Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/15/2024 z 11. 3. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 11. marca 2025, sp. zn. 19C/15/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724201011.1
Okresný súd Poprad | 19C/15/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724201011.1 | 2025-03-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 145 ods. 1 CSP, § 144 CSP, § 146 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa7953e3-9c7b-4f67-8989-c83dbda4df4a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201011.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
19C/15/2024
8724201011
11. 03. 2025
JUDr. Iveta Jenčová
ECLI:SK:OSPP:2025:8724201011.1

Uznesenie
19C/15/2024
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Fermik, s.r.o., IČO: 47 421 509, so sídlom Námestie sv.
Egídia 36/83, 058 01 Poprad, právne zastúpený: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 51 289 610, so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, proti žalovaným: 2) A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX A. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária LEGITY s.r.o., IČO: 53 063
040, so sídlom Žriedlová 3,040 01 Košice - Staré Mesto, 3) E. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX
XX G., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
19C/15/2024
I. Súd konanie n e z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Z konania vedeného pod sp. zn. 11C/3/2017 bol vylúčený na samostatné konanie návrh žalobcu
voči žalovanému v 2.rade a voči žalovanej v 3.rade. Súd uznesením sp. zn. 11C/3/2017-745 zo dňa
15.1.2024, právoplatným dňa 29.2.2024 rozhodol nasledovne:
„Súd vylučuje na samostatné konanie nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanému 2/ a žalovanej 3/:
I. Žalovaní č. 2 a č. 3 sú povinní vypratať nehnuteľnosti, a to: - byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí
bytového domu, číslo vchodu: 0, so súp. č. 808, druh stavby: bytový dom, popis stavby apartmánový
dom časť B, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 699/172 o výmere 800 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu prináležiaci k bytu vo veľkosti 576/10000 - spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom
registra „C“ parc. č. 699/172 o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prináležiaci
k bytu vo veľkosti 576/10000 zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálny
odbor, pre k.ú. A. D., H. A. D., okres Poprad.
II. Žalovaní č. 2 a č. 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.570,56 €.
III. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a trovy súdneho konania.“
2. Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2024 bol právnym zástupcom žalobcu vzatý vylúčený návrh
späť so žiadosťou o zastavenie konania. Právny zástupca uviedol, že vzhľadom na vyriešenie nároku
spoločnosti Fermik, s.r.o. vzťahujúceho sa k bytu č.43 (v konaní sp. zn. 11C/3/2017, kde bol vyhlásený
rozsudok voči žalovanému 1) I. B. a určené vlastníctvo k tomuto bytu v prospech žalobcu), nemá záujem
pokračovať v časti konania, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie, a ktoré sa týka nárokov vo
vzťahu k bytu č.XX.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
4. Súd späťvzatie žaloby zaslal na zaujatie procesného stanoviska žalovaným, keďže ide o konanie,
v ktorom sa konalo a pojednávalo už niekoľko rokov a súhlas žalovaných pre zastavenie konania bol
relevantný v súlade so zákonnou úpravou.
5. Žalovaný v 2.rade, zastúpený právnym zástupcom, písomným podaním súdu oznámil, že nesúhlasí
so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Uviedol, že napriek rešpektovaniu skutočnosti, že žalobca
má dispozičné oprávnenie so žalobou nakladať, nie je zrejmé, akým zámerom, či záverom má byť terajší
postoj žalobcu po vyše 7. rokoch vedeného konania usporiadať právne vzťahy mimosúdnou cestou,
čo podľa názoru žalovaného ani nie je možné s prihliadnutím na skutkové, či právne rozpory medzi
stranami sporu indikované. Nie je mu známe, na základe akého právneho dôvodu, právneho titulu, či
iných skutkových alternatívne právnych skutočností dospel žalobca k záveru o späťvzatí žaloby, nakoľko
mu musí byť zrejmé, že doposiaľ nie je v akomkoľvek rozsahu usporiadaný právny (najmä užívací
vzťah) k nehnuteľnosti, pričom žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľnosti – bytu č. 42 podanou
(zmenenou) žalobou zo dňa 28.05.2019, resp. návrhom na zmenu žaloby zo dňa 21.08.2019, v zmysle
čoho súd pripustil vstup žalovaného 2. do konania (či následne v rámci konania aj žalovanej v 3. rade
do konania, a to v zmysle žalobcovho podania zo dňa 10.05.2023, ktorému súd vyhovel v zmysle
Uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 06.07.2023, sp. zn. 11C/3/2017-615), pričom žalobcovi
bolo a muselo byť v rámci konania zrejmé, že ide o užívanie žalovanými na základe jemu potenciálne
známeho právneho titulu minimálne zo súdneho konania, a to s odkazom na Zmluvu o nájme bytu zo
dňa 01.12.2011 (č. listu v súdnom spise 11C/3/2017- 509 – 512), resp. samotným súdom pripustenú
premisu o dlhodobom prenájme dotknutej nehnuteľnosti žalovanými.
Žalobca opomína z konania zrejme viaceré už známe skutkové či právne „nevypovedané“ špecifiká vo
vzťahu k meritu veci, a teda z povahy merita veci iniciovaného žalobcom, resp. podanou žalobou k
uplatnenému nároku sa vyabstrahovali dnes už viaceré možné nesúrodé dôsledky späté s dotknutou
nehnuteľnosťou, bytom č. 42 prihliadnuc na „nemožný stav“ rešpektovania žalobcom sledovaného
zrejmého zastavenia konania s presahom na známy „nedoriešený“ hmotnoprávny vzťah z konania medzi
stranami sporu neupravený osobitnými právnymi predpismi (najmä medzi žalobcom a žalovaným v 2.
rade, či žalovanou v 3. rade k nehnuteľnosti), na ktorom z neznámych príčin v zmysle späťvzatia žalobca
viac už „nemá“ nestotožniteľný záujem pokračovať v predmetnej časti konania, a to prekvapivo odlišne
od celého priebehu konania, v zmysle ktorého sa domáhal vypratania sporom dotknutých nehnuteľnosti.
Predmetným postupom i pripustením späťvzatia by došlo k narušeniu princípov právnej istoty,
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a rovnako by došlo k neúmernému i závažnému ohrozeniu práv i
oprávnených záujmov žalovaného v 2. rade či žalovanej v 3. rade, najmä čo do možného „prehliadania“
užívacieho titulu k nehnuteľnosti, a ktorý bol rovnako aj predmetom už uskutočneného dokazovania,
prejednania veci samej, či prieskumu z hľadiska miery i závažnosti ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného v 2. rade, či žalovanej v 3. rade.
Rovnako závažným dôvodom v riadnom zákonnom ďalšom vedení súdneho konania je fakt, že samotný
predbežný právny názor súdu vo veci samej už zmienený k meritu veci bol nasledovný: „ ... ex tunc potom
platí nájomná zmluva, čím by následne neexistoval dôvod na vypratanie, ani na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd teda bude skúmať aj práva žalovaných k predmetným bytom a posudzovať ich, a to aj s
ohľadom na dobré mravy, či sú platné a aký majú vplyv na žalobcom požadovaný výsledok v spore. ...“. Je
preto naďalej dôležité vo veci samej sa venovať nárokom najmä žalovaných v 2. rade i 3. rade, a to najmä
k téme užívacieho práva (titulom nájomného vzťahu) s presahom na dobré mravy, nakoľko žalovaný v 2.
rade, či žalovaná v 3. rade disponibilne plne, riadne a bez akýchkoľvek pochýb užívajú, či majú užívací
titul k nehnuteľnosti, resp. odvodzujú si navzájom od seba tento užívací titul ako manželia (napriek
viacerým diskrepanciám či podľa názoru žalovaného v 2. rade nezákonným prístupom zo strany žalobcu,
ktorý sa potenciálne účelovým konaním či „nesúrodými“ právne nepredvídateľnými i neobhájiteľnými
krokmi snaží domôcť plnej disponibilnosti z hľadiska užívania s nehnuteľnosťou), pričom žalovaný v 2.
rade/žalovaná v 3. rade boli nútení z hľadiska ochrany ich oprávnených záujmov využiť dostupné právne
prostriedky smerujúce k možnému odstráneniu či zamedzeniu rigorózneho konania žalobcu k dotknutej
nehnuteľnosti, v dôsledku čoho je toho času vedené na príslušných orgánoch činných v trestnom
konaní konanie (príkladmo konanie vedené pod ČVS: ORP-175/3-VYS-PP-2024 - Okresné riaditeľstvo

policajného zboru v Poprade, Odbor kriminálnej polície). Je náležité zobrať na zreteľ, že možné dôsledky
zastavenia konania z hľadiska neexistencie toho času žiadnych dôvodov, či novôt v konaní (ktoré
žalobca nešpecifikoval pri späťvzatí) i z hľadiska skutočnosti, že potenciálne zastavenie konania by
vytvorilo v podstate nežiadúci skutkový, či právny stav, a to stav nereflektovania úpravy pomerov medzi
stranami sporu z hľadiska aj vypratania nehnuteľnosti (s presahom najmä v súdnom konaní zmienený i
už dokazovaný právny užívací nárok žalovaného v 2. rade, či žalovanej v 3. rade k nehnuteľnosti), pričom
týmto postupom súdu by miera ohrozenia práv a právom chránených záujmov na užívaní nehnuteľnosti
žalovaným v 2. rade, či žalovaným v 3. rade bola dokonaná, a teda žalobca či žalovaní by boli nútení
opakovane generovať len ďalšie potenciálne súdne spory, kde meritom veci samej by bolo opakované
izolovanie sa na prejednanie totožnej problematiky k nehnuteľnosti. S ohľadom na stav i štádium tohto
súdneho konania s prihliadnutím na jeho dĺžku a vykonané dokazovanie, či viacnásobne generované
listinné, či iné dôkazy, žalovaný nepovažuje takýto postup súdu za potenciálne zákonný, hospodárny
a ani účelný prihliadnuc na zásady súdneho konania definované v CSP. Dal do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Obo/81/2010 a sp. zn. 4Cdo/136/2010.
Nakoľko sa žalobca dopustil podľa názoru žalovaného neetického i nemorálneho postupu, keď napriek
nie právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej vstúpil i zotrval v nehnuteľnostiach dotknutých (aj
historicky) meritom veci samej, o čom svedčí aj samotné zmienené trestné konanie, a preto je náležité
cez prizmu aj tejto skutkovej okolnosti zhodnotiť neosvedčenie právnej podmienky na strane žalobcu
smerujúcej k zastaveniu konania. Amorálne, v rozpore s dobrými mravmi, či s prihliadnutím na nie
menej ekonomický závažný charakter by bolo možné vzhliadať tento potenciálne tendenčný postup
žalobcu spätý so zastavením konania v tom rozsahu, keď najmä žalovaný v 2. rade od „sporného“
nadobudnutia zhodnotil nehnuteľnosť zo štádia obstarávaného (neskolaudovaného/rozostavaného)
holobytu na plne zariadený i obývateľný apartmán/byt (pričom táto skutková okolnosť či iná právna
konsekvencia by mala ostať bez povšimnutia), alternatívne keď žalovaná v 3. rade hradí a aj v minulosti
hradila náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, pričom v predmetnom rozsahu a pri neprihliadnutí aj
na tieto skutkové okolnosti by bolo možné v priebehu súdneho konania hodnotiť zastavenie konania ako
predčasné, či nepredvídateľné, alternatívne na prospech žalobcu, nakoľko nároky späté s vyprataním a
už viacnásobne zmieňovaným užívacím (nájomným) titulom by ostali nevyporiadané a vágne pre všetky
strany sporu konaním dotknuté, resp. uplatneným prístupom súdu smerujúc k zastaveniu konania by
takýto výkon oprávnenia súdu generoval len ďalšie a viaceré možné súdne konania, resp. tento izolovaný
postup súdu mohol by byť považovaný za arbitrárny a nezodpovedal by právu na súdnu ochranu či
spravodlivý súdny proces. Žalovaný žiadal vo veci ďalej konať, žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na
100 % náhradu trov konania.
6. Totožne so žalovaným v 2.rade sa vyjadrila aj žalovaná v 3.rade, so späťvzatím žaloby a zastavením
konania nesúhlasila, navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na 100 % náhradu trov konania.
7. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v písomných vyjadreniach trval na zastavení konania.
Uviedol, že dôkazné bremeno existencie vážnych dôvodov pre nezastavenie konania nesú žalovaní, títo
ho nepreukázali. Vo vzťahu k žalovanému A. B., ktorý poukazoval aj na prebiehajúce trestné konanie,
to sa podľa vedomostí žalobcu týka bytu č. 43, nie bytu č. XX, čiže s predmetom tohto konania nemá
nič spoločné. V zásade ale ani predmetné trestné konanie netvorí „vážny dôvod“, ktorým by bolo možné
odôvodniť nesúhlas so späťvzatím žaloby. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/162/2002,
podľa ktorého „za vážny dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby na vypratanie bytu nemožno
považovať okolnosť, že súbežne s týmto občianskoprávnym konaním prebieha trestné konanie proti
žalovanému pre trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a nebytovému priestoru.“.
Pri samotnom posudzovaní nesúhlasu so späťvzatím žaloby zo strany A. B. je potrebné zohľadniť
skutočnosť, že v priebehu súdneho konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že proti A.
B. je podaná žaloba nedôvodne. Touto skutočnosťou je práve predložená nájomná zmluva, na základe
ktorej má byť nájomcom bytu č. XX B. B., a nie Vladimír Martaus. Pokiaľ ide o žalovanú B. B., po jej
pristúpení do konania nebolo vykonané ani predbežné prejednanie sporu, ani pojednávanie, na ktorom
by sa pojednávalo vo veci samej ohľadom nárokov k bytu č. XX, keďže aj na pojednávaní konanom dňa
15.1.2024 boli tieto nároky vylúčené na samostatné konanie. Na nesúhlas Márie Martaus s späťvzatím
žaloby teda nie je možné prihliadať. Žalovaná nevstúpila do konania na základe prevodu alebo prechodu
práv a povinností z niektorého z pôvodných účastníkov konania, ale na základe rozšírenia žaloby
voči nej. Teda predmetným pristúpením Márie Martaus do konania žalobca uplatnil svoje práva voči
novému subjektu. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR Obdo V R 32/2004: „Ak žalobca predmet
konania uplatnil voči dvom subjektom, potom v rámci jeho dispozičného práva môže vziať žalobu voči

ktorémukoľvek z nich alebo aj voči obom, a za splnenia podmienok stanovených v § 96 OSP. Keďže
vo veci došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1.) skôr, než sa začalo pojednávanie , nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby je neúčinný, na čo správne poukázal aj odvolací súd v odôvodnení
dovolaním napadnutého uznesenia. Vo veci, v ktorej žaloba smeruje voči viacerým žalovaným, žalobca
môže vziať späť žalobu aj voči jednému z nich. Nesúhlas toho žalovaného, voči ktorému k späťvzatiu
nedošlo, s týmto čiastočným späťvzatím žaloby je právne neúčinný.“.
8. Po zaslaní vyjadrenia žalobcu žalovaným, títo súdu opätovne doručili svoje písomné stanovisko.
Žalovaný v 2.rade uviedol, že žalobca sa preukázateľne viac ako 7 rokov v rámci súdneho konania
(pôvodne vedené pod sp. zn. 11C/3/2017) snaží úspešne uplatniť svoj nárok na vypratanie bytov č.
XX a č. 43. Po tom pravdepodobne žalobca, čo zistil, že byt č. XX a č. 43 užíva žalovaný v 2. rade,
resp. žalovaná v 3. rade, s najväčšou mierou pravdepodobnosti ako „poškodený“ inicioval návrhy na ich
pristúpenia do konania. Žalobcov účel sledovaný žalobou zostával po celý čas zachovaný, a to dosiahnuť
vypratanie predmetných bytov ich skutočnými užívateľmi. To sa mu doposiaľ zákonným a právom
aprobovaným spôsobom, či prostriedkami, podľa názoru žalovaného v 2. rade nepodarilo. Účelovo a v
rozpore s dobrými mravmi sa mu (prihliadnuc na ním uplatňované postupy či možne nezákonné kroky)
iba fakticky a protiprávne podarilo uskutočňovať kroky zrejme smerujúce k sťaženiu fakticity užívania
uvedených bytov skutočnými i hodnovernými užívateľmi, čo v konaní vo veci samej viacnásobne bolo
pretraktované, či verifikované.
Nájomný vzťah žalovaného v 2. rade a žalovanej v 3. rade bol, resp. naďalej je neustále spochybňovaný,
resp. nerešpektovaný výlučne žalobcom. To všetko napriek vedomosti žalobcu o existencii Zmluvy o
nájme bytu č. 42 uzatvorenej podľa § 663 a nasl. a § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa
01.12.2011 medzi žalovanou v 3. rade ako nájomníčkou a obchodnou spoločnosťou STAVREA – TATRY,
s. r. o., so sídlom Lučivná 60, 059 31 J., IČO: 36485110, ako prenajímateľom – v rozhodnom čase
vlastníkom bytu č. XX, resp. vedomosti o existencii Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.06.2016 medzi
žalovaným v 2. rade ako nájomcom a žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom, a to v rozhodnom
čase nesporným vlastníkom bytu č. 43. V priebehu posledného obdobia došlo k viacerým zrejme
neoprávneným vstupom, či iným protiprávnym aktom žalobcu a jeho konateľov, či nimi inštruovaných
osôb vo vzťahu k bytu č. 43 a č. XX. Toto nezákonné konanie sa následne stalo predmetnom viacerých
trestných konaní, ktoré trvajú dodnes. Žalovaný uviedol viaceré spisové značky týchto konaní vedených
na OR PZ Poprad, OKP a navrhol, aby si súd vyžiadal správu o uvedených konaniach v rozsahu
uvedenia/stotožnenia podnetu/ trestného oznámenia, na podklade ktorého boli začaté, resp. sú vedené,
čoho sa týkajú, resp. čo je ich predmetom z hľadiska merita veci.
Žalovaný v 2. rade má za to, že v tomto „vylúčenom“ konaní sa ho žalobca domnelo rafinovaným
spôsobom snaží postaviť mimo sporu o užívanie bytov č. 43 a č. XX. Vo vzťahu k bytu č. 43 sa mu to
čiastočne aj zrejme domnelo darí, a to i na základe závažných procesných pochybení, ktorých sa dopustil
Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/3/2017, a ktoré vo vyjadrení špecifikoval.
Okrem iného tiež uviedol, že Uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie je v súlade s ust. §
273 ods. 2 CSP takým uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, a teda ktorým súd nie je
viazaný. Príslušne konajúci súd tak stále má možnosť čiastočne zhojiť nedostatky jeho procesného
postupu, a pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/3/2017 bez ohľadu na „takto nešťastne“
vydané Uznesenie. V konečnom dôsledku nebol ani akýkoľvek racionálny, no najmä zákonný dôvod na
vylúčenie nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade na samostatné konanie. O to viac vtedy, keď časť
konania vedeného voči žalovanému v I. rade sa súbežne skončila vydaním meritórneho rozhodnutia.
Poukázala na ust. § 166 ods. 2 CSP.
V žalobe žalobcu po vykonaní jej rôznych zmien boli uvádzané veci týkajúce sa bytu č. XX a č. XX.
Účastníkmi vzťahov k bytom č. 43 a č. 42 boli žalobca, ako aj žalovaní v 1., 2. a 3. rade, pričom právne,
ale aj faktické a rodinné vzťahy účastníkov minimálne na strane žalovaných boli rôzne popreplietané,
nadväzovali na seba, pričom ich nepochybne bolo potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti a nie
izolovane v samostatných konaniach. Zároveň počas 7 rokov vedeného konania boli v tomto predložené
rôzne vyjadrenia a dôkazy, ktoré sa týkali obidvoch bytov (akýmikoľvek stranami sporu). Nebol preto
podľa názoru žalovaného v 2. rade akýkoľvek rozumný, zákonný, či ani len vecný dôvod na vylúčenie
časti nároku na samostatné konanie, tak ako to „procesne nespôsobilo“ učinil súd.
Poukázal tiež na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. V čase uzatvorenia
Zmluvy o nájme bytu č. 42 medzi obchodnou spoločnosťou STAVREA – TATRY, s. r. o., a žalovanou v 3.
rade, mala obchodná spoločnosť STAVREA – TATRY, s. r. o., v zmysle Obchodného registra Slovenskej
republiky ako jeden z predmetov podnikania zapísaný prenájom nehnuteľností, a to odo dňa 10.04.2003
do dňa 20.10.2014. V čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu č. XX v roku 2011, teda obchodná spoločnosť

STAVREA – TATRY s. r. o. konala v pozícii dodávateľa, resp. v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalovaná v 3. rade pritom počas celého priebehu trvania nájomného vzťahu je
v pozícii spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nadobudnutím bytu č. 42 vstúpil žalobca do
právneho postavenia predchádzajúceho vlastníka a prenajímateľa, t. j. obchodnej spoločnosti STAVREA
– TATRY s. r. o. Vzhľadom na to, že i samotný žalobca v zmysle zápisu údajov v Obchodnom registri
Slovenskej republiky podniká v oblasti prenájmu nehnuteľností, niet pochýb o tom, že vzťah medzi
žalobcom a najmä žalovanou v 3. rade z titulu Zmluvy o nájme bytu č. 42 je vzťahom spotrebiteľským.
Žalovaný v 2. rade, ako manžel žalovanej v 3. rade, si od nej odvodzuje právo užívať byt č. XX, resp.
nájomné právo k tomuto bytu, a preto z uvedeného dôvodu má za to, že ním uplatňovaná argumentácia
aj v tomto rozsahu je na mieste a je spôsobilá požívať náležité právne účinky/právnu ochranu. Preto spor
medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade je jednoznačne sporom spotrebiteľským, kde súd je povinný
dbať na ochranu slabšej strany a v tej súvislosti uviedol, že konajúci súd viacnásobne porušil ustanovenia
týkajúce sa spotrebiteľských sporov, o ktoré išlo/ide v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/15/2024, resp.
pôvodne pod sp. zn. 11C/3/2017, a to či už vo vzťahu k žalovanej v 3. rade alebo žalovanému v 2. rade.
Okresný súd Poprad svojimi procesnými rozhodnutiami spočívajúcimi v pripúšťaní zmien žalôb žalobcu
v rozpore so zákonom zvýhodnil práve žalobcu. Ak by k takémuto protiprávnemu konaniu zo strany súdu
nedošlo, mohli žalovaní už dávno preukázať, že žalobcov nárok je nedôvodný, a teda, že žaloba má byť
zamietnutá. Tým by došlo k odstráneniu akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k trvaniu/existencii nájmu
bytu č. 42 zo strany žalovanej v 3. rade (odvodene aj žalovaného v 2. rade v tomto rozsahu).
Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, ktorý s poukazom na ust. § 146 ods. 1 druhá
veta CSP uvádza, že sa na nesúhlas žalovanej v 3. rade so späťvzatím žaloby nemá prihliadať. Konanie
vo veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 19C/15/2024, bolo vyčlenené na samostatné
konanie z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 11C/3/2017, a to na základe návrhu žalobcu. V
konaní vedenom pod sp. zn, 11C/3/2017 si žalobca prvýkrát uplatnil nárok vo vzťahu k bytu č. XX
podaním s názvom: „Zmena žaloby/Návrh na vydanie neodkladného opatrenia“ zo dňa 05.11.2018. Od
tohto momentu bol predmetnom konania vedeného pod sp. zn. 11C/3/2017 nárok žalobcu na vypratanie
bytu č. XX. Podaním zo dňa 28.05.2019 s názvom: „Zmena žaloby/Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného
proti zabezpečovaciemu opatreniu“ rozšíril žalobca nárok na vypratanie bytu č. XX aj vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade, pričom následne podaním zo dňa 21.08.2019 navrhol jeho pristúpenie do konania,
ktorému bolo vyhovené. Od toho času sa uskutočnilo viacero pojednávaní, ktorých predmetom bolo aj
prejednanie nároku žalobcu vo vzťahu k bytu č. XX. Pojednávanie dňa 15.01.2024 bolo začaté ešte
ako pojednávanie pod sp. zn. 11C/3/2017, pričom jeho účastníkmi mali byť aj žalovaná v 3. rade a
žalovaný v 2. rade, keďže sa voči nim uplatňoval nárok na vypratanie bytu č. XX. Obaja žalovaní sa
však predmetného pojednávania nezúčastnili. To však nič nemení na tom, že toto pojednávanie bolo
začaté, resp. jeho predmetom bol aj nárok na vypratanie bytu č. XX, pričom k vylúčeniu nároku k bytu
č. 42 na samostatné konanie došlo až neskôr v priebehu predmetného pojednávania. Pred vylúčením
veci – nároku k bytu č. XX na samostatné konanie ešte príslušne konajúci súd stihol pripustiť zmenu
žaloby žalobcu, kde okrem iného došlo aj k zmene v tom smere, že žalobca navrhol v bode 3 petitu,
aby súd uložil povinnosť žalovanej v 3. rade a žalovanému v 2. rade vypratať byt č. XX. Uznesenie o
vylúčení veci na samostatné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2024. Do toho času existovalo
iba jedno konanie (sp. zn. 11C/3/2017), ktorého účastníkmi boli aj žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade.
Pojednávanie vo veci samej uskutočnené dňa 15.01.2024 tak je nepochybne potrebné považovať za
uskutočnené pojednávanie vo veci samej, na účely prihliadania na nesúhlas žalovaných so späťvzatím
žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP. Na nesúhlas žalovanej v 3. rade so späťvzatím žaloby je
potrebné bezpochyby prihliadať. O. i. ust. § 146 ods. 1 CSP neustanovuje, že na účely posúdenia,
či sa uskutočnilo pojednávanie alebo predbežné prejednanie vo veci pred späťvzatím žaloby, má súd
prihliadať na konkrétny moment vstupu toho – ktorého účastníka do konania.
V ďalšom poukázal na Uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2024, sp. zn. 20C/59/2024-20,
ktorým tento rozhodol, že žalobca (v pozícii žalovaného) je povinný zdržať sa konania, ktorým by
obmedzoval žalovanú v 3. rade (v pozícii žalobkyne) a zasahoval do výkonu jej užívacieho práva
vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme, predmetom ktorej je nájom bytu č. 42 žalovanou v 3. rade.
Predmetné uznesenie však napriek jeho vykonateľnosti žalobca nerešpektuje a žalovanej v 3. rade (ako
aj žalovanému v 2. rade) naďalej bráni v užívaní bytu č. XX, o čom svedčia viaceré zásahy do práv
žalovaného v 2. rade či žalovanej v 3. rade.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že aj po 7 rokoch vedenia sporu o vypratanie bytu č. XX je
jeho užívanie žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade naďalej sporné. Napriek tomu žalobca „odrazu“
prestal mať záujem na vyriešení otázky nájomného vzťahu žalovanej v 3. rade a žalovaného v 2. rade

k bytu č. XX, a späťvzatím žaloby sa zrejme účelovo snaží ukončiť konanie vedené Okresným súdom
Poprad pod sp. zn. 19C/15/2024.
Nerešpektovanie práva užívania bytu č. XX žalovanými zo strany žalobcu však neprestalo, tento
prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov dokonca v poslednom čase zintenzívnil svoje žalovaným
protiprávne akty vo vzťahu k žalovaným a bytu č. XX. Jediným záverom, ktorý preto možno vyvodiť
z tohto konania žalobcu, kedy na jednej strane nerešpektuje užívacie právo žalovanej v 3. rade a
žalovaného v 2. rade k bytu č. XX, pričom zároveň nemá záujem na vyriešení tohto sporu v súdnom
konaní je, že žalobca sa snaží „zobrať spravodlivosť do svojich rúk“ a žalovaných rôznym protiprávnym
a nezákonným konaním vyštvať z bytu č. XX.
Popísaný skutkový a právny stav je podľa názoru žalovaného v 2. rade nepochybne dostačujúci na to,
aby mohol byť považovaný za tak vážny dôvod, pre ktorý súd konanie nezastaví, ak žalovaný nesúhlasí
so späťvzatím žaloby.
Viac ako 7 rokov trvajúci stav, kedy žalobca doslova šikanózne z pozície vlastníka bytu č. XX zasahuje
do nájomných práv žalovanej v 3. rade a žalovaného v 2. rade je ďalej neudržateľný. Preto je daný
jednoznačný záujem zo strany týchto žalovaných, ale aj žalobcu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
19C/15/2024 bolo rozhodnuté o tom, či žalovaná v 3. rade užíva byt č. 42 legitímne a oprávnene, alebo
či naopak je povinná tento byt aj so žalovaným v 2. rade vypratať.
O to viac je daný záujem na meritórnom rozhodnutí veci, keď žalovaná v 3. vyplatila sumu nájomného
z titulu Zmluvy o nájme vopred. V súčasnosti jej však je bránené v užívaní bytu č. 42 žalobcom,
čím dochádza nie len k zásahu do práv žalovaných ako nájomcov, no zároveň k potenciálnemu
bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu (keďže byt s najväčšou mierou pravdepodobnosti
prenajíma tretím osobám) a zrejme k súbežnému vzniku škody na strane žalovanej v 3. rade. Nevydanie
meritórneho rozhodnutia v danej veci, no naopak zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby bez
najmenších pochýb bude tak či tak viesť k vzniku ďalších sporov, iniciovaniu ďalších súdnych (civilných
a trestných) konaní, a teda prehĺbeniu stavu právnej neistoty.
Žalovaný v 2.rade zhrnul závažné dôvody, pre ktoré je potrebné v konaní pokračovať nasledovne:
- nerešpektovanie nájomného vzťahu žalovanej v 3. rade a analogicky aj žalovaného v 2. rade k bytu
č. XX a č. 43 zo strany žalobcu,
- protiprávne zásahy žalobcu a jeho konateľov do užívacieho práva žalovaných k bytu č. XX a č. 43,
- súčasný vznik škody na strane žalovanej v 3. rade, ktorá nájomné za užívanie bytu č. XX uhradila
vopred do roku 2031, no v súčasnosti je jej bránené v jeho užívaní žalobcom,
- vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu z titulu nespotrebovaného nájomného, ako aj z
toho dôvodu, že žalobca nie len že znemožňuje žalovaným užívať byt č. XX, resp. historicky aj č. 43, no
ešte ho aj prenajíma iným – tretím osobám, z čoho dosahuje zisk,
- viacnásobné nezákonné pripustenie zmeny žaloby žalobcu, čo malo za následok zásah do práv
žalovaných,
- nezákonnosti Rozsudku Okresného súdu Poprad pre zmeškanie zo dňa 15.01.2024, sp. zn.
17C/3/2017 (správne 11C/3/2017; pozn. súdu),
- nejasnosti, čo je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 19C/15/2024, resp. či stále prebieha aj
konanie vedené pod sp. zn. 17C/3/2017 (správne 11C/3/2017; pozn. súdu), keďže Uznesenie o vylúčení
veci na samostatné konanie nemá všetky potrebné náležitosti, pričom súdny spis vo vylúčenej veci
neobsahuje žiadne podania vo veci samej okrem podaní týkajúcich sa späťvzatia žaloby,
- vynaloženie veľkého množstvo úsilia, času a finančných prostriedkov do vedených konaní zo strany
žalovaného v 2. rade.
9. Žalovaná v 3.rade súdu rovnako doručila podrobné písomné vyjadrenie, obsahom ktorého bola
aj vzájomná žaloba. Vyjadrenie je obsahovo a argumentačne obdobné, ako vyjadrenie žalovaného
v 2.rade.
Uviedla, že v priebehu posledných niekoľko rokov došlo k viacerým neoprávneným vstupom, či iným
protiprávnym aktom žalobcu a jeho konateľov vo vzťahu k bytu č. XX. Toto nezákonné konanie sa
následne stalo predmetnom mnohých trestných konaní, ktoré trvajú dodnes. O týchto konaniach, kde
spravidla predmetom vyšetrovania je vlámanie sa do bytu č. XX, porušovanie domovej slobody či
neoprávnený zásah do práva k bytu konateľmi žalobcu, má príslušne konajúci súd vedomosť, keďže
rôzne listiny, podania a rozhodnutia v nich vyprodukované sú súčasťou súdnych spisov vo veci vedenej
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 19C/15/2024, resp. pôvodne pod sp. zn. 11C/3/2017. Sú vedené
však aj ďalšie trestné konania, ktoré boli začaté v poslednej dobe, a ktoré sú vedené voči žalobcovi,
resp. jeho konateľom v súvislosti s bytom č. 42 pod sp. zn.: ČVS: ORP-74/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS:
ORP-742/PP-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-583/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-938/PP-PP-2024,

sp. zn. ČVS: ORP-69/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-175/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: 211/3-VYSPP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-938/PP-PP-2024.
Žalobca, ako aj jeho konatelia v rozpore so zákonom naďalej nerešpektujú oprávnenie žalovanej v 3.
rade užívať byt č. 42 z titulu Zmluvy o nájme, pričom rôznym konaním sťažujú či znemožňujú užívanie
bytu č. XX. Tak tomu je aj v poslednom období, kedy žalobca bráni vo faktickom užívaní bytu č. XX
žalovanej v 3. rade a žalovanému v 2. rade. Ako príklad je možné uviesť napr. zamrežovanie vstupných
dverí do bytu č. 42 zo strany konateľa žalobcu E. K. L. dňa 16.07.2024. Toto konanie žalovaného viedlo
oboch žalovaných k domáhaniu sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by príslušný súd uložil
žalobcovi povinnosť spočívajúcu v zdržaní sa obmedzovania žalovanej v 3. rade v užívaní bytu č. XX.
Žalovaná uviedla, že popísaný skutkový a právny stav je podľa jej názoru nepochybne dostačujúci na to,
aby mohol byť považovaný za tak vážny dôvod, pre ktorý súd konanie nezastaví, ak žalovaní nesúhlasia
so späťvzatím žaloby. Viac ako 7 rokov trvajúci stav, kedy žalobca doslova šikanózne z pozície vlastníka
bytu č. XX zasahuje do nájomných práv žalovanej v 3. rade a žalovaného v 2. je ďalej neudržateľný.
Zastavenie konania po 7 rokoch jeho vedenia, kedy spor nesmeruje k jeho zmierlivému ukončeniu,
no naopak došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov, k zintenzívneniu frekvencie, obsahu a následkov
protiprávnych aktov žalobcu, je v rozpore nie len so zásadami efektívnosti, hospodárnosti či právnej
istoty, no prinajmenšom aj s právom žalovaných na súdnu ochranu či dokonca základnými princípmi, na
ktorých tkvie demokratický a právny štát.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení nadväzujúcom na vyjadrenia žalovaných uviedol, že predmet konania
vedeného pod sp. zn. 19C/15/2024 je jasne, zrozumiteľne a určito vymedzený v Uznesení Okresného
súdu Poprad sp. zn. 11C/3/2017 – 745 zo dňa 15.1.2024, ktorým boli nároky žalobcu týkajúce sa bytu
č. XX vylúčené na samostatné konanie. Nároky žalobcu týkajúce sa bytu č. 43boli uplatňované len voči
žalovanému v 1.rade, I. B..
Argumentáciu o aplikácii spotrebiteľskej úpravy považuje žalobca za bezpredmetnú. S poukazom na
ustanovenie § 290 CSP uviedol, že základným predpokladom pre aplikáciu spotrebiteľskej úpravy,
hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, je existencia spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom tohto konania
je uplatňovanie práva na vypratanie bytu č. XX. Pre posúdenie otázky, či sa jedná o spotrebiteľský spor
je podstatná otázka, či Nájomná zmluva so spoločnosťou STAVREA-TATRY, s.r.o. zo dňa 1.12.2011
reálne existuje. Na predloženej fotokópii tejto zmluvy vidno len jeden podpis, a to B. M.. Na nájomnej
zmluve chýba podpis druhého štatutárneho zástupcu spoločnosti. Žalobca uviedol, že poprel pravosť
predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.2011, pretože táto bola predložená len vo fotokópii, pričom do
pojednávania konaného dňa 12.4.2023 sa nikto o takejto zmluve nezmieňoval. Táto nájomná zmluva je
tiež totožná (okrem ceny, keďže ide o väčší byt) s nájomnou zmluvou na byt č. 43, ktorú predložil I. B. ako
dôkaz v súdnom konaní sp. zn. 11C/3/2017. I. B. potvrdil, že žiadna nájomná zmluva zo dňa 1.12.2011
uzatvorená nebola, a taktiež, že žiadne nájomné zaplatené nebolo. Tiež vypovedal, že sa nikdy nestretol
s B. M. a ani ho nepozná. Teda nemohol s ním uzavrieť zmluvu a zaplatiť celé nájomné v hotovosti.
Všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva, že nájomná zmluva k bytu č. 43 bola sfalšovaná, sa týkajú aj
nájomnej zmluvy k bytu č. XX. Keďže zo strany žalovanej nebola nájomná zmluva, na ktorú sa odvoláva,
predložená v originálnom vyhotovení, je argumentácia o aplikácii spotrebiteľskej úpravy bezpredmetná.
Ohľadom nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby zotrval žalobca na svojej predchádzajúcej
argumentácii.
11. Žalovaní následne súdu doručili ďalšie písomné vyjadrenia, v ktorých reagovali na ostatné vyjadrenie
žalobcu a v princípe argumentačne zotrvali na svojich predchádzajúcich písomných stanoviskách vo
vyjadreniach obsiahnutých. Súd mal už z predchádzajúcich vyjadrení dostatok podkladov pre svoje
rozhodnutie o návrhu na zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v časti vylúčenej na samostatné
konanie z konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 11C/3/2017.
12. Z vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd konanie
nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Súd sa oboznámil s obsahom všetkých vyjadrení strán sporu, ako aj s ďalšími listinami v spise
a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade existujú na strane žalovaných nimi prezentované
vážne dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru o potrebe pokračovania v konaní. Súd má teda zato,
že v prejednávanej veci žalovaní uviedli vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasili,

a pre ktoré majú odôvodnený záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu. Súd sa podrobne zaoberal
skutočnosťami tvrdenými oboma procesnými stranami a dospel k záveru, že žalovaní uniesli dôkazné
bremeno o existencii spomínaných vážnych dôvodov. Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou
voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktoré ale nemôžu byť svojvoľné. Pri posudzovaní vážnosti
dôvodov uvádzaných žalovanými súd vzal na zreteľ všetky stranami uvádzané skutkové okolnosti
prejednávanej veci, povahu uplatňovaného nároku a zaoberal sa tým, aké následky by malo zastavenie
konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu, aký dopad by to malo
na postavenie žalovaných, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov
a dospel k záveru, že pri danosti a preukázaní vážnych dôvodov, ktoré má na mysli ustanovenie § 146
ods. 1 Civilného sporového poriadku je odôvodnené konanie v danej veci po späťvzatí žaloby nezastaviť.
14. Ako uviedli aj žalovaní, žalobca po 7. rokoch vedenia predmetného konania, bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu, prestal mať záujem na ďalšom vedení konania voči žalovanému v 2. rade a
žalovanej v 3. rade, a to napriek vedomosti o značnej, preukázateľnej a podľa počtu vedených trestných
konaní v ostatnom čase, aj stupňujúcej sa spornosti vzťahov medzi žalobcom a žalovanými. Meritórne
rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na vypratanie bytu č. XX je nevyhnutné, aby došlo k navodeniu
stavu právnej istoty a usporiadaniu vzťahov k tomuto bytu, aby sa v budúcnosti medzi stranami sporu
neviedli ďalšie súdne konania s tým istým predmetom sporu. Do času právoplatného autoritatívneho
rozhodnutia súdu o nároku žalobcu nie je zabezpečená ochrana práv a záujmov žalovaných (aj po 7
rokoch vedenia sporu o vypratanie bytu č. XX je jeho užívanie žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3.
rade naďalej sporné), ale potenciálne ani samotného žalobcu. Súd má zato, že účel sledovaný žalobou
voči žalovaným v 2. a 3.rade aj naďalej trvá, teda snaha dosiahnuť vypratanie predmetného bytu jeho
užívateľmi, teda práve manželmi A. a B. B.. Užívacie právo žalovaného v 2. rade k bytu č. XX je odvodené
z titulu rodinných väzieb so žalovanou v 3.rade, ktorá je jeho manželkou a užívateľkou bytu na základe
zmluvy o nájme. A ak je táto zmluva žalobcom spochybňovaná, je potrebné, aby v zmysle či už doposiaľ
vykonaného dokazovania, či ešte prípadného jeho doplnenia, bolo práve z dôvodu navodenia právnej
istoty strán sporu, vo veci meritórne rozhodnuté súdom.
15. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2024, sp. zn. 20C/59/2024-20, bolo rozhodnuté,
že žalobca (v pozícii žalovaného) je povinný zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval žalovanú v
3. rade (v pozícii žalobkyne) a zasahoval do výkonu jej užívacieho práva vyplývajúceho zo Zmluvy o
nájme, predmetom ktorej je nájom bytu č. XX. Predmetné uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne (tu žalovaná v 3.rade) síce bolo odvolacím súdom uznesením
sp. zn. 5Co/47/2024-172 zo dňa 5.novembra 2024 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, avšak aj v tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že vo veci samej je vedené konanie pod sp. zn. 19C/15/2017 (správne 19C/15/2024; pozn.
súdu) a samozrejme pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie,
na čo vzhľadom na obmedzený čas, v ktorom o neodkladnom opatrení rozhoduje, nemá ani priestor
dokazovanie vykonávať. Odvolací súd poukazuje na potrebu splnenia ďalších podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, vrátane užívania sporného bytu žalobkyňou (tu žalovaná v 3.rade), ktoré sú
relevantné pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Ako uviedla aj žalovaná v 3.rade, okrem už
skorších trestných konaní, o ktorých mal súd vedomosť, sú vedené aj ďalšie trestné konania, ktoré boli
začaté v poslednej dobe, a ktoré sú vedené voči žalobcovi, resp. jeho konateľom v súvislosti s bytom
č. 42 pod sp. zn.: ČVS: ORP-74/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-742/PP-PP-2024, sp. zn. ČVS:
ORP-583/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-938/PP-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-69/3-VYS-PP-2024,
sp. zn. ČVS: ORP-175/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: 211/3-VYS-PP-2024, sp. zn. ČVS: ORP-938/PPPP-2024. Žalobca tieto skutočnosti nepoprel.
16. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa na nesúhlas žalovanej v 3. rade so späťvzatím
žaloby nemá prihliadať. Na návrh žalobcu bolo konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/15/2024
vylúčené na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 11C/3/2017. V konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/3/2017 si žalobca prvýkrát uplatnil nárok vo vzťahu k bytu č. XX podaním
s názvom: „Zmena žaloby/Návrh na vydanie neodkladného opatrenia“ zo dňa 05.11.2018. Od tohto
momentu bol predmetnom konania vedeného pod sp. zn. 11C/3/2017 nárok žalobcu na vypratanie bytu
č. XX. Podaním zo dňa 28.05.2019 s názvom: „Zmena žaloby/Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti
zabezpečovaciemu opatreniu“ rozšíril žalobca nárok na vypratanie bytu č. XX aj vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade, následne podaním zo dňa 21.08.2019 navrhol jeho pristúpenie do konania, ktorému bolo
vyhovené. Od toho času sa uskutočnilo viacero pojednávaní, ktorých predmetom bolo aj prejednanie

nároku žalobcu vo vzťahu k bytu č. XX. Pojednávanie dňa 15.01.2024 bolo realizované ešte pod sp. zn.
11C/3/2017, na strane žalovaných vystupovala aj žalovaná v 3. rade a žalovaný v 2. rade, voči ktorým
sa uplatňoval nárok na vypratanie bytu č. XX. Pojednávanie sa uskutočnilo, jeho predmetom bol teda aj
nárok na vypratanie bytu č. XX a k vylúčeniu tohto nároku na samostatné konanie došlo až v priebehu
pojednávania. Pred vylúčením veci nároku k bytu č. 42 na samostatné konanie bola pripustená zmena
žaloby, kde okrem iného došlo aj k zmene v tom smere, že žalobca navrhol v bode 3 petitu, aby súd
uložil povinnosť žalovanej v 3. rade a žalovanému v 2. rade vypratať byt č. XX. Účastníčkou konania
v čase začatia pojednávania vo veci samej vedenej pod sp. zn 11C/3/2017 teda bola aj žalovaná v 3.rade
a nárok na vypratanie bytu č. XX bol až následne vylúčený na samostatné konanie. Nemožno teda
neprihliadať na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, ako to tvrdí žalobca.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda konanie v dôsledku späťvzatia žaloby
nezastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia súd bude v konaní pokračovať a v konečnom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.