Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/93/2024 z 19. 11. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 19. novembra 2025, sp. zn. 12C/93/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724205306.4
Okresný súd Poprad | 12C/93/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724205306.4 | 2025-11-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 255 CSP, § 262 CSP, § 3 OZ, § 144 OZ, § 146 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc3afed1-f8ab-49e5-8fd5-94c80a30f626
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205306.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
12C/93/2024
8724205306
19. 11. 2025
JUDr. František Zelený
ECLI:SK:OSPP:2025:8724205306.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E. F., prechodne bytom C. XX/X, E., proti žalovanému: A. B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E. F., v konaní o určenie užívania nehnuteľností s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa
žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2024 domáhala, aby určil, že každý zo
spoluvlastníkov nehnuteľností, rodinného domu so záhradou súp. č. 43 na ul. Osloboditeľov v Spišskej
Teplici, evidovaných na LV č. XX, k. ú. E. F., je oprávnený užívať nehnuteľnosti striedavo, a to
každý po dobu dvoch rokov až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
žalobkyňa je oprávnená užívať nehnuteľnosti od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
uplatnila náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že strany v konaní sú
spoluvlastníkmi nehnuteľností, rodinného domu so záhradou súp. č. 43 na ul. Osloboditeľov v Spišskej
Teplici. Po rozvode manželstva účastníkov konania 8.12.2020 nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva a vo veci vyporiadania je podaná žaloba na Okresnom súde Poprad, evidovaná pod
sp. zn. 18C/11/2023. Žalobkyni bol zverený do osobnej starostlivosti na čas po rozvode maloletý syn B..
Všetky spoločné nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva užíva / prenajíma iba žalovaný. Jedná sa
ešte o rodinný dom v centre Popradu a obchodný priestor na ulici Bajkalskej v Poprade. Žalobkyňa od
roku 2021 nemá k nehnuteľnostiam prístup, pretože žalovaný opakovane vymenil zámky na rodinnom
dome a obmedzuje ju v užívaní rodinného domu a záhrady. Strany neuzavreli dohodu ohľadne užívania
rodinného domu a pri rovnosti hlasov spoluvlastníkov dohoda nie je možná. Žalovaný je výlučným
vlastníkom 1-izbového bytu v bytovom dome súp. č. XXX G. H. D. I. J., vchod č. 55, byt č.6, evidované
na LV č.XXXX, k. ú. J..
2.Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisy z listov vlastníctva, rozhodnutia súdu, skeny fotografií
a navrhla k veci vypočuť žalovaného ako stranu v konaní.
3.Žalobkyňa v ďalšom písomnom podaní nesúhlasila s návrhom protistrany na prerušenie konania.
4.Na pojednávaní zdôraznila, že od rozvodu manželstva uplynulo už 5 rokov bez vysporiadania
spoločného majetku. Žalovaný užíva nehnuteľnosť v Spišskej Teplici nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, neposkytuje jej primeranú finančnú náhradu, nebola uzavretá nájomná
zmluva a ani žiadna dohoda o užívaní nehnuteľnosti. Od roku 2021 predložila viacero návrhov na

vyporiadanie spoločného majetku. Naposledy sa zúčastnila mimosúdneho rokovania dňa 16.10.2025.
Žalovaný neakceptoval jej návrhy a ani sám nepredložil žiadny návrh na vyporiadanie spoločného
majetku. Na rodinnom dome bola vykonaná prístavba, u ktorej neprebehla kolaudácia z dôvodov na
strane žalovaného. Žalovaný sa o nehnuteľnosti primerane nestará, čo deklarujú predložené fotografie.
Správa sa tak, aby hodnota nehnuteľnosti pri vyporiadaní bola čo najnižšia. Upresnila žalobný návrh tak,
že chce výlučne užívať nehnuteľnosti z dôvodu, aby zabezpečila kolaudáciu a údržbu pred prípadným
predajom a tiež, aby túto nehnuteľnosť mohli užívať ich deti. Toho času býva v spoločnej domácnosti
so synom B.. Staršie deti K. a L. študujú na vysokých školách, avšak bývajú rovnako v spoločnej
domácnosti s ňou. V byte vo Svite má evidovaný prechodný pobyt. Byt je v jej vlastníctve a zo spoločnej
domácnosti so žalovaným sa odsťahovala v roku 2019 spolu s deťmi.
5.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, alternatívne prerušiť konanie do
času obnovenia konania 18C/11/2023. Poukázal na to, že manželstvo strany uzavreli v roku 1997 a toto
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 8.12.2020 pod sp. zn. 15P/86/2020. Počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva strany nadobudli rodinný dom v Spišskej Teplici. Žalobkyňa sa
dňa 5.1.2019 dobrovoľne a z vlastnej vôle bez nátlaku alebo požiadaviek odsťahovala z uvedeného
spoločného domu. Po rozvode manželstva strany v roku 2021 absolvovali mediáciu v snahe dospieť
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Z dôvodov na strane žalobkyne k tomu nedošlo.
V mesiaci september 2021 si žalobkyňa odviezla nábytok bez oznámenia a dohody v jeho neprítomnosti.
V záujme ochrany svojho práva a práva na osobné veci pristúpil k výmene zámku. To neznamená,
že jej bránil vo vstupe do domu. Žalobkyňa opakovane prejavila vôľu, že nechce užívať nehnuteľnosti
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čase vyhotovenia písomného vyjadrenia je
konanie o vyporiadanie BSM prerušené uznesením súdu zo dňa 27.2.2025 z dôvodu prebiehajúcich
mimosúdnych rokovaní. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti v meste Svit, a to časti bytového domu
súp. č. 81 a garáže ako aj prislúchajúcich pozemkov. Žalobu pokladá za nástroj na vyvolanie zvýšeného
tlaku na jeho osobu počas konaní o vyporiadanie BSM.
6.Na preukázanie svojich tvrdení predložil obsah emailovej komunikácie, list vlastníctva, potvrdenie
o účasti a mediácii a uznesenie súdu o prerušení konania.
7.Žalovaný v ďalšom písomnom podaní oznámil, že stále prebieha na súde konanie o vyporiadanie
BSM, pričom žalobkyňa sabotuje všetky návrhy na ukončenie sporu. Spochybnil naliehavý právny
záujem žalobkyne domáhať sa určenia užívania nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že žalobkyňa býva vo
vlastnom rodinnom dome a preto určenie užívania nie je z jej strany nevyhnutné a akútne.
8.Žalovaný ako strana v konaní uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby, so žalobkyňou
zakúpili v roku 2004 resp. 2002. Rodinný dom následne prešiel rekonštrukciou a táto rekonštrukcia
si vyžaduje kolaudáciu. Kolaudácia rodinného domu nie je vykonaná z dôvodu, že od marca 2025
o túto nikto nepožiadal. V rodinnom dome má prihlásený trvalý pobyt a tento aj skutočne užíva. V danej
nehnuteľnosti sú k trvalému pobytu prihlásení všetci rodinní príslušníci. Sám je výlučným vlastníkom
1-izbového bytu v Poprade, ktorý bol predmetom súdnej žaloby zo strany žalobkyne. V danom byte
nikdy nemal trvalé bydlisko, a v súčasnej dobe byt užívajú občania Ukrajiny, ktorí mu uhrádzajú náklady
za energie. V minulosti bol prihlásený k trvalému pobytu v byte jeho matky. Vlastníkom tohto bytu nikdy
nebol. V užívaní rodinného domu žalobkyni ani deťom nikdy nebránil, a zámok vymenil iba z dôvodu,
aby z domu nezmizli všetky veci. O kľúče od domu ho ani žalobkyňa, ani deti nikdy nepožiadali.
Vykonateľnosť žalobného návrhu spochybnil tým, že si nevie vysvetliť, aby sa na určitú dobu musel
z rodinného domu odsťahovať. Nemôže bývať v 1-izbovom byte a v rodinnom dome na námestí nie je
byt, v ktorom by mohol bývať. Túto nehnuteľnosť užívajú nájomcovia, ktorých pozná samotná žalobkyňa.
Netrvá na prerušení konania, ani na svojom návrhu na prerušenie konania.
9.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán oboznámením listov vlastníctva,
rozhodnutí súdu, listín a fotografií zistil nasledovný skutkový stav:
10.Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 8.12.2020 sp. zn. 15P/86/2020-80 súd rozviedol
manželstvo účastníkov konania a schválil rodičovskú dohodu, podľa obsahu ktorej maloleté deti L. a B.
na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu
detí dohodnutým výživným. Obsahom dohody bola tiež úprava styku otca s maloletým synom B..

11.Žalobou zo dňa 19.4.2023 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode manželstva tak, že prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného rodinný dom súp.
č. 43 zapísaný na LV č. XX, k. ú. E. F., spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 57
k. ú. J., zapísaného na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku k nebytovému priestoru
č. 4, zapísaného na LV č.XXXX k. ú. J., hnuteľné veci a to zariadenie rodinného domu, obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti a majetkové práva a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže úspory na
bankovom účte žalobkyne. Vec je prejednávaná Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18C/11/2023.
12.Uznesením zo dňa 27.2.2025 súd konanie 18C/11/2023 prerušil podľa ust. § 163 CSP. Podľa údajov
súdneho registra súd vo veci pokračuje nariadením znaleckého dokazovania.
13.Podľa obsahu elektronickej komunikácie medzi stranami v mesiaci február, september, október 2021
strany komunikovali ohľadne vysporiadania spoločného majetku.
14.V období mesiacov august a september 2025 prebiehala emailová komunikácia medzi právnymi
zástupcami strán, týkajúca sa usporiadania rozdelenia BSM po rozvode manželstva.
15.V mesiacoch jún a júl 2021 sa strany zúčastnili mediácie, ktorej predmetom bolo vyporiadanie BMS
po rozvode manželstva.
16.Podľa výpisu z LV č. XXXX žalovaný je vedený ako výlučný vlastník bytu č. 6 na II. poschodí v stavbe
súp. č. 766, ktorý nadobudol kúpou v roku 1998.
17.Podľa výpisu z LV č. XX k. ú. E. F. strany sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu
súp. č. 43 a ďalších zastavaných plôch a nádvorí.
18.Podľa výpisu z LV č. XXX žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a to bytu č. 2
I. I. M.23, bytového domu súp. č.81 vo Svite. Právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti je kúpna zmluva
a vklad zo dňa 26.8.2021.
19.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. E. je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou garáže súp. č.4207.
20.Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka k pozemkom parc.
č. 117/229 a č. 117/38, k. ú. E..
21.Žalobkyňou boli predložené skeny fotografií oplotenia, okien nehnuteľnosti, dverí, ku ktorým sa
žalovaný vyjadril tak, že sa jedná o skeny fotografií spornej nehnuteľnosti.
Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 144 O.z.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 146 O.z.
(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k
manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k
domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť.
22.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že z dôvodu zániku manželstva
nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia zaniklo aj BSM medzi manželmi. Súčasťou BSM je

o.i. rodinný dom v Spišskej Teplici. Strany sa nedohodli na spôsobe užívania vecí pred vyporiadaním
BSM a žalobkyňa v zákonnej lehote podala žalobu na jeho vyporiadanie. Každá zo strán je vlastníkom
iného bytu a v BSM je rovnako ďalšia nehnuteľnosť, ktorá môže slúžiť na bývanie oboch.
23.Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci,
ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené
rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Rozvodom manželstva sa bývalí manželia nestávajú
podielovými spoluvlastníkmi. Táto zákonná domienka by platila iba v prípade, ak by spoluvlastníci
neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM a žiadny z bývalých manželov v zákonnej lehote nepodal návrh
na vyporiadanie BSM.
24.Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhradzovania
nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva.
25.Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom
spôsobe užívania. Na rozdiel od dohody podľa § 143a sa na takúto dohodu nevyžaduje osobitná forma,
preto sa manželia môžu dohodnúť napríklad aj ústne alebo konkludentne.
26.Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec
alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných
prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
domáhať náhrady takto vynaložených nákladov.
27.Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda
aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade,
keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov
s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a
disponovania nimi a napokon aj ich zániku, či zničenia a pod.
28.Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Nezhody sa môžu týkať tak rozsahu
a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícii s ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržanie
a zachovanie spoločnej veci, alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva.
29.Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku
vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva.
30.Nezhody o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva môžu vznikať
nielen za trvania manželstva, a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto
bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. V takýchto prípadoch
môže každý z manželov resp. bývalých manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone
práv a povinností k spoločnej veci. Ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom
presne vyjadriť jeho rozsah, pretože súd ním je viazaný a nemôže ísť ultra petitum. Návrh možno
formulovať aj tak, aby súd rozhodol o striedaní sa v užívaní spoločnej veci. Pri tomto rozhodovaní sa
uplatňuje konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva. Nemôže ísť teda o žalobu na vydanie veci proti druhému manželovi, ktorý je takisto
úplným jej vlastníkom. Vzťahy medzi manželmi možno na návrh jedného z n ich upraviť aj dočasne, a to
vydaním predbežného opatrenia. Pri jeho vydaní treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia
oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne
rovnako veľký. Nemožno však, a to ani výnimočne vydať predbežné opatrenie takého rozsahu, ktorým
by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený, až na zákonné výnimky.
31.Dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych, mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi

medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.
32.Žalobkyňa sa síce z nehnuteľnosti z dôvodu nezhôd vyúsťujúcich k rozvodu manželstva odsťahovala
a v konaní o vyporiadanie BSM navrhla hnuteľnosť prikázať do vlastníctva žalovaného, to ju však
nezbavuje domáhať sa možnosti jej užívania, pretože súdu nebola predložení dohoda strán o spôsobe jej
užívania či ešte v čase trvania menželstva, alebo následne do rozdelenia spoločného majetku. Spôsob
užívania rodinného domu pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva tak, ako ho navrhla žalobkyňa, a to spôsobom, aby bol žalovaný, ktorý v predmetnom
rodinnom dome býva a rodinný dom slúži toho času ako jediné jeho obydlie, na dva roky vylúčený
z jeho užívania, je v rozpore so zákonom, a rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Aj po zániku
majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci,
ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Vyhovením žalobe by bol žalovaný na
pomerne dlhé obdobie dvoch rokov, ak by nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní BSM súdom,
zbavený možnosti nehnuteľnosť ako jej vlastník užívať, pričom sám má rovnoprávne postavenie pri
užívaní spoločnej veci. Súd by vyhovením žalobe nastolil stav výkonu práv a povinností žalobkyne ,
ktorý by bez právneho dôvodu zasahoval do práv a oprávnených záujmov žalovaného.
33.Neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by mal byť žalovaný zbavený možnosti ,hoci aj dočasne
nehnuteľnosť užívať. / napr. § 146 ods.2 O.z./. Žalobkyni nič nebráni domáhať sa napr. neodkladným
opatrením umožnenia vstupu do nehnuteľností , prípadne tiež jej užívania, avšak rešpektujúc rovnaké
právo žalovaného túto nehnuteľnosť na bývanie užívať.
Ak žalovaný, ktorý za popísaných okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej
užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však
za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.
34.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovaný ako úspešná strana v konaní
má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.