{"guid": "45f35169-5304-4542-9d0f-ff0cac767410:34a69bc0-8f07-4f47-af6f-d47352737b75", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4", "spisova_znacka": "19Csp/8/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 19Csp/8/2025 z 16. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 16. júna 2025, sp. zn. 19Csp/8/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4", "identifikacne_cislo": "8725200915", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jenčová", "sudca_id": 2374, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jencova-2374", "datum_vydania": "2025-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-551.odsek-1", "nazov": "§ 551 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-551.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-551"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-551.odsek-2", "nazov": "§ 551 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-551.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-551"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-51", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-551", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34a69bc0-8f07-4f47-af6f-d47352737b75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n19Csp/8/2025\n8725200915\n16. 06. 2025\nJUDr. Iveta Jenčová\nECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,\ntrvale bytom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom\nAK Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovanému: Zinc Euro, a.s., Karpatská\n3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti Dohody\no zrážkach zo mzdy takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1 Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2025 domáhala, aby súd určil, že Dohoda\no zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č.: 2000133148 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa\n22.12.2020 je neplatná a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nPoukázala na Uznesenie Okresného súdu Poprad sp.zn.17Csp/7/2025 zo dňa 24.02.2025, ktorým súd\nuložil žalovanému (totožný žalovaný so žalovaným v prebiehajúcom súdnom konaní; pozn. súdu), aby sa\nzdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 uzavretej medzi žalobkyňou\n(totožná žalobkyňa so žalobkyňou v prebiehajúcom súdnom konaní; pozn. súdu) a žalovaným dňa\n22.12.2020, odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, až do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej. Súd zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 60 dní podala žalobu\no určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 uzavretej medzi\nžalobkyňou žalovaným dňa 22.12.2020, so stranami sporu totožnými ako v konaní 17Csp/7/2025.\nŽalovaného súd poučil, že proti žalobkyni môže podať žalobcu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv\no pôžičkách, ktoré žalovaný sprostredkoval rámcovou zmluvou s identifikačným kódom: WJZQ-EMKJAPYL zo dňa 6.10.2020 a uzatvoril v mene a na účet žalobkyne s investormi na základe záväznej žiadosti\no pôžičku 2000133148 zo dňa 22.12.2020.\nŽalobkyňa popísala genézu zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovaným a uviedla, že v osobitnom\ndokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka v Dohoda o zrážkach\nzo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 (ďalej aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“),\nktorou si žalovaný zabezpečil záväzok žalobkyne voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy\nzo dňa 06.10.2020 (bod 2.1 písm. a), b) Dohody o zrážkach zo mzdy).\nNa strane veriteľov predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy vystupuje jednak žalovaný (ako veriteľ 1) a\ntiež investor ID: GM52R4KB82YZ, zastúpený na základe plnej moci žalovaným.\nPredmetom Dohody o zrážkach zo mzdy je zabezpečenie pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi (žalobkyni)\nšpecifikovaných v čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy.\n\nPodľa čl. II, bod 2.1 Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje:\na) pohľadávku Veriteľa 1 (Zinc Euro, a.s.) z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa\n6.10.2020 v nadväznosti na Záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000133148 vo výške rovnajúcej sa poplatku\nza obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),ktorý bude\nsplatný v prvých 6 Zinc splátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a\npoplatku za správu pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,40 % (ďalej aj „Pohľadávka\nVeriteľa 1“).\nb) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej Veriteľ 2 Dlžníkovi poskytol sumu 500\nEur, a to na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000133148 dňa 22.12.2020 spolu s úrokom, úrokmi\nz omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej aj „Pohľadávka Veriteľa 2“).\nNa základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy požiadal žalovaný listom zo dňa 28.02.2022\nzamestnávateľa žalobkyne - LOKOMOTÍVA a.s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173 o vykonávanie\nzrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie žalovanému bez uvedenia aktuálnej výšky dlhu. Zrážky zo mzdy\nžalobkyne boli Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zastavené.\nŽalobkyňa uviedla, že vzťah medzi ňou a žalovaným, týkajúci sa Rámcovej zmluvy-Dlžník zo dňa\n6.10.2020, Záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 22.12.2020 a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných\npríjmov č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 je vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný\nvystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní\na plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\nPodľa označenia Rámcovej zmluvy - Dlžník ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho\nzákonníka, avšak podľa obsahu sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať\npríležitosť uzatvoriť zmluvu o pôžičke pre dlžníka).\nŽalobkyňa poukázala na ustanovenia § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na §\n551 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) uviedla, že aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola\nurčitá, musí obsahovať najmä označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa Dohoda o zrážkach zo\nmzdy má vykonať a výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy\noznačenie pohľadávky, ani výšku zabezpečenej pohľadávky neobsahuje. V prípade sa od spotrebiteľa\nde facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne\ninformovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť\noboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo sa v zmysle §53 ods.4 písm. a) OZ považuje za neprijateľné\npodmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.\nV danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má\nbyť zabezpečená, dokonca pohľadávka nie je ani označená konkrétne napr. uvedením čísla úverovej\nzmluvy, dátumom uzavretia úverovej zmluvy a tak vznikla aj hrubá nerovnováha, keďže veriteľovi takáto\ndohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Z Dohoda o zrážkach\nzo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má zabezpečovať, označenie\nsamotnej pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi 2 – zrejme zmluvy o pôžičke , uspokojenie ktorej sa má\nvykonať (definovaná iba žiadosť navrhovateľky o pôžičku). Dohoda o zrážkach zo mzdy považovala\nžalobkyňa pre jej neurčitosť za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nV ďalšom poukázala na ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy, na § 22 ods.2 OZ, tiež na §\n5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že medzi záujmami žalovaného, ako zástupcu\na záujmami žalobkyne, ako zastúpenej je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nneumožňuje, aby žalovaný dlžníka zaväzoval. Nakoľko účelom rámcovej zmluvy -dlžník bolo uzavieranie\nzmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, porušenie zákazu obsiahnutého v uvedenom ustanovení\nmá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu ,v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani\nratihabícia podľa §33 ods. 2 OZ. Článok 5 bod 3 a článok 10 rámcovej zmluvy – dlžník je podľa §39\nOZ neplatným ustanovením. Toto ustanovenie nie je v zmysle § 41 OZ oddeliteľné od ostatných častí\nrámcovej zmluvy – dlžník, v dôsledku čoho je neplatná ako celok. Žalovaný nemal oprávnenie uzatvárať\nv mene a na účet žalobkyne zmluvy o pôžičke s investormi, preto z takto uzavretých zmlúv nemohli\nvzniknúť stranám ani žiadne práva a povinnosti. Táto zmluva dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje\ndozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv\nvoči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje §\n133 ods. 1 CSP.\nAj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, táto neobsahuje presné\núdaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne\n\nvykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že veriteľ 1 (žalovaný) má voči dlžníkovi pohľadávku z rámcovej\nzmluvy, predstavujúci poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške rovnajúcej sa\npoplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),\nktorý bude splatný v prvých 6 zincsplátkach, a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto\nsplátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie zincsplátok najviac vo výške 1,40 %. Nie\nje zrejmé, čo všetko zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie zinc splátok. Všeobecne sa nimi\nale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a\nostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom\na dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za\nomeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka.\nJe to práve veriteľ, podľa tvrdenia žalobkyne, ktorý má záujem na tom, aby sa stav splácania jeho\npohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa\nkroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu.\nDohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov.\nV dohode je veriteľ 2 identifikovaný tzv. identifikačným kódom investora: GM52R4KB82YZ, ktorý je\niba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a\ntak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej fyzickej osoby nie je\nmožná. Nie je zrejmé, či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba. Z\ntakéhoto označenia veriteľa nemožno identifikovať konkrétnu osobu. Už samotná táto skutočnosť môže\nmať podľa žalobkyne za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy a tiež Dohody o zrážkach\nzo mzdy pre jej neurčitosť pri označení účastníkov (zmluvných strán).\nDohoda o zrážkach zo mzdy, ako uviedla žalobkyňa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,\nnakoľko svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech\nspotrebiteľa, teda žalobkyne (§53 ods. 1 OZ). Rámcová zmluva - dlžník je absolútne neplatným právnym\núkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 OZ (neplatnosť podľa § 39 OZ), alternatívne pre jej\nzmätočnosť, neurčitosť a zásadnú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale aj pre jej rozpor\ns dobrými mravmi (neplatnosť podľa § 37 OZ v spojení s § 39 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež\nabsolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie\nstrán dohody) a z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť právne záväzná pre zamestnávateľa\nžalobkyne a ani pre navrhovateľku. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút, umožňuje\ndodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje\nz neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrubú nerovnováha v\nprávach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez\npredchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z\nuvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka v\nzmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá so žalobkyňou, je neplatným právnym\núkonom. Platný právny úkon vyžaduje, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak\nje neplatný.\nŽalobkyňa konštatovala, že reálnym poskytovateľom pôžičiek bol žalovaný, ktorý nakladal s peniazmi\ninvestorov. Ide o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z\nustanovenia zákona vyplýva, že ide o zákonom zakázané konanie, keď je nepochybné, že dlžníkovi,\nako spotrebiteľovi, boli predkladané návrhy zmluvy o pôžičke, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie\nustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zámer žalovaného obísť akékoľvek predpisy regulácie\npodnikania, či už bankových alebo nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, vrátane\nvymknutia a vyčlenenia sa spod kontroly a dozoru Národnej banky Slovenskej republiky, ako kontrolného\norgánu uvedených subjektov.\n2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok\nna 100 % náhradu trov konania.\nUviedol, že z obsahového hľadiska sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c)\nCSP a predpokladom vyhovenia určovacej žalobe je preukázanie tzv. naliehavého právneho záujmu na\nurčení, pričom je spravidla na žalobcovi, aby existenciu právneho záujmu preukázal. Žalobkyňa sa na\nzáklade záväznej žiadosti o pôžičku zaviazala poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných mesačných\nsplátkach vo výške po 18,89 €/mesačne.\nPodľa čl. 3.2 Dohody o zrážkach zo mzdy: „Na základe tejto Dohody majú Veritelia právo na výplatu\nzrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačných splátok pohľadávok Veriteľov\nšpecifikovaných v čl. II Dohody, a to vo výške 18,89 €.“\n\nŽalobkyni bola poskytnutá pôžička vo výške 500,- €, ktorú sa zaviazala splácať v pravidelných\nmesačných splátkach vo výške po 18,89 €. Výška dohodnutých zrážok zo mzdy, tak bola stanovená\nna rovnakú sumu, akou bola dohodnutá výška mesačnej splátky. Teda aj v prípade, ak by súd vyhlásil\nuzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, uvedeným by v žiadnom smere nedošlo k zmene\nprávneho postavenia žalobkyne. Bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy by\ntotiž bola žalobkyňa povinná poskytnutú pôžičku vrátiť, a to vo výške splátok, ku ktorým sa zaviazala pri\ndojednaní pôžičky, ktorých výška bola totožná s výškou dohodnutých zrážok. V tomto smere žalovaný\npoukázaal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 13 C 198/2014, podľa ktorého:\n„Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,\nako sa to stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako\nzabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu\nale predstavuje zrážky v podobe a výške ako boli stanovené mesačné splátky úveru. To znamená, že\nnavrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“\nŽalovaný vzhľadom na uvedené mal, za to, že žaloba by mala byť odmietnutá pre nedostatok procesnej\npodmienky, ale vyjadril sa aj k meritu veci.\nS poukazom na § 551 ods. 1 OZ uviedol, že veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu\nzrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi\nmzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy,\nkým nebude pohľadávka uspokojená. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi\nžalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa vyslovila súhlas s tým, aby sa jej zo mzdy alebo z iných príjmov\nvykonávali zrážky a aby sa poukazovali zrážky od jej platiteľa mzdy alebo iného príjmu veriteľovi.\nV súvislosti s namietanou neurčitosťou Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že pokiaľ ide\no označenie zabezpečenej pohľadávky, táto vyplýva z čl. II uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy\na je ňou, jednak pohľadávka žalovaného vyplývajúca z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJAPYL zo dňa 06.10.2020, a jednak pohľadávka veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky vyplývajúca\nz uzatvorenej Zmluvy o pôžičke vo výške 500,- €. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá\nkonkrétna výška zrážok, a to v čl. 3.2 Dohody.\nŽalovaný nevidel, v čom by mala spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa, a tiež nie je zrejmé, v čom by malo byť predmetné zmluvné dojednanie\nneprijateľnou podmienkou, a teda v čom by malo zakladať nepomer v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech žalobkyne.\nVýška dohodnutých zrážok je totožná s výškou odsúhlasenej mesačnej splátky. Jediným rozdielom je to,\nže platenie zrážok zo mzdy zabezpečuje namiesto žalobkyne platiteľ jej mzdy a nie samotná žalobkyňa.\nZároveň k uvedenému kroku je platiteľ mzdy oprávnený iba v prípade, ak žalobkyňa sama vo vlastnej\nréžií nesplní svoju zmluvnú povinnosť (povinnosť platiť splátky poskytnutej pôžičky), a teda táto je v\nomeškaní.\nPokiaľ sa jedná o označenie účastníkov zmluvy identifikačným kódom, ktoré podľa názoru žalobkyne\nmá spôsobovať oslabenie jej právneho postavenia, žalovaný uviedol, že nie je podstatné, kto poskytol\npeňažné prostriedky žalobkyni, podstatné je len to, že jej tieto peňažné prostriedky poskytnuté boli.\nOpačná situácia by teoreticky mohla nastať na strane osoby ktorá peňažné prostriedky poskytuje.\nV tomto prípade je pre veriteľa podstatná bonita dlžníka, t. j. osoby ktorej boli peňažné prostriedky\nposkytnuté, nakoľko uvedené môže mať vplyv na ich vrátenie. Avšak v predmetnom prípade sa\nžalovaný vždy zaväzuje za riadne vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a v prípade, ak dôjde\nk omeškaniu dlžníka, žalovaný poskytnuté pôžičky zo strany veriteľov prevezme, a teda títo nikdy\nneutrpia žiadnu škodu. Podľa právnej teórie a ustálenej súdne praxe platí, že pre platnosť dvojstranného\nprávneho úkonu postačuje, aby identita zmluvnej strany bola v prípade potreby kedykoľvek následne\nzistiteľná. V danom prípade je obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá\nzmluvná strana je osobou označenou nezameniteľným (individuálnym) identifikačným kódom ktorý\npridelila osoba žalovaného ako sprostredkovateľa obom zmluvným stranám zmluvy o pôžičke pred jej\nuzatvorením. Uvedená skutočnosť je zreteľne uvedená na písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke ako\naj znení Rámcovej zmluvy - Dlžníka a Rámcovej zmluvy - Investor. Súčasne obom budúcim zmluvným\nstranám zmluvy o pôžičke sú zrejmé podmienky, za ktorých je možné identitu druhej zmluvnej strany\nzistiť, okrem iného aj v prípade súdneho vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia iného právneho nároku\nna súde alebo inom správnom orgáne.\nZ obsahu zmlúv o pôžičke sú zmluvným stranám zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného\ntypu, t.j. výška pôžičky, podmienky jej čerpania a podmienky jej vrátenia. Žiadny iný výklad ohľadom\ntýchto obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke v danom prípade neprichádza do úvahy. Dlžník v\ndanom prípade prijíma peňažnú pôžičku prostredníctvom spoločnosti žalovaného, ktorá sprostredkúva\n\njej poskytnutie od veriteľa a ktorá sa súčasne zaväzuje prijať vratku pôžičky od dlžníka a odovzdať ju\nveriteľovi. Dlžník teda pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od koho má\npôžičku prijať a komu ju má vrátiť (platobné miesto). To isté platí vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo\nmzdy, či Rámcovej zmluvy. Z uzatvorenej dohody jasne vyplýva, za akej situácie je možné zrážky zo\nmzdy vykonať, ako aj ich výška, platobné miesto, či trvanie. Argumentácia žalobkyne v tomto smere tak\npostráda akúkoľvek logiku.\nŽalovaný vylúčil možnosť konfliktu záujmov, ktorý žalobkyňa namietala v súvislosti s uzatvorením\nrámcovej zmluvy. Uviedol, že postihovať právny úkon absolútnou neplatnosťou pre porušenie zákazu\nobsiahnutého v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by podľa právneho názoru žalovaného malo byť\nmožné výlučne pre prípady kde kolízia konfliktu záujmov skutočne existuje. Základným (a možno aj\njediným) účelom pravidla v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana záujmov zastúpeného.\nSpoločnosť žalovaného nemôže mať „protichodné záujmy“ nakoľko, síce pripravila text zmluvy o\npôžičke, ale ponuky na uzavretie zmluvy a akceptácie týchto ponúk si navzájom adresujú sami investori\na dlžníci, a to v jednostranných adresovaných právnych úkonoch – záväzná žiadosť o pôžičku (zo\nstrany dlžníka) a záväzný pokyn investovať. Spoločnosť žalovaného ako zástupca (príkazník) veriteľa\na súčasne zástupca (príkazník) dlžníka má výlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná\ninvestorom ako budúcim veriteľom a dopyt po pôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy\nvzájomne stretli. Toto stretnutie „dopytu a ponuky“ po pôžičke prebieha automatizovaným elektronickým\nnástrojom, tzv. „proces výberu pôžičiek“, na základe ktorého prostredníctvom naprogramovaných\nalgoritmov dochádza k „spravovaniu“ strikne vyjadrených požiadaviek dlžníka na „poskytnutie pôžičky“\ns ponukou investorov (ktorí pôžičky ponúkajú) na poskytnutie pôžičky. Žalovaný mal teda za to, že\npri uzatváraní zmlúv o pôžičke je vylúčené, aby spoločnosť žalovaného konala v kolízii záujmov. Teda\nspoločnosť žalovaného v neprospech žiadnej z budúcich zmluvných strán nemôže dohodnúť ani lepšie,\nani horšie podmienky zmluvy o pôžičke. Budú dohodnuté vždy len také podmienky, aké vyplývajú\nz písomných príkazov kontrahentov dotknutej budúcej zmluvy o pôžičke tak ako sú špecifikované v\n„záväznom pokynu investovať“ a záväznej žiadosti o pôžičku“.\n3. Žalobkyňa v replike v podstate zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe, prečo je Dohoda\no zrážkach zo mzdy absolútne neplatným právnym úkonom. Svoje vyjadrenie doplnila o citáciu\nbodu 65 z Rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 17C/89/2022 z 1.12.2023, podľa ktorého: „ Ide o\nparadoxnú situáciu, keď zmluvy o pôžičke za veriteľa označeného identifikačným kódom podpísal\nžalobca so žalobcom, ktorý zastupoval aj dlžníka označeného identifikačným kódom. Obe zmluvné\nstrany vystupovali pod anonymnými identifikačnými kódmi, ktoré vedel iba žalobca. Zmluvou o pôžičke\nvzhľadom na označenie zmluvných strán neurčito spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu\npodľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné podpísanie zmluvy za veriteľa i za dlžníka žalobcom\n– tým istým subjektom je v rozpore s dobrými mravmi s spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho\núkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky titulom neplatnej zmluvy spôsobuje\nneplatnosť i samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ide o ďalší právny dôvod neplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávky.“. Citovala aj bod 69 uvedeného rozsudku: „ Súd jednoznačne vyhodnotil,\nže zmluvy o pôžičke sú skryté spotrebiteľské zmluvy, spolu so zmluvami o postúpení pohľadávok\npredstavujú vzájomné závislé spotrebiteľské zmluvy podľa § 52a ods. 2Občianskeho zákonníka a je\nmožné konštatovať ako je vyššie uvedené neplatnosť zmlúv.“.\n4. Žalovaný v duplike poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, z ktorého jasne vyplýva, že vzťah\nmedzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Doplnil, že činnosť\nspoločnosti žalovaného bola predmetom prieskumu dotknutých orgánov Národnej banky Slovenska\n(ďalej len „NBS“), a to hneď v úvode začatia realizovania obchodnej činnosti, tzn. od úplného začiatku\nrealizácie sprostredkovania pôžičiek medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi a to zo záverom,\nže spoločnosť žalovaného nepodlieha regulácii finančného trhu a ani právomoci NBS. NBS na základe\n„žiadosti o poskytnutie informácie“ č.k. OFS – 10847/2015 zo dňa 12.10. 2015 preskúmala hĺbkovo celú\nzmluvnú dokumentáciu spoločnosti žalovaného, všetky procesy a mechanizmy a postupy poskytovania\npôžičiek prostredníctvom spoločnosti žalovaného, a to tak vo vzťahu k osobe dlžníka, ako aj osobe\nveriteľa a na záver tohto prieskumu vydala NBS tlačovú správu zo dňa 27.4.2016, ktorú zverejnila na\nwebovom sídle NBS s označením „Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom“.\nŽalovaný citovala z tohto dokumentu a poukázal na procesné súvislosti vyplývajúce zo zákona č.\n747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom podľa ktorého platí, že v prípade, ak NBS zistí u\nakéhokoľvek subjektu, že porušuje predpisy finančného trhu alebo predpisy na ochranu finančného\n\nspotrebiteľa, ktoré spadajú do pôsobnosti NBS, je z úradnej povinnosti povinná začať správne konanie.\nTakéto správne konanie NBS doposiaľ nezačala.\nĎalším dôkazom, že činnosť žalovaného nepatrí do pôsobnosti NBS je skutočnosť, že na základe\ndožiadania NBS, ktorým bol postúpeným spotrebiteľský podnet primárne adresovaný orgánom NBS\nrealizovali dňa 18.07.2022 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove\npre Prešovský kraj (ďalej len „SOI“) kontrolu na mieste v sídle spoločnosti žalovaného, č.k. 228/07/2022/\nPO234/22, predmetom ktorej bol prieskum činnosti spoločnosti žalovaného, zmluvná dokumentácia,\nochrana práv spotrebiteľa a skutočnosť, či sú skutočnými veriteľmi fyzické osoby nepodnikatelia. Orgány\nSOI ukončili šetrenie inšpekčným záznamom bez toho, aby začali správne konanie, čo je dôkazom toho,\nže nedošlo zo strany spoločnosti žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa.\nAko ďalej uviedol žalovaný, skutočnosť, že peer 2 peer pôžičky nepodliehajú právomoci NBS a\nnevzťahuje sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z rozhodnutí\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie NS SR sp.\nzn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019: „Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019 v ktorom dovolací súd zdôraznil, že pôžičky poskytované\nprostredníctvom internetových portálov zinceuro, žltý melón, iServis a iSale, predstavujú alternatívne\nfinančné nástroje vznikajúce na základe tzv. crowdfundingu, z nich sa vytvárajú tzv. peer to peer pôžičky,\nkeď na jednej strane vystupujú fyzické osoby ako záujemcovia o poskytnutie peňazí, pre ktorých neslúžia\nbežné bankové pôžičky, a na strane druhej vystupujú fyzické osoby, ktoré pre svoje voľné finančné\nprostriedky hľadajú investičné príležitosti aké im banka neponúka. Internetové portály spájajú týchto\nzáujemcov o získanie a poskytnutie finančných služieb, za ktoré prevádzkovateľ portálu inkasuje od\noboch strán poplatky za možnosť využívania jeho platformu. Ide o pôžičku medzi fyzickými osobami,\nktorá sa riadi ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce\nochranu spotrebiteľov, preto nepodliehajú ani dozoru NBS.“\nZhodnotením uvedeného mal žalovaný za to, že mechanizmom ponúkania a následného poskytovania\npôžičiek medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi prostredníctvom spoločnosti žalovaného nedochádza\nk obchádzaniu predpisov finančného trhu a ani iných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Je teda nad\nvšetku pochybnosť zrejmé, že právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter\nspotrebiteľského právneho vzťahu. V nadväznosti na uvedené sa v danom prípade nemôže jednať o\nžalobu podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko žalobkyňa\nnemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Jedná o určovaciu žalobu podľa §\n137 písm. c) CSP, pričom základným predpokladom vyhovenia žalobe tohto druhu je preukázanie\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré v danom prípade celkom rozhodne\nabsentuje.\nŽalovaný uviedol, že aj keby v danom prípade vznikol spotrebiteľský právny vzťah (čo zásadne odmieta),\nani v tomto prípade by nemohlo ísť o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP s odkazom na ust. § 11\nods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia\nneplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého\nspotrebiteľského úveru žalobou.“ V danom prípade sa žalobkyňa nedomáha určenia neplatnosti Zmluvy\no úvere ale výlučne Dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené ustanovenie sa tak na predmetnú situáciu\nnevzťahuje, a to ani vtedy ak by medzi sporovými stranami vznikol spotrebiteľský právny vzťah.\n5. Na súdnom pojednávaní strany sporu zastúpené právnymi zástupcami zotrvali na svojich písomných\nstanoviskách, ktoré stručne predniesli.\n6. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z rámcovej zmluvy – dlžník, z rámcových zmlúv - investor,\nz potvrdenia o zrealizovaní transakcie, zo záväznej žiadosti o pôžičku, z Dohody o zrážkach zo\nmzdy a z iných príjmov zo dňa 22.12.2020, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd\npreukázané, že strany sporu uzavreli dňa 6.10.2020 Rámcovú zmluvu – dlžník na dobu neurčitú (čl. 8\nZmluvy), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhľadávať pre žalobkyňu jednotlivých investorov\na obstarať v mene a na účet žalobkyne uzavretie zmluvy o pôžičke s investorom za podmienok\nstanovených v Zmluve a zároveň záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi iné služby za\npodmienok a spôsobom dojednaným v Zmluve, a to za odplatu za podmienok dojednaných v Zmluve.\nPredmetom Zmluvy bol zároveň aj spôsob identifikácie dlžníka (žalobkyne) s využitím autentikačných\nprvkov jedinečne pridelených dlžníkovi. Touto Rámcovou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť\nžalobkyni služby definované v čl. 3 tejto Zmluvy a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť za to žalovanému\nodplatu vo forme dohodnutých poplatkov. Identifikačným kódom, ktorým je jedinečný alfanumerický kód\npriradený žalovaným dlžníkovi od momentu registrácie, a ktorý je generovaný elektronickým systémom\n\npre každého dlžníka zvlášť, bol u žalobkyni ID kód WJZQ-EMKJ-APYL. Predmetom rámcových zmlúv\nmedzi žalovaným a investormi/veriteľmi (rámcová zmluva investor; ako je to súdu známe aj z iných\nobdobných súdnych konaní; pozn. súdu) bol najmä záväzok žalovaného vyhľadávať pre investorov\njednotlivých dlžníkov, obstarať a uzavrieť v mene a na účet investorov uzavretie zmlúv o pôžičke s\nvopred neurčeným počtom dlžníkov podľa záväzných pokynov investorov, preúčtovať splátky pôžičiek\ninvestorovi bezodkladne po ich obdržaní od dlžníkov, ako aj výnos z investície (dlžníkom zaplatený úrok)\nkedykoľvek o ňu investor požiada, tiež záujem investora o vyhľadávanie potenciálnych dlžníkov zo strany\nžalovaného za účelom sprostredkovania zmlúv o pôžičke, o služby poskytované žalovaným a o uzavretie\nzmluvy o pôžičke, predmetom zmluvy bol aj záväzok investora zveriť svoje peňažné prostriedky určené\nna poskytnutie pôžičky dočasne do správy žalovaného, tiež splnomocnenie investora pre Zinc Euro,\naby v mene a na účet investora vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičiek v prípade, že sa dlžník dostane do\nomeškania s plnením svojich splatných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke a ďalšie skutočnosti\nkonkretizované v tejto rámcovej zmluve.\n7. Predmetné rámcové zmluvy sú tzv. inominátnymi (nepomenovanými) zmluvami uzavretými podľa §\n51 Občianskeho zákonníka.\n8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne\nupravená; zmluva však nesmie odporovať zákonu alebo účelu zákona.\n9. Žalobkyňa podala dňa 22.12.2020 žalovanému, ako sprostredkovateľovi, záväznú žiadosť o pôžičku\nč. LMQ83R25G2WQRJ9L v celkovej výške 500,- € a zároveň žalovaného poverila na to, aby uzatvoril v\njej mene a na jej účet s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky\nrovnala celkovej ním žiadanej výške pôžičky (500,- €) s dĺžkou splácania 48 mesiacov a celkovou výškou\nmesačnej splátky 18,89 €.\n10. To, že žalovanej v ňou požadovanej výške a za podmienok uvedených v Záväznej žiadosti o pôžičku\nzo dňa 22.12.2020 pôžička poskytnutá bola, a že ju žalovaná riadne nesplácala, v konaní sporné nebolo.\nPredmetom žaloby bolo, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č.: 2000133148\nuzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2020 je neplatná.\n11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\nPodľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou\ndohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by\nboli zrážky pri výkone rozhodnutia.\nPodľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu\nzrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.\nPodľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä\no určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.\n12. Dňa 22.12.2020 bola ako samostatný dokument uzatvorená v zmysle § 551 OZ Dohoda o zrážkach\nzo mzdy a z iných príjmov. Na strane Veriteľov vystupovala spoločnosť Zinc Euro, a.s., ako veriteľ 1,\nInvestor identifikovaný ID: GM52R4KB82YZ, ako veriteľ 2 a na strane dlžníka A. B., teda žalobkyňa\nv prebiehajúcom súdnom konaní. Predmetom Dohody o zrážkach zo mzdy podľa čl. I bolo zabezpečenie\npohľadávok Veriteľov voči Dlžníkovi, ktoré sú špecifikované v čl. II Dohody zrážkami zo mzdy dlžníka\na iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.\n13. Podľa čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy\n2.1 Zabezpečované pohľadávky:\na) Pohľadávka Veriteľa 1 z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 6.10.2020,\nuzatvorenej medzi Veriteľom 1 a Dlžníkom v nadväznosti na záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000133148\nvo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok\nza sprostredkovanie Pôžičky), ktorý bude splatný v prvých 6 ZincSplátkach a ktorého výška bude\nmaximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu Pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok\nnajviac vo výške 1,40 % (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 1“).\n\nb) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej poskytol Veriteľ 2 Dlžníkovi sumu 500 Eur,\na to na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 spolu s úrokom, úrokmi\nz omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 2“).\n14. Podľa čl. III Dohody o zrážkach zo mzdy\n3.1 Dlžník súhlasí s tým, aby sa mu zo mzdy, alebo z iných príjmov vykonávali zrážky a aby sa\npoukazovali zrážky od svojho platiteľa mzdy alebo iného príjmu, ktorým je v čase podpisu tejto Dohody:\nLOKOMOTÍVA, a.s. Košice, 36174173, Košice – mestská časť Sever 1, 04001 Košice – mestská časť\nSever, aby sa poukazovali veriteľovi v rozsahu a výške stanovenej v bode 3.2 tejto Dohody na číslo účtu,\nktoré je uvedené v bode 3.4 tejto Dohody.\n3.2 Na základe tejto Dohody majú Veritelia právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej\nperiodicite vo výške súčtu mesačných splátok pohľadávok Veriteľov špecifikovaných v čl. II tejto Dohody\na to vo výške 18,89 €. V prípade, ak zrážka zo mzdy v prvej vete tohto bodu je vyššia, ako zrážka, ktorá\nsa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, majú Veritelia právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka\nvo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť.\n15. Na základe vyššie uvedeného textu Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobkyňou a\nžalovaným, žalobkyňa vyslovila súhlas s tým, aby sa jej zo mzdy alebo z iných príjmov vykonávali zrážky,\na aby sa tieto poukazovali od jej platiteľa mzdy, alebo z iného príjmu, veriteľovi. Právo na výplatu zrážok\nzo mzdy proti platiteľovi mzdy, nadobúda veriteľ predložením Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi\nmzdy. Jej predložením vzniká platiteľovi mzdy Dlžníka zároveň povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy, a\nto až do úplného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. Výška dohodnutých zrážok je totožná s výškou\nodsúhlasenej mesačnej splátky. Jediným rozdielom je to, že platenie zrážok zo mzdy zabezpečuje\nnamiesto žalobkyne platiteľ jej mzdy a nie samotná žalobkyňa. Zároveň k uvedenému kroku je platiteľ\nmzdy oprávnený iba v prípade, ak žalobkyňa sama vo vlastnej réžií nesplní svoju zmluvnú povinnosť\n(povinnosť platiť splátky poskytnutej pôžičky), a teda táto je v omeškaní, k čomu nepochybne v danom\nprípade došlo a ani žalobkyňou to popierané nebolo.\n16. Súd uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za určitú a platnú. Ako vyplýva z citovaného\nustanovenia § 551 OZ, pre platnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy podstatné len dodržanie\nformy jej uzatvorenia, teda že musí mať písomnú formu, čo predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy\nnesporne mala, a čo ani nebolo v konaní sporné. Označenie zabezpečenej pohľadávky vyplýva z čl. II,\nktorý je vyššie citovaný a tiež je z neho zrejmá aj pohľadávka veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky,\nvyplývajúca z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke vo výške 500,- €. Výška zrážok zo mzdy je totožná s výškou\nmesačnej splátky, ktorou mala žalobkyňa pôžičku splácať. Medzi žalobkyňou a žalovaným teda bola\ndohodnutá konkrétna výška zrážok, a to v čl. 3.2 Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý je rovnako vyššie\ncitovaný. Podľa názoru súdu predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená v súlade s § 551\nOZ, obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti.\n17. Aj keby zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol vzťahom spotrebiteľským (čo podľa\nnázoru súdu nie je a súd sa touto skutočnosťou zaoberá ďalej v odôvodnení rozsudku), podľa názoru\nsúdu by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola platným právnym úkonom. Súd zhodne so žalovaným\npoukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 13 C 198/2014, podľa ktorého:\n„Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,\nako sa to stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako\nzabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu\nale predstavuje zrážky v podobe a výške ako boli stanovené mesačné splátky úveru. To znamená, že\nnavrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“\nV tejto súvislosti v kontexte so žalobným návrhom súd musí konštatovať, že na predmetnej určovacej\nžalobe, akou žaloba v prebiehajúcom súdnom konaní je, je nevyhnutné, aby žalobkyňa na jej podaní (ak\nchce byť v konaní úspešná), mala naliehavý právny záujem, ako to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c)\nCivilného sporového poriadku. Tento žalobkyňou nebol tvrdený, ani preukázaný. Aj v prípade ak by súd\nvyhlásil uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, nič by to nezmenilo na právnom postavení.\nAby sa žalobkyňa prípadne vyhla povinnosti splatiť poskytnutú pôžičku, musela by iniciovať ďalšie súdne\nkonania. Bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy by teda žalobkyňa za\nsúčasného stavu bola povinná poskytnutú pôžičku vrátiť, a to vo výške splátok, ku ktorým sa zaviazala pri\ndojednaní pôžičky, ktorých výška bola totožná s výškou dohodnutých zrážok. V zmysle vyššie citovaného\nzákonného ustanovenia (§ 137 písm. c) C.s.p.) je z hľadiska procesného teda základným predpokladom\núspešnosti takej žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny\n\nzáujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý\nprávny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol\nrozsudok súdu vyhlásený ( § 217 C.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento\nnedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pritom naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení musí byť daný nielen počas konania, ale aj v čase rozhodovania.\nUrčovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto\njednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu\na k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba\núčinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej\nprostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia\nbudúcich sporov účastníkov ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30.\njúna 2009 ). Zamietnutie žaloby, aj keď sa súd zaoberá sčasti aj meritom podanej žaloby, v kontexte\ntam uvádzaných tvrdení, je plne odôvodnené absenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na\njej podaní.\n18. Pokiaľ sa jedná o žalobkyňou namietané označenie účastníkov zmluvy identifikačným kódom súd\nuvádza, že v danej veci je obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá\nzmluvná strana je osobou označenou nezameniteľným (individuálnym) identifikačným kódom, ktorý\npridelil žalovaný, ako sprostredkovateľ, obom zmluvným stranám zmluvy o pôžičke pred jej uzatvorením.\nUvedená skutočnosť je zreteľne uvedená na písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke, ako aj na znení\nRámcovej zmluvy - Dlžník a Rámcovej zmluvy - Investor. Súčasne obom budúcim zmluvným stranám\nzmluvy o pôžičke sú zrejmé podmienky, za ktorých je možné identitu druhej zmluvnej strany zistiť, okrem\niného aj v prípade súdneho vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia iného právneho nároku na súde\nalebo inom správnom orgáne.\n19. Ako uviedol aj žalovaný, v zmysle judikatúry a právnej teórie, neurčitým právnym úkonom je len taký\nprávny úkon, ktorého obsah je možné súčasne vykladať viacerými odlišnými spôsobmi, pričom nie je\nmožné zistiť, ktorý z nich zodpovedá skutočnej vôli toho, kto ho vykonal, a teda nie je jednoznačný jeho\nvecný obsah. Nezrozumiteľným je taký právny úkon, ktorý nemožno nijako vyložiť, t.j. nemožno zistiť\númysel toho, kto tento právny úkon vykonal. V danom prípade nie je žiadna z uzatvorených zmlúv ani\nneurčitým, ani nezrozumiteľným, či dokonca zmätočným právnym úkonom. Z obsahu zmlúv o pôžičke\nsú zmluvným stranám zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného typu, t.j. výška pôžičky,\npodmienky jej čerpania a podmienky jej vrátenia. Žiadny iný výklad ohľadom týchto obligatórnych\nnáležitostí zmluvy o pôžičke v danom prípade neprichádza do úvahy. Dlžník v danom prípade prijíma\npeňažnú pôžičku prostredníctvom spoločnosti žalovaného, ktorá sprostredkúva jej poskytnutie od\nveriteľa a ktorá sa súčasne zaväzuje prijať vratku pôžičky od dlžníka a odovzdať ju veriteľovi. Dlžník\nteda pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od koho má pôžičku prijať a\nkomu ju má vrátiť (platobné miesto). To isté platí vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, či Rámcovej\nzmluvy. Z uzatvorenej dohody jasne vyplýva, za akej situácie je možné zrážky zo mzdy vykonať, ako\naj ich výška, platobné miesto, či trvanie. Všetky tieto zmluvy teda súd považuje za jasné, zrozumiteľné,\nurčité a platné. Žalovaný ako zástupca (príkazník) veriteľa a súčasne zástupca (príkazník) dlžníka má\nvýlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná investorom ako budúcim veriteľom a dopyt po\npôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy vzájomne stretli. Súd nevidí, v čom by mal spočívať\nkonflikt záujmov tak, ako to uvádzala žalobkyňa, keď žalovaný nemôže v neprospech žiadnej z budúcich\nzmluvných strán dohodnúť ani lepšie, ani horšie podmienky zmluvy o pôžičke. Budú dohodnuté vždy len\ntaké podmienky, aké vyplývajú z písomných príkazov kontrahentov dotknutej budúcej zmluvy o pôžičke\ntak, ako sú špecifikované v záväznom pokyne investovať a záväznej žiadosti o pôžičku.\n20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom\nspotrebiteľským, tu súd uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí a v plnej miere poukazuje na\nargumentáciu žalovanej strany, ku ktorej žalobkyňa ani žiadne stanovisko nezaujala a nepoprela ju,\na to ani pokiaľ ide o prieskum (a jeho závery), vykonaný Národnou bankou Slovenska, ani pokiaľ ide\no kontrolu u žalovaného, vykonanú inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Prešove pre Prešovský kraj.\n21. Teda činnosť spoločnosti žalovaného bola predmetom prieskumu orgánov NBS už v úvode začatia\nrealizovania obchodnej činnosti, tzn. od úplného začiatku realizácie sprostredkovania pôžičiek medzi\ndvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi a to zo záverom, že spoločnosť žalovaného nepodlieha\n\nregulácii finančného trhu a ani právomoci NBS. Národná banka Slovenska na základe „žiadosti o\nposkytnutie informácie“ č.k. OFS – 10847/2015 zo dňa 12.10. 2015 preskúmala hĺbkovo celú zmluvnú\ndokumentáciu spoločnosti žalovaného, všetky procesy a mechanizmy a postupy poskytovania pôžičiek\nprostredníctvom spoločnosti žalovaného, a to tak vo vzťahu k osobe dlžníka, ako aj k osobe veriteľa a na\nzáver tohto prieskumu vydala NBS tlačovú správu zo dňa 27.4. 2016, ktorú zverejnila na webovom sídle\nNBS s označením „Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom“. „Národná banka\nSlovenka si dovoľuje upozorniť verejnosť, že jej dohľadu nepodlieha poskytovanie pôžičiek medzi dvoma\nalebo viacerými fyzickými osobami nepodnikateľským spôsobom (tzv. „peer to peer“ spôsob) ako jedným\nz viacerých druhov kolektívneho financovania (známeho aj pod pojmom crowdfunding [1]). Táto činnosť\nrovnako ako aj subjekty, ktoré ju vykonávajú nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Národná\nbanka Slovenska upozorňuje verejnosť, že účasť na takomto spôsobe požičiavania prostredníctvom\ninternetovej aukcie je konaním na vlastnú zodpovednosť zúčastnených subjektov (investor – veriteľ /\nzáujemca – dlžník), a preto by si mali zúčastnené subjekty zvážiť riziká, ktoré sú spojené s účasťou na\ntakejto internetovej aukcii.“\n22. V zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom platí, že v prípade ak NBS zistí\nu akéhokoľvek subjektu, že porušuje predpisy finančného trhu alebo predpisy na ochranu finančného\nspotrebiteľa, ktoré spadajú do pôsobnosti NBS je z úradnej povinnosti povinná začať správne konanie.\nTakéto správne konanie NBS nezačala.\n23. Na základe dožiadania NBS, ktorým bol postúpeným spotrebiteľský podnet primárne adresovaný\norgánom NBS, realizovali dňa 18.07.2022 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Prešove pre Prešovský kraj kontrolu na mieste v sídle spoločnosti žalovaného, č.k.\n228/07/2022/PO234/22, predmetom ktorého bol prieskum činnosti spoločnosti žalovaného, zmluvná\ndokumentácia, ochrana práv spotrebiteľa a skutočnosť, či sú skutočnými veriteľmi fyzické osoby\nnepodnikatelia. Orgány SOI ukončili šetrenie inšpekčným záznamom bez toho aby začali správne\nkonanie čo je dôkazom toho, že nedošlo zo strany spoločnosti žalovaného k porušeniu predpisov na\núseku ochrany spotrebiteľa.\n24. Skutočnosť, že peer 2 peer pôžičky nepodliehajú právomoci NBS a nevzťahuje sa na nich zákon o\nochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019:\n„Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa\n31.01.2019 v ktorom dovolací súd zdôraznil, že pôžičky poskytované prostredníctvom internetových\nportálov zinceuro, žltý melón, iServis a iSale, predstavujú alternatívne finančné nástroje vznikajúce\nna základe tzv. crowdfundingu, z nich sa vytvárajú tzv. peer to peer pôžičky, keď na jednej strane\nvystupujú fyzické osoby ako záujemcovia o poskytnutie peňazí, pre ktorých neslúžia bežné bankové\npôžičky, a na strane druhej vystupujú fyzické osoby, ktoré pre svoje voľné finančné prostriedky hľadajú\ninvestičné príležitosti aké im banka neponúka. Internetové portály spájajú týchto záujemcov o získanie\na poskytnutie finančných služieb, za ktoré prevádzkovateľ portálu inkasuje od oboch strán poplatky za\nmožnosť využívania jeho platformu. Ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, ktorá sa riadi ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľov, preto\nnepodliehajú ani dozoru NBS.“\n25. Všetky tieto vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného žalobkyňa nepoprela, neuviedla prípadne\niné svoje tvrdenia, súd ich považuje v súlade s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za\nnesporné. Možno teda uzavrieť, že mechanizmom ponúkania a následného poskytovania pôžičiek\nmedzi fyzickými osobami, nepodnikateľmi, prostredníctvom spoločnosti žalovaného nedochádza k\nobchádzaniu predpisov finančného trhu a ani iných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a teda\nže právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter spotrebiteľského právneho\nvzťahu a žalobkyňa nemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.\n26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n\nPodľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n28. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu priznal aj nárok na 100 % náhradu trov konania,\no výške ktorých rozhodne uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Predpoklady\npre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, kedy výnimočne súd neprizná\nnáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd v danom prípade nevidel.\nO povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.,\nteda v zmysle zásady úspechu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalovanému tieto priznať nemal. Zákon pre rozhodnutie o\nnepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok:\ndôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani\nvýnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax dnes\nuž ustálenú ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, či 3MCdo 46/2012 )\ns tým, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú\nzvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť\ntrovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná\nkedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným\nosobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii,\nkde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej\nsituácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( Nález\nÚS ČR III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12 ) ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr.\nNález ÚS ČR III. ÚS 727/2000 ). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými\nslovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri\nskúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym,\nosobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, u žalobkyne takéto dôvody dané nie sú, neboli\nani tvrdené, ani preukázané. Aj z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 C.s.p.\nsúd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované\nzákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p.) aj zo\nzásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú\nstranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila\nvznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa\nani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na\nsúdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá\nmala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe\nvšeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické\npravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( k tomu napr. nálezy Ústavného\nsúdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo\nstrany súdu ( napr. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú\ndané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa\nlen ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania\n( § 255 ods. 1 C.s.p.).\nPoučenie:\nŘ Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nŘ Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nŘ Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany\nalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŘ Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nŘ Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať\nlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\nv konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nŘ Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,\naby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil.\nŘ Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}], "citovane_v": []}