{"guid": "6088c1c1-a539-4af7-b0a5-ce3ad5c2284b:85b9dc30-2412-4aa8-9933-3552b91a2f58", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22", "spisova_znacka": "20C/17/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/17/2022 z 1. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 1. apríla 2025, sp. zn. 20C/17/2022, ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22", "identifikacne_cislo": "8722200920", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Peter Koman", "sudca_id": 2456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-koman-2456", "datum_vydania": "2025-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "16Co/26/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "c2e0aad2-421c-40f0-b83b-1f0eef0d6ddc:9fe37dcc-b0f7-41cd-a437-a0964ce96f5e", "datum": "2025-10-14", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85b9dc30-2412-4aa8-9933-3552b91a2f58", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n20C/17/2022\n8722200920\n01. 04. 2025\nJUDr. Peter Koman\nECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade A. B.,\nC. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX/XX, zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so\nsídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 50 053 167, v 2/ rade E. D., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom\nB., F. XXX/XX a v 3/ rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J., H. XXX/XX, zastúpený Mgr. Luciou\nLorenčíkovou, advokátkou so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 50 053 167, proti žalovanej G. K.,\nC. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. X, zastúpená JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom\nNitra, Štefánikova 84, IČO: 42 044 634, v spore o zaplatenie 18.000,- eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobkyni v 1/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 6.8.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nII. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcovi v 3/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 6.8.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.\nIV. Žalobcovia v 1/ a 3/ rade majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,\no ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.\nV. Žalovaná má voči žalobkyni v 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd\nrozhodne samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý bude žalovaná zaviazaná\npovinnosťou zaplatiť jednotlivým žalobcom po 6000,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného\nobohatenia. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spolu so žalovanou\nboli do 28.7.2021 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre\nobec a k. ú. B., a to rodinného domu súp. č. XX v Poprade na Námestí sv. Egídia or. č. XX, postavený\nna pozemku KN-C parc. č. 20, pričom každý zo žalobcov v 1/ až 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi\nv podiele 2/9 a 2/27 k celku (spolu 8/27) a žalovaná v podiel 1/9 k celku. Žalobca v 3/ rade sa stal\npodielovým spoluvlastníkom na základe vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dňa\n18.10.2018. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Poprad\nč. k. 11C/273/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021.\nŽalovaná aj napriek viackrát vyslovenému nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti\nprenajímala sama do 30.6.2021 spoločné nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí rodinného\n\ndomu v prednej časti nehnuteľnosti smerom na Námestie sv. Egídia súp. č. XX v Poprade o rozlohe 70\nm2. Svoj nesúhlas žalobcovia prejavili nielen podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva ešte v roku 2015, ale aj zaslaním návrhu dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní\nspoločnej veci podpísaného väčšinový spoluvlastníčkami, žalobkyňami 1/ a 2/ rade dňa 3.7.2017. Podľa\ninformácií žalobcov žalovaná prenajímala priestory v období od 18.10.2018 do 30.6.2021 spoločnosti\nGourmet Artisan, s.r.o., IČO:46 906 134, so sídlom Podtatranská 21, 05801 Poprad, pričom nájomné za\npredmet nájmu bolo dohodnuté vo výške 750,- eur mesačne.\n2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Spochybnila\nprocesnú legitimáciu strán sporu a uviedla, že v čase podania žaloby ani ona ani žalobcovia neboli\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele parc.\nč. 20, k. ú. B., ktoré sú zapísané v LV č. XXXX, nakoľko podľa výpisu z uvedeného LV je vlastníkom\nspoločnosť Sofra Alfa, s.r.o., Ludvíka Svobodu 2689/80, Poprad. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že i\nnapriek viackrát vyslovenému nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov žalovaná nehnuteľnosť prenajímala\nsama do 30.6.2021, pričom nesúhlas mali žalobcovia prejaviť tým, že podali žalobu o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to v roku 2015, ako aj zaslaním návrhu dohody o užívaní\nspoločnej veci zo dňa 30.7.2017, žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nžiadnym spôsobom neupravovala a neriešila pomery v súvislosti s užívaním. Rovnako čo sa týka\ndohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, žalobcovia nikdy nepodali návrh na súd na úpravu pomerov\nsúvisiacich s užívaním nehnuteľnosti.\nUviedla, že pôvodne spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 k nehnuteľnostiam nadobudla spolu so svojim\nnebohým manželom J. K., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994\npod V 544-94.Uvedený spoluvlastnícky podiel nadobúdali od matky žalobcov v 1/ a 2/ rade G. D., C.\nM., ktorá bola v tom čase spoluvlastníčkou podielu vo výške 3/9 k celku. Už v tejto kúpnej zmluve\nv čl. VII. bolo medzi prevádzajúcou a žalovanou dohodnuté, že účelom kúpnej zmluvy je užívanie\nnebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí rodinného domu na podnikateľské účely. Ďalší\nrežim užívania mal byť dohodnutý samostatnou zmluvou o užívaní nehnuteľností. Keďže v tom čase boli\nžalobkyňa v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade podielovými spoluvlastníčkami k predmetnej nehnuteľnosti a\nmali tzv. predkupné právo, ktoré nevyužili, podpisovali túto zmluvu a boli s jej obsahom oboznámené.\nNásledne bola medzi žalobkyňami v 1/rade, žalobkyňou v 2/ rade a žalovanou a jej manželom podpísaná\ndohoda o užívaní nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Podľa tejto dohody žalovaná spolu s neb.\nmanželom mala užívať nebytový priestor nachádzajúci na prízemí prednej časti rodinného domu súp.\nč. XX na podnikateľské účely (prevádzkovanie obchodu s klenotmi „orient“, ktorého veľkosť užívacej\nplochy zodpovedá veľkosti podielu vo výške 1/9 k celku). Podľa tejto dohody bola žalovaná zároveň\noprávnená užívať aj vstupnú chodbu rodinného domu súp. č. XX, a to len za účelom uskladnenia\na odvozu papierového a iného odpadu vznikajúceho pri obchodnej činnosti. G. D. ako predávajúca\nmala podľa tejto dohody užívať ostatné časti tejto nehnuteľnosti, ktoré mali byť bližšie špecifikované\nv znaleckom posudku Ing. Rudolfa Sirotňáka č. 40/1/93. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade, ako podieloví\nspoluvlastníci každý vo výške 2/9 k celku sa po vzájomnej dohode so svojou matkou G. D. v súvislosti s\núpravou rozdelenia tejto nehnuteľnosti, rozhodli tak, že nemajú záujem na rozdelení veci tak, aby mohli\nužívať im vydelené samostatné časti rodinného domu súp. č. XX, resp. súhlasia s užívaním rodinného\ndomu mimo nebytového priestoru na prízemí, ktorého užívateľmi mala byť žalovaná s neb. manželom.\nOd uvedenej doby teda od roku 1994 sa predmetné nehnuteľnosti užívali v tomto režime až do roku\n2021, kedy došlo zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva.\nČo sa týka žalobcu v 3/ rade, tento sa stal podielovým spoluvlastníkom podľa dostupných informácii\nv roku 2018. Od uvedenej doby žalovanú žiadnym spôsobom neoslovil, že by mal záujem na inom\nspôsobe užívania nehnuteľnosti ako dovtedy fungovala. Bola oslovená iba s ponukou na predaj jeho\nspoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka G. D..\nPokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzajú, že pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť\nrozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci napr. výmera časti pozemku, ale rozhodujúcou môže byť\núžitková (hospodárska) hodnota danej veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti u\njednotlivých častí veci rozdielna, keď žalovaná mala užívať len lukratívnu časť nehnuteľnosti, z ktorej\nmala mať majetkový prospech, pričom žalobcom v užívaní ostala nevýnosná časť nehnuteľnosti, z\nktorej je minimálny príjem, žalovaná uviedla, že jej nie je zrejmé, že kto určil, ktorá časť nehnuteľnosti\nsa má považovať za lukratívnu prípadne nelukratívnu. Žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou v\npodiele 1/9 na celej nehnuteľnosti, tak isto ako aj žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade boli v rozhodnom období\npodielovými spoluvlastníkmi s podielom na celej nehnuteľnosti. V rámci konania Okresného súdu Poprad\nsp. zn. 11C/273/2015, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,\n\nbol znalkyňou N. O. P. vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX a následne aj doplnok č. 1 k tomuto\nznaleckému posudku, kde sa v rámci posudku zaoberala aj výnosovou hodnotou nehnuteľnosti ako\ncelku, teda i tých častí, ktoré žalovaná ani neužívala i keď tam bola podielovou spoluvlastníčkou. Celkový\nhrubý výnos stavby bol v zmysle znaleckého posudku stanovený na 16.858,80 eur za rok a podľa\ndoplnku č. 1 na sumu 18.789,73 eur za rok, pričom výnosová hodnota žalovanou užívaných priestorov\nbola podľa posudku stanovená na sumu 6.728,40 eur a podľa doplnku č. 1 k ZP na sumu 9.000,eur. Zvyšná suma do sumy hrubého výnosu predstavovala výnos, ktorý bolo možné dosahovať ak by\nostatní vlastníci tieto nehnuteľnosti reálne užívali resp. prenajímali. V súčte hrubého výnosu tá časť\nnehnuteľnosti, ktorú žalovaná neužívala, dokonca dosahovala vyššiu výnosovú sumu akú dosahovala\nžalovaná v rámci užívania tej časti nehnuteľnosti, na užívaní ktorej sa pôvodne dohodli. Uviedla, že\nokrem príjmu z užívania nehnuteľnosti mala i výdavky súvisiace s jej údržbou ako i platením príslušných\ndaní, odvodov a poplatkov. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n3. Rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 30.9.2024 sú žalobu podľa § 278 C.s.p. zamietol. Po podaní\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcami v 1/ a 3/ rade súd uznesením zo dňa 10.12.2024\nrozsudok pre zmeškanie zrušil a vo veci pokračoval s nariadením pojednávania. Nakoľko v prípade\nžalobcov sa jedná o samostatné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p. a žalobkyňa v 2/ rade návrh na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie samostatne nepodala, konanie v časti nároku žalobkyne v 2/ rade\nbolo právoplatne skončené zamietavým rozsudkom pre zmeškanie.\n4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho\nzistil tento skutkový stav:\n5. Z výsluchu žalobkyne v 1/ rade súd zistil, že podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. XX sa\nstala v roku 1982, kedy zdedila podiel po svojom otcovi. Ďalšími dedičmi bola matka G. D., ďalej\nžalobkyňa v 2/ rade a tiež brat G. D.. V prednej časti domu bol obchod, a tieto priestory užívala\nvýlučne žalovaná s manželom. Keď bolo potrebné uhradiť rekonštrukciu strechy, prišil manžel žalovanej\ns nápadom na odkúpenie 1/9 domu. Uzavrela sa dohoda o užívaní priestorov, ale nebola úplná, pretože\nžalovaná užívala väčšiu výmeru. Okrem predajne sa iné časti domu nedajú využívať kvôli vysokým\nstropom a nemožnosti ich vykurovania. Žalovaná ostatným spoluvlastníkom nijako v užívaní zvyšku\ndomu nebránila.\n6. Z výsluchu žalobcu v 3/ rade súd zistil, že svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpnou zmluvou od G.\nD.. Mal som vedomosť o tom, že podiely na nehnuteľnosti vlastnia ďalší spoluvlastníci, ktorí si neuplatnili\npredkupné právo. Podielovým spoluvlastníkom bol do vyporiadania dňa 27.6.2021. Osobne nevyužíval\nsvoj podiel v nehnuteľnosti, nemal z neho žiadne úžitky a ani žiadne do podania žaloby nežiadal.\n7. Z návrhu dohody podielových spoluvlastníkov súd zistil, že v roku 2017 žalobkyne v 1/ a 2/\nrade predložili žalovanej návrh, ktorým malo dôjsť k dohode o deľbe výnosov z nájmu, resp.\nakýchkoľvek príjmov plynúcich z nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou. Žalovaná predmetnú dohodu\nnepodpísala.\n8. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. súd zistil, že v čase podania žaloby bol na predmetnom liste vlastníctva\nzapísaný rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele parc. č. 20, zapísanej na LV č. XXXX. V danom\nčase bola žalobkyňa v 1/ rade podielovou spoluvlastníčkou s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/9 a 2/27\nk celku, žalobkyňa v 2/ rade bola podielovou spoluvlastníčkou s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/9\na 2/27 k celku, žalobca v 3/ rade bol podielovým spoluvlastníkom s výškou spoluvlastníckeho podielu\n8/27 k celku a žalovaný bola podielovou spoluvlastníčkou v výškou podielu 1/9 k celku.\n9. Z kúpnej zmluvy bez uvedenia dátumu, a ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994 súd zistil, že\nuvedenou zmluvou G. D. ako predávajúca, predala žalovanej a jej manželovi J. K. do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 k celku na rodinnom dome súp. č. XX,\npostavenému na pozemku parc. č. 20 v k.ú. B. za sumu 1.000.000,- Sk. Podľa čl. VII účelom zmluvy je\nodpredaj spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k rodinnému domu kupujúcim, ktorý už v čase podpisu\nzmluvy užívali nebytové priestory nachádzajúce sa v prízemí rodinného domu na podnikateľské účely.\nĎalší režim užívania predmetnej nehnuteľnosti medzi predávajúcou a kupujúcimi, resp. medzi všetkými\npodielovými spoluvlastníkmi bude dohodnutý samostatnou zmluvou o užívaní tejto nehnuteľnosti.\n\n10. Z dohody o užívaní nehnuteľnosti bez uvedenia dátumu súd zistil, že nadväzuje na uzavretú kúpnu\nzmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994 a podľa uvedenej dohody sa podielový spoluvlastníci\ndohodli tak, že J. K. so žalovanou bude užívať samostatnú časť spoločnej nehnuteľnosti, a to nebytový\npriestor nachádzajúci sa na prízemí prednej časti rodinného domu súp. č. XX na podnikateľské účely\n(prevádzkovanie obchodu s klenotami „Orient“, ktorého veľkosť užívacej plochy zodpovedá veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k celku. Podľa dohody J. K. so žalovanou budú zároveň užívať\naj vstupnú chodbu rodinného domu súp. č. XX, a to len za účelom uskladnenia a odvozu papierového\na iného odpadu vznikajúceho pri obchodnej činnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci si vyčlenili nimi\nužívané priestory v dome.\n11. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku Ing. Emílie Hudzíkovej č. 22/2018 súd zistil, že výmera\nprislúchajúca na podiel žalovanej by mala predstavovať v závislosti od toho, či bude započítaná\naj podlahová výmera chodba v zadnej časti 1. nadzemného podlažia celkovo 31,94 m2. Napriek\ntomu žalovaná užívala celkovo 70 m2 z celkovej podlahovej výmery. Skutočný spoluvlastnícky podiel\nžalovanej predstavoval 45,63% z ňou skutočne užívanej plochy. Znalkyňa posudok a jeho doplnenie\nvypracovala pre účely žaloby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Všeobecná hodnota\ndomu bola stanovená na sumu 297.000,- eur.\nŽalobcovia síce navrhli znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, avšak\nodmietli úhradu preddavku, preto súd v súlade s ust. § 253 ods. 3 C.s.p. tento dôkaz nevykonal.\n12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/273/2015 súd zistil, že v predmetnom\nspore sa žalobcovia A. B. a E. D. domáhali proti G. K. a G. H. zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva k domu súp. č. XX a rozsudkom zo dňa 29.6.2021 žalobe vyhovel a spoluvlastnícke\npodiely žalovaných prikázal žalobkyniam. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021.\n13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:\n14. Podľa ust. § 136 ods. l Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.\n15. Podľa ust. § 137 ods. l Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci\npodieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n16. Podľa ust. § 139 ods. § veta prvá Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou\nrozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.\n17. Podľa § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého\nveriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä\nzo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených\nv zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona,\nupravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.\n18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením zprávneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na\núkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa\nnadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo\nvo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.\n22. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci\na podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n\n23. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n24. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n25. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo\nvnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n26. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým\nspoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Okrem tejto\nrámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci\nvec spoločne užívať. Za tohto stavu je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o spôsobe užívania\nspoločnej veci sami dohodli. Ak sa dohoda nedosiahne, potom sa o hospodárení so spoločnou vecou\nrozhoduje väčšinou spoluvlastníckych hlasov, počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa dohoda ani takáto\nväčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Dohoda spoluvlastníkov o\nužívaní spoločnej veci nemá predpísanú formu, a to ani v prípade užívania nehnuteľností, môže teda\nbyť uzavretá aj ústne i konkludentne (mlčky). Uzavretie konkludentnej dohody nemožno bez ďalšieho\nvidieť v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom. Bude tomu len vtedy, ak je takéto užívanie\nveci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci\na nielen dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Ak je\nniektorý zo spoluvlastníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, pretože nie je reálne, aby sa vzhľadom\nna povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť využitia podieľali všetci spoluvlastníci\nna jej užívaní, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Právo spoluvlastníka\nna náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu\npodielu, vyplýva z ust. § 137 ods. l Občianskeho zákonníka, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa\nna užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Konštantná súdna\njudikatúra vychádza z povinnosti spoluvlastníka, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec\nstanovený jeho spoluvlastníckeho podielu, vydať to, čím sa takto obohatil, ostatným spoluvlastníkom.\nSkutočnosť, že druhý spoluvlastník neužíval spoločnú vec dobrovoľne a nedomáhal sa ani úpravy\nužívania nehnuteľnosti, je irelevantná. Tento nárok teda vyplýva priamo zo zákona a jeho uplatnenie\nnemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom.\n27. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový\nvzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné\nobohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má\nvydať. Je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená\nvšeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.\nDôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká\nzáväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať,\na medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,\naj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy\nlen výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 Občianskeho\nzákonníka).\n28. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:\na/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku\nnebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä\nzmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad\ndomnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým\nnebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému\nuzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný\nlen vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.\nb/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.\nKedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a\nnasl. Občianskeho zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom\nprípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Občianskeho\nzákonníka. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Občianskeho\n\nzákonníka) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 Občianskeho zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr.\npodľa §37 a 38 Občianskeho zákonníka).\nc/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale\npotom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§36\nods. 2 Občianskeho zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Občianskeho zákonníka) alebo zrušením\nzmluvy (napr. podľa § 740 Občianskeho zákonníka).\nd/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol\nmajetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými\nmravmi.\n29. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy,\nprípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia\nich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj\nso zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní\nzaložené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové\nkonanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán\nsporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán.\n30. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nII. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020)“\n31. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spolu so žalovanou boli do 28.7.2021\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. B., a to\nrodinného domu súp. č. XX v Poprade na Námestí sv. Egídia or. č. XX, postavený na pozemku KN-C\nparc. č. 20, pričom každý zo žalobcov v 1/ až 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/9 a 2/27 k\ncelku (spolu 8/27) a žalovaná v podiel 1/9 k celku. Rovnako nebolo sporné, že podielové spoluvlastníctvo\nstrán sporu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/273/2015, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 28.7.2021. Nebolo sporné ani to, že žalovaná užívala spoločné nebytové priestory\nnachádzajúce sa na prízemí rodinného domu v prednej časti nehnuteľnosti smerom na Námestie sv.\nEgídia o rozlohe 70 m2, a to formou prenájmu, nakoľko predmetné priestory prenajala spoločnosti\nGourmet Artisan, s.r.o.\n32. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu\nnájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomný vzťah je\nteda odplatným vzťahom. Je zrejmé, že mohol byť teoreticky dohodnutý ako bezodplatný, ale v tomto\nprípade bolo povinnosťou žalovanej preukázať bezodplatnosť nájomného vzťahu.\n33. Žalobcovia v konaní tvrdili a preukázali, že sa na ich úkor žalovaná užívaním časti spoločnej\nnehnuteľnosti bezdôvodne obohatila, nakoľko jej užívanie spočíva v prenájme priestoru za odplatu.\nOtázkou, či sa v takomto prípade jedná o bezdôvodné obohatenie žalovanej sa zaoberal napr. aj Najvyšší\nsúd Českej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 2616/1999 z 22.2.2001 uvádza: „Ak spoluvlastník\nneužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu\nbez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva\nobohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý\nzodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na\nto, že spoluvlastník, ktorý takto užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný\ntakto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako\nekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.“\n\n34. Podobne možno aj podľa odbornej literatúry konštatovať, že: „Spoluvlastník, ktorý neužíva spoločnú\nvec má právo na náhradu za to, že ju neužíva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom jeho\nspoluvlastníckemu podielu a ten vlastník, ktorý užíva vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu,\nv prípade, že absentuje dohoda spoluvlastníkov, zodpovedá z titulu bezdôvodného obohatenia podľa\n§ 451 ods. 2 OZ, tomu, na úkor koho toto obohatenie získal.“ (KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre\nprax (komentár) Judikatúra NS SR,NS ČR, ESD, ESĽP II., Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2015,\nstr. 1250)\n35. Na základe uvedeného je zrejmé, že spoluvlastníkom, ktorí v dôsledku užívania iného spoluvlastníka\nnemohli spoločnú vec užívať v rozsahu podľa svojich spoluvlastníckych podielov, vzniká právo na\nvydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho ekonomickú protihodnotu toho, že spoločnú vec\nnemohli užívať v miere podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Nárok žalobcov voči žalovanej\nje teda daný.\n36. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaná ako podielový spoluvlastník užívala v posudzovanom\nobdobí spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčší podiel, ako jej patrí a\nžalobcovia nehnuteľnosť neužívali resp. nemali možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter a\nvybavenie domu, žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej\nveci pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z tvrdeného obvyklého (trhového\nnájomného), pretože obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie\na v rovnakej lokalite, t.j v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a v čase, kedy k\nbezdôvodnému obohateniu došlo.\nVychádzajúc z tvrdení žalobcov, ktoré žalovaná účinne nepoprela, bežné nájomné v predmetnej lokalite\npredstavovalo sumu 750,- eur mesačne. Obdobie od 18.10.2018 do 30.6.2021 predstavuje 33 mesiacov\npo 750,- eur. Súhrn nájmu predstavuje sumu 24.750,- eur za 70 m2. Žalovanej z uvedenej sumy náleží\n45,63% (za výmeru 31,94 m2), t.j. suma 11 293,43 eur. V tomto rozsahu žalovaná užívala svoj podiel na\nspoločnej nehnuteľnosti bez vzniku nároku ostatných podielových spoluvlastníkov. Zvyšok nájomného\nvo výške 13.456,57 eur predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaná obohatila tým, že na prenájom poskytla\nvýmeru presahujúcu jej skutočný podiel na spoločnej nehnuteľnosti.\nObohatenie žalovanej by tak predstavovalo sumu 13.456,57 eur, avšak v prejednávanej veci ide o\nnávrhové konanie, čo znamená, že súd je limitovaný maximálnou výškou uplatneného nájomného zo\nstrany žalobcov vo výške 18.000,- eur, resp. po zamietnutí žaloby žalobkyni v 2/ rade, vo výške 12.000,eur. Preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 6.000,- eur v prospech žalobkyne v 1/ rade a sumy\n6.000,- eur v prospech žalobcu v 3/ rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v prospech\nžalobkyne v 1/ rade a žalobcu v 3/ rade. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko žalobcovia svoj ďalší\nnárok nad sumu 6.000,- eur nijako neodôvodnili a nešpecifikovali.\n37. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia. Preto je potrebné vychádzať z ust. § 563\nObčianskeho zákonníka z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po\ntom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované\npožiadanie považovať doručenie žaloby.\nZročnosť pohľadávky teda nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. V prejednávanej veci\nprevzala žalovaná žalobu do vlastných rúk dňa 5.8.2022 a tak dňom nasledujúcim 6.8.2022 sa dostala\ndo omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Žalobcovia požadovali úroky z omeškania vo výške 5%\nročne od 1.4.2022 do zaplatenia.\n38. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe sčasti vyhovel aj pri úrokoch z omeškania tak, že priznal\nžalobcom úroky z omeškania za obdobie od 6.8.2022 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej)\ndo zaplatenia, a to v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\nrozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.\n39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalobcov v 1/ a 3/\nrade priznal ich plnú náhradu. Vzhľadom na procesný neúspech žalobkyne v 2/ rade súd v tejto časti\nkonania priznal trovy úspešnej žalovanej. O výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom\nsúde.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na)neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť\no maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený\nmôže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {"stav": {"sz": "16Co/26/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "c2e0aad2-421c-40f0-b83b-1f0eef0d6ddc:9fe37dcc-b0f7-41cd-a437-a0964ce96f5e", "datum": "2025-10-14", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}], "citovane_v": []}