{"guid": "748e8ff7-48e7-4600-a1ff-ee8140dd9d72:ba12682f-e765-440a-a26b-0d5f04b44ab4", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4", "spisova_znacka": "25Csp/32/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Csp/32/2025 z 15. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 15. októbra 2025, sp. zn. 25Csp/32/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4", "identifikacne_cislo": "8725202247", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2025-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba12682f-e765-440a-a26b-0d5f04b44ab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Csp/32/2025\n8725202247\n15. 10. 2025\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného LEGALINK s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09\nBratislava, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02\nBratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom\nDvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 1.500,- eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII.\n\nV prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\n\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 19.06.2025\nžiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.500,- eur titulom primeraného finančného\nzadosťučinenia a na náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 1Csp/63/2018\no zaplatenie 3.305,31 eur súd rozsudkom zo dňa 30.05.2023, právoplatným dňa 22.07.2023 žalobu\nžalovaného (pôvodne žalobcu) zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nTvrdil, že podľa platného znenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko bol úspešný v rámci svojej obrany proti\ndodávateľom uplatnenému nároku a zákon nevyžaduje preukázanie ani len hrozby ujmy. Postačuje\nspôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa a základ nároku na finančné zadosťučinenie\nje daný. Dôvodom pre zamietnutie žaloby žalovaného v pôvodnom konaní bolo najmä porušenie postupu\npri predčasnom zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a s tým súvisiaca nemožnosť postúpenia\npohľadávky z tohto úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) ZoSU. Okrem toho súd v rozsudku právne\nuzavrel, že veriteľ (pôvodný žalobca) porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,\nčo malo za následok, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona, žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať\njednorazové splatenie úveru. Podľa neho z jeho strany sú splnené všetky predpoklady na priznanie\nmu nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia mal za to, že by súd mal prihliadať najmä na trvanie pôvodného konania iniciovaného\nžalovaným v dĺžke takmer päť rokov, počas ktorých bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému\nvypätiu a stavu právnej neistoty, až do doby právoplatného skončenia sporu. S poukazom na uznesenie\n\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016 žiadal priznanie sumy 1.500,- eur,\nneprevyšujúcej 50 %\nz uplatnenej sumy žalovaným voči nemu v pôvodnom konaní.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil rozsudok Okresného súdu\nPoprad, č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023 s doložkou právoplatnosti a plnomocenstvo.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2025 nesúhlasil so žalobou v celom\nrozsahu, popieral tvrdenia žalobcu, nakoľko podľa neho finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako\nsankcia veriteľovi ale ako náprava dlžníka. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp. zn.\n10Csp/59/2017 s tým, že citované zákonné ustanovenie nemožno vykladať tak, že právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne úspešne napr. nejakú vadu zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, ale tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá\nujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom\nvznikla. Nebolo mu zrejmé, z čoho žalobca vychádzal pri určení výšky finančného zadosťučinenia,\nkeďže ju žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Aj keď priznanie\nnároku na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, neznamená jeho ľubovôľu.\nPre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností. Je nutné\nprihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto\nsmere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného\nzadosťučinenia v peniazoch. Súd pritom prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania,\nvplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch\nstrán k protiprávnemu konaniu. Nie je preto postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu, avšak\npožadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní\nv tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo\nmať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu.\nZdôraznil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Navrhol preto\nžalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2025 nesúhlasil s argumentáciou žalovaného\na považoval ju za nesprávnu, v rozpore s aktuálnou judikatúrou. Spotrebiteľ nemusí byť v pôvodnom\nkonaní v postavení žalobcu, ale môže byť aj v postavení žalovaného, keď je následne úspešný vo forme\nsvojej procesnej obrany voči dodávateľom uplatnenému nároku. K primeranosti výšky uplatneného\nfinančného zadosťučinenia uviedol, že účelom jeho poskytnutia je odčinenie útrap, keď sú voči\nspotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných\nnárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia\nnie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a\npreventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Podľa neho pre naplnenie všetkých funkcii tejto\nsankcie nestačí, aby bola určená len v akejsi symbolickej výške, ale reparačne, preventívne a satisfakčne\nmôže pôsobiť len výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia blížiaca sa k jednej polovici\npohľadávky uplatnenej žalovaným voči nemu v pôvodnom konaní. Len takto priznaná suma môže\npredstavovať primerané zadosťučinenie žalobcu za stav, ktorý si musel vytrpieť v dôsledku vyvolaných\nsúdnych konaní, ktoré samé o sebe predstavuje nadmernú psychickú záťaž, ku ktorej sa navyše\npridružujú obavy z možného výsledku sporu a jeho následkov na rodinný a sociálny život žalobcu (viď\nrozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 24Co/75/2018 – 107 z 29.01.2019). Ak by sa nebol proti\nžalobe podanej žalovaným v pôvodnom konaní aktívne bránil, vznikla by ujma na jeho strane najmenej\nvo výške 3.305,31 eur (s príslušenstvom by výška ujmy ďaleko presiahla sumu 5.000,- eur). Poukázal\naj na ďalšie rozhodnutia, ktorými súdy priznávajú výšku primeraného finančného zadosťučinenia aj cez\n50 % z pôvodne žalovanej sumy.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení\na neuviedol v ňom žiadne nové skutočnosti. Poukázal na to, že v súčasnosti súdy priznávajú v obdobných\nsporoch primerané finančné zadosťučinenie vo výške od 50,- eur do maximálne 300,- eur a ako príklad\nuviedol, že Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/15/2024 o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 2.940,43 eur, považoval sumu 250,- eur vzhľadom na tam zistené\nskutočnosti za dostatočnú.\n7. Žalobca následne v písomnom podaní zo dňa 06.10.2025 k žalovaným namietanej výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia uviedol, že jeho výška sa nepreukazuje, keďže závisí od úvahy súdu.\nPri jej stanovení možno vychádzať z judikatúry, ktorá v obdobných prípadoch priznala úspešnému\n\nspotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie až do výšky 50 % zo sumy uplatnenej žalovaným\nv pôvodnom konaní (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/22/2024 zo dňa\n28.11.2024, sp. zn. 7CoCps/9/2024 zo dňa 28.11.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.\n10Csp/99/2023 zo dňa 27.02.2025 a pod.). Navyše žalovaným citované rozhodnutie Okresného súdu\nPoprad bolo odvolacím súdom zmenené, a preto žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n8. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 15.10.2025, na ktorom strany sporu prostredníctvom\nsvojich právnych zástupcoch zotrvali jednak na podanej žalobe a taktiež aj na svojich písomných\nvyjadreniach.\n9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi\npredloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom\nvyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný\nskutkový stav:\n10. Žalobca poukazujúc na pôvodné súdne konanie, rozhodnutie v ňom vydané\na tvrdiac,\nže v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnil porušenie svojho práva má za to, že sú naplnené\nzákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia\nveta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia\nvyvodzuje z hrozby majetkovej ujmy, ktorá mu hrozila v spore sp. zn. KK-1Csp/63/2018, v ktorom sa\nžalovaný domáhal zaplatenia sumy 3.305,31 eur s príslušenstvom, na ktorú nemal žiaden právny nárok,\nv dôsledku čoho bol vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do právoplatného\nskončenia konania a požaduje ju v sume 1.500,- eur (cca 50% zo sumy 3.305,31 eur).\n11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023 súd zistil, že žalobca\n(pôvodne označený ako Poštová banka, a. s.) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.305,31\neur s príslušenstvom titulom neplatenia zmluvy o úvere, v dôsledku čoho žalobca úver predčasne\nzosplatnil. Súd v tomto spore dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti overiť schopnosť\nžalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov\no jeho ekonomickej situácii tak, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nebol podľa § 11 ods. 2 tohto zákona oprávnený požadovať\njednorazové splnenie záväzku žalovaného. Ďalej súd nemal preukázané ani splnenie podmienok pre\nuplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ obsiahnutých v § 53 ods. 9 OZ.\nZ týchto dôvodov žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a osobitnému\nsubjektu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie a tento\nnadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2023.\n12. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu\nuzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky\nvzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o\nporušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia\npodľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.\n13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na\nprejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce\npráva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní\nporušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá.\n14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\"). Spotrebiteľ, ktorý na súde\n\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n15. Žalovaný namietal dôvodnosť a výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to s poukazom na\nto, že žalobca jeho výšku žiadnym spôsobom neodôvodnil, na jej preukázanie nepredložil a nenavrhol\nžiaden dôkaz a nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. S poukazom na to,\nže súdy v obdobných sporoch priznávajú primerané finančné zadosťučinenie od 50,- eur do maximálne\n300,- eur, považoval nárok žalobcu na priznanie sumy 1.500,- eur za nedôvodný.\n16. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom\npre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva\nalebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde.\nZákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,\nak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že postupom\nčasu a novelami toto ustanovenie ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného\nzadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností\nustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo\nspôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká\nuž úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.\n17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom\nuplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť\nkedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v\nznení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia\npráva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na\nsúde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.\n18. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej\nstrany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia\ntreba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo\npovinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).\n19. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na\nkonanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/63/2018, v ktorom bol žalobca ako\nžalovaný v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku úspešný, keď žaloba voči nemu\nbola zamietnutá z dôvodu jeho úspešnej obrany spočívajúcej v tom, že veriteľ nedôsledne skúmal\njeho bonitu, v dôsledku čoho nemohol úver platne predčasne zosplatniť a taktiež porušil postup pri\npredčasnom zosplatnení úveru. Rozsudkom okresného súdu č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023,\nprávoplatným dňa 22.07.2023 bolo jeho obrane vyhovené, a preto je nepochybné, že žalobca mal v\n\nkonaní plný úspech. Bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci\nžalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.\n20. Súd v rámci obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku poukazuje na rozsudok Krajského\nsúdu Prešov, sp. zn. 25Co/107/2018 zo dňa 25.04.2019, z ktorého cit.: „Čo sa týka úspešného\nuplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané\nfinančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľa uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom\nuplatnenému nároku....20. Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný,\nresp. oprávnený či povinný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda\npokiaľ sa spotrebiteľ v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva, tak\npotom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.“\n21. Zo strany žalobcu bol nepochybne naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia\npráva umožňujúci mu požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie,\na to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022\nzo dňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti\nje splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinností.“\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má súd za to, že žaloba žalobcu\nje v celom rozsahu dôvodná čo do základu, nie však do uplatnenej výšky. Žalobcovi vzniklo právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie, ktoré mu súd priznal v primeranej výške.\n23. Ako už súd vyššie uviedol, predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie\nje porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý\nvznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa\npiatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a prípade iných\npredpisov.\n24. Predloženým rozsudkom žalobca preukázal, že v pôvodnom konaní vednom na tomto súde pod\nsp. zn. KK-1Csp/63/2018 bola úspešný proti dodávateľovi, pretože žalovaný, ktorý si svoj nárok voči\nnemu uplatnil, bol v tomto konaní neúspešný, keďže jeho žalobe nebolo z dôvodu nedostatočného\nposúdenia bonity žalovaného a porušenia postupu pri predčasnom zosplatnení úveru vyhovené a táto\nbola v celom rozsahu zamietnutá. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcovi\nako spotrebiteľovi ujmu. Uvedené porušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich z Občianskeho\nzákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, navyše v takej výraznej intenzite a závažnosti, súd\ns poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ktorý úspešnou obranou voči takýmto nedôvodným\nnárokom v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnil svoje práva.\n25. Z rozhodovacej praxe súdov pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného\nzadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že takéto konanie dodávateľa je spôsobilé\nnegatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný\nživot, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej\nstrany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu\nvyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ už\nv predzmluvnej fáze porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov na\nochranu spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu\nspotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom\n(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018\nzo dňa 29.01.2019).\n26. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má\nbyť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku\n\nkonania žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva prostredníctvom súdu, s čím\nsúvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Súdne konania sú stresujúcim\nzážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe\nnáhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Žalobca nebol jediným spotrebiteľom,\nktorý sa domáhal ochrany svojich práv, či už v rámci svojej obrany proti dodávateľovi alebo vydania\nbezdôvodného obohatenia (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na\nMinisterstva spravodlivosti SR) a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a\nprejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedeným\nzo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.\n27. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (od\n31.12.1992 ako Poštová banka, a. s. a od 03.07.2021 ako 365.bank, a. s.), a preto je nepochybné, že\njeho povinnosťou bolo a je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.\nŽalovaný pred uzavretím úverovej zmluvy neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalobcu, t. j. jeho\nschopnosť splácať poskytnutý úver a uzavrel s ním úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii,\nčím hrubo porušil svoje povinnosti už v predzmluvnom vzťahu so žalobcom. Takéto konanie žalovaného\nje nutné považovať za porušenie práva spotrebiteľa - žalobcu, ktorý sa aktívne bránil a domohol sa\nv rámci svojej obrany zamietnutia žaloby. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu,\nv rozpore so zákonom nedôsledne skúma bonitu spotrebiteľov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako\nkonanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s\nnepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť\nzákona o spotrebiteľských úveroch, charakter, účel a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch (ktoré\nsú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu, ktorý\nich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve. Je preto možné vyvodiť, že práve porušením povinnosti\nžalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy, došlo k situácii, že žalobca sa úspešne domohol ochrany\nsvojich spotrebiteľských práv voči žalovanému.\n28. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,\nnie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá. Základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je\njeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nveci. Pokiaľ ide o dôvodnosť poskytnutia tohto zadosťučinenia, bez právneho významu je, či ujma\nspotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Je pritom treba\nvychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií, a to satisfakčnú, sankčnú, odradzujúcu\na odmeňujúcu. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad,\nči nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita porušenia a dôsledky\nkonania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj\nskutočnosť, či už napríklad bolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe.\n29. Žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojim úspechom v pôvodnom\nkonaní, ktoré trvalo takmer päť rokov, počas ktorých bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému\nvypätiu a stavu právnej neistoty, až do doby právoplatného skončenia konania vo veci. Následne\nlen všeobecne dôvodil tým, že účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči\nspotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných\nnárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Neuviedol, či konanie\nžalovaného viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem\npsychického vypätia a stavu právnej neistoty, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie\nv konkrétnom období/čase, odkázanosť na iných.\n30. Súdu je známe aj z jeho činnosti, že u žalovaného ide o opakovanú recidívu. Požadovanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu má svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá\npreventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od\nrecidívy môže práve jeho uvedomenie si, že opakovaným uzatváraním zmlúv obchádzajúcich ochranu\nspotrebiteľa, sa aj ďalší spotrebitelia budú domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré im\nbude musieť, v prípade úspešného uplatnenia ochrany následne poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo\nvzťahu k tomu, aby bol dodržiavaný charakter zmlúv a ich náležitosti a aby sa žalovaný v budúcnosti\nnedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení, je práve v takom prípade naplnený.\n\n31. Pri sankčnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia v danej výške, súd\nzohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa,\nale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od\nspotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a\nurčovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby\nprostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.\nJe preto plne namieste sankcionovať žalovaného prostredníctvom priznania primeraného finančného\nzadosťučinenie, avšak nie v žalobcom požadovanej výške.\n32. A napokon čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia,\nniet pochýb o tom, že požadovanie neprimeraných protiplnení a uplatňovanie nedôvodných nárokov od\nspotrebiteľa, konanie v rozpore s dobrými mravmi založené v nepoctivom obchodnom konaní, v snahe\nvyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa, logicky znamená obmedzenie\nkomfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca sa rozhodol brániť\nnedôvodným nárokom spotrebiteľa a vyhľadať advokáta, ktorý ho zastupoval v pôvodnom konaní,\nnakoľko on sám nebol znalý práva. Podľa názoru súdu bolo nevyhnutne potrebné prihliadnuť aj na to, že\nžalobca dobrovoľne uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, hoci mal možnosť túto zmluvu nepodpísať.\nNemožno mu však dať na ťarchu, že v čase vzniku zmluvného vzťahu ako osoba neznalá práva, nemal\nani vedomosť o tom, že veriteľ ako dodávateľ sa voči nemu dopustil takéhoto konania a túto vedomosť\nnadobudol až potom, čo si vyhľadal právnu pomoc. V podanej žalobe síce uviedol, že v súvislosti\ns pôvodným konaním a jeho dĺžkou bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej\nneistoty, až do doby jeho právoplatného skončenia, avšak okrem týchto všeobecných tvrdení neuviedol\nžiadne konkrétne skutkové okolnosti ako bol narušený jeho bežný život (či bol nezamestnaný, musel\nsi hľadať ďalšiu prácu, výrazne sa zhoršila jeho majetková situácia tak, že bol odkázaný s finančnou\npomocou na iných a pod.) Pri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia, okrem „primeranosti“ a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemohol za\nprimerané okolnostiam považovať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur.\n33. Odvodzovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia od sumy, ktorú si žalovaný uplatnil\nv pôvodnom konaní, t. j. 50 % zo sumy 3.305,31 eur, je podľa názoru súdu v kontexte konkrétnych\nsúvislosti neprimerané. Je nepochybné, že konkrétna výška priznaného primeraného finančného\nzadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavky primeranosti.\nSamotný inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie\nžalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav\nv čase vyhlásenia rozsudku a súd v tomto čase mal preukázané, že žalobca bol úspešný v pôvodnom\nkonaní, v ktorom do dňa podania žaloby 08.10.2018 uhradil celkovo istinu 1.224,15 eur, pričom podľa\nsplátkového kalendára mal túto povinnosť len v rozsahu 1.066,- eur. Súdu nie je známe, a strany to\nani netvrdili, či žalobca uhradil istinu úveru, keďže je zrejmé, že žalobcovi boli poskytnuté peňažné\nprostriedky vo výške 3.500,- eur. Žalobca teda netvrdil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil,\nneuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia ako konkrétne práve konaním žalovaného bol narušený jeho\nbežný život až tak, že požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur.\n34. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o vzniku ujmy na jeho strane, obmedzujúce sa iba na priebeh\npôvodného konania, súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil len skutočnosť úspešného\nuplatnenia práv žalobcu v pôvodnom konaní. Zhodnotením všetkých okolností v prejednávanej veci,\nzávažnosti, intenzity a trvania dôsledkov porušenia spotrebiteľského práva na žalobcu, ujmy, ktorá\nžalobcovi hrozila, keď sa žalovaný v základnom konaní chcel na jeho úkor obohatiť (3.305,31 eur),\nsledujúc predovšetkým sankčný a odradzujúci účinok od protiprávneho konania žalovaného ako\ndodávateľa voči spotrebiteľom, súd za primerané považoval finančné zadosťučinenie v sume 900,- eur,\nčo zodpovedá približne 30 % z hroziacej ujmy (viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.\n22CoCps/5/2025 zo dňa 09.06.2025).\n35. Rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a žalobca\nje povinný preukázať všetky okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku. Avšak sám žalobca\nv podanej žalobe ani vo svojich písomných vyjadreniach neviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti,\nktoré by \"primeranosť\" ním žiadaného finančného zadosťučinenia preukazovali.\n\n36. Preto pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, nie je vylúčené, aby výška\nnemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo\nnižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére. Krajský súd Prešov k výške\nprimeraného finančného zadosťučinenia uviedol v rozhodnutí sp. zn. 17Co/17/2018 nasledovné,\ncit.: „Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti\nvzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za\nktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno\nstriktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu\njeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany.“\n37. Súd má za to, že zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia\nje priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských\nvzťahov. Dodávateľ, ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, že by sa nedomohol toho, na čo má sám\nnárok, alebo že by dokonca ešte musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo\nporuší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak jeho obrana\nje potom nerelevantná. Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len, že\nna základe úspešnej obrany žalobcu bola žaloba voči nemu zamietnutá, ale je potrebné tento proces\nzavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej\nkonfrontácii s dodávateľom.\n38. Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom zaviazal žalovaného na úhradu\nprimeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 900,- eur, ktorá suma zodpovedá svojmu\núčelu, teda poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv\nspotrebiteľov. Žalobca sa v dôsledku konania žalovaného domáhal ochrany svojich práv prostredníctvom\nsúdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. Takto priznaná\nkonkrétna výška finančného zadosťučinenia zohľadňuje skutkové okolnosti uvedené vyššie, a to aj\ns ohľadom na aktívnu obranu žalobcu v pôvodnom konaní a jeho dĺžku od 12.10.2018 do 22.07.2023,\nt. j. takmer päť rokov, počas ktorých bol vystavený vypätiu z jeho výsledku. Súd preto nepochybuje, že\nvýška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného\nprípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi a\nodradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. II. výrokom súd žalobu v prevyšujúcej časti\nzamietol.\n39. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo\nveci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo\nstrán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\n40. Žalobca v základe nároku bol plne úspešný a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu,\npreto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Súd je\ntoho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne\nsa neuplatňuje žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške predstavujúcej šikanózny výkon\npráva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní\nveci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ\nide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne\núspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností,\nktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.\nPričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak aj v súčasnosti\npodľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky\nsúdom priznaného plnenia (zo sumy 900,- eur).\n41. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy\nsúdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa\nmôže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia\n(nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je\n\npodstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha\nsúdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah\nnároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva\nz konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah\nčiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom\npriznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou\nvýškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o\nvýške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn.\n13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019,\n1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n97/2021 zo dňa 25.02.2021).\n42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:bee35f26-a46c-4335-819f-70b2c6e66f5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.97.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.97.2021.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "17e6712a-c6b2-40e1-b327-1712eda26a6e:08661a89-f984-4905-8658-5ddc617cda67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/22/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1"}, {"guid": "5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 z 10. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410"}, {"guid": "d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/107/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f"}, {"guid": "d1b6fc6b-cf30-446a-b7c5-c9708796657c:2694f57b-e096-4f54-a218-422b090ba480", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Co/179/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/179/2018 z 31. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1b6fc6b-cf30-446a-b7c5-c9708796657c:2694f57b-e096-4f54-a218-422b090ba480"}, {"guid": "3bd4a77d-0f10-477d-875a-d137f96330ce:f1ce7a12-f798-4f11-a448-3e91e9f78a3e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117224523.1", "spisova_znacka": "21Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/115/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117224523.1"}, {"guid": "cdc78ec8-7959-4854-8815-7dcb46eca8c7:257b4158-eca5-450d-855f-81d7e41b37b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8317202062.2", "spisova_znacka": "24Co/75/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/75/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317202062.2"}, {"guid": "85ce4304-b379-4ce8-be03-f76f32875be7:afcf4dac-2949-4f36-aaeb-5a5305d47f17", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118201562.1", "spisova_znacka": "21Co/114/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/114/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118201562.1"}, {"guid": "18c551ea-07cc-4c70-a741-17a4fa3f0c31:2a83439c-b76b-4d38-861c-d03c686f2e43", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118203698.1", "spisova_znacka": "13Co/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/49/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118203698.1"}, {"guid": "fd2ef237-78ad-4f64-872e-e1921327f358:0fc811c4-30a6-4072-b23a-509604f1bce1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8317209486.1", "spisova_znacka": "18Co/92/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/92/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317209486.1"}, {"guid": "925135f6-f998-4e45-915f-3e15e42b13c5:aec70deb-614d-4fd9-972d-9d0e2902ff46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1", "spisova_znacka": "17Co/17/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/17/2018 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1"}, {"guid": "fefa2bcc-d0f3-42b3-af13-ee063e3fe7df:562fa900-2d3a-4cba-aeab-bdd8db3ed34b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2213207396.3", "spisova_znacka": "24Co/49/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/49/2017 z 23. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2213207396.3"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "74b5094a-02f5-4f81-a846-11ca4b442dcf:345cf15e-e432-476c-90e5-74d01d152174", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/15/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/15/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/74b5094a-02f5-4f81-a846-11ca4b442dcf:345cf15e-e432-476c-90e5-74d01d152174"}, {"guid": "c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/99/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/99/2023 z 28. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2023-08-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0"}, {"guid": "4fe81d59-dad5-4d98-832d-c574d5c39e70:9f09037b-ae84-4a21-8153-ffe77ddf73b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Csp/63/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1Csp/63/2018 z 17. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2018-09-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4fe81d59-dad5-4d98-832d-c574d5c39e70:9f09037b-ae84-4a21-8153-ffe77ddf73b8"}, {"guid": "7215d6fc-f50c-4474-96a3-059eba275d3a:a45c63c9-1216-465e-918b-e3b4556418c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/59/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Csp/59/2017 z 17. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2017-02-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7215d6fc-f50c-4474-96a3-059eba275d3a:a45c63c9-1216-465e-918b-e3b4556418c0"}], "citovane_v": []}