{"guid": "bc9647a0-2d4e-4a14-88a5-77acdee2229c:5199ff73-70d6-452b-8285-b4b84649f2c7", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9", "spisova_znacka": "9Csp/37/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/37/2020 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 26. marca 2025, sp. zn. 9Csp/37/2020, ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9", "identifikacne_cislo": "8720201566", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "Mgr. Nina Kollárová", "sudca_id": 2736, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-kollarova-2736", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5199ff73-70d6-452b-8285-b4b84649f2c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n9Csp/37/2020\n8720201566\n26. 03. 2025\nMgr. Nina Kollárová\nECLI:SK:OSPP:2025:8720201566.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Všeobecná\núverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti\nžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D.- E., toho času bytom: F. X, XXX\nXX D. G., o trovách konania, takto\nrozhodol:\nStranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia\nsumy 5.153,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia\na náhrady trov konania.\n2. Žalobca odôvodnil žalobu nasledujúcimi skutočnosťami.\nPrávny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,\nIČO: 35 923 130 a žalovaný uzatvorili spolu dňa 10.11.2016 zmluvu o pôžičke č. 7172342 / 7610501678\n(evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku\nvo výške 5.000 Eur („Schválená výška pôžičky“). Žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer\nFinance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej\nspoločnosti so žalobcom.\nPodľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume\n138,84 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.330,40 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný\nz vyššie uvedenej zmluvy sumu 833,04 Eur. Žalobca poukázal na §53 ods. 9 a § 565 Občianskeho\nzákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.\njednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca\nv zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.08.2017 – Predžalobná upomienka, vyzval\nžalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než\n30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej\nsplátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné\nsplátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2017\núver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 21.10.2017 - „Oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej\ndodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.\nSplátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje\nzačiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke\nsa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle\n§53 ods.9 Obč.Z. oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu\n\ndlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať\nna vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016.\nDo dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nupravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje\nsumu 5.153,55 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho\ndňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané\nobyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v\npriloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 599,65 Eur, si žalobca v tomto konaní\nneuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 5.986,59 Eur /označené\nv Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Na základe vyššie uvedeného: Dlžná suma Neuplatnené náklady = Žalovaná suma 5.153,55 Eur - 0 Eur = 5.153,55 Eur.\n3. Tunajší súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9Csp/37/2020 – 180 zo dňa 09.05.2023 zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcovi 4.166,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do\nzaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok I.) V prevyšujúcej časti súd\nžalobu zamietol. (výrok II.) Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu\n62 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením.\n4. Na základe žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie\nrozsudkom č. k. 3CoCsp/31/2024 – 238 zo dňa 03. 12. 2024 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\nnasledovne:\n„I. Mení rozsudok vo výroku I. v časti splatnosti dlhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu\n4.166,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia, a to všetko sa\nmu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 85,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje\npo právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.\nII. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania rozsudku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“\n6. V predmetnom rozsudku súdu druhej inštancie je okrem iného uvedené nasledovné:\n„5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal\nprávo na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.\n6. Proti výroku I. rozsudku v časti splatnosti, o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v lehote\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku a voči výroku III. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy\nkonania podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu o povinnosti uhradiť dlžnú\nsumu v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že od začiatku\nkonania navrhoval, aby súd v prípade, že neodmietne návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu\nrozhodol tak, že povolí platenie úhrad v mesačných splátkach po 85 eur. Poukázal na to, že tento spor bol\nsúčasťou konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/27/2019, kde žalovaný\nvystupoval v postavení poškodeného vo vzťahu k žalobcovi. Namietal aj nesprávne právne posúdenie\nveci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, poukazujúc na ust. § 257 CSP. Povinnosť nahradiť\ntrovy konania považoval pre neho za likvidačné. Namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách konania\nnezohľadnil jeho zlú sociálnu situáciu, nakoľko pri mesačnom príjme 730 eur, jeho mesačné výdavky\npredstavujú splátky dvoch úverov vo výške 270 eur a 85 eur, náklady za telefón, internet a TV 80 eur a\nnáklady na bývanie, energie 200 eur (č. l. 197 spisu). S poukazom na dôvodovú správu k ust. § 257CSP,\nako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2011 zo dňa 18.01.2012, navrhol, aby\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu na ďalšie\nkonanie.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nepoužil prostriedky\nprocesnej obrany a procesného útoku, ktoré by mali mať vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej\npohľadávky. Odvolanie žalovaného považoval za zmätočné. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie\nžalovaného z dôvodu ust. § 386 písm. d) CSP odmietol a zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n8. V ďalších vyjadreniach žalobca, a rovnako aj žalovaný zotrvali na svojich podaniach, pričom neuviedli\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv pre rozhodnutie o podanom odvolaní.\n\n19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je aj posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným.\n20. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva\nzákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude\nmusieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným\nsúdom.\n21. Rozhodovanie o náhrade trov konania predstavuje v zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu\nnepochybne integrálnu súčasť súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy môže svojím postupom a rozhodnutím porušiť základné právo účastníka\nna súdnu ochranu (viď II. ÚS 56/05, IV. ÚS 248/08). Obdobný záver vyplýva ja z rozhodnutia zo dňa\n06.02.1594 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti\nRakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).\n22. V sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane ktorá mala v spore plný úspech,\nsúd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej\nžiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcov ide vtedy, ak\nsa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom\nrozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených\ntrov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.\n23. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ust. § 257 CSP. Účel predmetného\nustanovenia je vyjadrený moderačným právom súdu, ktorým je umožnené súdu zmierniť dôsledky\nprávnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom skutočnosti tam, kde zákon nemôže\nbyť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom\nv medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže\ndôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynuli z použitia všeobecných\nzásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského\nmoderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\n24. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne\na výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor\nna celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať\nza predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je\nsúd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku\nktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie\n§ 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa\nna základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/58/2023 zo dňa 14.08.2024).\n25. Ustanovenie § 257 CSP má primárne slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie\nspravodlivosti pre účastníkov súdneho konania. Pokiaľ je však aplikované bez toho, že by relevantné\ndôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup zasahujúci do základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd SR, a rovnako tak\naj Ústavný súd v rámci svojich rozhodnutí viackrát zdôraznil, že všeobecné súdy pri skúmaní existencie\ndôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov je povinný prihliadať na osobné,\nzárobkové, majetkové a iné pomery oboch sporových strán, skúmať ich procesný postoj a okolnosti,\nktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.\n26. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s predloženým\nsúdnym spisom a námietkami žalovaného vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP nemal za preukázané,\nže by sa súd v rámci svojho rozhodovania o náhrade trov konania zaoberal prípadnou aplikáciou\nspomínaného ustanovenia. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, ako aj vyjadrenia oboch strán\nsporu mal odvolací súd za to, že pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného\nkonania bolo potrebné zohľadniť nielen okolnosti za ktorých bola žaloba podaná, ale ako aj žalovaný v\npodanom odvolaní poukázal, aj na majetkové, rodinné a sociálne pomery na strane žalovaného, ktoré\nboli schopné ovplyvniť a odôvodniť možnosť aplikácie ust. § 257 CSP. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd skúmal pomery žalovaného odôvodňujúce použitie\nust. § 257 CSP.\n28. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať v naznačených intenciách odvolacím súdom a\npri svojom rozhodovaní zohľadní existenciu § 257 CSP a dá odpoveď o možnosti, resp. možnosti jeho\n\naplikácie v konkrétnom prípade. Zároveň svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, tak\naby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.\n29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom\nrozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.“\n7. Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko súd druhej inštancie zrušil výrok o trovách\nkonania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n8. Žalovaný na výzvu súdu, aby uviedol svoje zárobkové, majetkové, osobné – rodinné a sociálne\npomery, doručil súdu dňa 27.02.2025 písomné podanie zo dňa 25.02.2025 v ktorom okrem iného vo\nvzťahu k trovám konania uviedol, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu\nžalobcovi a obracia sa na prvostupňový súd v súlade s platným znením Civilného sporového poriadku\npodľa § 262 ods. 1 s použitím § 257 CSP so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia jeho povinnosti\nplatiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane.\nZároveň súdu doručil vyplnené Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby\njej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba) podľa § 254 Civilného sporového\nporiadku, kde je uvedené, že je zamestnancom firmy Schöni transport s. r. o. od mesiaca máj roku 2017,\nako vodič v trvalom pracovnom pomere a jeho čistý mesačný príjem za posledných 7 mesiacov bol od\njúla 2024 do januára 2025 v sumách: 785,- Eur, 854,- Eur, 896,- Eur, 880,- Eur, 1.592,- Eur, 804,- Eur,\n875,- Eur, čo v priemere predstavuje po zaokrúhlení 955,- Eur. Ďalej uviedol, že býva v byte v Bratislave\nspolu s manželkou, ktorá je jeho vlastníčkou, a jeho mesačné výdavky sú spolu 508,- Eur ( voda 15,- Eur\n+ elektrina 30,- Eur + teplo 73,- Eur + príspevok na bývanie 250,- Eur + ostatné zálohové platby 60,- Eur\n+ internet, TV, telefón 80,- Eur). Jeho priemerný zostatok na účte k 15. dňu v mesiaci za posledných 6\nmesiacov je 300,- Eur. Nevlastní žiadne hnuteľné veci nad 750,- Eur ani motorové vozidlo. Súdu doručil\ntaktiež predmetné výplatné pásky.\n9. Predmetom konania po rozhodnutí súdu druhej inštancie zostalo rozhodnutie o trovách konania pred\nsúdmi prvej a druhej inštancie.\n10. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené\na ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu.\n11. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n12. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n15. Podľa § 4 ods. 2 písm. v) Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., od poplatku sú oslobodení:\nspotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.\n\n16. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorému súd pristupuje výnimočne - sa\nprihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery ako aj ďalšie pomery všetkých sporových strán,\nokolnosti podania žalobného návrhu na začatie konanie a uplatňovania práva sporovej strany, postoje\nsporových strán v konaní ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú\nsporovú stranu, tak aj na oprávnenú sporovú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.\n\n17. Na základe horeuvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a v súlade s právnym\nnázorom súdu druhej inštancie rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania podľa § 257 CSP\na výnimočne nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán a to z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti\nza výsledok konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy\nkonania sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 257 CSP umožňuje\nsúdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak\nmala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Súd má za to, že sa\njedná o výnimočný prípad, predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, rodinné a sociálne pomery\nžalovaného (žalovanému po odpočítaní výdavkov od spriemerovaného príjmu a odpočítaní splátok,\nna ktoré bol zaviazaný v tomto konaní zostane mesačne suma 362,- Eur), právnu formu (právnická\nosoba a fyzická osoba – spotrebiteľ), predmet činnosti (podnikania) žalobcu a súd pri rozhodovaní o\ntrovách konania zohľadnil vyššie spomenuté okolnosti, ktoré svojím charakterom možno považovať za\ndôvody hodné osobitného zreteľa a to nie len na strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu, ktorému\nako prevažne úspešnej strane sporu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Celková situácia\nžalovaného predstavuje podľa názoru súdu výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto\nkonania, pretože uloženie tejto povinnosti by pre neho predstavovalo ohrozenie jeho ekonomického\npostavenia, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj listinné dôkazy predložené žalovaným; preto súd tieto\ndôvody považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu. Na\ndruhej strane súd zvážil aj majetkové pomery žalobcu, ktorého záujem na náhrade trov konania by\nvzhľadom na jeho postavenie pomerne úspešnejšej strany mohlo byť aplikáciou ustanovenia § 257 CSP\ndotknuté. Súd má za to, že nepriznanie trov konania žalobcovi nepredstavuje pre neho ako obchodnú\nspoločnosť (banku) žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti a nebude mať nepriaznivý dopad na jeho\nexistenciu ani činnosť. Tento nepomer v majetkovom postavení sporových strán v spojení s nepriaznivou\nekonomickou situáciou žalovaného a naplnením podmienok zákonného osobného oslobodenia od\nsúdnych poplatkov považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto o trovách konania rozhodol\ntak, že žiadnej zo sporových strán podľa § 257 náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo\ndňa jeho doručenia\ncestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove\nv troch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\n\nAk povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený\npodať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).\nV Poprade, dňa 26. marca 2025\nMgr. Nina Kollárová\nsudca", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "7da698b5-754a-4785-a74b-adbd01c70626:000f2bcf-34f7-44a2-b587-893f48defadf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8110230782.1", "spisova_znacka": "6Cdo/58/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/58/2023 z 14. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8110230782.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "b4f50c52-0ca4-4aa2-8d8e-706cbb0aa559:536af258-498e-4799-b153-7f0eb1727647", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117225743.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/33/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117225743.1"}], "citovane_v": []}