Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 25C/22/2023 z 17. 4. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 17. apríla 2025, sp. zn. 25C/22/2023, ECLI:SK:OSPP:2025:8723211103.5 Okresný súd Poprad | 25C/22/2023 | ECLI:SK:OSPP:2025:8723211103.5 | 2025-04-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 145 ods. 1 CSP, § 257 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a57e1dfc-cff5-4087-9c63-e99125494650 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8723211103.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 25C/22/2023 8723211103 17. 04. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8723211103.5 Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, XXX XX D., o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 11.09.2023 domáhala určenia vlastníckeho práva s príslušenstvom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec D., okres F., vedeným na liste vlastníctva č. XX, a to k pozemku parcely registra „C“ č. 131 o výmere 790 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 790 m2 a k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenému na parcele registra „C“ č. 131 o výmere 790 m2. 2. Žalobu odôvodnila tým, že ako matka uzatvorila dňa 16.03.2012 so svojim synom – žalovaným darovaciu zmluvu, v dobrej viere, že v zmysle článku V. tejto zmluvy, jej v prevádzanom rodinnom dome a na pozemku poskytne právo doživotného bezplatného bývania a spoluužívania v takom rozsahu, ako doposiaľ, no po uzavretí tejto zmluvy sa k nej žalovaný začal správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 3. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 23.06.2024 oznámil súdu, že dňa XX.XX.XXXX došlo k úmrtiu žalovaného a následne súd lustráciou v registri súdu zistil, že po žalovanom ako poručiteľovi je na Okresnom súde Poprad vedené dedičské konanie pod sp. zn. 25D/74/2024. Vzhľadom k tomu, súd uznesením č. k. 25C/22/2023 – 113 zo dňa 20.09.2024 konanie prerušil až do právoplatného skončenia tohto dedičského konania. 4. Dňa 10.04.2025 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu späťvzatie žaloby, v ktorom žiadala, aby súd konanie zastavil, a to z dôvodu úmrtia žalovaného, ktorý sa voči nej správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, no nakoľko sa jej vnučky (dcéry žalovaného, ktoré sú jeho dedičkami) voči nej v hrubom rozpore s dobrými mravmi nesprávali, v záujme zachovania dobrých vzťahov s nimi, nemá záujem o vedenie súdneho konania voči nim. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania navrhovala, aby súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, s poukazom nielen na jej vysoký vek a aktuálny nepriaznivý stav, ale predovšetkým z dôvodu vyššie opísaného úmrtia žalovaného a zachovania dobrých vzťahov s vnučkami. 5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej ,,Civilný sporový poriadok“ a „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Súd po preskúmaní konania, ktoré späťvzatiu žaloby žalobkyňou predchádzalo zistil, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, no po úmrtí žalovaného, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd toto konanie môže zastaviť aj bez súhlasu žalovaného. 9. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne ako dominus litis, ktorá vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. 10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany, ktorá v konaní (v spore) uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od toho generálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil porušenia základného práva na súdnu ochranu dotknutej strany. 14. Podľa pravidla vyjadreného v § 252 CSP, každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nebude spor skončený. Ide do určitej miery o výchovný účel tohto pravidla, ktorý vychádza z premisy, že strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc v zodpovednosti za výsledok sporu. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. 15. Pri použití § 256 ods. 1 prvej vety CSP treba otázku, či účastník konania (strana sporu) zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu (žaloby), možno strane sporu uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jej správanie bol vzatý späť návrh (žaloba), ktorý bol podaný dôvodne. 16. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem procesné zavinenie je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov (strán) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010). 17. Súd konštatuje, že v prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom správaní žalovaného (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby). Od uvedeného je však potrebné odlišovať aj situáciu, ak dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní sa oboch strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti, ktoré strany sporu nemohli ovplyvniť. V takomto prípade súd rozhodne, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno pričítať jednoznačne zodpovednosť na zastavení konania ani jednej strane. V uvedených prípadoch, kedy nastala situácia, že by niektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu trov konania, možno ešte pristúpiť k skúmaniu, či na danú situáciu možno aplikovať výnimku podľa § 257 CSP, ktorá je vyjadrením toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom a moderovať tak mieru priznaného nároku náhrady trov konania. 18. Keďže v predmetnej veci došlo k späťvzatiu žaloby, v tejto civilnej veci neprebehlo žiadne dokazovanie, je možné posudzovať otázku zavinenia žalobkyne výlučne z procesného hľadiska v rozsahu kritérií vymedzených v ustanovení 257 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že základný účel inštitútu trov konania vychádza z premisy, že strana sporu, ktorá iniciuje a vedie spor, tak koná na vlastné riziko spočívajúce v zodpovednosti za výsledok sporu. 19. Vychádzajúc z prejednávanej veci bol nosný argument žalobkyne týkajúci sa nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu založený na jej vysokom veku, nepriaznivom zdravotnom stave, ale predovšetkým z dôvodu úmrtia žalovaného a zachovania dobrých vzťahov s vnučkami. 20. Zo všetkých skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu a konania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v podanej žalobe, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2012, uzatvorenej medzi ňou ako matkou a žalovaným ako jej synom, a to z toho dôvodu, že žalovaný sa k nej začal správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Až v dôsledku toho, že žalovaný v priebehu konania zomrel, vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, keďže dcéry žalovaného (vnučky žalobkyne) ako jeho dedičky sa voči nej v hrubom rozpore s dobrými mravmi nesprávali, preto v záujme zachovania dobrých vzťahov s nimi, nemala o vedenie súdneho konania voči nim záujem. Z kontextu tohto jej konania vyplýva, že svojim konaním nepreukázala existenciu zavinenia na zastavení konania na strane žalovaného a ani nepreukázala, že by zodpovednosť na zastavení konania bola v porovnateľnej miere zavinenia na oboch stranách sporu. 21. V tomto konkrétnom prípade dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobkyňa zobrala dôvodne žalobu späť spočíval v objektívnej skutočnosti, ktorú strany sporu nemohli ovplyvniť, a to v úmrtí žalovaného. Podľa názoru súdu predmetný nárok žalobkyne, ktorý voči žalovanému uplatnila, keďže sa voči nej mal správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi, je subjektívnym nárokom a nemohol prejsť na dedičky žalovaného, vnučky žalobkyne, ktoré sa navyše voči žalobkyni ako svojej starej mame nesprávajú v rozpore s dobrými mravmi. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že obsahom spisu je písomné vyjadrenie právnej zástupkyne neb. žalovaného zo dňa 26.07.2024, v ktorom navrhla, aby súd z dôvodu úmrtia žalovaného konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. 22. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k procesnému postupu v zmysle § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na zistenie, že zastavenie konania nezavinila v dôsledku objektívnej skutočnosti (úmrtie žalovaného a subjektívny nárok žalobkyne voči nemu) žiadna zo strán sporu, rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. 23. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.