Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25C/28/2024 z 5. 3. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 5. marca 2025, sp. zn. 25C/28/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724202063.5
Okresný súd Poprad | 25C/28/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724202063.5 | 2025-03-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Citované ustanovenia: § 140 OZ, § 111 CSP, § 118 CSP, § 129 CSP, § 40a OZ, § 140 OZ, § 853 ods. 1 OZ, § 603 ods. 3 OZ, § 229 CSP, § 151 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ee2b8d8-5b74-40df-ab3e-cfcd8a8b3079
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724202063.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
25C/28/2024
8724202063
05. 03. 2025
JUDr. Lucia Baštová
ECLI:SK:OSPP:2025:8724202063.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o.,
so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: C. A. F. G., A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému AKPK s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 55 741 452, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný ako predávajúci je povinný uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu tohto
znenia:
KÚPNA ZMLUVA
Uzatvorená podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
1. Zmluvné strany
Predávajúci: C. A. F. G., A., nar. XX.X.XXXX
bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR
a
Kupujúca: A. B., nar. X.X.XXXX
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR
2. Predmet zmluvy
2.1 Predávajúci predáva a kupujúca kupuje od predávajúceho do svojho vlastníctva nasledovnú
nehnuteľnosť: parcela reg. "E" parc. číslo 2273 - orná pôda o výmere 4719, zapísanej na LV XXXX, obec
E., k. ú. E., okres E., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/5.
2.2 Predávajúci prehlasuje, že predmet kúpy je právne voľný, nebol odpredaný, založený, ani inak právne
zaťažený žiadnymi právami tretích osôb.
3. Kúpna cena a platobné podmienky
3.1 Kúpna cena za predmet kúpy je stanovená na 20.966,10 eur.
3.2 Kupujúca zaplatí kúpnu cenu v celosti na účet predávajúceho pri podpise tejto zmluvy.
4. Ostatné zmluvné dojednania
4.1 Kupujúca prehlasuje, že predmet kúpy pozná a kupuje ho v stave, v akom sa momentálne nachádza.
4.2 Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
kupujúcej podá Správe katastra E. za obe zmluvné strany kupujúca, pričom správny poplatok za vklad
bude hradiť kupujúca.

4.3 Vlastnícke právo k predmetu tejto zmluvy prechádza na kupujúcu vkladom jeho vlastníctva do
Katastra nehnuteľností E..
4.4 Na základe tejto zmluvy sa na liste vlastníctva č. XXXX pre obec E., k. ú. E., okres E. vyznačia
tieto údaje:
Časť A: majetková podstata - bez zmeny
Časť B: vlastník
A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR
- veľkosť podielu 1/5
Časť C: ťarchy - bez zmeny
5. Záverečné ustanovenia
5.1 Účastníci po prečítaní tejto zmluvy vyhlásili, že s jej obsahom súhlasia, porozumeli jej, pričom ich
zmluvná voľnosť nebola nijako obmedzená a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.
5.2 Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, účinnosť dňom
povolenia vkladu vlastníckeho práva Správou katastra E..
5.3 Táto zmluva je vyhotovená v 4 vyhotoveniach. Po jednom obdržia zmluvné strany a 2 pre Kataster
nehnuteľností E..
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu
100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 17.05.2024, po odstránení vád podania
žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu v znení ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobu (po odstránení vád podania) odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
parcela registra E č. 2273- orná pôda o výmere 4719 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
obec E., k. ú. E., okres E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/5. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril
kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/5 k predmetnej nehnuteľnosti.
Vklad kúpnych zmlúv bol povolený správu katastra nehnuteľnosti dňa 22.10.2021 pod I. XXXX/XXXXXXXX/XXXX, dňa 07.01.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2022 pod I. XX/XXXX-XXX/XXXX,
dňa 18.01.2022 pod I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 31.01.2022 pod I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, dňa
16.06.2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2023 pod I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Keďže nebola
účastníčkou predmetných kúpnych zmlúv, navrhla, aby ich zabezpečil súd, a to za účelom upresnenia
kúpnej ceny v navrhovanom petite. Tvrdila, že právni predchodcovia žalovaného ako podieloví
spoluvlastníci pred prevodom spoluvlastníckeho podielu tento jej, ako podielovej spoluvlastníčke,
neponúkli na predaj. Listom zo dňa 29.07.2024 vyzvala žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy na
prevod spoluvlastníckeho podielu, na ktorý žalovaný doposiaľ nereagoval. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1875/2005 a uvedené skutočnosti žiadala, aby súd jej
žalobe vyhovel. Po zapožičaní spisov Okresného úradu E. I.- XXXX/XXXX, I.- XX/XXXX, I.- XXX/XXXX,
I.- XXX/XXXX J. I.- XXXX/XXXX upresnila v petite žaloby bod 3. kúpnej zmluvy, v časti dohodnutej
kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila list vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. s chronológiou zmien od
dátumu 30.09.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. s údajmi platnými k 09.08.2024 a výzvu na
odpredaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 29.07.2024 s potvrdením o doručení výzvy (doručenkou).
4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2024 namietal procesný postup súdu. Poukázal
na to, že žalobkyňa podala na súd dňa 17.05.2024 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu a súd ju uznesením zo dňa 29.05.2024 podľa § 129 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) vyzval na opravu/ doplnenie žaloby v lehote 15 dní, nakoľko jej podanie považoval za vadné

a nezrozumiteľné. Zásielka s uznesením na opravu žaloby bola dňa 25.06.2024 vrátená súdu ako
neprevzatá žalobkyňou. S poukazom na ust.
§ 111 ods. 3 CSP jej začala od tohto dňa plynúť lehota
15 dní na opravu/doplnenie žaloby a márne uplynula dňa 10.07.2024. Súd bol preto povinný postupovať
v zmysle ust. § 129 ods. 3 CSP a žalobu odmietnuť. To, že v konaní pokračoval, je závažným porušením
jeho procesných povinností, spôsobujúcim nezákonnosť celého následného súdneho konania. Súd
svojím postupom absolútne neprimerane zvýhodnil žalobkyňu na úkor žalovaného, čo predstavuje
porušenie, resp. negáciu základnej zásady civilného procesu, a to zásadu rovnosti strán sporu. Súd
má pritom vystupovať nestranne a nemôže „privierať oči“ nad postupom jednej zo strán. Zákon hovorí
jasne, podanie, ktoré nie je opravené v súdom určenej lehote, je súd povinný odmietnuť. Podľa
žalovaného, ďalším závažným procesným pochybením súdu bolo, že na základe podania žalobkyne zo
dňa 16.07.2024 jej predĺžil už zmeškanú lehotu na opravu/doplnenie žaloby. Ak raz žalobkyňa zmeškala
lehotu na opravu/doplnenie žaloby, súd bol žalobu povinný odmietnuť, nemohol jej predĺžiť zmeškanú
lehotu. Postup súdu je aj logickým nezmyslom, pretože ak nie je dodržaná poskytnutá lehota, zanikne jej
posledným dňom. Súd môže predlžiť len ešte plynúcu, existujúcu lehotu. Potup súdu čo do predĺženia
lehoty na opravu/doplnenie žaloby žalobkyni, ktorá lehotu nedodržala a zmeškala o 6 dní, navyše v
čase, keď už lehota bola zmeškaná, je bezprecedentnou rezignáciou súdu na jeho základné povinnosti
čo do procesného postupu. Zmeškanie lehoty je možné zhojiť postupom podľa § 129 ods. 4 CSP, avšak
v dôsledku pochybenia súdu k aplikácii tohto ustanovenia nemohlo prísť.
4.2 Ďalším, podľa neho závažným pochybením súdu bolo to, že žalobkyni umožnil opakovanú opravu
žaloby, keď ju výzvou zo dňa 09.10.2024 druhýkrát vyzval na opravu žaloby. Takýto postup je procesne
neprípustný. Ak by aj bolo možné akceptovať, že súd žalobkyni nezákonne predĺžil lehotu na opravu/
doplnenie žaloby do dňa 12.08.2024, tak je zrejmé, že žalobkyňa žalobu neopravila/nedoplnila ani v
tejto predĺženej lehote, pretože súd musel žalobkyňu ešte aj výzvou zo dňa 09.10.2024 opakovane
vyzvať na opravu/doplnenie žaloby. Žalobkyňa preto zmeškala aj súdom nezákonne predĺženú lehotu na
opravu žaloby. Je neakceptovateľné, aby súd takýmto zásadným spôsobom zvýhodňoval žalobkyňu na
úkor žalovaného, keď bol dvakrát povinný žalobu odmietnuť, namiesto toho však v konaní pokračoval.
Postup súdu odporuje aj zásade práva patria bdelým a zásade kontradiktórnosti. Strana sporu má
„nárok“ na jedno upozornenie súdu na potrebu opravy/doplnenia jej podania. Ak nie je doplnené riadne
a včas, súd podanie odmietne. Nie je možné, aby súd procesnú stranu po nesplnení výzvy súdu na
opravu/doplnenie žaloby v určenej lehote, opakovane vyzýval na opravu/doplnenie a sporovej strane
tak pomáhal s dotváraním obsahu podaní. Žalobca má povinnosť riadne spracovať žalobu, súd ho v
zmysle CSP môže raz notifikovať čo do jeho pochybení a určiť mu, ako má žalobu opraviť v určitej
lehote. Avšak ak toto žalobca nezvládne v súdom určenej lehote, súd nemôže zasa žalobcu vyzývať
na opravy žaloby, čím na seba prevezme zodpovednosť žalobcu čo do procesnej diligencie. Súd nie
je strana sporu. Strany sporu len prevádza konaním, avšak ako nestranná tretia inštancia, nie ako
právny poradca jednej zo strán. Navyše, žalobkyňa bola už v čase prvej opravy žaloby zastúpená
advokátom. Súd preto nemal žiadny zákonný a ani filozofický dôvod (právo ako umenia dobra a
spravodlivosti a s tým spojené sklony k sudcovskému aktivizmu, potlačenie princípu formálnosti) na to,
aby žalobkyni opakovane poskytoval súčinnosť pri oprave jej vlastných podaní. Takýto paternalizmus
súdu je absolútne neprípustný, narúšajúci zásadu rovnosti strán sporu, zásadu kontradiktórnosti a
povinnosť procesnej diligencie sporovej strany. Súd tu nie je na to, aby opakovane radil sporovej
strane, navyše zastúpenej advokátom, ako má písať podania. Doterajší procesný postup súdu bol podľa
žalovaného nepochopiteľný aj s ohľadom na fakt, že sám súd v uznesení na opravu žaloby žalobkyni
vyslovene uviedol, že „ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne“.
4.3 Z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že súd od katastra nehnuteľností zabezpečil spisy k vkladovým
konaniam, v ktorých žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely na parcele. Aj tento postup súdu je
podľa žalovaného absolútne neprípustnou pomocou žalobkyni, a to s poukazom na § 23 ods. 1 a 2
Správneho poriadku, ku ktorému vydal usmerňujúce stanovisko aj Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, v Katastrálnom bulletine č. 2/2016. Správny orgán je sám oprávnený informáciu
alebo dokument zo správneho spisu poskytnúť o. i. aj osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej
požiadavky. Je potom nepochopiteľné, prečo listinné dôkazy, ktoré je povinná predložiť žalobkyňa, do
súdneho spisu zabezpečil súd, keď ich mohla žalobkyňa, navyše zastúpená advokátom, zabezpečiť
obratom, bez akýchkoľvek komplikácií. Doterajší postup súdu prvej inštancie je podľa neho nestranný,
zaťažený takými závažnými pochybeniami, že je en bloc nezákonný, a to aj pro futuro, keďže
nezákonnosť v doterajšom postupe súdu nemožno dodatočne zhojiť, pretože žaloba, mala byť súdom

prvej inštancie odmietnutá ešte dňa 10.07.2024. Záverom dal okrem namietaného procesného postupu
súdu do pozornosti aj to, že žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok v rozsahu, ktorý jej nepatrí, a preto ak by
aj konanie bolo vedené zákonným spôsobom, žalobe vyhovieť nemožno. Z uvedených dôvodov žiadal
žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.12.2024 v reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného
uviedla, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k predmetu sporu. Súd sa svojim procesným
postupom podľa nej nedopustil závažných pochybení, pričom poukázala na čl. 2 Základných princípov
CSP. Ak by aj súd jej podanie odmietol, mala by právo odstrániť vady počas lehoty na odvolanie, s tým,
že ak by vady boli odstránené, podanie by bolo podané bez vád od začiatku.
6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2024 sa v plnom rozsahu pridržiaval
predchádzajúceho písomného vyjadrenia, trval na tom, že žaloba mala byť súdom odmietnutá dňa
10.07.2024 a opätovne zdôraznil, že žalobkyňa uplatnila nárok v rozsahu, ktorý jej nepatrí, a preto žiadal
žalobu zamietnuť.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu prostredníctvom svojich
právnych zástupcov zotrvali na svojich tvrdeniach poukazujúc na obsah žaloby a ich doterajších
písomných vyjadrení v spore. Žalobkyňa ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, o odročenie
pojednávania nežiadali, preto v súlade s ust. § 180 CSP súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti,
nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči poukázal na ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že spoluvlastníci, ak sa nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalovaný nadobúdal podiely postupne
za plurality vlastníkov. K porušeniu predkupného práva došlo jednotlivými úkonmi s tým, že žalobkyňa s
ohľadom na pluralitu vlastníkov v tej dobe, nemohla požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobúdal
žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý
podiel, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva v čase plurality,
ktorá ale predložená v konaní nebola. K uvedenému tvrdeniu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008, ale najmä rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2024 sp. zn. 6Cdo/83/2021, ktorý bol aj publikovaný v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 24/2024, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý tvrdí, že bolo
porušené jeho predkupné právo, nepreukáže existenciu dohody o inom výkone, je viazaný pomerným
uplatňovaním si nároku z porušeného predkupného práva. Nárok žalobkyne vo vzťahu k celému podielu
od žalovaného je preto nedôvodný, keďže prekročila vyčíslenie nároku, ktorý by jej patril.
9. Prv, než súd prejde k uvedeniu skutkového stavu a k posúdeniu sporných a nesporných skutočností
medzi stranami sporu, vyjadrí sa k doterajšiemu, žalovaným namietanému procesnému postupu súdu.
10. Žalobkyňa podala na súd dňa 17.05.2024 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu
zo dňa 16.05.2024, v ktorej žiadala vyslovenie relatívnej neplatnosti piatich kúpnych zmlúv označených
vkladovými konaniami, v ktorých boli na základe predmetných zmlúv prevádzané spoluvlastnícke podiely
k parcele č. 2273 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. E. na žalovaného. V žalobe
uviedla, že ju podáva voči nadobúdateľovi aj prevodcom a citovala ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyvodila, že predchádzajúci spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu
nesplnili zákonnú povinnosť ponúknuť jej na odkúpenie spoluvlastnícky podiel, čím porušili jej predkupné
právo. Nakoľko súd predmetné podanie posúdil ako neúplné a nezrozumiteľné uznesením zo dňa
29.05.2024 vyzval žalobkyňu na opravu/doplnenie žaloby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia,
a to aby v podanej žalobe správne označila osoby žalovaných, nakoľko nestačí v žalobe uviesť len
to, že smeruje voči nadobúdateľovi a prevodcom; uviedla, čoho sa predmetným podaním domáha,
teda aby v podanej žalobe zrozumiteľne opísala skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje svoj
nárok, uviedla pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy, a aby označila a predložila listinné dôkazy preukazujúce ňou uplatňovaný nárok
a v časti žalobného návrhu (petitu) uviedla, čoho sa domáha tak, aby bol žalobný návrh v súlade
s obsahom podanej žaloby. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na ustanovenia § 40a a § 603
Občianskeho zákonníka a v bode 13. žalobkyňu poučil, že „opravené podanie v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení je potrebné doručiť súdu do 15 kalendárnych dní...“. V rámci poučenia o

opravnom prostriedku ju súd poučil, že „ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
súd podanie odmietne“.
11. Súd doručoval uznesenie žalobkyni do vlastných rúk. Zásielka bola dňa 06.06.2024 uložená na
pošte a podľa pečiatky súdu bola dňa 26.06.2024 vrátená súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.
Od nasledujúceho dňa plynula žalobkyni 15 dňová lehota na odstránenie vád podania. Počas plynutia
tejto lehoty žalobkyňa dňa 02.07.2024 osobne prevzala predmetné uznesenie (viď doručenka pripojená
k čl. 8 spisu). Súdu bolo následne dňa 16.07.2024 (14-ty deň lehoty od osobného prevzatia uznesenia
žalobkyňou) doručené podanie zo dňa 16.07.2024, ktorého obsahom bolo oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia žalobkyne právnym zástupcom a žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie
vád žaloby. Oznámením zo dňa 23.07.2024 súd žalobkyni oznámil predĺženie lehoty na odstránenie
vád žaloby do 12.08.2024. Podaním zo dňa 12.08.2024, doručeným súdu dňa 12.08.2024, odstránila
žalobkyňa vady žaloby tak, že namiesto vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými
žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely na parcele, žalovala nahradenie prejavu vôle žalovaného
tak, že súd na ňu prevedie celý spoluvlastnícky podiel žalovaného na parcele o veľkosti 1/5. Zároveň
v tomto podaní navrhla súdu ako listinný dôkaz zabezpečiť kúpne zmluvy, ktorými žalovaný nadobudol
spoluvlastnícke podiely na predmetnej parcele, nakoľko ona sama nebola účastníčkou týchto kúpnych
zmlúv a uvedené bolo potrebné za účelom upresnenia kúpnej ceny v navrhovanom petite.
12. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobkyňou dňa 12.09.2024, súd žiadosťou zo
dňa 17.09.2024 požiadal Okresný úrad E., Katastrálny odbor o zapožičanie spisov z vkladových konaní
I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, I. XX/XXXX-XXX/XXXX, I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, I. XXX/XXXX-XXX/
XXXX J. I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, ktoré okresný úrad doručil
súdu dňa 03.10.2024. Súd oznámením zo dňa 09.10.2024 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne,
že do spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 25C/28/2024 boli pripojené spisy Okresného úradu E.,
katastrálny odbor z tam uvedených vkladových konaní a vyzval ho na doplnenie žaloby v lehote 20 dní
od doručenia výzvy. Právny zástupca oznámenie s výzvou prevzal dňa 14.10.2024 a žalobu upresnil
v petite žaloby bod 3. kúpnej zmluvy v časti dohodnutej kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur, podaním
doručeným súdu dňa 22.10.2024 (tento dátum má byť správne uvedený aj na doplnení žaloby). Napokon
uznesením zo dňa 24.10.2024 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, ktoré uznesenie spolu
s prílohami žalovaný prevzal dňa 13.11.2024.
13. Podľa § 111 ods. 1, 2 a 3 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje
v doručenke sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa
doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých
to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Podľa § 118 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť
súd. Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.
15. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd
uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
16. Z uvedeného procesného postupu súdu a z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva,
že procesný postup súdu bol správny, nebol nezákonný a konaním súdu nedošlo k porušeniu rovnosti
strán sporu ani kontradiktórnosti konania tak, ako to namietal žalovaný. Keďže súd vyhodnotil žalobu ako
neúplnú a nezrozumiteľnú, nakoľko žalobkyňa
v nej uvádzala, že ju podáva voči nadobúdateľovi,
voči prevodcom, ale v podstate z nej vyplývalo, že došlo k porušeniu predkupného práva, vyzval ju na
odstránenie vád podania uznesením zo dňa 29.5.2024, ktoré prevzala osobne dňa 02.07.2024 podľa
doručenky, ktorá sa nachádza v spise. Uznesenie bolo doručované žalobkyni do vlastných rúk, pričom
žalobkyňa ako adresát potvrdila prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti – doručenke.

Podľa § 111 CSP doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie
je dokázaný opak. Opak dokázaný nebol. Navyše žalobkyňa osobne prevzala uznesenie ešte počas
lehoty, ktorá jej plynula na odstránenie vád podania podľa doručenky, ktorá sa od nej poštou vrátila
súdu ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 26.06.2024. Následne v rámci 15 dňovej lehoty, ktorá jej
plynula po prevzatí uznesenia splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní a tento stále
v rámci 15 dňovej lehoty požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania. Takýto postup súdu
je v súlade aj s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého súd môže predlžiť len ešte plynúcu, existujúcu
lehotu. Rovnako je takýto postup aj v súlade s § 118 CSP, keďže je predmetná lehota tzv. sudcovskou
lehotou a lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.
17. Ďalší procesný postup súdu bol taktiež zákonný, keďže žalobkyňa v zákonne predĺženej sudcovskej
lehote podanie opravila a doplnila. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd výzvou zo dňa 09.10.2024
žalobkyňu druhýkrát vyzval na opravu žaloby,
v nadväznosti na čo žalobkyňa súdu zaslala
v poradí druhú opravu žaloby zo dňa 22.10.2024 (nesprávne uvedené 02.10.2024), a to navyše za
situácie, keď už mala byť žaloba odmietnutá dňa 10.07.2024. Ako už súd uviedol vyššie, v rámci opravy/
doplnenia žaloby zároveň žalobkyňa podala návrh, aby súd zabezpečil listinné dôkazy, kúpne zmluvy, na
základe ktorých došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov na žalovaného.
Zo strany súdu bolo týmto postupom realizované zabezpečenie dôkazu na návrh strany sporu potom,
čo bola predložená úplná žaloba. Zabezpečenie listinných dôkazov bolo realizované len za účelom
spresnenia bodu 3. kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur. Uvedený nedostatok
v žalobe opravenej dňa 12.08.2024 nespôsoboval nemožnosť súdu pokračovať v konaní, žaloba už
v tom čase bola úplná a zrozumiteľná. Žalobkyňa následne v lehote určenej súdom len upresnila petit
žaloby o výšku kúpnej ceny, ktorej úhradu mala preukázanú z predložených kúpnych zmlúv. Je preto
možné uzavrieť, že procesný postup súdu bol správny, zákonný, v súlade so základnými princípmi CSP,
že žalobkyňa nezmeškala žiadnu z lehôt v priebehu sporu, a že súd nevidel žiaden zákonný dôvod, pre
ktorý by mal žalobu odmietnuť podľa § 129 CSP. Naopak žalobkyňa splnila všetky procesné podmienky
na to, aby súd mohol jej žalobu riadne prejednať.
18. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, všetkými písomnými vyjadreniami strán uskutočnenými
v priebehu sporu, ako aj obsahom predložených listinných dôkazov a spismi Okresného úradu
Kežmarok V- 3149/2021, V- 42/2022, V- 148/2022, V- 361/2022
a V- 1301/2023,
nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné
či neúčelné a zistil nasledovný skutkový stav:
19. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
sú na ňom zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, parcely registra „E“ parcelné číslo 2273 o
výmere 4719 m2, druh pozemku orná pôda, a to žalobkyňa s podielom 4/5 pod B 10 a žalovaný s
podielom 1/5 pod B 11. Ako tituly nadobudnutia podielov žalovaného sú na liste vlastníctva uvedené
kúpne zmluvy zo dňa 22.10.2021 pod číslom I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 07.01.2022 v znení
dodatku č. 1 k nej zo dňa 08.02.2022 pod číslom I. XX/XXXX-XXX/XXXX, zo dňa 18.01.2022 pod číslom
I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, zo dňa 31.01.2022 pod číslom I. XXX/XXXX-XXX/XXXX a zo dňa 16.06.2023
v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2023 pod číslom I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Ako iné údaje sú na
liste vlastníctva uvedené Zlúčenie podielov pri zápise I. XX/XXXX-XXX/XXXX, I. XXX/XXXX-XXX/XXXX,
I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2021, ktorej vklad bol povolený pod číslom I. XXXX/XXXX súd zistil,
že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi 1/ F. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ E. L., K. B., nar.
XX.XX.XXXX
a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z
článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúceho 1/ pod
B 3 vo veľkosti 1/40 a predávajúcej 2/ pod B 2 vo veľkosti 1/40 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda
vo výmere 4719 m2 predávajúcimi X/XXXXXXX B. a 2/ E. L. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá
kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 12.000,- eur (predávajúcemu
1/ 6.000,- eur a predávajúcej 2/ 6.000,- eur) a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám predávajúcich pri
podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúcich,
že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne povinnosti.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor I. XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2021 bol vklad
povolený dňa 19.11.2021 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu
nastávajú dňa 19.11.2021.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom I. XX/XXXX súd zistil,
že táto bola uzavretá medzi predávajúcim M. N., K. N., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim.
Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho
podielu predávajúceho pod B 6 vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere
4719 m2 predávajúcim M. N. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú
nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 1187,60 eur a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám
predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza
prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva,
ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor I. XX/XXXX zo
dňa 09.02.2022 bol vklad povolený dňa 09.02.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť.
Právne účinky vkladu nastávajú dňa 09.02.2022.
22. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom I. XXX/XXXX súd
zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim E. A., K. A., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako
kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti–
spoluvlastníckeho podielu predávajúceho pod B 5 vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná
pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcim E. A. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za
prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 1187,60 eur a mala byť zaplatená kupujúcim
k rukám predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza
prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva,
ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor I. XXX/XXXX zo
dňa 14.02.2022 bol vklad povolený dňa 14.02.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť.
Právne účinky vkladu nastávajú dňa 14.02.2022.
23. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom I. XXX/XXXX súd zistil,
že táto bola uzavretá medzi predávajúcim C. O., K. O., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim.
Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho
podielu predávajúceho pod B 1 vo veľkosti 2/40 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere
4719 m2 predávajúcim C. O. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú
nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 2831,40 eur a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám
predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza
prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva,
ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor I. XXX/XXXX zo
dňa 03.03.2022 bol vklad povolený dňa 03.03.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť.
Právne účinky vkladu nastávajú dňa 03.03.2022.
24. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2023, ktorej vklad bol povolený pod číslom I. XXXX/XXXX súd zistil,
že táto bola uzavretá medzi predávajúcou E. A., K. O., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim.
Jej predmetom ako to vyplýva z bodov 1., 2. a 4. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho
podielu predávajúcej vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2
predávajúcou E. A. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť
(podiel na nehnuteľnosti) bola 2.359,50 eur a mala byť zaplatená kupujúcim bezhotovostne na bankový
účet predávajúcej (bod 13. zmluvy). V bode 17. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúcej, že je
oprávnená nakladať s predmetom kúpy bez akýchkoľvek obmedzení a že nemá žiadne právne vady,
ako aj že nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb ako sú napríklad záložné práva, predkupné
práva, práva spätnej kúpy, opčné práva, vecné bremená, nájomné práva či obdobné užívacie práva.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor I. XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2023 bol vklad
povolený dňa 02.08.2023 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu
nastávajú dňa 02.08.2023.
25. Uvedené zmeny vlastníckych vzťahov a postupné nadobúdanie spoluvlastníckych podielov
jednotlivých spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. žalovaným, mal súd
preukázané aj z chronológie predmetného listu vlastníctva od 30.09.2014 na čl. 21 spisu.
26. Výzvou zo dňa 29.07.2024 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby jej vzhľadom na nerešpektovanie
zákonného predkupného práva ponúkol na predaj jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5-iny na
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. E. za rovnakých podmienok, ako ho

nadobudol od pôvodných spoluvlastníkov na základe kúpnych zmlúv, s tým, že v opačnom prípade bude
predmetnú vec riešiť prostredníctvom súdu. Žalovaný podľa doručenky na čl. 26 rub spisu prevzal výzvu
dňa 05.08.2024, avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagoval.
27. Medzi stranami tak, ako to vyplýva z uvedeného skutkového stavu nebolo sporné, že nehnuteľnosť
parcela registra „E“ parcelné číslo 2273 o výmere 4719 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a právnych
predchodcov žalovaného a teraz je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/5 a žalovaného
v podiele 1/5. Taktiež je nesporným tvrdenie žalobkyne o tom, že pred prevodom predmetných
spoluvlastníckych podielov na žalovaného jej tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu. Sporým je, či
právo žalobkyne bolo konaním spoluvlastníkov porušené, teda či prevody spoluvlastníckych podielov
vyžadovali písomnú ponuku, prípadne či sa na ne vzťahovala zákonná výnimka. Žalovaný za sporné
považoval či uplatnený nárok žalobkyne zodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to
s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
28. Pri prevode nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného došlo zo strany predchádzajúcich
spoluvlastníkov k porušeniu predkupného práva, keďže títo neponúkli svoj spoluvlastnícky podiel
na predaj žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke, pričom medzi stranami kúpnych zmlúv nešlo
o osoby blízke. Žalobkyňa sa preto z dôvodu porušenia jej predkupného práva, domáha žalobou,
aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v ponúknutí konkrétneho
spoluvlastníckeho podielu žalobkyni na odkúpenie, a to za cenu, za ktorú tento spoluvlastnícky
podiel žalovaný nadobudol od pôvodných spoluvlastníkov, s tým, že takýto rozsudok ukladajúci
povinnosť prejavu vôle následne nahrádza tento prejav žalovaného. Pri právnom posúdení veci
preto súd vychádzal z príslušných hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom
spoluvlastníctve, predkupnom práve a nárokoch z jeho porušenia a tiež z ust. 229 Civilného sporového
poriadku upravujúceho rozsudky nahrádzajúce prejav vôle.
29. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
30. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
31. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.
32. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.
33. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav.
34. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) všeobecne upravuje dve formy predkupného práva, a to
zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ a zmluvné predkupné právo podľa
§ 602 a
nasl. OZ, pričom s prihliadnutím na § 853 OZ sa podrobnejšia právna úprava zmluvného predkupného
práva subsidiárne použije i na zákonné predkupné právo, okrem ustanovení, ktoré sa svojou povahou
týkajú len zmluvného predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka má
vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale
je spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu. To sa prejavuje aj tým, že ak podielový spoluvlastník

ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby ho predtým ponúkol
na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nemá to za následok
absolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol
na predaj podľa § 603 ods.3 OZ. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného
podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec
pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa
oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym
rozhodnutím.
35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu
ako osobu jemu blízku vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv všetkým ostatným spoluvlastníkom.
Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje ich dohodu o výkone predkupného práva. Ak
sa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Za porušenie povinnosti
povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom
vôbec nedošlo k urobeniu ponuky. V takom prípade oprávnený spoluvlastník má viacero možností, a to
buď a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, alebo b) domáhať sa
od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods.3 OZ za rovnakých
podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči
budúcemu nadobúdateľovi podielu. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec,
prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.
zn. 3Cdo/122/2009).
36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/224/2019 zo dňa 30.03.2020,
cit.: „33. Podstata predkupného práva (§ 603 Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že vlastník
veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z
predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí vlastník veci (povinný z predkupného práva)
a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme. V prípade porušenia predkupného práva má oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber
tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej
osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým
sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo,
ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (6 Cdo 211/2009). Judikatúra najvyššieho súdu sa
ustálila na názore, podľa ktorého vtedy, keď podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby tento podiel písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže
sa oprávnený domáhať toho, aby mu nadobúdateľ ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj podľa §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne
mal ponúknuť predávajúci spoluvlastník (2 Cdo 91/2008). Rovnako sa ustálil názor, že ak sa žalobca
domáha nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, mal by v petite žaloby
obsiahnuť text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok ako sú v zmluve, ktorou nadobudol vec
nadobúdateľ, resp. ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu (3 Cdo 81/2016). V zhode s tým
najvyšší súd konštatoval, že oprávnený spoluvlastník má pri porušení predkupného práva možnosť
(medziiným) domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka (3 Cdo
122/2009, 2 Cdo 28/2009). 33.1. V danom prípade z rozhodnutí súdov oboch inštancií zreteľne vyplýva,
že pri riešení otázky, čo treba rozumieť pod pojmom „za rovnakých podmienok“, dospeli k záveru,
podľa ktorého spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, je oprávnený domáhať sa voči
nadobúdateľovi, aby súd nahradil jeho prejav vôle previesť na žalobcu nadobúdateľom nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel rovnakou zmluvou - zmluvou, predmetom ktorej je ten istý podiel na identických
nehnuteľnostiach, za rovnakú kúpnu cenu, prípadne aj za tých istých vedľajších zmluvných dojednaní.“
37. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa mala v prípade porušenia jej predkupného práva na
výber z dvoch právnych inštitútov, a to buď domáhať sa relatívnej neplatnosti alebo podať žalobu o
nahradenie prejavu vôle. Žalobkyňa po oprave žaloby využila druhý spomínaný inštitút, keď podala
žalobu o nahradenie prejavu vôle, pretože právny predchodcovia žalovaného ako pôvodní podieloví
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti nepochybne boli povinní ponúknuť žalobkyni na predaj svoj

podiel, a to predtým, ako ho odplatne previedli na žalovaného. Právni predchodcovia žalovaného tak
však neurobili, pretože zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, žeby žalobkyni adresovali takýto
právny úkon, ktorého náležitosti ustanovuje Občiansky zákonník v § 605.
38. Žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Skutkové
tvrdenia žalobkyne, že jej nebola daná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaný v
spore vôbec nepoprel, tieto sa preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Jedinou
obranou žalovaného v spore bolo tvrdenie, že uplatnený nárok žalobkyne nezodpovedá rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu, keďže žalovaný nadobúdal podiely postupne za plurality vlastníkov v tej dobe,
a preto nemôže žalobkyňa požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobudol žalovaný, ale iba časť,
ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý podiel, musí preukázať
dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva v čase plurality, ktorá predložená nebola.
Uvedené tvrdil s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2009, sp.
zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024. Z tohto dôvodu je potrebné podľa neho
žalobu zamietnuť.
39. S týmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
a citovaným zákonným ustanoveniam mal za to, že žaloba žalobkyne je
v celom rozsahu
dôvodná, a to z nasledujúcich dôvodov.
40. Súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa
07.02.2024, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 24/2024, podľa ktorého, cit.: „Ak sa
podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla
o pomernom uplatňovaní nárokov
z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone
predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka). Predpokladom úspešnosti žaloby,
ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol
rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody
všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou.“
41. Rovnako sú súdu známe aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/91/2008 a sp. zn. 8Cdo/124/2018, podľa ktorých cit.: „za nesprávny je potrebné považovať
názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak
ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia
svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu
zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník
uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť
podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom
(spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník
má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého
predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov“.
42. Podľa názoru súdu však vyššie uvedené závery nie sú použiteľné v tomto prípade pre odlišné
skutkové okolnosti, nakoľko v tomto spore k prevodom spoluvlastníckych podielov, ktorými bolo
porušené predkupné právo žalobkyne došlo v období od 20.10.2021, kedy bola uzatvorená prvá kúpna
zmluva až do 16.06.2023, kedy bola uzatvorená posledná kúpna zmluva, avšak dňa 17.05.2024, kedy
žalobkyňa podala na súd žalobu a kedy sa preukázateľne dozvedela o porušení predkupného práva
právnymi predchodcami žalovaného (resp. dňa 16.05.2024, keď žalobu spísala) jediným dotknutým
spoluvlastníkom, ktorému vznikli nároky z porušenia predkupného práva, bola na rozdiel od prípadov
posudzovaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky, len žalobkyňa a tá tak nemala s kým uzavrieť
dohodu. Neboli tu žiadni ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva, ktorý by boli
pasívni v obrane svojich práv. Podieloví spoluvlastníci F. B., E. L., M. N., E. A., C. O. a E. A. previedli
svoje spoluvlastnícke podiely (F. B. vo veľkosti 1/40, E. L. vo veľkosti 1/40, M. N. vo veľkosti 1/30,

E. A. vo veľkosti 1/30, C. O. vo veľkosti 2/40 a E. A. vo veľkosti 1/30) na žalovaného na základe
kúpnych zmlúv uzavretých v dňoch 20.10.2021, 07.01.2022, 18.01.2022, 31.01.2022 a 16.06.2023. Za
daných okolností žalobkyňa ako jediná zostávajúca spoluvlastníčka nehnuteľnosti (so spoluvlastníckym
podielom 4/5) nemala kedy a ani s kým uzavrieť dohodu, pričom je zrejmé, že prevodom svojich
spoluvlastníckych podielov spoluvlastníci jasne dali najavo svoj nezáujem o spoluvlastnícke podiely a
zotrvanie v spoluvlastníctve, preto názor, že sa žalobkyňa ako obídená spoluvlastníčka mala, či mohla
medzi uzavretím daných zmlúv
(keď tri z nich boli uzavreté v krátkom časovom odstupe)
s niekým pokúšať o dohodu neobstojí.
43. Súd súhlasí so žalovaným že porušenie predkupného práva nastáva vždy v momente nadobudnutia
vlastníctva, kedy je porušené právo ďalších spoluvlastníkov, avšak oprávnenie spoluvlastníka, ktorého
predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka) domáhať sa od nadobúdateľa, aby
mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď
nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou
nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2022,
sp. zn. 7 Cdo 269/2019 publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR
4/2022 pod číslom R 53/2022).
44. V daných skutkových okolnostiach, kedy prevodné zmluvy boli uzavreté v rôznych dňoch v období
od 20.10.2021 do 16.06.2023 neobstojí výklad žalovaného, lebo
v momente,
kedy tu žalobkyni vzniklo oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj v
zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda v momente, kedy žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti a v čase keď si žalobkyňa uplatnila právo vyplývajúce jej z porušenia predkupného
práva, nebolo už iného spoluvlastníka okrem žalobkyne, ktorý by si mohol uplatniť nároky z porušenia
predkupného práva. Jediným dotknutým spoluvlastníkom po povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a aj v čase podania žaloby bola len žalobkyňa, ktorá nemala s kým uzavrieť
dohodu, a preto podľa názoru súdu bola oprávnená domáhať sa celého spoluvlastníckeho podielu.
45. Aj samotný žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že
k porušeniu predkupného práva došlo jednotlivými úkonmi s tým, že žalobkyňa
s ohľadom na
pluralitu vlastníkov v tej dobe, nemohla požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobúdal žalovaný,
ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý podiel,
musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva v čase plurality. Tu súd
opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok vyplývajúci z porušenia predkupného
práva v čase, keď už medzi podielovými spoluvlastníkmi nebola pluralita a nemala s kým uzavrieť
dohodu (ktorú podľa žalovaného mala uzavrieť v tej dobe- v dobe plurality). Zákon neukladá podielovému
spoluvlastníkovi povinnosť podávať žalobu zakaždým, keď dôjde k porušeniu jeho predkupného práva
niektorým z podielových spoluvlastníkov. Dotknutý podielový spoluvlastník ani nemusí vedieť, že došlo
k porušeniu predkupného práva. Svoj nárok si môže uplatniť kedykoľvek, keď zistí, že došlo k porušeniu
predkupného práva, avšak v rámci trojročnej premlčacej doby.
46. Uvedený záver podporuje aj to, že aj počiatok premlčacej doby pre nárok opomenutého
spoluvlastníka domáhať sa po nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol
za rovnakých podmienok, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 3371/2008 zo dňa 25.11.2010). Z
vyššie uvedeného rozhodnutia teda takisto vyplýva, že počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na
okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento právny názor je nevyhnutné aplikovať aj na Slovensku
(pozn. účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastávajú v Českej republike spätne
ku dňu podania návrhu na vklad a na Slovensku až povolením vkladu, to však na aplikovateľnosti
tohto právneho záveru nič nemení). Pokiaľ by totiž premlčacia doba tohto nároku začala taktiež plynúť
už odo dňa uzavretia zmluvy, bol by to návod pre špekulantov ako môžu obísť predkupné právo
ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci. Ak by totiž spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky podiel
a nadobúdateľ uzatvorili zmluvu bez toho, aby o tom informovali ostatných spoluvlastníkov a návrh na
vklad vlastníckeho práva podali príslušnému katastru nehnuteľností až po troch rokoch od uzatvorenia
zmluvy (takýto postup je možný nakoľko návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností možno podať
v časovo neobmedzenej dobe), oba nároky ostatných spoluvlastníkov na obranu pred porušením ich

predkupného práva by už boli premlčané, čím by sa právna úprava zákonného predkupného práva stala
zbytočnou.
47. Ustanovenia o zákonnom predkupnom práve podielového spoluvlastníka
a
nárokoch z jeho porušenia je potrebné podľa názoru súdu vykladať v súlade s ich zmyslom
a účelom,
ktorému slúžia a tým je nepochybne ochrana dotknutých spoluvlastníkov a nie ochrana „porušovateľov“
zákonného predkupného práva. Nemožno ich preto vykladať účelovo tak, že by to znamenalo popretie
zmyslu daného inštitútu, čo by bol prípad prijatia právneho názoru žalovaného. Ak by platil názor
žalovaného, potom by to znamenalo, že v situácii, kedy žalobkyňa vôbec nebola upovedomená o
zamýšľaných prevodoch podielov (čo je práve dôvod prečo jej vznikol nárok na zákonnú ochranu), o
ktorých sa tak mohla dozvedieť reálne najskôr až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného (od kedy jej vznikol nárok a začala plynúť aj premlčacia doba pre
jeho uplatnenie) by sa od nej zároveň žiadalo, aby medzi uzavretím jednej a každej ďalšej prevodnej
zmluvy (tri z nich boli uzavreté v rozpätí jedného mesiaca-január 2022) mala uchádzať o dohodu s
podielovým spoluvlastníkom, ktorý sa svojho podielu chcel zbaviť. Uvedený názor je podľa súdu logicky
neudržateľný.
48. Naopak v situácii, kedy by dotknutých spoluvlastníkov v čase podania žaloby bolo viac, bol by
plne na mieste záver prezentovaný žalovaným, že bez dohody s ostatnými má dotknutý spoluvlastník
nárok len na pomernú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, čím sa má zabrániť tomu, že prvý
dotknutý spoluvlastník uplatnením nároku na celý podiel, by úplne uprel ostatným spoluvlastníkom
ich právo, ktorého sa môžu domáhať v trojročnej premlčacej dobe. V tomto prípade však žiadneho
iného dotknutého spoluvlastníka okrem žalobkyne, ktorá by si mohla uplatniť nároky z porušenia
predkupného práva niet, preto nemožno prijať výklad žalovaného, lebo ten by bol návodom na
špekulatívne obídenie inštitútu a významu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka,
nakoľko jediným dôsledkom úspešného domáhania sa takéhoto nároku z porušenia predkupného práva
jediným zostávajúcim spoluvlastníkom, by bolo zmenšenie podielu nadobúdateľa, a to v situácii, kedy
okrem neho a druhého spoluvlastníka už nikto iný v spoluvlastníckom vzťahu nie je, čo zaiste nebol
úmysel zákonodarcu.
49. Ak sa z predkupného práva povinné osoby- právni predchodcovia žalovaného rozhodli previesť
svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktorá nebola vo vzťahu k nim osobou blízkou (§ 116,
117 OZ), vznikla im povinnosť urobiť oprávnenej osobe – žalobkyni ponuku. Táto ponuka spočívala v
jednostrannom písomnom právnom úkone adresovanom oprávnenej osobe, ktorá má charakter návrhu
na uzavretie zmluvy, pričom tento musí okrem všeobecných náležitosti právneho úkonu obsahovať
aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu. S doručením riadne urobenej ponuky
oprávnenej osobe zároveň zákon spája dôležitý právny následok, ktorým je začiatok plynutia lehoty
na prijatie ponuky a vyplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy s tým, že ak je predmetom predkupného
práva nehnuteľnosť, tak ako v tomto prípade, plynie oprávnenej osobe dvojmesačná lehota, ktorá má
hmotnoprávnu povahu (§ 605 Občianskeho zákonníka). Keďže zo strany povinných osôb nebola splnená
povinnosť ponúknuť predmetné nehnuteľnosti na predaj oprávnenej osobe – žalobkyni a žalobkyňa si
riadne v zákonnej lehote uplatnila na súde svoj nárok z dôvodu porušenia predkupného práva, pričom
žalovaný napriek jej výzve uskutočnenej dňa 29.07.21024 dané podiely na žalobkyňu za rovnakých
podmienok, za ktorých ich nadobudol nepreviedol, súd vyhovel žalobe žalobkyne a nahradil prejav vôle
žalovaného.
50. K ustanoveniu §229 CSP súd cituje: „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky,
ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon...Len
čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto
právoplatnosti je, že právny úkon ( napr. zmluva) sa považuje za dovŕšený ( zmluva za uzavretú) dňom
právoplatnosti rozhodnutia....Správne formulovaný petit má znieť : žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu
zmluvu tohto znenia:...( do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu
pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu). Ak takýto petit, resp. výroková časť súdneho
rozhodnutia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, len čo
takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva ( či iné vyhlásenie vôle súdom )
za uzavretú.“ (Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 836s. komentár k § 229 ).

51. V prípade vyhovenia žaloby o nahradenie prejavu vôle súd do výroku rozhodnutia pojme buď celé
znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu (R 53/1991). Aj
podľa zatiaľ najnovšieho Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
2. vydanie, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022, s.922, správne formulovaný petit má znieť „Žalovaný
je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia...)“. Rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu
zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon
takéhoto rozhodnutia, pokiaľ odporca svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom
rozsudku dobrovoľne nesplní. Bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je, že zmluva
sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2010 sp. zn. 2Sžo/36/2010).
52. „Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči
nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky,
za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka“ (viď
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 445/2016 zo dňa 28.06.2016).
53. Nakoľko petit žaloby uvedený žalobkyňou v doplnení žaloby zo dňa 22.10.2024 spĺňa všetky vyššie
uvedené náležitosti, zodpovedá obsahu prevodných zmlúv zo dňa 20.10.2021, 07.01.2022, 18.01.2022,
31.01.2022 a 16.06.2023 a obsahuje rovnaké podmienky, za ktorých nadobúdateľ (žalovaný) nadobudol
podiely na nehnuteľnosti od pôvodných podielových spoluvlastníkov, súd žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9Co/22/2022 zo dňa 06.10.2022.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
vzhľadom na plný úspech žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.