{"guid": "b74bcf50-a68f-4fc9-b42c-bed7074b6df3:7bc3b0a0-deae-4745-9cac-1d99d2bd9c35", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4", "spisova_znacka": "23Csp/64/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 23Csp/64/2025 z 18. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 18. februára 2026, sp. zn. 23Csp/64/2025, ECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4", "identifikacne_cislo": "8725204016", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 2226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-2226", "datum_vydania": "2026-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "nazov": "§ 517 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bc3b0a0-deae-4745-9cac-1d99d2bd9c35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n23Csp/64/2025\n8725204016\n18. 02. 2026\nJUDr. Juraj Šteffel\nECLI:SK:OSPP:2026:8725204016.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom\nMýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so\nsídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 745,34 eur s prísl., t a k t o\nrozhodol:\nI. Žaloba s a z a m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo 16.10.2025 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej\nv záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu\nzo Zmluvy č. 21727660 zo 07.02.2022.\n2. Žalobca tvrdil, že v uvedený deň jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel\nso žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Jej predmetom boli peňažné prostriedky\nv celkovej výške 765 eur.\n3. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 40 mesačných splátkach vo výške 25 eur.\n4. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu v celkovej výške, ktorú žalobca zastúpený\nprávnym zástupcom v žalobe takisto opomenul uviesť.\n5. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas právny predchodca žalobcu vyzval\nžalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia\npredčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve\nprávneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny\npredchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy s označením „Následky\nnesplácania úveru“; „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky\nz úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.07.2022.\n6. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne v poskytnutej lehote do 22.11.2022, čím sa dňom 23.11.2022\ndostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.\n7. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom\nžalobcu a žalobcom dňa 30.11.2017 v znení dodatku č. 7 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo\ndňa 20.12.2023 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024 bola pohľadávka voči žalovanému\n\nz titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný\nupovedomený písomným oznámením o postúpení.\n8. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.\n9. Výzvu súdu zo 06.11.2025 žalovaný prevzal 10.11.2025.\n10. K žalobe sa vyjadril žalovaný 20.11.2025, ktorý tvrdil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný\nna podanie žaloby, pretože pohľadávka pôvodného veriteľa nebola postúpená platne z dôvodu,\nnedodržania podmienok pre zosplatnenie pohľadávky. Oznámenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre\nktorú bolo zosplatnenie vyhlásené a ide o neplatný právny úkon.\n11. Žalobca vo svojej replike uviedol, že z dôvodu porušenia platobnej disciplíny predchodca žalobcu\nposlednou výzvou pred zosplatnením „Predžalobná upomienka“ z 24.09.2022 upozornil žalovaného\nna omeškanie so splácaním úverových splátok pod následkom predčasného zosplatnenia úveru\nv prípade nezaplatenia dlžnej sumy. V predžalobnej upomienke právny predchodca identifikoval\npočiatok omeškania dátumom splatnosti omeškanej splátky 20.07.2022. Predžalobná upomienka bola\nžalovanému doručená 03.10.2022, čo preukazuje predloženou doručenkou.\n12. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, pôvodný veriteľ podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 53 ods. 9, listom z 23.0.2022 úver predčasne zosplatnil k 21.10.2022 pre nezaplatenie\nsplátky splatnej 20.07.2022, na ktorej zaplatenie bol riadne písomne vyzvaný. Oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené 31.10.2022, čo taktiež preukazuje doručenkou.\n13. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca postupoval plne v súlade so zákonnými ust. § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565, keď úver predčasne zosplatnil 21.10.2022, t. j. po\nuplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky splatnej 20.07.2022, za súčasného upozornenia žalovaného\nna možnosť zosplatnenia úveru z 24.09.022, v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n14. K skúmaniu bonity žalovaného, žalobca uviedol, že v prílohe žaloby predložil dokumenty právneho\npredchodcu, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím zmluvy žalovaný poskytol informácie o svojom príjme,\nzáväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity bol zaslaný dopyt na informačný\nsystém SRBI, prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované prípadné\nnesplácanie/omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov. Taktiež bol\nzaslaný dopyt do Sociálnej poisťovne, za účelom potvrdenia informácie o poberaní invalidného dôchodku\na či výška tohto dôchodku dosahuje aspoň 336 eur. Vzhľadom na uvedené schopnosť žalovaného\nsplácať úver bola riadne posúdená.\n15. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 745,34 eur.\n16. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia\no vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:\n17. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 07.02.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom\núvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 765 eur.\n18. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 17,94 %.\n19. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 40 mesačnými splátkami vo výške 25 eur.\n20. Žalovaný uhradil akontáciu vo výške 85 eur.\n21. Prvá splátka bola splatná 20.03.2022, posledná uplynutím 40 mesiacov (20.06.2025). Ďalšie splátky\nsa žalovaný zaviazal splácať k 20. dňu v mesiaci.\n22. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 17,16 %\n\n23. Predžalobnou upomienkou z 24.09.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu\ndlhu na splátkach v celkovej výške 75 eur do 14.10.2022. V nej ho zároveň upozornil, že ak nedôjde\nk úhrade splátky bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť.\n24. Predžalobnú upomienku žalovaný prevzal 03.10.2022.\n25. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 21.10.2022. Listom z 23.10.2022\nžalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 745,34 eur.\n26. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 930,34\neur. V žalobe absentovalo skutkové tvrdenie žalobcu o tom, v akom rozsahu bola pohľadávka zo strany\nžalovaného uspokojená. Dlh vo výške žalovanej sumy však nezaplatil.\n27. Zo žiadosti o postúpenie a prevod zo 06.12.2024 súd zistil, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu\n16.12.2024.\n28. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:\n29. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho\nprospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť úroky.\n30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nuzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na\núčely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej\nveriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným\nprevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,\npoštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na\nmeno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru\npodľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo\núverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré\nstavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované\nspotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných\npredpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky\núveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n31. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,\nktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.\n32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky\niné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to\nna prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých\núčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by\nsa inak mali použiť normy obchodného práva.\n33. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo\nna jej účet.\n\n34. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.\n35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n37. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.\nAk ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy\nodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len\njednotlivých plnení.\n38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n39. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu\na žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.\n40. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS\nz 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch\nako aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v právnom\npostavení dodávateľa, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný dodávateľom\nbez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.\n41. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o viazanom\nspotrebiteľskom úvere občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom\npostavení dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 765 eur. Túto mal žalovaný splácať\nv pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný dlh nesplácal riadne a včas, právny predchodca\nžalobcu zosplatnil úver.\n42. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu\nv celkovej výške 185 eur, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad.\n43. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere\npovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom\nberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,\npríjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.\n44. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť\núplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za\npodmienok ustanovených osobitným zákonom.\n45. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §\n7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\nV prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez\npoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti\nsplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\n\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj\nporušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n46. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako\nstranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne\npríjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť\nalebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej\nschopnosti nepostačuje.\n47. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o\nspotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ\npred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií\nzískaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.\n48. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia\nna podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný\ncharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a\nvzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity\na aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili\npotrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.\n49. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho\nparlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií\n(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel\nby mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej\nzmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli\nveriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať\nsvoje zmluvné povinnosti.\n50. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,\nEU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol\nstanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v\nzásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice\n2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.\n51. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou\nveriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku\nna úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne\nodrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,\nC-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit\nSlovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).\n52. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer\nFinance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom\nzmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe\nním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným\nvyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky\noverovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.\n\n53. V žalobe žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.\nz. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.\n54. Vo vyjadrení z 08.12.2025 žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca posúdil schopnosť žalovaného\nsplácať spotrebiteľský úver, a to tak, že žalovaný poskytol právnemu predchodcovi informácie o svojom\npríjme, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Právny predchodca žalobcu zaslal dopyt na\ninformačný systém SRBI, dopyt do Sociálnej poisťovne za účelom potvrdenia informácie o poberaní\ninvalidného dôchodku a či výška tohto dôchodku dosahuje aspoň 336 eur. Žalobca pripojil výsledok\nschvaľovania Quatro a dáta dopytu.\n55. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé\na úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.\n56. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n57. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť\ntýkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie\nsplnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.\n58. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky\nk návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n59. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n60. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní\nurčitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej\npreukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.\n61. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia\nobjektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:\nKnihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,\nkto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.\n62. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová\nstrana uviesť, aby v spore uspela.\n63. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho\ndôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym\ndôkazným bremenom.\n64. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení\nobjektívneho dôkazného bremena.\n65. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi\nspája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je\nurčené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,\nmožno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.\n66. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti\nzodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo\n(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR\n385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore\nv časti uplatnenej pohľadávky).\n\n67. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia\na dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú\npovinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné\ndôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.\n68. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností\nsúvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so\nžalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie\nsú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).\n69. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe\ndostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ. z.\n70. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou\npri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,\nkeď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových\na majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.\n71. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované\ninformácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník\nveriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka\nzdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).\nKľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom\npublikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto\nporovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch\na výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).\n72. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol, že je invalidný dôchodca s priemerným mesačným príjmom vo\nvýške 336 eur. Žalovaný neuviedol, žeby mal akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovaného pôvodný\nveriteľ vôbec neskúmal a neoveroval.\n73. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne)\nlen na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu\nkonania žalobca nepreukázal, žeby ako veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú\nzadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej\nzmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a\nzvyklosťami pri poskytovaní úverov.\n74. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010.\n75. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“)\nak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke\nalebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku\nzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,\nktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre\npostupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá\npre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky\nuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane\njeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho\nistého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri\npostúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\n\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n76. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa\npostupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a\na) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku\nalebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n77. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo 07.02.2022,\nposkytnutie úveru žalovanému, ani to že žalovaný úver nesplácal riadne a včas.\n78. Úvodom súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už\naktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti\nna strane žalovaného) imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma\nvždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Cdo/205/2009, resp. sp. zn.: 4Cdo/162/2020).\n79. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné, aby sa súd prvotne vysporiadal s aktívnou vecnou\nlegitimáciou žalobcu, a to ešte pred preskúmavaním samotného uplatňovaného nároku.\n80. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa vyššie citovaného zákonného ust. § 7 ods.\n1 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného\nv hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods.\n2 zákona č. 129 / 2010 Z. z.).\n81. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračoval\ndo splatnosti poslednej splátky (t. j. 20.06.2025).\n82. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie\ncitovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie\npredčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).\n83. Pôvodný veriteľ tak so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení\npohľadávky nepochybne pred splatnosťou poslednej splátky.\n84. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt je v prípade\nspotrebiteľského vzťahu nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak z ust. § 92 ods. 8 zákona\no bankách, ako i z ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..\n85. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. (pozri rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025)\n86. Podľa dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 na mysli\noprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek\npísomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla\nurčité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a\nnemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,\núroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa\npožiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.\nNie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas\ntrvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad\n\nnepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a\nzmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym\npredpisom upravenou činnosťou.\n87. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol v súlade s vysloveným právnym názorom v\nkasačnom uznesení najvyššieho súdu z 31. marca 2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom sa riešila\notázka, či výzvu, ktorou sa zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky možno považovať za\nvýzvu podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom najvyšší súd dospel k záveru „že obsah\nustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú\nvýzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského\ncharakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj\ncharakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“. K takému istému záveru dospel najvyšší súd\nv rozhodnutí z 27. októbra 2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo\ndňa 31. marca 2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020 v ďalších konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia § 92 ods.\n8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu\npohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti\nsvojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce\nsekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré\ntrvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úveru...“.\n88. Z ďalšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v rozhodnutí z\n25. mája 2022 sp. zn. 1Cdo/4/2020 k námietke dovolateľa o nesprávnosti právneho záveru súdov nižšej\ninštancie ohľadom písomnej výzvy v skutkovo a právne obdobnej veci ako v aktuálne preskúmavanej\nsenát 1C dovolacieho súdu uviedol, že „...banka má povinnosť pred tým, než postúpi pohľadávku\nvyzvať klienta na splatenie tej časti peňažnej pohľadávky, s ktorou je v omeškaní. Ak na základe\npísomnej výzvy nedôjde k úhrade omeškaného peňažného záväzku v celom rozsahu, vrátane jeho\npríslušenstva, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a splatnú pohľadávku následne\npostúpiť aj na tretiu osobu. Prezentovaný postup bol v prejednávanom spore dodržaný, preto neboli\ndané dôvody na vyslovenie záveru o neplatnosti postúpenia pohľadávky“. Aj z predmetného rozhodnutia\nvyplýva, že postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského právneho vzťahu predpokladá výzvu banky.\nNezodpovedanou ale zostala otázka či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre\nplatné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú/výlučnú/samostatnú výzvu banky klientovi,\nže je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, resp. či touto výzvou (ne)môže\nbyť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka resp. oznámenie o vyhlásení\núveru za predčasne splatený.\n89. Podľa právnej vety judikátu R 60/2018 „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách\nneupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.\nPostúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny\núkon“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017). K\npotrebe osobitnej výzvy realizovanej mimo výzvy na zaplatenie (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a\nmimo výzvy obsiahnutej v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti rozhodnutie sa judikát R 60/2018\nnevyjadruje.\n90. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú\npohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju pohľadávku\na až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.\nPrvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej\npohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu“ spotrebiteľovi, avšak povahou a\núčelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.\n91. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu\ntroch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\nNaproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku\n\npožadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších\npodmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce\nsa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred\nsamotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak\nby zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne\nuviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.\n92. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018 č. k. IV.\nÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany\nspotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky\nv súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súd, obsahom výzvy\nbanky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer\nbanky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s\nupovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.\n93. V prípade bankovej pohľadávky (čo je aj tento prípad), je spôsobilým predmetom postúpenia\npohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách taká pohľadávka, ktorá sa postupuje po konečnom\ntermíne splatnosti spotrebiteľského úveru a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky\nna plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ide o\nzákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, ktoré musia by splnené v čase postúpenia\npohľadávky.\n94. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená ku 16.12.2024 a konečná splatnosť úveru nastala\n20.06.2025 (splatnosť prvej splátka 20.03.2022, počet splátok 40), je zrejmé, že prvá podmienka pre\nplatné postúpenie pohľadávky, a to že predmetom postúpenia je pohľadávka po konečnej splatnosti\núveru nebola splnená.\n95. Zároveň súd poukazuje na vyššie uvedené, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadneho\nzosplatnenia celého úveru k 21.10.2022.\n96. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému písomnú\nvýzvu pred postúpením pohľadávky k 16.12.2024 podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za takúto\nvýzvu nemožno považovať predžalobnú upomienku a ani samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru, pri ktorých je v konaní rovnako nevyhnutné preukázať ich doručenie, resp. zaslanie do\ndispozičnej sféry dlžníka.\n97. Súd tak uzavrel, že nebola splnená podmienka zaslania písomnej výzvy pred postúpením\npohľadávky a tým ani podmienka nepretržitého omeškania po dobu viac ako 90 dní v zmysle § 92 ods.\n8 zákona o bankách, z dôvodu ktorého sa potom na takéto postúpenie nazerá ako na neplatný právny\núkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonným ustanovením.\n98. Keďže neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak v danej veci nemohlo\ndôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení\npohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\nUvedené malo preto za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie aktívnej\nvecnej legitimácie v tomto konaní (k uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018).\n99. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žaloba\nžalobcu nie je dôvodná.\n100. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka\npohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je aktívne vecne\nlegitimovaným, a preto žalobu zamietol. (výrok I.)\n\n101. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n102. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.\n103. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu\ntrov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný tak bol v konaní\núspešný, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok\nII.)\n104. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc)\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ba104a0c-ff3b-4623-9b20-06b659e9c1dd:e1e017e6-7f06-4ba9-80a9-dc2720ec04c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2"}, {"guid": "4f34f104-01b6-44f0-bb54-86725bfee1b3:0b307eee-96a6-40e0-a0eb-1d51239fdf3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5717211676.1", "spisova_znacka": "1Cdo/4/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/4/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5717211676.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}], "citovane_v": []}