{"guid": "bc03f5e7-ac56-4a5d-8ddd-6ac6eff360b8:023ff002-5866-470b-a567-875231d71e0d", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16", "spisova_znacka": "4T/59/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/59/2019 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 25. novembra 2025, sp. zn. 4T/59/2019, ECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16", "identifikacne_cislo": "8719010490", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Richard Bureš", "sudca_id": 2234, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-richard-bures-2234", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4To/22/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "1ebbfcf3-9701-477c-9ed5-0163db81b3a7:1fb9c50b-845d-48bc-99d4-ca997ad4b7a7", "datum": "2026-05-20", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "nazov": "§ 287 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-2", "nazov": "§ 288 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-287", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/023ff002-5866-470b-a567-875231d71e0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n4T/59/2019\n8719010490\n25. 11. 2025\nJUDr. Richard Bureš\nECLI:SK:OSPP:2025:8719010490.16\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin\npodvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, na hlavnom pojednávaní\nkonanom 25. novembra 2025 takto\nrozhodol:\nObžalovaný\nA. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade,\ntrvale bytom C., D. E. XXX/XX, F. G.,\nje vinný, že\npresne nezisteného dňa v máji 2015 vylákal od poškodenej H. I. zo Svitu pôžičku vo výške 35.000,- €,\nktorú sa na základe Zmluvy s právom na nehnuteľnosť v prípade nesplatenia pohľadávky podpísanej\ndňa 04.06.2015 vo Svite, okres G., zaviazal splatiť v sume 45.000,- €, a to najneskôr ku dňu 04.11.2016,\npričom v predmetnej zmluve deklaroval, že je jediným budúcim vlastníkom domu číslo XXX na parcele č.\n664/1, č. 664/2, zapísanej Katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši, kde tento dom dal predmetnou\nzmluvou do zálohu na zaistenie pohľadávky voči H. I., a to v hodnote, ktorá mala byť stanovená\nna základe znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Pavla Schreibera zo dňa 23.04.2015 na sumu\n83.900,- €, avšak požičané peniaze v dohodnutej lehote, ani doposiaľ nevrátil, uvedenú nehnuteľnosť\nnikdy nevlastnil, predmetný znalecký posudok nikdy k zmluve nedoložil a J. G. C. figuroval v zozname\nznalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR ako znalec v odbore Geodézia a\nkartografia len do 01.09.2004 a nebol zapísaný v odbore Stavebníctvo, teda obvinený A. B. uviedol\npoškodenej H. I. nepravdivé skutočnosti za účelom vylákať od nej pôžičku, pričom už v tom čase vedel,\nže tú pôžičku nikdy nevráti, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenej H. I. škodu vo výške 32.250,€,\nteda\nna škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom\nmajetku väčšiu škodu,\nčím spáchal\nprečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024\na za to mu u k l a d á :\nPodľa § 221 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.\n\nPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody\nurčuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zároveň ukladá obžalovanému uhradiť poškodenej H. I., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/XXX škodu vo výške 32.250,-- eur.\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/XXX\nodkazuje so zvyškom jej nároku na civilný proces.\nodôvodnenie:\nProkurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre zločin podvodu\npodľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že presne nezisteného\ndňa v máji 2015 vylákal od poškodenej H. I. zo Svitu pôžičku vo výške 35.000,- €, ktorú sa na základe\nZmluvy s právom na nehnuteľnosť v prípade nesplatenia pohľadávky, podpísanej dňa 04.06.2015 vo\nSvite, okres G., zaviazal splatiť v sume 45.000,- €, a to najneskôr ku dňu 04.11.2016, pričom v predmetnej\nzmluve deklaroval, že je jediným budúcim vlastníkom domu číslo XXX na parcele č. 664/1, č. 664/2,\nzapísanej Katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši, kde tento dom dal predmetnou zmluvou do\nzálohu na zaistenie pohľadávky voči H. I., a to v hodnote, ktorá mala byť stanovená na základe\nznaleckého posudku súdneho znalca Ing. Pavla Schreibera zo dňa 23.04.2015 na sumu 83.900,€, avšak požičané peniaze v dohodnutej lehote, ani doposiaľ nevrátil, uvedenú nehnuteľnosť nikdy\nnevlastnil, predmetný znalecký posudok nikdy k zmluve nedoložil a J. G. C. figuroval v zozname znalcov,\ntlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR ako znalec v odbore Geodézia a kartografia\nlen do 01.09.2004 a nebol zapísaný v odbore Stavebníctvo, teda obvinený A. B. uviedol poškodenej H. I.\nnepravdivé skutočnosti za účelom vylákať od nej pôžičku, pričom už v tom čase vedel, že tú pôžičku nikdy\nnevráti, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodeným manželom H. a L. I. škodu vo výške 35.000,- €.\nV tejto trestnej veci už bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad pod č. k. 4T/59/2019-545 dňa 20.6.2023\nmeritórne rozhodnuté tak, že obžalovaný A. B. bol pre skutok v súlade so skutkovou vetou uvedenou v\nobžalobe uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bol\nmu uložený podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 3\npísm. e) Trestného zákona, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona\nmu určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil\npovinnosť zaplatiť poškodenej H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., K. XXX/XXX a J. L. I., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C., K. XXX/XXX škodu vo výške 35 000,- eur.\nNa podklade podaného odvolania obžalovaným bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 4To/7/2024-564 dňa 5.3.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného\nporiadku zrušený v celom rozsahu a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku bola vec vrátená súdu\nprvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uvedeným rozsudkom došlo\nk podstatným chybám konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali. Odvolací súd počas\npreskúmavania spisového materiálu zistil, že samotný obžalovaný sa k súhlasu, resp. nesúhlasu so\nzmenou samosudcu nevyjadril, z čoho vyplynul záver, ktorý je nutné rešpektovať, podľa ktorého nie je\nzrejmé, ktoré dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby je možné považovať za\ndôkazy vykonané zákonným spôsobom.\nZo spisového materiálu je zrejmé, že vo veci postupne konali až traja zákonní sudcovia v pozícii\nsamosudcu. Prvotne bola vec v súlade s vtedy platným Rozvrhom práce Okresného súdu Poprad\nelektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 1.8.2019 pridelená do senátu\nsudcovi JUDr. Vladimírovi Hricovi a viedla sa a dodnes sa vedie pod spisovou značkou 4T/59/2019.\nUvedený sudca po postupe podľa § 240 Trestného poriadku vykonal vo veci hlavné pojednávanie\ndňa 12.10.2021 na ktorom vypočul obžalovaného. Na ďalšom hlavnom pojednávaní konanom dňa\n26.11.2021 bola vypočutá svedkyňa-poškodená H. I. a svedok H. I.. Dňa 6.10.2022 bol na hlavnom\npojednávaní vypočutý svedok J. L. I. a napokon na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.3.2023 bol\nvypočutý svedok Ing. Štefan Pastierovič a svedok J. I.. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo odročené na\n\ndeň 20.6.2023, pričom zákonnému sudcovi zanikla funkcia sudcu k 1.5.2023. Predseda Okresného\nsúdu v súlade s dodatkom č. 5 k rozvrhu práce Okresného súdu Poprad na rok 2023 vydal opatrenie,\nna základe ktorého bola vec elektronicky pridelená do senátu JUDr. Márie Petruškovej. Z uvedeného\nvyplýva, že dňa 20.6.2023 bola vec už novou zákonnou sudkyňou na hlavnom pojednávaní meritórne\nrozhodnutá a odvolacím súdom pre dôvod vyššie označený zrušená a vrátená na nové prejednanie\na rozhodnutie. Zákonná sudkyňa vrátenú vec rozhodnúť nestihla nakoľko jej ku dňa 31.12.2024 zanikla\nsudcovská funkcia a na základe dodatku č. 1 k rozvrhu práce Okresného súdu Poprad na rok 2025 bola\nvec elektronicky pridelená do senátu sudcu JUDr. Richarda Bureša, ktorý vo veci konal a odsudzujúcim\nrozsudkom rozhodol dňa 25.11.2025.\nPodobne ako predchádzajúca zákonná sudkyňa sudca postupoval tak, že si od strán trestného konania\nvyžiadal vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu so zmenou samosudcu. Keďže obžalovaný a ďalšie\nstrany trestného konania vyjadrili písomne svoj súhlas so zmenou samosudcu nebolo potrebné hlavné\npojednávanie vykonať znova tak, ako to upravuje ust. § 277a ods. 1 Trestného poriadku. Osobitne takýto\nsúhlas vyjadril obžalovaný, takýto súhlas sa v spise nachádza opakovane.\nNa základe uvedeného nebránilo novému zákonnému sudcovi na novom hlavnom pojednávaní po\nzrušení veci nič podstatné, aby nemohol prečítať zápisnice z hlavných pojednávaní, ktoré sú označené\nvyššie a najmä vykonané výsluchy obžalovaného, vtedy svedkov–poškodených a ďalších svedkov.\nSúd teda pri rozhodovaní vzal do úvahy výpovede potrebných osôb, ktoré vykonal na hlavných\npojednávaniach ešte prvotný zákonný sudca.\nPreto do úvahy vzal výpoveď obžalovaného A. B., ktorý na hlavnom pojednávaní nemal záujem rovnako\nako prokurátor uzavrieť dohodu o vine a treste a ktorý vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, že je nevinný a ďalej uviedol, že s H. I. – synom poškodených manželov H. a L. I. sa rozhodli\nspoločne podnikať v takej činnosti, v ktorej by mohli niečo zarobiť, ale v tom čase nemal peniaze a preto\nsa rozhodol o finančnú pôžičku požiadať poškodených H. a L. I., ktorí s pôžičkou súhlasili, rovnako\ntak ako s predmetnou zmluvou s právom na nehnuteľnosť v prípade nesplatenia pohľadávky, ktorú\nnásledne vyhotovil.\nObžalovaný súčasne uvádzal, že finančná pôžička mala slúžiť pre rodinu I., ktorá ho vo veci „vybavenia“\npôžičky oslovila, resp. pre J. I., ktorého poznal a s ktorým bol v minulosti v kontakte a preto vedel,\nže tento bude mať možnosť požičané peniaze vrátiť, k čomu však nedošlo, pretože v nejakom inom\ntrestnom konaní J. I. „nebol oslobodený“.\nZ výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že peniaze od poškodených síce prevzal on, ale výšku pôžičky\nurčila a potom pôžičku aj prevzala rodina I.. Obžalovaný však už nevedel uviesť komu presne z rodiny\nI. tieto peniaze odovzdal.\nObžalovaný tvrdil i to, že časť pôžičky poškodeným splácal podľa ich dohody - mesačne po 550,- eur,\nresp. po 555,- eur, aj keď súčasne uvádzal, že nevie uviesť celkovú sumu vrátenej pôžičky.\nObžalovaný priznal i to, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností vo vzťahu k zmluve s právom na\nnehnuteľnosť podával on i to, že v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností uviedol svoje meno i údaje\nvyplývajúce zo znaleckého posudku Ing. Pavla Schreibera. Obžalovaný tak potvrdil, že návrh mal slúžiť\nna záložné právo k nehnuteľnosti B. I., k čomu však v konečnom dôsledku nedošlo.\nObžalovaný nevedel uviesť kto a z akého dôvodu dal vypracovať znalecký posudok J. G. C. a tvrdil len\nto, že tzv. plomba na predmetnú nehnuteľnosť B. I. mala slúžiť na zabezpečenie vrátenia peňazí rodinou\nI. a že v prípade ich nevrátenia sa mal stať jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.\nObžalovaný ako uviedol, čakal, že rodina I. zaplatí poskytnutú pôžičku, k tomu však nedošlo, rodina\nFilipských podala na neho trestné oznámenie a preto s nimi prestal komunikovať. Prestal s nimi\nkomunikovať aj preto, že rodina Filipských posielala za ním ľudí v záujme, aby dostali späť peniaze.\nPoškodená H. I., v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania\nobžalovaného uviedla, že obžalovaný niekedy v roku 2015 požiadal jej syna H. o poskytnutie pôžičky\nvo výške 35 000,- eur s tým, že poskytnutie pôžičky obžalovanému bolo zabezpečené predmetnou\nzmluvou s právom na nehnuteľnosť – rodinným domom v okrese Liptovský Mikuláš, ktorú vyhotovil\nobžalovaný a ktorý mal mať podľa znaleckého posudku hodnotu cca 83 000,- eur, čo prevyšovalo\nhodnotu obžalovanému poskytnutej pôžičky, hoci svedkyňa samotný znalecký posudok nevidela.\nZ výpovede svedkyne vyplývalo aj to, že peniaze boli obžalovanému odovzdané prostredníctvom jej\nsyna H. I. asi 3 dni pred podpísaním predmetnej zmluvy s právom na nehnuteľnosť zo dňa 4.6.2015 a že\n\nobžalovaný mal pôžičku spolu s úrokom vo výške 10 000,- eur vrátiť do 4.11.2016, k čomu však nedošlo\na obžalovaný v priebehu nasledujúceho polroka uhradil z poskytnutej pôžičky len čiastku 2 750,- eur,\nnapriek tomu, že ho opakovane telefonicky a prostredníctvom SMS i osobne vo veci vrátenia pôžičky\nkontaktovala, obžalovaný sa jej však vyhýbal a vyhováral pod rôznymi zámienkami, dokonca si ju neskôr\nv telefóne aj zablokoval.\nSvedkyňa H. I. súčasne uvádzala, že obžalovaného sa na účel pôžičky nepýtala, ale predpokladala, že\nmu budú slúžiť na podnikateľskú činnosť, ktorú v tom čase vykonával i to, že obžalovaný ju ubezpečoval\no tom, že pri nejakých problémoch s vrátením pôžičky predá svoj dom i to, že obžalovaný jej o účele\npôžičky v prospech nejakej inej – tretej osoby v čase pôžičky nepovedal a ak by pôžička mala byť\nposkytnutá takejto osobe, s pôžičkou by svedkyňa nesúhlasila.\nPoškodený J. L. I. v konaní pred súdom uviedol, že na základe dobrých vzťahov obžalovaného a jeho\nsyna H. I., poskytli obžalovanému na jeho žiadosť pôžičku vo výške 35 000,- eur, spolu s úrokmi, ktoré\nmal obžalovaný splácať v mesačných splátkach, k čomu však neskôr nedošlo a obžalovaný po úhrade\nčasti poskytnutej pôžičky prestal s nimi komunikovať, odsťahoval sa zo Svitu do Bratislavy, čím prišli\no možnosť ďalších kontaktov s obžalovaným vo veci vrátenia poskytnutej pôžičky.\nSvedok sa nevedel vyjadriť k účelu pôžičky a uvádzal len to, že obžalovaný garantoval jej vrátenie\nzábezpekou nejakej jeho nehnuteľnosti, mimo mesta Svit.\nSvedok síce v konaní pred súdom uvádzal, že bol osobne prítomný pri odovzdávaní peňazí, ale pri\nodstraňovaní predmetného rozporu potvrdil, že fyzicky síce nebol prítomný pri odovzdaní peňazí, ale\nv čase ich odovzdania bol doma.\nHoci svedok v konaní pred súdom neuvádzal účel použitia poskytnutých peňazí, ale pri odstraňovaní\ntohto rozporu trval na tom, že v čase pôžičky mu tento účel nebol známy a že až po podaní\ntrestného oznámenia vo veci a vykonaní jednotlivých procesných úkonov a výsluchov sa domnieval, že\nobžalovaný poskytnutú pôžičku použil na „svoje roztrepané auto“.\nSvedok H. I. v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania obžalovaného\nuvádzal, že predmetná pôžička bola zo strany jeho rodičov obžalovanému poskytnutá na základe ich\ndobrých vzťahov a na základe toho, že v predchádzajúcich dvoch prípadoch obžalovaný poskytnuté\nfinančné prostriedky jeho rodičom vrátil. Z výpovede svedka vyplynulo aj to, že predmetnú zmluvu\ns právom na nehnuteľnosť vypracoval obžalovaný na žiadosť jeho rodičov, ktorí si týmto spôsobom\nchceli zabezpečiť vrátenie pôžičky s tým, že v zmluve bolo uvedené záložné právo k nehnuteľnosti –\nrodinnému domu, oceneného podľa obžalovaným údajne doloženého znaleckého posudku na hodnotu\n83 000,- eur a že obžalovaný tvrdil, že k predmetnej nehnuteľnosti má záložné právo i to, že v prípade\nnevrátenia pôžičky predá rodinný dom vo Svite na ul. K., vyplatí úver a poskytnutú pôžičku vráti. Aj\nz výpovede tohto svedka vyplývalo, že vo veci vrátenia poskytnutej pôžičky obžalovaného opakovane\ntelefonicky i osobne kontaktoval, ale obžalovaný sa zatajoval, nereagoval a že z pôžičky vrátil len istú\nčasť buď jemu alebo jeho matke – poškodenej H. I..\nSvedok síce v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaný mu pri ich rozhovoroch pred poskytnutím\npôžičky potvrdil určité problémy „s cigánmi“, ale v konaní pred súdom pri odstraňovaní rozporu tvrdil, že\nnevedel, či problémy obžalovaného súviseli s jeho podnikaním alebo s tým, že „cigánom“ mal odovzdať\nalebo aj v skutočnosti odovzdal nejaké peniaze i to, že ak by pôžička mala byť poskytnutá „cigánom“,\nnesúhlasil by s tým.\nSvedok J. I. v konaní pred súdom uviedol, že s obžalovaným mal asi 10 rokov dobrý vzťah a že po jeho\nvzatí do väzby mu obžalovaný poskytol „pomocnú ruku“ tak, že jeho matka B. I. dala rodinný dom do\nzálohy a vybrala nejaké peniaze na to, aby „sa dostal na slobodu“. Svedok potvrdil, že obžalovaný si\nod niekoho požičal peniaze, aby mu pomohol i to, že jeho matka B. I. chcela jej rodinný dom založiť\nv prospech obžalovaného, k čomu však z jemu neznámych dôvodov nedošlo. Z výpovede svedka\nvyplývalo i to, že svedok i jeho matka B. I. si od obžalovaného v minulosti opakovane požičiavali finančné\nprostriedky i to, že obžalovanému boli tieto prostriedky vrátené aj ním aj jeho matkou, ktorá si na účely\nich vrátenia, v presne svedkom neuvedenej sume dokonca vybavila i úver v banke, kým bol svedok vo\nvýkone trestu, resp. vo výkone väzby v inej trestnej veci podvodu, pre ktorý bol odsúdený Okresným\nsúdom Ružomberok, o čom mal mať vedomosť aj obžalovaný.\nSvedkyňa B. I. – matka J. I. v prípravnom konaní využila svoje právo a nevypovedala a počas konania\nvo veci zomrela.\n\nSvedok J. M. G. v konaní pred súdom uviedol, že znalecký posudok č. 73/2015 vypracoval na základe\npožiadania vlastníčky predmetného rodinného domu B. I. a že znalecký posudok mal slúžiť na vybavenie\nhypotekárneho úveru a na účely záložného práva, čo potvrdzovali aj listinné dôkazy v podobe fotokópie\nfaktúry zo dňa 23.4.2015, z ktorej vyplýva, že B. I. bola zadávateľom predmetného znaleckého posudku\nvypracovaného Ing. Štefanom Pastierovičom na účely stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu\nč. XXX v k. ú. B..\nSvedok potvrdil, že osobu obžalovaného nepozná i to, že vo veci vypracovania predmetného znaleckého\nposudku nebol ním nijakým spôsobom kontaktovaný.\nVýpovede vyššie uvedených svedkov H. I., J. L. I., H. I. a E. D. korešpondovali aj so skutočnosťami,\nktoré vyplynuli zo zápisníc o konfrontáciách, ktoré v súlade s pokynom odvolacieho súdu sú súhlasom\nprocesných strán medzi poškodenou H. I. a svedkom H. I. boli prečítané, a súčasne aj s listinnými\ndôkazmi v podobe fotokópií SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou H. I., ktoré objektívne\npotvrdzovali, že poškodená obžalovaného opakovane urgovala vo veci vrátenia poskytnutej pôžičky\na na druhej strane i správanie sa a reakcie obžalovaného na jej urgencie, čo opäť korešpondovalo so\nskutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovedí vyššie uvedených svedkov.\nSúd postupoval aj v zmysle § 277 a ods. 5 Trestného poriadku, keď trval na predvolaní a vypočutí\nsvedkyne Nikoly Klimovej-bývalej priateľky svedka H. I. k čomu aj na návrh obhajoby došlo. Okrem toho\ndopočul poškodených H. I. a J. L. I. a svedka H. I. a dospel k záveru, že bude potrebné konfrontovať\npoškodenú H. I. so svedkom H. I., jej synom. Na základe pokynu nadriadeného súdu sa súd prvého\nstupňa zaoberal tým, či poškodení vedeli, resp. nevedeli, na aký účel mali byť finančné prostriedky\nobžalovanému poskytnuté, keď svedkovia o uvedenom vypovedali odlišne, s tým, že bolo potrebné\nskúmať a ustáliť kedy boli finančné prostriedky poskytnuté, akým spôsobom, kto každý pri tom bol\nprítomný a čo každý zo zúčastnených osôb pri tom uvádzal.\nSvedkyňa E. D. ako uviedla, s H. I. tvorila pár, pán B. bol jeho dlhoročný kamarát. Pamätala si, že pán B.\npotreboval požičať peniaze a za tým účelom kontaktoval H. I., či by bola taká možnosť. Potom odišli za H.\nmamou, ktorá nemala problém peniaze požičať, poznala ho od malička, lebo sa tak stalo už predtým, keď\npôžičky vo výške 15.000 eur a 7.000 euro vrátil. Je jej známe, že sa dohodli na úroku 10.000 eur, čiže B.\nmal zaplatiť naspäť 45.000 eur. Základná suma pôžičky bola 35.000 eur. Podľa nej sa odovzdali peniaze\np. B. začiatkom júna 2015, vtedy boli prítomní ona H. I. a pán B.. Peniaze sa odovzdávali v byte, kde\nvtedy pán B. býval. Pani I. trvala na tom, že by bolo fajn spísať o tom nejakú zmluvu. Pán B. povedal, že\non dôjde so zmluvou, tak aj bolo a udialo sa to doma u I., asi 3 dni po odovzdaní peňazí. Vtedy tam bola\nona, H. I. a manželia Filipskí. Potom sa snažili s p. B. skontaktovať, pretože zaplatil iba 5 splátok z úrokov\nasi po 550 eur a tam jeho splácanie skončilo. Kontaktovali sa telefonicky, na správy neodpovedal,\nkontaktovať sa chceli aj osobne ale nikto neotváral. Mala pocit, že sa pred nimi skrýval. Neskôr sa\ndozvedeli, že si vzal do prenájmu nejaký byt v Bratislave, nejaké fitnescentrum, chodil po dovolenkách,\nnákupoch. Pani I. nezaplatil ani istinu, ani úrok. Pôžičku potreboval, ako tvrdil, na prelízingovanie auta.\nPani I. mu podľa nej slepo verila, ubezpečil ju, že jej peniaze vráti, aj keby mal predať vlastný dom. Pýtala\nsa na účel pôžičky a aj jej povedal ten istý dôvod. Pri sprostredkovaní pôžičky pán B. udával, že potrebuje\npomoc pri podnikaní. Hovoril, že je ochotný ručiť aj nejakým Rómskym domom, a to pri odovzdávaní\npeňazí. Bližšie uviedla, že spomínal nejaký dom Rómov, ktorý mal byť zábezpekou pôžičky, alebo ako\nje už uvedené na vyrovnanie dlhu by predal svoj dom. Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach trvala\nsvedkyňa na tom, že je pravda, že obžalovaný spomínal nejakých Rómov, ktorí majú problém, ale trvala\nnaďalej na tom, že účelom pôžičky malo byť prelizovanie auta. Skutočnosť, že peniaze požičiava vlastne\nRómom povedal p. B., keď sa o pôžičke bavili prvýkrát.\nSúd na hlavnom pojednávaní podrobne vypočul svedkyňu-poškodenú H. I. aj v kontexte záväzného\npokynu odvolacieho súdu.\nV pozícii poškodenej si uplatnila škodu 35.000 eur, pôvodný prísľub bol vrátiť 45.000 eur z toho 2.750\neur splatil.\nV pozícii svedkyne uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojej výpovedi, pamätá si to v hrubých\nčrtách si to pamätá a jediné, čo by chcela zdôrazniť, že všetky skutočnosti, ktoré jej boli uvedené pod\npodpisom zmluvy a ktoré ju vlastne uviedli do omylu a pred odovzdaním peňazí, boli uvedené pred\ntým všetkým, čiže podľa jej názoru a presvedčenia obžalovaný konal vedome a dopredu vedel, že ju\nzavádza. Ručil a garantoval jej splatenie pôžičky niečím, čo nebola pravda. V zmluve o pôžičke ako\n\nzálohu v prípade nesplatenia uviedol, že má v zálohe rodinný dom, ktorý mal prepadnúť v jeho prospech\nv prípade nesplatenia pôžičky. On mal záložné právo na nehnuteľnosť, čo jej tvrdil pri podpise zmluvy.\nMal to ohodnotené znaleckým posudkom, ktorý jej mal predložiť pri podpise zmluvy, čo sa nestalo.\nOna súhlasila, lebo mali nejakú históriu ako rodinní známi, predtým si záväzky v menšom rozsahu plnil\na podpísali zmluvu o pôžičke, a to mala byť iba ako príloha k zmluve. Ona sa opakovane domáhala tej\nprílohy o záložnom práve. Keď prestal splácať, tak sa snažili dopátrať, či tá listina existuje a až neskôr\nsa dopátrali k posudku a zistilo sa, že znalec ani nepracoval v danej oblasti a posudok ku ktorému sa\ndopátrali bol vlastne sfalšovaný. G. B. peniaze míňal, peniaze mal a prisľúbil, že ak by všetky tieto veci\nzlyhali, tak vlastnil dom, ktorý by v prípade problému odpredal, vyplatil banku, ju a ešte by mu zvýšilo,\nto jej povedal. Z toho všetko sa udialo len to, že dom predal, ale jej nedal nič. Pri podpise zmluvy bola\nona, jej syn H. I., jej manžel L. I. a E. D., ktorá bola v tom čase priateľka jej syna, ale nebola si istá či\ntam bola aj ona, stalo sa to na ich domácej adrese Mierová 155 vo Svite. K tomu boli aj sms správy, čo\ndokladali. Často ho kontaktovali, hľadali na domácej adrese, písali mu, aj bol doma a zatajil sa, mali aj\ntelefonický kontakt, písal nepríjemné správy, telefón nedvíhal. Na začiatku sľuboval, že sa všetko vyrieši.\nOn peniaze mal, aj ich investoval, zriadil si fitnescentrum v Bratislave, kúpil si vodný skúter, chodil na\ndovolenky, netajil sa tým, prezentoval to na sociálnych sieťach.\nNa otázku, či vedela alebo nevedela na aký účel mali byť finančné prostriedky obžalovanému poskytnuté\nsvedkyňa uviedla, že konkrétny účel nebol uvedený. Predchádzajúce menšie pôžičky používal na\nprelízovanie áut, pretože vlastnil autobazár. Ona vychádzala z toho a mala za to, že je to na ten istý účel.\nNa otázku, či sa ho pýtala na čo potrebuje peniaze, uviedla nie. Ani to sám nepovedal. Prišiel opätovne,\nže by si potreboval požičať, a to s tým, že to riadne spíšeme, pretože sa jednalo o vyššiu sumu. Finančné\nprostriedky boli poskytnuté krátko po podpise zmluvy, boli mu odovzdané osobne jej synom a manželom\nvo Svite na Mierovej alebo Kpt. Nálepku v dome, ktorý v tom čase B. obýval. Peniaze ona odovzdala\nsynovi. Ona ich postupne vyberala z účtu a odovzdala ich synovi v hotovosti a ten ich odovzdal. Doklad\no prevzatí neexistuje, ale podotkla, že to p. B. sám nepoprel. Uviedla, že si myslí, že pri odovzdávaní\npeňazí bola aj slečna D.. Je to už 10 rokov.\nNa otázku, či si pamätá bližšie na skutočnosti, ktoré sa udiali pri podpise zmluvy, aby to popísala,\nsvedkyňa uviedla, že keď ju požiadal o pôžičku prebehla komunikácia o tom, že je to potrebné spísať,\ntak sa dohodli, že príde k nej domov aj so zmluvou. Stretli sa v konkrétnom termíne na Mierovej 155 vo\nSvite. Všetci boli doma, normálne sa zdržiavali doma na tejto adrese v tom čase aj tá synova priateľka\nchodievala bežne k nim. Bolo to 4.6.2015, prišiel k nim domov, on prišiel s tou zmluvou, nevedela, kto\nmu ju spísal. Ona konala v dobrej viere, zmluvu si nedala posúdiť. Ona si ju prečítala podrobne, bola\nto jednoduchá krátka zmluva. Bolo tam uvedené, že nehnuteľnosť má hodnotu podľa ZP 83.000 eur.\nOna nie je právnik, jednala v dobrej viere, poznala celý jeho život od dieťaťa. Tých garancií bolo ako\nkeby viac, keď sa dožadovala tej prílohy, teda posudku, tak k tomu sa nevedela dostať. Pri podpise jej\npovedal, že to zabudol doma, že to doručí obratom. To sa už neudialo. Následne zistili, že ten znalec\np. M. nepôsobil v oblasti oceňovania nehnuteľností.\nNa otázku, či rodinní príslušníci počúvali túto konverzáciu uviedla, že áno, boli v jednej miestnosti, aj\ns ním komunikovali. Prebiehali aj slovné ubezpečenia, že sa nemusí obávať, všetko vráti. Uviedla, že\nasi tam dali ročnú lehotu s tým, že to mal splácať postupne. Splátky, ktoré priniesol boli okolo 500 eur.\nOni si nedohodli konkrétne splátky, povedal, že sa bude snažiť to splatiť čo najskôr, teda aj pred ročnou\nlehotou. Splátky boli raz mesačne, nevedela či prebehli 2, 3 alebo 4, bolo to okolo 500 eur. Tieto jej\ndoručoval osobne na jej domácej adrese. Zo začiatku mala ten pocit, že sa ten záväzok splní. Stále ju\no tom uisťoval. Po tých 4 splátkach sa začal odmlčiavať. Keď sa náhodou stretli, vždy ju uisťoval, že\nsa to vyrieši. Tie prvé splátky boli ako keby úroky. Istina mala byť vrátená hneď ako bude mať peniaze.\nKeďže mal vrátiť 45.000 a istina bola 35.000, tých 10.000 eur boli akože úroky s čím on súhlasil, bolo\nto takto aj v zmluve podpísané. Ona nemala dosah na to ako sa on snaží získať peniaze, ktorými by\njej splatil dlh. ona stále žila v tom, že keby prelízingoval tie vozidlá, tak by sa dostal k sume a zaplatil\nby jej to v celosti. Keď nič neprebiehalo po určitej dobe, nehnuteľnosť bola predaná a peniaze jej neboli\npoukázané, tak tá komunikácia z jeho strany už začala byť nepríjemná. Stretli sa aj náhodne tak vždy\nsľuboval, že to dá do poriadku. Ona ho vídala na drahých vozidlách, oženil sa, má rodinu, žije v Poprade\nalebo Svite, na seba nič nemá napísané.\nNa otázky prokurátora akým spôsobom ju požiadal obžalovaný o poskytnutie pôžičky svedkyňa uviedla,\nže jednak to preberal s jej synom, ktorý jej to predostrel a potom následne u nich doma keď prišiel,\nmala s ním kontakt aj telefonicky. Ona s ním hovorila, povedala, že musia mať zmluvu a on prišiel\ns tou zmluvou aj s tými zárukami. Jej syn prišiel za ňou, že B. chce požičať 35.000 eur, nepovedal na\nčo. Nepovedal jej na čo potrebuje peniaze. Skôr bola podpísaná zmluva. Pri podpise zmluvy peniaze\nodovzdané neboli. Tiež tam nepadol dôvod, na čo tie peniaze potrebuje. Pokiaľ by vedela, že peniaze\n\npotrebuje pre tretiu osobu, osobu rómskeho etnika, ktorý má problémy zo zákonom, tak by mu žiadne\npeniaze nepožičala. Pokiaľ sa mala vyjadriť ku svojej výpovedi z hlavného pojednávania z 26.11.2021\nkde uvádzala, že peniaze boli odovzdané prostredníctvom jej syna H. asi 3 dni pred podpísaním zmluvy\na táto bola podpísaná 4.6.2015, vyjadrila sa k tomu tak, že takto si to pamätala a ak to bolo inak, podľa\nnej to na veci nič nemení. Presne si už nepamätá, či boli peniaze odovzdané pred, alebo po podpise\nzmluvy, ale dodala, že je pravdepodobné, že si to pamätala lepšie pred štyrmi rokmi. Pripustila, že\nsa peniaze odovzdávali aj 3 dni pred podpísaním zmluvy. Išlo o jej peniaze, manžel o pôžičke vedel.\nK tvrdeniu svedkyne D. z jej výpovede z 11.1.2019, že sa pán B. vyjadril, že potrebuje pomôcť nejakým\nRómom, niečo v tom zmysle, že nejaký Róm má problém so zákonom a potrebuje niečo vyplatiť sa\nvyjadriť svedkyňa nevedela. Znovu zopakovala, že keby tam bola nejaká pôžička voči tretej osobe, tak\nby ju neposkytla. Podľa nej išlo o jednoduchú zmluvu s overeným podpisom. Vnímala ju ako pôžička so\nzabezpečením. Ona právnické vzdelanie nemá.\nSvedok-poškodený J. L. I. sa k okolnostiam podpisu zmluvy vyjadril, že o tom vie iba okrajovo, všetko\ndohadovala manželka so synom. Bol síce pri podpise zmluvy, ale nebol do toho zasvätený. Vedel, že už\npredtým boli nejaké pôžičky poskytnuté. V tomto prípade Valašek zrejme požiadal syna, aby požiadal\nsvoju mamu o pôžičku 35.000 eur. Pri objednávaní pôžičky nebol. Peniaze podľa svedka odovzdával\njeho syn po podpise zmluvy. Určite neboli odovzdané pri podpise zmluvy, ani pred jej podpisom. Peniaze\npatrili manželke. Svedok potvrdil, že okrem neho sa pri podpise v byte nachádzala jeho manželka syn\na asi aj pani D.. Peniaze boli zabezpečené iba tou zmluvou. Zmluvu nečítal, mala byť jej obsahom\nnejaká záložná zmluva na dom, k čomu mal byť vypracovaný znalecký posudok. Účel pôžičky svedok\nuviesť nevedel. Neskôr sa dozvedel, že posudok bol falošný a záložné právo nebolo realizované. Svedok\nnevedel, či mali byť peniaze vrátené s nejakým ziskom.\nProkurátor zistil rozpor v tvrdeniach svedka, keď vo svojej výpovedi zo 17.12.2018 uvádzal, že pri\nodovzdávaní peňazí obžalovanému u nich doma boli prítomný on, jeho manželka, syn a jeho priateľka\nD., a obžalovaný prevzal peniaze v hotovosti. K tomu sa svedok vyjadril, že je pravda, čo vypovedal\nvtedy. Je to už desať rokov, presne si to už nepamätá. Keď to vtedy tak povedal, asi to bolo tak. Pri\nďalšom rozpore trval svedok na tom, že čo sa týka účelu pôžičky, niekomu mal tie peniaze B. požičať.\nTrval aj na tom, že obžalovaný zaplatil dohodnuté splátky, asi 6 po 350 eur.\nSvedok H. I. na otázku či vedel o účele pôžičky uviedol, že v prvej verzii malo ísť o nákup vozidla, potom\nmali byť peniaze prelizované a vozidlo malo byť jeho alebo autobazáru a peniaze mal im vrátiť. To sa\nzmenilo v rámci dvoch dní a v druhej verzii im doniesol podpísanú overenú zmluvu, kde bola pôžička\nna 1 rok + úrok 10.000 eur sa splácaním počas jedného roka. Úrok mal splácať priebežne počas roka,\nnejaké 2 alebo 3 splátky zaplatil. Účel pôžičky mu nie je známy. On obžalovanému dôveroval. Najprv\nbola pôžička 15.000 na týždeň, ktorú vrátil v dohodnutom termíne, potom 18.000 eur, ktorú včas v plnej\nvýške splatil a asi po mesiaci na sumu 35.000 eur. Svedok to vidí tak, že tie peniaze si požičal predtým\ndvakrát a vrátil, aby si získal ich dôveru a mohol získať vyššiu pôžičku, ktorú už nevrátil. Svedok nevie,\nako obžalovaný naložil s peniazmi.\nK odovzdaniu peňazí uviedol, že presný dátum nevie, ale bola podpísaná zmluva a požičané peniaze.\nZmluvu podpísali na ich domácej adrese a asi o 2 – 3 dni peniaze odovzdal na jeho bývalej domácej\nadrese. Peniaze mu dala mama v hotovosti. Myslí si, že boli v obálke. Čakali splátky úroku, bol s tým\nproblém, asi 2 – 3 splátky sa podarilo od neho dostať. Následne sa odmlčal, prestal dvíhať telefóny,\nreagovať na správy, výzvy. Skrýval sa pri osobných návštevách, zatajoval, či už v autobazáre alebo\ndomácej adrese. On ho počul ako bol doma, utišoval psa, niečo sa mu varilo za oknom a on neotváral,\nnereagoval ani na zvonček. Po čase sa odsťahoval do Bratislavy, kde si prenajal byt na meno svojej\nmamy. Vie, že sa tam pokúsil otvoriť nejaké fitnes štúdio a investoval tam značnú časť peňazí. Nevie,\nči ho uviedol do prevádzky. Z počutia vie, že v tom čase užíval nad mieru alkohol a iné látky a myslí, že\nmu bol v tom čase aj zadržaný vodičský preukaz. Peniaze mal vrátiť do 1 roka od podpisu zmluvy. Pri\nposlednej splátke úroku mal zaplatiť celú istinu, t. j. 35.000 eur a ten úrok mal byť splácaný priebežne\npočas roka. Následne keď prestal splácať úroky, bolo cítiť, že dochádza k väčšiemu problému, tak trvali\nuž iba na splatení istiny. Pri získavaní peňazí späť bol činný, vnímal to ako svoju zodpovednosť, činná\nbola aj jeho vtedajšia priateľka E. D., aj ona s ním komunikovala kvôli vráteniu peňazí. Bola prítomná\npri podpise zmluvy a odovzdávaní peňazí. Pri podpise zmluvy sa táto prezrela, mala všetky náležitosti,\nnavyše obžalovaný uviedol nejaké záložné právo, čo malo slúžiť na zabezpečenie pôžičky a tiež uviedol,\nže má dom vo vlastníctve na Mierovej ulici vo Svite, a ak by sa niečo stalo so záložným právom alebo\npeniazmi, tak on túto nehnuteľnosť predá a uspokojí aj banku aj ich. Pri odstraňovaní rozporov trval\n\nsvedok na tom, že keď priniesol zmluvu tak už v nej nebola doba vrátenia jeden rok, ale rok a pol, čo\nodôvodnil tým, že musí mať nejakú poistku, ale že peniaze vyplatí od jedného roka v súlade s pôvodným\ndohovorom.\nNa otázky prokurátora odpovedal, že on bol sprostredkovateľom pôžičky, keďže išlo o vyššiu sumu,\ntak sa uzavrela zmluva. So zábezpekou prišiel obžalovaný, oni ju nepožadovali. Vedeli, že má kopu\náut v bazáre, nehnuteľný majetok, boli rodinní známi. Svedok nevie, či jeho mama bola pri dohadovaní\nzmluvy. Pri podpise zmluvy bola, vyjadrila sa, že verí, že bude všetko v poriadku, pohrozila mu tak\nmaterinsky. Nepamätá si, či pri podpise zmluvy sa obžalovaný vyjadroval na čo potrebuje peniaze. Jemu\npovedal, že ich potrebuje na prelizovanie áut. Mal nejaké problémy, ale nevie, čoho sa to týkalo. Pokiaľ\nby im bolo známe, že by mal iné dlhy, alebo že peniaze potrebuje pri niekoho iného, tak by mu ich jeho\nmama nepožičala. Svoju mamu považuje v týchto veciach za dostatočne opatrnú. Oni sa aj viackrát\ndožadovali listín, ktoré mali byť zálohou za túto pôžičku. Pri podpise zmluvy povedal, že to doloží.\nPočas odstraňovania rozporov medzi tým, čo uvádzal na hlavnom pojednávaní a vo svojej výpovedi\nz prípravného konania z 23.3.2018 uviedol, že pokiaľ mal povedať že má problémy s nejakými cigánmi,\nktorých on nikdy osobne nevidel, tak sa musel pomýliť a nie je si vedomý, že mal také niečo pred\nvyšetrovateľom povedať. Podobne sa mal vyjadriť pri svojom výsluchu z 11.1.2019, že má problémy\ns nejakými cigánmi, čo konkrétne nešpecifikoval. K tomu uviedol, že vôbec nešlo o to dať peniaze\nnejakým „cigánom“, nepamätá si, že by s tým súvisela ich pôžička. Nakoniec pripustil, že o 2-3dni prišiel\nB. s tým, že peniaze potrebuje na 1 rok, že má problémy s cigánmi. Trval však na tom, že peniaze boli\nodovzdané tri dni po podpise zmluvy, čo vzápätí spochybnil po prečítaní časti konfrontácie medzi ním\na poškodenou H. I., keď trval na tom, že peniaze odovzdal osobne pred podpisom zmluvy na adrese jeho\ntrvalého bydliska a to C. K. XXX, E. K. XXX ako uvádzal predtým. To uviedla na konfrontácii v prípravnom\nkonaní aj poškodená. Svedok ešte dodal, že peniaze boli odovzdané a ešte bolo potrebné overiť podpis\nna zmluve, jemu tie peniaze ponáhľali, preto boli odovzdané pred podpisom zmluvy. Prvý základný účel\nbol nákup vozidla, lízing a sľub peniaze vrátiť do týždňa.\nSúd vykonal na hlavnom pojednávaní novú konfrontáciu medzi svedkyňou poškodenou H. I. a svedkom\nH. I.. Svedok trval na tom, že prvé boli odovzdané peniaze 35.000 eur na domácej adrese pána B. na\nulici Mierová č. 113, potom bola podpísaná zmluva na ich domácej adrese, ktorú pripravil a doniesol pán\nB.. K tomu uviedla poškodená, že k podpisu zmluvy skutočne došlo na ich domácej adrese ale nevedela\nsa presne rozpamätať, či to bolo 3 dni pred, alebo po a to kvôli časovému horizontu 10 rokov. Ale je\npravda, že peniaze boli odovzdané pred podpisom zmluvy.\nSúd znovu oboznámil listinné dôkazy v spise obsiahnuté.\nObžalovaný je vedený v Sociálnej poisťovni pobočka Poprad ako samostatne zárobkovo činná osoba.\nPodľa zmluvy s právom na nehnuteľnosť- dom č. 316 je obžalovaný jediným budúcim vlastníkom,\nv prípade nesplatenia pohľadávky zo dňa 4.6.2015 uzatvorenej medzi poškodenou H. I. ako veriteľom\na obžalovaným ako dlžníkom.\nPodľa čl. 1 tejto zmluvy s právom na nehnuteľnosť sa obžalovaný mal stať vlastníkom danej\nnehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy zo dňa 2.6.2015 (vklad záložného práva na vlastníka na dom\nč. 316 na parcele č. 664/1 a 664, 2, zapísanej Katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši.\nPodľa čl. 2 predmetnej zmluvy s právom na nehnuteľnosť poškodená H. I. uzavrela s obžalovaným\nzmluvu o pôžičke na čiastku 35 000,- eur a obžalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku už vo výške 45 000,- eur,\nnajneskôr do 4.11.2016 a podľa čl. 3 obžalovaný ako dlžník dal súčasne do zálohy (zaistenie pohľadávky)\ndom č. 316 s tým, že podľa čl. 4 tento dom mal v dobe uzatvorenia záložnej zmluvy hodnotu 83 900,- eur\n(podľa znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Schreibera zo dňa 23.4.2015), ktorý však podľa výpisu zo\nživnostenského registra ukončil činnosť znalca ešte dňom 9.3.2010.\nZ listinného dôkazu v podobe správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš – katastrálny odbor vyplýva,\nže obžalovaný k 16.6.2017 nebol vlastníkom alebo spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľností v obvode\nokresu Liptovský Mikuláš a že od 1.1.2015 nepredal ani nedaroval žiadnu nehnuteľnosť v obvode okresu\nLiptovský Mikuláš.\nĎalšia časť listinných dôkazov v podobe rozhodnutí Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor a výpisu\nz listu vlastníctva, spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 24.2.2017 a jej dodatkom zo dňa 27.4.2017 sa\nvzťahovala na úkony spojené s kúpou a predajom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome na\nN. K. O. XXX, spolu s ďalšími nehnuteľnosťami (pozemok a garáž), ktorých vlastníkom bol obžalovaný\n\na ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2017, spolu s jej dodatkom zo dňa 5.5.2017 predal ďalším\nosobám.\nZ obsahu ďalších listinných dôkazov v podobe správy Okresného súdu Poprad zo dňa 17.7.2017\nvyplýva, že v rozhodujúcom období rokov 2016-2017 boli voči obžalovanému vedené viaceré exekučné\nkonania na viacerých exekútorských úradoch pre pohľadávky vo vzťahu k rôznym subjektom, vrátane\nSociálnej poisťovne a príslušných zdravotných poisťovní, čo korešpondovalo aj s výpisom z Centrálneho\nvýpisu exekúcií.\nZ obsahu konajúcim súdom vyžiadaného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor\nvyplýva, že rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. V 2698/2015 zo dňa 14.8.2015,\nprávoplatného dňom 8.9.2015 bolo rozhodnuté o zastavení konania pre neodstránenie nedostatkov\nnávrhu na vklad do katastra nehnuteľností, o ktorý dňa 5.6.2015 (podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia),\nresp. dňa 12.8.2015 (podľa dátumu pečiatky na návrhu na vklad vlastníckeho práva spolu s nižšie\nuvedeným dodatkom č. 1 k predmetnej záložnej zmluve) požiadal obžalovaný ako účastník konania\nna základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti – domu č. XXX na parcele č. 664/1\na č. 664/2, LV XXX, k. ú. B., ktorú uzatvoril s B. I. a na ktoré bol obžalovaný vyzvaný Okresným\núradom Liptovský Mikuláš s tým, že na odstránenie nedostatkov návrhu bola účastníkom tohto konania,\nt. j. obžalovanému a B. I. určená 30-dňová lehota, počas ktorej bolo rozhodnutím Okresného úradu\nLiptovský Mikuláš č. V 2698/2015 zo dňa 3.7.2015 konanie prerušené.\nSúčasťou tohto spisu bola aj predmetná záložná zmluva na pohľadávku, ktorú dňa 4.6.2015 uzatvoril\nobžalovaný v postavení záložného veriteľa s B. I. ako záložcom – výlučným vlastníkom tejto\nnehnuteľnosti a z ktorej súčasne vyplýva, že obžalovaný ako záložný veriteľ s B. I. ako záložcom uzatvoril\nzmluvu o pôžičke s tým, že obžalovaný požičal B. I. čiastku 20 000,- eur na vyplatenie právnych úkonov\ns tým, že B. I. ako záložca sa zaviazala predmetnú pôžičku obžalovanému vrátiť do 4.11.2016 a vo výške\n40 000,- eur a že na zaistenie tejto pohľadávky – pôžičky sa zriadilo záložné právo k tejto nehnuteľnosti\nv prospech obžalovaného ako záložného veriteľa.\nPodľa čl. 4 tejto zmluvy záloha (dom č. 316) v dobe uzatvorenia tejto záložnej zmluvy mala mať podľa\nznaleckého posudku znalca Ing. Pavla Schreibera zo dňa 23.4.2015 hodnotu 83 900,- eur a podľa čl.\n6 toto záložné právo malo vzniknúť vkladom do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský\nMikuláš.\nSúčasťou tohto spisu bol aj dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 5.8.2015 (č.\nV 2698/2015), podľa ktorého obžalovaný ako záložný veriteľ uzavrel so záložcom – B. I. týmto dňom\nďalšiu zmluvu o pôžičke s tým, že obžalovaný mal B. I. požičať ďalšiu čiastku vo výške 10 000,- eur na\nvyplatenie právnych úkonov s tým, že i táto pôžička mala byť záložcom – B. I. podľa čl. 2 predmetného\ndodatku vrátená do 4.11.2016.\nSúd potom vyhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom na hlavných pojednávaniach pred\nzrušením rozsudku, v zmysle pokynu odvolacieho súd vykonal ďalšie dôkazy vypočul svedkyňu E. D. a\ndospel k nepochybnému záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový stav veci, o ktorom\nnie sú dôvodné pochybnosti, a že hodnotené dôkazy boli získané a zabezpečené zákonným spôsobom\na zároveň i k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný A. B. na tom skutkovom\nzáklade, že presne nezisteného dňa v máji 2015 vylákal od poškodenej H. I. zo Svitu pôžičku vo výške\n35.000,- €, ktorú sa na základe Zmluvy s právom na nehnuteľnosť v prípade nesplatenia pohľadávky,\npodpísanej dňa 04.06.2015 vo Svite, okres G., zaviazal splatiť v sume 45.000,- €, a to najneskôr ku\ndňu 04.11.2016, pričom v predmetnej zmluve deklaroval, že je jediným budúcim vlastníkom domu číslo\nXXX na parcele č. 664/1, č. 664/2, zapísanej Katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši, kde tento\ndom dal predmetnou zmluvou do zálohu na zaistenie pohľadávky voči H. I., a to v hodnote, ktorá\nmala byť stanovená na základe znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Pavla Schreibera zo dňa\n23.04.2015 na sumu 83.900,- €, avšak požičané peniaze v dohodnutej lehote, ani doposiaľ nevrátil,\nuvedenú nehnuteľnosť nikdy nevlastnil, predmetný znalecký posudok nikdy k zmluve nedoložil a J. G.\nC. figuroval v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR ako znalec\nv odbore Geodézia a kartografia len do 01.09.2004 a nebol zapísaný v odbore Stavebníctvo, teda\nobvinený A. B. uviedol poškodenej H. I. nepravdivé skutočnosti za účelom vylákať od nej pôžičku, pričom\nuž v tom čase vedel, že tú pôžičku nikdy nevráti, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodeným\nmanželom H. a L. I. škodu vo výške 35.000,- €. Ide o skutkový stav zistený v čase podania obžaloby.\n\nObžalovaný A. B. v podstate spáchanie predmetného skutku a žalované konanie ani nepopieral i keď\nuvádzal rôzne dôvody, pre ktoré poškodených požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 35 000,eur. Obžalovaný raz tvrdil, že pôžička mala slúžiť na spoločné podnikanie so synom poškodených\na druhýkrát, že pôžička mala byť použitá rodinou I.. Na základe výsluchu svedka J. I. a predloženého\nspisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš katastrálny odbor možno uzavrieť, aj z časového hľadiska,\nže obžalovaný A. B. poskytnuté peniaze od poškodenej bez jej vedomia a súhlasu poskytol rodine I.\nna úhradu dlhov a zmluvu o zriadení záložného práva na túto pohľadávku nebolo možné zapísať do\nkatastra nehnuteľností, čo muselo byť obžalovanému známe. Z oboznámeného rozsudku Okresného\nsúdu Ružomberok č. k. 1T/20/20166 z 27. 4. 2016 je zrejmé, že v tomto konaní odsúdený J. I. mal\nv preukázateľne v období, ktoré je predmetom tohto skutku finančné problémy a bol aj obmedzený na\nsvojej slobode.\nDoplneným dokazovaním vyššie uvedené závery relevantným spôsobom spochybnené neboli. Možno\nskonštatovať, že svedkovia sa v podstate zhodli, že obžalovaný si predmetnú pôžičku mal vybavovať\npre účely svojho podnikania v autobazáre. Každému z nich bolo zrejmé, že obžalovaný dobrovoľne bez\nvyzvania ponúkol určitú formu zábezpeky pôžičky, vedeli o akú sumu pôžičky sa jedná. Vedeli o tom,\nže časť pôžičky, resp. dohodnutého úroku obžalovaný v menších čiastkach sprvoti splácal. Na druhej\nstrane nebola zistená zhoda v tom, že obžalovaný mal žiadať pôžičku pre nejakého P., ktorý mal mať\nproblémy, ak to svedkovia pripustili, tak len počas odstraňovania rozporov v ich výpovediach. Taktiež\nnie je do dôsledkov preukázané, kedy v skutočnosti bola pôžička poskytnutá, či to bolo pred, alebo po\npodpise zmluvy, či naraz, či po častiach. Svoje stanovisko zmenil svedok H. I. v čase výsluchu pred\nsúdom. V tomto prípade treba brať na zreteľ, že svedkovia boli opätovne súdom vypočúvaní v podstate\npo 10 rokoch, kedy mal byť skutok spáchaný, a určite si súvislosti, ktoré nemuseli považovať za dôležité\npamätali lepšie počas prípravného konania, resp. zo začiatku prejednávania veci pred súdom. Zhoda\nmedzi svedkami nastala po tom, keď obžalovaný si svoj záväzok prestal plniť a začal sa zatajovať\na prestal s nimi komunikovať.\nNa základe vyššie uvedených skutkových zistení súd kvalifikoval konanie obžalovaného prečin podvodu\npodľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, pretože na škode cudzieho majetku\nseba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, ktorou\nsa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).\nObjektívna stránka trestného činu vo všeobecnosti je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty\ntrestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku – napr. vo\nforme škody a z príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Objektívna stránka pri trestnom čine\npodvodu zahŕňa: páchateľ uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl (konanie), táto osoba\nv dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom),\ntouto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí\n(následok vo forme obohatenia). Konanie, ktoré má znaky trestného činu, je nevyhnutným predpokladom\nvyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, pričom podstata protiprávneho konania musí spočívať práve\nvo vôli páchateľa a v jeho prejave navonok. Ak absentuje vôľa, nie je možné konanie pričítať subjektu,\nktorý konal. Možno uzavrieť, že na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo\npatrilo páchateľovi, nie inej osobe a aby ho tento subjekt aj prejavil. Zároveň je nevyhnutným, aby tento\nprejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Základná skutková podstata\ntrestného činu podvodu má dve formy protiprávneho konania, a to uvedenie iného do omylu (aktívne\nkonanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti alebo\nzatajuje pravdivé skutočnosti) a využitie omylu iného (pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe;\nkeď páchateľ sám k omylu inej osoby svojím konaním neprispel, jej omyl však rozpoznal a koná tak,\naby sa na škode na cudzom majetku obohatil on alebo iná osoba. Omyl je neúmyselné vykonanie\nniečoho nesprávneho, nesprávny názor, nesprávny úsudok, pomýlenie sa, ide o rozpor predstavy so\nskutočnosťou. Platí názor, že podvodné konanie páchateľa je prostriedkom k tomu, aby na škode na\ncudzom majetku obohatil seba alebo iného. To znamená, že z hľadiska naplnenia znakov trestného činu\nje relevantné len také konanie páchateľa, ktoré prechádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície\npoškodeného do dispozície páchateľa alebo niekoho iného. Len také konanie môže byť v príčinnej\nsúvislosti s následkom – úbytkom majetku na strane poškodeného. Uvedením do omylu sa rozumie\naktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitý stav, ktorý sa však nezhoduje\ns objektívnou realitou. Podvod je majetkovým trestným činom, uvádzanie niekoho do omylu je len\nprostriedkom k tomu, aby došlo k neoprávnenému presunu majetku z jednej osoby (vznik škody) na\nosobu inú (vznik obohatenia). Konanie páchateľa je sledované majetkovým účelom.\n\nAby bolo možné rozhodnúť o trestnom čine (právne ho kvalifikovať), musí sa najskôr zistiť, či sa skutok\nstal, t. j. musí sa zistiť príčinný vzťah medzi konaním (činnosťou) páchateľa a následkom a až následne\nmožno posudzovať otázku zavinenia. Za trestný čin podvodu je možné považovať len také protiprávne\nkonanie, ktorým bol tento následok na majetku spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu. Aby\nmohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutným, aby škoda na cudzom\nmajetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa, t.\nj. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu alebo využíva omyl iného. K uvedenému možno\ndodať, že príčinný vzťah musí byť nielen medzi konaním a následkom, ale aj medzi konaním a účinkom\n(napr. medzi konaním a spôsobením malej škody). Príčinný vzťah musí byť tiež medzi konaním a takým\nnásledkom, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou vyššiu trestnú sadzbu (napr. spôsobenie značnej škody).\nPri trestnom čine podvodu je najpodstatnejšie, že práve dobrovoľné vykonanie dispozície s majetkovými\nhodnotami v omyle je základnou charakteristikou trestného činu podvodu. Práve povahou tejto\nmajetkovej dispozície, nie vznikom škody na majetku určitej osoby na jednej strane a obohatením sa\ninej osoby na druhej strane, sa tento trestný čin líši od ostatných majetkových trestných činov. Druhým\nznakom, ktorý vyjadruje podstatu trestného činu podvodu a odlišuje ho od ostatných majetkových\ntrestných činov, je úmysel páchateľa. Páchateľ musí mať podvodný úmysel, t. j. úmysel uviesť niekoho\ndo omylu alebo využiť niečí omyl a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu, a seba alebo iného obohatiť,\nteda už v čase, keď uvádza inú osobu do omylu a keď dochádza k jeho obohateniu alebo k obohateniu\ninej osoby. Pritom skutočnosť, že na trestnom čine podvodu môže byť zainteresovaných viacero skupín\nosôb, s tým, že obohatenie aj inej osoby môže byť v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa, pretože\npáchateľ trestného činu podvodu, t. j. ten, kto uvádza do omylu alebo využíva niečí omyl, nemusí byť\ntotožný s obohatenou osobou vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2005,\nsp. zn. 1 Tzo V 1/2005.\nK tomu treba dodať, že poškodená dodržala určitú nevyhnutnú mieru opatrnosti, žiadala uzavrieť\npísomnú zmluvu a privítala a prijala konanie obžalovaného ktorý do zmluvy dobrovoľne zakomponoval\nurčitú zábezpeku, súhlasila s tým, že obžalovaný ponúkol niekoľko alternatív súvisiacich so\nzabezpečením svojej pohľadávky. V čase spisovania zmluvy nemohla vedieť a ani tušiť, že formy\nzabezpečenia záväzku boli zo strany obžalovaného fiktívne. Úlohou tohto súdu nebolo zisťovať či je\nzmluva o pôžičke platná, nikto jej platnosť ani nenamietal, pre účely tohto dokazovania treba zmluvu\npovažovať za platnú a zo strany poškodenej možno dôvodne považovať jej plnenie. Na spisovanie\npodobných zmlúv o pôžičke nie je potrebné mať právnické vzdelanie.\nVyššie citované právne úvahy sa vo svojich podrobnostiach plne vzťahujú na prejednávanú trestnú vec.\nBolo zároveň preukázané, že z hľadiska príjmov je obžalovaný osobou z nízkymi príjmami a musel\nvedieť, že nemá reálne možnosti túto pôžičku vrátiť. S peniazmi nakladal spôsobom, z ktorého mu\nmuselo byť taktiež zrejmé, že mu nebudú vrátené, a že on ich reálne v budúcnosti taktiež vrátiť nebude\nmôcť. Vrátenie peňazí nemohla relevantným spôsobom zabezpečiť dubiózna( pochybná zmluva ), ktorá\nnemohla byť na príslušnom úrade zavkladovaná z formálnych dôvodov. Tieto dve skutočnosti mu boli\npreukázateľne známe v čase prevzatia finančných prostriedkov patriacich poškodenej H. I..\nV súlade s pokynom nadriadeného súdu bola upravená aj skutková veta rozsudku v časti spôsobenej\nškody, keď sa preukázalo, že došlo k vráteniu finančných prostriedkov v celkovej výške 2.500 eur, a preto\nbola spôsobená škoda ustálená na sumu 32.250 eur.\nObžalovaný A. B. bol v minulosti dvakrát odsúdený avšak s účinkami zahladenia v evidencii priestupkov\nmá 8 záznamov najmä za porušenie dopravných predpisov a v databáze súdov viacero civilných sporov\na na ne nadväzujúcich exekučných konaní.\nPokiaľ súd uznal vinu obžalovaného je potrebné rozhodnúť aj o treste. V súvislosti s tým bral súd do\núvahy zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\n\nPodľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,\nako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby\ntrestu odňatia slobody.\nPodľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na\njeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,\nnajmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie\npáchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného\nčinu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal\nalebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné\npomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku\ntrestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým\nho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä\nuloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, §\n237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých\nspáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby\ntrest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery\nsúd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,\nktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.\nV súlade s uvedenou zákonnou úpravou súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici\nzákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú\ndobu. Súd nevidel dôvody na akúkoľvek možnosť mimoriadneho zníženia trestu, nakoľko zo spisu\nje zrejmé, že po nápade veci na súd dňa 1. 8. 2019 mohol prvýkrát a nie svojou vinou vykonať prvé\nhlavné pojednávanie až 12. 10. 2021. Určite je však potrebné prihliadať na dĺžku konania, ktorá musí\nbyť v súlade s Dohovorom o ľudských právach a Ústavou Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť sa\nodrazila pri výške uloženého trestu v súlade s vyššie uvedenou povinnosťou dbať pri uložení trestu na\ndobu, ktorá uplynula od spáchania činu.\nSúd rozhodoval aj o náhrade škody. Musel vziať do úvahy, že pôžičku vo výške 35.000 eur poskytla\nobžalovanému poškodená H. I., a to nie z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, preto nemohol byť do adhézneho konania pojatý svedok J. L. I. a poškodenou stranou v tomto\nkonaní je výlučne H. I., ktorej súd priznal ustálenú výšku škody.\nPoškodená si uplatnila aj ďalší nárok, ktorého dokazovanie by presiahlo potreby trestného stíhania\na preto bola v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná\nna civilný proces.\nna škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom\nmajetku väčšiu škodu,\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia\nprostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nOznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.\nAk sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.", "vazby": {"stav": {"sz": "4To/22/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "1ebbfcf3-9701-477c-9ed5-0163db81b3a7:1fb9c50b-845d-48bc-99d4-ca997ad4b7a7", "datum": "2026-05-20", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "d2fb3fb7-f147-484c-939b-3ed0cf53486b:32202f28-9689-43f2-9427-5f1a427db3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/7/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/7/2024 z 8. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d2fb3fb7-f147-484c-939b-3ed0cf53486b:32202f28-9689-43f2-9427-5f1a427db3fe"}], "citovane_v": []}