{"guid": "c26bed27-8dad-40e8-8568-d2ccf466f1b4:267b4043-9622-449d-9369-1530dff7d0cf", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6", "spisova_znacka": "19C/83/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/83/2022 z 22. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 22. septembra 2025, sp. zn. 19C/83/2022, ECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6", "identifikacne_cislo": "8722203208", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jenčová", "sudca_id": 2374, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jencova-2374", "datum_vydania": "2025-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/267b4043-9622-449d-9369-1530dff7d0cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n19C/83/2022\n8722203208\n22. 09. 2025\nJUDr. Iveta Jenčová\nECLI:SK:OSPP:2025:8722203208.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n19C/83/2022\nOkresný súd Poprad - sudkyňa JUDr. Iveta Jenčová v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so\nsídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, A.\nXXXX/X, XXX XX C., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Igor Šafranko, Sov.\nhrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, o zaplatenie 548,28 € s prísl. takto\nrozhodol:\n19C/83/2022\nI. Súd žalobu v časti istiny 69,60 eur, pokuty vo výške 17,- eur a náhrady poštových sadzieb spojených\ns vymáhaním vo výške 2,10 eur z a m i e t a.\nII. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny, poštovného\na trov konania. Uviedol, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu\nv zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. za kontrolované obdobie od 1.6.2008 do 31.5.2022. Na písomnú\nvýzvu zo dňa 19.5.2022 na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich\ns odoslaním výzvy nereagovala, tento dlh nezaplatila v lehote 30 dní od jej doručenia, a preto v zmysle\ncitovaného zákona je povinná zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu pozostáva zo sumy 531,28 €, čo\nje istina za neuhradené mesačné predpisy v kontrolovanom období a zo sumy 17,- €, ktorá predstavuje\npokutu za neuhradenie dlhu v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca si uplatnil aj sumu 2,10\n€ za zaplatené poštovné sadzby.\n2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.3. 2023, v spojení s opravným uznesením z 24. 4. 2024\nnasledovne:\n,,I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 69,60 eur, pokutu vo výške 17,- eur a náhradu\npoštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur, a to do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Súd konanie do sumy 461,68 eur z a s t a v u j e.\nIII. N a r i a ď u j e prevádzkovateľovi systému Slovenskej pošte, a.s. vrátiť žalobcovi alikvotnú časť\nzaplateného súdneho poplatku vo výške 9,30 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.“\n\n3. Vykonaným dokazovaním, z prehľadu predpisov a úhrad, z výzvy žalobcu zo dňa 19.5.2021,\nz doručenky k výzve, z potvrdenia Slovenskej pošty a.s. o tarifných cenách, ako aj z ďalších listinných\ndôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaná za rozhodné obdobie od 18.11.2019 do 31.5.2022 (po\nčiastočnom späťvzatí žaloby po vznesenej námietke premlčania) neuhradila poplatky za služby v zmysle\nzákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 69,60 €, a to za obdobie od novembra 2019 do januára 2022 (15\nplatieb po 4,64 €), nereagovala ani na výzvu žalobcu na ich úhradu spolu s poštovným v lehote 30 dní.\nNedoplatok v zmysle prehľadu predpisov a platieb teda v uvedenom období predstavuje po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby po vznesení námietky premlčania žalovanou sumu 69,60 € za obdobie od 11/2019 do\n01/2021 (žaloba bola súdu doručená dňa 18.11.2022) a v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. z dôvodu\nich neuhradenia je žalovaná povinná zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- €, tiež poštovné v súvislosti so\nzasielanou výzvou, ktoré podľa potvrdenia Slovenskej pošty činilo v rozhodnom období sumu 2,10 €.\nŽalobca súdu spolu so žalobou predložil aj Výzvu na zaplatenie nedoplatku datovanú dňom 19.5.2022.\nK Výzve bola pripojená doručenka s dátumom prevzatia Výzvy dňa 30.5.2022 a podpisom žalovanej\nv príslušnej kolónke. Úhrady, ktoré žalovaná vykonala boli realizované pred doručením výzvy, na výzvu\nuž žalovaná žiadnou úhradou nereagovala.\n4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd\nrozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ ide o platby žalovanej po 58,- € uhradených v období\n02/2021 – 04/2021, súd konštatoval, že žalovaná neuviedla v popise platieb obdobie, za ktoré tieto platby\nuhrádza, čo ani nepopierala, a preto boli tieto platby žalobcom započítané na pohľadávky najstaršie\nsplatné. Súd zhodne so žalobcom poukázal napr. na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu\nv Brne sp. zn. 16Co 579/87 zo dňa 04.02.1988: „Ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých\ndlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. V takomto prípade sa\nuž dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným\nspôsobom.“ Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, ako v tomto prípade, vec na súde nie je vedená ako\nvec spotrebiteľská (to súd uviedol v súvislosti s námietkou žalovanej strany ohľadom započítania platieb\nna najstaršie dlhy žalovanej), išlo o platby, ktorých povinnosť úhrady vyplýva priamo zo zákona. Čo\nsa týka mesačných úhrad platených žalovanou v období od 02/2021 do 05/2022 po 4,64 €, k týmto\nžalovaná v popise platieb uviedla, za aké obdobie ich uhrádzala, čo žalobca zohľadnil aj v čiastočnom\nspäťvzatí žaloby. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej, žalobca zobral\nžalobu čiastočne späť vo výške 387,44 € (za obdobie od 06/2018 do 10/2019) a vo výške 74,24 €\n(16 uhradených mesačných predpisov po 4,64 € v období od 02/2021 – 05/2022, ku ktorým žalovaná\nuviedla, za aké obdobie uhrádza), t.j. spolu vo výške 461,68 Eur a v tejto časti súd konanie zastavil,\nale mal za to, že žalobca má nárok na úhradu nepremlčanej časti neuhradených poplatkov vo výške\n69,60 € (15 neuhradených mesačných predpisov v období od 11/2019 do 01/2021), pokuty vo výške\n17 ,- €, keďže žalovaná na výzvu žalobcu z mája 2022 nereagovala žiadnou úhradou, a tiež na poštové\nnáklady spojené so zaslaním výzvy na úhradu v mesiaci máj 2022 vo výške 2,10 €, ktorých výška bola\npreukázaná potvrdením pošty.\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v rozsahu výrokov I. a IV., podala žalovaná odvolanie, v ktorom\nnamietala, že súd prvej inštancie ju zaviazal na plnenie, aj keď namietala premlčanie, s odôvodnením,\nže platby, ktoré zaplatila od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022, pri ktorých neuviedla obdobie, boli započítané\nna pohľadávky najstaršie splatné, aj keď už boli premlčané. Pritom súd prvej inštancie oprel svoje\nrozhodnutie o rozsudok Krajského súdu Brno, sp. zn. 16Co/579/87, zo 04. 02. 1988. Podľa žalovanej v\nsúdenej veci ide o posudzovanie spotrebiteľského právneho vzťahu. Rozsudok Krajského súdu Brno, sp.\nzn. 16Co/579/87, zo 04. 02. 1988, bol vydaný v dobe, keď ani v Čechách, ani na Slovensku neexistovalo\nspotrebiteľské právo, a teda ani ust. § 52 a násl. O.z., osobitne ust. § 54a O.z., podľa ktorého: „Premlčané\nprávo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým\nnie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom\nalebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní\nvedel.“ Podľa žalovanej je logické, že nemohla mať záujem plniť na premlčaný dlh a preto je toho názoru,\nže je potrebné posudzovať jej platby za platby určené na nepremlčaný dlh. Ak je súd povinný prihliadať\nna premlčanie z úradnej povinnosti, tak z toho, podľa jej názoru vyplýva, že v rámci súdneho konania\nani nemôže akceptovať obranu žalobcu, o započítaní platieb na premlčaný dlh, lebo takýmto postupom\nby vlastne súd na premlčanie v skutočnosti neprihliadol.\nŽalovaná taktiež namietala, že žalobcovi nepatrí ani pokuta a poštovné. Poukázala pritom na rozsudok\nKrajského súdu Prešov, sp. zn. 24Co/47/2018, z 11. 12. 2018. V súdenej veci si žalobca uplatňuje dlh za\nobdobie od 01. 06. 2008 do 31. 05. 2022, a na zaplatenie ju vyzval až výzvou z 19. 05. 2022. Nakoľko\n\nžalobca nedodržal zákonom predpísaný postup, a nevyzval ju na plnenie v zákonnej lehote, nemá nárok\nani na pokutu, ani na poštovné.\nVo vzťahu k meritu veci, žalovaná namietala nesprávny výrok o trovách konania, pokiaľ jej súd prvej\ninštancie nepriznal náhradu trov konania v pomernej časti, aj keď konštatuje, že čiastočné zastavenie\nkonania zavinil žalobca. Súd prvej inštancie prehliada, že žalobca je účastníkom množstva obdobných\nkonaní a vie, že ak uplatní premlčaný nárok, súd má na premlčanie prihliadnuť z úradnej moci. Žalobca\nsa spolieha na to, že spotrebiteľ pod tlakom súdneho konania premlčaný dlh zaplatí. Takýto postup\nžalobcu nemožno nazvať inak, ako prenesením nekalej obchodnej praktiky do súdneho konania.\nŽalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n6. Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 18Co/22/2024 - 78 zo dňa 27.3.2025 zrušil rozsudok\nvo výrokoch I. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n7. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol\nnárok žalobcu na zaplatenie sumy 548,28 eur titulom neuhradených úhrad za služby verejnosti podľa\nust. § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 06. 2023, za\nobdobie od 01. 10. 2008 do 31. 05. 2022, na zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur, úhrady za poštové\nslužby vo výške 2,10 eur podľa poštových sadzieb a zároveň žiadal nahradiť trovy konania.\n8. Odvolací súd citoval ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v prejednávanej\nveci je spornou skutočnosťou to, či žalobcom uplatnený nárok vychádza zo spotrebiteľského vzťahu.\nKonštatoval, že podľa súdu prvej inštancie, v prípade koncesionárskych poplatkov vec na súde nie je\nvedená ako vec spotrebiteľská, ide o platby, ktorých povinnosť úhrady vyplýva priamo zo zákona. Táto\notázka je relevantná v konaniach so žalobcom zo znenia článku týkajúceho sa poučovacej povinnosti,\nosobitných ustanovení o zmene žaloby, či dokazovaní, ako aj s tým súvisiacich otázok oslobodenia\nod platenia súdneho poplatku zo strany spotrebiteľa, resp. otázka nemožnosti použitia ustanovení\no rozsudku pre zmeškanie, či prihliadnutie na premlčanie nároku. Z týchto dôvodov je posúdenie\nskutočností, či sa na spor strán použijú ustanovenia ohľadom spotrebiteľských sporov veľmi dôležitou.\n9. V ďalšom odvolací súd uviedol, že pre posúdenie tejto otázky je relevantné vychádzať zo znenia\nSmernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je\nteda nutné posúdiť, či vzťah vznikajúci medzi stranami sporu je vzťahom, ktorý možno podradiť pod tzv.\nspotrebiteľské vzťahy. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 3 zákona č. 340/2012 Z. z., o úhrade za\nslužby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v znení účinnom do 30.\n06. 2023, podľa ktorého je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny\nako odberateľ pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Citovaný zákon uvádza, že jedná sa o úhrady\nza služby verejnosti, ktorá je platená v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového\nvysielania a televízneho vysielania. Pre finančné zabezpečenie služieb verejnosti v tejto oblasti. Pričom\npríjmy z týchto úhrad, ako aj pokút sa výhradne môžu použiť na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti\nrozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Zároveň však tieto príjmy môžu byť použité aj na\nzabezpečenie výberu úhrady kontroly platenia úhrady a vymáhanie úhrady a pokút.\n10. Zo znenia citovaného zákona vyplýva, ako uvádza odvolací súd, že platiteľom tejto úhrady je osoba\npokiaľ sa na ňu nevzťahujú výnimky, ktorá je evidovaným odberateľom elektrickej energie v byte alebo\nrodinnom dome (§ 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z., v znení účinnom do 30. 06. 2023). Z uvedeného\nje zrejmé, že zmluvou o dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú\nsa nevzťahujú výnimky, zároveň stáva platiteľom úhrady za zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti\nrozhlasového a televízneho vysielania poskytovaného žalobcom. Podľa názoru odvolacieho súdu teda\nna základe zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou zmluvou je, vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od\ntejto zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii.\n11. Pokiaľ ide o službu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, možno konštatovať, že neexistuje\nprávny vzťah medzi žalobcom a poplatníkom, v rámci ktorého by dochádzalo k výmene plnení. Existuje\ntu však priama súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a týmto poplatkom či úhradou.\nPovinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu\n\nhodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala. Výlučne tento poplatok súvisí s uzavretou zmluvou\no dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača či\nrozhlasového aparátu. Samotný prístup k takejto službe tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha\nzaplateniu tohto poplatku ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných\ntelevíznych staníc, kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto\ntelevízne vysielanie.\n12. Pre posúdenie, či na takýto právny vzťah sa vzťahuje Smernica Rady č. 93/13/EHS, je\nnutné zodpovedať základné otázky a teda týmto spôsobom možno zodpovedať otázku, či sa tento\nvzťah spravuje ustanoveniami tzv. spotrebiteľských sporov. V čl. 2 písm. b/ smernice je spotrebiteľ\ncharakterizovaný ako fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom\nnevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povoleniu. Je nepochybné, že platiteľ úhrady v danom\nprípade spĺňa definíciu spotrebiteľa podľa citovaného nariadenia.\n13. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odpoveďou na otázku, či žalobca ako verejnoprávna inštitúcia\nspĺňa charakteristiku predajca alebo dodávateľ podľa nariadenia, kedy v čl. 2 písm. c/ je takáto osoba\ndefinovaná ako akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici\nkoná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má\nverejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Ministerstva\nspravodlivosti SR, Rozhlas a televízia Slovenska bola zapísaná ako iná právnická osoba, ktorá v\npredmete činnosti má celoplošné digitálne vysielanie televíznych a programových služieb, ako aj\nvykonávanie podnikateľských činností a činností podľa zákona č. 532/2010 Z.z., o rozhlase a televízii\nSlovenka. V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z., v znení účinnom do 30. 06. 2024 bola\nRTVS verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje\nslužbu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Z týchto definícií je zrejmé,\nže sa jedná o právnickú osobu, ktorá v súvislosti s výberom úhrad za poskytované služby koná s\ncieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Tomuto výkladu zodpovedá aj\nbod 14 odôvodnenia citovanej smernice, podľa ktorého sa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj\npri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby. Rovnaký záver vyplýva aj\nz bodu 16 odôvodnenia smernice. Tento záver vyplýva aj z rozsudku vo veci C-59/2012 DKK, Mobil\nOil proti Zentrale Zur Bekamfung, kedy dospel Súdny dvor EÚ k záveru, že do pôsobnosti Smernice\nč. 2005/29/ES, o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,\nktorou sa mení Smernica č. 84/450, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti\npatrí verejnoprávny subjekt poverený úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému\nzdravotného poistenia.\n14. Odvolací súd uviedol, že je pravdou, že v tomto tejto smernici je použitý pojem „obchodník“ na\nrozdiel od pojmov „predajca“, či „dodávateľ“, ktoré používa Smernica Rady č. 93/13/EHS, no aj v tomto\nprípade sa riešila aplikácia na subjekt verejného práva, teda zdravotnú poisťovňu, v čom možno nájsť\nparalelu s postavením žalobcu a s napĺňaním jej verejnoprospešných cieľov. Cieľom oboch smerníc\nje zaistiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa, ako to je aj v tomto posudzovanom prípade,\nčo je dôvodom pre prijatie záverov ohľadom definície pôsobnosti smernice aj na subjekty verejného\npráva. Bližšie závery možno nájsť v návrhu generálneho advokáta D. E. zo 04. 07. 2013. Ak teda\nSúdny dvor EÚ v tomto smere pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca\ntakejto smernice, je nepochybné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod pôsobnosť\niných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby sú založené\nspravidla na to, aby sledovali verejnoprospešný cieľ. Z odôvodnenia citovaných rozhodnutí vyplýva, že\nani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť oslobodený od\nsvojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti, a to hlavne\nvo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť akúkoľvek úhradu v prospech takéhoto\nsubjektu. Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca spĺňa podmienku čl. 2c smernice, pričom\notázka, kedy má národný súd ex offo povinnosť skúmať nekalé podmienky v dodávateľských zmluvách,\nteda v podstate to, čo je riešené ust. § 290 a nasl. CSP, ktorý má osobitné ustanovenia o spotrebiteľských\nzmluvách, riešil Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C147/16 Karel de Grote proti SuzanRoumi F.\nG., pričom rozhodol, že táto smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý\nrozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, pričom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel má právomoc\nskúmať ex offo rozpor medzi zmluvnou podmienkou, na ktorej je založená žaloba a vnútroštátnymi\npravidlami verejného poriadku. Je povinný preskúmať ex offo, či zmluva obsahujúca túto podmienku\n\nplatí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a či táto je nekalá. Obdobne možno poukázať na rozsudok\nSúdneho dvora vo veci C-176/17 Profi Credit Polska proti B. H., kedy bolo konštatované, že je v\nrozpore so smernicou, ak sa má vydať platobný rozkaz na základe formálne platnej vlastnej zmenky\nbez preskúmania nekalej povahy zmluvných podmienok zo zmluvy o úvere, ktorá predchádzala tejto\nzmenke a umožňuje súdu skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky iba v prípade, ak spotrebiteľ\npodá príslušnú námietku, kedy od spotrebiteľa je vyžadované uvedenie skutočnosti a dôkazov, ktoré\ntoto preskúmanie umožnia. Tieto rozhodnutia priznali súdom členských krajín možnosť, resp. povinnosť\nskúmať nekalé podmienky v dodávateľských zmluvách, čo možno aplikovať v tejto spornej otázke\nso záverom, že v sporoch žalobcu s platiteľmi úhrad je nutné aplikovať ust. § 290 CSP a nasl. o\nspotrebiteľských sporoch, kedy nepochybne platiteľ úhrady je slabšou stranou sporu, jeho zmluvný\nvzťah je odvodený od zmluvy o dodávke elektriny, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, čím sa\ndosiahne cieľ smernice o zabezpečení vysokej kvality života občanov EÚ.\n15. Napriek skutočnosti, že zmluva medzi platiteľom úhrady a žalobcom nevzniká „klasickým spôsobom“\npodpisom čo i len formulárovej zmluvy, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podmienkou jej vzniku je\nuzavretie klasickej spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda táto „pridružená zmluva“ má byť nejakým spôsobom\nprávne posúdená, zrejme musí byť posúdená v súlade s prvotnou zmluvou, od ktorej sa odvíja a ktorá\nspotrebiteľskou zmluvou je. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru,\nže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú napriek verejnoprávnemu charakteru žalobcu a napriek skutočnosti,\nže príjmy z týchto úhrad sa používajú výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti. Zo Smernice Rady\nč. 93/13/ES vyplýva, že sa jedná o smernicu, ktorá sa vzťahuje na podmienky zmlúv, okrem iného medzi\ndodávateľmi služieb a spotrebiteľmi. Teda nie je nutné, aby predmetom dodávky bol len tovar, ale môžu\nto byť aj služby, aj keď sú platené paušálne, bez ohľadu na ich dodanie, či rozsah tohto dodania. Z\nvyššie uvedených dôvodov teda možno dospieť k záveru, že aj na predmetný spor je nutné aplikovať\nust. § 290 a nasl. CSP.\n16. Nemali by byť pochybnosti o existencii práva žalobcu na úhradu za služby verejnosti s jej\npríslušenstvom. Pochybnosti vznikli len v súvislosti s právnou otázkou, či došlo k oslabeniu práva v\ndôsledku oddiaľovania s jeho uplatnením na súde voči žalovanej a v kladnom prípade či sa má zohľadniť\npremlčanie aj bez námietky žalovanej priznaním jej statusu spotrebiteľky. Existuje súvislosť medzi\nslužbou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“),\naj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu\nhodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou\nzmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho\nprijímača, či rozhlasového aparátu. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr.\npovinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce\nobčanov stratili status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej\na rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie\nobchodných praktik žalobcu, či nie sú nekalé. Ako žalobca priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona\npodniká a robí tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.\n17. Právne predpisy o ochrane spotrebiteľov pred nekalou praxou sú potencionálne vo vzťahu k širokým\nvrstvám obyvateľstva tými, ktoré dávajú odpoveď o možných spotrebiteľských konzekvenciách vzťahu\nmedzi žalobcom a prijímateľmi (konzumentmi) predmetnej transmisijnej služby. Smernica Rady č. 93/13\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je pritom jedinou smernicou spotrebiteľského\npráva. To na margo odvolacích argumentov žalobcu, ktorý ako predpoklad spotrebiteľskoprávnej\nochrany považuje len existenciu zmluvy. Zákon ani nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol všetky\nrozmanitosti života a postihol všetky do úvahy prichádzajúce možné nečestnosti (napr. nekalé obchodné\npraktiky podľa prílohy k Spotrebiteľskému kódexu a Smernice č. 2005/29/ES, napr. ,,agresívnou\npraktikou je okrem iného zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby\npresvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty). Za takýchto\nokolností, ak niet legislatívne uzavretého okruhu do úvahy prichádzajúcich obchodných praktík, ktoré\nmôžu byť nekalé, tak ani čiastočne podnikajúceho žalobcu ako poskytovateľa služby širokým vrstvám\nobyvateľstva nemožno vylučovať z okruhu subjektov povinných dodržiavať zákaz nekalých obchodných\npraktík. Žalobca je dodávateľom služby a súčasne protipólom - protistranou spotrebiteľom verejnej\ntransmisijnej služby bez ohľadu na to, či dôjde ku kolízii s normami na ochranu spotrebiteľa. Ani\npri vzťahoch, v rámci ktorých niet pochybností o ich spotrebiteľskej povahe (úverové, poistné a iné),\nspotrebiteľský vzťah nevzniká až porušením práva, ale už jeho založením. Inými slovami tiež povedané,\n\nžalobca sa nestáva dodávateľom spotrebiteľskej služby až momentom, keď použije nekalú obchodnú\npraktiku v rozpore s legislatívou implementovanou na základe Smernice č. 2005/29/ES ,,o nekalých\nobchodných praktikách“, ale už v čase, keď do vzťahu, z ktorého takáto praktika môže vzísť vstúpi ,\na to bez ohľadu na formu vzniku vzťahu, teda vrátane jeho založenia zákonom. O to viac, ak právny\nvzťah s cieľom poskytovať službu širokým vrstvám obyvateľstva (nepodnikateľom) má zmluvný základ\na to zmluvu o dodávke elektriny so všetkými jej vedľajšími zložkami a ďalšími súvisiacimi vzťahmi. Ide\no odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že nejde o\nspotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto smere zákon\nzaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace\nso spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. § 290CSP).\n18. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení tiež konštatoval, že ani námietka verejnoprávnosti, ako\nprekážky pre spotrebiteľskú povahu vzťahu, neobstojí. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb\nzaujal postoj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“). Aj na belgickú školu ako inštitúciu\ns verejnou formou vlastníctva, ktorá študentke poskytla úver dopadá Smernica Rady č. 93/13 ES\n(C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EÚ veci C-59/2012 BKK Mobil Oil Korperschaut\ndes offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren Wettbewerbs, v ktorom SD EÚ\nskonštatoval, že Smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči\nspotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení Smernica Rady č. 84/450/EHS, sa má vykladať v tom\nzmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený úlohou všeobecného záujmu,\nako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.\n19. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca\nSmernice č. 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod\npôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby\nsú založené spravidla na tom, aby sledovali verejnoprospešný cieľ. Z odôvodnenia citovaných rozhodnutí\nvyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť\noslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti,\na to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu v prospech takéhoto\nsubjektu.\n20. Tomuto výkladu zodpovedá aj bod 14 odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13 ES, podľa ktorého\nsa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú\nkolektívne služby, cit. : ,,Keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé\npodmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného\ncharakteru.“. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 16 odôvodnenia smernice, „keďže hodnotenie nekalého\ncharakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach\nverejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby,...).\n21. Odvolací súd teda s poukazom na vyššie uvedené detailné zdôvodnenie uzavrel, že žalovaná\nvystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa, pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je\nnepochybné, že povinným subjektom je fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká\nex lege, ale na základe zloženej právnej skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka\nexistencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej s poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický\nodvodený spotrebiteľský vzťah, keďže ak by absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny,\nnevznikol by ani záväzok plniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na právne závery, vyslovené\nv rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/26/2022, 22Co/16/2022, 13Co/22/2022,\n1Co/10/2022, 8Co/5/2022, 23Co/100/2017.\n22. Odvolací súd poukázal na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úhrady za\nobdobie od 01. 06. 2008 do 31. 05. 2022. Keďže podal žalobu na súd dňa 18. 11. 2022, sú premlčané\nv zmysle ust. § 101 O.z., všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred 18. 11. 2022, tzn.\npred 18. 11. 2019. Žalobca by tak nemal nárok na úhrady splatné pred 18. 11. 2019. Z obsahu spisu\nvyplýva, že žalobca vzal žalobu späť v časti 387,44 eur, za rozhodné obdobie od 06/2008 až 10/2019,\na v časti 74,24 eur za 16 uhradených platieb obdobie od 02/2021 do 05/2022, teda celkovo 461,08 eur.\nNa základe uvedeného podania žalobcu súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy\n461,68 eur. Teda nedoplatok podľa súdu prvej inštancie zostal v časti o zaplatenie nepremlčanej časti\nneuhradených poplatkov vo výške 69,90 eur za obdobie od 11/2019 do 01/2021. Súd prvej inštancie\noprel svoje rozhodnutie o rozsudok Krajského súdu Brno, sp. zn. 16Co/579/87, zo 04. 02. 1988.\n\n23. Žalovaná v odvolaní namietala, že platby, ktoré zaplatila za obdobie od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022,\npri ktorých neuviedla obdobie (za ktoré ich uhradila), by mali byť započítané na pohľadávky najstaršie\nsplatné, aj keď už boli premlčané. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná podaným odporom žiadala\nžalobu zamietnuť na základe tvrdenia, že nepremlčané splátky po 4,64 eur mesačne, ktorých splatnosť\nnastala od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022, čo predstavuje za rok 2019 - 2 platby, za rok 2020 - 12 platieb,\nza rok 2021 - 12 platieb a za rok 2022 - 5 platieb. Celkovo 31 platieb po 4,64 eur, čo predstavuje sumu\n143,84 eur. Tvrdila, že za obdobie od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022 uhradila podľa prehľadu 248,24 eur,\nteda podľa žalovanej nepremlčaný dlh nielen uhradila, ale ho preplatila o 140,40 eur. Z preplatku mala\nbyť zaplatená aj pokuta a poštovné.\n24. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o započítaní platieb žalovanej na tie\nskôr splatné predpisy úhrad, keď poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co/579/87\nzo dňa 04. 12. 1988, podľa ktorého ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce\nplniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. Uvedený súd vychádzal z ust. §\n73 Občianskeho zákonníka, ktoré dnes už nie je platné a účinné, a znelo takto: „Ak má tomu istému\nveriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o\nktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv\njeho príslušenstvo.“ Uvedené ustanovenie bolo zrušené zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01. 01.\n1992, teda ešte pred vznikom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Po zrušení pôvodného\nust. § 73 Občianskeho zákonníka dňom 31. 12. 1991, nie je v Občianskom zákonníku právna úprava\npre prípad, ak dlžník má voči veriteľovi viacero dlhov, a splní menej, než je výška dlhov, a preto je\npotrebné v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe a ust. § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z\nkonkrétnych okolností prípadu a hlavne z tej skutočnosti, aký bol úmysel dlžníka vyslovený pri splnení\ntohto dlhu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná ako spotrebiteľ nemohla mať záujem a úmysel\nplniť na premlčaný dlh, a preto sa javí, že je potrebné posudzovať jej platby za platby určené na\nnepremlčaný dlh. Odvolací súd sa stotožnil so žalovanou, že ak je súd povinný prihliadať na premlčanie\nz úradnej povinnosti podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, tak v rámci súdneho konania ani nemôže\nakceptovať obranu žalobcu, o započítaní platieb na premlčaný dlh, lebo by takýmto postupom vlastne\nna premlčanie v skutočnosti neprihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za dôvodný\nodvolací dôvod žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci.\n25. S poukazom na § 10 ods. 2, ods. 3, ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., v znení účinnom do 30. 06.\n2023 a námietku žalovanej, že žalobca nedodržal zákonom predpísaný postup a nevyzval ju na plnenie\nv zákonnej lehote, preto nemá nárok ani na pokutu ani na poštovné, odvolací súd uviedol, že ak zákon\nhovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je na žalobcovi,\naby preukázal kedy túto skutočnosť zistil, a teda či žalovaná bol v zákonom stanovenej lehote písomne\nvyzvaná na zaplatenie úhrady.\n26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní predložil výzvu na zaplatenie nedoplatku z 19. 5. 2022,\nktorou žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku 533,38 eur vrátane poštovných sadzieb 2,10\neur najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v nedoplatku je zahrnutý aj predpis na mesiac\n05/2022.\n27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 24Co/47/2018 z 11. 12. 2018, cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods.\n2 citovaného zákona, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany\nspotrebiteľa (článok 38 charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto\nustanovenia je nutné vykladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve\nvágne stanovený začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu\núlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákona uvádza, že ak\nvyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do\n60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákona podrobne neuvádza.\nOdvolací súd však v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať\nuplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe\nniekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako\nako súdu prvej inštancie nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je\npovinný vykonávať správu úhrad a preto odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý\n\nrozsudok v časti zamietnutia poplatku vo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa\nnázoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné\nvychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním\ntejto výzvy.“\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolaciemu súdu javilo, že pokiaľ žalobca vyzval žalovanú k\nzaplateniu nedoplatku za obdobie od 01. 06. 2008 do 31. 05. 2022 výzvou až z 19. 05. 2022, nedodržal\nzákonom predpísaný postup a nevyzval ju na plnenie v zákonnej lehote. Preto by žalobca nemal mať\nnárok ani na pokutu, ani na poštovné.\n29. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k výroku IV. súdu\nprvej inštancie o nepriznaní trov konania stranám sporu. Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov\nkonania v pomernej časti žalovanej, aj keď konštatuje v bode 20. odôvodnenia rozsudku, že čiastočné\nzastavenie konania zavinil žalobca. Podľa odvolacieho súdu, na zavinení žalobcu v časti o zaplatenie\nsumy 387,44 eur, v ktorej zobral žalobu späť z dôvodu, že si uplatnil premlčaný nárok voči žalovanej,\nnič nemení, že by súd prvej inštancie aj tak musel prihliadnuť na námietku premlčania a žalobu v tejto\nčasti zamietnuť. Zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie 387,44 eur spôsobil žalobca a tak\nmusí niesť dôsledky vo vzťahu k trovám tohto konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.\n30. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní priznať právnemu vzťahu medzi žalobcom a\nžalovanou spotrebiteľský charakter a z uvedeného vyvodiť konzekvencie vo vzťahu k posúdeniu nároku\nžalobcu v časti žalovanej istiny 69,90 €, pokuty 17,- € a poštovného vo výške 2,10 € v uvedených\nintenciách v súlade s prezentovaným právnym názorom odvolacieho súdu.\n31. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. a vrátení veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie právny zástupca žalovanej na nariadenom pojednávaní odkázal na právne záväzný\nnázor odvolacieho súdu, navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanej plnú náhradu trov konania.\nŽalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, žiadal konať v jeho neprítomnosti a zaviazať\nžalovanú na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako to navrhoval vo vyjadrení a čiastočnom späťvzatí zo\ndňa 24.2.2023 a vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 9.8.2023, pričom sa pridržiaval tvrdení uvedených\nv návrhu. Tu sa žiada hneď uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na obsah zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu, tam deklarovaný právny názor, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný\na navrhoval aplikovať inštitúty, ktoré v spotrebiteľských sporoch aplikovať nie je možné, teda žiadnym\nspôsobom nezohľadnil ani skutočnosť, že odvolací súd jednoznačne s výstižným odôvodnením uzavrel,\nže právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je nutné priznať spotrebiteľský charakter. Žalobca\nnereagoval ani len na pasáž v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, keď ten konštatuje s poukazom\nna § 10 ods. 2, ods. 3, ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. a námietku žalovanej, že žalobca nedodržal\nzákonom predpísaný postup a nevyzval ju na plnenie v zákonnej lehote, preto nemá nárok ani na\npokutu ani na poštovné, tak ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so\nzaplatením úhrady, je na žalobcovi, aby preukázal kedy túto skutočnosť zistil, a teda či žalovaná bol v\nzákonom stanovenej lehote písomne vyzvaná na zaplatenie úhrady.\n32. Po zrušení rozsudku prvoinštančného súdu zo dňa 31.3.2023 vo výrokoch I. a IV. a vrátení veci na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie ostala dôkazná situácia nezmenená, súd teda poukazuje na tie isté\ndôkazy, na ktoré poukázal už v prvotnom rozsudku, a ktoré sú špecifikované v bode 3. tohto rozsudku.\nŽiadne iné dôkazy do konania vnesené, ani navrhované neboli.\n33. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, teda bez akýchkoľvek pochýb\npriznáva právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovanou spotrebiteľský charakter. Odvolací súd\npodrobne a výstižne odôvodnil, prečo vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, a to aj\ns poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, vnútroštátne rozhodnutia\na ďalšie tak, ako je to vyššie uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v prejednávanej\nveci. Spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovanou teda jednoznačne vyplýva aj zo\nzáväzného stanoviska a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu.\n34. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu\nna právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,\nako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa\n\nvždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo\ndohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n35. Podľa § 54 a) Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno\nvymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť\nobsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho\nvymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.\n36. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, tento\nzákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska 1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len \"úhrada\").\n37. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, účelom úhrady\nje finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania\nposkytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.\n38. Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, platiteľ úhrady\n(ďalej len \"platiteľ\") je\na) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny v\ndomácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo\nv rodinnom dome,\n39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023,\nvyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.\n40. Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, kontrolu platenia\núhrady vykonáva vyberateľ úhrady.\n41. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, platiteľ,\nktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.\n42. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, ak\nvyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať\ndo 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23)\nsúvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.\n43. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, ak\nplatiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy\npodľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.\n44. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023, nárok\nna zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb\nje povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.\n45. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.3.2023 v spojení s opravným\nuznesením zo dňa 24.4.2024 vo výrokoch I. a IV. zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo\nvýške 69,60 €, pokuty vo výške 17,- €, náhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške\n2,10 € a povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania.\n\n46. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a s poukazom\nna ustanovenie § 54a) Občianskeho zákonníka, súd musí ex offo prihliadať na premlčanie. Možno teda\nsúhlasiť s názorom, že žalovaná pri platbách, ktoré vykonala v období od 18.11.2019 do 31.5.2022, teda\npri tých, u ktorých neuviedla obdobie, za ktoré ich uhrádza, nemohla mať záujem plniť na premlčaný dlh\na tieto platby treba posudzovať za platby uhrádzané na dlh nepremlčaný. Ak by ich súd zarátal tak, ako\nv pôvodnom rozhodnutí na najstarší, už premlčaný dlh, tým by vlastne na povinnosť ex offo prihliadať\nna premlčanie rezignoval, čo samozrejme možné, ani zákonné nie je. Ako uviedol aj odvolací súd, je\npotrebné v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe a ust. § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z\nkonkrétnych okolností prípadu a hlavne z tej skutočnosti, aký bol úmysel dlžníka vyslovený pri splnení\ntohto dlhu. A u žalovanej ten, že by zaplatila to, čo zaplatiť vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu\nnemusí, zrejme nebol, veď to aj sama v konaní namietala a prezentovala.\n47. Žalobca si pôvodne žalobou uplatnil nárok na úhrady za obdobie od 01. 06. 2008 do 31. 05. 2022.\nKeďže podal žalobu na súd dňa 18. 11. 2022, sú premlčané v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka\nvšetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred 18. 11. 2022, tzn. pred 18. 11. 2019. Žalobca\ntak nemá nárok na úhrady splatné pred 18. 11. 2019. Žalobu vzal späť v časti 387,44 €, za rozhodné\nobdobie od 06/2008 až 10/2019, a v časti 74,24 € za 16 uhradených platieb obdobie od 02/2021 do\n05/2022, teda celkovo 461,08 eur. Teda nedoplatok podľa súdu prvej inštancie prezentovaný v prvom\nrozsudku zostal v časti o zaplatenie nepremlčanej časti neuhradených poplatkov vo výške 69,90 € za\nobdobie od 11/2019 do 01/2021. Súd pôvodne platby za obdobie od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022, pri\nktorých neuviedla žalovaná obdobie, za ktoré ich uhradila, započítal na pohľadávky žalobcu najstaršie\nsplatné, aj keď už boli premlčané. To, ako už vyplýva z vyššie uvedeného, nebolo správne.\n48. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nepremlčané splátky po 4,64 € mesačne, ktorých\nsplatnosť nastala od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022, predstavujú za rok 2019 dve platby, za rok 2020 a 2021\npo 12 platieb a za rok 2022 je to 5 platieb. Celkovo sa jedná o 31 platieb po 4,64 €, čo predstavuje sumu\n143,84 €. Za uvedené obdobie od 18. 11. 2019 do 31. 05. 2022 ale uhradila žalovaná podľa prehľadu\n248,24 €, teda ako aj ona uviedla, nepremlčaný dlh nielen uhradila, ale ho preplatila.\n49. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na pokutu vo výške 17,- € a v poštovné vo výške 2,10 €,\nsúd konštatuje, že žalobca nedodržal zákonom predpísaný postup a nevyzval žalovanú na plnenie v\nzákonnej lehote, preto nemá nárok ani na pokutu ani na poštovné. Zákon, tak ako je vyššie citovaný,\nhovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady a je na žalobcovi,\naby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil, a teda či žalovaná bola v zákonom stanovenej lehote písomne\nvyzvaná na zaplatenie úhrady. Z listinných dôkazov v spise vyplýva, že žalobca v konaní predložil výzvu\nna zaplatenie nedoplatku z 19. 5. 2022, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku 533,38 €,\nvrátane poštovných sadzieb 2,10 eur, najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v nedoplatku\nje zahrnutý aj predpis na mesiac 05/2022.\n50. Súd zhodne s odvolacím súdom poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 24Co/47/2018 z 11. 12. 201812. 2018, podľa ktorého ,,Odvolací súd vychádzal\nnielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho práva Európskej únie,\nktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných práv EÚ), kedy podľa\nnázoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné nejednoznačné\nznenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný\nsubjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné\nustanovenie zákona. Zákona uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so\nzaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala\ntáto skutočnosť zistiť zákona podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom súdu prvej\ninštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a\numožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady.\nTakéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade so\nzásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad a preto\nodvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku\nvo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné\nto, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k\nomeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním tejto výzvy.“\n\n51. Keďže žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu nedoplatku za obdobie od 01. 06. 2008 do 31. 05. 2022\nvýzvou až z 19. 05. 2022, nepochybne nedodržal zákonom predpísaný postup a nevyzval ju na plnenie\nv zákonnej lehote. Preto nemá nárok ani na pokutu, ani na poštovné.\n52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods.1, ods.2 Civilného\nsporového poriadku, teda úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nČiastočné zastavenie konania zavinil sám žalobca, keď žaloval aj premlčanú časť pohľadávky\na následne z dôvodu vznesenej námietky premlčania zobral žalobu čiastočne späť. Keby tak neurobil,\nsúd by žalobu aj v tejto časti zamietol.\nPoučenie:\nŘ Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nŘ Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nŘ Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany\nalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŘ Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nŘ Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať\nlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\nv konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nŘ Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,\naby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil.\nŘ Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "4579e551-95f0-4ebc-b38b-cf306da1964a:9e0b2b63-e40f-49aa-96c6-159d0bb095e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Co/10/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/10/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4579e551-95f0-4ebc-b38b-cf306da1964a:9e0b2b63-e40f-49aa-96c6-159d0bb095e2"}, {"guid": "bef7d231-20a6-4011-b02a-918bb0788165:fd65a66e-7d75-45c5-a9e5-85cb538eab6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/26/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/26/2022 z 19. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-07-19", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bef7d231-20a6-4011-b02a-918bb0788165:fd65a66e-7d75-45c5-a9e5-85cb538eab6c"}, {"guid": "1c891327-2bb8-4135-a066-f8369954d63a:c1ff87c8-bb7d-4622-88e9-47202f0a19eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/16/2022 z 31. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1c891327-2bb8-4135-a066-f8369954d63a:c1ff87c8-bb7d-4622-88e9-47202f0a19eb"}, {"guid": "7324caf7-f891-4865-8762-c1e5a4c38b71:ce6c78b0-50ee-4171-9a3a-9313659f2d98", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/22/2022 z 25. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7324caf7-f891-4865-8762-c1e5a4c38b71:ce6c78b0-50ee-4171-9a3a-9313659f2d98"}, {"guid": "0985b413-3802-4f0a-a01c-ea5827dbd730:beb7c13f-7339-427c-80d3-a6638d881502", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/5/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/5/2022 z 25. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-25", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0985b413-3802-4f0a-a01c-ea5827dbd730:beb7c13f-7339-427c-80d3-a6638d881502"}, {"guid": "b92d80b8-d761-4699-a4b0-f6e93bfbb9a5:a5a56410-fceb-4e7b-875d-2ab4b4ab2e12", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117223758.1", "spisova_znacka": "24Co/47/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/47/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117223758.1"}, {"guid": "a30068a0-0de6-41c0-9d90-a63e726dde6d:45425d4b-f176-4948-95f9-2fe5700c548b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116226780.2", "spisova_znacka": "23Co/100/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/100/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116226780.2"}], "citovane_v": []}