Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/104/2024 z 13. 11. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 13. novembra 2025, sp. zn. 3T/104/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4
Okresný súd Poprad | 3T/104/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4 | 2025-11-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: § 280 ods. 2 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/831622bb-6a9f-4e65-91c6-de644dd4472d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
3T/104/2024
8724011384
13. 11. 2025
Mgr. Svetlana Filipová
ECLI:SK:OSPP:2025:8724011384.4

Uznesenie
Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.
novembra 2025 v Kežmarku v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. XXX/XX, F., G. C., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, t a k t o
rozhodol:
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, F., okres C., trestne stíhaného na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv. 389/24/7703-18 zo dňa 18.12.2024, doručenej
Okresnému súdu Poprad dňa 19.12.2024 a vedenej pod spisovou značkou 3T/104/2024, podľa ktorej
zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že
dňa 11.07.2024 v čase asi okolo 20.00 hod. v F., okres C., pod vplyvom požitého alkoholu prišiel
do rodinného domu na ulici D. E. H. XXX/XX, kde trvale býva a po predchádzajúcom vzájomnom
nedorozumení kričal na svoju družku I. J. a vulgárne jej nadával slovami, že „také kurvy ako ona má na
každom rohu“, následne spod linky vytiahol propán-butánovú plynovú bombu, odkrútil jej uzáver a kričal,
že ich vyhodí do vzduchu, načo poškodená I. J. kričala, nech prestane, šla k nemu a on ju kopol nohou
do oblasti brucha a udrel päsťou do oblasti ľavého spánku, potom ju chytil za tričko, hodil ju v priestore
obývacej izby na taburet, udrel ju viackrát dlaňou ruky do tváre a potom šiel do kuchyne, vzal kuchynský
nôž bielo-béžovej farby s oceľovou čepeľou o dĺžke noža 20 cm a nôž priložil poškodenej I. J. ku krku so
slovami „zabijem ťa, odsedím si desať rokov, potom sa vrátim a budem žiť šťastne v dome aj s malým“,
pričom poškodená I. J. kričala o pomoc, snažila sa telefónom dovolať sa svojej starej matke, načo jej A.
B. telefón vytrhol z ruky a rozbil a odišiel do priestoru kuchyne a až tak privolala na miesto políciu,
teda
podľa prokurátora mal byť odôvodnený záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou
a na chránenej osobe – blízkej osobe,
č í m mal s p á c h a ť
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona,
Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, K. L. M. H. XX, C.,
na prejednanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
pretože

nejde o trestný čin.
odôvodnenie:
Dňa 19.12.2024 bola Okresnému súdu Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Kežmarok číslo Pv. 389/24/7703-18 zo dňa 18.12.2024 voči obvinenému A. B., podľa ktorej sa inému
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – so zbraňou a na chránenej osobe, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/
Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako
je uvedené v skutkovej vete výroku tohto uznesenia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku o tom, že je nevinný s tým, že sa to nestalo tak, ako sa mu kladie za vinu. Súd v dôsledku
toho vykonal dokazovanie v celom rozsahu k výroku o vine i k výrokom o treste a o ochrannom opatrení,
a to výsluchmi obžalovaného A. B., svedkyne poškodenej I. J., dvoch svedkov, N. B. a O. J., ktorá na
hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto súd prečítal zápisnicu o jej výsluchu z prípravného
konania zo dňa 22.10.2024. So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd postupom podľa § 263
odsek 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne J. L. z prípravného konania zo
dňa 19.11.2024 a postupom podľa § 258 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca
z odvetvia psychiatrie. Ďalej súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní na podklade vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok,
Odbor poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, ČVS:
ORP-310/KK-KK-2024 podľa návrhov prokurátora v obžalobe, aktuálnym odpisom z registra trestov
obžalovaného a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad spisová značka KK-0T/10/2023.
Obžalovaný ku skutku vypovedal, že majú veľké problémy, už to nezvláda, vtedy vybuchol, bola to
hádka v domácnosti. Má nevlastného syna družky, schizofrenika, ktorý ho vyhadzuje z domu, ponižuje,
on sa snaží ten dom splácať. S nožom si prišiel niečo urobiť jesť. Nedal poškodenej nôž pod krk. Ich
domácnosť funguje na plynovú bombu, vzal ju, aby si zrobil jesť. Vtedy povedal, že on sa podreže, aby
mali od neho pokoj, keď ho stále vyhadzujú. Hovoril, aby ho nechali, niečo si urobí. Na kladené otázky
odpovedal, že plynová bomba bola uložená v skrinke v kuchyni, zistil, že nejde, lebo bola prázdna,
odmontoval ju a že pôjde pre ďalšiu, aby si spravil jesť. Poškodená sa ho pýtala, že čo robí, povedal
jej, že ide vyhodiť dom do luftu. Robí v stavebníctve, vie, čo dokáže taká plynová bomba, nikdy by
to neurobil. Žena sa má ako v bavlnke. Bombu odpojil, lebo nešla. Predtým sa s družkou pohádali.
Bola pri tom, keď manipuloval s bombou i pri tom, keď povedal, že dom vyhodí do luftu, ale povedal
to v amoku. Vravel, nech všetci odídu preč, chcel odísť dozadu. Družka potom volala so svojou starou
mamou, kričala na neho, aby prestal. Prečo by mal desať rokov dom splácať, prerábať a byť z neho
vyhadzovaný. Družku fyzicky nenapadol. Keď položil nôž, otočil sa a nechtiac do nej buchol ramenom,
alebo čím. Nôž mal v ruke, pretože vošiel do kuchyne a išiel si robiť jesť. Keď vošiel, povedal, aby mu
dali všetci pokoj. Pri odstraňovaní rozporov so skoršou výpoveďou obvineného z prípravného konania
k fyzickému napadnutiu a kedy mal v ruke kuchynský nôž, pretože v prípravnom konaní dňa 12.07.2024
obvinený vypovedal, že keď dal plynovú bombu na miesto, poškodená na neho hystericky kričala, chytil
ju za tričko, vysvetľoval jej to, dal jej facku a spadla na sedačku, kričali po sebe, išiel do kuchyne po
nôž a kričal jej, že sám seba podreže, či bude spokojná, vyjadril ľútosť nad svojím konaním a uznal si
chybu, obžalovaný na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej neskoršej výpovedi s tým, že nevie, prečo
to tak vtedy povedal, družku nechytil, neudrel ju, s nožom to bolo na začiatku, mal amok. Keď prišli
policajti, družka mu povedala, že ona ich nevolala, preto bol prekvapený, že čo to na neho skúšajú.
Predtým mal stále právnika, teraz si povedal, že nie, prečo má pykať, keď nič neurobil. Má chorú mamku,
je na Neurole, trasie sa, je hotový. V ten deň si dal ráno Neurol, má veľa zdravotných problémov,
nemá zaplatené zdravotné poistenie, nemôže ísť k lekárovi. Prišiel domov, sused ho ponúkol, dal si dva
poháriky asi domácej pálenky, spolu do 1 dcl. Pri odstraňovaní rozporov, pretože v prípravnom konaní
vypovedal, že domov išiel, až keď dopili fľašu, uviedol, že si to už nepamätá, šiel do dielne, oni tam pili
a až potom vo vnútri si dal domácu.

Svedkyňa poškodená I. J., družka obžalovaného, podala ako oznamovateľka trestné oznámenie na
Obvodnom oddelení Policajného zboru v Kežmarku dňa 11.07.2024 v čase od 21.30 hod. do 22.00 hod.,
v ktorom opísala skutok v zmysle skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, že jej priateľ prišiel
domov od suseda, s ktorým pil, okolo 20.00 hod., začal na ňu kričať, že také kurvy, ako je ona, má na
každom rohu. Keď mu potvrdila, že jej syn je doma, vbehol do kuchyne, spod linky vytiahol plynovú
bombu, odkrútil uzáver a kričal, že ich vyhodí do vzduchu. Kričala na neho, aby prestal, dal jej kopačku
do brucha, päsťou ju udrel do ľavého spánku, kde jej spôsobil malé poranenie, z ktorého jej tiekla krv,
krv jej tiekla i z nosa, mala ho opuchnutý. Chytil ju za tričko, hodil ju v obývačke na taburetku, kde jej dal
pár faciek. Potom išiel do kuchyne, kde zobral béžový nôž, s ktorým sa nad ňu postavil nad taburetku
a priložil jej nôž ku krku, povedal jej, že ju zabije, odsedí si desať rokov, potom sa vráti a bude žiť v dome
aj s malým šťastne. Celý čas kričala o pomoc. Podarilo sa jej na telefóne vytočiť hovor, myslela si, že
volá 112, ale omylom vytočila babku. On si to všimol, zobral jej telefón a rozbil ho. Babka zavolala jej
mame. Keď ležala na taburetke, veľmi sa bála o svoj život, nakoľko jej celý čas držal nôž pod krkom,
bol ako nepríčetný a vravel jej, že ju zabije. Jeho chovanie voči nej sa stupňuje. Keď počula buchot na
dvere, utekala do chodby, ale dvere už otvoril jej druh. Stál tam sused N. B. a asi minútu na to prišla
jej mama, ktorá volala políciu.
Po vznesení obvinenia v procesnom postavení svedkyne poškodenej dňa 12.07.2024 I. J. odoprela
vypovedať voči obvinenému z dôvodu, že ide o jej blízku osobu. Na hlavnom pojednávaní dňa
27.05.2025 vypovedala, že nie je všetko tak, ako uviedla na polícii. Pracovala od 06.00 hod. do 18.00
hod., prišla z práce, bola vtedy na tom psychicky zle. Starší syn je chorý, prišli aj o dieťa, bola vyčerpaná.
Obžalovaný bol u suseda, ona na záhrade pila kávu, vrátil sa od suseda a pohádali sa, išli dnu, tam bola
ešte väčšia hádka. Išiel si robiť jesť, nemali plyn, bomba nešla, vytiahol ju, nadával jej. Išiel si urobiť
chleba, kričala, mal v ruke nôž a vtedy si ho dal pod krk, že sa podreže. Hádali sa o tom, že dom je
na ňu, všetko je na ňu, kričala na neho, aby odišiel z domu, že je to jej dom, aj keď vie, že na ňom
takisto robí a vtedy vzal nôž, dal si ho pod krk, že sa radšej zareže, ako by mal byť stále vyhadzovaný
z domu. Volala babke, že sa chce zabiť, babka volala jej mame a mama zavolala políciu, ktorá prišla.
Nevyhrážal sa jej nožom, povedala to babke a mysleli si, že ju chce zabiť. Je to starostlivý muž, milujúci
otec, robí pre nich prvé i posledné. Po tom incidente on odišiel na dva mesiace k sestre, syn išiel s ním,
to bolo pre ňu ešte horšie. Budujú všetko spolu. Odkedy sa vrátil, je všetko v poriadku. Pamätá si, že
na polícii povedala, že mal v ruke nôž a vyhrážal sa jej, že jej dal facku, že ju kopol a že sa jej vyhrážal
nožom. Aj si nadávali. Úplne všetko si už nepamätá, čo kričal, keď vytiahol bombu. Tiekla jej krv z nosa,
keď sa rozhadzoval s rukami, asi jej dal po tvári. Na taburete neležala. Nepriložil jej nôž ku krku, ani jej
nepovedal, že ju zabije a že si odsedí desať rokov, povedal, že seba zabije. Nekričala o pomoc. Nekopol
ju do brucha. Keď išla telefonovať babke, vytrhol jej telefón z ruky. Mame, keď osobne prišla, povedala,
nech nevolá policajtov, že nič také sa nestalo, že sa pohádali. Pred ich dverami bol sused N. B.. Pri
podaní trestného oznámenia na polícii klamala. Povedala hlúposť.
Svedok N. B., sused obžalovaného a svedkyne poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si
to už nepamätá, sedeli vzadu s A. B. u nich a potom išli dopredu, už tam boli policajti. Bolo to poobede.
Obžalovanému volala poškodená. Pri odstraňovaní rozporov zotrval na výpovedi z prípravného konania,
kedy uviedol, že okolo 18.00 hod. sa za domom stretol so susedom – obvineným, ktorého pozval na
pálenku, sedeli, pili a rozprávali sa. Počas toho obvinenému asi trikrát volala poškodená, vravel jej, aby
sa k nim pridala. Sedeli spolu asi dve tri hodinky, potom išiel obvinený domov, ešte sa dohodli, že pôjdu
spolu na pivo, že obvinený vezme poškodenú a stretnú sa pred domom. Asi po desiatich minútach sa
presunul pred dom, kde už videl, že u suseda sú policajti, prišla tam aj matka poškodenej. On osobne
nepočul žiaden krik, nadávky alebo vyhrážky zo strany obvineného na jeho priateľku.
Svedkyňa O. J., matka svedkyne poškodenej, v prípravnom konaní vypovedala, že asi okolo 19.00 hod.
jej zatelefonovala matka, J. L., že jej volala poškodená, ale do telefónu nič nehovorila, v pozadí počula
nejaký hluk a krik, preto jej povedala, aby sa za svojou dcérou išla pozrieť, či sa tam niečo nedeje. Keď
prišla k dcére domov, obvinený, ktorý mal vypité, bol už vo dverách domu a potom videla dcéru v chodbe
plakať, čo ju prinútilo zavolať políciu. Potom prišli policajti, obvineného dali do auta a dcére povedali, aby
prišla podať oznámenie. O tom, čo sa v ten deň stalo v ich domácnosti, jej dcéra nepovedala nič, doposiaľ
o ničom konkrétnom nevie. Osobne zo strany obvineného nepočula na jej dcéru žiadne vyhrážky. Dcéru
vyzývala, že ak jej obvinený niečo urobil, aby to oznámila na polícii. Jej dcéra je taká svojská, necháva
si takéto veci pre seba, málokedy sa jej s niečím podobným zdôverí. Jej matka pravdepodobne tiež

nebude vedieť nič bližšie uviesť, pretože dcéra sa jej do telefónu neozvala, pravdepodobne musela
vytočiť babkine číslo omylom.
Svedkyňa J. L., stará matka svedkyne poškodenej, v prípravnom konaní vypovedala, že má 81 rokov
a nepamätá si, kedy presne to bolo, ale raz jej vnučka (poškodená) volala na telefón, ktorý hovor jej
zdvihla, avšak v telefóne nič nepočula, preto zavolala svojej dcére (matke poškodenej), aby ich išla k nim
skontrolovať, či sa niečo nestalo. Osobne nemá vedomosť o tom, čo sa v ten deň stalo.
Obžalovaný sa k výpovediam svedkov vyjadril tak, že svedkyňa poškodená to dala na pravú mieru, je
rád, že vyšla pravda najavo. Ostatní svedkovia taktiež vypovedali pravdu. N. B. ho pozval na pohárik,
zvykne vtedy zavolať aj družku, aby sa pridala, ale v ten deň nemala dobrú náladu, má takú výbušnú
povahu. Svokra pri príchode povedala, že ona nevedela, že čo sa deje, volala jej babka.
Podľa záverov znaleckého posudku číslo 34/2024 zo dňa 30.11.2024 vypracovaného znalkyňou
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria), J. M. P., obžalovaný netrpí duševnou chorobou, nemá porušené vnímanie, ktoré má
v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Pamäťové schopnosti ani intelekt
nejavia známky hrubého porušenia. Osobnosť má integrovanú, akcentovanú a emočne nestabilnú.
Zistené bolo viacročné nadužívanie alkoholu s rozvojom závislosti, konkrétne sa jedná o poruchy
psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v II. štádiu závislosti podľa Jellineka. V čase
stíhaného skutku bol pod vplyvom alkoholu, namerané množstvo vzhľadom k tolerancii a stupňu
závislosti svedčí o stave stredne ťažkej opitosti, ktorá je nápadná, zjavná vonkajšiemu pozorovateľovi,
prejavuje sa poruchou artikulácie, poruchami rovnováhy, spomaleným myslením a zhoršeným úsudkom,
emočnou labilitou, môže dochádzať k agresívnemu jednaniu pri odbúraní zábran. Jeho schopnosť
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a schopnosť ovládať svoje konanie bola
vplyvom požitého alkoholu znížená len v nepodstatnej miere. Účelovo blokoval informácie ohľadom
užívania alkoholu, udával ale užívanie alkoholu s poklesom tolerancie, palimpsesty a užívanie alkoholu
napriek negatívnym sociálnym dopadom. K závislosti bol nekritický. Znalkyňa doporučila uloženie
ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou, a to aj napriek nekritickému postoju
obžalovaného. z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode znalkyňa nepovažovala za nebezpečný
pre spoločnosť.
Podľa zápisu o dychovej skúške, obžalovanému bola dňa 11.07.2024 o 21.08 hod. nameraná hodnota
1,13 mg/l.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX z katastrálneho územia F., obec F., okres C., výlučnou vlastníčkou
rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku s parcelným číslom XXX je I. J., ako titul
nadobudnutia vlastníckeho práva je evidovaná kúpna zmluva Q. XXX/XXXX-XXX/XX a v časti B. boli
k 11.07.2024 evidované dve ťarchy, záložné právo v prospech Q. E., M. a exekučné záložné právo v
prospech oprávneného E. – L., M..
Podľa potvrdenia, dňa 11.07.2024 o 20.15 hod. bola poškodenej podľa § 21 odsek 1 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore zaistená vec – kuchynský nôž s oceľovou čepeľou o rozmere 20 cm s plastovou
rukoväťou bielo béžovej farby.
Podľa správy o povesti od Obce F. zo dňa 13.08.2024, obžalovaný bol prihlásený k trvalému pobytu
v obci na adrese D. E. XXX/XX od 28.10.2020 do 28.06.2024, kedy mu bol zrušený na návrh vlastníčky
nehnuteľnosti, odvtedy má evidovaný trvalý pobyt na obci. Je slobodný, má syna narodeného v roku
2010, ktorého matku je I. J.. Ďalšie konkrétne informácie k jeho osobe obci neboli známe s tým, že v obci
ho vídať na rôznych miestach (pri obchode, pri bistre).
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obžalovaný
mal od 01.03.2023 do 12.12.2024 evidovaný jeden záznam za priestupok zo dňa 01.03.2023, kedy v obci
N. otvoril dvere spolujazdca na vozidle a vytiahol z vozidla O. L., za čo mu bolo udelené pokarhanie.
Podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, obžalovaný
bol v období od 2002 do 2023 osemkrát súdne trestaný. Za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. bol právoplatne dňa 13.07.2007 a právoplatne dňa 20.09.2007 uznaný vinným v oboch prípadoch

z prečinov podľa § 289 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona a § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného
zákona, uložený mu bol súhrnný podmienečný trest odňatia slobody a sedemročný trest zákazu činnosti,
ktorý vykonal v júli 2014, ide o zahladené odsúdenie. Právoplatne dňa 13.11.2010 bol odsúdený
pre majetkovú trestnú činnosť, následne sa osvedčil v dvojročnej skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Právoplatne dňa 23.05.2011 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 348 odsek 1 písmeno d/
Trestného zákona a následne aj právoplatne dňa 08.05.2014 v súbehu s prečinom podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený už trest zákazu činnosti na doživotie a v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia sa osvedčil dňa 08.11.2016. Právoplatne dňa 08.02.2017 bol odsúdený pre
prečiny podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona
na peňažný trest, ide taktiež o zahladené odsúdenie. Právoplatne dňa 08.02.2023 bol opätovne uznaný
vinným z prečinu podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil šesťmesačný
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov do
08.02.2025.
Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán.
Skutková veta obžaloby sa v rozhodných bodoch opiera len o trestné oznámenie oznamovateľky,
ktorá v procesnom postavení svedkyne poškodenej už jeho obsah následne po vznesení obvinenia
v rozhodných častiach vo svojej výpovedi nepotvrdila. V prípravnom konaní odmietla vypovedať, na
hlavnom pojednávaní s odstupom času zotrvala len na tom, že sa hádali s obžalovaným kvôli domu,
bol pod vplyvom alkoholu, nadával jej, vytiahol v kuchyni plynovú bombu, kde keď si robil jesť, priložil
nôž sebe pod krk a vravel, že sa zabije. Krvavý nos mala z toho, že ju udrel asi pri tom, keď
sa rozhadzoval rukami. Nepotvrdila, že obžalovaný kričal, že vyhodí dom do vzduchu pri tom, ako
manipuloval s plynovou bombou. Výslovne uviedla, že vedela, že plynová bomba bola prázdna. Poprela,
že by ležala na taburete, že by sa jej obžalovaný s nožom vyhrážal zabitím, že by ju kopol a opakovane
udieral. Výslovne uviedla, že pri podaní trestného oznámenia neuviedla vo všetkom pravdu.
Samotný obžalovaný zo stíhaného skutku potvrdil v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní len
to, že bol pod vplyvom alkoholu, v spoločnej domácnosti sa hádal s poškodenou, pred ktorou vybral
zo skrinky v kuchyni prázdnu plynovú bombu, ktorú odpojil a pri tom v jej prítomnosti kričal, že vyhodí
dom do luftu, nech mu dajú pokoj, keď mal nôž v ruke, vravel, že zabije seba a udrel poškodenú asi
ramenom, keď sa v jej blízkosti otáčal.
Súd pri osobe obžalovaného prihliadal na závery znalkyne z odvetvia psychiatrie o všeobecnom
vplyve stredne ťažkej opitosti na správanie, úsudok a koordináciu takto opitej osoby, zistené poruchy
správania v súvislosti so závislosťou obžalovaného od alkoholu a jeho emočne labilnú osobnosť. Na
druhej strane súd musel s rovnakou mierou starostlivosti prihliadať i na závery znalkyne o tom, že
obžalovaný má vnímanie v kontakte s realitou, nemá porušené vnímanie a pamäťové schopnosti, je
schopný reprodukovať prežité udalosti a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mali byť vplyvom
požitého alkoholu znížené len v nepodstatnej miere, čo nevylučuje možnú špecifickú vierohodnosť
jeho výpovede. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu podmienečne odsúdeného obžalovaného
a faktor času (pretrvávajúce spolužitie s poškodenou) rovnako tak, ale všetko vyššie uvedené zakladá
aj dôvodnosť úvah o účelovosti jeho výpovedí. Účelovosť ale zároveň nemožno s určitosťou potvrdiť
na úkor špecifickej vierohodnosti pre absenciu potrebných dôkazov (nepotvrdenie trestného oznámenia
výpoveďou poškodenej pri absencii ďalších priamych, či nepriamych svedectiev o skutku). Poškodená
v trestnom oznámení tvrdila, že správanie poškodeného sa malo voči nej stupňovať, mali problémy
a konflikty, ale obžalovaný to nepopieral, hovoril aj o krivde, ktorú mal pociťovať, uvedené priznala
i poškodená, uvádzala v podstate rovnaký dôvod ich hádky ako obžalovaný. Súd tu taktiež poukazuje na
to, že v prípade osemkrát súdne trestaného obžalovaného, ani v jednom prípade nešlo o násilnú trestnú
činnosť, aj keď je pravdou, že k ohrozovaniu pod vplyvom návykovej látky sa viažu takmer všetky jeho
odsúdenia, bol mu už aj uložený doživotný zákaz šoférovať, no trestnej činnosti v podobe verbálnych
alebo fyzicky násilných prejavov voči poškodenej, či inej osobe, sa doposiaľ nedopustil (záznam má
len o jednom priestupku za hrubé správanie, keď jednu osobu vytiahol z vozidla, ku ktorému pristúpil).
Spolužitie obžalovaného a poškodenej má byť pritom dlhoročné.

Okrem obžalovaného a svedkyne poškodenej niet ďalších priamych svedkov skutku. V danom prípade
nemožno hovoriť ani o nepriamych svedectvách ku skutku samotnému, len k okolnostiam skutku
z daného dňa. Sused potvrdil, že pred incidentom požíval alkohol s obžalovaným, ktorý počas toho
viackrát telefonoval s poškodenou a išiel po ňu domov, mali ísť spolu na pivo. Keď prišiel k nim, bola
tam polícia a prišla aj matka poškodenej. Matka poškodenej potvrdila, že sa na základe telefonátu
starej matky poškodenej dostavila k domu dcéry, kde ale dvere otvoril obžalovaný, dcéru videla plakať
v chodbe, preto zavolala políciu. Stará matka potvrdila, že jej raz volala poškodená, ale neozývala
sa, preto zavolala matke poškodenej, aby išla k nim domov. Všetci títo traja svedkovia, N. B., O.
J. a J. L., ale zároveň zhodne vypovedali v tom, že ani jeden z nich osobne nepočul vyhrážky
obžalovaného adresne k poškodenej a ani sa o nich následne sprostredkovane nedozvedel. Poškodená
sa o charaktere incidentu so svojím druhom nemala zdôveriť ani vlastnej matke, ktorá bola na mieste
bezprostredne po ich konflikte v spoločnej domácnosti, akurát ju matka mala podľa vlastných slov
nabádať, aby urobila oznámenie na polícii, ak jej niečo urobil. Uvedené ale nepostačuje na vyvodenie
takého skutkového záveru, že poškodená v dôsledku toho podala trestné oznámenie v celom rozsahu
pravdivo a neskreslene.
Súd má taktiež za preukázané výpoveďou svedkyne O. J., že políciu na miesto privolala matka
poškodenej, nie samotná poškodená, ako to tvrdil prokurátor v obžalobe.
Stav opitosti obžalovaného v čase skutku dokladuje zápis o dychovej skúške a záver znalkyne z odvetvia
psychiatrie, že obžalovaný bol v čase skutku v stave stredne ťažkej opitosti.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal za preukázané, že by obžalovaný poškodenej
vulgárne nadával slovami, že „také kurvy ako ona má na každom rohu“, že by kopol poškodenú nohou
do oblasti brucha a udrel ju päsťou do oblasti ľavého spánku, že by ju potom chytil za tričko, hodil ju
v priestore obývacej izby na taburet, udrel ju viackrát dlaňou ruky do tváre a potom šiel do kuchyne, vzal
kuchynský nôž bielo-béžovej farby s oceľovou čepeľou o dĺžke noža 20 cm a nôž priložil poškodenej ku
krku so slovami „zabijem ťa, odsedím si desať rokov, potom sa vrátim a budem žiť šťastne v dome aj
s malým“, tiež to, že by poškodenej rozbil mobil a že by na miesto privolala políciu práve poškodená.
Súd nemal taktiež za preukázané, že by obžalovaným svojím konaním v preukázanom rozsahu vzbudil
u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie (vedomosť o prázdnej plynovej bombe, poškodená
poprela priame fyzické opakované ataky obžalovaného voči jej osobe za súčasného vyhrážania sa
jej usmrtením a to aj za použitia noža, nožom mal ohrozovať sám seba, vyhrážať sa mal v podstate
samovraždou, že zabije, podreže seba).
Súd má za preukázané len to, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu v spoločnej domácnosti pohádal
s poškodenou kvôli domu a rodinným záležitostiam, vyhrážal sa s prázdnou plynovou bombou, ktorú
odpojil v kuchyni, keď zistil, že sa s ňou nedá variť, a pritom kričal, že nech mu dajú pokoj, lebo vyhodí
dom do luftu a keď poškodená pri hádke kričala udrel ju podľa tvrdenia poškodenej pri tom, ako sa
rozhadzoval rukami. Obžalovaný počas hádky vzal kuchynský nôž, ale súd má za preukázané len to, že
sa vyhrážal samovraždou a apeloval na poškodenú, či potom bude spokojná. Poškodená volala svojej
babke, ktorá nič nepočula a tak z obavy zavolala matke poškodenej, ktorá prišla na miesto, kde privolala
políciu nevediac bližšie, čo sa v domácnosti dcéry medzi ňou a obžalovaným stalo.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona , kde kvalifikačnými momentmi mala byť tá skutočnosť, že hmotným predmetom útoku
mala byť družka obžalovaného – blízka osoba a taktiež tá skutočnosť, že obžalovaný mal čin spáchať
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou.
Objektom prečinu nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane jednotlivca pred vyhrážkami
usmrtením, spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy. Hmotným predmetom útoku je
jednotlivec, v tomto prípade to mala byť svedkyňa poškodená.
Nebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky žalovaného prečinu v základnej skutkovej podstate
takým vlastným aktívnym konaním obžalovaného, ktoré by spočívalo vo verbálnom vyhrážaní sa
poškodenej smrťou takým spôsobom, že by to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Vykonané dokazovanie nepreukázalo ani to, že by obžalovaný adresoval poškodenej inú vyhrážku
z dvoch ďalších zákonných alternatív, o ktorej by sa dozvedela priamo alebo sprostredkovane,
teda vyhrážku spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo vyhrážku inej ťažkej ujmy. Preto nebolo
možné konštatovať porušenie objektu a preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním
obžalovaného a porušením objektu prečinu nebezpečného vyhrážania. Pre nepreukázanie objektívnej
stránky v základnej skutkovej podstate, ostávajú žalované kvalifikačné momenty irelevantné. Ak by
prokurátor uniesol dôkazné bremeno, poškodená by ako družka obžalovaného, s ktorým žila v spoločnej
domácnosti, napĺňala definíciu chránenej osoby – blízkej osoby podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona
a pri vyhrážaní sa za použitia zaisteného kuchynského noža, tento by napĺňal definíciu zbrane podľa §
122 odsek 3 Trestného zákona.
Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v zmysle obžaloby by u obžalovaného muselo byť zároveň
preukázané naplnenie subjektívnej stránky minimálne v podobe nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno
b/ Trestného zákona. Obžalovaný by bol v čase stíhaného prečinu spôsobilým subjektom z pohľadu
veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona aj z pohľadu zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii
nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona). Na podklade záverov znalkyne z odvetvia psychiatrie
súd vylúčil podstatné zníženie alebo vymiznutie schopností obžalovaného ovládať svoje konanie a
rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť vlastného konania, v čase skutku netrpel
duševnou poruchou.
Pre nepreukázanie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu, súd už
obligatórne neskúmal tzv. materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona.
Súd podľa § 278 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu a nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Súd ale nezistil, že
by obžalovaný svojím konaním v preukázanom rozsahu mal naplniť všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty iného ako stíhaného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona.
Súd má za preukázané len to, že obžalovaný sa s nožom v ruke vyhrážal samovraždou, v danom rozsahu
preukázaného skutku, ale nebolo možné dospieť k záveru o naplnení objektívnej stránky trestného činu
nebezpečného vyhrážania.
Dôkazná núdza bola spôsobená zmenou postoja svedkyne poškodenej, ktorá samozrejme mohla byť
rýdzo účelová, aby ochránila podmienečne odsúdeného druha od následkov trestného stíhania, ale
za danej procesnej situácie, kedy obžaloba bola podaná napriek tomu, že po vznesení obvinenia
poškodená v rámci prípravného konania nepotvrdila obsah trestného oznámenia a na hlavnom
pojednávaní časť trestného oznámenia pod prísahou vyslovene poprela, nebolo možné pre súd založiť
odsudzujúce rozhodnutie o vine obžalovaného len na obsahu trestného oznámenia, ktoré vo svojej
podstate predstavuje listinný dôkaz.
Trestný poriadok síce v zmysle ustanovenia § 119 odsek 3 nestanovuje druhy dôkazných prostriedkov
taxatívne, ale len demonštratívne a k tomu neurčuje ich hierarchické usporiadanie (váhu), no súd musel
prihliadnuť na to, že obžalovaný rozhodnú časť skutku konzistentne popieral od začiatku, už vo svojej
výpovedi v procesnom postavení obvineného dňa 12.07.2024, t.j. nasledujúci deň po stíhanom skutku
a práve obžalovaný a poškodená boli jediní účastníci vzájomného incidentu.
V zmysle ustanovenia § 278 odsek 1 Trestného poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je
uvedený v obžalobe a v zmysle ustanovenia § 278 odsek 1 Trestného zákona súd nie je viazaný právnym
posúdením skutku v obžalobe. Súd sa preto zaoberal tým, či skutok v preukázanom rozsahu nenapĺňa
skutkovú podstatu iného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona.
Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona absentuje
preukázanie ublíženia na zdraví u poškodenej v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním
obžalovaného. Ublížením na zdraví sa podľa ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona rozumie
také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ide
teda o preukázanie takej negatívnej zmeny na zdraví poškodeného, ktorá sa nezakladá len na
subjektívnych pocitoch poškodeného, ale ktorá si objektívne vyžiadala medicínske postupy lege artis

a aby obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodeného v zmysle súdnej praxe trvalo viac
ako len sedem dní. Pre účely vedeného trestného konania nebola zabezpečená lekárska správa
z ošetrenia poškodenej, nebola zabezpečená ani obhliadka jej tela s fotodokumentáciou. Preukázaný
rozsah a spôsob fyzického inzultovania poškodenej zo strany obžalovaného nedáva zadosť ani právnej
úvahe o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
s poukazom na § 14 odsek 1 Trestného zákona. Poškodená na hlavnom pojednávaní tvrdila, že
zranenie v oblasti tváre (nosa) jej mal obžalovaný spôsobiť jednorazovo pri rozhadzovaní sa rukami
pri ich hádke. Obžalovaný uviedol, že poškodenú možno udrel ramenom pri tom, ako sa v jej blízkosti
otáčal. V prípravnom konaní priznával len to, že jej dal jednu facku, čo na hlavnom pojednávaní poprel
a poškodená nepotvrdila.
Prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona súd vylúčil, nakoľko skutok sa
mal stať v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, aj keď vlastníčkou nehnuteľnosti bola
preukázateľne na podklade výpisu listu vlastníctva v deň skutku len poškodená. Ani obžalovaný, ani
poškodená nenamietali to, že išlo o ich spoločnú domácnosť. Poškodená netvrdila ani pri podaní
trestného oznámenia, že by sa obžalovaný v obydlí zdržiaval proti jej vôli. Odhlásenie obžalovaného
z trvalého pobytu poškodenou dňa 28.06.2024, čo dokladuje správa o povesti od Obce F., môže svedčiť
o jej nevôli viesť spoločnú domácnosť s obžalovaným v období predchádzajúcom stíhanému skutku,
ale rovnako tak to mohlo mať súvis s problémami obžalovaného a mohlo sa tak stať po ich vzájomnej
dohode účelovo a koordinovane (exekučné konanie, trestné stíhanie).
Prečin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona je podľa súdu taktiež vylúčený, pretože obžalovaný sa
slovne a fyzicky hrubej neslušnosti, či výtržnosti v podobe napadnutia poškodenej nedopustil verejne,
t.j. podľa § 122 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ani na mieste verejnosti prístupnom.
Konanie obžalovaného, počas ktorého manipuloval s plynovou bombou v prítomnosti poškodenej tak,
že ju vybral spod kuchynskej linky, odmontoval z nej uzáver a verbalizoval úmysel za jej pomoci vyhodiť
dom do vzduchu, podľa súdu, nebolo spôsobilé naplniť ani skutkovú podstatu úmyselného zločinu
všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona, a to ani v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona, rovnako tak nešlo o konanie ani na úrovni nedbanlivostného prečinu všeobecného
ohrozenia podľa § 285 Trestného zákona. Obžalovaný i poškodená zhodne potvrdili, že mali vedomosť,
že bomba bola v čase, keď s ňou manipuloval obžalovaný, prázdna a keďže si mal chcieť pripraviť
jedlo, z dôvodu jej nepoužiteľnosti, manipuloval s ňou primárne za účelom jej výmeny za plnú použiteľnú
plynovú bombu.
Na základe vykonaného dokazovania, po skutkovom a právnom zhodnotení jeho výsledkov, súd teda
dospel k záveru, že sa nepodarilo jednoznačne, bez dôvodných pochybností, vyskladať ucelenú reťaz
usvedčujúcich dôkazov o vine obžalovaného vo vzťahu k stíhanému prečinu nebezpečného vyhrážania
ani k žiadnemu inému z trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona.
Nakoľko ale samotný obžalovaný časť skutku priznal a jeho priznanie korešponduje s časťou pôvodne
podaného trestného oznámenia a aj so zmenenou výpoveďou svedkyne poškodenej na hlavnom
pojednávaní ako jedinej priamej svedkyne, možno konštatovať, že obžalovaný sa v deň stíhaného skutku
mal dopustiť konania, ktoré vykazuje znaky protiprávnosti na úrovni možnej deliktuálnej zodpovednosti,
keďže v trestnom konaní preukázané vulgárne osočovanie a fyzické inzultovanie vlastnej družky
v spoločnej domácnosti, manipulovanie s prázdnou plynovou bombou za súčasného verbalizovania
zámeru vyhodiť obydlie „do luftu“ a suicidálne proklamácie za použitia kuchynského noža predstavujú
také konanie dospelej fyzickej osoby pod vplyvom alkoholu, ktoré bolo spôsobilé narušiť bezproblémové
a nekonfliktné občianske spolunažívanie medzi blízkymi osobami. Teda súd dospel k záveru, že
preukázané konanie obžalovaného by nemalo ostať nepovšimnuté na úrovni deliktuálnej zodpovednosti.
Tu súd poukazuje na znenie skutkovej vety priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
ustanovenia § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,
drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním.
Podľa § 20 odsek 1, odsek 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
(1) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať,

prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do
plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné
stíhanie.
V tejto veci sa stíhaného skutku v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 12.07.2024 mal
obžalovaný dopustiť dňa 11.07.2024, pričom od vznesenia obvinenia sa trestné konanie vedie bez
prerušenia. Na základe uvedeného teda nie sú pochybnosti o tom, že k uplynutiu dvojročnej lehoty na
prejednanie priestupku nedošlo.
Vo veci priestupkov nie sú oprávnené konať a rozhodovať súdy, ale v zmysle § 52 zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.
Aj keď v zmysle daného zákonného ustanovenia majú priestupky prejednávať obvodné úrady, tieto boli s
účinnosťou od 1. októbra 2013 zrušené zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
v znení neskorších zmien. Podľa § 9 odsek 1 tohoto zákona platí, že obvodné úrady zriadené podľa
predpisov účinných do
30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
To znamená, že na prejednanie priestupkov sú v prvom rade príslušné okresné úrady a sídla a územné
obvody okresných úradov sú podľa jednotlivých úsekov štátnej správy v zmysle § 3 uvedené v prílohe
č. 1 a 2 k tomuto zákonu.
Miestne príslušným na prejednanie priestupku je pritom podľa § 55 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok
spáchaný. Z daného dôvodu bola vec postúpená Okresnému úradu Kežmarok, odboru všeobecnej
vnútornej správy, pretože čin bol spáchaný v územnom obvode tohto okresného úradu.
Súd preto obžalovaného neoslobodil rozsudkom z dôvodu podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku,
že nejde o trestný čin, rešpektujúc zásadu ne bis in idem, aby nevytvoril prekážku meritórneho
rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodol na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 280 odsek 2
Trestného poriadku o postúpení trestnej veci vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu na
prejednanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
Nárok na náhradu škody si svedkyňa poškodená v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku do
skončenia vyšetrovania riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, neuplatnila, preto súd v tomto uznesení
svedkyňu poškodenú samostatným výrokom analogicky podľa 288 odsek 3 Trestného poriadku
neodkázal s jej nárokom na civilný proces, ani na konanie pred iným príslušným orgánom.
Znalkyňa z odvetvia psychiatrie odporúčala uložiť obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou. Ochranné liečenie je podľa § 33 písmeno a/ Trestného zákona druhom ochranného
opatrenia, pričom ochranné opatrenia spolu s trestami predstavujú podľa § 31 odsek 1 Trestného
zákona sankcie podľa Trestného zákona, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu
alebo činu inak trestného. Podľa § 31 odsek 3 Trestného zákona, ochranné opatrenie je ujma na
osobnej slobode aebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného
zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (teda nie pred
potencionálnym priestupkom). Z dôvodu rozhodnutia o postúpení trestnej veci na priestupkové konanie,
nebolo možné v zmysle Trestného zákona rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia. Súd samostatným
uznesením nerozhodoval o zamietnutí návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia, pretože
návrh výslovne nebol podaný v rámci obžaloby ani prednesený v priebehu trestného súdneho procesu
po podaní obžaloby, prokurátor ho predniesol len v rámci záverečnej reči, v ktorej zotrval na uznaní viny
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby a súčasne súdu navrhoval uložiť obžalovanému konkrétny
druh trestu a ochranné liečenie.
podľa prokurátora mal byť odôvodnený záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
a na chránenej osobe - blízkej osobe,