{"guid": "2c1f201b-404a-44be-b8f2-f15e31ddaa03:d048c95d-f20b-4cfa-a360-015ec0893758", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7", "spisova_znacka": "12Csp/70/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/70/2024 z 20. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 20. októbra 2025, sp. zn. 12Csp/70/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7", "identifikacne_cislo": "8724205117", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. František Zelený", "sudca_id": 2578, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-zeleny-2578", "datum_vydania": "2025-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d048c95d-f20b-4cfa-a360-015ec0893758", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n12Csp/70/2024\n8724205117\n20. 10. 2025\nJUDr. František Zelený\nECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,\nPod vodojemom 305/22, Šuňava, práv. zast. advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,\nKuizmányho 29, Košice-Staré Mesto, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: 365. bank, a. s., Dvořákovo\nnábrežie 4, Bratislava, IČO:31 340 890, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska\nkancelária, Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 1.800,- eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý\nprávoplatnosti rozsudku.\n\nzaplatiť žalobkyni sumu 150,- eur do 3 dní od\n\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške\nnáhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí.\nodôvodnenie:\n1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2024 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu\nsumu 1.800,- eur a uhradiť trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že rozhodcovským\nrozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.5.2012 bol žalovanému ako veriteľovi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 1.944,79 eur s príslušenstvom. Návrhom\nna vykonanie exekúcie u súdneho exekútora C. D. E. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto\nrozhodnutia. Okresný súd v Poprade dňa 6.11.2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie\nexekúcie. Celková výška vymáhaného nároku vrátane príslušenstva predstavovala sumu až 3.842,62\neur, pričom s pribúdajúcim časom vedenia exekúcie výška tejto vymáhanej sumy úmerne narástla.\nDňa 14.12.2015 žalobca ako povinný doručil exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie\nexekúcie za neprípustnú s návrhom na jej zastavenie. Žiadosť odôvodnil tým, že základ sporu\nvyplýva zo spotrebiteľského úveru a v dôsledku jednotlivých vád úverovej zmluvy dodávateľ nemá\nnárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Uviedol tiež, že\noprávnený sa domáhal uspokojenia pohľadávky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej\ndoložky, ktorú pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nie je spôsobilá založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa\n5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024v konaní sp. zn. 20Er/508/2012-47, , exekúciu\nzastavil. Jedným z dôvodov odôvodnenia zastavenia exekúcie podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo\nto, že exekučný titul bol vydaný na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá zhoršuje právne\npostavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi, pričom oprávnený nepreukázal opak. Exekúcia preto bola\nzastavená z dôvodu, že zo strany veriteľa – žalovaného, došlo už na začiatku zmluvného vzťahu\nk porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa\n\npred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a i. Aj napriek tomu, že v čase\nrozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie figurovala na strane oprávneného spoločnosť Bencont\nCollection, a. s. zodpovednosť za porušenie spotrebiteľských práv vo vzťahu ku skúmaniu nárokov\nžalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné pričítať samotnému\nžalovanému (ako pôvodnému veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy). Bol to práve žalovaný, ktorý\nkoncipoval samotnú úverovú zmluvu a ostatnú zmluvnu dokumentáciu a práve žalovaný do tejto zmluvy\ninkorporoval hneď niekoľko dojednaní, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky,\nakými je napríklad už spomenutá rozhodcovská doložka. Žalovaný sa domáhal uspokojenia svojich\nnárokov pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bolo jeho postavenie omnoho výhodnejšie oproti\nvšeobecnému súdu. Žalovaný inicioval exekučné konanie a to aj napriek tomu, že sám nedisponoval\nmateriálne vykonateľným a spôsobilým exekučným titulom. V neposlednom rade poukázal na to,\nže k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa došlo zo strany žalovaného aj vtedy, keď sa svoju\npohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy snažil postúpiť na spoločnosť Bossnut Investments Limited\nCyprus, ktorá následne mala predmetnú pohľadávku postúpiť na spoločnosť Pro civitas, s.r.o., ktorá\nnásledne zanikla zlúčením so spoločnosťou Bencont Collection, a.s., ktorá v čase zastavenia exekúcie\nvystupovala na strane oprávneného. Postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt v zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa, ktorá nemôže požívať\nsúdnu ochranu, pretože takýmto konaním sa výrazne sťažuje možnosť spotrebiteľa domôcť sa ochrany\nsvojich práv. Na podporu svojich tvrdení odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/80/2022 zo dňa\n24.8.2022. S poukazom na uvedené rozhodnutie je nepochybné, že žalovaný je v predmetnom súdnom\nkonaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. s odkazom\nna ust. § 53 ods.1 novely zákona žalobcovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie,\npretože postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa,\npričom z jeho strany došlo k úspešnému uplatneniu porušeného práva na súde. Výšku finančného\nzadosťučinenia v sume 1.800,- eur považuje za primeranú. Žalovaný svojim neprijateľným konaním už\nna začiatku zmluvného vzťahu v tomto pokračoval iniciovaním rozhodcovského konania a následne\nexekúcie, kde spotrebiteľ bol nútený obhajovať svoje porušené práva a v ktorom bol úspešný. Osobitne\nzdôraznil výšku pohľadávky uplatnenú v exekučnom konaní v roku 2012 dosahujúcu sumu 3.842,62 eur.\nVýška samotného vymáhaného nároku dosahovala pritom iba 46,84 % tejto sumy. Žalobca si žalobou\nuplatňuje len minimálnu časť nároku oproti tomu, čo sa žalovaný zneužitím práva vo forme nezákonnej\nexekúcie snažil získať. Výška poskytnutého úveru mala v prejednávanom prípade dosahovať sumu\n2.000,- eur, čo je iba zhruba 52,5 % oproti tomu, čo sa žalovaný snažil v rámci exekúcie získať. Takýto\nneprimeraný až „brutálny zásah“ do jeho práv ako spotrebiteľa je nutné považovať za natoľko závažný,\nže vymoženie takejto sumy zo strany žalovaného by mohlo mať pre neho priam fatálne následky.\n2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie Okresného súdu Poprad, rozhodcovský rozsudok,\nžiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, procesné uznesenia súdu a predžalobnú výzvu.\n3.V ďalších písomných podaniach poukázal na to, že v zmysle ustanovení § 3 ods.5 zák. o ochrane\nspotrebiteľa, zákon koncipuje 4 základné podmienky pre vznik nároku, ktorými sú\n-žalobca musí mať postavenie spotrebiteľa\n- došlo k porušeniu práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo z osobitných\npredpisov na ochranu spotrebiteľa\n- spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť na súde\n-právo na primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinností zodpovedá\nŽalobca všetky tieto podmienky naplnil. Žalovaný procesnú obranu poukazujúcu na zneužitie práva\nžalobcu aplikoval v rozpore s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov. Žalobkyňa si\nuplatňuje výkon práva spotrebiteľa v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola aktívna pri hájení svojich práv\npodaním návrhu na odklad exekúcie a jej zastavenie. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa primeraného\nfinančného zadosťučinenia až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, v ktorom je konštatované porušenie\npráva spotrebiteľa. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, a preto nárok nemôže\nbyť premlčaný. Výška nároku je primeraná s ohľadom na sumu, o ktorú sa snažil obohatiť samotný\nžalovaný na úkor žalobkyne. Primeranosť je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje súd na základe\njedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie je možné\nosobitne vypočítať. Uvedené vyplýva z povahy pojmu primeranosť. Rovnako neexistujú iné dôkazy mimo\npredložených žalobkyňou, ktoré by primeranosť preukazovali. Z rozhodovacej praxe súdy prihliadajú\nnapríklad\n\n-k rozsahu porušenia povinnosti dodávateľom\n-doby trvania protiprávneho stavu\n-nevyhnutné uplatňovanie práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života\nspotrebiteľa\n-miera úspešnosti v súdnom konaní\nDĺžka trvania protiprávneho stavu a právnej neistoty na strane žalobkyne trvala po dobu 16 rokov,\nexekučné konanie trvalo 12 rokov. Žalobca bol neprijateľným postupom zo strany žalovaného vystavený\npsychickej záťaži a stresu, nakoľko exekučné konanie je už vykonávacím konaním, v dôsledku čoho\ntak jeho majetkové pomery boli priamo ohrozené. Exekučné konanie bolo pre žalobkyňu psychickou\nzáťažou, obavami z toho , ako exekučné konanie dopadne. Citoval z ďalších rozhodnutí súdnych autorít\na to NS SR 9Cdo/324/2020, 4Cdo/298/2020 ako aj rozhodnutí krajských súdov v Prešove, v Bratislave,\nv Košiciach. Poprel naplnenie dôvodov pre aplikáciu ust. § 257 CSP, vo vzťahu k trovám konania,\npretože prípad nezodpovedá okolnostiam hodným osobitného zreteľa ani výnimočným okolnostiam.\n4.Na pojednávaní mimo skutkových tvrdení zdôraznila, že sa o vzniku nároku nemohla dozvedieť\nv čase, kedy odcestovala do Veľkej Británie, pretože tento nárok toho času neexistoval, a vznikol až po\nprávoplatnosti rozhodnutia vydanom v pôvodnom konaní, a to dňa 13.9.2024, pričom žaloba bola podaná\nna súd dňa 5.12.2024. Nárok premlčaný nie je. Dal do pozornosti rozhodnutie NS SR 9Cdo/324/2020\nzo dňa 13.12.2020, z ktorého vyplýva, že nezáleží na tom, či sa aj spotrebiteľ prípadne dopostil alebo\nnedopustil porušenia niektorého zo svojich povinností voči dodávateľovi, a v prípadne v akej miere sa\ntak stalo.\n5.Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že v roku 2015 sa natrvalo presťahovala do Veľkej Británie.\nSo svojim právnym zástupcom komunikuje telefonicky a splnomocnila ho koncom roka 2024 poštou.\nReálne sa to uskutočnilo tak, že jej odoslal písomné plnomocenstvo, toto podpísala a vrátila ho naspäť.\nSúdny spor sa má okrem iného viesť proti Poštovej banke. Oslovila F. G. s cieľom požičať si finančné\nprostriedky. Okolnosti prípadu si už nespomína a rovnako si nespomína na vedené rozhodcovské\nkonanie. V súvislosti s exekučným konaním sa psychicky položila, bála sa o rodinu, bola na liekoch.\nBála sa o to, či jej nezoberú dom, a čo bude ďalej. Nikdy nemala skúsenosti s exekúciami. Musela\nnavštíviť psychiatrickú ambulanciu vo Svite, ktorá nasadila lieky na úzkosť a stres, ktoré užíva dodnes.\nAntidepresíva jej predpisujú aj teraz v Anglicku.\nV roku 2015 sa odsťahovala natrvalo do Anglicka spolu s dcérou a jej deťmi. V tom čase tam už pracoval\nmanžel, syn, a ďalšia dcéra. V zahraničí vážne ochorel manžel, čo ju tiež psychicky vzalo. V Anglicku\npracovala ešte 10 rokov až do januára 2025, kedy odišla do dôchodku v rámci poistenia v SR. Z Anglicka\nv rámci exekučného konania nepoukazovala žiadne úhrady, exekútor žiadnu sumu proti nej nevymohol,\nnebol jej predaný dom a nevie ani o žiadnej dobrovoľnej dražbe, ktorá by sa toho týkala. Žalovala banku\npreto, že úspešne vyhrala exekučné pojednávanie v zastúpení JUDr. Rybára.\n6.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu v celosti zamietnuť. Žalovaný poskytol\nžalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 23.3.2019 spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur.\nŽalobkyňa prestala úver splácať, z ktorého dôvodu bola banka nútená vymáhať zostatok nesplateného\núveru vo výške 1.944,79,- eur v rozhodcovskom konaní v súlade so zmluvou o úvere. Žalovaný bol\nv rozhodcovskom konaní úspešnou stranou a na základe právoplatného rozhodnutia rozhodcovského\nsúdu bolo všeobecným súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Vydaním\npoverenia súd potvrdil legitímnosť vymáhaného nároku oprávneného. Žaloba bola doručená súdu po\n15 rokoch od uzatvorenia zmluvy o úvere a po 12 rokov od právoplatnosti skončenia rozhodcovského\nkonania. Žalobca nevyužil svoje nezákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere, nenavrhol modifikovať\npodmienky zmluvy, nepodal sťažnosť na poskytnuté bankové služby. V rozhodcovskom konaní\nbol absolútne procesne pasívny a návrh na zastavenie exekúcie podal až po 3 rokoch od jeho\nzačatia. Sám neinicioval mimosúdne rokovania pred podaním žaloby. Predžalobnú výzvu adresoval\nformálne 3 pracovné dni pred podaním žaloby. Žaloba vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva,\nktorý by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu dobrých\nmravov za obsolentnú. Žalobca zneužíva spotrebiteľskú legislatívu na úkor žalovaného za účelom\nekonomického zvýhodnenia (získanie finančného zisku). Súd je vždy povinný zohľadniť špecifické\nokolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé\nvyriešenie veci, čiže také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej strany nespôsobilo\nzjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej zmluvnej strane. Ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať\nako ochranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Samotnú výšku uplatneného nároku\n\npokladá za zjavne neprimeranú, a jej priznanie by predstavovalo krajnú nespravodlivosť, pretože nebolo\npreukázané, aby žalobca splatil istinu poskytnutého úveru 2.000,- eur a náklady žalovaného spojené\ns vymáhaním pohľadávky v rozhodcovskom konaní - zaplatený poplatok a v exekučnom konaní zaplatený poplatok. Navrhol súdu, aby s odkazom na ust. § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov\nkonania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Ak by súd priznal žalobcovi hoci iba jedno euro, žalobca\nby bol 100 % úspešný v časti nároku na náhradu trov konania, keďže výška judikovaného nároku záleží\nod úvahy súdu. Podaná žaloba podľa názoru žalovaného neslúži ochrane práv žalobcu, ktorý podstatne\nporušil zákonné a zmluvné povinnosti, keď prestal splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho bol úver\npredčasne zosplatnený dňa 1.11.2010 a následkom čoho bolo iniciovanie rozhodcovského a následne\nexekučného konania. Žaloba o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové obohatenie sa\nspotrebiteľa , keďže pôvodná finančná ujma na strane žalobcu môže byť dostatočne kompenzovaná\nprostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Špecifikom daného prípadu je to, že\nexekučný súd preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona platného a účinného v čase\npodania návrhu, teda aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu pred udelením poverenia\nsúdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Tým potvrdil legitímnosť vymáhaného nároku. Bez\ntakéhoto poverenia by žalobca nikdy nepodal takúto žalobu. Žalobca čo sa týka úverového vzťahu, bol\nzo strany banky dostatočne informovaný o obsahu úverovej dokumentácie.\nNa preukázanie svojich tvrdení navrhol k veci vypočuť samotnú žalobkyňu a zabezpečiť listinné doklady\nvyžiadaním si správy od súdneho exekútora a aktuálneho veriteľa pohľadávky. Súdu predložil úverovú\nzmluvu, zmluvu o postúpení pohľadávky, prehľad úverového vzťahu, žiadosť žalobkyne o úver.\n7.Žalovaný v ďalších písomných podaniach zdôraznil, že každé súdne rozhodnutie je vydané za\nšpecifických skutkových okolností a odkázal na rozsudok Súdneho Dvora EÚ zo dňa 14.11.2024\nšpecifikujúceho pojem priemerný spotrebiteľ, kde v zmysle smernice sa tento má definovať\nprostredníctvom odkazu na spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý\na obozretný. Žalobca bol zo strany žalovaného dostatočne informovaný o obsahu úverovej\ndokumentácie a požiadavky vymedzené v rozsudku súdu musia súdy klásť aj na spotrebiteľa. Žalobcovi\nnevznikla žiadna reálna ujma, požičané peniaze nevrátil, ani v rozsahu poskytnutej istiny. Opakovane\nnamietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu vzhľadom k postúpeniu pohľadávky na ďalšiu osobu.\n8.Na pojednávaní žalovaný zotrval na vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,\npretože v zmysle rozhodovacej prax by mal byť pasívne vecne legitimovaný postupník. Postupník sám\ninicioval exekučné konanie a z vyjadrenia žalobkyne bolo úspešné zastavenie exekučného konania\ndôvodom podania žaloby. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa sa o údajnom nároku\ndozvedela v čase, keď sa presťahovala do Anglicka, a to v roku 2012-2015, preto má za to, že údajný\nnárok by mal byť premlčaný. Žalovaná suma je zjavne neprimeraná a nedôvodná, nakoľko predstavuje\nsumu až 90 % z výšky poskytnutého úveru, nehovoriac o tom, že tento úver nebol uhradený ani len do\npolovice, nieto už v celosti. Okolnosti, pre ktoré by mohlo byť priznané primerané fin. zadosťučinenie,\nneboli zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom preukázané, nebola jej spôsobená akákoľvek ujma\na nebol ovplyvnený ani jej život, nakoľko istinu, ktorú si požičala, v zásade si nechala vo svoj prospech\nbez akéhokoľvek vrátenia. Spochybnil plnomocenstvo právneho zástupcu žalobkyne na zastupovanie\nžalobkyne právnym zástupcom v konaní.\n9.Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne,\noboznámením listinných dôkazov, a to pripojeného spisu OS PP sp. zn. 20Er/508/2012, z neho najmä\nnávrhu na vykonanie exekúcie, rozhodcovského rozsudku, uznesenia súdu, správ, oznámení súdneho\nexekútora a i. zistil nasledovný skutkový stav:\n10.Dňa 23.3.2009 uzavrela žalobkyňa s F. G. zmluvu o úvere pod názvom dostupná pôžička, na základe\nktorej sa banka zaviazala dlžníkovi poskytnúť úver v celkovej výške 2.000,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal\nuhradiť v 70 splátkach vo výške 60,27 eur. Termín konečnej splatností bol stanovený 23.1.2015, výška\nnákladov vyčíslená na 1.687,93 eur, úroková sadzba 24 %, RPMN banky 26,82 eur a priemerná RPMN\n17,91 eur. Žalobkyňa s F. G. uzavrela zmluvu o úvere aj dňa 16.9.2005 pri výške poskytnutého úveru\n40.000,- Sk.\n11.Podľa prehľadu úverového účtu vedeného bankou 365.bank, a.s. na úvere poskytnutom A. B., č.\núverovej zmluvy 2080840309, banka evidovala výšku vyčerpaného úveru 2.000,- eur, splatnosť istiny\n\n55,21 eur, celkom neuhradenú istinu 1.944,79 eur, zaplatenú istinu 55,21 eur, zaplatené úroky 386,83\neur, zaplatené poplatky 101,99 eur a úhradu splátok v období od 23.4.2009 do 23.12.2009.\n12.Dňa 18.12.2012 uzavrela Poštová banka, a. s. so spoločnosťou Bossnut investments limited Cyprus\nzmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k zmluve postúpená bola tiež pohľadávka voči žalobkyni\nvo vyčíslenej výške ku dňu 17.12.2012 vo výške 3804,60 eur.\n13.Listom zo dňa 22.1.2013 banka oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky na novú spoločnosť.\n14.Listom zo dňa 29.11.2024 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na\nzaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.800,- eur.\n15.Podľa obsahu pripojeného spisu OS Poprad 20Er/508/2012 Poštová banka, a. s. dňa 29.10.2012\ndoručila exekútorskému úradu JUDr. Ing. Štefan Varga, Trebišov návrh na vykonanie exekúcie vyčíslenej\nvo výške neuhradenej istiny 1.944,79 eur, úroku 24 % ročne z uvedenej sumy od 2.11.2010 do\nzaplatenia, úroku z omeškania 9 % z uvedenej sumy, úroku 9 % z uvedenej sumy od 2.11.2010,\nsúdneho poplatku, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 222,50 eur, sumy dlžných\núrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej\nčiastočnej úhrady do dňa 1.11.2010 vo výške 269,03 eur a trov súdneho konania. Ako prílohu oprávnený\npredložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.5.2012, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 19.6.2012. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovaná na základe návrhu žalobcu\nPoštová banka, a. s. zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 1.944,79 eur, úrok vo výške 24 % z uvedenej\nistiny od 2.11.2010 a úrok z omeškania vo výške 9 % za rovnaké obdobie, sumu dlžných úrokov 222,50\neur a 269,03 eur, poplatku za rozhodcovské konanie, a to v splátkach. Podľa odôvodnenia rozhodnutia\nokrem iného žalovaný vo svojej žalobnej odpovedi uviedol, že dlh uznáva a žiada o možnosť jeho\nsplácania formou mesačných splátok. V ďalšom rozhodcovský súd poukazuje na úverovú zmluvu\na porušenie podmienok dlžníka úver splácať.\nPoverením zo dňa 6.11.2012 súd na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského\nsúdu poveril súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky vo výške 1.944,79 eur s príslušenstvom.\nV priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky podľa písomných oznámení veriteľa\nna spoločnosť Procivitas.\nPodaním zo dňa 21.12.2014 spoločnosť Pro civitas zobrala návrh na vykonanie exekúcie späť, žiadala\nkonanie zastaviť. Toto podanie však podaním zo dňa 9.2.2015 zobrala späť.\nListom zo dňa 14.12.2015 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila návrh na odklad\na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že sú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a výkon\nexekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Poukázal na nezákonnosť rozhodcovskej doložky\nako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ďalšom sa vyjadril k vymáhanej pohľadávke, kde dohodnutý\núrok k úverovej zmluve pokladá za úrok, ktorého výška je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený\nnemá právny nárok na prijatie plnenia pozostávajúceho z úrokov a z poplatkov za ním poskytnutý úver.\nNapriek tejto skutočnosti rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie pohľadávky s úrokom aj\npoplatkami.\nUznesením zo dňa 10.4.2017 Okresný súd Poprad povolil odklad exekúcie. Ďalším uznesením zo dňa\n4.2.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného spoločnosťou Bencont\nCollection, a. s.\nUznesením zo dňa 5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, súd exekúciu zastavil,\npriznal exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie a povinnému nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia v exekučnom konaní voči oprávnenému. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia, bod 33 až\n35 súd rozhodcovskú doložku dohodnutú medzi stranami úverového vzťahu vyhodnotil ako neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, brániacu tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť\nexekučným titulom na udelení poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Súd preto exekúciu\nzastavil a rozhodol o trovách konania.\nUznesením zo dňa 8.10.2024 súd uložil povinnosť oprávnenému uhradiť trovy právneho zastúpenia\npovinnej vo výške 117,74 eur a nahradiť súdnemu exekútorovi trovy 217,51 eur. Podľa vyhotovenej\nsprávy súdnej exekútorky zo dňa 12.11.2024 vymožená pohľadávka oprávneného predstavovala nula\neur.\n16.Podľa správy súdnej exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovej zo dňa 19.9.2025 v exekučnej veci\n20Er/508/2012 exekučné konanie bolo zastavené uznesením súdu zo dňa 5.8.2024. V exekučnej\n\nagende prevzatej po pôvodnom súdnom exekútorovi je evidovaná úhrada zo dňa 20.12.2019 vo výške\n20,- eur, pričom z tejto sumy bola suma vo výške 15,20 eur poukázaná na účet oprávneného.\n17.Podľa správy spoločnosti Bencont Collection, a. s. , táto spoločnosť evidovala voči osobe A.\nB. pohľadávku plynúcu zo zmluvy o úvere č. 2080840309, ktorú uzatvorila s pôvodným veriteľom –\nspoločnosť Poštová banka, a. s. Spoločnosť odosielateľa v rámci exekučného konania od vyššie\nuvedenej osoby obdržala dňa 16.1.2020 sumu vo výške 15,20 eur. Iné úhrady v rámci exekučného\nkonania neboli v prospech spoločnosti uhradené. Nakoľko je pohľadávka voči uvedenej osobe je po\nsplatnosti viac ako 5 rokov bez úhrady, spoločnosť postupovala v súlade s platnou legislatívou a zmluvnú\ndokumentáciu skartovala.\n18.Do postúpenia pohľadávky na nového veriteľa a z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný\nevidoval na úvere úhradu žalobcu v celkovej výške 544,03 eur.\nPodľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z.\nNa účely tohto zákona sa rozumie\nu) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať\nod predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo\nvšeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,\nPodľa § 3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Z. z.\n(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských\nzmluvách.\n(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa\nspotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti\nporušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a\nto aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým\nsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o\nkonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\").\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\nPodľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona\n(2) Predávajúci nesmie\na) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,\nb) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3\nPodľa § 3 O.z.\n(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu\nzasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby\nnedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné\nrozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.\nPodľa § 53 ods. 1 – 5 O.z.\n(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná\npodmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a\nprimeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli\nneprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ\nmožnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n(3) Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a\nspotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré\na) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,\nb) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,\nak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,\n\nc) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa\nspotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri\nuplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,\ne) umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ\nneuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,\nf) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi\nto neumožňujú,\ng) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na\ndobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,\nh) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré\nvznikli,\ni) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,\nj) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú\nna zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena\ndohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,\nk) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako\nsankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,\nl) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré\nby podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,\nm) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane\nobmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa\nzapočítať pohľadávku voči obchodníkovi,\nn) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva\nuzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu\ns predĺžením platnosti zmluvy,\no) oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú\nprávo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,\np) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú\nuzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,\nr) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok\nustanovených osobitným zákonom,\ns) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane\nvyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o\nzabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,\nt) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere\nnesleduje záujmy spotrebiteľa,\nu) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy\nbolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,\nv) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy\npreukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ\nnedostáva dohodnuté protiplnenie,\nw) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby\nakékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré\nv prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky\ntretej osobe.\n(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nPodľa § 100 O.z.\n(1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie\nsúd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo\nveriteľovi priznať.\n(2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté\nustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.\n(3)Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a\nbežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.\nVytvori? odkaz\nPodľa § 101 O.z.\n\nPokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď\nsa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,\nže žaloba je čo do základu dôvodná.\n20.Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby\nspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti\ndôjde. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné\nzadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa. Podmienky vzniku nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane\nspotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno\nspotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje\nmožnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom\nvychádzajúcich z porušenia jeho práv. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné\nprihliadať na okolnosti prípadu. Súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa splnenia hmotnoprávnych\npodmienok ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. uznal ako dôvodnú. Je nepochybné, že strany\nuzavreli v roku 2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi bankou poskytnutý úver vo\nvýške 2.000,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek\nspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou.\nDohoda strán o uplatnení rozhodcovskej doložky, ako je to zrejmé z rozhodnutia Okresného súdu\nPoprad zo dňa 5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, bola neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, ktorej následkom bolo zastavenie exekúcie iniciovanej Poštovou bankou, a. s., vedenej\nna Exekútorskom úrade. Je preto možné konštatovať, že zo strany dodávateľa došlo k porušeniu\npráv spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky pre priznanie nároku na priznanie finančné zadosť\nučinenie podľa ust.§ 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. Žalobca tento nárok mohol uplatniť tak proti\npôvodnému veriteľovi, ako aj proti osobe, na ktorú bola pohľadávka postúpená. Žalovaný je teda\npasívne legitimovanou stranou sporu. Tu súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdnej autority a to\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023.\n21.Žalobca v exekučnom konaní úspešne uplatnil porušenie ich práv ako spotrebiteľ vyplývajúcich\nz ust. § 53 OZ namietaním neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,\nktorá umožnila žalovanému obísť proces možného preskúmania zmluvných podmienok nezávislým\nsúdom. Splnil tak podmienky vyplývajúce z hypotézy ust. § 3 ods.5 zák. č.250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa. Základ nároku na priznanie primeraného finančného zadosť učinenia bol tým daný.\n22.Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd uznal nárok žalobcu za\nčiastočne dôvodný.\n23.Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je výsledkom\nvoľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ. Úvaha o výške\nfinančného zadosťučinenia musí byť preskúmateľná. Pri stanovení výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na\nstrane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky\nfinančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp.\nktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie\nspotrebiteľa. V prvom rade žalobca musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Žalobca\npokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia musí opísať povahu, intenzitu, trvanie a rozsah\npôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval a prežíval.\nPri rozhodovaní o výške nároku musí súd uviesť a zdôvodniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o\nsplnení podmienok pre jej určenie. Povinnosťou súdu je zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania,\nvšetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Všetky\ntieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne, a to aj z\nhľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel.\n24.Rozsah finančného zadosťučinenia nie je žiadnym právnym predpisom upravený, nie sú dané žiadne\nkritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho\n\nprimeranosť. Jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého\nprípadu (R48/2022, uznesenie NS SR 7Cdo/92/2021).\n25.Cieľom tohto inštitútu je satisfakčná funkcia, teda vykonanie zadosťučinenia a vyrovnanie pomerov,\nktoré boli postupom žalovaného, ktorý bol preukázaný v inom konaní ,ako nesprávny narušené a uviesť\ntieto pomery do rovnováhy. Súd môže rozhodnúť, že existujú spravodlivé dôvody na priznanie nižšej\nnáhrady než bola skutočne spôsobená škoda, vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.\nInštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,\nresp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného\na odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritérium kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za\nktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť\nporušenia práv spotrebiteľa.\n26.Pri stanovení výšky je všeobecne potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej\nujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv\nspotrebiteľa. Nie je možné sa striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu\nvznikla. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť\ntvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.\n27.Žalobca, pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia, musí opísať povahu, intenzitu, trvanie\na rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval\na prežíval. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne\na kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel.\n28.Jedným z takýchto dôsledkov môže byť napr. to, že žalobca z dôvodu žaloby, ktorá bola voči nemu\npodaná, musel brániť svoje spotrebiteľské práva, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim\nfaktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.\nInými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je\nnapríklad vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných\nalebo psychická záťaž, žalovaný sa voči spotrebiteľovi súdnou cestou domáha jednorazového plnenia\nživého úveru bez aktívnej vecnej legitimácie, prípadne právneho opodstatnenia.\n29.Ďalšími kritériami, na ktoré súd môže prihliadnuť, môžu byť aj kritériá, ktoré žalobca vyselektoval\nvo svojom podaní a to :\n- rozsah porušenia povinnosti dodávateľom\n- doba trvania protiprávneho stavu\n-nevyhnutné uplatňovanie práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života\nspotrebiteľa\n-miera úspešnosti v súdnom konaní.\n30. Rovnako súd môže zohľadniť demonštratívne ukazovatele závažnosti porušenia práv spotrebiteľa\na. povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;\nb. akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli\nspotrebitelia, alebo na jej nápravu;\nc. všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;\nd. získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo\nstraty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii\npríslušné údaje;\ne. sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných\nčlenských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné\nprostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394;\nf. všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu (Čl. 1 až 4\nsmernice 2019/2161);\n31.Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom jednotlivé záväzky\nz tejto zmluvy boli zabezpečené rozhodcovskou doložkou. Na podklade tejto rozhodcovskej doložky\nsa neskôr žalovaný v roku 2012 domáhal uspokojenia svojich nárokov z úverovej zmluvy pred\nrozhodcovským súdom a bol v konaní úspešný, keď rozhodcovský súd mu priznal jednotlivé nároky\npredstavujúce nesplatenú istinu, úroky a príslušenstvo. Žalovaný sa následne domáhal núteného výkonu\ntohto rozhodcovského rozsudku v rámci exekúcie, ktorá bola vedená od roku 2012 do roku 2024 .\nZo strany súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu na podklade návrhu oprávneného, neboli\n\nvykonané žiadne kroky k vymoženiu pohľadávky , neboli nariadené zrážky zo mzdy povinného, nedošlo\nk blokovaniu nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Žalobkyňa nebola obmedzovaná v zabezpečovaní\nsvojich základných potrieb, a základných potrieb svojej rodiny. Od roku 2015 súd exekúciu odložil.\nŽalobkyňa napriek tvrdeniu o vykonávaní zrážok zo mzdy tieto nepreukázala, pretože jediným výnosom\nz exekúcie bola čiastka 20,- eur. Za čas jej pobytu vo Veľkej Británii voči nej neboli vykonané žiadne\nkroky k vymoženiu pohľadávky.\n32.Až v roku 2024 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie\ns konečnou platnosťou domohla ochrany svojich spotrebiteľských práv.\n\nsa žalobkyňa\n\n33.Žalovanému nič nebránilo, aby sa svojich nárokov domáhal pred riadnym všeobecným súdom,\nv rámci ktorého konania by súdom bola úverová zmluva podrobená prieskumu. Túto možnosť\nžalovaný nevyužil, pričom musel mať vedomosť o tom, že obdobné rozhodcovské rozsudky žalobcu\nPoštovej banky sú nulitné, obdobné exekučné konania sú z dôvodov neplatnej rozhodcovskej doložky\nzastavované, a dochádza tak k jeho strany k porušeniam práv spotrebiteľov.\n34.Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla iba čiastočne, preto súd pri určení výšky uplatneného\nnároku zohľadnil len skutočnosti ňou preukázané.\n35.Rozhodcovské konanie a exekučné konanie vedené na základe neplatného právneho titulu od roku\n2012 do roku 2024 predstavovali pre žalobkyňu ako bežného občana – spotrebiteľa, značnú záťaž,\nujmu minimálne v psychickej rovine , čo samo o sebe odôvodňuje oprávnenosť priznania práva žalobcu\nna primerané finančné zadosťučinenie a neumožňuje uvažovať iba o priznaní symbolickej výške\nzadosťučinenia. Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý a preto až do právoplatného skončenia\nbola v určitej neistote najmä čo sa týka končeného dopadu z finančného hľadiska. Žalobkyňa opísala\npovahu, intenzitu, trvanie , rozsah a dopad pôsobenia týchto nepriaznivých následkov, ako aj to, ako\nich pociťovala a prežívala. Vedené exekučné konanie ju však nijako obmedzovalo v možnosti voľnej\ndispozície s vlastným majetkom.\n36.Ak žalobkyňa tvrdila vo všeobecnej rovine porušenie ďalších práv spotrebiteľa v súvislosti\ns uzatvorenou úverovou zmluvou s Poštovou bankou, a. s., a dojednanie ďalších neprijateľných\nzmluvných podmienok čo do neprijateľnej výšky úroku z úveru, súd v konaní o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia nie je oprávnený samostatne vyhodnocovať zmluvné dojednania z pôvodnej\núverovej zmluvy ako otázku prejudiciálnu. Tieto skutkové tvrdenia musia byť preukázané v inom\nkonaní vedenom či už na základe návrhu dodávateľa resp. spotrebiteľa. (porušenie práva spotrebiteľa\ndeklarované vo výroku rozhodnutia prípadne v jeho odôvodnení). Mimo dojednania neprijateľnej\nzmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky v texte obsiahnutom vo všeobecných obchodných\npodmienok, v inom konaní / exekučné konanie/ súd nekonštatuje porušenie iných práv žalobcu\nako spotrebiteľa vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. resp. zákona o spotrebiteľských úveroch.\nZ uvedeného súd konštatuje, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, aby zmluva o úvere bola v inom\nkonaní vyhlásená za neplatnú, prípadne bezúročnú a bez poplatkov, resp. aby súd konštatoval ďalšie\nneprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi. Žalobca nepreukázal, aby\nkonanie žalovaného viedlo aj ku vzniku iných, ďalších negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom\na spoločenskom živote. Žalobkyni mimo hroziacej ujmy nevznikla žiadna materiálna ujma či už vo forme\nskutočnej škody alebo bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila ani výšku\nposkytnutého úveru 2000,- eur a banka a postupca eviduje úhradu iba sumy 564 ,- eur. Nie je možné\njednoznačne prijať záver, že banke nevzniklo právo domáhať sa mimo poskytnutej istiny tiež úroku\nz istiny a príslušenstva, a preto nie je možné prijať záver ani o tom, akého plnenia by sa banka, resp.\nžalovaný domohol pri uplatnení pohľadávky pred súdom a teda aká ujma vlastne žalobcovi hrozila.\n37.Rozhodovacia prax súdov a odvolacích súdov, čo sa týka výšky primeraného zadosťučinenia\nje rozdielna.\nRovnako sú rozdielne skutkové tvrdenia žalobcov v týchto konaniach, ktorí\nkvantifikujú uplatnenú pohľadávku individuálne percentom hroziacej škody, resp. ujmy, počtom súdom\ndeklarovaných neprijateľných zmluvných podmienok, ku ktorému priraďujú individuálnu sumu za každé\nporušenie zmluvných podmienok a i. Rozhodovacia prax súdov v regióne Prešovského a Košického\nkraja prešla vývojom, kedy vo všeobecnosti je priznávané finančné zadosťučinenie, ak nie je priznané\nv symbolickej výške, v rozsahu od 100 do 800,- eur, napr. / KS PO 25CoCsp/30/2024, KS KE\n5CoCsp/35/2023/.\n\n38. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022: „Pre priznanie práva na\nzadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle\n§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom\nprimeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na\nokolnosti každého jednotlivého prípadu“.\n39.Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 Cdo/91/2022 zo dňa 31.10.2023 uviedol, že: „Správna výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet nie je právnou\nnormou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a\npreto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach.\nZ uvedených dôvodov odpoveď na žalobcom nastolenú otázku nemožno judikátorne uzavrieť.\n40.Súd dospel k záveru, že primeraná k povahe a rozsahu preukázaného porušenia práv žalovaným\nvo vzťahu k žalobcovi / rozsah porušených povinností, doba trvania protiprávneho stavu, nepreukázaná\nmajetková ujma ani jej hrozba, odškodnenie v obdobných prípadoch/, je suma 150,- eur. Poskytuje\nspotrebiteľovi satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia pôvodného rozhodcovského\na exekučného konania a neistý výsledok tohto súdneho sporu a odradí dodávateľa od ďalšieho\nporušovania práv.\n41.Výška priznaného zadosťučinenia je postačujúca na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobcu\na preto v prevyšujúcej časti súd jej nárok zamietol.\n42.Procesnú obranu žalovaného a hmotnoprávnu obranu vznesením námietky premlčania súd\nneuznal za dôvodné. Žalobkyňa popísala okolnosti udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi\nna zastupovanie v konaní , z čoho je zrejmé, že pri predloženom plnomocenstve súdu došlo iba\nk zrejmej nesprávnosti pri jeho vyhotovovaní. Postúpením pohľadávky žalovaným na iný subjekt sa tento\nnezbavil zodpovednosti a zodpovedá za porušenie alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu\nspotrebiteľa a osobitnými predpismi. Právo na primerané finančné zadosťučinenie ako akékoľvek iné\nmajetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe . Pohľadávku súd nevyhodnotil\nako premlčanú. Premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia\no zastavení konania, kedy sa žalobca mohol prvykrát dozvedieť o svojom nároku\nprimeraného\nfinančného zadosťučinenia. Nárok si uplatnil na súde včas.\nProcesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení šikanózneho uplatnenia práva žalobcu v rozpore\ns dobrými mravmi rovnako nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Žalobkyňa si uplatňuje výkon\npráva spotrebiteľa v súlade so zákonom. Bola aktívna pri hájení svojich práv podaním návrhu na odklad\nexekúcie a jej zastavenie. Vzniklo jej teda právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia.\n43.Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa\nustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nnáhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa\nvyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné\nokolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho\nnemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle\nsvojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie\nvýnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť\nk zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti\na nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.\nÚvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať\nz posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,\nže možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať\nnáhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí\naj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné\nprihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je\npotrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj\ndopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska\n\naplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v\npriebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného\nzreteľa.\n44.V prejednávanom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti,\npre ktoré by súd žalobkyni nemal priznať náhradu trov konania. Žalovaný je bankou disponujúcou\nfinančnými prostriedkami poskytovanými občanom vo forme pôžičiek za úrok , preto jeho majetkové\npomery neodôvodňujú vôbec uvažovať o posúdenie tohto kritéria v jeho prospech a rovnako nie sú\nvýnimočnými ani okolnosti danej veci.\n45.Rozhodnutie pri uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne\nnemohol vedieť, v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní. V\ntakom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255 ods.\n2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne čo\ndo základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať, čo je základné a čo sprevádzajúce.\nZa základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,\nžalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do\nzákladu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov\nsa priznáva iba z prisúdenej sumy\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde\nvo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú\nvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak\nžalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a4f7fd26-f26d-4e59-a145-d0c3d66e373b:b863108b-3979-4159-aa8f-b684d19b47bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118207060.1", "spisova_znacka": "7Cdo/91/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2022 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118207060.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "a8c4a5d9-e806-4d6a-ba48-74e16711f834:e2df204c-7575-485b-bc43-f52d68a5f8ef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723209752.1", "spisova_znacka": "25CoCsp/30/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoCsp/30/2024 z 10. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723209752.1"}, {"guid": "3e8da7d3-48d4-47a4-8814-5cb6b5ffd885:15311969-5e61-4441-8406-f9fceddcd671", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/508/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 20Er/508/2012 z 11. 5. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3e8da7d3-48d4-47a4-8814-5cb6b5ffd885:15311969-5e61-4441-8406-f9fceddcd671"}], "citovane_v": []}