{"guid": "78fa16f5-6e58-4c2f-9dff-0ea97457d62a:d14953e9-cdcc-4070-88e0-7ea05b563d23", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5", "spisova_znacka": "12C/67/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/67/2024 z 19. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 19. júna 2025, sp. zn. 12C/67/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5", "identifikacne_cislo": "8724203785", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. František Zelený", "sudca_id": 2578, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-zeleny-2578", "datum_vydania": "2025-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "nazov": "§ 517 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-266", "nazov": "§ 266 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-266", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-266"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-11", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-15", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-266"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d14953e9-cdcc-4070-88e0-7ea05b563d23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n12C/67/2024\n8724203785\n19. 06. 2025\nJUDr. František Zelený\nECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XXX/X, D., práv. zast. JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska 16, Košice, IČO:\n45006024, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky, Štúrova 2, mestská časť Staré mesto, IČO: 00166481, v konaní o zaplatenie\n3.102,68 eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2931,81,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy\n2931,81,- eur odo dňa 05.09.2024 do zaplatenia.\nIII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 % s tým, že o výške nároku\nrozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí .\nodôvodnenie:\nE.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X\n12C/67/2024 - 87\nIČS: 8724203785\n1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.9. 2024 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť\nmu 3 102,68,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne z uvedenej sumy odo dňa\n5.9.2024 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým,\nže Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru kriminálnej\npolície ČVS:ORP-899/l-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 mu bolo vznesené obvinenie za prečin\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.\nRozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 zo dňa 24.06.2021 bol uznaný za vinného\nzo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a\nprečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Voči vyššie uvedenému rozsudku\npodal odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10To/24/2021 zo\ndňa 29.12.2021 zrušil vyššie uvedený rozsudok okresného súdu. Rozsudkom Okresného súdu Poprad\nsp. zn. 8T/6/2021 z 20.05.2022 bol podľa § 285 písm. b) oslobodený spod obžaloby. Voči vyššie\nuvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 10To/36/2022 zo dňa 30.11.2022 podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Dňa 30.04.2024 podal\nžiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej\n\niba ako „GP SR\"), v ktorej žiadal náhradu škody vo výške 3.102,58 Eur titulom úhrady trov právneho\nzastúpenia v trestnom konaní. Dňa 05.09.2024 mu bol doručený list GP SR, ktorá mu oznámila, že\nuplatnený nárok nebude ani čiastočne uspokojený. Týmto je splnená podmienka na podanie žaloby\npodľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Trvá na tom, že jeho\nnárok je opodstatnený. GP SR nárok neuspokojila s odôvodnením, že voči nezákonnému rozhodnutiu\n- uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť, čo predstavuje v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z. z. podmienku priznania práva na náhradu škody. GP SR okrem zákonného ustanovenia\npoukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/78/2022 z 30.03.2023,\nv ktorom najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu škody pre\nnezákonné trestné stíhanie z dôvodu, že tento nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť.\nPoukázal na judikát veľkého senátu R 58/2022, ktorého právna veta znie: „Splnenie podmienky podať\nriadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca\nspod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.\" Právna veta uvedeného judikátu celkom jednoznačne\ndeklaruje, že pre priznanie nároku na náhradu škody pre nezákonné trestné stíhanie, sa nevyžaduje\npodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd uvádza:\n„Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu\nrozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení a súčasne platí, že podstata nároku\nna náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania (sp. zn. 3Cdo/194/2010).\nPotom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru, že zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení\nobvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným v prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom\nopodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší výsledok trestného konania. Takéto hodnotenie\nveci potom legitimizuje právny názor, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený\nnesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť\npodľa Trestného poriadku), nakoľko je namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo všetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6\nods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu (jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu\nvýsledku trestného konania). Za relevantné považuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie\nje podmienené neúspešnosťou podanej sťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia),\nktoré sa neskôr stalo nezákonným a ďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým\nnajavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné\nvychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo\nvyčerpania procesných opravných prostriedkov vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky\nnápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený\n(žalobca) nie je povinný využiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok\nESĽP z 8. apríla 2004 vo veci ASSANIDZE proti Gruzínsku). Nezákonnosť trestného stíhania je spravidla\nkonštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza\nzvyčajne po rade procesných úkonov, vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu\nrozumne požadovať, aby namietal nedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už\nna jeho začiatku. Keďže podstata nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť\npostupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na samotný výsledok trestného stíhania, ktorým je v\ntýchto analogických veciach oslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného\nprostriedku je prepiatym formalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a\nzmyslu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola\nodčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009).\" Opodstatnenosť (zákonnosť) trestného stíhania sa posudzuje až\nvzhľadom na finálny výsledok trestného konania, právoplatný rozsudok trestného súdu. Nie je preto od\npoškodeného (obvineného) spravodlivé požadovať, aby podal na samom počiatku trestného konania\nopravný prostriedok (sťažnosť) voči uzneseniu o vznesení obvinenia, keď týmto procesným úkonom\nsa iba otvára priestor na vykonávanie dokazovania, ktorým sa následne preukáže vina alebo nevina\nobvineného. V takejto situácii nepredstavuje sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia efektívny\nprostriedok nápravy, a preto jej nepodanie nemožno považovať za prekážku uplatnenia práva v zmysle\n§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.\nK rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 z 30.03.2023 na ktorý poukázala Generálna prokuratúra\nSR uviedol, že v prejednávanom prípade najvyšší súd dospel k záveru, že v konkrétnej trestnej veci\n\nžalobcu by sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola účinným prostriedok nápravy. V tomto\nprípade bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že v čase spáchania skutku viedol motorové\nvozidlo, hoci mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, avšak na žiadosť žalobcu bola\nvykonateľnosť rozhodnutia o uložení zákazu činnosti v čase vedenia motorového vozidla odložená.\nŽalobca mal tak v tejto veci v rukách „oslobodzujúci argument\" už pri vznesení obvinenia, a tak najvyšší\nsúd konštatoval, že v danom prípade, by bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia s veľkou\npravdepodobnosťou úspešná. Totožný záver však v žiadnom prípade nemožno aplikovať aj na jeho\nprípad. Bol obvinený z prečinu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, pričom až po\nvykonaní pomerne rozsiahleho dokazovania sa mu podarilo preukázať, že konal v nutnej obrane. Z\nuvedených dôvodov má za to, že nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je\nprekážkou uplatnenia jeho práva. Dňa 06.11.2020 obhajobu v trestnom konaní splnomocnil advokáta\nJUDr. Milana Kuzmu. G. H. D. mu doručil vyúčtovanie na sumu 3.102,68 Eur s DPH. K odôvodnenosti\ntrestného stíhania žalobcu poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn.\nI. ÚS 540/2016, bod 27, o.i. na to, že pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu\nčinného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné\npodozrenie, ale to, čí sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej\nosoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v\ndanom prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2\nTrestného poriadku), uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať\nza takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Prípad, na\nktorý odkazuje žalovaná, sa odlišuje od prejednávaného prípadu v podstatných okolnostiach. Žalobca v\nrozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 disponoval už pri vznesení obvinenia argumentom, ktorý by ho\ns vysokou pravdepodobnosťou zbavil obvinenia už v počiatočnej fáze trestného konania. Uvedené však\nneplatí v prejednávanom prípade. Ako správne uvádza žalovaná na strane 2 svojho vyjadrenia: „až po\nvrátení veci odvolacím súdom sa Okresný súd Poprad stotožnil s odôvodnením uznesenia odvolacieho\nsúdu ohľadne skutočností vylucujucich protiprávnosť trestného činu a pripustil, že obžalovaný (žalobca)\nkonal v nutnej obrane.\" Už skutočnosť, že prokurátor podal obžalobu, ktorú okresný súd prijal, následne\nho nepravoplatne odsúdil, prokurátor podal odvolanie a až po vrátení veci odvolacím súdom bol\nneprávoplatne oslobodený v poradí druhým rozsudkom okresného súdu preukazuje, že argumenty, ktoré\nby mohol predniesť v sťažnosti, by na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia nepostačovali. Tie\ntotiž nestačili ani na to, aby bol v konaní pred súdom oslobodený už v prvom rozsudku. Sťaznosť\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia preto v tomto prípade a v intenciách judikátu R 58/2022 nemožno\npovažovať za účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo možné podmieňovať uplatnenie nároku na\nnáhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Skutočnosť, že v rámci preštudovania vyšetrovacieho\nspisu uviedol, že ľutuje svoje konanie a má záujem vec riešiť návrhom na dohodu o vine a treste,\npovažuje za irelevantnú. Toto vyjadrenie uviedol len v snahe nebyť vystavený ďalším úkonom trestného\nkonania, najmä zdĺhavému procesu súdneho konania s neistým výsledok. Toto vyjadrenie uviedol bez\nprítomnosti obhajcu, ktorý by ho poučil o jeho následkoch, ako aj o aktuálnej dôkaznej situácii.\n2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie o vznesení obvinenia z 25.05.2020, rozsudok\nOkresného súdu Poprad zo dňa 24.06.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.12.2021,\nrozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 20.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa\n30.11.2022, plnomocenstvo zo dňa 06.11.2020, vyúčtovanie, faktúru FV240007, doklad o úhrade,\nžiadosť o predbežné prejednanie nároku, list GP SR z 05.09.2024, doklad o registrácii za platcu DPH,\ntechnický preukaz a pripojil sa k návrhu protistrany na pripojenie trestného spisu OS Poprad 8T/6/2021.\n3.Na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach a právnom odôvodnení nároku. V čase prípravného\nkonania do oboznámení sa s obsahom trestného spisu nemal obhajcu v trestnom konaní, a preto\nsa vyjadril tak, ako sa vyjadril, že má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Svoje argumenty\ntýkajúce sa nutnej obrany predniesol už v rámci svojho výsluchu po vznesení obvinenia dňa 07.07.2020.\nNa skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že konal v nutnej obrane poukazoval na strane 5 zápisnice\nposledný odsek. Zápisnica je súčasťou pripojeného trestného spisu. Rovnako ich vzniesol na\nhlavnom pojednávaní. Podaná sťažnosť by bola celkom zjavne neúspešná vzhľadom na to, že ako\nobvinený predniesol svoje obhajobné argumenty do zápisnice o svojom výsluchu po vznesení obvinenia,\nprokurátor sa s týmito argumentmi evidentne nestotožnil, nezrušil obvinenie v rámci svojich dozorových\nopatrení ex offo, následne podal obžalobu. Žalobca bol prvostupňovým súdom aj odsúdený, rozsudok\nbol následne zrušený odvolacím súdom a až po zrušení rozsudku a vrátení veci bol spod obžaloby\noslobodený. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť by nemala žiaden účinok.\n\n4.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Uznesenie o vznesení obvinenia\nnemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania\nexistujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila ( nález\nÚS SR - II. ÚS 163/13 - 50 zo dňa 13.11.2013); v danom prípade až v súdnom konaní, a to až po vrátení\nveci odvolacím súdom, sa ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu.\n5.Samotné uznesenie o vznesení obvinenia ani úkony prípravného trestného konania nemohli byť\nnezákonné, ak súd (v trestnom konaní) prijal obžalobu a to bez ohľadu na konečné rozhodnutie súdu v\ntrestnom konaní. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené legitímne, v súlade s legitímnym záujmom\nštátu na vedení trestného stíhania, pretože tu bolo v danom momente dôvodné podozrenie zo spáchania\ntrestného činu. Žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nPoprade, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-899/1-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 vznesené\nobvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na\ntom skutkovom základe, ako je uvedený v tomto uznesení. Dňa 21.10.2020 došlo k zmene právnej\nkvalifikácie skutku s tým, že skutok sa ďalej právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa\n§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/\nTrestného zákona. V prípade trestného konania vedeného proti žalobcovi súd nielen prijal obžalobu\nprokurátora, ale aj rozsudkom číslo konania 8T/6/2021-347 zo dňa 24.06.2021 uznal žalobcu vinným zo\nspáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v\ntomto rozsudku. Až po vrátení veci odvolacím súdom sa Okresný súd Poprad stotožnil s odôvodnením\nuznesenia odvolacieho súdu ohľadne skutočností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu a pripustil,\nže obžalovaný (žalobca) konal v nutnej obrane. Až po tomto Okresný súd Poprad rozsudkom číslo\nkonania 8T/6/2021-433 zo dňa 20.05.2022 žalobcu podľa § 285 písm. b) oslobodil spod obžaloby,\npretože skutok nie je trestným činom. Oslobodzujúci rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove\nčíslo konania 10To/36/2022-461 zo dňa 30.11.2022. Zákonodarca pre vznesenie obvinenia nevyžaduje\ntakú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre postavenie obvineného pred súd a už vôbec nie takú mieru istoty,\nktorú vyžaduje pre uznanie viny obžalovaného súdom. Presvedčenie o dôvodnosti podozrenia nie je\ntýmto totožné s presvedčením o vine, a preto k vzneseniu obvinenia stačí dostatočne zdôvodnená\npravdepodobnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin. Citoval ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z.: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný\nrozhodnutím tohto orgánu. “Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z\ndôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený.\n6.Zásady trestného konania boli dodržané, zistené okolnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný\ntrestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol\nspáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny obžalovanému je až vecou dokazovania pred súdom.\nUznesenie o vznesení obvinenia podľa platného práva nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je\ntrestným činom s istotou, že ho skutočne spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia preto\nnie je nezákonným len z dôvodu, že sa nepotvrdila v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o\nspáchaní trestného činu. Žalobca, po zákonnom poučení, nepodal opravný prostriedok (sťažnosť) proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia ČVS:ORP-899/1-VYS-PP-2019 z 25.05.2020, ktoré mu bolo doručené\n28.05.2020 a tým nespochybnil zákonnosť vydaného rozhodnutia za účelom predídenia nezákonnému\nstavu a vznikom prípadnej škody (uplatnenie zásady všeobecnej prevencie § 415 Občianskeho\nzákonníka). Neuplatnenie riadneho opravného prostriedku (ex lege) v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z.z. vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci trestného konania bez ohľadu na\njeho výsledok. Tu odkázal na rozhodnutie súdnej autority a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023, v odôvodnení ktorého súd uviedol: „§ 6 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný\nsa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú\nmožnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu\nnezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Ak si je\nvedomý skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu nezákonného postupu a neuvedie ich, sám\n\nsa podieľa na vzniku škody, ku ktorej by ani nemuselo dôjsť. Zákonodarca týmto ustanovením neupiera\nústavné právo poškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možnosti\nnápravy tak, aby nedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom\npravdepodobne sleduje § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,\naby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Pokiaľ si žalobca\nbol vedomý tej skutočnosti, že konal v nutnej obrane, mohol a mal (z hľadiska splnenia zákonných\npodmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)\ntúto skutočnosť aktívne namietať už v priebehu prípravného trestného konania a to v prvom rade\npodaním riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca nielen že\nnepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ale dokonca naopak, v procesnom postavení\nobvineného, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 26.08.2020 uviedol, že ľutuje svoje konanie a\nmal záujem vec riešiť návrhom na dohodu o vine a treste. Prípad žalobcu nie je možné kvalifikovať\nako prípad hodný osobitného zreteľa, teda ako jedinú zákonnú výnimku zo splnenia povinnosti podania\nriadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. K otázke výkladu pojmu „prípad\nhodný osobitného zreteľa\" sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku\nsp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023 uviedol: „To, čo treba chápať pod pojmom \"prípady hodné\nosobitného zreteľa\", ponechal v každej konkrétnej veci na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že\nby malo ísť o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo\nprávnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by ísť o okolnosti na strane\núčastníka (napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata\nprocesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne\npoučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod.) (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/171/2009 zo dňa 29. apríla 2010).“ Absencia mechanizmu\nnáhrady trov obhajoby osobe, ktorá bola oslobodená spod obžaloby v platnej legislatíve, nemôže byť\nobchádzaná uplatňovaním nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca v\ntomto konaní, v ktorom si uplatňuje voči štátu nárok na náhradu škody, účelovým spôsobom relativizuje\nsvoje konanie a vlastný postoj v prípravnom trestnom konaní, poukazovaním na neprítomnosť obhajcu\na novým účelovým tvrdením, že vôľu uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste prejavil len\n„v snahe nebyť vystavený ďalším úkonom trestného konania, najmä zdĺhavému procesu súdneho\nkonania s neistým výsledkom\". Pokiaľ by súd pripustil argumentáciu žalobcu, uvedenú vo vyjadrení\nzo dňa 13.01.2025, podľa názoru žalovanej účelovú a založenú už na znalosti konečného výsledku\ntrestného konania, potom by zákonodarcom určená podmienka podať proti nezákonnému rozhodnutiu\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, ako nevyhnutný predpoklad účinného uplatnenia\npráva na náhradu škody voči štátu (...Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak ... ), mohla\nbyť v prípravnom trestnom konaní vlastne vždy relativizovaná subjektívnym posúdením a pocitom\nobvineného, či podanie opravného prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu o vzneseniu obvinenia pre\nneho „má význam\". S uvedeným sa nemožno stotožniť. Pokiaľ výsledkom trestného konania bolo\noslobodenie obžalovaného z dôvodu, že obžalovaný (žalobca) konal v nutnej obrane, potom samotná\nokolnosť, že sa bránil proti útoku inej osoby, musela byť žalobcovi známa od začiatku, teda už v momente\nvznesenia obvinenia voči jeho osobe. Dôležitosť tejto okolnosti pre právne posúdenie konania osoby v\ntrestnom konaní, je pritom známa aj laikovi (neprávnikovi), resp. každej osobe s primeraným právnym\npovedomím, akou osoba žalobcu bez pochybností je. V prípade žalobcu nešlo o podmienku uplatnenia\nzložitej právnej konštrukcie, vyžadujúcej náročnú a odborne náročnú právnu analýzu, ale o podanie\nsťažnosti proti vzneseniu obvinenia, v ktorej by poukázal na okolnosti nasvedčujúce tomu, že on sa\nlen bránil útoku inej osoby. Zo strany OČTK, po prípadnom podaní opravného prostriedku s uvedeným\nobsahom, by bolo nevyhnutné sa týmito okolnosťami spáchania skutku dôslednejšie zaoberať v rámci\nrozhodovania o podanej sťažnosti. Pokiaľ žalobca v konaní o náhradu škody argumentuje, resp. tvrdí,\nže jeho sťažnosti by celkom zrejme nebolo vyhovené, je podľa názoru žalovanej výslovne hypotetický\na nijako nepodložený. Prípad žalobcu nie je možné kvalifikovať ani ako prípad hodný osobitného\nzreteľa, teda ako jedinú zákonnú výnimku zo zákonom určenej podmienky pre priznanie nároku na\nnáhradu škody, ktorou je podanie riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Ako\nprípad hodný osobitného zreteľa nemožno posúdiť subjektívne vyhodnotenie žalobcu, či argumenty proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia, ktorými disponuje, sú alebo nie sú spôsobilé zbaviť ho obvinenia už v\npočiatočnej fáze trestného stíhania. Posúdenie dôvodnosti týchto argumentov patrí orgánom príslušným\nna rozhodovanie o sťažnosti.\n\n7.Na preukázanie svojich tvrdení navrhol pripojiť spis Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021.\n8.Žalovaný na pojednávaní zotrval na tom, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka určená\nzákonodarcom v § 6 ods.2 zák. č. 514/2003. S argumentáciou žalobcu založenou na absolútnom\nvýklade resp. max. extenzívnom výklade rozhodnutia veľkého senátu NS R58/2022 sa nestotožnil. Má\nza to, že tak, ako je uvedené v odôvodnení neskoršieho rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa\n30.3.2023, je zo strany súdu v konaní o náhrade škody vždy potrebné skúmať, či sú na strane žalobcu\ndané prípady hodné osobitného zreteľa, a teda, či sa jedná o prípad osobitného zreteľa, pokiaľ žalobca\nv trestnom konaní nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca\ntieto okolnosti na svojej strane doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal a s jeho argumentáciou, že\nani preukazovať ich nemusí, sa žalovaná nestotožňuje. V konkrétnom prípade žalovaná zdôrazňuje\npráve opačné aktívne konanie zo strany žalobcu, ktorý sa na konci prípravného konania k spáchaniu\nskutku, ktorý sa mu kládol za vinu, priznával, a sám aktívne navrhoval začatie konania po dohode\no vine a treste s prokurátorom. Toto je jedna z okolností, ktorú žalovaná označuje za podstatnú pre\nrozhodovanie súdu o tom, či na strane žalobcu boli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa a či\nmožno jeho prípad zahrnúť do zákonodarcom vymedzenej výnimky z povinností podať riadny opravný\nprostriedok podľa § 6 ods.2 zák. č. 214/2003.Z hľadiska výšky žalobcom uplatnenej náhrady škody\nz opatrnosti poukázal na skutočnosť, že verejné zasadnutie na OS Poprad dňa 30.11.2022 sa v tento\ndeň nekonalo, a preto osobitne namieta časti nároku uplatnenej žalobcom z titulu cestovných nákladov,\na nároku za stratu času za účasť na tomto verejnom zasadnutí. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdí, že\nuž dňa 07.07.2020 žalobca v procesnom postavení obvineného v trestnom konaní uvádzal do zápisnice\no výsluchu obvineného okolnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že by mohlo ísť o okolnosti vylučujúce\nprotiprávnosť jeho konania, nič mu nebránilo presne túto argumentáciu uviesť v sťažnosti proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, ktorú v zákonnej lehote podať mohol a mal, pretože o týchto okolnostiach\nmal vedomosť. Ak došlo ku korekcii skutkovej vety uvedenej vo vznesení obvinenia v skutkovej vety\nuvedenej v obžalobe, tak túto korekciu vykonal pri podávaní obžaloby dozorujúci prokurátor v trestnom\nkonaní zákonným spôsobom a to tak, že bola v celom rozsahu zachovaná totožnosť skutku z hľadiska\nkonania obvineného a jeho následku, ktorým bolo ublíženie na zdraví poškodenému I.. Dozorujúci\nprokurátor v skutkovej vete v obžalobe uviedol všetky skutočnosti podstatné z hľadiska zachovania\ntotožnosti skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalobcovi, pričom uviedol všetky tie skutočnosti,\nktoré boli v čase podania obžaloby preukázané nesporne, teda bez rozporov v tvrdeniach obvineného\na poškodeného.\n9.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov a to uznesenia o vznesení\nobvinenia z 25.05.2020, rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.06.2021, uznesenia Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 29.12.2021, rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.05.2022, uznesenia\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2022, plnomocenstva zo dňa 06.11.2020, vyúčtovania, faktúry\nFV240007, dokladu o úhrade, žiadosti o predbežné prejednanie nároku, listu GP SR z 05.09.2024,\ndokladu o registrácii za platcu DPH, technického preukazu, pripojeného spisu OS Poprad sp. zn.\n8T/6/2021 zistil nasledovný skutkový stav :\n10.Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru kriminálnej\npolície ČVS:ORP-899/l-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 žalobcovi bolo vznesené obvinenie za prečin\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Na tom skutkovom základe,\nže dňa 05.12.2019 v presne nezistenej dobe do 18.38 hod. na peróne nástupištia ozubnicovej železnice\nna zastávke Tatranský Lieskovec na Tatranskej Štrbe, okres Poprad spôsobil zranenia poškodenému\nH. I. z Veľkých Ozoroviec a to tým spôsobom, že po vzájomnej slovnej výmene poškodený H. I. sa\nrozbehol smerom k obvinenému A. B., s tým, že sa pravou rukou zaťatou v päsť zahnal na obvineného,\nkde ho trafil päsťou do oblasti za ľavým uchom, následne sa obvinený zohol a pravou nohou podkopol\npoškodeného H. I., načo tento spadol na zem, kde na zemi bol napadaný sneh, po chvíli sa postavil a\nopäť sa rozbehol smerom k obvinenému A. B., kde tento sa prikrčil a tak ho H. I. svojou ľavou rukou\nchytil za bundu spredu na hrudi a pravou rukou ho udrel viackrát do ramena, načo sa obvinený A. B.\nzahnal pravou rukou zovretou v päsť a poškodeného H. I. trafil do oblasti tváre, asi čela, jeden krát,\nnačo tento ostal ležať na snehu, čím takto obvinený A. B. spôsobil poškodenému pomliaždenie mäkkých\ntkanív v pravej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou, pomliaždenie dolnej pery vpravo, pomliaždenie\nmäkkých tkanív v oblasti sánky vpravo, zlomeninu uhla sánky vpravo s posunutím úlomkov, so zubom č.\n\n48 v lomnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice\ns dobou liečenia 53 dní.\n11.Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 zo dňa 24.06.2021 bol žalobca uznaný za\nvinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona\na prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\n12.Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10To/24/2021 zo dňa 29.12.2021 zrušil vyššie uvedený\nrozsudok okresného súdu.\n13.Ďalším rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 - 433 zo dňa 20.05.2022 bol žalobca\npodľa § 285 písm. b) Tr. Por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č.\n2 Pv 615/19/7706-39 zo dňa 03.02.2021 , pretože skutok nie je trestným činom. Podľa odôvodnenia\nrozhodnutia sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolacieho súdu uvedenom v zrušujúcom\nuznesení ohľadne uvádzaných skutočností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu a pripustil, že\nobžalovaný konal v nutnej obrane. Obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná útoku.\nObrana obžalovaného bola silnejšia ako útok, pritom však nebola celkom zjavne prehnaná.\n14.Proti vyššie uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 10To/36/2022 zo dňa 30.11.2022 podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Podľa\nodôvodnenia rozhodnutia o.i. aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v nutnej obrane, ktorá\nvylučuje protiprávnosť činu. K odvolacím námietkam prokurátora súd uviedol, že vychádzajú najmä zo\nskutočností uvádzaných poškodeným H. I., ktoré však z vyššie uvedených dôvodov za hodnoverné nie\nje možné považovať. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady\nnáležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o\njednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné\nbezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je\npre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o\nuznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo (v\npochybnostiach v prospech obžalovaného).\n15.Podaním zo dňa 29.04.2024 žalobca požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o\npredbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody pri výkone verejnej moci, v ktorej žiadal náhradu\nškody vo výške 3.102,58 Eur titulom úhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní , v ktorom bol\nrozsudkom Okresného súdu Poprad T/6/2021 oslobodený spod obžaloby.\n16.Listom zo dňa 05.09.2024 doručeným žalobcovi rovnakého dňa mu Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky oznámila, že uplatnený nárok nebude ani čiastočne uspokojený, pretože neosvedčil\nzákonom uložené podmienky na uplatnenie náhrady škody. Po zákonnom poučení si nepodal opravný\nprostriedok/ sťažnosť/ proti uzneseniu o vznesení obvinenia a tým nespochybnil zákonnosť vydaného\nrozhodnutia za účelom predídenia nezákonnému stavu a vzniku prípadnej škody/ uplatnenie zásady\nvšeobecnej prevencie § 415 O.z. Neuplatnenie riadneho opravného prostriedku vylučuje uplatnenie\nnároku na náhradu škody bez ohľadu na jeho výsledok. Predmetná otázka bola vyriešená rozsudkom\nNS SR 7Cdo/78/2022.\n17.Podľa osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla D. vlastníkom vozidla značky BMW\nX3 , výkon 160kw, druh paliva NM je H. D.. Priemerná spotreba paliva nafta predstavuje 7,9 l/100 km.\n18.Podľa potvrdenia Daňového úradu Prešov JUDr. Milan Kuzma je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty.\n19.Podľa výpisu z účtu vedeného na meno H. D. tomuto dňa 22.4.2024 bola poukázaná úhrada\n3.102,70 eur.\n20.Dňa 6.11.2020 A. B. splnomocnil advokátsku kanceláriu JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma\na spol. na zastupovanie vo veci vedenej na OR PZ v Poprade, ČVS:ORP-899/1 za prečin ublíženie an\n\nzdraví. Dňa 30.11.2022 sa uskutočnilo verejné zasadnutie senátu Krajského súdu Prešov v odvolaní\nprokurátora.\n21.Faktúrou zo dňa 9.4.2024 splatnou 23.4.2024 FV 240007 dodávateľ G. H. D. vyúčtoval A. B.\nčiastku 3.102,68 eur za poskytnutú právnu pomoc v zmysle vyúčtovania.\nVyčíslenie náhrady trov konania (aj s DPH) Tabuľka č. 1\nČíslo spisu advokáta (variab.symbol)\nVec, súd, číslo súdneho spisu\nTar.hodnota EUR\nT 100/20\nA. B.\nDátum\nÚkony\n€ (EUR)\n06.11.2020\nPrevzatie a príprava právneho zastúpenia\n73,66\n27.11.2020\nNahliadnutie do spisu Poprad\n0,00\n08.12.2020\nZáverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu (9.00 - 9.30) Poprad\n73,66\n30.12.2020\nŽiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa\n73,66\n07.04.2021\nPodanie - návrh\n38,38\n07.05.2021\nÚčasť na hlavnom pojednávaní (10.00 - 11.30) Poprad\n76,75\n10.06.2021\nÚčasť na hlavnom pojednávaní (10.00 -11.20) Poprad\n76,75\n24.06.2021\nÚčasť na hlavnom pojednávaní (13.00 -14.25) Poprad\n76,75\n19.08.2021\nOdvolanie\n76,75\n06.05.2022\nÚčasť na hlavnom pojednávaní (9.00 - 11.00) Poprad\n81,67\n20.05.2022\nÚčasť na hlavnom pojednávaní (10.00 - 11.50) Poprad\n81,67\n20.05.2022\nPodanie - vzdanie sa práva na odvolanie\n81,67\n12.08.2022\nVyjadrenie k odvolaniu prokurátora\n81,67\n30.11.2022\n\nÚčasť na verejnom zasadnutí (9.10 - 9.40) Poprad\n81,67\nOdmena advokáta spolu (b\n52 režijných paušálov, bez DPH)\n974,71\n4 x režijný paušál\n10,62 € (za úkony vykonané od 01.01.2020 do 31.12.20201\n42,48\n5 x režijný paušál\n10,87 € (za úkony vykonané od 01.01.2021 do 31.12.2021)\n54,35\n5 x režijný paušál\n11,63 € (za úkony vykonané od 01.01.2022 do 31.12.2022)\n58,15\nOdmena advokáta a režijné paušály spolu (bez DPH):\n1 129,69\n\nNáhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohon, hmoty) § 15 pism. a) adv. tarify:\ncesta\nvykonaná\ndňa\npopis cesty od - do\nkm\nzákladná náhrada za 1 km\nspotreba litrov na 100 km\ncena za liter paliva\n27.11.2020\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,193 €\n7,9\n1,026 €\n63,032\n08.12.2020\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,193 €\n7,9\n1,046 €\n63,396\n07.05.2021\n\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,193 €\n7,9\n1,175 €\n65,740\n10.06.2021\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,193 €\n7,9\n1,205 €\n66,285\n24.06.2021\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,193 €\n7,9\n1,234 €\n66,812\n06.05.2022\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,213 €\n7,9\n1,797 €\n81,641\n20.05.2022\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,213 €\n7,9\n1,782 €\n81,369\n30.11.2022\nKošice - Poprad a späť\n230\n0,213 €\n7,9\n1,718 €\n80,206\nNáhrada cestovného za vykonané cesty spolu (zaokrúhlené na celé euro centy)\n568,48\n\nNáhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 adv. tarify):\ndátum\ndôvod straty času - popis\npočet\nzačat.\npolhodín\nnáhrada aj za začatú polhodinu\n27.11.2020\nKošice - Poprad a späť\n\n6\n17,70 €\n106,20\n08.12.2020\nKošice - Poprad a späť\n6\n17,70 €\n106,20\n07.05.2021\nKošice - Poprad a späť\n6\n18,12 €\n108,72\n10.06.2021\nKošice - Poprad a späť\n6\n18,12 €\n108,72\n24.06.2021\nKošice - Poprad a späť\n6\n18,12 €\n108,72\n06.05.2022\nKošice - Poprad a späť\n6\n19,38 €\n116,28\n20.05.2022\nKošice - Poprad a späť\n6\n19,38 €\n116,28\n30.11.2022\nKošice - Poprad a späť\n6\n19,38 €\n116,28\nNáhrady stratu času spolu\n887,40\nOdmena advokáta, výdavky, cestovné a náhrada stratv času sdoIu (bez DPH)\n2 585,57 €\nplus 20% DPH z celej sumy odmeny advokáta, jeho výdavkov aj náhrad cestovného a aj náhrad straty\nčasu ($ 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. advokátska tarifa v platnom znení)\n517,11 €\nOdmena advokáta, jeho výdavky, cestovné a náhrady za straty času aj s DPH spolu:\n3 102,68 €\n\nPodľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému\nvznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.\nPodľa § 6 ods. 1,2 uvedeného zákona\n(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný\nrozhodnutím tohto orgánu.\n(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide\no prípady hodné osobitného zreteľa.\nPodľa § 15 uvedeného zákona\n(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním\nalebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo\nrozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nje potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné\nprerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.\nPodľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona\n(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich\nmesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že\nneuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho\nneuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len\nv rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak\n\nsúd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína\npríslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo\nuplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia\nneskôr.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. „Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\"\nPodľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. „Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených\ntrov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo\nrozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení\nosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo\ntrestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\"\nPodľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci „súčasťou trov\nkonania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu\nza zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta\".\nPodľa § 415 O.z.\nKaždý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a\nživotnom prostredí.\nPodľa § 441 O.z.\nAk bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená\nvýlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\nPodľa § 12 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nTarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch\n(1) Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom\nzasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina\nvýpočtového základu.\n(2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.\n(3) Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého\nhorná hranica\na) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,\nb) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,\nc) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového\nzákladu.\n(4) Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.\n(5) Na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov pri ukladaní trestu za\nviac trestných činov a pri ukladaní trestu podľa osobitného predpisu 2) sa prihliada.\n(6) Na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní v prípade zmiernenia kvalifikácie trestného\nčinu sa neprihliada.\nPodľa § 15 Vyhl č. 655/2004 Z.z.\nAdvokát má popri nároku na odmenu aj nárok\na) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním\nprávnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a\nvýdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,\nb) na náhradu za stratu času (§ 17).\nPodľa § 17 uvedeného predpisu\n(1) Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený\ncestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny\nvýpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.\n22.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že\nžaloba je čo do základu dôvodná. V konaní nespornou skutočnosťou je to, že žalobcovi bolo v trestnom\nkonaní vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví, následne aj prečin výtržníctva, prokurátor na\nneho podal obžalobu už za prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva podľa príslušných ustanovení\nTrestného zákona a v konečnom dôsledku bol spod obžaloby právoplatne oslobodený. Žalobca požiadal\n\nžalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 3102,68,- eur,\npredstavujúcej odmenu právneho zástupcu vyplatenú za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní,\nktorú riadne odôvodnil. Žalovaný jeho nároku nevyhovel. So zamietavým stanoviskom bol žalobca\noboznámený dňa 5.9.2024.\n23.Zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je koncipovaná ako objektívna,\nt.j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom\nzákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok konania. Rozhodujúcou skutočnosťou\nopodstatnenosti zákonnosti začatia trestného stíhania je nielen to, že v čase vydania uznesenia\no vznesení obvinenia existuje pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, ktorá\nsa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, ale neskorší výsledok tohto trestného stíhania.\n24.Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia spod\nobžaloby resp. v prípade zastavenia trestného konania, avšak existuje konštantná judikatúra, ktorá\ndospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a vedením\ntrestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 5,6 zákona č. 514/2003 Z.z.\nTen, proti komu bolo trestné stíhanie vedené a bolo zastavené, alebo obžalovaný bol oslobodený\nspod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia\nako nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa v danom prípade neviaže na\nnesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný\nvýsledok trestného stíhania.\n25.Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je\nskončené oslobodením spod obžaloby, je daný tak ustanovením článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo\nvšeobecnej rovine tiež v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. / viď rozsudok KS BB 16Co/1008/2015/.\n26.Vychádzajúc z judikátu veľkého senátu R 58/2022, zverejneného v stanoviskách najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2022, ktorého právna veta znie: „Splnenie podmienky podať\nriadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod\nobžaloby v trestnom konaní oslobodený.\", je nedôvodná procesná obrana žalovaného poukazujúca na\nnevyužitie žalobcu všetkých riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia/\nv danom prípade sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Z akého dôvodu nevyužitie opravného\nprostriedku nebráni priznaniu nároku na náhradu škody súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona č. 514/2003 Z.z. z právneho hľadiska je vysvetlené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 24. októbra 2022 sp. zn. 1VCdo/2/2022), dôvody ktorého si súd v celom rozsahu osvojuje\na uvádza :\n„Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu\nrozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení a súčasne platí, že podstata nároku\nna náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania (sp. zn. 3Cdo/194/2010).\nPotom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru, že zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení\nobvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným v prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom\nopodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší výsledok trestného konania. Takéto hodnotenie\nveci potom legitimizuje právny názor, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený\nnesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť\npodľa Trestného poriadku), nakoľko je namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo všetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6\nods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu (jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu\nvýsledku trestného konania). Za relevantné považuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie\nje podmienené neúspešnosťou podanej sťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia),\nktoré sa neskôr stalo nezákonným a ďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým\nnajavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné\nvychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo\nvyčerpania procesných opravných prostriedkov vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky\nnápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený\n\n(žalobca) nie je povinný využiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok\nESĽP z 8. apríla 2004 vo veci ASSANIDZE proti Gruzínsku). Nezákonnosť trestného stíhania je spravidla\nkonštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza\nzvyčajne po rade procesných úkonov, vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu\nrozumne požadovať, aby namietal nedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už\nna jeho začiatku. Keďže podstata nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť\npostupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na samotný výsledok trestného stíhania, ktorým je v\ntýchto analogických veciach oslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného\nprostriedku je prepiatym formalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a\nzmyslu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola\nodčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009).\"\n27.Z predmetného rozhodnutia je však potrebné neopomenúť ďalšie konštatovanie a to :\nVeľký\nsenát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu poukazuje aj na časopisecky publikovaný názor,\nktorý vo vzťahu k obdobnému, ešte širšie formulovanému § 8 ods. 3 zákona č. 82/1998 Sb., na\npozadí judikatúrneho vývoja v Českej republike, ktorý bol nakoniec zavŕšený rozsudkom veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč. 121/2012): Z predmetného rozhodnutia je však\npotrebné neopomenúť ďalšie konštatovanie a to : Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu poukazuje aj na časopisecky publikovaný názor, ktorý vo vzťahu k obdobnému, ešte širšie\nformulovanému § 8 ods. 3 zákona č. 82/1998 Sb., na pozadí judikatúrneho vývoja v Českej republike,\nktorý bol nakoniec zavŕšený rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč.\n121/2012):“Obvinenému patrí voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním aj keď\nnepodal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, ibaže by v konkrétnom prípade boli dané\ndôvody hodné zvláštneho zreteľa pre nepriznanie náhrady škody“ podčiarkol, že práve tento (nový )\nprístup, vynútený ochranou základných práv, viac zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, hoci by sa mohlo zdať, že zákonodarcov úmysel bol opačný\n(KERECMAN, P., Náhrada nemajetkovej ujmy, spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo inak než\nprávoplatným odsúdením (1. časť), Justičná revue, č. 8-9/2014).\n28.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd neuznal dôvodnou procesnú obranu žalovaného\nodkazujúcu na ust. § 6/2 zákona č. 513/2003 Z.z.\n29.Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného poukazujúcu na rozhodovaciu\nčinnosť súdnej autority a to rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo/78/2022. Nepochybne rozhodnutie súdu\nv danej veci bolo vydané neskôr, ako zjednucujúce stanovisko Veľkého senátu NS SR. Z obsahu daného\nrozhodnutia , ktoré vôbec v odôvodnení nereaguje pri posudzovaní splnení podmienok poškodeného\nna náhradu škody nepodstatnosť využitia opravných prostriedkov s odkazom na ust. § 6/2 zákona č.\n513/2003 Z.z. pri oslobodení spod obžaloby , na právny názor vyslovený v zjednucujúcom stanovisku\nVeľkého senátu NS SR uverejneného pod. č. R 58/2022. Rozhodnutie sa zaoberá možnosťou súdu\nnárok na náhradu škody nepriznať pri aplikácii všeobecných ustanovení o náhrade škody upravených\nv ust. § 415 a nasl. O.z., resp. priznať pri konštatovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pri\nneuplatnení opravného prostriedku / tu zrejme pod vplyvom judikatúry súdov ČR rozsudku veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč. 121/2012)/ Tieto právne závery vyplývajú z bodov\n14 a nasl. citovaného rozhodnutia : Dovolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, nakoľko\nmohol sám podať sťažnosť, resp. mohol v sťažnosti požiadať o predĺženie lehoty na jeho odôvodnenie\nadvokátom po udelení plnej moci. Okrem toho mu bolo známe, že požiadal o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia a túto skutočnosť mohol namietať v podanom opravnom prostriedku, čím by sa mohol\nvyhnúť ďalšiemu konaniu, ako aj vzniknutej škode. Dovolací súd po preskúmaní spisu a s prihliadnutím\nna svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť nezistil žiadne prípady hodné osobitného zreteľa,\nktoré by odôvodňovali žalobcov postup nepodania opravného prostriedku. § 6 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z. z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný sa\ndomáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú\nmožnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu\nnezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Ak si je\nvedomý skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu nezákonného postupu a neuvedie ich, sám\nsa podieľa na vzniku škody, ku ktorej by ani nemuselo dôjsť. Zákonodarca týmto ustanovením neupiera\nústavné právo poškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možnosti\nnápravy tak, aby nedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom\npravdepodobne sleduje § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,\naby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalobca vedel, že\n\npožiadal o odklad výkonu rozhodnutia ako aj o vyhovení jeho žiadosti, a teda uvedením tejto skutočnosti\nv trestnom konaní by nemuselo dôjsť k obvineniu, resp. k pokračovaniu v trestnom konaní. Žalobca tak\nnekonal, čím sa sám podieľal na vzniku škody, keďže vznesenie obvinenia bolo vykonané na základe\nprezumpcie správnosti rozhodnutia o priestupku ako verejnej listiny opatrenej doložkou právoplatnosti a\nvykonateľnosti. Následne aj ním splnomocnený advokát mohol namietať túto skutočnosť už pri prvotných\núkonoch, čím by rovnako mohol zabrániť pokračovaniu konania. Z hľadiska zodpovednosti štátu za\nškodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením\no vznesení obvinenia. Takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol\nspod obžaloby oslobodený len preto, že nie je trestne zodpovedný, prípadne z dôvodu amnestie (NS\nSR sp. zn. 1Cdo 64/2008).\n30.Súd dospel k záveru, že žalobca si trestné stíhanie sám nezavinil. Zavinenie žalobcu na zahájení\nvlastného trestného stíhania nie j e možné vidieť v tom, že sa dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný\na ktorý, ako bolo v priebehu trestného konania zistené, nenaplňoval znaky trestného činu. Žiadne iné\nokolnosti, z ktorých by vyplývalo zavinenie žalobcu na zahájení trestného stíhania neboli zistené ani\ntvrdené. Zavinenie obvineného vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti na zahájení trestného stíhania proti\nnemu znamená, že obvinený svojim zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné konanie proti nemu\nbolo či muselo byť zahájené, teda, že jeho jednanie bolo dôvodom k zahájeniu trestného stíhania proti\nnemu. Príčinnú súvislosť medzi zahájením či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného je\npotrebné hľadať nie v jeho konaní, ktorým mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú\npodstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred zahájením trestného stíhania\nresp. v jeho priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom,\nči svojim jednaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť\nzahájené. Nejde teda o to, či obvinený sa dopustil hoci zavinene skutku, pre ktorý bol stíhaný a ktorým\nvyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale o to, či svojim iným alebo ďalším jednaním ovplyvnil\npostup orgánu činného v trestnom konaní pred zahájením trestného stíhania alebo v jeho priebehu tak,\nže bez tohto jednania by k zahájeniu, pokračovaniu trestného stíhania nedošlo.(napríklad uvádzaním\nnepravdivých skutočností odôvodňujúcich postup pre začatie trestného stíhania, či predstieraním, že\nvoči nemu sú dôvody k trestnému stíhaniu, hoci objektívne neexistovali).\n31.Vychádzajúc z formulácie skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia a z podanej obžaloby\nje nepochybné, že opravný prostriedok , ktorý mohol žalobca využiť / sťažnosť/ o ktorom rozhoduje\nprokurátor, a ktorý nevyužil, by bol zjavne neúčinným. Už z formulácie skutkovej vety policajným\norgánom v uznesení o vznesení obvinenia ako aj v návrhu na podanie obžaloby je zrejmé , že poškodený\nnajprv sám opakovane slovne, potom aj fyzicky popísaným spôsobom napadol samotného žalobcu.\nEšte v priebehu prípravného konania žalobcovi bolo rozšírené na pokyn prokurátora obvinenie o ďalší\nprečin výtržníctva. V podanej obžalobe zo skutkovej vety bolo vypustené toto konanie poškodeného.\nPráve vypustená časť skutkovej vety, ktorá signalizovala možnosť posudzovania konania žalobcu\nako konania v nutnej obrane, nakoniec na základe rozsiahleho dokazovania na súde bola základom\npre oslobodzujúci rozsudok. Skutkové tvrdenie žalobcu o zrejmej neúčinnosti opravného prostriedku\nv predmetnom prípade bez ohľadu na jeho konanie smerujúce k uzavretiu dohody o vine a treste\nmá preto racionálny základ. Žalovaný ešte aj po oslobodzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa bol\npresvedčený o vine žalobcu a proti rozsudku podal odvolanie, ktoré súd druhej inštancie zamietol.\n32.Žalobca popísal okolnosti prípadu už v prípravnom konaní a na základe skutkového stavu\npolicajný orgán sformuloval skutkovú vetu. Žalobca teda vedome nezamlčal skutočnosti, uvedením\nktorých by mohol zvrátiť svoje obvinenie už v priebehu prípravného konania a ani jeho výpoveď\nv priebehu prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 7.7. 2020, v ktorej konštatuje napadnutie\npoškodeným, bránením sa jeho útokom a napadnutiu , nezvrátila pokračovanie v jeho trestnom stíhaní\na rozšírení obvinení.\n33. Nie je možné preto pri takomto postupe orgánov činných v trestnom konaní pričítať žalobcovi\nporušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 O.z. nepodaním sťažnosti , a tým predídenie hroziacej\nškody ďalším vedením trestného konania.\n34. Doposiaľ súdna prax nedala odpoveď na to , či prípadne samotný výsledok trestného konania\n- oslobodenie spod obžaloby by pri výklade ust. § 6/2 nemohol byť posudzovaný ako prípad\nhodný osobitného zreteľa, kedy by bolo možné priznať náhradu škody aj bez splnenia podmienky\nvyužitia opravného prostriedku. Zrejme by sa jednalo o duplicitu vzhľadom k zaujatému stanovisku,\nsúdnych autorít, že využitie opravného prostriedku je nepodstatné pri posúdení nároku na náhradu\nškody pri právoplatnom oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Súdna prax zaujala iba stanovisko\nk posudzovaní okolností brániacich obvinenému takéto právo využiť včas.\n\n35.Bez právneho významu súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sám\nžalobca pred podaním obžaloby mal záujem na uzatvorení dohody o vine a treste a priznal si vinu zo\nspáchania prečinov, z ktorých bol obžalovaný. Nepochybne žalobcovi bolo ľúto, že poškodeného udrel\ndo tváre a privodil mu zranenie, no v súdnom konaní sa bránil tým, že bol poškodeným napadnutý a jeho\nprocesná obrana bola nakoniec vyhodnotená ako dôvodná.\n36.Čo sa týka výšky škody, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne\nvynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.\nŽalobca túto vyčíslil s odkazom na pripojenú tabuľku obsahujúcu jednotlivé úkony právnej pomoci\nadvokáta v trestnom konaní. Žalovaný spochybnil iba úkon právnej pomoci vykonaný dňa 30.11. 2022\na to účasť na verejnom zasadaní Poprad. Podľa pripojeného trestného spisu sa verejné zasadnutie\no odvolaní žalovaného konalo pred Krajským súdom Prešov. Účasť právneho zástupcu žalobcu na tomto\nzasadnutí je riadne zaprotokolovaná a právnemu zástupcovi za daný úkon právnej pomoci prislúchala\nnáhrada, nie však v uplatnenej výške. Náhradu predstavuje čiastka 81, 67,- eur , účasť na verejnom\nzasadnutí, režijný paušál 58,15,- eur, náhrada cestovného za cestu Košice _Prešov a späť 72 km x\n0,213 = 15,336,- eur a náhrada za stratu času vo výške 2 polhodín po 19,38 = 38, 76,- eur. Celkom takto\nžalobcovi prislúcha suma 2443,175,- eur bez DPH a 2931,81,- eur s DPH.\n37.O úroku z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. § 517 O.z., § 3 NV č. 87/95 Z.z. a § 16 ods.\n4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ku dňu uplatnenia úroku z omeškania predstavovala zákonná výška úroku\n9,25 %.\n38.V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamietol.\n39.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255/2 a § 266 Csp. Vychádzajúc z celkovo uplatneného\nnároku 3102,68 ,- eur a priznanej pohľadávky 2931,81,- Eur,- eur, žalobca bo úspešný v rozsahu cca\n94,5 % a neúspešný v rozsahu cca 5,5 %. Prislúcha mu preto nárok na náhradu trov vo výške rozdielu,\nčo predstavuje 89 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nPoučenie:\nE.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X\n12C/67/2024 - 87\nIČS: XXXXXXXXXX\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde\nvo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd,konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,zistený\nskutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\nsa týkajú procesných podmienok,\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\n\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci alebo\nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "f76282df-8c47-49b3-84e6-2043bb17b355:9ef6eba9-7eed-4d52-9b9d-eb0518fc87f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "10To/36/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/36/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f76282df-8c47-49b3-84e6-2043bb17b355:9ef6eba9-7eed-4d52-9b9d-eb0518fc87f7"}], "citovane_v": []}