Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 25C/29/2025 z 12. 5. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 12. mája 2025, sp. zn. 25C/29/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725201527.1
Okresný súd Poprad | 25C/29/2025 | ECLI:SK:OSPP:2025:8725201527.1 | 2025-05-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 325 CSP, § 326 CSP, § 329 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64dcc3f8-4fd2-40d2-989e-7c02fd25ad19
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725201527.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
25C/29/2025
8725201527
12. 05. 2025
JUDr. Lucia Baštová
ECLI:SK:OSPP:2025:8725201527.1

Uznesenie
Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., adresa pre
doručovanie písomností: D. E. XX, XXX XX C., proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 25.04.2025 na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd nariadil žalovanej, aby sa zdržala a nenakladala so svojim majetkom až do
právoplatného rozhodnutia vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná – jeho matka je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí na ulici B. XXXX/XX, XXX XX C., evidovanom na LV č. XXXX,
pričom súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal voči nej aj návrh na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, a to z dôvodu jej zhoršujúceho sa psychického stavu, keďže sa odmieta
liečiť a lekárov nenavštevuje, a preto mal za to, že keď sa nelieči, jej zdravotný stav sa zhoršuje a trpí
psychickou poruchou tzv. „zberačstva“. Vzhľadom k tomu, chce z týchto dôvodov predísť situácii, aby
niekto nezneužil jej zlý psychický stav a starobnú naivitu a aby do právoplatného rozhodnutia vo veci
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nedošlo k nakladaniu s jej majetkom.
3. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy označil a predložili list
vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. zo dňa 24.04.2025, lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX, fotografie a návrh
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 25.04.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý
v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
14. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky
skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie
je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu
z hľadiska právneho posúdenia veci.
Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
16. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak:
a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si
vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality) a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324
ods. 3 CSP).

17. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho
vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy
medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných,
než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp.
žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný
zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
18. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu
neodkladnej úpravy pomerov žalovanej. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby
sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci
sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní
medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priloženého výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX, k. ú. C. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.
poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, G. XX, H. E. B. G. C. a žalobca tvrdiac, že chce
predísť situácii, aby niekto nezneužil zlý psychický stav a starobnú naivitu žalovanej, žiada súd, aby jej
uložil povinnosť zdržať sa a nenakladať s týmto majetkom až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
20. Zo žalobcom podaného návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 25.04.2025,
vyplývajú obdobné skutočnosti, ako tie, ktoré už žalobca uviedol v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ďalej z tohto návrhu vyplýva, že žalobca (ako navrhovateľ a syn žalovanej)
býva spolu so svojou manželkou v spoločnej domácnosti aj s matkou- žalovanou, ako osobou, o ktorej
spôsobilosti sa má konať, ktorá však podľa neho nie je v dôsledku duševnej poruchy, diagnostikovanej
v roku XXXX, schopná úplne si zabezpečovať svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život,
uvedomovať si následky svojho konania
a obstarať si veci dennej potreby. Vzhľadom na vysoký
vek stráca pamäť, osobnú hygienu vykonáva sporadicky, len nad ránom a k umývaniu používa ocot
rozriedený vodou. Do svojej izby dlhodobo vnáša zvyšky jedál a použité plastové obaly. V návrhu boli
žalobcom uvedené aj ďalšie skutočnosti, ktoré však pre rozhodnutie súdu v tomto konaní nemajú právny
význam a budú predmetom dokazovania v konaní o obmedzení spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca je syn žalovanej, ktorý býva v byte spolu so žalovanou, ktorá je jeho matkou a vlastníčkou
bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., vo vzťahu ku ktorému žiada, aby sa zdržala
nakladania s ním. Súd preto nemá žiadne pochybnosti o právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou,
ktorý považoval za dostatočne osvedčený.
21. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti,
z tohto
dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe
listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia
je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
22. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Zároveň je povinnosťou súdu v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu
všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností, čo je

síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje tvrdenia
určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš
pravdepodobnými. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne použitý až a len
vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany. Žalobca však potrebu takéhoto výnimočného
zásahu do práva žalovanej neodkladným opatrením neosvedčil.
24. Z hľadiska opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia súd zisťoval, či žalobcom tvrdené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, t. j. či žalobca osvedčil konkrétne kvalifikované
nebezpečenstvo a jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Právo (nárok), ktorému je
v tomto prípade potrebné poskytnúť ochranu je podľa žalobcu vlastnícke právo žalovanej ako jeho
matky. Z odôvodnenia naliehavosti žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že kvôli
zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu žalovanej, môže niekto zneužiť jej zlý psychický stav a starobnú
naivitu, čím by mohlo dôjsť k nakladaniu
s jej majetkom. Z tohto dôvodu je podľa neho
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
25. Z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z dôkazov priložených k tomuto návrhu pre
súd nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia. Na to, aby
súd mohol nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo nutné z jeho strany osvedčiť aspoň
základné skutočnosti pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
aj osvedčiť to, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto konkrétnom
prípade by sa neodkladným opatrením malo zamedziť žalovanej nakladať s majetkom (pravdepodobne
s bytom v jej vlastníctve, keďže žalobca neuviedol, že by žalovaná mala vlastniť aj nejaký iný majetok),
z dôvodu opatrnosti kvôli jej zlému psychickému stavu a starobnej naivite. Je nepochybné, že podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok a každý vlastník je oprávnený
svoj majetok v medziach zákona držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Rovnako tak
má právo so svojím majetkom nakladať aj žalovaná ako jeho vlastníčka a obmedziť ju v nakladaní s ním
je možné len zákonným spôsobom. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, keď v návrhu len poukázal na
to, že podal návrh na obmedzenie spôsobilosti žalovanej na právne úkony, resp. keď poukázal na jej
zhoršujúci sa psychický stav, starobnú naivitu a svoju domnienku o psychickej poruche žalovanej (tzv.
porucha „zberačstva“), a to predloženou fotodokumentáciou jej izby, ktorú užíva a lekárskou správou
z roku XXXX, ktorú súd v žiadnom prípade nemohol považovať za relevantný dôkaz preukazujúci
pravdivosť tvrdenia žalobcu o týchto údajne súčasných psychických ťažkostiach žalovanej. Žalobca
preto nepreukázal, že toto nebezpečenstvo (zhoršujúci sa psychický stav žalovanej) súvisí s nakladaním
majetku žalovanej, resp. že vôbec existuje také nebezpečenstvo, v dôsledku ktorého by sa malo zakázať
žalovanej nakladať s majetkom v jej výlučnom vlastníctve.
26. Ani z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. nevyplýva, že by žalovaná nakladala
s nehnuteľnosťou, nakoľko na ňom nie je zapísané žiadne vkladové, záznamové konanie, či iná
poznámka vzťahujúca sa k predmetnému bytu, a preto tvrdenie žalobcu ostalo len v rovine neosvedčenej
domnienky. Žalobca neoznačil dôvody, ktoré by zakladali naliehavosť, príp. hrozbu bezprostrednej
ujmy spočívajúcu napr. v ohrození vlastníckeho práva žalovanej. Samotná doposiaľ zákonným
spôsobom nepreukázaná „porucha správania žalovanej“, nemôže osvedčiť tvrdenie žalobcu o zákaze
nakladania s jej majetkom. Súd preto zastáva názor, že rozhodujúce skutočnosti žalobca v konaní
neosvedčil. Potreba úpravy právnych vzťahov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie by bolo opodstatnené, ak by žalobcovi hrozil vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy práve konaním žalovanej, čo v konaní nepreukázal.
27. Žalobca uvedením dôvodov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorými
sa súd vyššie vysporiadal, dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť podaného návrhu, jeho
naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd, povinný zachovávať nestrannosť
a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré
má predložiť žalobca, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže
neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol návrhu
žalobcu vyhovieť. Keďže žalobca neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi ním a žalovanou práve ním navrhovaným spôsobom, ktorým je súd viazaný
a osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

28. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu podmienky dôvodnosti
a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedol a
neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanej. Je výlučne vecou žalobcu
navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Je tiež povinnosťou žalobcu,
aby svoje tvrdenia
o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých
súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými
dôkazmi. Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať. Súdu
preto neostávalo nič iné, len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
29. Súd záverom poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Ak by po
vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni
žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(§ 329 ods. 3 Civilného
sporového poriadku). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené.
30. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaná bola v konaní úspešná, avšak podľa
obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného
sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr
podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanej žiadne trovy v konaní
o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho procesu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra
2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28.02.2018, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018,
v právnej vete uviedol: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Pr
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
na Okresnom súde Poprad.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.