{"guid": "dc33ca32-f459-4949-9e23-f1a2b6f0a286:a8481b6e-b4aa-4bf0-a3c6-510c5fbe069f", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4", "spisova_znacka": "25Csp/107/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Csp/107/2024 z 4. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 4. júna 2025, sp. zn. 25Csp/107/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4", "identifikacne_cislo": "8724205122", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "25CoCsp/17/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "9d63fa71-2ce7-4c95-bfa5-0d623d4ecf2d:3dea66a9-5a1b-498f-a32c-73b61a2a7559", "datum": "2026-02-12", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8481b6e-b4aa-4bf0-a3c6-510c5fbe069f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Csp/107/2024\n8724205122\n04. 06. 2025\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2025:8724205122.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXX/X, XXX XX C. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so\nsídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,\na. s., skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpenému Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o\nzaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.850,- eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII.\n\nV prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\n\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2024 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 2.850,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania.\n2.1 Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod\nsp.\nzn. KK-8Csp/140/ 2022 o zaplatenie 5.755,- eur bola úspešná, pretože súd rozsudkom č. k.\nKK-8Csp/140/2022-174 zo dňa 28.07.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k.\n3CoCsp/41/2023-228 zo dňa 04.06.2024, právoplatným dňa 19.06.2024 žalobu zamietol a priznal jej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okrem toho sa domáhala voči žalovanému v konaní\nvedenom Okresným súdu Poprad pod sp. zn. 24Csp/22/2023 vydania bezdôvodného obohatenia,\nv ktorom jej súdu v rozsudku zo dňa 05.09.2024, právoplatnom dňa 22.11.2024 priznal nárok vo výške\n1.224,10 eur s príslušenstvom.\n2.2 V podanej žalobe tvrdila, že dňa 16.07.2015 uzavrela so žalovaným Zmluvu\no poskytnutí\nspotrebiteľského úveru „Felxipôžička“ pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný\nposkytol finančné prostriedky vo výške 8.410,- eur, ktoré mu mala spolu s odplatou za poskytnutie\núveru vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, navýšených o mesačné platby poistného celkovo v\nsume 144,38 eur. V priebehu trvania predmetného zmluvného vzťahu malo dôjsť zo strany žalovaného\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a k následnému postúpeniu pohľadávky žalovaného na\nspoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava\n(ďalej aj ako „postupník“). Žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 02.11.2022 sa postupník\nv konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022 domáhal voči nej uspokojenia jeho údajných nárokov, vyplývajúcich\n\nmu z úverovej zmluvy, v spojení s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020.\nŽaloba bola právoplatne zamietnutá a súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na jednotlivé\nporušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ku ktorým došlo zo strany žalovaného. Rovnako\ntak bola úspešná aj v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp. zn. 25Csp/22/2023, v ktorom\nsúd v odôvodnení rozhodnutia taktiež konštatoval viaceré porušenia jej práv ako spotrebiteľa, ku ktorým\ndošlo v dôsledku konania žalovaného.\n2.3 Porušenia v oboch sporoch spočívali najmä v tom, že žalovaný pred uzavretím úverovej\nzmluvy nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, tak ako to\npredpokladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe\nčoho potom v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 tohto zákona nebol oprávnený požadovať jednorazové\nsplnenie záväzku žalobkyne a pokiaľ tak urobil, jeho úkon bol v súlade s ustanovením § 39 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Keďže žalovaný je subjektom, ktorý je\ndržiteľom bankovej licencie, v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách\nmohol pristúpiť k postúpeniu predmetnej pohľadávky len v prípade, že táto bola splatnou. Nakoľko ale\nv prejednávanom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu predmetnej pohľadávky, ani jej následné\npostúpenie nebolo možné považovať za platné. V dôsledku týchto skutočností tak žalovaný porušil\nsvoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keď už prakticky v predzmluvnej fáze porušil svoje\npovinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a tieto porušenia\npretrvávali aj v priebehu zmluvného vzťahu, tak ako to v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali aj\nkonajúce súdy (súd prvého stupňa a odvolací súd). Uvedenými rozhodnutiami došlo zo strany súdov\nk poskytnutiu ochrany žalobkyni, ktorej sa prostredníctvom jednotlivých inštitútov procesnej obrany v\nsúdnom konaní domáhala, a preto jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa\npodanou žalobou domáha voči žalovanému.\n2.4 Poukazujúc na § 3 ods. 5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tvrdila, že\nako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv,\nktoré bola nútená brániť v pôvodnom konaní. Vznik ujmy podľa nej nie je potrebné skúmať a z jej\nstrany preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti,\nktoré bolo zo strany žalovaného preukázané. Jediným kritériom je primeranosť výšky finančného\nzadosťučinenia, ktoré si uplatnila v sume 2.850,- eur odôvodňujúc ho tým, že zo strany žalovaného\ndošlo k neprijateľnému konaniu už v predzmluvnom štádiu a toto vyústilo do konania pred všeobecným\nsúdom, v rámci ktorého bola nútená obhajovať svoje porušené práva. Ďalej rozsahom porušenia jej\nspotrebiteľských práv, keď postupník sa v spore sp. zn. KK-8Csp/140/2022 domáhal plnenia vo výške\n5.755,- eur s príslušenstvom, pričom výška príslušenstva ku dňu právoplatnosti rozsudku vydaného v\ntomto konaní dosahovala sumu 455,62 eur a nezákonne narastala. Okrem toho sa postupník v konaní\ndomáhal aj náhrady trov konania. Tento rozsah je podľa nej znásobený tiež tým, že postupník sa domáhal\ndaných konaní aj napriek tomu, že žalobkyňa do toho momentu uhradila na účet veriteľa minimálne\no 1.224,10 eur viac, než na čo mal veriteľ akýkoľvek právny nárok, čo vyplýva zo záverov prijatých v\nrozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.09.2024, č. k. 24Csp/22/2023-178. Zdôraznila, že ak by\nsa aktívne nedomáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv, konajúci súd by pravdepodobne podanej\nžalobe vyhovel a na podklade jeho vyhovujúceho rozhodnutia mohol postupník iniciovať exekučné\nkonanie, v rámci ktorého by sa celková výška vymáhaných nárokov opäť navýšila o trovy exekúcie,\na to všetko napriek tomu, že postupník by z materiálneho hľadiska a z vyššie popísaných dôvodov\nnebol nositeľom práva, uspokojenia ktorého by sa domáhal. Výška ňou uplatneného nároku oproti výške\nvymáhaného nároku zo strany postupníka tak dosahuje len minimálnu časť nároku oproti tomu, o čo\nmohla byť ukrátená, ak by sa v konaniach aktívne nedomáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila a predložila rozsudok Okresného súdu\nPoprad, č. k. KK-8Csp/140/2022-174 zo dňa 28.07.2023 s doložkou právoplatnosti, rozsudok Krajského\nsúdu Prešov, č. k. 3CoCsp/41/2023-228 zo dňa 04.06.2024 s doložkou právoplatnosti, rozsudok\nOkresného súdu Poprad, č. k. 24Csp/22/2023-178 zo dňa 05.09.2024 s doložkou právoplatnosti\na vykonateľnosti, predžalobnú výzvu zo dňa 29.11.2024, predžalobnú výzvu – e-mail žalovanému zo\ndňa 29.11.2024 a plnomocenstvo.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2025 nesúhlasil so žalobou v celom\nrozsahu, a to najmä s výškou požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa neho\npre jeho priznanie nie je podstatná sankčná a represívna funkcia, nakoľko s poukazom na uznesenie\n\nKrajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2011, je uplatňovanie sankcií proti\nzákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu prioritne zverené odvetviam verejného\npráva, predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným\ntrhom, napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcii, Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií\nSlovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahom oprávnení ukladať za nezákonné konanie\nsankcie. Žalobkyňou žiadané primerané finančné zadosťučinenie by malo ujmu kompenzovať, nie\nnahrádzať. A táto ujma už bola podľa neho kompenzovaná vydaním bezdôvodného obohatenia v spore\nsp. zn. 24Csp/22/2023, ktoré jej bolo vyplatené v celom rozsahu. Ak by súd mal za to, že ujma nebola\ndostatočne kompenzovaná, považoval za primerané, finančné zadosťučinenie maximálne v sume 300,eur s poukazom na správanie žalobkyne pred a po uzavretí zmluvy, či jej boli priznané trovy konania\na na rozhodovaciu prax súdov, ako napr. rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2024 zo\ndňa 26.03.224 a sp. zn. 7Co/132/2019 zo dňa 28.05.2020. Žalobu preto navrhol zamietnuť a priznať mu\nnárok na náhradu trov konania.\n5.1 Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2025 nesúhlasila s argumentáciou žalovaného\na považovala ju za nesprávnu. K primeranosti výšky uplatneného finančného zadosťučinenia uviedla, že\ntúto logicky a odôvodnene vymedzila a poukázala na podanú žalobu. Zdôraznila, že nebyť jej procesnej\naktivity, bola by zaviazaná k úhrade sumy vo výške 5.755,- eur v čase, keď už uhradila žalovanému sumu\n1.244,10 eur, na ktorú nemal žiaden právny nárok. Poukázala na dĺžku porušovaných práv spotrebiteľa\nod roku 2015 až do právoplatného poskytnutia ochrany v roku 2024, čo podľa nej zodpovedá takmer\n10 rokom trvania protiprávneho stavu. Primeranosť je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje súd\nna základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie\nje možné osobitne vypočítať. Neexistujú iné dôkazy (než tie na ktoré odkázala) ktoré by \"primeranosť\"\npreukazovali, a preto o jej výške rozhoduje na základe voľnej úvahy súd s prihliadnutím na jej návrh.\nZdôraznila, že zo strany žalovaného došlo k výraznému zásahu do jej majetkových a ekonomických\npomerov a nebyť poskytnutej ochrany zo strany súdu by bol tento zásah ešte intenzívnejší a s postupom\nčasu by úmerne narastal. Bola vystavená tlaku z dvoch súdnych konaní, pričom v jednom bola v\npostavený žalovanej a v druhom v postavení žalobkyne. Súdne konanie je pre osobu, obzvlášť bez\nprávnického vzdelania, stresujúcim obdobím plným neistoty a strachu.\n5.2 Aj keď podľa judikatúry nie je potrebné, aby spotrebiteľ pre vznik nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie preukazoval existenciu ujmy, napriek tomu uviedla, že ujmu utrpela minimálne\nv psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou nezákonným postupom veriteľa, ktorý\nzneužíval svoje silnejšie postavenie, prijímal od nej plnenia, na ktoré nemal žiaden právny nárok, čo\nvýrazne narušilo jej ekonomickú a majetkovú stabilitu. Žalovaný sa snažil od nej vymôcť ešte vyššiu\nsumu, aj napriek tomu, že na to nemal žiaden právny nárok. Celý tento zdĺhavý a náročný postup trvajúci\nroky, počas ktorých sa snažila domôcť svojich práv na súde a súčasne musela aj hájiť svoje práva na\nsúde, len umocňuje vznik jej nároku na primerané finančné zadosťučinenie.\n5.3 K samotným funkciám primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že predmetné rozhodnutia\nnepredstavovali sankciu, ale boli nájdením práva – uvedením spotrebiteľského vzťahu do právneho\nsúladu. Dôležité je podľa nej akcentovať na kompenzačnú funkciu, tzn. poskytnúť istú formu satisfakcie\nspotrebiteľovi za jeho aktívne hájenie práv v konaní na súde. Záverom poukázala na to, že splnila všetky\npodmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to, má postavenie spotrebiteľa,\nčo bolo preukázané aj v pôvodných konaniach; zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva alebo\npovinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa –\nuvedené priamo vyplýva z rozhodnutí prijatých v pôvodnom konaní; spotrebiteľ musel porušenie práva\nalebo povinnosti úspešne uplatniť na súde – žalobkyňa v pôvodnom konaní úspešne hájila svoje práva\nna súde a súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia ako aj žalobu zamietol; právo\nna primerané finančné zadosťučinenie jej prináleží od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nzodpovedá – t. j. veriteľ, v tomto prípade žalovaný, ktorý sa tohto porušenia v kontraktačnom procese\nako aj po ňom opakovane dopúšťal.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení\na neuviedol v ňom žiadne nové skutočnosti.\n7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 04.06.2025, na ktoré sa nedostavil právny zástupca\nžalobkyne, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s jeho konaním v jeho\n\nneprítomnosti. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia,\nsúd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu\nžalobkyne.\n8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrval na svojich\npísomných vyjadreniach a odmietal žalobkyňou požadovanú výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktorá závisí od úvahy súdu a mala by ujmu primerane kompenzovať, nie ju nahrádzať.\n9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi\npredloženými žalobkyňou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom\nvyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný\nskutkový stav:\n10. Žalobkyňa poukazujúc na pôvodné súdne konania, rozhodnutia v ňom vydané\na\ntvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnila porušenie svojho práva má za to, že sú\nnaplnené zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5\ntretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia\nvyvodzuje z hrozby majetkovej ujmy, ktorá jej hrozila v spore\nsp. zn. KK-8Csp/140/2022, v ktorom\nsa postupník domáhal zaplatenia sumy 5.755,- eur s príslušenstvom v čase, keď už ona sama uhradila\nžalovanému sumu 1.244,10 eur, na ktorú nemal žiaden právny nárok, čím malo dôjsť k výraznému\nzásahu do jej majetkových\na ekonomických pomerov a požaduje ju v sume 2.850,eur (cca 1 zo sumy 5.755,- eur).\n11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK-8Csp/140/2022-174 zo dňa 28.07.2023 súd zistil, že\nspoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, ako právny\nnástupca žalovaného (postupník) sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobou podanom\nna súde dňa 02.11.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.755,- eur s príslušenstvom. Súd\nv tomto spore dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s.) ako veriteľ hrubo porušil\nsvoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže žalovanej poskytol úver\nbez overenia údajov o jej ekonomickej situácii tak, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nebol podľa § 11 ods. 2 tohto zákona\noprávnený požadovať jednorazové splnenie záväzku žalovanej a pokiaľ tak urobil, jeho úkon je v súlade\ns ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Keďže právny predchodca žalobcu je\ndržiteľom bankovej licencie, v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách mohol pristúpiť k\npostúpeniu predmetnej pohľadávky len v prípade, že táto bola splatnou. Nakoľko ale v prejednávanom\nprípade nedošlo k platnému zosplatneniu predmetnej pohľadávky, ani jej následné postúpenie nebolo\nmožné považovať za platné. Z týchto dôvodov žalobu zamietol, žalovanej právo na náhradu trov konania\nnepriznal a osobitnému subjektu priznal nárok na náhradu trov konania.\n12. Po podaní odvolania žalobcom (tu žalovaným) Krajský súd Prešov rozsudkom\nč.\nk. 3CoCsp/41/2023-228 zo dňa 04.06.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, stranám sporu\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania a osobitnému subjektu priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2024.\n13. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 24Csp/22/2023-178 zo dňa 05.09.2024 mal súd\npreukázané, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2023 domáhala od žalovaného (VÚB,\na. s.) zaplatenia sumy 1.224,10 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd jej žalobe vyhovel,\nžalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.244,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %\nročne zo sumy 1.244,10 eur od 29.08.2023 do zaplatenia a priznal jej voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % dôvodiac, že žalovaný nedostatočne skúmal bonitu žalobkyne, t. j. jej\nschopnosť splácať spotrebiteľský úver, bez posudzovania jej údajov o príjmoch, či výdavkoch, a preto\npovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho vznikol žalobkyni nárok na vydanie\npožadovaného bezdôvodného obohatenia. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie a tento nadobudol\nprávoplatnosť dňa 22.11.2024.\n14. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu\nuzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky\n\nvzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o\nporušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia\npodľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.\n15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na\nprejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce\npráva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní\nporušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá.\n16. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\"). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n17. Žalovaný namietal výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to s poukazom na to, že táto by\nnemala mať sankčný charakter a mala by ujmu len kompenzovať, nie nahrádzať. Zdôraznil, že žalobkyni\nvyplatil celú sumu priznaného bezdôvodného obohatenia, a preto za dôvodné považoval primerané\nzadosťučinenie maximálne v sume 200,- eur.\n18. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom\npre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva\nalebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde.\nZákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje\nak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že postupom\nčasu a novelami toto ustanovenie ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného\nzadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností\nustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo\nspôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká\nuž úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.\n19. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti\ndodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže\ndôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému\nuplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo\nk úspešnému uplatneniu\nporušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.\n20. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej\nstrany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia\ntreba rozumieť, že súd judikuje\nv prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\n\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).\n21. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na\nkonanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-8Csp/140/2022, v ktorom bola žalobkyňa\nako žalovaná v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku úspešná, keď žaloba\nvoči nej bola zamietnutá z dôvodu jej úspešnej obrany spočívajúcej v tom, že veriteľ nedôsledne\nskúmal jej bonitu, v dôsledku čoho nemohol úver platne zosplatniť a tým ho následne platne postúpiť\nna postupníka. V konečnom dôsledku tak žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaným.\nRozsudkom okresného súdu č. k. KK-8Csp/140/2022-174 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.\n3CoCsp/41/2023-228, právoplatným dňa 19.06.2024 bolo jej obrane vyhovené, a preto je nepochybné,\nže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Z rovnakých dôvodov (nedostatočné skúmanie bonity\nžalobkyne veriteľom pred uzavretím zmluvy) bolo vyhovené žalobe žalobkyne aj v spore sp. zn.\n24Csp/22/2023, v ktorom sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia poukazujúc na bezúročnosť\na bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a nedôvodné obohatenie sa žalovaného o sumu 1.224,10\neur. Rozsudok v tomto spore nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2024. Bol tak naplnený predpoklad\núspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n22. Súd v rámci obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku poukazuje na rozsudok Krajského\nsúdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/28/2023 zo dňa 13.09.2023, z ktorého cit.: „Odvolací súd konštatuje, že\nžalobkyňa sa v základnom konaní úspešne bránila, a to tým, že vzniesla námietku nedostatku aktívnej\nlegitimácie žalobcu. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy.\nV prípade žalobkyne v základnom konaní nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti),\nale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalobca podal žalobu o zaplatenie 2.399,67 eur s\npríslušenstvom, hoci žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej výške, keďže úverový\nvzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Tým žalobca v pôvodnom konaní\nnepreukázal splnenie procesnej podmienky aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak, ako to vyžaduje\nzákon. Žalobkyňa ako dlžníčka bola vystavená nároku zo strany žalovaného na zaplatenie toho, čo podľa\nzákona by žalovanému neprislúchalo. Žalobkyňa ako dlžníčka teda úspešne uplatnila svoju obranu,\npreukázala, že žalovaný nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, a preto dôvodne si žalobkyňa v\npredmetnom konaní uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv.“\n23. Súd zdôrazňuje, že zo strany žalobkyne bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia\npráva umožňujúci jej požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to\naj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022 zo\ndňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti\nje splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinností.“\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má súd za to, že žaloba žalobkyne\nje v celom rozsahu dôvodná čo do základu, nie však do uplatnenej výšky. Žalobkyni vzniklo právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie, ktoré jej súd priznal v primeranej výške.\n25. Je nepochybné, že predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý\nvznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa zákona\nč. 250/2007 Z. z., ale\naj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona\no spotrebiteľských\núveroch a prípade iných predpisov.\n\n26. Predloženými rozsudkami žalobkyňa preukázala, že v pôvodných konaniach vedených na tomto\nsúde pod sp. zn. KK-8Csp/140/2022 a sp. zn. 24Csp/22/2023 bola úspešná proti dodávateľovi,\nkeď preukázala, že žalovaný, ktorý si svoj nárok voči nej uplatnil, bol v konaní vedenom pod sp.\nzn. KK-8Csp/140/2022 neúspešný, pretože jeho žalobe nebolo z dôvodu nedostatočného posúdenia\nbonity žalovanej, neplatného zosplatenia a absencie aktívnej vecnej legitimácie vyhovené a táto bola\nv celom rozsahu zamietnutá. Následne bola žalobkyňa úspešná v konaní o vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľke ujmu.\nUvedené porušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, zákona o\nspotrebiteľských úveroch a zákona o bankách, navyše v takej výraznej intenzite a závažnosti, súd s\npoukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona\no ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ktorá úspešnou obranou voči takýmto nedôvodným\nnárokom v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnila svoje práva.\n27. Z rozhodovacej praxe súdov pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného\nzadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že takéto konanie dodávateľa je spôsobilé\nnegatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný\nživot, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej\nstrany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu\nvyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ už\nv predzmluvnej fáze porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov na\nochranu spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu\nspotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom\n(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018\nzo dňa 29.01.2019).\n28. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľke ujmu. Uvedené\nporušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich\nz\nObčianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa, navyše v\ntakej výraznej intenzite a závažnosti, súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona\no ochrane\nspotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ktorá\núspešnou obranou v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnila svoje práva.\n29. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má\nbyť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku\nkonania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva prostredníctvom súdu, s\nčím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Súdne konania sú\nstresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy\nv podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Žalobkyňa nebola jediným\nspotrebiteľom, ktorý sa domáhal ochrany svojich práv, či už v rámci svojej obrany proti dodávateľovi alebo\nvydania bezdôvodného obohatenia (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk\nalebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného\nkonania\na prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny\nstav, k súdnym konaniam vedeným zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať. To platí\naj pre konanie, v ktorom si žalobkyňa uplatnila konkrétny nárok z porušenia spotrebiteľských práv\npred samotným uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia, kedy je zrejmé, že žalovaný bol\nv rovnakých sporoch taktiež neúspešný.\n30. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (od\n08.07.2002), a preto je nepochybné, že jeho povinnosťou bolo a je poznať\na\ndodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný pred uzavretím úverovej\nzmluvy neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalobkyne, t. j. jej schopnosť splácať poskytnutý\núver a uzavrel s ňou úver bez overenia údajov o jej ekonomickej situácii, čím hrubo porušil svoje\npovinnosti už v predzmluvnom vzťahu so žalobkyňou. V dôsledku toho získal od žalobkyne finančné\nprostriedky, na ktoré nemal zákonný nárok, čím sa obohatil na jej úkor. Takéto konanie žalovaného\nje nutné považovať za porušenie práva spotrebiteľa - žalobkyne, ktorá sa aktívne bránila a domohla\nsa v rámci svojej obrany nielen zamietnutia žaloby, ale aj vydania bezdôvodného obohatenia Ak\nžalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, v rozpore so zákonom nedôsledne\n\nskúma bonitu spotrebiteľov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie\nbezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať\nmajetkový prospech. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť zákona o spotrebiteľských\núveroch, charakter, účel a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch (ktoré sú v danom zákone úplne\njasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo\nveľkom množstve. Je preto možné vyvodiť, že práve porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní\núverovej zmluvy, došlo k situácii, že žalobkyňa sa úspešne domohla ochrany svojich spotrebiteľských\npráv voči žalovanému.\n31. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,\nnie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá. Základným a určujúcim kritériom\nv\nzmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na\nkonkrétne okolnosti veci. Pokiaľ ide o dôvodnosť poskytnutia tohto zadosťučinenia, bez právneho\nvýznamu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.\nJe pritom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií, a to satisfakčnú, sankčnú,\nodradzujúcu a odmeňujúcu. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to\nnapríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita porušenia a\ndôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako\naj skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe.\n32. Žalobkyňa výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou\nv konaniach s tým, že zo strany žalovaného došlo k výraznému zásahu do jej majetkových a\nekonomických pomerov a nebyť poskytnutej ochrany zo strany súdu bol by tento zásah ešte intenzívnejší\na s postupom času by úmerne narastal. Zdôraznila, že bola vystavená tlaku z dvoch súdnych konaní\na pre ňu ako osobu bez právnického vzdelania, bolo toto obdobie stresujúcim, plným neistoty a strachu.\nUtrpela ujmu minimálne v psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou nezákonným\npostupom veriteľa, ktorý zneužíval silnejšie postavenie a prijímal od nej plnenia, na ktoré nemal žiaden\nprávny nárok, čo výrazne narušilo jej ekonomickú a majetkovú stabilitu. Obdobie porušovania jej práv\ntrvalo takmer 10 rokov. Neuviedla, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa jej práv viedlo\nk vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem zásahu do\nmajetkovej a ekonomickej sféry, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom\nobdobí/čase, odkázanosť na iných.\n33. Súdu je známe aj z jeho činnosti, že u žalovaného ide o opakovanú recidívu. Požadovanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu má svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá\npreventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od\nrecidívy môže práve jeho uvedomenie si, že opakovaným uzatváraním zmlúv obchádzajúcich ochranu\nspotrebiteľa, sa aj ďalší spotrebitelia budú domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré im\nbude musieť v prípade úspešného uplatnenia ochrany následne poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo\nvzťahu k tomu, aby bol dodržiavaný charakter zmlúv a ich náležitosti a aby sa žalovaný v budúcnosti\nnedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení, je práve v takom prípade naplnený.\n34. Pri sankčnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia v danej výške, súd\nzohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa,\nale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od\nspotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a\nurčovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby\nprostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.\nJe preto plne namieste sankcionovať žalovaného prostredníctvom priznania primeraného finančného\nzadosťučinenie žalobkyňou ako spotrebiteľkou, avšak nie v ňou požadovanej výške.\n35. A napokon čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia,\nniet pochýb o tom, že požadovanie neprimeraných protiplnení a uplatňovanie nedôvodných nárokov\nod spotrebiteľa, konanie v rozpore s dobrými mravmi založené\nv\nnepoctivom obchodnom konaní, v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na\nspotrebiteľa, logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Ako už súd\nvyššie uviedol, žalobkyňa sa rozhodla brániť nedôvodným nárokom spotrebiteľa\na\n\nvyhľadať advokáta, ktorý ju zastupoval v pôvodnom konaní, nakoľko ona sama nebolo znala práva.\nPodľa názoru súdu bolo nevyhnutne potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobkyňa dobrovoľne uzatvorila\nso žalovaným zmluvu o úvere, hoci mala možnosť túto zmluvu nepodpísať. Nemožno jej však dať na\nťarchu, že v čase vzniku zmluvného vzťahu ako osoba neznalá práva, nemala ani vedomosť o tom,\nže veriteľ ako dodávateľ sa voči nej dopustil takéhoto konania a túto vedomosť nadobudla až potom,\nčo si vyhľadala právnu pomoc. V podanej žalobe a v písomnom vyjadrení síce uviedla, že konaním\nžalovaného došlo\nk výraznému zásahu do jej majetkových a ekonomických pomerov, že\ntoto obdobie bolo pre ňu stresujúcim, plným strachu a neistoty, čím utrpela aj ujmu v psychickej rovine,\na to hneď v dvoch konaniach, avšak okrem týchto všeobecných tvrdení neuviedla žiadne konkrétne\nskutkové okolnosti ako bol narušený jej bežný život (bola nezamestnaná, musela si hľadať ďalšiu prácu,\nvýrazne sa zhoršila jej majetková situácia tak, že bola odkázaná s finančnou pomocou na iných a pod.)\nPri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, okrem\n„primeranosti“ a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd za primerané okolnostiam považuje\nprimerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 300,- eur.\n36. Odvodzovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia od sumy, ktorú si žalovaný uplatnil\nv pôvodnom konaní, t. j. 1 zo sumy 5.755,- eur, je podľa názoru súdu v kontexte konkrétnych súvislosti\nneprimerané. Je nepochybné, že konkrétna výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia\nmusí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavky primeranosti. Samotný inštitút\nprimeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie žalobkyne, resp. na\nkompenzáciu jej majetkovej škody. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku\na súd v tomto čase mal nepochybne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k vydaniu právoplatne\npriznaného bezdôvodného obohatenia, čo žalobkyňa nepoprela. Žalovaný sa so žalobkyňou snažil\nmimosúdne dohodnúť aj na vyplatení primeraného finančného zadosťučinenia v jeho primeranej výške\n(viď čl. 55, žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne návrh na urovnanie sporných práv a\npovinností) a aj z jeho písomného vyjadrenia vyplynulo, že bol ochotný žalobkyni vyplatiť primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, čím nespochybňoval jej nárok. Naproti tomu, žalobkyňa\nneuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ako konkrétne práve konaním žalovaného bol narušený\njej bežný život až tak, že požadovala finančné zadosťučinenie vo výške 2.850,- eur. Ak túto výšku\nodvodzovala od toho, aká potenciálna výška škody by jej hrozila, ak by súd právoplatne rozhodol\nv pôvodnom konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022 a zaviazal ju žalovanému na nezákonné plnenie a ak\nby toto rozhodnutie bolo následne vykonávané v exekučnom konaní a pod., tak súd nepopiera, že\nby jej potencionálne takáto škoda hrozila, to však neznamená, že táto výška škody odôvodňuje\nvýšku ňou uplatneného nároku a zodpovedá ňou tvrdeným skutočnostiam, keď v konečnom dôsledku\nrozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a žalobkyňa je\npovinná preukázať všetky okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku. Avšak sama žalobkyňa\nvo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že neexistujú iné dôkazy (než tie na ktoré odkázala), ktoré by\n\"primeranosť\" preukazovali.\n37. Súd má za to, že zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia\nje priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských\nvzťahov. Dodávateľ, ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, že by sa nedomohol toho, na čo má sám\nnárok, alebo že by dokonca ešte musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo\nporuší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak jeho obrana\nje potom nerelevantná.\n38. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, nie je totiž vylúčené, aby výška\nnemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo\nnižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére. Krajský súd Prešov k výške\nprimeraného finančného zadosťučinenia uviedol v rozhodnutí sp. zn. 17Co/17/2018 nasledovné,\ncit.: „Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti\nvzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za\nktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno\nstriktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu\njeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany.“ Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len, že na\nzáklade úspešnej obrany žalobkyne bola žaloba voči nej zamietnutá, a že na základe jej úspešnej žaloby\n\njej bolo priznané bezdôvodné obohatenie, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej\nkompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.\n39. Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom zaviazal žalovaného na úhradu\nprimeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 300,- eur, ktorá suma zodpovedá svojmu\núčelu, teda poskytne žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania\npráv spotrebiteľov. Žalobkyňa sa v dôsledku konania žalovaného domáhala ochrany svojich práv\nprostredníctvom súdnych konaní, ktoré určitým spôsobom zasahujú do bežného života spotrebiteľa.\nTakto priznaná konkrétna výška finančného zadosťučinenia zohľadňuje skutkové okolnosti uvedené\nvyššie, a to aj s ohľadom na aktívnu obranu žalobkyne v pôvodnom konaní, dĺžku trvania súdnych konaní\nod 02.11.2022 do 22.11.2024, t. j. takmer dva roky, počas ktorých bola vystavená vypätiu z výsledku\nsúdnych konaní. Súd nemal preukázané, že by protiprávny stav zo strany žalovaného trval takmer\n10 rokov. Súd preto nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je\nadekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je\nposkytnutie satisfakcie žalobkyni a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov (obdobne\nviď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023). II. výrokom súd\nžalobu v prevyšujúcej časti zamietol.\n40. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo\nveci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo\nstrán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\n41. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy\nsúdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.\nObdobne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len 50 %\nzo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov\nkonania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad v\ntejto prejednávanej veci. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí\nlen od úvahy súdu, pričom súčasne sa neuplatňuje žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške\npredstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom\nna spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne\n„trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania,\nak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. Úvaha súdu sa\ntýkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do\nzákladu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku, tak aj v súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s čl. 3 a čl.\n4 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade\nvypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (zo sumy 300,- eur).\n42. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy\nsúdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa\nmôže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia\n(nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je\npodstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha\nsúdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah\nnároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva\nz konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah\nčiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom\npriznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou\nvýškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o\nvýške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn.\n13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019,\n1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n97/2021 zo dňa 25.02.2021).\n43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "25CoCsp/17/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "9d63fa71-2ce7-4c95-bfa5-0d623d4ecf2d:3dea66a9-5a1b-498f-a32c-73b61a2a7559", "datum": "2026-02-12", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:bee35f26-a46c-4335-819f-70b2c6e66f5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.97.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.97.2021.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "28e9a37a-094a-447b-a620-614e70cc2b51:4427edff-ecbb-4921-a27c-a6f80db7ab94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8422202029.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/41/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/41/2023 z 4. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8422202029.1"}, {"guid": "d6311c34-2acb-4e45-ace6-db09b56349e9:1386f0bf-f221-4322-baf6-a2b5773bed28", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6120419006.4", "spisova_znacka": "3CoCsp/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/28/2023 z 16. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6120419006.4"}, {"guid": "bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117"}, {"guid": "5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 z 10. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410"}, {"guid": "18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/46/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0"}, {"guid": "eea27340-12fe-4a48-938d-4d4118210884:33f51caa-bf88-4a55-b6c8-1cb2a38fc653", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1", "spisova_znacka": "7Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1"}, {"guid": "d1b6fc6b-cf30-446a-b7c5-c9708796657c:2694f57b-e096-4f54-a218-422b090ba480", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Co/179/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/179/2018 z 31. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1b6fc6b-cf30-446a-b7c5-c9708796657c:2694f57b-e096-4f54-a218-422b090ba480"}, {"guid": "3bd4a77d-0f10-477d-875a-d137f96330ce:f1ce7a12-f798-4f11-a448-3e91e9f78a3e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117224523.1", "spisova_znacka": "21Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/115/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117224523.1"}, {"guid": "85ce4304-b379-4ce8-be03-f76f32875be7:afcf4dac-2949-4f36-aaeb-5a5305d47f17", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118201562.1", "spisova_znacka": "21Co/114/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/114/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118201562.1"}, {"guid": "18c551ea-07cc-4c70-a741-17a4fa3f0c31:2a83439c-b76b-4d38-861c-d03c686f2e43", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118203698.1", "spisova_znacka": "13Co/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/49/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118203698.1"}, {"guid": "fd2ef237-78ad-4f64-872e-e1921327f358:0fc811c4-30a6-4072-b23a-509604f1bce1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8317209486.1", "spisova_znacka": "18Co/92/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/92/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317209486.1"}, {"guid": "925135f6-f998-4e45-915f-3e15e42b13c5:aec70deb-614d-4fd9-972d-9d0e2902ff46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1", "spisova_znacka": "17Co/17/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/17/2018 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "fefa2bcc-d0f3-42b3-af13-ee063e3fe7df:562fa900-2d3a-4cba-aeab-bdd8db3ed34b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2213207396.3", "spisova_znacka": "24Co/49/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/49/2017 z 23. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2213207396.3"}, {"guid": "3c5678e4-469d-4419-944f-8f0f73f4b6d7:28f1137c-c0b6-4cff-9258-7f3e041043c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/22/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/22/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c5678e4-469d-4419-944f-8f0f73f4b6d7:28f1137c-c0b6-4cff-9258-7f3e041043c3"}, {"guid": "7a80141b-387c-4a24-b37f-8fd5759150ed:8d868cab-396c-4c3a-aa63-a012c36610b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/140/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Csp/140/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7a80141b-387c-4a24-b37f-8fd5759150ed:8d868cab-396c-4c3a-aa63-a012c36610b7"}], "citovane_v": []}