Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 3Nt/17/2025 z 21. 7. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 21. júla 2025, sp. zn. 3Nt/17/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725010612.1 Okresný súd Poprad | 3Nt/17/2025 | ECLI:SK:OSPP:2025:8725010612.1 | 2025-07-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 73 ods. 1 TZ, § 299 ods. 3 TP, § 299 ods. 4 TP, § 74 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72dbfff2-c911-4bf5-909b-9c85c25a740d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725010612.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 3Nt/17/2025 8725010612 21. 07. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8725010612.1 Uznesenie Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou v trestnej veci páchateľa činu inak trestného A. B., C. D. , narodená XX.XX.XXXX v Poprade – Spišská Sobota, trvale bytom E. XXXX/XX, F., toho času na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 24Tp/18/2025 zo dňa 19.06.2025, právoplatného a vykonateľného dňa 19.06.2025, umiestnená Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, Gemerská 233, 049 11 Plešivec, trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona, zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 1Pv 106/25/7706-38 zo dňa 17.06.2025, o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia – ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, t a k t o rozhodol: Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku súd páchateľovi činu inak trestného A. B., C. D., narodená dňa X.XX.XXXX v Poprade – Spišská Sobota, trvale bytom E. XXXX/XX, F., toho času umiestnená v F. G. F. na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 24Tp/18/2025 zo dňa 19.06.2025, u k l a d á ochranné opatrenie – ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Podľa § 74 odsek 2 prvá veta Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. odôvodnenie: Dňa 17.06.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 1Pv 106/25/7706-40 zo dňa 17.06.2025 podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona na uloženie ochranného opatrenia, ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, páchateľovi činu inak trestného, A. B. s odôvodnením, že táto nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedná a jej pobyt na slobode je nebezpečný. Na verejnom zasadnutí, konanom dňa 21.07.2025 v prítomnosti prokurátora, obhajcu a páchateľa činu inak trestného A. B., ktorej účasť bola zabezpečená predvedením policajnou hliadkou príslušného obvodného oddelenia Policajného zboru priamo z psychiatrickej liečebne v Plešivci, súd vykonal dokazovanie v rozsahu osobného výsluchu páchateľa činu inak trestného, svedka H. I. a znalkyne z odvetvia psychiatrie, ďalej so súhlasom páchateľa činu inak trestného, obhajcu a prokurátora čítaním zápisníc o výsluchoch dvoch svedkov poškodených z prípravného konania a čítaním listinných dôkazov v rozsahu zápisnice o verejnom zasadnutí vrátane lekárskych správ, a to zo súdneho spisu Okresného súdu Poprad spisová značka 3Nt/17/2025, z prináležiaceho vyšetrovacieho spisu 4. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade číslo ORP-156/4-VYS-PP-2025, a z pripojených spisov Okresného súdu Poprad spisových značiek 24Tp/18/2025 a 5T/85/2018, pričom súd zistil nasledovné skutočnosti. Obhajca na verejnom zasadnutí vyjadril nesúhlas s návrhom prokurátora, ktorý označil za čiastočne skreslený, nakoľko znalecký posudok jednoznačne konštatuje, že pobyt pani B. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný za predpokladu, že sa bude podrobovať pravidelnej liečbe. Pani B. sa liečbe podrobovala vo výkone väzby a aj teraz, keď je dočasne umiestnená v psychiatrickej liečebni v Plešivci. Vyhlásila, že sa liečbe bude naďalej podrobovať dobrovoľne u svojho psychiatra. Súd by mal preto zvážiť, či sú splnené podmienky na uloženie ústavnej formy liečby alebo ambulantnej formy s poukazom na § 74 Trestného zákona. A. B. na verejnom zasadnutí vypovedala, že si už dosť vytrpela. Už to oľutovala. Teraz to už nezmení. V ten deň zobrala lieky, nevie už aké, bola vyčerpaná. Pred Vianocami neprišla na kontrolu k svojej psychiatričke H. J., ale teraz by už jej pobyt na slobode nebol nebezpečný, chodila by pravidelne na kontroly. Na otázky prokurátora A. B. odpovedala, že na kontroly k psychiatričke chodila každé tri mesiace, keď jej bolo horšie. Každého pol roka, keď jej bolo lepšie. Bola by teraz ochotná chodiť aj každý mesiac. Frekvenciu kontrol určovala pani doktorka. Pred Vianocami jej ochorel priateľ na mozgovú príhodu, chcela mu pomôcť s nákupmi aj so psom, bola vyčerpaná. Užívala lieky Akineton 2 mg, Alventa 150 mg, Zoleptil 50 mg a 100 mg Zoleptil na večer, ktoré jej predpísala doktorka, komunikovala s ňou, keď jej bolo lepšie, tak jej len telefonovala, keď bolo horšie, išla za ňou. Po odpovedi, ako sa má, predpísala lieky. Poslednýkrát bola na kontrole v októbri alebo v novembri 2024. Pred Vianocami nešla a potom v marci 2025 sa to stalo. H. sa prvý odsťahovali cez pivnicu do vedľajšieho vchodu, asi v roku 1993, po tom, ako ju napadol muž H.. Poškodenú stále vídala so psom pri kostole, kam chodievala, poškodená aj na ňu krivo pozerala, raz poškodenú sledovala, videla, ako vchádzala do novej bytovky, ale nikdy sa neopovážila tam ísť a zvoniť. Na otázky obhajcu A. B. odpovedala, že jej priateľ sa volá K. H., E. XX, F.. Teraz je vo veľmi zlom stave, chodia mu pomáhať kamaráti. Súhlasí, aby s ním bývala. Znalkyňa bola za ňou vo väzbe raz, vyšetrenie trvalo asi trištvrte hodiny, bola v zlom stave, lebo bolo to horšie, ako teraz na psychiatri. U psychiatra sa lieči už dosť dlho, odkedy deti začali chodiť na základnú školu. Potom ochorela a s manželom sa rozviedli. Hádali sa aj kvôli H., boli ich susedia, búchali a prášili im. Hospitalizovaná na psychiatri už bola viackrát. Ambulantne sa najprv liečila u H. A., potom u H. L. a potom, ako začala robiť pani H. J., odišla k nej, má jej zdravotnú dokumentáciu. Počas väzby bola na psychiatrii v Trenčíne kvôli tomu, že vo väzbe bolo veľa cigániek a robili jej nazlosť. V Plešivci berie lieky, sú s ňou spokojní. Nevie, kde presne teraz býva poškodená, vie len lokalitu. Na otázky samosudcu A. B. odpovedala, že prvýkrát sa liečila vo veku 28 rokov, už mala obe deti, v roku 1996-1997. Povedali jej, že musí brať lieky a ambulantne sa liečiť, že má schizoafektívnu poruchu, duševnú poruchu. Súdne trestaná bola pred 2-3 rokmi kvôli sestre. Hádali sa kvôli majetkom. Sestru udrela a ťahala za vlasy. Dostala podmienku. Vtedy brala lieky. Na slobode žila u priateľa na E. L.. Byt je napísaný na jeho dcéru. Sú spolu 10 rokov. Adresa na Tajovského už neplatí, ten byt sa predal. Trvalý pobyt zatiaľ nezrušila. Syn má 37 rokov a dcéra má 35 rokov, žijú v Bratislave. Začali podnikať. Bola sa na nich spýtať deda, že ako sa majú. Povedal jej, že sa majú dobre. Oni sa jej neozývajú. Asi sa za ňu hanbia. Keď ju pustia, pôjde za ich dedom, je to jej bývalý svokor. Žije na I. v Poprade, H. G.. Babka s dedkom ich vychovali po rozvode. Sú v kontakte s jej deťmi. Žila z invalidného dôchodku. Predtým jej nájom za byt platil bývalý manžel, ona si platila inkaso. A s H. K. spoločne gazdovali, on má dobrý starobný dôchodok. Ku skutku uviedla, že išla od doktora a videla pani H.. Vošla do nej zlosť. Dvakrát ju udrela s prázdnou plastovou fľaškou, ktorú mala v igelitke, do hlavy. Nekopala do nej. Zhodila ju do oplotenia kovového. Stalo sa to v Poprade pri okresnom úrade. Pani H. je jej bývala suseda. Ona bývala na 5. poschodí a oni na 4. poschodí. Prášila na balkóne kožušiny, búchala v noci, nahovorila svojho manžela, aby ju zbil a on ju vtedy naozaj aj zbil. Chcela jej to vrátiť. Stalo sa to okolo 11.30 hod. Bol tam aj H. I. a ešte nejaký pán, ktorí ju bránili. Rozdelili ich. Takže ju nemohla tak zbiť, lebo hneď do nich skočili. Asi ten I. utekal, skryla sa na poliklinike v nemocnici. Poškodenej kričala, že je židovka, aby zomrela. Bolo to len v zlosti, nemyslela to vážne. Pred napadnutím poškodenej povedala: „Dobrý deň, pani H., ako sa máte?“ Ona jej tvrdila, že ju nepozná, ale dobre ju pozná, to ju vyprovokovalo. Naposledy poškodenú videla v marci 2025 a predtým asi pred pol rokom sa tiež stretli a tiež sa pochytili, ale menej. Nemala ustanoveného opatrovníka. Na výslovnú otázku samosudcu, prečo prestala užívať lieky, odpovedala, že si sama znížila a upravila dávky, už nezavolala doktorke, mala pritom telefón a aj jej číslo. Nemala predpísané ďalšie lieky, tak si ich vydeľovala po menej. Nevie prečo, bála sa o priateľa, starala sa o neho. Dávky si začala znižovať možno už v novembri. Bola stále vyčerpaná, ale aj veľa robila. H. J. jej nevysvetlila, na čo sú tie lieky konkrétne. Teraz už má úplne inú liečbu. Svedok H. I. na verejnom zasadnutí vypovedal, že v daný deň okolo 11.30 hod. išiel z práce na obed cez priechod pre chodcov na ulici X. H., ako rekonštruujú most. Z diaľky videl dve ženy hádať sa, kričali po sebe. Boli od seba 5-10 metrov. Ako prichádzal bližšie, aj ony sa k sebe priblížili. Pani B. napadla pani poškodenú s tým, že na ňu kričala, že „zničila si mi život, zobrala si mi deti“. Keď napadla poškodenú, tak k ním pristúpil a oddelil ich od seba. Pýtal sa pani B., či je normálna, či je v poriadku. Ona potom odišla smerom k námestiu. Ostal pri poškodenej, zavolala si RZP. Potom prišiel pán, asi sused poškodenej a išiel za pani B. a volal späť poškodenej, že ju vidí na námestí pri fontáne. Poškodená mu povedala, že nevie, o koho ide. K napadnutiu došlo tak, že pani B. sotila poškodenú do oplotenia pri moste, keď bola poškodená v pokľaku, začala ju biť po hlave. Išlo skôr o dlaň a ťahanie za vlasy. Podľa neho to bolo dosť agresívne, pod silnými emóciami zo strany pani B.. Išlo o silné údery. Zakročil, lebo sa nedalo inak. Boli v jeho dráhe chôdze. Nemohol ich obísť, vyhnúť sa tomu. Pani B. k výpovedi svedka uviedla, že nesúhlasí s tým, že ju silno bila. Bila ju s fľaškou plastovou prázdnou. Je pravda, že ju potiahla za vlasy. Svedkyňa poškodená M. H. v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vypovedala, že dňa 12.03.2025 okolo 11.00 hod. prechádzala okolo Okresného úradu v Poprade, kde oproti nej vybehla jedna žena a začala po nej kričať: „M. H., ty židovka, ja ťa zabijem, ty si mi s tvojím mužom zobrala deti,“ a začala ju udierať plastovou fľašou plnou vody po hlave, opakovane asi päťkrát, udierala ju aj rukami, päsťou do jej ľavej ruky a do jej rebier asi dva až trikrát, ťahala ju za vlasy nejaké tri sekundy a dvakrát ju kopla do ľavej nohy, potom ju sotila do kovovej tyčky pri plote, kde sa udrela ľavým ramenom. To, že ju zabije, povedala asi trikrát, povedala aj, že zabije jej manžela. Počas celého incidentu bola zhrbená a zakrývala si tvár, mala strach o svoj život a zdravie. Pomohol jej nejaký neznámy pán, ktorý tú ženu od nej odtiahol. Následne tá žena odišla cez most smerom do mesta. Mala na sebe čiernu čiapku, dlhú tmavomodrú bundu, tmavé nohavice a v ruke držala igelitku, aj si ju odfotila a fotografiu predložila k trestnému oznámeniu. Bola to A. B., spomenula si, že kedysi dávno bývala v byte pod nimi na sídlisku Juh v Poprade na Rázusovej ulici, už vtedy jej prišla zvláštna, bolo to v roku 1992. Robila tam všade zle, hádzala špaky, robila bordel, nebola poriadkumilovná. S manželom sa jej snažili vyhýbať. S ich odsťahovaním nemali nič spoločné, odsťahovať sa mohla okolo roku 1994. Dlhé roky ju nestretla, až do leta 2024, kedy ju napadla, keď venčila psa, tiež vykrikovala, že ju zabije, ale nevykrikovala jej meno, vtedy to u nej nevzbudilo dôvodnú obavu život a zdravie, nehlásila to, ani nebola na ošetrení. Bojí sa, že by ju alebo jej manžela mohla znova napadnúť a lebo pokúsiť sa aj o niečo horšie. Tej pani je jej úprimne ľúto, ale mala by sa liečiť. Svedok poškodený N. H. v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vypovedal, že dňa 12.03.2025 okolo 11.08 hod. mu telefonovala manželka M. H., že bola fyzicky napadnutá pred Okresným úradom v Poprade okolo 11.00 hod. a keby jej nepomohli okoloidúci, nevie, ako by dopadla. Povedala mu, že neznáma osoba sa jej vyhrážala smrťou a vykrikovala, že zabije aj jeho. Prišiel za manželkou za desať minút. Podozrivá osoba sa tam už nenachádzala, záchranka odviezla manželku do nemocnice. Na mieste mu ešte ukázala fotografiu tej ženy, napadlo ho, že by to mohla byť ich suseda, keď bývali na C. L., volala sa A. G., jej muž sa volal F.. Už vtedy sa správala divne, myslí, že má aj psychické problémy, už má určite dospelé deti a naposledy ju videl niekedy v roku 1994, keď sa odsťahovala preč. Už v roku 1992 bola problémová, mala problémy s viacerými susedmi, v ich byte bol hluk, bitky, hlasná hudba, pamätá si to. Mali s ňou konflikty len slovné ohľadom rušenia nočného kľudu. Z toho, čo mu povedala manželka, má dôvodnú obavu o život a zdravie seba i svojej manželky, myslí si, že tá žena je nebezpečná nielen pre nich dvoch, ale aj pre okolie. Manželka mu povedala o incidente, keď ju napadla nejaká žena v lete 2024, vtedy nevedela o koho išlo. Obaja poškodení výslovne pri výsluchoch požiadali podľa § 46 odsek 8 Trestného poriadku, aby boli informovaní, keď bude A. B. prepustená na slobodu. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, H. O. I., sa na verejnom zasadnutí odvolala na závery znaleckého posudku č. 82/2025 zo dňa 09.05.2025, podľa ktorých A. B. sa v čase stíhaného skutku nachádzala v dekompenzovanom stave s poruchami myslenia v zmysle paranoidných bludov a s poruchami vnímania, podľa jej popisu intrapsychických halucinácii, ktoré mali vplyv na jej úsudok a chápavosť. Počas znaleckého vyšetrenie udala, že počula hlasy, mala zmenené myslenie. O dekompenzovanom stave svedčí aj následná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v Levoči od 13.03.2025 a následne počas väzby bola hospitalizovaná v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Dekompenzácia psychického stavu súvisela s vysadením psychofarmák, s odbrzdeným a neprimeraným správaním vplyvom psychopatológie. V čase skutku bola v stave duševnej choroby (psychózy), pri ktorej nedokázala rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nedokázala ovládať svoje konanie, jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku plne zmazané z dôvodu psychózy. Znalkyňa navrhla uloženie ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou z dôvodu, že menovaná je k duševnej chorobe nekritická, jej náhľad na chorobnosť absentuje, opakovane liečbu svojvoľne ukončila. Znalkyňa rovnako tak doporučila obmedzenie svojprávnosti na právne úkony a trvalé umiestnenie v sociálnom zariadení pre duševne choré osoby, kde bude u nej zabezpečený dohľad nad užívaním psychofarmák a tým bude jej správanie sociálne žiadúce. Znalkyňa nevylúčila ani do budúcnosti svojvoľné vysadzovanie psychofarmák s dekompenzáciou v zmysle psychózy s ohrozovaním okolia. Znalkyňa na verejnom zasadnutí na kladené otázky odpovedala, že znalecké vyšetrenie trvalo do hodiny, mala k dispozícii jej zdravotnú dokumentáciu. Ambulantná liečba splní u menovanej svoj účel, ak prebehne ochranné liečenie ústavne psychiatrické, kde bude pod dozorom užívať lieky a podrobovať sa psychoterapii individuálnej i skupinovej, aby nadobudla poznatky o dopadoch neužívania liekov. Pani B. aj po opakovaných hospitalizáciách svojvoľne vysadila liečbu. Pokiaľ osoby s uvedenou diagnózou rešpektujú pokyny ošetrujúceho psychiatra, podrobujú sa liečbe, dostavujú sa na kontroly, je u nich možné i samostatné fungovanie bez problémov. Pri jej diagnóze po vysadení psychofarmák sa po určitom čase začínajú objavovať poruchy vnímania, halucinácie, najčastejšie halucinácie rôznych zmyslových modalít, najčastejšie ide o sluchové a intrapsychické halucinácie, ide o halucinácie, ktoré pacient počuje ako vnútorné hlasy v hlave, halucinácie sú komentujúce prípadne prikazujúce a pacient sa ich nedokáže zbaviť. Sú prítomné aj poruchy myslenia vo forme rôznych bludov, najčastejšie ide o bludy perzekučné, takýto pacient sa cíti byť sledovaný, že im iní chcú škodiť, ublížiť, môže ísť aj o zameranie na jedného človeka a v emočne nabitej situácii sa následne prejavujú poruchy správania v zmysle agresivity a ohrozovania okolia. Ak je pacient sledovaný, pravidelne užíva lieky, bludy môže byť chronifikované , t. z., že pacient má síce pocit ohrozenia, ale nevenuje tomu dôraz. Poruchy vnímania pri pravidelnej liečbe a v stabilizovanom stave sa nevyskytujú vôbec. Doba potrebná na stabilizáciu je u každého pacienta individuálna a o dĺžke hospitalizácie rozhoduje ústavné zariadenie, kde sa takýto pacient nachádza a závisí to od jeho klinického stavu pri dennodennom pozorovaní klinických prejavoch správania. Pozoruje sa správanie, či pacient nie je zvýšene dráždivý voči ostatným klientom, voči personálu, ako sa zapája do režimu oddelenia, dennodenne sa robia s pacientami vizity ošetrujúcim lekárom. Sú pohovory s primárom oddelenia, so psychológmi a podľa toho sa dá určiť, či sa stav stabilizoval a aj keď pretrvávajú nejaké chronifikované bludy, z pohovorov je jasné, či im pacient pripisuje alebo nepripisuje dôležitosť. Ošetrujúci lekár alebo primár rozhodne o dĺžke hospitalizácie a nasleduje ambulantná psychiatrická liečba. Vo všeobecnosti sa vopred nedá nikdy určiť, po akom čase dôjde k stabilizácii psychického stavu. Nebezpečnosť pani B. pre spoločnosť je v stave dekompenzácie pri prejavoch agresie. Môže byť nebezpečná i pre samú seba. V minulosti sa už pokúsila o samovraždu. Pri schizoafektívnej poruche v stave dekompenzácie sa vyskytujú okrem psychotických príznakoch aj zmeny v emočnej a v afektívnej zložke. Môže sa jednať o epizódu manickú alebo depresívnu. V depresívnej epizóde sa môžu objaviť samovražedné myšlienky a takýto jedinec môže mať pokus o samovraždu, zvlášť, ak aj halucinácie, ktoré sa objavujú, sú v zmysle smutnej nálady a môžu jedincovi prikazovať, aby si ublížil. Pani A. B. sa k výpovedi znalkyne po jej odchode z pojednávacej miestnosti po výzve strán, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadrila, že sa nechcela pochytiť s pani znalkyňou, ale teraz by jej to už povedala do očí, lebo pozná jednu jej pacientku, ktorá ušla z Plešivca, vystrája, trikrát sa otrávila, hrala automaty a pani doktorka sa jej stále zastáva, vybavuje jej papiere a má pocit (pani B.), že ju (pani B.) chce (znalkyňa) dostať do ústavu. Dňa 12.03.2025 v čase od 13.20 hod. do 13.50 hod. podala M. H. trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Poprade, predložila k nemu lekárske potvrdenie pre účely polície od lekára úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a.s., kde bola ošetrená dňa 12.03.2025 o 12.19 hod. po napadnutí inou osobou a udieraní do oblasti hlavy a hrudníka s diagnózou S13.4 Podvrtnutie krčnej chrbtice, S00.00 Pomliaždenie v oblasti záhlavia, S20.2 pomliaždenie v oblasti pravej polovice hrudníka, S40.00 pomliaždenie v oblasti ramena ľavej ruky, S60.0 pomliaždenie v oblasti ramena ľavej ruky, S60.0 pomliaždenie v oblasti II prsta vľavo s tým, že ide o úraz ľahký s ambulantnou liečbou 7 dní. Ďalej oznamovateľka predložila fotografiu vyhotovenú mobilom, ktorá bola na verejnom zasadnutí predložená A. B., ktorá potvrdila, že fotografia zachytáva jej osobu. Na fotografii je zachytená zjavne vykrikujúca žena (otvorené ústa a rozhorčený, rozrušený, či nahnevaný výraz v tvári) ukazujúca prstom pravej ruky na osobu fotografa, s čiernou čiapkou spustenou až na úroveň očí, držiac v ľavej ruke väčšiu plastovú fľašu od minerálnej vody (o objeme cca 1 l až 1,5 l), majúc na zápästí ľavej ruke o putká na držanie zavesenú igelitku. Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru v Poprade, Odbor poriadkovej polície ORPZ v Poprade deklaratórne rozhodol uznesením ČVS: ORP-303/PP-PP-2025 zo dňa 12.03.2025 podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného o začatí trestného stíhania vo veci s tým, že trestné stíhanie sa začalo vykonaním zaisťovacieho úkonu – zadržaním podozrivej osoby dňa 12.03.2025 o 19.30 hod. a následne uznesením ČVS: ORP-303/PP-PP-2025 zo dňa 13.03.2025 rozhodol podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku o vznesení obvinenia A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že A. B. dňa 12.03.2025 v čase okolo 11.00 hod. v Poprade na ulici N. F. P., pri budove Okresného úradu, namieste verejnosti prístupnom fyzicky napadla M. H. a to tak, že ju udierala plastovou fľašou po hlave, ťahala ju za vlasy, kopala do rôznych častí tela a následne ju sotila do kovovej tyče plota, čím spôsobila M. H. zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie v oblasti záhlavia, pomliaždenie v oblasti pravej polovice hrudníka, pomliaždenie v oblasti ramena ľavej ruky, pomliaždenie v oblasti II. prsta vľavo, s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života do 7 dní a následne sa M. H. vyhrážala slovami „Zabijem ťa M. H. a zabijem aj tvojho muža ty židovka“, kde o uvedených vyhrážkach M. H. informovala svojho manžela N. H. dňa 12.03.2025, kde uvedené konanie u M. H. a N. H. vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Podľa zápisnice o rekognícii s fotodokumentáciou, dňa 13.03.2025 svedkyňa poškodená ako poznávajúca osoba dvakrát zhodne označila A. B., ktorá ju mala dňa 12.03.2025 v čase okolo 11.00 hod. pri budove Okresného úradu v Poprade, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadnúť. Podľa lekárskej správy psychiatra, H. H. J., zo dňa 13.03.2025, A. B. trpí trvalou, celoživotnou závažnou duševnou poruchou – diagnóza F25.1 schizoafektívna porucha, depresívny typ, na pozadí má tiež diagnostikované F63.0 patologické hráčstvo (gambling), v minulosti mala pokus o intoxikáciu liekmi, tiež bola trestaná, mala nariadené ochranné liečenie psychiatrické, pretože napadala prvého manžela, s ktorým má dve deti. V psychiatrickej evidencii jej ambulancie je menovaná dobrovoľne od 26.05.2020, predtým bola evidovaná na psychiatrickej ambulancii H. Q. A. v Poprade, neskôr H. L. v Kežmarku. Naposledy bola na kontrolnom vyšetrení dňa 25.10.2023, odvtedy si len telefonicky dávala predpisovať psychiatrické lieky (diazepam, akineton, alventa, zoleptil), ale vzhľadom na termín poslednej kontroly je vôbec otázne, či tieto lieky aj naozaj užíva, nakoľko sa od tohto dátumu na kontroly až doposiaľ nedostavila, s výnimkou laboratórneho odberu krvi dňa 18.09.2024, posledný elektronický predpis liekov bol realizovaný dňa 18.12.2024. Podľa potvrdenia Nemocnice Agel Levoča zo dňa 14.03.2025, A. B. bola v čase vystavenia potvrdenia hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 13.03.2025. Podľa správy riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 29.04.2025, A. B. sa nachádzala vo výkone väzby od 15.03.2025, správanie menovanej nebolo vždy so stanoveným ústavným poriadkom, došlo z jej strany k dvom porušeniam, za čo jej v jednom prípade bol uložený disciplinárny trest pokarhanie a v ďalšom prípade bola riešená pohovorom. Od 09.04.2025 do 15.04.2025 bola hospitalizovaná v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín na psychiatrickom oddelení. V nemocnici bolo jej správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Liečebný režim dodržiavala. Počas výkonu väzby v štandardnom režime disciplinárne odmenená nebola. A. B. ako obvinená bola vzatá do väzby z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že väzba začala dňa 12.03.2025 o 19.30 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Prešov, uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 2Tp/24/2025 zo dňa 15.03.2025, právoplatným dňa 22.04.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka 9Tpo/4/2025 zo dňa 22.04.2025, kedy sťažnostný súd potvrdil správnosť zhodnotenia osoby obvinenej sudcom pre prípravné konanie, keď poukázal na jej predchádzajúce odsúdenie za úmyselne spáchaný zločin (násilnú trestnú činnosť) a správne zdôraznil, že v správaní obvinenej sa prejavila stupňujúca tendencia, pretože nešlo o prvý útok obvinenej na poškodenú. Tomuto útoku už predchádzal incident z roku 2024. Agresivita sa prejavila pri stíhanom útoku, nešlo už iba o verbálny útok, ale došlo aj k fyzickému napadnutiu. Útok vo svojej výpovedi popísal aj nestranný svedok H. I.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad uznesením číslo 1Pv 106/25/7706-38 zo dňa 17.06.2025 rozhodol podľa § 215 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania obvinenej A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania a prečinu výtržníctva za skutok, ktorý sa mal stať dňa 12.03.2025. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 24Tp/18/2025 predbežným príkazom zo dňa 19.06.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 19.06.2025, podľa § § 299a odsek 3 Trestného poriadku s použitím § 299a odsek 1 Trestného poriadku a § 215 odsek 8 Trestného poriadku umiestnil A. B. do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci. Podľa správy o povesti od Mesta Poprad zo dňa 25.04.2025, A. B. má hlásené bydlisko na adrese E. XXXX/XX J. F., rodinný stav vydatá, manžel N. B., rok narodenia XXXX, deti F. G., rok narodenia XXXX a R. G., rok narodenia XXXX, nemá záznam v evidencii mestskej polície. Podľa správy vyžiadanej súdom pre potreby verejného zasadnutia od riaditeľa Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci a ošetreujúceho psychiatra ženského oddelenia zo dňa 25.06.2025, zdravotný stav A. B. hodnotili ako uspokojivý s tým, že je spôsobilá osobnej účasti na verejnom zasadnutí dňa 21.07.2025. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, A. B. nemá evidované priestupky. Podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, má evidované jedno odsúdenie Okresným súdom Poprad v konaní spisovej značky 5T/85/2018, toho času sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad spisová značka 5T/58/2018 vyplýva, že obžalovaná A. B. bola uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Poprad spisová značka 5T/85/2018 zo dňa 10.10.2018, právoplatným dňa 10.10.2018, zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pretože proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe, kedy dňa 04.04.2018 okolo 23.30 hod. v Poprade na schodišti pred kostolom sv. S. a H. zakričala svojej sestre K. H., že ju zabije, pribehla k nej a fyzicky ju napadla tak, že ju rukami chytila v oblasti jej rúk alebo pliec a triasla ňou, poškodená ju od seba odstrkovala a následne rukou poškodenej z krku strhla retiazku s príveskom s úmyslom túto vec zničiť a urobiť poškodenej škodu, prestala na poškodenú útočiť a na jej žiadosť odmietla poškodenej retiazku vrátiť, čím poškodenej spôsobila škodu 190,00 eur. Za to jej súd uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom tri roky a povinnosť podrobiť sa sociálnemu programu alebo inému výchovnému programu. V konečnom návrhu prokurátor zotrval na uložení ochranného liečenia ústavnou formou, poukázal na to, že pani B. v minulosti opakovane sama svojvoľne vylúčila užívanie liekov, pričom takéto správanie môže viesť k jej nebezpečenstvu ako pre spoločnosť, tak aj pre ňu samú. Obhajca s návrhom prokurátora nesúhlasil, pretože pani B. berie liečbu už od marca 2025, po celý čas odkedy bola vzatá do väzby až doposiaľ, odkedy bola umiestnená v Psychiatrickej liečebni v Plešivci. Jej stav je stabilizovaný. Malo by sa prihliadať na povahu a závažnosť činu inak trestného, keďže išlo len o prečin, nebola skúmaná závažnosť tohto skutku a súdu bolo predložené aj rozhodnutie krajského súdu, kedy obdobný čin bol posúdený ako priestupok. Ústavné liečenie je závažným obmedzením osobnej slobody, ktoré niekedy môže znamenať aj väčšiu ujmu ako výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, najmä kvôli neurčitosti svojho trvania. Preto navrhoval súdu s osobitnou starostlivosťou preskúmať, či zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou sú splnené. A. B. ako páchateľ činu inak trestného sa pripojila k prednesu svojho obhajcu. Podľa § 35 odsek 2, odsek 3, odsek 5 prvá a druhá veta, odsek 6 Trestného zákona, (2) ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. (3) Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov. (Odsek 5 prvá a druhá veta) Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku. (6) Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej osoby. Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 odsek 2 písmeno c/ alebo § 40 odsek 1 písmeno c/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Podľa § 74 odsek 4 Trestného zákona, ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd. Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Súd na základe návrhu prokurátora a dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí skúmal splnenie nasledovných nevyhnutných kumulatívne daných zákonných podmienok pre uloženie ochranného liečenia podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, a to či ide o páchateľa činu inak trestného, t.j. či páchateľ v čase skutku trpel duševnou poruchou, či konanie páchateľa činu inak trestného v prípade spôsobilého subjektu by bolo spôsobilé naplniť skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu, t.j. či ide o čin inak trestný, a či je pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode nebezpečný. Na podklade znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie a osobného výsluchu znalkyne na verejnom zasadnutí má súd za preukázané, že A. B. bola v čase skutku nepríčetná v zmysle § 23 Trestného zákona, pretože mala vymiznuté ovládacie schopnosti, t.j. svoje konanie nemohla ovládať a mala rovnako tak vymiznutú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania, a to v dôsledku psychózy, dekompenzovaného stavu duševnej poruchy – schizoafektívnej poruchy, čomu zodpovedá uznesenie prokurátora zo dňa 17.06.2025 o zastavení trestného stíhania. V rámci dokazovania toho, či skutok inak trestný by pri spôsobilom subjekte bolo možné posudzovať na úrovni trestnoprávnej zodpovednosti, nielen napríklad na úrovni deliktuálnej zodpovednosti, sa samosudca riadil rozsahom skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia a dokazovania na verejnom zasadnutí vykonaného na podklade vyšetrovacieho spisu, osobného výsluchu páchateľa činu inak trestného a svedka H. I., kde vyhodnotil ako smerodajnú prečítanú výpoveď svedkyne poškodenej v kontexte výpovede nestranného svedka H. I., ktorý bol priamym svedkom verbálneho a fyzického ataku A. B. na poškodenú na mieste verejnosti prístupnom. Súd má teda za preukázané, že skutok sa stal, a to v podobe verbálneho ataku formou nebezpečnej vyhrážky adresne poškodenej a jej manželovi, ktorý sa o vyhrážaní dozvedel telefonicky od poškodenej a vo forme fyzického ataku na poškodenú, a to na mieste verejnosti prístupnom. Z pohľadu súdu možno konštatovať, že aktívne konanie páchateľa činu inak trestného bolo spôsobilé porušiť objekt prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorým je spoločnosťou chránený záujem na ochrane jednotlivca pred vyhrážkami usmrtením, spôsobením ťažkej ujmy alebo inej ťažkej ujmy a zároveň bolo spôsobilé porušiť objekt prečinu výtržníctva, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezkonfliktného občianskeho spolunažívania. Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania by spočívala v aktívnom konaní páchateľa, ktorý sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu u poškodených, pretože poškodená už bola atakovaná zo strany tej istej osoby v roku 2024 a obaja poškodení s ňou mali konfliktné skúsenosti z dávnej minulosti, vediac, že môže mať i psychické problémy a teda jej správanie môže byť nepredvídateľné, v rámci trestného konania žiadali o oznámenie jej prepustenia na slobodu. Objektívna stránka prečinu výtržníctva by spočívala v aktívnom konaní páchateľa, ktorý sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného. Medzi konaním páchateľa a spôsobeným následkom (porušením objektov, tu aj s poukazom na rozsah zranení u poškodenej podľa lekárskej správy z jej ošetrenia bezprostredne po skutku) sa javí byť preukázateľná priama príčinná súvislosť. Subjektívna stránka pri oboch trestných činoch by musela byť naplnená formou úmyselného zavinenia, v podobe minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Miesto činu by bolo nesporne v trestnom konaní posudzované ako miesto verejnosti prístupné, keďže išlo o verejné priestranstvo v okresnom meste, kde má prístup verejnosť a zvykne sa tam zdržiavať väčší počet ľudí, čo v čase skutku malo byť umocnené tým, že išlo o miesto v blízkosti okresného úradu (kde počas pracovného týždňa pracujú zamestnanci úradu a ktorý je určený aj pre návštevy stránok – verejnosti) a rozhodujúcu rolu zohráva i čas skutku okolo 11.00 hod. – 11.30 hod., čo spadá do časti pracovného dňa obedňajšej pauzy, ktorá spravidla býva v dobe od 11.00 hod. do 13.00 hod., uvedené potvrdzuje i výpoveď svedka H. I., ktorý výslovne uviedol, že miestom prechádzal práve pri presune z pracoviska na obed počas obedňajšej pauzy. Pri spôsobilom subjekte a hodnotení prípadu súdom na základe podanej obžaloby prokurátora je nutné podotknúť, že nie je vylúčené, že samosudca by aplikoval postup podľa § 244 odsek 2 Trestného poriadku a oznámil by stranám posudzovanie skutku podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, a to okrem prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona pre kvalifikačný moment spáchania skutku závažnejším spôsobom konania – so zbraňou, pretože plastová fľaša, ktorú mala A. B. pri sebe a ktorou mala opakovane útočiť na hlavu poškodenej, by mohla napĺňať definíciu zbrane podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona, pretože ide o vec, ktorou bolo možné urobiť útok proti telu poškodenej dôraznejším, čomu nasvedčuje výpoveď samotnej zranenej poškodenej. Pri oboch prečinoch by bol súd, pri spôsobilom subjekte a zistiteľnej subjektívnej stránke u páchateľa bez psychózou zmeneného vedomia, povinný skúmať materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona. V prospech neaplikovania materiálneho korektívu podľa samosudcu svedčí tá skutočnosť, že malo ísť o opakovaný cielený útok voči poškodenej s badateľnými prvkami pomsty za údajnú krivdu z dávnej minulosti, ktorú mala A. B. pociťovať, pričom verbálny a fyzický útok voči poškodenej mal zjavne stupňujúcu sa tendenciu v porovnaní s útokom z roku 2024 a i samotný priebeh stíhaného skutku vykazoval znaky stupňujúcej sa agresivity (verbálne vyhrážky fyzickou likvidáciou adresne dvom osobám, opakované údery fľašou po hlave, údery rukou a päsťou do rôznych častí tela poškodenej, ťahanie za vlasy, sotenie do kovovej tyče, a to za kontinuálneho kriku a verbálnych vyhrážok, osočovania). Preto možno mať pre účely konania o ochrannom opatrení dôvodne za to, že by išlo o prečin a nielen o priestupok, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, (mieru zavinenia a pohnútku v prípade spôsobilého páchateľa) by závažnosť skutku nebola hodnotená len ako nepatrná. Na základe záverov znalkyne z odvetvia psychiatrie má súd za preukázané, že A. B. trpí a aj v čase skutku trpela schizoafektívnou poruchou, celoživotnou duševnou poruchou, pri ktorej nebezpečnosť pacienta pre spoločnosť je daná v stave dekompenzácie. Pani A. B. sa preukázateľne v uplynulých rokoch dostávala do dekompenzovaného stavu duševnej poruchy vlastním pričinením, kedy svojvoľne prestala, či porušovala režim dobrovoľnej ambulantnej liečby, tento stav nenapravili ani opakované krátkodobé hospitalizácie na psychiatrii pri akútne zhoršených stavoch. Naposledy sa ambulantnej liečbe nepodrobovala už od roku 2023, kedy sa od poslednej návštevy psychiatra dňa 25.10.2023 viac osobne na kontrolné vyšetrenie nedostavila, posledný elektronický predpis liekov bol psychiatrom realizovaný dňa 18.12.2024. Tvrdenie pani A. B., že sa na kontroly nedostavovala od októbra – novembra 2024 sa ukázalo ako nepravdivé, pretože naposledy bola osobne v ambulancii psychiatra koncom októbra 2023. Preto nie je zrejmé, či a ako potrebné psychiatrické lieky uplynulý takmer rok a pol pred spáchaním činu inak trestného a vzatia do väzby užívala. Na verejnom zasadnutí pani A. B. potvrdila, že disponovala telefónom (mala možnosť telefonovať) a kontaktným telefónnym číslom na svojho ambulantného psychiatra, tohoto napriek tomu nekontaktovala, sama svojvoľne si upravovala psychiatrické lieky, ktoré užívala v nižších dávkach, či ich dokonca vysadila. Nakoľko pani A. B. doposiaľ neabsolvovala komplexnú ústavnú liečbu, jej nebezpečnosť pre spoločnosť je podľa samosudcu stále daná, nevyspytateľnosťou jej správania vzhľadom na jej ťaživú rodinnú a sociálnu situáciu a trvalú psychiatrickú diagnózu, všetko uvedené má dopad na jej vôľu dodržiavať liečbu a v dôsledku toho nateraz nedáva potrebné záruky toho, že by sa dekompenzovaniu vlastného stavu vyvarovala. Táto náhodilosť vôle liečiť sa u osoby s celoživotnou diagnózou duševnej poruchy, ktorá preukázateľne nemá pri sebe zodpovednejšiu osobu, dohľad na jej rozhodnutiami, zakladá jej nebezpečnosť pre spoločnosť i v čase zlepšenia akútne zhoršeného psychického stavu. Znalkyňa psychiatrička nevylúčila ani do budúcnosti svojvoľné vysadzovanie psychofarmák s dekompenzáciou v zmysle psychózy s ohrozovaním okolia. Jej jediným zdrojom príjmu je jej invalidný dôchodok a nemá žiadne rodinné zázemie, je bez kontaktu so svojimi deťmi a príbuznými. Údajne uplynulé desaťročie mala zdieľať domácnosť v byte dcéry svojho priateľa, ktorý mal ale v zime 2024 prekonať mozgovú príhodu a práve starostlivosť o neho ju mala vyčerpať natoľko, že nemala zvládnuť starostlivosť o vlastný zdravotný stav. Ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou je nevyhnutné nariadiť z dôvodu zistenej duševnej poruchy a nebezpečnosti páchateľa činu inak trestného, ktorý by podľa znalkyne psychiatričky nebol pre spoločnosť nebezpečný len za predpokladu, že sa bude podrobovať pravidelnej liečbe. Tento predpoklad ale podľa samosudcu u pani A. B. mimo ústavného zariadenia a bez absolvovania ústavnej formy liečby nie je daný. Ambulantná forma liečby bez absolvovania súvislejšieho a komplexného psychiatrického liečenia ústavnou formou nateraz nemôže dostatočne stabilizovať a kompenzovať stav pani B. a súčasne ochrániť spoločnosť. K tomu súd je viazaný návrhom prokurátora, ktorý ak by vyhodnotil ako nedôvodný, bol by zamietnutý. Návrh prokurátora nesmeroval k ambulantnej forme liečby. Ústavná liečba nebude mať dopad na rodinu pani B., pretože tá s vlastnou rodinou nie je v kontakte a jej údajný priateľ si sám vyžaduje podľa všetkého osobitnú a zvýšenú starostlivosť, ktorú by mu mala zabezpečiť napríklad dcéra, v ktorej byte má bývať, teda iná dostatočne spôsobilá, schopná zodpovedná osoba. Pani B. podľa samosudcu nie je toho času spôsobilá zvládať takúto záťaž bez dopadu na jej vlastný zdravotný stav. Sama totiž na verejnom zasadnutí vypovedala tak, že zanedbanie jej vlastnej liečby malo byť v priamej príčinnej súvislosti so starostlivosťou o chorého priateľa, čo popisovala ako záťaž. Samosudca udáva, že zanedbanie jej zdravotného stavu nastalo podľa všetkého omnoho skôr ako mal jej priateľ údajne utrpieť mozgovú príhodu, čiže nezodpovedný prístup k liečbe bol podľa všetkého podmieňovaný jej celkovou životnou situáciu a osobnosťou. Samosudca tiež akcentuje, že napriek tomu, že pani B. udáva, že už desaťročie má bývať v domácnosti svojho priateľa, adresu pobytu má hlásenú stále na starej adrese, kde pred rokmi bývala. Preto možno mať dôvodné pochybnosti o trvalosti ale i samotnej existencii jej práva spomínanú nehnuteľnosti obývať a užívať. Znalkyňa psychiatrička jasne uviedla, že pre stanovenie stavu kompenzovania zdravotného stavu pani B. a pre naplnenie účelu ústavnej liečby je nevyhnutné súvislé každodenné sledovanie pacienta, ako zvláda nastavený režim, ako sa prejavuje k okoliu, ako opisuje svoj stav a aký je pohľad pacienta so schizoafektívnou poruchou napríklad na tzv. chronifikované bludy. K tomu ústavná forma liečby predstavuje súvislé a konzistentné edukovanie pacienta o jeho duševnej poruche, význame a prínose celoživotnej liečby a závažnosti hroziacich následkov porušovania liečebného režimu. Vopred sa potrebná dĺžka ústavnej liečby preto určiť nedá. Samosudca nesúhlasí s obhajobou, že pani B. je už stabilizovaná s odôvodnením, že je liečená od vzatia do väzby, t.j. od 12.03.2025. Dĺžka kompenzácie psychického stavu je podľa znalkyne psychiatričky prísne individuálna. Ošetrujúcim psychiatrom bol jej stav pred verejným zasadnutím hodnotený len ako uspokojivý. Samosudca podľa ustanovení § 272 odsek 3, § 295 odsek 2 Trestného poriadku odmietol návrh obhajoby na vypočutie ambulantnej psychiatričky pani A. B., ktorej správy sú v spise a od ktorej príslušná zdravotná dokumentácia bola v dispozícii znalkyne psychiatričky pri vypracovaní znaleckého posudku a primára psychiatrického oddelenia, resp. ošetrujúceho lekára z Plešivca, keďže podali správu k zdravotnému stavu menovanej pred verejným zasadnutím, k tomu išlo o zistenie okolností, ktoré bolo možné zistiť aj inými už skôr vykonanými dôkazmi na verejnom zasadnutí. Pani A. B. je na psychiatrickom oddelení v Plešivci umiestnená len jeden kalendárny mesiac od vydania predbežného príkazu dňa 19.06.2025. Ústavnú formu ochranného liečenia odporúčala znalkyňa psychiatrička v posudku zo dňa 09.05.2025 na základe vyšetrenia pani B. dňa 07.05.2025, čo bolo necelé dva mesiace od vzatia do väzby a zhruba dva a pol mesiaca pred rozhodovaním súdu o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia. Znalkyňa už v čase podania znaleckého posudku brala do úvahy argument obhajoby, teda dve krátkodobé hospitalizácie na psychiatrii počas výkonu väzby, v Levoči bezprostredne po skutku a v Trenčíne v priebehu výkonu väzby. Išlo teda o dva krátkodobé pobyty, zakaždým v inom zariadení a s iným personálom, nešlo kvalitatívne o ústavnú liečbu v pravom slova zmysle, išlo o hospitalizáciu pre účely riešenia akútnej dekompenzácie duševnej poruchy alebo zhoršenia problémov v psychickom prežívaní (pani A. B. poukazovala na to, že vo väzbe zle znášala niektoré zo spoluobvinených, robili jej nazlosť a kvôli nim išla do nemocnice v Trenčíne. Výslovne uviedla, že vo väzbe bolo horšie ako teraz na psychiatrii). Zo správy Ústavu na výkon väzby Prešov vyplynulo, že počas výkonu väzby sa v ústave nesprávala minimálne v dvoch prípadoch v súlade s ústavným poriadkom a raz jej dokonca bol uložený disciplinárny trest. Je nutné taktiež pripomenúť, že v apríli 2018 počas pravdepodobne „kompenzovaného stavu duševnej poruchy“, kedy sa mala podrobovať medikamentóznej liečbe, pani B. spáchala zločin lúpeže v kvalifikovanej skutkovej podstate. V čase prvého ataku na poškodenú v roku 2024, kedy mala mať pocit, že poškodená na ňu zazerá a kedy poškodenú cielene sledovala a napadla, mala podľa všetkého tiež ešte užívať lieky, čo sa ale nedá s istotou verifikovať vzhľadom na to, že poslednýkrát bola v ambulancii psychiatra v októbri 2023, ale nemuselo ísť nevyhnutne o jej dekompenzovaný stav duševnej choroby v stave psychózy. V užívaní liečby nebola preukázateľne konzistentná a zodpovedná, svojvoľne režimu liečby nepripisovala patričný význam, sklony k impulzivite a agresivite prejavovala podľa všetkého i mimo dekompenzovaného stavu. Ako veľké riziko i pre samotnú pani A. B., ak by ostala len v ambulantnej liečbe v domácom prostredí bez dohľadu nad riadnym užívaním liekov, bez absolvovania súdom nariadenej ústavnej liečby, je i hrozba a riziko spáchania samovraždy. Podľa samosudcu, pani A. B. je nebezpečná nielen pre svoje okolie ale i pre vlastnú osobu. Znalkyňa psychiatrička jasne a podrobne opísala priamu príčinnú súvislosť medzi nedbalou medikamentóznou liečbou u pani A. B. a rizikom spáchania samovraždy, o ktorú sa už v minulosti pokúsila. Pri schizoafektívnej poruche v stave dekompenzácie sa vyskytujú aj zmeny v emočnej a v afektívnej zložke, v prípade depresívnej epizódy sa môžu objaviť samovražedné myšlienky a takýto jedinec môže mať pokus o samovraždu, zvlášť, ak aj halucinácie, ktoré sa objavujú v rámci psychotického stavu počas dekompenzácie duševnej poruchy, sú v zmysle smutnej nálady a môžu jedincovi prikazovať, aby si ublížil. Vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie, z ktorého plynie kumulatívne splnenie zákonných podmienok v zmysle § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 35 Trestného zákona, súd vo výroku I. tohto uznesenia rozhodol v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku tak, že uložil páchateľovi činu inak trestného A. B., ktorá toho času už je hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie, ochranné opatrenie – ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Súčasne vo výroku II. tohto uznesenia súd rozhodol podľa § 74 odsek 2 prvá veta Trestného zákona o tom, že ochranné liečenie potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel. Zistené skutkové okolnosti a životné pomery pani A. B. naznačujú potrebu riešiť jej životnú situáciu, a to aj v záujme ochrany spoločnosti, nielen prostriedkami trestného práva, ale do budúcna aj civilnými mimosporovými prostriedkami práva, napríklad v rámci opatrovníckeho konania. Znalkyňa psychiatrička výslovne v záveroch znaleckého posudku poukazovala na potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a umiestnenia pani A. B. do špecializovaného zariadenia pre duševne chorých. Práve počas výkonu ústavnej formy ochranného psychiatrického liečenia, je podľa názoru samosudcu, zároveň priestor na to, aby zdravotnícke zariadenie náležite vyhodnotilo stav pacienta a zvážilo realizovanie svojho zákonného dispozičného oprávnenia v zmysle § 233 odsek 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (okrem osoby, ktorej spôsobilosti sa konanie má týkať podľa § 233 odsek 2 CMP) môže podať nielen blízka osoba, poskytovateľ sociálnych služieb, osoba, ktorá má na veci právny záujem, ale aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Z doposiaľ zistených informácií o zdravotnom stave a spôsobe života pani A. B., jej dlhoročného odlúčenia a odcudzenia od vlastnej rodiny a jej pretrvávajúcej nezodpovednosti v otázke zabezpečovania si potrebnej zdravotnej starostlivosti, a to aj v záujme ochrany okolia pred jej možným nebezpečným správaním, sa javí dôvodný predpoklad, že by potrebovala opatrovnícky doprovod životom a dohľad napríklad v otázke určovania miesta jej pobytu a nahrádzania súhlasu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, aby nedochádzalo k zanedbávaniu celoživotne potrebnej liečby. Zo súdnej praxe vo veciach týkajúcich sa ochranných liečení je súdu známe, že napríklad domovy sociálnych služieb, ktoré poskytujú pobytovú starostlivosť pre duševne choré osoby, nie sú zdravotníckymi zariadeniami a je vhodné a potrebné, aby prijímali pacienta už s nastavenou liečbou, v kompenzovanom stave, po absolvovaní liečenia a náležitom poučení v zdravotníckom zriadení, následne môže zariadenie dohliadať na priebeh ambulantnej liečby a užívanie liekov počas pobytu klienta v ich zariadení. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 299 odsek 3 Trestného poriadku). Odkladný účinok nemá sťažnosť prokurátora (§ 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku).