Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 27P/117/2024 z 4. 9. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 4. septembra 2025, sp. zn. 27P/117/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724203853.4
Okresný súd Poprad | 27P/117/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724203853.4 | 2025-09-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 57 CMP, § 58 ods. 1 CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ae57874-a687-48ad-9915-ddb95250c0fa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724203853.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
27P/117/2024
8724203853
04. 09. 2025
JUDr. Monika Heldáková
ECLI:SK:OSPP:2025:8724203853.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťaťa matky C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX a otca
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému Mateovi takto
rozhodol:
I. Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, s a z veruje do osobnej starostlivosti matky C. C., nar. XX. XX.
XXXX.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok.
III. Otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 120,- eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 20. 09. 2024.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 20. 09. 2024 do 30. 09. 2025, vo výške 1.480,- eur j e otec
n ý uhradiť do 6 (šiestich) mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia.

povin

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 20.9.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala určenia rodičovských práv
a povinností k maloletému A..
2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, s druhom žili v spoločnej
domácnosti v Anglicku asi rok, keď zistili, že čakajú dieťa, otec to neprijal a žiadal matku, aby šla na
potrat, s čím nesúhlasila a odišla od otca maloletého. Ten t. č. žije a pracuje v Nemecku, ale matka
nemá bližšie informácie. Vyživovaciu povinnosť si plní sporadicky, v marci a apríli 2024 poslal po 30,eur. Matka žije s maloletým v jednoizbovom byte so svojim bratom. Je poberateľkou rodičovského
príspevku, prídavku na dieťa a príspevku z nadácie G. H. vo výške cca 160 eur mesačne. Maloletý je v jej
celodennej starostlivosti, má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, maloletý nechodí
a je plienkovaný. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
3. K návrhu pripojila rodný list maloletého, z ktorého má súd za preukázané, že maloletý A. sa narodil
X.X.XXXX matke C. C. a otcovi A. B..

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k.: 27P/117/2024-5 z 25.9.2024 súd ustanovil maloletému na
zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej
len „procesný opatrovník“).
5. Súd sa počas konania rodičov maloletého pokúsil viesť k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak
bezúspešne, otec sa na informatívne stretnutie nedostavil.
6. Súd zisťoval informácie o aktuálnom pobyte otca maloletého, prípadne akýchkoľvek možnostiach jeho
kontaktovania, avšak bezúspešne.
7. Z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni je preukázané, že otec maloletého na území Slovenskej
republiky nie je zamestnaný, je poberateľom vdoveckého dôchodku vo výške 200,60 eur mesačne.
8. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie 4.9.2025. Otec sa pojednávania nezúčastnil,
svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a nepredložil žiadne písomné
podklady, resp. iné doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci. Počas celého konania bol pasívny,
nepreberal si súdne zásielky a súd na nich aplikoval tzv. fikciu doručenia. Súd mal splnené podmienky
pre konanie, a preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, požiadala o zverenie syna do starostlivosti a určenie
výživného vo výške 100,- eur mesačne, od podania návrhu. Chce si vybaviť náhradné výživné. Syn má
G. I., ale matka nemá na nič nárok, chce si vybaviť príspevky. Žila s otcom dieťaťa v Anglicku pol roka.
Odišla, keď bola tehotná, otec dieťa nechcel. O dieťa sa nezaujíma. Od narodenia s ním nebola. Videl
syna, keď mal 1 rok. Nič mu nedal. Otec sa nachádza v Nemecku, má svoj život, matka to vie od jeho
sestry, má iné deti. Za celý čas poslal synovi výživné 2x po 30,- eur. Žije sama so synom a s bratom
v byte v obecnej bytovke. Keď jej to finančne nevychádza, neplatí nájom, ktorý je 175,- eur mesačne. Nie
je zamestnaná, je na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6 r. dieťaťa. Príjem má 410,90 eur mesačne.
Pomáha jej švagriná, rodičia, bratia. Výdavky má na stravu 150,- eur, drevo 100,- eur na mesiac. Syn
je nechodiaci. Keď bude mať 5 rokov bude chodiť do škôlky do sanatória v Kežmarku. Ešte navštevuje
alergologickú, kardiologickú, psychologickú ambulanciu a pravidelne chodí na rehabilitácie do Sp. F..
Syn je plienkovaný, plienky má na predpis, nedopláca za ne. Kupuje lieky na alergiu za 30-40 eur raz
za mesiac/dva mesiace.
10. Procesný opatrovník sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky, uviedol, že matka sa príkladne stará
o dieťa, chodí na všetky vyšetrenia. Syn má viacero zdravotných problémov, má zvýšené náklady na
zdravotnú starostlivosť. Aj podľa vyjadrenia lekárky má splnené všetky povinné prehliadky. Matka musí
cestovať, syn je nechodiaci, musí ísť taxíkom a pod. S otcom sa nepodarilo skontaktovať. Odporučil,
aby súd návrhu vyhovel.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, lustráciami, správou mesta
Košice – Dargovských hrdinov. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci.
12. Maloletý pochádza z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti
a netvoria pár. Maloletý žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, otec na jeho výživu
neprispieva, za celé obdobie od narodenia maloletého prispel na výživu 2x sumou po 30,- eur (v
03 a 04/2024), otec sa s maloletým nikdy nestretol, rodičia nie sú v žiadnom kontakte, matka nemá
vedomosť o pobyte, zamestnaní, životnej úrovni otca maloletého. Matka maloletého má s maloletým
zvýšené náklady v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, ktorý nechodí, má downov
syndróm a navštevuje s ním viacero odborných ambulancií, ako aj rehabilitácie. V dôsledku toho, že
maloletý je nechodiaci, je matka nútená pri každom presúvaní sa využívať taxi-služby, nie je možné, aby
cestovala verejnou dopravou, čo neúmerne zvyšuje náklady na cestovné. Nakoľko rodičia maloletého
spolu nežijú, je v záujme maloletého dieťaťa najmä s prihliadnutím na zabezpečenie stability a istoty
výchovného prostredia súdnym rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti. Maloletý je dieťa
s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorého pravidelné mesačné výdavky matka špecifikovala na
pojednávaní a ktoré súd považuje, prihliadnuc na vek maloletého, za primerané výdavky, ktorými sa
matka snaží zabezpečovať všetky potreby maloletého a zaistiť jeho riadny vývoj a vývin.

13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorý pochádza
z mimomanželského zväzku, toho času nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi
nimi ani k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k uvedenému, a tiež ku
skutočnosti, že rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím, súd
konštatuje, že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému bol podaný
dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná sa o maloletého
náležite postarať, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia.
Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, tiež s poukazom na skutočnosť, že otec sa nenachádza na území SR,
s najväčšou pravdepodobnosťou sa zdržiava a pracuje v zahraničí (čo je preukázané aj nemožnosťou
súdu priamo doručiť žiadne zásielky otcovi maloletého).
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky. Osobná starostlivosť zahŕňa právo matky mať maloletého pri sebe, určiť
tak miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť a starať sa o jeho potreby.
20. Súd konštatuje, že napriek tomu, že bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho
zákonnými zástupcami sú naďalej obaja rodičia, ktorí majú vo vzťahu k maloletému rodičovské práva
a povinnosti, medzi ktoré patrí tiež právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
Uvedené súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo priznal len
jednému z rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia
dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť.
25. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú
dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
26. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,eur mesačne. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd má za preukázané, že otec t. č. nie je zamestnaný
v Slovenskej republike, podľa vyjadrení matky, ktoré však nie sú overené, by sa otec mal nachádzať
v zahraničí. Otec na Slovensku poberá vdovecký dôchodok vo výške 200,60 eur mesačne. Procesný
opatrovník súhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. Súd poukazuje na to, že otec od narodenia
maloletého (v čase rozhodovania súdu má maloletý cca 4,5 roka!) otec na jeho výživu prispel celkovo
sumou 60 eur. S maloletým sa nestretáva, nezaujíma sa o neho, netrávi s ním čas, čím neplní vyživovaciu
povinnosť ani nepriamo. Súd zdôrazňuje, že maloletý je dieťa s downovým syndrómom, je nechodiaci,
matka je v dôsledku uvedeného na predĺženej rodičovskej dovolenke – t. j. nemôže sa zamestnať,
zvýšiť svoj príjem a poskytuje maloletému 24-hodinovú starostlivosť. Maloletý aj napriek svojmu veku
nie je schopný sám konzumovať potravu, musí byť kŕmený a ďalej aj obsluhovaný pri akýchkoľvek iných
činnostiach.
27. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd vychádzal z tzv. potenciality príjmov, súd nemá preukázané
najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca a nemá vedomosť o tom, či má nejaké osobitné znalosti a odborné
vedomosti. Súd má za to, že otec by mal byť schopný dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá pre
rok 2025 predstavuje sumu 816,- eur mesačne, zároveň súd do príjmov otca zahrnul aj poberanie
vdoveckého dôchodku vo výške 200,60 eur mesačne. Aj napriek tomu, že z registra obyvateľov
Slovenskej republiky vyplýva, že otec má t. č. vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým deťom, súd
považoval za potrebné, rozhodnúť o priznaní výživného vo výške ešte vyššej, než do požadovala matka,
nakoľko ide o konanie starostlivosti súdu o maloletého. Súd má za to, že je nevyhnutné prihliadnuť na
náročný osobný a zdravotný stav maloletého, potrebu zvýšenej osobnej starostlivosti, pričom otec sa
o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma, nezabezpečuje jeho potreby, netrávi s ním čas, neprispieva
na jeho výživu finančne, ani naturálne, nepomôže matke v starostlivosti, nedonesie maloletému hračky,
oblečenie, hygienické potreby, stravu, nepomôže v zabezpečení bývania pre maloletého, materiálneho
vybavenia domácnosti, nie je nápomocný pri preprave zdravotne znevýhodneného dieťaťa. Súd na
základe uvedeného priznal výživné vo výške 120,- eur mesačne, ktorú je otec povinný poukazovať
k rukám matky v pravidelných intervaloch. Je absolútne neprijateľné, aby sa otec vyhýbal svojej
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ku ktorému sám dobrovoľne uznal otcovstvo. Súd

nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať
a dosahovať príjem tak, aby mohol zabezpečovať výživné pre svojho syna. Súd pri určovaní výšky
výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak
potreby seba i svojho maloletého syna, a to zo sumy cca 1016,- eur mesačne. Pokiaľ je pravdou, že sa
otec dlhodobo zdržiava v zahraničí, je predpoklad, že jeho príjem bude omnoho vyšší.
28. Vychádzajúc z uvedenej výšky potenciálneho príjmu otca, inšpirujúc sa tabuľkou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, s poukazom na vek maloletého a počet vyživovacích povinností
otca (3) by výživné na maloletého malo predstavovať približne 9% z príjmu otca zníženého o výšku
príspevkov z verejných zdrojov, ktoré sú matke poskytované (60,- eur mesačne ako prídavky na dieťa).
Na základe uvedeného by výška výživného nebola postačujúca pre zabezpečovanie potrieb maloletého
dieťaťa so znevýhodneným zdravotným stavom, ktorý je spolu so svojou matkou odkázaný na pomoc jej
príbuzných, resp. dokonca aj na pomoc neziskových organizácií! Vzhľadom na uvedené súd považoval
za potrebné určiť výživné na maloletého vo výške 120,- eur mesačne. Uvedenú sumu súd považuje za
primeranú na zabezpečovanie potrieb maloletého v záujme jeho riadneho vývoja a vývinu, prihliadnuc
na jeho osobitné potreby plynúce zo zdravotného postihnutia.
29. Súd zároveň rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 20.9.2024 do 30.9.2025, vo výške 1.480,- eur
(suma, výživného, ktorú mal za uvedené obdobie zaplatiť 120 x 12 mesiacov a 10 dní) je otec povinný
uhradiť do 6 mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Je len na rozhodnutí otca, či to urobí v jednej
platbe, alebo v rôznych splátkach (počet a výšku si otec môže určiť podľa vlastnej úvahy a možností
s tým, aby najneskôr do uvedeného dátumu došlo k uhradeniu celej dlžnej sumy).
30. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd nemal možnosť prešetriť si bytové pomery otca a prihliadol aj na nízky
vek ako aj skutočnosť, že maloletý svojho otca absolútne nepozná, ako aj na to, že otec o maloletého
nejaví žiaden záujem, nikdy ho nevidel. Určovanie časového intervalu pre úpravu styku preto súd
nepovažoval za potrebné. Ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov, najmä záujmu o styk, môže sa
otec úpravy styku domáhať.
32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
33. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).
35. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa,
nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením zákona pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.