{"guid": "58f672b5-3298-4013-80aa-5350bbe5746e:831622bb-6a9f-4e65-91c6-de644dd4472d", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4", "spisova_znacka": "3T/104/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/104/2024 z 13. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Poprad z 13. novembra 2025, sp. zn. 3T/104/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4", "identifikacne_cislo": "8724011384", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "Mgr. Svetlana Filipová", "sudca_id": 2432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-svetlana-filipova-2432", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-280.odsek-2", "nazov": "§ 280 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-280.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-280"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-280"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/831622bb-6a9f-4e65-91c6-de644dd4472d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n3T/104/2024\n8724011384\n13. 11. 2025\nMgr. Svetlana Filipová\nECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.\nnovembra 2025 v Kežmarku v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale\nbytom D. E. XXX/XX, F., G. C., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360\nodsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného\nzákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, t a k t o\nrozhodol:\nPodľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného A. B., narodeného\nXX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, F., okres C., trestne stíhaného na základe obžaloby\nprokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv. 389/24/7703-18 zo dňa 18.12.2024, doručenej\nOkresnému súdu Poprad dňa 19.12.2024 a vedenej pod spisovou značkou 3T/104/2024, podľa ktorej\nzistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že\ndňa 11.07.2024 v čase asi okolo 20.00 hod. v F., okres C., pod vplyvom požitého alkoholu prišiel\ndo rodinného domu na ulici D. E. H. XXX/XX, kde trvale býva a po predchádzajúcom vzájomnom\nnedorozumení kričal na svoju družku I. J. a vulgárne jej nadával slovami, že „také kurvy ako ona má na\nkaždom rohu“, následne spod linky vytiahol propán-butánovú plynovú bombu, odkrútil jej uzáver a kričal,\nže ich vyhodí do vzduchu, načo poškodená I. J. kričala, nech prestane, šla k nemu a on ju kopol nohou\ndo oblasti brucha a udrel päsťou do oblasti ľavého spánku, potom ju chytil za tričko, hodil ju v priestore\nobývacej izby na taburet, udrel ju viackrát dlaňou ruky do tváre a potom šiel do kuchyne, vzal kuchynský\nnôž bielo-béžovej farby s oceľovou čepeľou o dĺžke noža 20 cm a nôž priložil poškodenej I. J. ku krku so\nslovami „zabijem ťa, odsedím si desať rokov, potom sa vrátim a budem žiť šťastne v dome aj s malým“,\npričom poškodená I. J. kričala o pomoc, snažila sa telefónom dovolať sa svojej starej matke, načo jej A.\nB. telefón vytrhol z ruky a rozbil a odišiel do priestoru kuchyne a až tak privolala na miesto políciu,\nteda\npodľa prokurátora mal byť odôvodnený záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým\nspôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou\na na chránenej osobe – blízkej osobe,\nč í m mal s p á c h a ť\nprečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného\nzákona,\nOkresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, K. L. M. H. XX, C.,\nna prejednanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\npretože\n\nnejde o trestný čin.\nodôvodnenie:\nDňa 19.12.2024 bola Okresnému súdu Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry\nKežmarok číslo Pv. 389/24/7703-18 zo dňa 18.12.2024 voči obvinenému A. B., podľa ktorej sa inému\nvyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom\nkonania – so zbraňou a na chránenej osobe, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa\n§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/\nTrestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako\nje uvedené v skutkovej vete výroku tohto uznesenia.\nObžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného\nporiadku o tom, že je nevinný s tým, že sa to nestalo tak, ako sa mu kladie za vinu. Súd v dôsledku\ntoho vykonal dokazovanie v celom rozsahu k výroku o vine i k výrokom o treste a o ochrannom opatrení,\na to výsluchmi obžalovaného A. B., svedkyne poškodenej I. J., dvoch svedkov, N. B. a O. J., ktorá na\nhlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto súd prečítal zápisnicu o jej výsluchu z prípravného\nkonania zo dňa 22.10.2024. So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd postupom podľa § 263\nodsek 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne J. L. z prípravného konania zo\ndňa 19.11.2024 a postupom podľa § 258 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca\nz odvetvia psychiatrie. Ďalej súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu zápisnice o hlavnom\npojednávaní na podklade vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok,\nOdbor poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, ČVS:\nORP-310/KK-KK-2024 podľa návrhov prokurátora v obžalobe, aktuálnym odpisom z registra trestov\nobžalovaného a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad spisová značka KK-0T/10/2023.\nObžalovaný ku skutku vypovedal, že majú veľké problémy, už to nezvláda, vtedy vybuchol, bola to\nhádka v domácnosti. Má nevlastného syna družky, schizofrenika, ktorý ho vyhadzuje z domu, ponižuje,\non sa snaží ten dom splácať. S nožom si prišiel niečo urobiť jesť. Nedal poškodenej nôž pod krk. Ich\ndomácnosť funguje na plynovú bombu, vzal ju, aby si zrobil jesť. Vtedy povedal, že on sa podreže, aby\nmali od neho pokoj, keď ho stále vyhadzujú. Hovoril, aby ho nechali, niečo si urobí. Na kladené otázky\nodpovedal, že plynová bomba bola uložená v skrinke v kuchyni, zistil, že nejde, lebo bola prázdna,\nodmontoval ju a že pôjde pre ďalšiu, aby si spravil jesť. Poškodená sa ho pýtala, že čo robí, povedal\njej, že ide vyhodiť dom do luftu. Robí v stavebníctve, vie, čo dokáže taká plynová bomba, nikdy by\nto neurobil. Žena sa má ako v bavlnke. Bombu odpojil, lebo nešla. Predtým sa s družkou pohádali.\nBola pri tom, keď manipuloval s bombou i pri tom, keď povedal, že dom vyhodí do luftu, ale povedal\nto v amoku. Vravel, nech všetci odídu preč, chcel odísť dozadu. Družka potom volala so svojou starou\nmamou, kričala na neho, aby prestal. Prečo by mal desať rokov dom splácať, prerábať a byť z neho\nvyhadzovaný. Družku fyzicky nenapadol. Keď položil nôž, otočil sa a nechtiac do nej buchol ramenom,\nalebo čím. Nôž mal v ruke, pretože vošiel do kuchyne a išiel si robiť jesť. Keď vošiel, povedal, aby mu\ndali všetci pokoj. Pri odstraňovaní rozporov so skoršou výpoveďou obvineného z prípravného konania\nk fyzickému napadnutiu a kedy mal v ruke kuchynský nôž, pretože v prípravnom konaní dňa 12.07.2024\nobvinený vypovedal, že keď dal plynovú bombu na miesto, poškodená na neho hystericky kričala, chytil\nju za tričko, vysvetľoval jej to, dal jej facku a spadla na sedačku, kričali po sebe, išiel do kuchyne po\nnôž a kričal jej, že sám seba podreže, či bude spokojná, vyjadril ľútosť nad svojím konaním a uznal si\nchybu, obžalovaný na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej neskoršej výpovedi s tým, že nevie, prečo\nto tak vtedy povedal, družku nechytil, neudrel ju, s nožom to bolo na začiatku, mal amok. Keď prišli\npolicajti, družka mu povedala, že ona ich nevolala, preto bol prekvapený, že čo to na neho skúšajú.\nPredtým mal stále právnika, teraz si povedal, že nie, prečo má pykať, keď nič neurobil. Má chorú mamku,\nje na Neurole, trasie sa, je hotový. V ten deň si dal ráno Neurol, má veľa zdravotných problémov,\nnemá zaplatené zdravotné poistenie, nemôže ísť k lekárovi. Prišiel domov, sused ho ponúkol, dal si dva\npoháriky asi domácej pálenky, spolu do 1 dcl. Pri odstraňovaní rozporov, pretože v prípravnom konaní\nvypovedal, že domov išiel, až keď dopili fľašu, uviedol, že si to už nepamätá, šiel do dielne, oni tam pili\na až potom vo vnútri si dal domácu.\n\nSvedkyňa poškodená I. J., družka obžalovaného, podala ako oznamovateľka trestné oznámenie na\nObvodnom oddelení Policajného zboru v Kežmarku dňa 11.07.2024 v čase od 21.30 hod. do 22.00 hod.,\nv ktorom opísala skutok v zmysle skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, že jej priateľ prišiel\ndomov od suseda, s ktorým pil, okolo 20.00 hod., začal na ňu kričať, že také kurvy, ako je ona, má na\nkaždom rohu. Keď mu potvrdila, že jej syn je doma, vbehol do kuchyne, spod linky vytiahol plynovú\nbombu, odkrútil uzáver a kričal, že ich vyhodí do vzduchu. Kričala na neho, aby prestal, dal jej kopačku\ndo brucha, päsťou ju udrel do ľavého spánku, kde jej spôsobil malé poranenie, z ktorého jej tiekla krv,\nkrv jej tiekla i z nosa, mala ho opuchnutý. Chytil ju za tričko, hodil ju v obývačke na taburetku, kde jej dal\npár faciek. Potom išiel do kuchyne, kde zobral béžový nôž, s ktorým sa nad ňu postavil nad taburetku\na priložil jej nôž ku krku, povedal jej, že ju zabije, odsedí si desať rokov, potom sa vráti a bude žiť v dome\naj s malým šťastne. Celý čas kričala o pomoc. Podarilo sa jej na telefóne vytočiť hovor, myslela si, že\nvolá 112, ale omylom vytočila babku. On si to všimol, zobral jej telefón a rozbil ho. Babka zavolala jej\nmame. Keď ležala na taburetke, veľmi sa bála o svoj život, nakoľko jej celý čas držal nôž pod krkom,\nbol ako nepríčetný a vravel jej, že ju zabije. Jeho chovanie voči nej sa stupňuje. Keď počula buchot na\ndvere, utekala do chodby, ale dvere už otvoril jej druh. Stál tam sused N. B. a asi minútu na to prišla\njej mama, ktorá volala políciu.\nPo vznesení obvinenia v procesnom postavení svedkyne poškodenej dňa 12.07.2024 I. J. odoprela\nvypovedať voči obvinenému z dôvodu, že ide o jej blízku osobu. Na hlavnom pojednávaní dňa\n27.05.2025 vypovedala, že nie je všetko tak, ako uviedla na polícii. Pracovala od 06.00 hod. do 18.00\nhod., prišla z práce, bola vtedy na tom psychicky zle. Starší syn je chorý, prišli aj o dieťa, bola vyčerpaná.\nObžalovaný bol u suseda, ona na záhrade pila kávu, vrátil sa od suseda a pohádali sa, išli dnu, tam bola\nešte väčšia hádka. Išiel si robiť jesť, nemali plyn, bomba nešla, vytiahol ju, nadával jej. Išiel si urobiť\nchleba, kričala, mal v ruke nôž a vtedy si ho dal pod krk, že sa podreže. Hádali sa o tom, že dom je\nna ňu, všetko je na ňu, kričala na neho, aby odišiel z domu, že je to jej dom, aj keď vie, že na ňom\ntakisto robí a vtedy vzal nôž, dal si ho pod krk, že sa radšej zareže, ako by mal byť stále vyhadzovaný\nz domu. Volala babke, že sa chce zabiť, babka volala jej mame a mama zavolala políciu, ktorá prišla.\nNevyhrážal sa jej nožom, povedala to babke a mysleli si, že ju chce zabiť. Je to starostlivý muž, milujúci\notec, robí pre nich prvé i posledné. Po tom incidente on odišiel na dva mesiace k sestre, syn išiel s ním,\nto bolo pre ňu ešte horšie. Budujú všetko spolu. Odkedy sa vrátil, je všetko v poriadku. Pamätá si, že\nna polícii povedala, že mal v ruke nôž a vyhrážal sa jej, že jej dal facku, že ju kopol a že sa jej vyhrážal\nnožom. Aj si nadávali. Úplne všetko si už nepamätá, čo kričal, keď vytiahol bombu. Tiekla jej krv z nosa,\nkeď sa rozhadzoval s rukami, asi jej dal po tvári. Na taburete neležala. Nepriložil jej nôž ku krku, ani jej\nnepovedal, že ju zabije a že si odsedí desať rokov, povedal, že seba zabije. Nekričala o pomoc. Nekopol\nju do brucha. Keď išla telefonovať babke, vytrhol jej telefón z ruky. Mame, keď osobne prišla, povedala,\nnech nevolá policajtov, že nič také sa nestalo, že sa pohádali. Pred ich dverami bol sused N. B.. Pri\npodaní trestného oznámenia na polícii klamala. Povedala hlúposť.\nSvedok N. B., sused obžalovaného a svedkyne poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si\nto už nepamätá, sedeli vzadu s A. B. u nich a potom išli dopredu, už tam boli policajti. Bolo to poobede.\nObžalovanému volala poškodená. Pri odstraňovaní rozporov zotrval na výpovedi z prípravného konania,\nkedy uviedol, že okolo 18.00 hod. sa za domom stretol so susedom – obvineným, ktorého pozval na\npálenku, sedeli, pili a rozprávali sa. Počas toho obvinenému asi trikrát volala poškodená, vravel jej, aby\nsa k nim pridala. Sedeli spolu asi dve tri hodinky, potom išiel obvinený domov, ešte sa dohodli, že pôjdu\nspolu na pivo, že obvinený vezme poškodenú a stretnú sa pred domom. Asi po desiatich minútach sa\npresunul pred dom, kde už videl, že u suseda sú policajti, prišla tam aj matka poškodenej. On osobne\nnepočul žiaden krik, nadávky alebo vyhrážky zo strany obvineného na jeho priateľku.\nSvedkyňa O. J., matka svedkyne poškodenej, v prípravnom konaní vypovedala, že asi okolo 19.00 hod.\njej zatelefonovala matka, J. L., že jej volala poškodená, ale do telefónu nič nehovorila, v pozadí počula\nnejaký hluk a krik, preto jej povedala, aby sa za svojou dcérou išla pozrieť, či sa tam niečo nedeje. Keď\nprišla k dcére domov, obvinený, ktorý mal vypité, bol už vo dverách domu a potom videla dcéru v chodbe\nplakať, čo ju prinútilo zavolať políciu. Potom prišli policajti, obvineného dali do auta a dcére povedali, aby\nprišla podať oznámenie. O tom, čo sa v ten deň stalo v ich domácnosti, jej dcéra nepovedala nič, doposiaľ\no ničom konkrétnom nevie. Osobne zo strany obvineného nepočula na jej dcéru žiadne vyhrážky. Dcéru\nvyzývala, že ak jej obvinený niečo urobil, aby to oznámila na polícii. Jej dcéra je taká svojská, necháva\nsi takéto veci pre seba, málokedy sa jej s niečím podobným zdôverí. Jej matka pravdepodobne tiež\n\nnebude vedieť nič bližšie uviesť, pretože dcéra sa jej do telefónu neozvala, pravdepodobne musela\nvytočiť babkine číslo omylom.\nSvedkyňa J. L., stará matka svedkyne poškodenej, v prípravnom konaní vypovedala, že má 81 rokov\na nepamätá si, kedy presne to bolo, ale raz jej vnučka (poškodená) volala na telefón, ktorý hovor jej\nzdvihla, avšak v telefóne nič nepočula, preto zavolala svojej dcére (matke poškodenej), aby ich išla k nim\nskontrolovať, či sa niečo nestalo. Osobne nemá vedomosť o tom, čo sa v ten deň stalo.\nObžalovaný sa k výpovediam svedkov vyjadril tak, že svedkyňa poškodená to dala na pravú mieru, je\nrád, že vyšla pravda najavo. Ostatní svedkovia taktiež vypovedali pravdu. N. B. ho pozval na pohárik,\nzvykne vtedy zavolať aj družku, aby sa pridala, ale v ten deň nemala dobrú náladu, má takú výbušnú\npovahu. Svokra pri príchode povedala, že ona nevedela, že čo sa deje, volala jej babka.\nPodľa záverov znaleckého posudku číslo 34/2024 zo dňa 30.11.2024 vypracovaného znalkyňou\nz odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,\ngerontopsychiatria), J. M. P., obžalovaný netrpí duševnou chorobou, nemá porušené vnímanie, ktoré má\nv kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Pamäťové schopnosti ani intelekt\nnejavia známky hrubého porušenia. Osobnosť má integrovanú, akcentovanú a emočne nestabilnú.\nZistené bolo viacročné nadužívanie alkoholu s rozvojom závislosti, konkrétne sa jedná o poruchy\npsychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v II. štádiu závislosti podľa Jellineka. V čase\nstíhaného skutku bol pod vplyvom alkoholu, namerané množstvo vzhľadom k tolerancii a stupňu\nzávislosti svedčí o stave stredne ťažkej opitosti, ktorá je nápadná, zjavná vonkajšiemu pozorovateľovi,\nprejavuje sa poruchou artikulácie, poruchami rovnováhy, spomaleným myslením a zhoršeným úsudkom,\nemočnou labilitou, môže dochádzať k agresívnemu jednaniu pri odbúraní zábran. Jeho schopnosť\nrozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a schopnosť ovládať svoje konanie bola\nvplyvom požitého alkoholu znížená len v nepodstatnej miere. Účelovo blokoval informácie ohľadom\nužívania alkoholu, udával ale užívanie alkoholu s poklesom tolerancie, palimpsesty a užívanie alkoholu\nnapriek negatívnym sociálnym dopadom. K závislosti bol nekritický. Znalkyňa doporučila uloženie\nochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou, a to aj napriek nekritickému postoju\nobžalovaného. z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode znalkyňa nepovažovala za nebezpečný\npre spoločnosť.\nPodľa zápisu o dychovej skúške, obžalovanému bola dňa 11.07.2024 o 21.08 hod. nameraná hodnota\n1,13 mg/l.\nPodľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX z katastrálneho územia F., obec F., okres C., výlučnou vlastníčkou\nrodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku s parcelným číslom XXX je I. J., ako titul\nnadobudnutia vlastníckeho práva je evidovaná kúpna zmluva Q. XXX/XXXX-XXX/XX a v časti B. boli\nk 11.07.2024 evidované dve ťarchy, záložné právo v prospech Q. E., M. a exekučné záložné právo v\nprospech oprávneného E. – L., M..\nPodľa potvrdenia, dňa 11.07.2024 o 20.15 hod. bola poškodenej podľa § 21 odsek 1 zákona č. 171/1993\nZ. z. o Policajnom zbore zaistená vec – kuchynský nôž s oceľovou čepeľou o rozmere 20 cm s plastovou\nrukoväťou bielo béžovej farby.\nPodľa správy o povesti od Obce F. zo dňa 13.08.2024, obžalovaný bol prihlásený k trvalému pobytu\nv obci na adrese D. E. XXX/XX od 28.10.2020 do 28.06.2024, kedy mu bol zrušený na návrh vlastníčky\nnehnuteľnosti, odvtedy má evidovaný trvalý pobyt na obci. Je slobodný, má syna narodeného v roku\n2010, ktorého matku je I. J.. Ďalšie konkrétne informácie k jeho osobe obci neboli známe s tým, že v obci\nho vídať na rôznych miestach (pri obchode, pri bistre).\nPodľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obžalovaný\nmal od 01.03.2023 do 12.12.2024 evidovaný jeden záznam za priestupok zo dňa 01.03.2023, kedy v obci\nN. otvoril dvere spolujazdca na vozidle a vytiahol z vozidla O. L., za čo mu bolo udelené pokarhanie.\nPodľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, obžalovaný\nbol v období od 2002 do 2023 osemkrát súdne trestaný. Za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005\nZ. z. bol právoplatne dňa 13.07.2007 a právoplatne dňa 20.09.2007 uznaný vinným v oboch prípadoch\n\nz prečinov podľa § 289 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona a § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného\nzákona, uložený mu bol súhrnný podmienečný trest odňatia slobody a sedemročný trest zákazu činnosti,\nktorý vykonal v júli 2014, ide o zahladené odsúdenie. Právoplatne dňa 13.11.2010 bol odsúdený\npre majetkovú trestnú činnosť, následne sa osvedčil v dvojročnej skúšobnej dobe podmienečného\nodsúdenia. Právoplatne dňa 23.05.2011 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 348 odsek 1 písmeno d/\nTrestného zákona a následne aj právoplatne dňa 08.05.2014 v súbehu s prečinom podľa § 289 odsek\n1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený už trest zákazu činnosti na doživotie a v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia sa osvedčil dňa 08.11.2016. Právoplatne dňa 08.02.2017 bol odsúdený pre\nprečiny podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona\nna peňažný trest, ide taktiež o zahladené odsúdenie. Právoplatne dňa 08.02.2023 bol opätovne uznaný\nvinným z prečinu podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil šesťmesačný\ntrest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov do\n08.02.2025.\nSúd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom\npodľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu\njednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo\nniektorá zo strán.\nSkutková veta obžaloby sa v rozhodných bodoch opiera len o trestné oznámenie oznamovateľky,\nktorá v procesnom postavení svedkyne poškodenej už jeho obsah následne po vznesení obvinenia\nv rozhodných častiach vo svojej výpovedi nepotvrdila. V prípravnom konaní odmietla vypovedať, na\nhlavnom pojednávaní s odstupom času zotrvala len na tom, že sa hádali s obžalovaným kvôli domu,\nbol pod vplyvom alkoholu, nadával jej, vytiahol v kuchyni plynovú bombu, kde keď si robil jesť, priložil\nnôž sebe pod krk a vravel, že sa zabije. Krvavý nos mala z toho, že ju udrel asi pri tom, keď\nsa rozhadzoval rukami. Nepotvrdila, že obžalovaný kričal, že vyhodí dom do vzduchu pri tom, ako\nmanipuloval s plynovou bombou. Výslovne uviedla, že vedela, že plynová bomba bola prázdna. Poprela,\nže by ležala na taburete, že by sa jej obžalovaný s nožom vyhrážal zabitím, že by ju kopol a opakovane\nudieral. Výslovne uviedla, že pri podaní trestného oznámenia neuviedla vo všetkom pravdu.\nSamotný obžalovaný zo stíhaného skutku potvrdil v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní len\nto, že bol pod vplyvom alkoholu, v spoločnej domácnosti sa hádal s poškodenou, pred ktorou vybral\nzo skrinky v kuchyni prázdnu plynovú bombu, ktorú odpojil a pri tom v jej prítomnosti kričal, že vyhodí\ndom do luftu, nech mu dajú pokoj, keď mal nôž v ruke, vravel, že zabije seba a udrel poškodenú asi\nramenom, keď sa v jej blízkosti otáčal.\nSúd pri osobe obžalovaného prihliadal na závery znalkyne z odvetvia psychiatrie o všeobecnom\nvplyve stredne ťažkej opitosti na správanie, úsudok a koordináciu takto opitej osoby, zistené poruchy\nsprávania v súvislosti so závislosťou obžalovaného od alkoholu a jeho emočne labilnú osobnosť. Na\ndruhej strane súd musel s rovnakou mierou starostlivosti prihliadať i na závery znalkyne o tom, že\nobžalovaný má vnímanie v kontakte s realitou, nemá porušené vnímanie a pamäťové schopnosti, je\nschopný reprodukovať prežité udalosti a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mali byť vplyvom\npožitého alkoholu znížené len v nepodstatnej miere, čo nevylučuje možnú špecifickú vierohodnosť\njeho výpovede. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu podmienečne odsúdeného obžalovaného\na faktor času (pretrvávajúce spolužitie s poškodenou) rovnako tak, ale všetko vyššie uvedené zakladá\naj dôvodnosť úvah o účelovosti jeho výpovedí. Účelovosť ale zároveň nemožno s určitosťou potvrdiť\nna úkor špecifickej vierohodnosti pre absenciu potrebných dôkazov (nepotvrdenie trestného oznámenia\nvýpoveďou poškodenej pri absencii ďalších priamych, či nepriamych svedectiev o skutku). Poškodená\nv trestnom oznámení tvrdila, že správanie poškodeného sa malo voči nej stupňovať, mali problémy\na konflikty, ale obžalovaný to nepopieral, hovoril aj o krivde, ktorú mal pociťovať, uvedené priznala\ni poškodená, uvádzala v podstate rovnaký dôvod ich hádky ako obžalovaný. Súd tu taktiež poukazuje na\nto, že v prípade osemkrát súdne trestaného obžalovaného, ani v jednom prípade nešlo o násilnú trestnú\nčinnosť, aj keď je pravdou, že k ohrozovaniu pod vplyvom návykovej látky sa viažu takmer všetky jeho\nodsúdenia, bol mu už aj uložený doživotný zákaz šoférovať, no trestnej činnosti v podobe verbálnych\nalebo fyzicky násilných prejavov voči poškodenej, či inej osobe, sa doposiaľ nedopustil (záznam má\nlen o jednom priestupku za hrubé správanie, keď jednu osobu vytiahol z vozidla, ku ktorému pristúpil).\nSpolužitie obžalovaného a poškodenej má byť pritom dlhoročné.\n\nOkrem obžalovaného a svedkyne poškodenej niet ďalších priamych svedkov skutku. V danom prípade\nnemožno hovoriť ani o nepriamych svedectvách ku skutku samotnému, len k okolnostiam skutku\nz daného dňa. Sused potvrdil, že pred incidentom požíval alkohol s obžalovaným, ktorý počas toho\nviackrát telefonoval s poškodenou a išiel po ňu domov, mali ísť spolu na pivo. Keď prišiel k nim, bola\ntam polícia a prišla aj matka poškodenej. Matka poškodenej potvrdila, že sa na základe telefonátu\nstarej matky poškodenej dostavila k domu dcéry, kde ale dvere otvoril obžalovaný, dcéru videla plakať\nv chodbe, preto zavolala políciu. Stará matka potvrdila, že jej raz volala poškodená, ale neozývala\nsa, preto zavolala matke poškodenej, aby išla k nim domov. Všetci títo traja svedkovia, N. B., O.\nJ. a J. L., ale zároveň zhodne vypovedali v tom, že ani jeden z nich osobne nepočul vyhrážky\nobžalovaného adresne k poškodenej a ani sa o nich následne sprostredkovane nedozvedel. Poškodená\nsa o charaktere incidentu so svojím druhom nemala zdôveriť ani vlastnej matke, ktorá bola na mieste\nbezprostredne po ich konflikte v spoločnej domácnosti, akurát ju matka mala podľa vlastných slov\nnabádať, aby urobila oznámenie na polícii, ak jej niečo urobil. Uvedené ale nepostačuje na vyvodenie\ntakého skutkového záveru, že poškodená v dôsledku toho podala trestné oznámenie v celom rozsahu\npravdivo a neskreslene.\nSúd má taktiež za preukázané výpoveďou svedkyne O. J., že políciu na miesto privolala matka\npoškodenej, nie samotná poškodená, ako to tvrdil prokurátor v obžalobe.\nStav opitosti obžalovaného v čase skutku dokladuje zápis o dychovej skúške a záver znalkyne z odvetvia\npsychiatrie, že obžalovaný bol v čase skutku v stave stredne ťažkej opitosti.\nSúd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal za preukázané, že by obžalovaný poškodenej\nvulgárne nadával slovami, že „také kurvy ako ona má na každom rohu“, že by kopol poškodenú nohou\ndo oblasti brucha a udrel ju päsťou do oblasti ľavého spánku, že by ju potom chytil za tričko, hodil ju\nv priestore obývacej izby na taburet, udrel ju viackrát dlaňou ruky do tváre a potom šiel do kuchyne, vzal\nkuchynský nôž bielo-béžovej farby s oceľovou čepeľou o dĺžke noža 20 cm a nôž priložil poškodenej ku\nkrku so slovami „zabijem ťa, odsedím si desať rokov, potom sa vrátim a budem žiť šťastne v dome aj\ns malým“, tiež to, že by poškodenej rozbil mobil a že by na miesto privolala políciu práve poškodená.\nSúd nemal taktiež za preukázané, že by obžalovaným svojím konaním v preukázanom rozsahu vzbudil\nu poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie (vedomosť o prázdnej plynovej bombe, poškodená\npoprela priame fyzické opakované ataky obžalovaného voči jej osobe za súčasného vyhrážania sa\njej usmrtením a to aj za použitia noža, nožom mal ohrozovať sám seba, vyhrážať sa mal v podstate\nsamovraždou, že zabije, podreže seba).\nSúd má za preukázané len to, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu v spoločnej domácnosti pohádal\ns poškodenou kvôli domu a rodinným záležitostiam, vyhrážal sa s prázdnou plynovou bombou, ktorú\nodpojil v kuchyni, keď zistil, že sa s ňou nedá variť, a pritom kričal, že nech mu dajú pokoj, lebo vyhodí\ndom do luftu a keď poškodená pri hádke kričala udrel ju podľa tvrdenia poškodenej pri tom, ako sa\nrozhadzoval rukami. Obžalovaný počas hádky vzal kuchynský nôž, ale súd má za preukázané len to, že\nsa vyhrážal samovraždou a apeloval na poškodenú, či potom bude spokojná. Poškodená volala svojej\nbabke, ktorá nič nepočula a tak z obavy zavolala matke poškodenej, ktorá prišla na miesto, kde privolala\npolíciu nevediac bližšie, čo sa v domácnosti dcéry medzi ňou a obžalovaným stalo.\nObžaloba kládla obžalovanému za vinu skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného\nvyhrážania v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/\nTrestného zákona , kde kvalifikačnými momentmi mala byť tá skutočnosť, že hmotným predmetom útoku\nmala byť družka obžalovaného – blízka osoba a taktiež tá skutočnosť, že obžalovaný mal čin spáchať\nzávažnejším spôsobom konania – so zbraňou.\nObjektom prečinu nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane jednotlivca pred vyhrážkami\nusmrtením, spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy. Hmotným predmetom útoku je\njednotlivec, v tomto prípade to mala byť svedkyňa poškodená.\nNebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky žalovaného prečinu v základnej skutkovej podstate\ntakým vlastným aktívnym konaním obžalovaného, ktoré by spočívalo vo verbálnom vyhrážaní sa\npoškodenej smrťou takým spôsobom, že by to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie.\n\nVykonané dokazovanie nepreukázalo ani to, že by obžalovaný adresoval poškodenej inú vyhrážku\nz dvoch ďalších zákonných alternatív, o ktorej by sa dozvedela priamo alebo sprostredkovane,\nteda vyhrážku spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo vyhrážku inej ťažkej ujmy. Preto nebolo\nmožné konštatovať porušenie objektu a preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním\nobžalovaného a porušením objektu prečinu nebezpečného vyhrážania. Pre nepreukázanie objektívnej\nstránky v základnej skutkovej podstate, ostávajú žalované kvalifikačné momenty irelevantné. Ak by\nprokurátor uniesol dôkazné bremeno, poškodená by ako družka obžalovaného, s ktorým žila v spoločnej\ndomácnosti, napĺňala definíciu chránenej osoby – blízkej osoby podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona\na pri vyhrážaní sa za použitia zaisteného kuchynského noža, tento by napĺňal definíciu zbrane podľa §\n122 odsek 3 Trestného zákona.\nPre vyvodenie trestnej zodpovednosti v zmysle obžaloby by u obžalovaného muselo byť zároveň\npreukázané naplnenie subjektívnej stránky minimálne v podobe nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno\nb/ Trestného zákona. Obžalovaný by bol v čase stíhaného prečinu spôsobilým subjektom z pohľadu\nveku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona aj z pohľadu zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii\nnepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona). Na podklade záverov znalkyne z odvetvia psychiatrie\nsúd vylúčil podstatné zníženie alebo vymiznutie schopností obžalovaného ovládať svoje konanie a\nrozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť vlastného konania, v čase skutku netrpel\nduševnou poruchou.\nPre nepreukázanie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu, súd už\nobligatórne neskúmal tzv. materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona.\nSúd podľa § 278 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený\nv obžalobnom návrhu a nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Súd ale nezistil, že\nby obžalovaný svojím konaním v preukázanom rozsahu mal naplniť všetky zákonné znaky skutkovej\npodstaty iného ako stíhaného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona.\nSúd má za preukázané len to, že obžalovaný sa s nožom v ruke vyhrážal samovraždou, v danom rozsahu\npreukázaného skutku, ale nebolo možné dospieť k záveru o naplnení objektívnej stránky trestného činu\nnebezpečného vyhrážania.\nDôkazná núdza bola spôsobená zmenou postoja svedkyne poškodenej, ktorá samozrejme mohla byť\nrýdzo účelová, aby ochránila podmienečne odsúdeného druha od následkov trestného stíhania, ale\nza danej procesnej situácie, kedy obžaloba bola podaná napriek tomu, že po vznesení obvinenia\npoškodená v rámci prípravného konania nepotvrdila obsah trestného oznámenia a na hlavnom\npojednávaní časť trestného oznámenia pod prísahou vyslovene poprela, nebolo možné pre súd založiť\nodsudzujúce rozhodnutie o vine obžalovaného len na obsahu trestného oznámenia, ktoré vo svojej\npodstate predstavuje listinný dôkaz.\nTrestný poriadok síce v zmysle ustanovenia § 119 odsek 3 nestanovuje druhy dôkazných prostriedkov\ntaxatívne, ale len demonštratívne a k tomu neurčuje ich hierarchické usporiadanie (váhu), no súd musel\nprihliadnuť na to, že obžalovaný rozhodnú časť skutku konzistentne popieral od začiatku, už vo svojej\nvýpovedi v procesnom postavení obvineného dňa 12.07.2024, t.j. nasledujúci deň po stíhanom skutku\na práve obžalovaný a poškodená boli jediní účastníci vzájomného incidentu.\nV zmysle ustanovenia § 278 odsek 1 Trestného poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je\nuvedený v obžalobe a v zmysle ustanovenia § 278 odsek 1 Trestného zákona súd nie je viazaný právnym\nposúdením skutku v obžalobe. Súd sa preto zaoberal tým, či skutok v preukázanom rozsahu nenapĺňa\nskutkovú podstatu iného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona.\nPre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona absentuje\npreukázanie ublíženia na zdraví u poškodenej v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním\nobžalovaného. Ublížením na zdraví sa podľa ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona rozumie\ntaké poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo\nliečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ide\nteda o preukázanie takej negatívnej zmeny na zdraví poškodeného, ktorá sa nezakladá len na\nsubjektívnych pocitoch poškodeného, ale ktorá si objektívne vyžiadala medicínske postupy lege artis\n\na aby obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodeného v zmysle súdnej praxe trvalo viac\nako len sedem dní. Pre účely vedeného trestného konania nebola zabezpečená lekárska správa\nz ošetrenia poškodenej, nebola zabezpečená ani obhliadka jej tela s fotodokumentáciou. Preukázaný\nrozsah a spôsob fyzického inzultovania poškodenej zo strany obžalovaného nedáva zadosť ani právnej\núvahe o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu\ns poukazom na § 14 odsek 1 Trestného zákona. Poškodená na hlavnom pojednávaní tvrdila, že\nzranenie v oblasti tváre (nosa) jej mal obžalovaný spôsobiť jednorazovo pri rozhadzovaní sa rukami\npri ich hádke. Obžalovaný uviedol, že poškodenú možno udrel ramenom pri tom, ako sa v jej blízkosti\notáčal. V prípravnom konaní priznával len to, že jej dal jednu facku, čo na hlavnom pojednávaní poprel\na poškodená nepotvrdila.\nPrečin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona súd vylúčil, nakoľko skutok sa\nmal stať v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, aj keď vlastníčkou nehnuteľnosti bola\npreukázateľne na podklade výpisu listu vlastníctva v deň skutku len poškodená. Ani obžalovaný, ani\npoškodená nenamietali to, že išlo o ich spoločnú domácnosť. Poškodená netvrdila ani pri podaní\ntrestného oznámenia, že by sa obžalovaný v obydlí zdržiaval proti jej vôli. Odhlásenie obžalovaného\nz trvalého pobytu poškodenou dňa 28.06.2024, čo dokladuje správa o povesti od Obce F., môže svedčiť\no jej nevôli viesť spoločnú domácnosť s obžalovaným v období predchádzajúcom stíhanému skutku,\nale rovnako tak to mohlo mať súvis s problémami obžalovaného a mohlo sa tak stať po ich vzájomnej\ndohode účelovo a koordinovane (exekučné konanie, trestné stíhanie).\nPrečin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona je podľa súdu taktiež vylúčený, pretože obžalovaný sa\nslovne a fyzicky hrubej neslušnosti, či výtržnosti v podobe napadnutia poškodenej nedopustil verejne,\nt.j. podľa § 122 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ani na mieste verejnosti prístupnom.\nKonanie obžalovaného, počas ktorého manipuloval s plynovou bombou v prítomnosti poškodenej tak,\nže ju vybral spod kuchynskej linky, odmontoval z nej uzáver a verbalizoval úmysel za jej pomoci vyhodiť\ndom do vzduchu, podľa súdu, nebolo spôsobilé naplniť ani skutkovú podstatu úmyselného zločinu\nvšeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona, a to ani v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1\nTrestného zákona, rovnako tak nešlo o konanie ani na úrovni nedbanlivostného prečinu všeobecného\nohrozenia podľa § 285 Trestného zákona. Obžalovaný i poškodená zhodne potvrdili, že mali vedomosť,\nže bomba bola v čase, keď s ňou manipuloval obžalovaný, prázdna a keďže si mal chcieť pripraviť\njedlo, z dôvodu jej nepoužiteľnosti, manipuloval s ňou primárne za účelom jej výmeny za plnú použiteľnú\nplynovú bombu.\nNa základe vykonaného dokazovania, po skutkovom a právnom zhodnotení jeho výsledkov, súd teda\ndospel k záveru, že sa nepodarilo jednoznačne, bez dôvodných pochybností, vyskladať ucelenú reťaz\nusvedčujúcich dôkazov o vine obžalovaného vo vzťahu k stíhanému prečinu nebezpečného vyhrážania\nani k žiadnemu inému z trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona.\nNakoľko ale samotný obžalovaný časť skutku priznal a jeho priznanie korešponduje s časťou pôvodne\npodaného trestného oznámenia a aj so zmenenou výpoveďou svedkyne poškodenej na hlavnom\npojednávaní ako jedinej priamej svedkyne, možno konštatovať, že obžalovaný sa v deň stíhaného skutku\nmal dopustiť konania, ktoré vykazuje znaky protiprávnosti na úrovni možnej deliktuálnej zodpovednosti,\nkeďže v trestnom konaní preukázané vulgárne osočovanie a fyzické inzultovanie vlastnej družky\nv spoločnej domácnosti, manipulovanie s prázdnou plynovou bombou za súčasného verbalizovania\nzámeru vyhodiť obydlie „do luftu“ a suicidálne proklamácie za použitia kuchynského noža predstavujú\ntaké konanie dospelej fyzickej osoby pod vplyvom alkoholu, ktoré bolo spôsobilé narušiť bezproblémové\na nekonfliktné občianske spolunažívanie medzi blízkymi osobami. Teda súd dospel k záveru, že\npreukázané konanie obžalovaného by nemalo ostať nepovšimnuté na úrovni deliktuálnej zodpovednosti.\nTu súd poukazuje na znenie skutkovej vety priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa\nustanovenia § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov, priestupku sa dopustí ten, kto naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,\ndrobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním.\nPodľa § 20 odsek 1, odsek 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\n(1) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať,\n\nprípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do\nplynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné\nstíhanie.\nV tejto veci sa stíhaného skutku v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 12.07.2024 mal\nobžalovaný dopustiť dňa 11.07.2024, pričom od vznesenia obvinenia sa trestné konanie vedie bez\nprerušenia. Na základe uvedeného teda nie sú pochybnosti o tom, že k uplynutiu dvojročnej lehoty na\nprejednanie priestupku nedošlo.\nVo veci priestupkov nie sú oprávnené konať a rozhodovať súdy, ale v zmysle § 52 zákona SNR č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.\nAj keď v zmysle daného zákonného ustanovenia majú priestupky prejednávať obvodné úrady, tieto boli s\núčinnosťou od 1. októbra 2013 zrušené zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy\nv znení neskorších zmien. Podľa § 9 odsek 1 tohoto zákona platí, že obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do\n30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.\nTo znamená, že na prejednanie priestupkov sú v prvom rade príslušné okresné úrady a sídla a územné\nobvody okresných úradov sú podľa jednotlivých úsekov štátnej správy v zmysle § 3 uvedené v prílohe\nč. 1 a 2 k tomuto zákonu.\nMiestne príslušným na prejednanie priestupku je pritom podľa § 55 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok\nspáchaný. Z daného dôvodu bola vec postúpená Okresnému úradu Kežmarok, odboru všeobecnej\nvnútornej správy, pretože čin bol spáchaný v územnom obvode tohto okresného úradu.\nSúd preto obžalovaného neoslobodil rozsudkom z dôvodu podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku,\nže nejde o trestný čin, rešpektujúc zásadu ne bis in idem, aby nevytvoril prekážku meritórneho\nrozhodnutia vo veci samej, ale rozhodol na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 280 odsek 2\nTrestného poriadku o postúpení trestnej veci vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu na\nprejednanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nNárok na náhradu škody si svedkyňa poškodená v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku do\nskončenia vyšetrovania riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, neuplatnila, preto súd v tomto uznesení\nsvedkyňu poškodenú samostatným výrokom analogicky podľa 288 odsek 3 Trestného poriadku\nneodkázal s jej nárokom na civilný proces, ani na konanie pred iným príslušným orgánom.\nZnalkyňa z odvetvia psychiatrie odporúčala uložiť obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické\nambulantnou formou. Ochranné liečenie je podľa § 33 písmeno a/ Trestného zákona druhom ochranného\nopatrenia, pričom ochranné opatrenia spolu s trestami predstavujú podľa § 31 odsek 1 Trestného\nzákona sankcie podľa Trestného zákona, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu\nalebo činu inak trestného. Podľa § 31 odsek 3 Trestného zákona, ochranné opatrenie je ujma na\nosobnej slobode aebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného\nzákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (teda nie pred\npotencionálnym priestupkom). Z dôvodu rozhodnutia o postúpení trestnej veci na priestupkové konanie,\nnebolo možné v zmysle Trestného zákona rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia. Súd samostatným\nuznesením nerozhodoval o zamietnutí návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia, pretože\nnávrh výslovne nebol podaný v rámci obžaloby ani prednesený v priebehu trestného súdneho procesu\npo podaní obžaloby, prokurátor ho predniesol len v rámci záverečnej reči, v ktorej zotrval na uznaní viny\nobžalovaného v zmysle podanej obžaloby a súčasne súdu navrhoval uložiť obžalovanému konkrétny\ndruh trestu a ochranné liečenie.\npodľa prokurátora mal byť odôvodnený záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým\nspôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou\na na chránenej osobe - blízkej osobe,", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}