú súčasťou príloh znaleckého posudku a to hlavné knihy, banková kniha, pokladničná kniha. Uvádzané knihy boli porovnané s prvotnými podkladmi a to výpismi z účtu a pokladničnými dokladmi. V roku 2011 nebolo možné porovnať výšku vkladu z pokladničným dokladom, nakoľko pokladničné doklady k uvedeným vkladom chýbali. Jediný VPD totožný so sumou na bankovom výpise bol len deň 27.12.2011. To znamená, že sumy, ktoré boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti ako vklad do banky – výber z pokladne, neboli podložené účtovnými dokladmi vo forme VPD ale len výpismi z účtu. V roku 2010 boli VPD vystavené na sumu skutočného vkladu podľa vkladového lístka a totožné so sumou na bankovom výpise. Z uvedeného vyplýva, že VPD neboli vystavené na sumu, ktorá bola zaúčtovaná. V roku 2011 chýbali VPD práve v dni, kedy bol zistený rozdiel medzi vkladom podľa výpisu z účtu a zaúčtovaním vkladu v hotovosti podľa účtovných kníh, to znamená, že rozdiel bol zistený práve nezrovnalosťou medzi výpisom z bankového účtu a zaúčtovaním v účtovníctve, ktoré bolo predložené na USB kľúči. V roku 2010 sa zhodovali údaje na výpise z účtu a vystavenom VPD, ale tieto údaje sa nezhodovali so zaúčtovaním v účtovných knihách predložených na USB kľúči. Suma zaúčtovaných vkladov vo výške 38.400 € nemusí zákonite súhlasiť so zistenou chybou úhrad došlých faktúr. Z hľadiska kontroly účtovníctva nemajú tieto 2 samostatné prípady súvis, úhrada došlých faktúr v roku 2010 v rovnakej výške poukazovala na skutočnosť, že chýbajúce finančné prostriedky boli vykryté práve finančnými operáciami, avšak rozdiel vo výške 2.900 € v roku 2011 znamená, že výška týchto 2 posudzovaných chýb a to výška zaúčtovaných vkladov a výška úhrad zaúčtovaných faktúr, nie je rovnaká. Medzi uvedenými účtovnými prípadmi neexistuje súvis. Po vrátení veci krajským súdom súd opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 12.08.2025 vypočul znalkyňu K. T. H., ktorá zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, kde výšku manka stanovila za rok 2011 v sume 38.708,40 € a v roku 2010 n sumu 42.286,35 €. Uviedla, že v prípade, ak by sa zaúčtovala správna výška vkladu do účtovníctva tak ako bolo deklarované na dokladoch z banky, tak stav na výpise z účtu a stav na výpise účtovnej analytickej evidencie 221 by bol totožný. V prípade ak bola zaúčtovaná iná výška vkladu ako bol skutočne vklad vykonaný, tak konečný stav účtu 221 nie je totožný zo zostatkom na výpise z banky. Znalkyňa pracovala s verziou elektronického účtovníctva, ktorú jej predložil vyšetrovateľ na USB kľúči. Znalkyňa potvrdila, že za rok 2010 sa konečné stavy stotožňovali s účtovnou závierkou, avšak nie je možné zistiť, či v priebehu obdobia došlo k nejakým zásahom, ktoré neovplyvnili skutočný stav. Existujú softvéry na účtovníctvo, niektoré majú zabezpečenie voči možnosti zmeniť údaje, niektoré nie. Z predloženej verzie účtovníctva znalkyňa videla len to, čo sa jej zobrazilo v deň, keď dostala USB kľúč. Jednotlivé zápisy a ich dátum v akom boli skutočne realizované zistiť nevedela. Predmetom znaleckého dokazovania boli hlavne rozdiely vzniknuté tým, že bol zrealizovaný vklad do banky a tieto vklady boli zaúčtované v inej výške, tzn. že znalkyňa verifikovala výšky vkladov, ktoré deklarovala na základe výpisov z účtu a vkladových lístkov, ktoré boli k dispozícii, a tie porovnávala s ich zaúčtovaním v účtovníctve. Prvotné doklady v účtovníctve ako sú bankové výpisy, vkladové lístky, VPD sú základnými dokladmi, na základe ktorých postupuje účtovníčka. Pri znaleckom skúmaní znalkyňa zistila, že zápisy v účtovných knihách nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré boli deklarované na týchto prvotných účtovných dokladoch, ako sú bankové výpisy a vkladové lístky. Ďalej znalkyňa uviedla, že zaúčtovaná suma bola porovnávaná s vystaveným pokladničným dokladom a výpisom z účtu. VPD bol vystavený na sumu skutočného vkladu podľa vkladového lístka a totožný so sumou na bankovom výpise, ale len dňa 27.12.2011. Vo všetky ostatné dni, v ktorých bol zistený rozdiel medzi sumou skutočného vkladu a zaúčtovanou sumou pokladničný doklad v predložených dokladoch chýbal. Znalec L. K. F. M. k znaleckému posudku č 1/2014 na hlavnom pojednávaní vypovedal, že uznesením vyšetrovateľa PZ bol pribratý na vypracovanie znaleckého posudku z odboru, kriminalistika, z odvetvia kriminalistická informatika a na skúmanie bol predložený USB kľúč značky Kingston, model dt101g2 s kapacitou 8 GB, jeho fotodokumentácia je príloha č. 2 znaleckého. Úlohou znalca bolo zistiť, či sa na predloženom USB kľúči nachádzajú súbory softvéru Omega, Olymp od firmy KROSS a tieto bolo potrebné archivovať na cd nosič. Znaleckým skúmaním bolo zistené že na predloženom pamäťovom médiu – USB zn. Kingston, model dt101g2 s kapacitou 8 GB sa nachádzajú okrem iných súborov aj súbory s príponou mdb a t01, ktoré používajú programy Omega a Olymp firmy KROSS k archivácií spracovávaných dát. Súbory s príponami mdb a t01 nachádzajúce sa na existujúcej a vymazanej úrovni na predloženom USB kľúči sú archivované v adresári príloha 3/root, bližšie informácie sú v znaleckom posudku, kde je zoznam súborov vytvorený. Druhou otázkou bolo skúmať kedy boli súbory v softvéri Omega a Olymp uložené, či boli na súboroch a softvéroch Omega a Olymp vykonávané zmeny a ak áno, znalec bol požiadaný o uloženie prvotných a taktiež pozmenených súborov na cd nosič spolu s uvedením dátumov vykonania zmien. Súborové atribúty (dátum a čas vytvorenia, dátum a čas poslednej modifikácie a dátum a čas posledného prístupu archivovaných súborov mdb a t01 sú uvedené v tabuľke súborov s názvom zoznam_dat_arch_suborov.xlsx, ktorý je archivovaný na dvd nosiči (príloha č. 3 znaleckého posudku). Či a kedy boli v obsahu vykonávané zmeny je možné zistiť z odlišnosti medzi dátumom a časom vzniku súboru a dátumom a časom poslednej modifikácie súboru. O aké konkrétne zmeny v obsahu súborov po prípade súborov s prvotným obsahom nie je možné zistiť. Znalec ďalej uviedol, že zmenu obsahu súboru je možné zistiť z odlišností medzi dátumom a časom jeho vzniku a dátumom a časom poslednej modifikácie platí v prípade ak nedošlo ku kopírovaniu súboru. Pri kopírovaní súboru, je dátum a čas vzniku súboru nahradený dátumom a časom kopírovania. Na predloženom pamäťovom médiu USB značky Kingston, boli zistené databázové súbory s príponou mdb na vymazanej úrovni, ktorých obsah bol obnovený a ktorých obsah by mohol súvisieť s vyšetrovanou trestnou vecou. Tieto súbory sú archivované v adresári príloha_3/root/ path unknown na dvd nosiči. Uvedené súbory boli načítané v demoverzií v programu Omega 17.52, pričom došlo k zobrazeniu informácií názov firmy, účtovný rok, adresár súboru, meno súboru, ID firma, posledná archivácia. K ďalšiemu sprístupneniu informácií jednotlivých databázových súborov nedošlo, pravdepodobne z dôvodu použitia nekompatibilnej verzie programu Omega. Znalecké skúmanie sprístupneného obsahu databázových súborov mdb v príslušnom programe omega neprináleží znalcovi z odvetvia kriminalistická informatika. Zoznam všetkých súborov nachádzajúcich sa na existujúcej úrovni na predloženom usb kľúči sa nachádza v adresári príloha 3 v súbore Zoznam všetkých súborov na existujúcej úrovni.xlsx na dvd nosiči. Znalec ďalej vypovedal, že každý súbor, ktorý vznikne v operačnom systém dostane tri časové pečiatky. Príklad - vytvorím súbor na ploche dostane dnes teraz o tejto hodine časovú pečiatku dátum vzniku, dátum poslednej zmeny a dátum posledného otvorenia. Všetky tri časové atribúty majú rovnaký parameter, čiže dnes táto hodina, táto sekunda, keď súbor otvorím a zmením na počítači, dátum poslednej zmeny sa zmení podľa toho kedy súbor zavriem a uložím. Dátum vytvorenia ostane, dátum poslednej zmeny sa zmení. Keď súbory z počítača prekopírujem na USB kľúč, čo v tomto prípade k tomu asi došlo, lebo je to na kľúči, dátum otvorenia sa zmení na dátum vykopírovania a dátum poslednej zmeny ostane. Čiže na kľúči už mám súbor, ktorý má dátum vytvorenia je dátum vykopírovania, a dátum poslednej zmeny pokiaľ ho nikto medzitým nezmenil ostane. Pokiaľ na kľúči opäť otvorím ten súbor a ho zmením, dátum zmeny sa prepíše. To je celý princíp tých časových pečiatok z hľadiska informácií, tak to funguje. Ten kľúč mal niekto k dispozícií v určitom časovom úseku, jedna pani, druhá pani, znalkyňa, vždy keď bude v tom časovom rozsahu dátum a čas poslednej zmeny zapadá do niektorého úseku, tzn. že ten kto v tom čase tým kľúčom disponoval tam vykonal zmenu. Podstatné je, že tá zmena, sa nedá zistiť o akú zmenu ide. Tá zmena teoreticky nemusí byť žiadna zmena, lebo keď otvorím súbor napíšem A a zmením A a ho uložím, ja som reálne nič nezmenil, ale dátum a čas sa zmení. Keď je potrebné zistiť, čo k akej zmene došlo v nejakom súbore, musí byť nejaký pôvodný súbor, ktorý nie je sporný a sporný súbor. Vtedy sa porovnávaním na úrovni informatiky dá zistiť, či sú absolútne totožné. Keď sú iné, tak ekonóm vie zistiť, ktoré časti toho súboru sú iné. Na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania boli prečítané aj znalecké posudky a to znalecký posudok č.p. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/3900, znalecký posudok č. 1/2014 z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika a kriminalistická fotografia, ďalej znalecký posudok č. 4,3/2017 z odboru písmoznalectvo a znalecký posudok č. 1/2016 z odboru ekonómia a manažment ako aj navrhnuté listinné dôkazy. Podľa znaleckého posudku č. 43/2017 z odboru písmoznalectvo k skúmaniu sporných podpisov bolo zistené, že sporné podpisy na spornom materiály špecifikovanom v znaleckom posudku, označené ako SM1 - SM10, SM16 – SM18 vyhotovila obžalovaná. Vzhľadom k zisteným rozdielnym znakom nebolo možné potvrdiť, že sporné podpisy SM 11 až SM16 vyhotovila obžalovaná. V prípade SM1 až SM5 sa jedná o pokladničné doklady, v prípade ostatných ide o podpisy v knihe tržieb. Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané Stanovisko daňového poradcu A. A. N. zo dňa 18.06.2012 vypracovaného pre spoločnosť KONTAKT M s.r.o.. V stanovisku daňová poradkyňa skonštatovala, že spoločnosť vstupovala a upravovala účtovné záznamy v rozpore s ustanovením § 35 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia sa oprava musí vykonať tak, aby bolo možné určiť obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Uvedeným konaním došlo podľa záverov daňovej poradkyne k porušeniu ustanovenia § 35 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďalej daňová poradkyňa v stanovisku skonštatovala, že dňa 30.01.2011 bola protokolárne odovzdaná hotovosť vo výške 3.559,43 eur. Hotovosť odovzdala pani Krasulová (obžalovaná) a prevzala p. K. J. v zastúpení p. M. H.. V protokolárnom zázname je uvedený stav hotovosti na účte 211/003 k 31.12.2011 vo výške 7.892,50 €. Vzhľadom na vykonané opravy účtovania vzťahujúce sa k účtu 211/003, bol vykázaný stav hotovosti k 31.12.2011 vo výške 46.675,03 €. Z uvedeného je možné usúdiť, že ak by bolo účtovníctvo spoločnosti vedené v súlade s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a nenašli by sa ďalšie nezrovnalosti vo vedení účtovníctva spoločnosti, mal by byť vykázaný stav hotovosti k 31.12.2011 vo výške 46.675,03 € a teda ak by bol fyzický stav hotovosti k 31.12.2011 vo výške 7.892,50 €, vznikol by schodok pokladničnej hotovosti vo výške 38.782,53 €. Schodok, ktorý bol vyčíslený ako rozdiel medzi protokolárne prevzatým zostatkom hotovosti k 31.12.2011 vo výške 7.892,50 € a vyčísleným zostatkom hotovosti k 31.12.2011 po vykonaných opravách vo výške 46.675,03 €, odporučila zaúčtovať ako inú pohľadávku voči neznámej osobe. Vzhľadom na závažné porušenia právnych predpisov s prihliadnutím na vstupovanie a pozmeňovanie údajov v účtovníctve, ako aj pre zistenie správnych a úplných zostatkov jednotlivých účtov odporučila daňová poradkyňa vykonať kompletnú rekonštrukciu účtovníctva. Na hlavnom pojednávaná dňa 12.08.2025 prokurátor navrhol doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním znalcom z odboru informatika K. M. k otázke možnosti úpravy dát v jednotlivých účtovných softvéroch ako aj za účelom zodpovedania otázky či je technicky možné z USB kľúča stiahnuť a otvoriť relevantnú zálohu účtovných dát ku dňu odovzdania účtovníctva v stave, v akom účtovníctvo odovzdala obžalovaná bez dodatočných zásahov a doúčtovania. Súd odmietol vykonať dôkaz opätovným výsluchom znalca K. M. a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Skutočnosť, že k zásahom do elektronickej evidencie účtovníctva poškodenej spoločnosti, ktorú táto spoločnosť vedie v programe OMEGA, skutočne došlo vyplýva bez pochybností z už vykonaného dokazovania. Úpravu účtovných dát potvrdila jednak svedkyňa M. H., ďalej svedkyňa A. A. N., a možnosť pozmenenia dát účtovníctva v programe, v ktorom účtovníctvo vedie poškodená spoločnosť pripustila aj znalkyňa Ing. Darina Luščíková. Rovnako ako nadbytočné sa vzhľadom na zistenia uvedené nižšie javí aj doplnenie dokazovania v tom smere, či z uvedeného USB kľúča je možné extrahovať relevantnú kópiu účtovníctva za účtovný rok 2011 v stave v akom ju odovzdala obžalovaná. Súd mal z dokazovania za ustálené, že do trestného konania poškodenou spoločnosťou nebola vydaná taká verzia účtovníctva spoločnosti za rok 2011, ktorú novej účtovníčke odovzdala obžalovaná dňa 02.04.2011. K možnosti zistenia rozdielu v obsahu jednotlivých súborov, ktoré skúmal znalec K. M., tento znalec uviedol, že rozdiely v obsahu súborov je možné zistiť len porovnaním sporného a nesporného súboru. Keďže do trestného konania nebol vydaný súbor, ktorý poškodenej spoločnosti odovzdala obžalovaná, absentuje relevantný podklad pre prípadné ďalšie znalecké skúmanie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k nasledovným záverom. S poukazom na zmenu právnej úpravy účinnú od 06.08.2024 prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1 ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná mala s poškodenou spoločnosťou KONTAKT M s.r.o uzatvorenú mandátnu zmluvu na vedenie účtovníctva v rámci hotela KONTAKT, pričom túto činnosť pre poškodenú spoločnosť obžalovaná vykonávala od roku 2007. S vedením účtovníctva obžalovanej ako jej zamestnanec pomáhala pani O. B.. Táto svedkyňa podľa svojej výpovede pomáhala obžalovanej s PPD, faktúrami a so všetkým ohľadom ekonomiky, samotné účtovníctvo spoločnosti však viedla obžalovaná. V konaní vypočutý svedkovia, ktorý boli v tom čase zamestnancami hotela KONTAKT a to ako prevádzkari či recepčné zhodne uviedli, že kancelária ekonómok, ktorá sa nachádzala za recepciou a vchádzalo sa do nej cez kanceláriu prevádzky, v čase neprítomnosti ekonómok, teda obžalovanej a pani B., bola zamknutá. Kľúč od kancelárie ekonómok mali obžalovaná, pani O. B., riaditeľka hotela pani J. a pre prípad potreby bol jeden kľuč od ich kancelárie na recepcii v zalepenej obálke. Na obálke sa viedla evidencia osôb, ktoré si tento kľúč z recepcie vzali. Obžalovaná spracovávala účtovníctvo spoločnosti na počítači, ktorý bol v kancelárii ekonómok. Z dokazovania nemožno ustáliť hodnoverný záver o tom, či počítač, na ktorom ekonómky spracovávali účtovnú agendu, resp. samotný program v ktorom sa účtovníctvo viedlo, boli zaheslované alebo nie. Obžalovaná spolu so svedkyňou B. tvrdili, že počítač a ani program zaheslované neboli a ktokoľvek mal k nim prístup. Na druhej strane svedok K. B. vypovedal, že tento počítač zaheslovaný bol, keďže obžalovaná počas rozvodu zaheslovala všetky počítače a mobily. Recepčné sa domnievali, že počítač zaheslovaný bol, keďže každý počítač v hoteli si heslo vyžadoval. Vykonaným dokazovaním sa uvedené skutočnosti nepodarilo hodnoverne preukázať. Na druhej strane, samotné účtovníctvo spoločnosti za rok 2011 bolo ako výstup obsiahnuté v konkrétnom elektronickom súbore, ktorý bolo možné otvoriť pomocou účtovného programu. Bolo preukázané, že práve tento elektronický súbor, ktorého obsahom bolo účtovníctvo spoločnosti (rok 2011), bol uzamknutý heslom, ktoré obžalovaná spolu s týmto súborom odovzdala svedkyni H. pri odovzdávaní účtovnej agendy dňa 02.04.2012. S poukazom na znenie skutkovej vety obžaloby obžalovanej je kladené za vinu, že nesprávnym účtovaním konkrétnych položiek v elektronickom účtovníctve tak, že tieto nemali oporu v účtovných dokladoch, vznikol schodok na finančných prostriedkoch spoločnosti KONTAKT M s.r.o.. Obžalovaná podľa odovzdávacieho protokolu dňa 02.04.2012 odovzdala svedkyni H. účtovné dáta z programu OMEGA spoločnosti KONTAKT M s.r.o. za rok 2011, ako uzatvorený rok s riadnou účtovnou závierkou, vrátane hesla k tomuto dátovému súboru. Obžalovaná aj svedkyňa H. zhodne tvrdili, že uvedené dáta zo svojho notebooku pri odovzdávaní nakopírovala obžalovaná. Výpovede obžalovanej a svedkyne H. sa však rozchádzajú v otázke vlastníctva USB kľúča, ktorý bol použitý na prenos účtovných dát. Obžalovaná tvrdí, že dáta nahrala na svoj USB kľúč a tento odovzdala svedkyni H. spolu s ďalšími dokladmi. Odovzdávací protokol neuvádza, či obžalovaná účtovné dáta za rok 2011 odovzdala na USB kľúči. Na druhej strane svedkyňa H. tvrdila, že USB kľúč, na ktorom mali byť prenesené účtovné dáta bol jej vlastníctvom, resp. patril spoločnosti, a ona ho používala ako bežnú vec. Súd poukazuje na zistenia znalca K. F. M. zo znaleckého posudku č. 1/2014, kde uvedený znalec skúmal USB kľúč, ktorý bol odovzdaný do trestného konania ako médium, na ktorom obžalovaná mala preniesť účtované dáta pri odovzdaní účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o. Znalcom bolo zistené, že na uvedenom USB sa nachádzali súbory programu OMEGA, ktorý na vedenie účtovníctva používala spoločnosť poškodeného, obsahom ktorých bolo účtovníctvo viacerých firiem, pričom pri údaji o poslednej archivácií tam uvedených súborov sú uvedené tak dátumy pred dňom 02.04.2012 (ako dňom protokolárneho odovzdania dát účtovníctva za rok 2011) ako aj po tomto dátume, kedy už obžalovaná USB kľúč nemala vo svojej dispozícií. Je len málo pravdepodobné, aby obžalovaná spolu s účtovníctvom poškodenej spoločnosti odovzdala novej účtovnícke aj dáta od iných firiem, s ktorými bolo navyše po odovzdaní USB kľúča novej účtovníčke ďalej pracované. Uvedené potvrdzuje záver o tom, že do trestného konania bol vydaný USB kľúč, ktorý bol pred odovzdaním dát ako aj po ich odovzdaní dňa 02.04.2012 v dispozícií poškodenej spoločnosti, resp. svedkyne H., keďže táto USB kľúč používala ako bežnú vec a mala na ňom archivované svoje dáta. Taktiež ako dôvodnú súd hodnotí námietku obžalovanej, že podľa odovzdávacieho protokolu ona spoločnosti odovzdala účtovné dáta iba za rok 2011. Nakoľko účtovníctvo spoločnosti bolo v elektronickej verzii vedené na počítači v hoteli KONTKAT, ku ktorému nová účtovníčka prístup mala, pričom účtovný rok 2010 bol uzavretý ešte obžalovanou v kalendárnom roku 2011 a od roku 2012 účtovníctvo viedla nová účtovníčka, neexistoval žiaden racionálny dôvod, aby obžalovaná odovzdávala aj dáta za obdobie roka 2010 ako predchádzajúceho účtovného obdobia. Treba uviesť, že na USB kľúči, ktorý bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní sa nachádzajú súbory účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o. s dátumom ich vytvorenia (vykopírovania) dňa 02.04.2012 za účtovné obdobia rokov 2010, 2011 a 2012. Tieto skutočnosti v uvedených súvislostiach vytvárajú pochybnosť o tom, či USB kľúč, ktorý bol odovzdaný do trestného konania je tým médiom, na ktorom obžalovaná odovzdala účtovníctvo, ktoré ona spracovávala, poškodenej spoločnosti. Svedkyňa H. pri svojej výpovedi potvrdila, že po odovzdaní účtovníctva obžalovanou (02.04.2012) poškodená spoločnosť zasahovala do účtovníctva vedeného elektronicky. Dôvodom, prečo malo dôjsť k zásahom do účtovníctva bola podľa svedkyne okolnosť, že niečo chýbalo v daňovom priznaní, alebo sa opravovali položky, ktoré v účtovníctve byť nemali alebo mali byť inak. Doklady sa účtovali následným číselným radom, ktorý systém generuje automaticky, bez ohľadu na to, z akého dátumu bol účtovný doklad. Doúčtovanie a oprava dát neboli podľa svedkyne vykonané v roku 2010. Spôsob, akým bolo do účtovníctva spoločnosti za účtovný rok 2011 zasiahnuté zo strany poškodenej spoločnosti, nezávislá daňová poradkyňa A. A. N. hodnotila ako rozporný so zákonom, konkrétne ustanovením § 35 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, kedy boli vykonané opravy tak, že nebolo možné určiť obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou a po oprave, pričom podľa uvedeného ustanovenia zákona o účtovníctve oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Rovnako počas audítorského overovania účtovníctva poškodenej spoločnosti v roku 2012 za predchádzajúci účtovný rok 2011, audítori vzniesli námietku voči opravám v účtovníctve po odovzdaní agendy novej účtovníčke. Zo stanoviska daňovej poradkyne A. A. N. zo dňa 18.06.2012 ďalej vyplýva, že na posúdenie v rámci jej činnosti daňového poradcu jej bolo predložené účtovníctvo, do ktorého bolo po odovzdaní dát obžalovanou samotnou poškodenou spoločnosťou zasiahnuté. O uvedenom závere svedčí jednak to, že daňová poradkyňa skonštatovala nezákonný spôsob vykonania opráv účtovníctva po ich odovzdaní obžalovanou a jednak skutočnosti, ktoré sú obsahom záverov jej stanoviska z 18.06.2012. Protokolárne odovzdaný stav hotovosti obžalovanou ku dňu 31.12.2011 bol vo výške 7.892,50 €. Daňová poradkyňa vzhľadom na opravy v účtovníctve mala vykázaný stav hotovosti k 31.12.2011 v sume 46.675,03 €. S poukazom na to bol schodok finančných prostriedkov poškodenej spoločnosti vyčíslený ako rozdiel medzi protokolárne odovzdaným zostatkom hotovosti k 31.12.2011 a vyčísleným zostatkom hotovosti k tomuto dátumu po vykonaných opravách účtovníctva na sumu 38.782,53 €. Daňová poradkyňa vzhľadom na závažné porušenia právnych predpisov s prihliadnutím na vstupovanie a pozmeňovanie údajov v účtovníctve, ako aj pre zistenie správnych a úplných zostatkov jednotlivých účtov odporučila poškodenej spoločnosti vykonať kompletnú rekonštrukciu účtovníctva. Stanovisko daňovej poradkyne A. A. N., ktorej boli na posúdenie predložené upravené účtovné dáta spoločnosti KONTAKT M s.r.o., bolo podkladom pre podanie trestného oznámenia poškodenou spoločnosťou. Daňová poradkyňa A. A. N. porovnaním protokolárne odovzdanej hotovosti a vyčísleným zostatkom hotovosti po opravách účtovníctva k dátumu 31.12.2012 zistila v účtovnom roku 2011 schodok na finančných prostriedkoch v sume 38.782,53 €. Rovnako znalkyňa K. T. H. v znaleckom posudku č. 1/2016 za účtovný rok 2011 zistila schodok stavu hotovosti až po vykonaní opravy nesprávnych účtovných zápisov, ktoré neboli v súlade s predloženými účtovnými dokladmi v sume 38.708,40 €. Pokiaľ daňová poradkyňa A. A. N. a znalkyňa v odbore ekonómia a management K. T. H. dospeli k takmer rovnakým hodnotám schodku finančných prostriedkov k 31.12.2011 (rozdiel medzi ich zisteniami tvorí suma 74,13 €), za situácie, kedy daňová poradkyňa namietala nezákonnosť zásahov do účtovníctva poškodenej spoločnosti, možno dospieť k záveru, že na znalecké skúmanie boli znalkyni odovzdané účtovné dáta v stave, v akom boli odovzdané daňovej poradkyni A. A. N. za účelom vypracovania stanoviska, t.j. po zásahu do dát účtovníctva po jeho odovzdaní obžalovanou do dispozície poškodenej spoločnosti. Znaleckým dokazovaním znalcom z odboru ekonómia a manažment K. T. H. (znalecký posudok 1/2016) bol zistený záver, že v roku 2010 neboli riadne zaúčtované tržby spoločnosti KONTAKT M s.r.o. v celkovej výške 15.286,35 € a v roku 2011 tržby v celkovej výške 308,40 €, hoci podľa podpisov v knihe tržieb ako neformálnej evidencie preukazujúcej skutočný pohyb hotovosti pred jej zaúčtovaním do pokladne, boli tieto tržby z jednotlivých prevádzok prevzaté. Nezaúčtovanie týchto tržieb bolo zistené porovnaním denných uzávierok pokladníc jednotlivých odbytových stredísk hotela a účtovných zápisov. Kontrolou počiatočných a konečných stavov jednotlivých výpisov z účtu s príslušnou zostavou z účtovníctva spoločnosti, priradenou podľa pohybu a dátumu, bolo znalcom zistené, že počiatočné a konečné stavy nie sú totožné. V účtovníctve boli ďalej zaúčtované aj výdavky, resp. úhrady došlých faktúr, ku ktorým podľa reálnych výpisov z účtu nedošlo. V roku 2010 bola suma zaúčtovaná ako vklad do banky o 27.000 € a v roku 2011 o 38.400 € vyššia, ako bol skutočný vklad hotovosti na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. V rovnaké dni boli v účtovníctve zaúčtované výdavky na základe fiktívnych faktúr v roku 2010 neidentifikovateľných a v roku 2011 faktúr údajne vyhotovených SPP a.s., pričom podľa vyjadrenia spoločnosti SPP a.s. zo dňa 20.11.2015, tieto faktúry s uvedenými identifikačnými údajmi boli vystavené pre iného odberateľa a nie pre spoločnosť KONTAKT M s.r.o. Znalkyňa pri spracovaní znaleckého posudku okrem fyzických účtovných dokladov vychádzala aj z dát, ktoré jej boli odovzdané na USB kľúči. Vo vzťahu k znalkyni boli účtovné dáta, ktoré jej boli odovzdané na USB kľúči, prezentované ako tie, ktoré poškodenej spoločnosti odovzdala obžalovaná dňa 02.04.2012. Či skutočne išlo o dáta odovzdané obžalovanou, znalkyňa nevedela verifikovať. Znalkyňa porovnávala takto získané elektronické účtovníctvo s ďalšími účtovnými evidenciami vrátane dokladov v šanone označenom ako „Inventarizácia 2011“, ku ktorého obsahu sa nevedela vyjadriť tak obžalovaná ako ani svedkyňa H. a teda samotný obsah tohto zakladača ostal sporný. Dáta účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o., ktoré boli prevzaté do trestného konania a odovzdané znalkyni K. T. H. na znalecké skúmanie ako dáta odovzdané obžalovanou, boli archivované na USB kľúči. Uvedené prenosové médium bolo podrobené kriminalistickému skúmaniu, pričom znalec K. F. M. pri spracovaní znaleckého posudku č. 1/2014 archivoval súbory na existujúcej aj vymazanej úrovni na odovzdanom USB. Zo zoznamu archivovaných súborov vyplýva, že dňa 02.04.2012 v čase od 13:44 do 13:45 hod. boli na uvedené USB nakopírované dátové súbory účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o. za účtovné roky 2010, 2011, a 2012. Posledná úprava súborov účtovníctva za sporné roky 2010 a 2011 bola podľa záznamu v prílohe znaleckého posudku učinená dňa 28.10.2013 v dátach účtovného roku 2011 a dňa 29.10.2013 v dátach účtovného roku 2010. Treba uviesť, že predmetný USB kľúč, na ktorom sa má nachádzať záloha účtovných dát odovzdaných obžalovanou, bol do trestného konania odovzdaný poverenému príslušníkovi PZ až dňa 28.10.2013 (v čase poslednej zmeny účtovných dát za rok 2011) znalkyňou K. T. H. po tom, čo v trestnom konaní vypracovala prvý znalecký posudok. Pri odovzdávaní USB kľúča vyšetrovateľovi znalkyňa uviedla, že tento jej bol odovzdaný za účelom vypracovania znaleckého posudku dňa 26.06.2013 A. L. G. a pani H.. Podľa záveru znalca K. M. pre zistenie k akej zmene v obsahu dátového súboru došlo je potrebné porovnať súbor, v ktorom je zaznamenaná zmena pôvodných údajov, s pôvodným súborom. S poukazom na závery dokazovania prezentované vyššie, súd konštatuje, že do trestného konania sa nepodarilo zabezpečiť taký dátový súbor účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o., u ktorého by bolo možné bez pochybností verifikovať, že obsahuje evidenciu účtovníctva poškodenej spoločnosti za rok 2011 so stavom ako tieto dáta odovzdávala dňa 02.04.2012 obžalovaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na svedeckú výpoveď M. H., ktorá vypovedala, že účtovníctvo spoločnosti za rok 2011 upravovala po nakopírovaní súboru do počítača v priestoroch hotela KONTAKT, pričom do pôvodného súboru odovzdaného obžalovanou nezasahovala. Pokiaľ sa na USB kľúči odovzdanom vyšetrovateľovi nachádzajú účtovné dáta poškodenej spoločnosti za účtovné obdobia rokov 2010 až 2012 nahraté na toto médium v rovnakom čase (dňa 02.04.2012 o 13:45 hod.) a nenachádza sa tam iný súbor evidencie účtovníctva spoločnosti KONTAKT M s.r.o. za rok 2011, pričom dokazovaním bolo preukázané, že do dát účtovníctva spoločnosti po ich odovzdaní obžalovanou bolo zasiahnuté a nie je verifikované, že tieto dáta odovzdala spoločnosti obžalovaná (keďže táto dňa 02.04.2012 odovzdávala len účtovný rok 2011) možno s istotou uzavrieť, že dáta odovzdané vyšetrovateľovi a následne poskytnuté znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku, nie sú tými dátami, ktoré dňa 02.04.2012 odovzdávala obžalovaná. Na podporu tvrdenia, že dňa 02.04.2012 zo strany obžalovanej došlo k odovzdaniu len elektronickej evidencie účtovníctva za rok 2011 možno poukázať aj na odovzdávací protokol zo dňa 31.01.2012, kedy podľa poznámky v tomto protokole novej účtovníčke M. H. nebola v rámci elektronického účtovníctva sprístupnená len databáza účtovníctva za rok 2011. K ostatným databázam, tak nová účtovníčka mala prístup už od 01.02.2012. Nakoľko v trestnom konaní zabezpečený podklad pre vypracovanie znaleckého posudku vo forme účtovných dát za rok 2011 archivovaných na USB kľúči nemôže byť hodnoverným východiskom pri znaleckom dokazovaní ohľadom stavu vedenia účtovníctva spoločnosti obžalovanou, závery obsiahnuté v znaleckom posudku K. T. H. č. 1/2016 dostatočne nepreukazujú protiprávnu činnosť obžalovanej pri vedení účtovníctva poškodenej spoločnosti. O tom, že znalkyni na znalecké skúmanie boli odovzdané už poškodenou spoločnosťou upravené účtovné dáta za účtovné roky 2010 a 2011 nasvedčujú aj výstupy z kontroly účtovných dát porovnaním dát predložených do trestného konania a dát, ktoré podľa svojich tvrdení odovzdávala poškodenej spoločnosti obžalovaná dňa 02.04.2012. Výstupy z uvedenej kontroly deklarujú chyby v jednotlivých účtovných položkách (napr. chybné číslo dokladu a iné). Podľa tvrdenia obžalovanej s takýmito chybami účtovník nemôže uzavrieť účtovný rok. Po predložení takéhoto výstupu z kontroly znalkyni K. T. H. táto potvrdila, že takýto výstup by mohol zmeniť závery ku ktorým pri znaleckom skúmaní dospela, avšak musela by poznať obsah porovnávaných verzií účtovníctva. K tvrdeniu obžaloby, že účtovný rok 2010 uzatvárala samotná obžalovaná, pričom číselné rady účtovných dokladov sedia, nakoľko nie je vynechané žiadne z poradových čísel, čo by sa stalo v prípade výmazu niektorého účtovného záznamu, je potrebné uviesť, že v poškodenej spoločnosti pravidelne vykonávali audity, pričom po odovzdaní účtovnej závierky za rok 2010 audítori vo svojej správe zo dňa 08.06.2011 skonštatovali, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu spoločnosti KONTAKT M, s.r.o., na výsledky jej hospodárenia a peňažné toky za rok 2010 v súlade so zákonom o účtovníctve. Pokiaľ obžaloba tvrdí nepretržitosť číselných radov účtovných dokladov, teda že žiaden účtovný doklad nebol vymazaný, tu súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedkyne H., ktorá uviedla, že pri „doúčtovávaní“ dokladov tieto evidovala ako ďalšie v poradí bez ohľadu na to z akého dátumu tieto účtovné doklady boli. Na obranu obžalovanej treba tiež uviesť, že znalkyňa K. T. H. pri výsluchu pripustila, že do účtovných dát je možný aj dodatočný zásah, pričom pokiaľ v účtovníctve sedia počiatočné a konečné stavy aj po takomto zásahu do účtovníctva, nie je možné zistiť o aký zásah išlo bez toho aby boli porovnané pôvodné a upravené účtovné dáta. Znalkyňa potvrdila, že za rok 2010 sa konečné stavy stotožňovali s účtovnou závierkou, avšak nevedela vylúčiť či v priebehu obdobia došlo k nejakým zásahom, ktoré neovplyvnili skutočný stav. Z pokladničnej knihy vyplýva, že v dňoch 04.03.2010, 26.03.2010,14.04.2010, 28.04.2010, 29.04.2010, 03.08.2010, 05.08.2010, 06.08.2010, 07.08.2010, 09.08.2010, 13.08.2010, 14.08.2010, 20.08.2010, 23.08.2010, 28.08.2010 a 26.02.2011 boli z jednotlivých prevádzok hotela do pokladne prevzaté tržby, pričom ku týmto tržbám neboli vystavené žiadne príjmové pokladničné doklady, ktoré by boli dodatočne odstránené, nakoľko číselné rady pokladničných dokladov v skúmanom období sú úplné. V tejto časti súd považoval za relevantnú obranu obžalovanej, že podľa individuálnych požiadaviek klientov sa niekedy takéto tržby účtovali na iné tovary a služby za tým účelom, aby si ich klient mohol následne dať do svojho účtovníctva. Vystavená faktúra pre klienta tak bola následne čiastočne uhradená touto tržbou a do účtovníctva sa premietla v rámci úhrady faktúry. Uvedené tvrdenie obžalovanej následne vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila aj svedkyňa O. B., ktorá obžalovanej pomáhala s vedením účtovníctva a rovnako tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa K. K. J., ktorá v tom čase bola konateľkou poškodenej spoločnosti. Túto obranu obžalovanej súd preto považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Pokiaľ sa obžalovanej kladie za vinu, že v konkrétnych dňoch „nevložila na účet spoločnosti“ celú sumu finančných prostriedkov, ktoré boli následne zaúčtované v účtovníctve ako vklad do banky, treba uviesť, že nebolo preukázané, že v daných konkrétnych dňoch spoločnosť poškodeného disponovala takou hotovosťou finančných prostriedkov, aká bola v konečnom dôsledku zaúčtovaná v účtovníctve. Okrem toho v dňoch, kedy na účet spoločnosti bola vložená nižšia suma, než bola suma uvedená v účtovníctve, boli podľa pokladničnej knihy uhradené fiktívne faktúry a to neidentifikovateľné v roku 2010 a v roku 2011 údajne v prospech spoločnosti SPP a.s. Výška sumy nevloženej na účet spoločnosti KONTAKT M s.r.o. bola totožná ako suma uhradenej faktúry. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne K. K. J., ktorá potvrdila, že obžalovaná mohla faktúry uhrádzať nielen prevodom cez bankový účet spoločnosti, ale aj ich platbou v hotovosti a to aj v rádovo vyšších sumách. Preto to, že sa finančné operácie úhrady faktúr neprejavili na výpise z účtu poškodenej spoločnosti, ešte automaticky neznamená spáchanie trestnej činnosti obžalovanou. Obrana obžalovanej prednesená vo vzťahu k tomu, že v niektorých dňoch kedy boli v účtovníctve zistené nezrovnalosti v účtovaní prijatých tržieb z jednotlivých prevádzok sa táto nachádzala mimo územia Slovenskej republiky s poukazom na intervaly neprítomnosti obžalovanej, ktoré boli súdu preukázané, táto obrana bola dôvodná len vo vzťahu k dátum 11.07.2011, kedy bol v účtovníctve poškodenej spoločnosti zaúčtovaný pokladničný doklad číslo V-0350, kedy v tom čase bola obžalovaná na dovolenke na Sardínii. Ostatná obrana obžalovanej spočívajúca v tom, že v čase zaúčtovania účtovných dokladov sa nachádzala mimo územia Slovenskej republiky, nebola súdu dostatočne preukázaná. Podľa znaleckého posudku č. 43/2017 z odboru písmoznalectvo k skúmaniu sporných podpisov bolo zistené, že sporné podpisy na spornom materiály špecifikovanom v znaleckom posudku, označené ako SM1 – SM10, SM16 - SM18 vyhotovila obžalovaná, vzhľadom k zisteným rozdielnym znakom nebolo možné potvrdiť, že sporné podpisy SM11 až SM16 vyhotovila obžalovaná. V prípade SM1 až SM5 sa jedná o pokladničné doklady, v prípade ostatných ide o podpisy v knihe tržieb. Treba uviesť že svedkyňa O. B. aj pri opakovanom výsluchu ako svoje podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch pre účely znaleckého dokazovania označených ako SM1,2,4 a 5 označila ako svoje, hoci pri skúmaní sporných písomností a v nich obsiahnutých podpisov bola zo strany znalca využitá kombinácia metód skúmania podpisov a to analytická, porovnávacia a v rámci nich čiastočne aj grafometrická. S poukazom na výpoveď svedkyne O. B. záver o tom, že podpisy v skúmanom materiáli SM1,2,4 a 5 patria obžalovanej, nemožno s určitosťou prijať. Pre možné vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k obžalovanej je potrebné poukázať na to, že ona vykonávala činnosť pre spoločnosť KONTAKT M s.r.o. na základe mandátnej zmluvy. Možné vyvodenie obchodnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi nestačí, a ani nemôže stačiť na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, pretože trestnoprávna zodpovednosť je koncipovaná na subjektívnej stránke, teda na zavinení v úmysle spôsobiť inej osobe škodu. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona preto nestačí len zistenie že páchateľ mal zverené veci a počas vykonávania jeho činnosti v zmysle mandátnej zmluvy vznikol na zverených veciach schodok. Ustanovenie § 213 odsek 1 Trestného zákona totiž vyžaduje aj to, aby si páchateľ zverené veci prisvojil, teda aby úmyselne odňal veci z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu a úmyslom nakladať s nimi ako s vlastnými. Povedané inak prisvojením sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ cielene a vedome spôsobuje vlastníkovi veci škodu tak, že si vec trvalo ponechá. Len spôsobenie schodku na zverených finančných prostriedkoch, respektíve nedostatočné vedenie účtovníctva zo strany zodpovedných osôb, nie je a ani nemôže byť samo o sebe trestným činom sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, nakoľko nehovorí nič o tom ako schodok vznikol, kto ho spôsobil a či sa tak stalo úmyselným konaním nejakej osoby. Zhodne so závermi Krajského súdu v Prešove z uznesenia zo dňa 26.09.2023, sp. zn. 4To/22/2023, ani ďalším dokazovaním v tejto trestnej veci sa zo strany obžaloby nebolo unesené dôkazné bremeno v tom smere, že obžalovaná mala fyzicky zasahovať do objemu hotovostných prostriedkov poškodeného a nebolo tiež preukázané, že obžalovaná si mala reálne prisvojiť finančné prostriedky, ktoré je poškodenou spoločnosťou boli zverené ako ani to, akým spôsobom malo k prisvojeniu týchto finančných prostriedkov dochádzať. Nebolo dokázané, že by sa obžalovaná obohatila tým spôsobom, že si prisvojila finančné prostriedky, ktoré jej zverila poškodená spoločnosť. Nebolo dokázané, že poškodenej spoločnosti skutočne vznikla škoda úbytkom finančnej hotovosti, ktorú si obžalovaná prisvojila, alebo či v tomto prípade išlo len o nesprávnosť účtovných zápisov v evidencii účtovníctva vedeného poškodenou spoločnosťou v elektronickej forme. V konečnom dôsledku celá trestná činnosť obžalovanej je popisovaná zisteným rozdielom medzi elektronickou verziou účtovníctva a fyzickými dokladmi, kedy niektoré v elektronickom účtovníctve evidované účtovné položky nemajú reálny podklad v listinných účtovných dokladoch, resp. takéto doklady ani neexistujú. Nakoľko nebolo preukázané spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, súd sa následne zaoberal aj tým, či nemohlo dôjsť k spáchaniu iného trestného činu zo strany obžalovanej. Z dokazovania vyplynuli závažné pochybenia pri vedení účtovníctva spoločnosti poškodeného, preto je súd názoru, že by mohlo ísť o podozrenie zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona a to s poukazom aj na znenie skutkovej vety, ktorá kládla obžalovanej za vinu, že v účtovníctve spoločnosti nezaúčtovala jednotlivé tržby, respektíve že zaúčtovala úhradu fiktívnych faktúr, či nesprávne účtovala výšku vkladu finančných prostriedkov na účet poškodenej spoločnosti. V priebehu dokazovania sa nepodarilo hodnoverne zabezpečiť účtovníctvo v stave, ako bolo odovzdané obžalovanou novej účtovníčke. Zohľadniac zásahy, ktoré do účtovníctva boli robené po jeho odovzdaní novej účtovníčke, preto nemožno obžalovanú uznať vinnou ani z tohto trestného činu. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že v konaní nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil. S poukazom na oslobodenie obžalovanej súd podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko podľa tohto ustanovenia v prípade oslobodenia súd tak učiní vždy. Poučenie: KK-9T/37/2018 Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.