{"guid": "75a2c2f3-c935-4954-96be-14b4867db98a:6ebf7b00-ea55-4304-839c-afe724e7c605", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7", "spisova_znacka": "25Csp/1/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Csp/1/2023 z 7. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Poprad z 7. apríla 2025, sp. zn. 25Csp/1/2023, ECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7", "identifikacne_cislo": "8723209828", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2025-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ebf7b00-ea55-4304-839c-afe724e7c605", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Csp/1/2023\n8723209828\n07. 04. 2025\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2025:8723209828.7\n\nUznesenie\nOkresný súd Poprad v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., právne zastúpeného\nMgr. Stanislavom Feketem, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia 26/69, 058 01 Poprad, IČO:\n37 789 414, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a. s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha\n6, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom\norganizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom\nKrasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zastúpenému PRK Partners s. r. o.,\nso sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 978 643, o zaplatenie\n18.000,- eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Konanie z a s t a v u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100\n%, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 07.06.2023 žiadal, aby súd zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 18.000,- eur s príslušenstvom z titulu plnenia z poistnej zmluvy po vzniku\npoistnej udalosti a na náhradu trov konania.\n2.1 Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.10.2022 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,\nprodukt Poistenie vozidiel – „Auto & pohoda“, na základe ktorej poistil svoje motorové vozidlo B. C., EČV:\nD.,\nVIN: E., na poistnú sumu 23.000,- eur, pričom začiatok poistenia bol od\n20.10.2022. Od 25.12.2022 mal jeho motorové vozidlo požičané F. G., ktorý ho dňa 28.12.2022 viedol\npo ceste III. triedy XX/XX medzi obcami H. I. J. B., pričom pri odbáčaní vľavo nezvládol riadenie vozidla a\nprednou ľavou časťou narazil do vozidla Jaguar XJ s evidenčným číslom G., ktoré viedol K. H.. Účastníci\nnehody privolali políciu a bol spísaný aj záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti, kde popísali\npriebeh a následky nehody. F. G. uznal svoju zodpovednosť za priestupok, za čo mu bola uložená\nbloková pokuta vo výške 150,- eur, ktorú bez výhrad zaplatil na mieste. Dychové skúšky oboch vodičov\nboli negatívne. Účastníci nehody sa dohodli na zavinení, že zodpovedným vodičom bol p. G., ktorý\nviedol jeho motorové vozidlo. Žalobca následne škodovú udalosť oznámil poisťovni prostredníctvom na\nto určeného dotazníka, kde opísal všetky potrebné skutočnosti.\n2.2 Žalovaný mu dňa 06.02.2023 oznámil, že škoda na poškodenom vozidle bude likvidovaná ako\ntotálna škoda a nesúhlasil s opravou poškodeného vozidla. Následne mu dňa 27.02.2023 oznámil, že\nsi nechal vypracovať znalecký posudok a o ďalších krokoch ho bude informovať po obdržaní posudku.\nOznámením zo dňa 06.04.2023 mu oznámil, že uzavrel škodovú udalosť bez poskytnutia poistného\nplnenia z dôvodu, že rozsah a charakter poškodenia vozidla nezodpovedá popísanému nehodovému\ndeju. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku. Podľa neho bolo konštatovanie žalovaného\no neposkytnutí poistného plnenia všeobecné, neurčité a hypotetické na to, aby ako spotrebiteľ poznal\n\ndôvody pre odmietnutie poistného plnenia. Dôvodiac, že škoda na jeho motorovom vozidle bola\nposúdená ako totálna škoda, vychádzajúc z hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti vo výške 15.600,eur a hodnoty použiteľných zvyškov v sume 5.000,- eur si uplatnil od žalovaného nárok na poistné\nplnenie vo výške 18.000,- eur (10.070,- eur z primárneho poistenia a 7.930,- eur z pripoistenia GAP).\nNakoľko mu žalovaný doposiaľ škodu neuhradil, žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel a zaviazal\nžalovaného na požadované plnenie spolu s úrokmi z omeškania.\n3. Žalovaný v priebehu sporu nesúhlasil s nárokom žalobcu, pretože podľa neho škoda nevznikla\nv priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Aj z vypracovaného znaleckého posudku súdneho\nznalca L. B. G. M. XX/XXXX vyplýva, že je síce technický prijateľné, že došlo ku zrážke motorových\nvozidiel tak, ako to opísali vodiči, avšak z technického hľadiska je možné konštatovať, že neboli naplnené\npodmienky technickej plauzability ako neplánovaného alebo dopravne vynúteného následku opísanej\npoistnej udalosti účastníkmi. Okrem toho znalec poukázal aj na technický stav motorového vozidla,\nku ktorému uviedol, že podľa databázy CEBIA a Kontroly originality bolo manipulované s odometrom\nvozidla, t. j. boli stočené kilometre. Žalovaný tvrdil aj to, že poistná suma, za ktorú bolo motorové vozidlo\npoistené nezodpovedala jeho hodnote v dobe uzatvorenia poistnej zmluvy, pretože z kúpnej zmluvy\nvyplýva, že žalobca kúpil vozidlo za cenu 16.500,- eur. Zároveň uviedol, že má vedomosť o tom, že voči\nžalobcovi je vedené trestné konanie za trestný čin podvodu týkajúce sa predmetnej poistnej zmluvy.\n4. Súd na návrh žalovaného a plniac si povinnosť podľa § 190 Civilného sporového poriadku žiadal\nOkresné riaditeľstvo Policajného zboru D. a následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru N. B.\no oznámenie stavu trestného konania vo veci poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm.\na) Trestného zákona voči osobe A. A. a zároveň, keďže mal za to, že vedené vyšetrovanie úzko súvisí\ns predmetným súdnym konaním, požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru N. B. o predloženie\nrovnopisu vyšetrovacieho spisu v konaní vedenom pod\nM.: O./X-XXX-XX-XXXX.\n5. Súd po oboznámení sa s predloženým rovnopisom vyšetrovacieho spisu vyzval žalobcu výzvou zo dňa\n13.01.2025, či trvá na podanej žalobe z dôvodov, že z obsahu vyšetrovacieho spisu (listinných dôkazov\nnachádzajúcich sa v ňom) doposiaľ nepochybne vyplýva, že skutočnosti tvrdené v podanej žalobe\na vyjadreniach ako aj dôkazy k nim priložené nie sú pravdivé, a to z dôvodov, že v základnom technickom\nopise jednotlivo dovezeného vozidla, vystavenom dňa 13.10.2022 Okresným úradom D. pod č. k. O./\nXXXXXX, konkrétne v časti ďalšie úradné záznamy bolo uvedené, že vozidlo je jednotlivo dovezené z\nK., kde dňa 23.5.2022 malo na počítadle prejdenej vzdialenosti (odometri) zaznamenané 268 231 km.\nV rámci konania o jednotlivo dovezenom vozidle bola zistená manipulácia s odometrom, kedy bolo dňa\n27.9.2022 zistené 91 192 km. Z obsahu spisu ďalej vyplývalo, že kontrola originality bola vykonávaná\nna Stanici technickej kontroly v G., I. XXX, XXX XX G., pričom táto bola ukončená dňa 27.9.2022 a podľa\nodborného posudku o kontrole originality motorového vozidla B. C. C., E., EČ: D. je v ňom uvedené,\nže stav počítadla prejdenej vzdialenosti je 91 192 km. Súčasťou spisu bola taktiež zmluva o kúpe\npredmetného motorového vozidla v nemeckom jazyku zo dňa 10.06.2022 a jej preklad, ktorý vykonala\nF. P. F., zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným číslom XXXXXX.\nPredmetom tejto zmluvy bolo motorové vozidlo značky B. C. C., VIN: E., kde na strane predávajúceho\nvystupoval N. J., E. XXX, XXXXX G. a na strane kupujúceho vystupoval A. A., B. XX, XXX XX D.. Cena\nza predmetné motorové vozidlo bola v zmluve stanovená na sumu vo výške 2.500,- eur s DPH. V zmluve\nbolo ďalej okrem iného uvedené, že vozidlo bolo komerčne využívané a vykazuje veľmi vysoký stav\nkm, bolo odovzdané so všetkými dokladmi spolu s technickým preukazom dňa 10.06.2022, nie je bez\nnehody, filter pevných častíc je plný, len podmienečne pripravený na jazdu. V zmluve bola uvedená\npoznámka: „Kúpené v stave akom je, po skúšobnej jazde. Stav km podľa predchádzajúceho majiteľa\ncca 270 000 km.“ Zmluva bola podpísaná osobou Q. D. s odtlačkom firemnej pečiatky predávajúceho\nN. J. a kupujúcim A. A..\n6. Na základe predmetnej výzvy podaním doručeným súdu dňa 20.02.2025 žalobca zobral žalobu\nv celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania\npodľa § 257 Civilného sporového poriadku a nepriznal náhradu trov konania ani jednému z účastníkov.\nPoukázal na to, že v priebehu konania sa mu zmenila nielen životná, ale aj ekonomická situácia.\nRozviedol sa, prišiel o prácu a aj keď sa zaregistroval ako živnostník, jeho príjem sotva postačuje na\núhradu súdom určeného výživného na jeho deti spolu vo výške 350,- eur mesačne a na úhradu jeho\nživotných potrieb. Nebol preto schopný uhrádzať ani úkony právnej služby predchádzajúcemu právnemu\nzástupcovi, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu jeho právneho zastupovania. V prípade, ak by ho súd\nzavial na úhradu trov konania, znamenalo by to pre neho existenčný problém. Zároveň ako dôkazy\n\npredložil súdu rozsudok Okresného súdu F. č. k. 16P/64/2023-56, č. k. 16Pc/7/2024-16 a osvedčenie\no živnostenskom oprávnení zo dňa 22.02.2024.\n7.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2025 súhlasil so zastavením konania,\navšak navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol postupom podľa\n§ 256 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku a priznal mu plnú náhradu trov konania, nakoľko podľa neho tu neexistujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS\n100/2020, podľa ktorého cit.: „Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná\nalebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.\nToto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie\nspravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.“ Ďalej uviedol, že žalobca\nreálne nepreukázal svoje majetkové pomery, pretože skutočnosť, že sa rozviedol a súd mu určil výšku\nvýživného na jeho deti ešte neznamená, že je nemajetný, resp. že (v skutočnosti) nemá dostatočný\npríjem na úhradu trov konania. Nepreukázal ani dôvod, pre ktorý mal prísť o prácu (napr. či nešlo o jeho\ndobrovoľné rozhodnutie) a ani výšku jeho príjmov zo živnosti. Avšak ani samotná nepriaznivá finančná\nsituácia žalobcu (ktorá ani nebola riadne preukázaná) neznamená, že súd by ho z tohto dôvodu nemohol\nzaviazať na náhradu trov konania v jeho prospech.\n7.2 Okrem nepreukázanej majetkovej situácie žalobcu poukázal na zásadnú\na podstatnú\nskutočnosť, a to, že žalobca už v žalobe svoj nárok na poistné plnenie založil na základe tvrdení a\ndôkazov, ktoré sa ukázali byť nepravdivé. Zdôraznil, že žalobca je vyšetrovaný pre zločin poisťovacieho\npodvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keďže na jeho vozidle B. C. mal byť\npo jeho dovoze do Slovenskej republiky stočený odometer o približne 180 tisíc kilometrov a zároveň\nz vyšetrovacieho spisu malo vyplynúť, že ho mal kúpiť za 2.500,- eur, ale poistil ho na poistnú sumu\n23.000,- eur, pričom žalovanému pri dojednávaní poistenia predložil falošnú kúpnu zmluvu. Následne v\nkrátkom čase po uzatvorení poistnej zmluvy malo dôjsť k údajnej dopravnej nehode a žalobca si tak v\nsúvislosti s vozidlom, ktoré kúpil za 2.500,- eur uplatňoval poistné plnenie vo výške 18.000,- eur.\n7.3 Zo všetkých týchto skutočností vyplýva podľa neho nepoctivý zámer žalobcu, ktorý sa snažil uviesť\nžalovaného do omylu, aby od neho získal poistné plnenie, pretože na základe nepravdivých tvrdení\ninicioval súdny spor, v súvislosti s ktorým žalovanému vznikli náklady. Po tom, ako žalovaný navrhol\nvykonať dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že ním tvrdené skutočnosti nie sú pravdivé (naopak ide\no vec poisťovacieho podvodu), vzal žalobu späť. Z uvedeného vyplýva, že naopak existujú výnimočné\nokolnosti na strane žalovaného v prospech záveru, že súd by mu mal právo na náhradu trov konania\npriznať. Bolo by totižto zásadne nespravodlivé, aby súd vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu\nneuložil žalobcovi povinnosť znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti so sporom, ktorý\nbezdôvodne a nepoctivo vyvolal žalobca. Zavinenie za zastavení súdneho konania je výlučne na strane\nžalobcu. Keďže riadnym spôsobom neboli preukázané celkové majetkové pomery žalobcu a zároveň\núplne absentujú také výnimočné okolnosti, na základe ktorých by rozhodnutie súdu o tom, že žalobca\nje povinný nahradiť žalovanej trovy konania, predstavovalo neprimerane tvrdé alebo nespravodlivé\nrozhodnutie, žiadal, aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania.\n8. Podľa § 144 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), žalobca môže vziať\nžalobu späť.\n9. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.\n10. Podľa §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím\nžaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,\nak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo\npojednávanie.\n11. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu späť a žalovaný s jej späťvzatím súhlasil, súd\npostupujúc podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku\nI. výrokom\nkonanie zastavil.\n\n12. Podľa § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,\nsúd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak\nneboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.\n13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa.\n14. Súd zastavil konanie vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý ako dominus litis je oprávnený\ndisponovať s predmetom sporu. Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov\nkonania v prípade zastavenia konania je ustanovená v § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,\npričom vychádza zo zásady procesného zavinenia strany na zastavení konania.\n15. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany,\nktorá v konaní (v spore) uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo\nvecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od tohto\ngenerálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil\nporušenia základného práva na súdnu ochranu dotknutej strany.\n16. Podľa pravidla vyjadreného v § 252 CSP, každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým\nnebude spor skončený. Ide do určitej miery o výchovný účel tohto pravidla, ktorý vychádza z premisy,\nže strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc v zodpovednosti\nza výsledok sporu. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci,\nktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za\nzavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,\nktorá zavinila, že vznikli.\n17. Pri použití § 256 ods. 1 prvej vety CSP treba otázku, či účastník konania (strana sporu) zavinil, že\nkonanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania\nv dôsledku späťvzatia návrhu (žaloby), možno strane sporu uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného\nkonania v prípade, ak pre jej správanie bol vzatý späť návrh (žaloba), ktorý bol podaný dôvodne.\n18. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada\nzodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na\nposúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené\nz rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia\nžaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej\nzodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo\nzastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi\nstranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.\nZavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej\nsúvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí\nžaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem procesné zavinenie je tak\npotrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom\njazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Pri\nzastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,\nči a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov (strán) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium\nprocesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo\nžalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú\nžalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).\n19. Súd konštatuje, že v prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade\nplatí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania\nv zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že dôvod\nodpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom\nsprávaní žalovaného (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby). Od uvedeného je však\npotrebné odlišovať aj situáciu, ak dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral\nžalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní sa oboch strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti,\n\nktoré strany sporu nemohli ovplyvniť.\nV takomto prípade súd rozhodne, že stranám\nsa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno pričítať jednoznačne zodpovednosť na\nzastavení konania ani jednej strane.\nV uvedených prípadoch, kedy nastala situácia, že by\nniektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu trov konania, možno ešte pristúpiť k skúmaniu, či na\ndanú situáciu možno aplikovať výnimku podľa § 257 CSP, ktorá je vyjadrením toho, že tam, kde zákon\nnemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským\nvýkladom a moderovať tak mieru priznaného nároku náhrady trov konania.\n20. Vzhľadom k uvedenému súd poukazuje, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom\nrozhodnutí sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017 uviedol, že aplikácia citovaného ustanovenia však\nmusí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter\n(pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie\no nepriznaní\nnáhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné\nosobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti\nzákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (pozri\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010 či 3MCdo 46/2012), podľa ktorej\nnemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle\nsvojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú\nzvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy\nkonania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná\nkedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným\nosobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde\nsa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej\nsituácie, ale i okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné\nprihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do\núvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto\nrozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba\nzvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na\nstrane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho,\nkomu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania\nznášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku\nz výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické\npravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného\nsúdu ČR, sp. zn. III. ÚS 292/07, sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo\nstrany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 727/2000).\n21. V predmetnom konaní nie je sporné, že žalobca vzal žalobu späť, a teda zavinil zastavenie konania.\nVychádzajúc len z tejto premisy, by mal žalobca znášať zodpovednosť na zastavení konania. Súd však v\nzmysle vyššie uvedeného posudzoval individuálnu povahu tohto konania a prihliadal na dôvody žalobcu,\npre ktoré zobral žalobu v celom rozsahu späť.\n22. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že\nv\npredmetnom súdnom konaní žalobca už v podanej žalobe svoj nárok na poistné plnenie založil na\nzáklade tvrdení a dôkazov, ktoré sa po oboznámení súdu s vyšetrovacím spisom O. N. B. pod M.:\nO./X-XXX-XX-XXXX ukázali ako nepravdivé. Niet pochybností, že žalobca je vyšetrovaný pre zločin\npoisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keďže motorové vozidlo\nkúpil za 2.500,- eur (kúpna zmluva vo vyšetrovacom spise) namiesto ním tvrdených 15.600,- eur, neskôr\nďalšou kúpnou zmluvou v súdnom spise preukázaných 16.500,- eur a poistil ho dňa 20.10.2022 na sumu\n23.000,- eur, ktorú uviedol ako kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy pri poisťovaní motorového vozidla (čl.\n336 súdneho spisu). Taktiež niet pochýb o tom, že na jeho vozidle bol po jeho dovoze do Slovenskej\nrepubliky stočený odometer z 268.231 km na 91.192 km, a že s takto upraveným odometrom, po poistení\nmotorového vozidla u žalovaného, došlo dňa 28.12.2022 k dopravnej nehode, v súvislosti s ktorou, ako\npoistnou udalosťou, si uplatňuje v tomto spore poistné plnenie vo výške 18.000,- eur. Z uvedeného\nmožno nepochybne zhrnúť, že žalobca pri podpise poistnej zmluvy so spoločnosťou UNIQA pojisťovna,\na. s., predložil kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo síce totožné motorové vozidlo B. C. C., VIN: E., rok\nvýroby XXXX, avšak s kúpnou cenou 16.500,- eur, teda zmluvu inú ako pôvodnú.\n\n23. Keďže v predmetnej veci došlo k späťvzatiu žaloby, v tejto civilnej veci neprebehlo žiadne\ndokazovanie (okrem predloženého vyšetrovacieho spisu na návrh žalovaného), je možné posudzovať\notázku zavinenia žalobcu výlučne z procesného hľadiska v rozsahu kritérií vymedzených v ustanovení\n257 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že základný účel inštitútu trov konania vychádza z premisy, že strana\nsporu, ktorá iniciuje a vedie spor, tak koná na vlastné riziko spočívajúce v zodpovednosti za výsledok\nsporu.\n24. Vychádzajúc z prejednávanej veci bol nosný argument žalobcu týkajúci sa nepriznania nároku\nna náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu založený na zmene jeho životnej a ekonomickej\nsituácii, keďže sa rozviedol, prišiel o prácu, a aj keď sa zaregistroval ako živnostník, jeho príjem\nsotva postačuje na úhradu súdom určeného výživného na jeho deti spolu vo výške 350,- eur mesačne\na na úhradu jeho životných potrieb. Z týchto dôvodov nebol schopný uhrádzať ani úkony právnej\nslužby predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu jeho právneho\nzastupovania. Súd okrem nim tvrdených argumentov neopomenul ani skutočnosť, že predmetný spor je\nsporom spotrebiteľským, v ktorom spotrebiteľ vystupuje ako slabšia strana sporu, vo vzťahu ku ktorému\nsa uplatňuje princíp ochrany slabšej strany oproti žalovanému, ktorý má v tomto spore postavenie\ndodávateľa.\n25. Súd však konštatuje, že uvedenej argumentácii žalobcu nie je možné prisvedčiť, nakoľko tá je\nzaložená na jeho subjektívnej predstave, resp. subjektívnych dôvodoch, ktoré nemajú svoj objektívny\nzáklad v aktuálnej právnej úprave a ani v aplikačnej praxi súdov Slovenskej republiky. Dôvodnosť žaloby\nbola založená len na subjektívnej predstave žalobcu, z postavenia ktorého ako „dominus litis“ (pána\nsporu, ktorý svojím konaním určuje jeho smerovanie) vyplýva aj jeho zodpovednosť za výsledok sporu\nv rovine povinnosti hradiť trovy konania.\n26. Zo všetkých skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu a konania žalobcu vyplýva, že na základe\nnepravdivých tvrdení (a dôkazov) inicioval súdny spor, v súvislosti s ktorým žalovanému vznikli\nnáklady. Od žalovaného sa snažil nepoctivým spôsobom získať poistné plnenie. Až po oboznámení sa\ns vyšetrovacím spisom na návrh žalovaného a po výzve súdu, v ktorej ho súd upozornil na „nepoctivosť“\njeho konania, vzal žalobu späť. Z kontextu tohto jeho konania vyplýva, že svojim konaním nepreukázal\nexistenciu zavinenia na zastavení konania na strane žalovaného a ani nepreukázal, že by zodpovednosť\nna zastavení konania bola v porovnateľnej miere zavinenia na oboch stranách sporu alebo v objektívnej\nskutočnosti, ktorú strany sporu nemohli predvídať. Z vyššie uvedeného je možné dôjsť k záveru, že\nzodpovednosť na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby spočíva v plnej miere na ťarche žalobcu,\nktorý je povinný nahradiť trovy konania protistrane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Bolo by totižto\nzásadne nespravodlivé, aby súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu neuložil žalobcovi povinnosť\nznášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti so sporom, ktorý vyvolal žalobca.\n27. Súd sa v dôsledku argumentácie žalobu zaoberal prípustnosťou aplikácie moderačného práva\nv zmysle ust. § 257 CSP a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené\nkritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vyžaduje kumulatívne\nsplnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v\nprejednávanej veci neboli preukázané. Skutočnosť, že sa po začatí sporu zmenila životná a ekonomická\nsituácii žalobu, z ktorých dôvodov nebol schopný uhrádzať ani úkony právnej služby predchádzajúcemu\nprávnemu zástupcovi, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu jeho právneho zastupovania, keď navyše\nžiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje majetkové pomery, nenapĺňa charakter výnimočných\nokolností, pre ktoré by súd nemal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania priznať náhradu trov\nkonania. Uvedené dôvody tak spočívajú len v subjektívnych okolnostiach žalobcu, ktoré zároveň\nnenaplňujú intenzitu dôvodov tak, ako prezumuje zákon v ustanovení § 257 CSP.\n28. Súdu v kontexte tohto spotrebiteľského sporu a vyššie uvedených skutočností nedá na záver\nnepoukázať na známe odlišné stanovisko sudcu JUDr. Milana Ľalíka podľa\n§ 32\nods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu Ústavného súdu sp. zn.: I. ÚS 547/2012: „Považujem\nza nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov\npustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď\nuzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák\nani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne\nprimeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký\n\npostup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a\nv rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate\nplatiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti\nveriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek\npríslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto\nak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce\nbagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon\nich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl.\n1 ods. 1 ústavy).“\n29. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k procesnému postupu v zmysle\n§ 256\nods. 1 CSP a s prihliadnutím na zistenie, že zastavenie konania zavinil žalobca, súd rozhodol tak, ako\nje uvedené v II. výroku tohto uznesenia. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:30a37f6f-d46d-40e6-86f1-0fddc4d5da1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1"}, {"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "a5e30e37-bfa4-4617-a249-9e44f96e9502:267fa01d-8b51-4724-8960-388258cf77df", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Pc/7/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Pc/7/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a5e30e37-bfa4-4617-a249-9e44f96e9502:267fa01d-8b51-4724-8960-388258cf77df"}], "citovane_v": []}