{"guid": "bea04235-9c20-402b-9e29-346dc075de8b:8dd50df9-0039-479b-b919-c69571a1ee32", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4", "spisova_znacka": "25Csp/64/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Csp/64/2025 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 18. marca 2026, sp. zn. 25Csp/64/2025, ECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4", "identifikacne_cislo": "8725204068", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/108/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 zákona č. 108/2024 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/108/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/108-2024/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2024/108#paragraf-53", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dd50df9-0039-479b-b919-c69571a1ee32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Csp/64/2025\n8725204068\n18. 03. 2026\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2026:8725204068.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale\nbytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej LEGALINK s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom\nMlynské nivy 53, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,\nprávne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO:\n53 255 739, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI.\n\nŽalobu z a m i e t a.\n\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu\no výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\n\n100 %,\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2025 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 5.000,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnila tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 25Csp/34/2024\no zaplatenie sumy 10.000,- eur s príslušenstvom súd uznesením č. k. 25Csp/34/2024-165 zo dňa\n14.05.2025 konanie zastavil a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 14.06.2024. Tvrdila, že podľa platného znenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko bola\núspešná v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku a zákon nevyžaduje preukázanie\nani len hrozby ujmy. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa a základ\nnároku na finančné zadosťučinenie je daný. S poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov, č. k.\n7Co/132/2019-84 zo dňa 28.05.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa\n25.04.2023 uviedla, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie vzniká aj pri zastavení konania\npre nedôvodné späťvzatie žaloby zo strany žalovaného v pôvodnom konaní. Vzhľadom k tomu, že z\njej strany boli splnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie,\nžiadala jeho priznanie vo výške 5.000,- eur.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila a predložila uznesenie Okresného\nsúdu Poprad č. k. 25Csp/34/2024-165 zo dňa 14.05.2024.\n4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.11.2025 považoval nárok žalobkyne za\nnedôvodný, a to s poukazom na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie a nepodloženú výšku\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Podľa neho sa žalobkyňa v žalobe dostatočne nevysporiadala\n\ns tým, že základné konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, a teda uplatnením si\ndispozičného oprávnenia so žalobou a nie z dôvodu, že by v konaní bolo preukázané porušenie\nakýchkoľvek spotrebiteľských práv žalobkyne, preto táto nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\nŽiadne také právoplatné rozhodnutie vo veci samej doposiaľ neexistuje a žalobkyňa ho ani nepredložila.\nZ tohto dôvodu jej nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. Naviac nie je zrejmé ani to, v čom malo dôjsť k porušeniu spotrebiteľského\npráva, nakoľko v základnom konaní žiadne porušenie spotrebiteľského práva preukázané a súdom\nkonštatované nebolo, keďže konanie bolo zastavené (t. j. nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie)\nz dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu. Podľa neho nie je zrejmé ani to, na základe\nakých skutočností považuje žalobkyňa výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,eur za primeranú, ktorú v podanej žalobe ani nijako nezdôvodnila, neuviedla, prečo by práve takáto suma\nmala byť primeraná, ani ako konkrétne sa k jej výške dopracovala. Podľa neho rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023, na ktoré poukázala, nie je možné aplikovať na\ntento spor, nakoľko vychádza z iných skutkových okolností a iba prosté späťvzatie žaloby v začatom\nkonaní nemôže v žiadnom prípade viesť k dedukcii, že toto späťvzatie bolo vykonané z dôvodu, že si bol\nvedomý porušenia spotrebiteľských práv. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia by vznikla\nabsurdná situácia, kedy by sa žalobcovia (pokiaľ pre nich súdne konanie stratilo zmysel, a to či už z\nobchodného, strategického, alebo akéhokoľvek iného dôvodu) obávali vykonania späťvzatia, nakoľko by\nkaždé zastavené konanie (za akceptácie argumentácie žalobkyne) pre nich znamenalo riziko uplatnenia\nsi nároku primeraného finančného zadosťučinenia protistranou.\n4.2 Ďalej namietal, že nie je subjektom, ktorý so žalobkyňou uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX\nzo dňa 09.05.2018, a preto aj v prípade, ak by k takémuto porušeniu došlo, nemôže byť subjektom,\nktorý za takéto porušenie jej spotrebiteľských práv a povinností zodpovedá. Podľa zmluvy o postúpení\npohľadávok bol týmto subjektom peňažný ústav poskytujúci predmetné úvery - teda postupca, ktorý\npredmetné pohľadávky voči nej následne odpredal jemu. Namietal preto nedostatok jeho pasívnej\nvecnej legitimácie vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu, nakoľko v základom spore len\nvyžadoval od žalobkyne plnenie titulom odkúpených pohľadávok (pričom výšku jednotlivých pohľadávok\ndeklaroval peňažný ústav v prílohách k Zmluve o postúpení pohľadávok). V súvislosti s dožadovaním\nsa týchto pohľadávok neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva žalobkyne, a preto nebola opätovne\nnaplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023.\n4.3 A napokon dôrazne odmietol aj ničím nepodloženú výšku požadovaného primeraného finančného\nzadosťučinenia. Podľa neho je cynické, ak žalobkyňa od žalovaného, ktorý neporušil žiadne jej\nspotrebiteľské práva požaduje navyše 5.000,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. A\npreto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne preukázania porušenia práv\nspotrebiteľa, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ale aj čo do uplatnenej výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia, ktorá je šikanózna a rozporná s dobrými mravmi, považoval\nžalobu za nedôvodnú a žiadal je v celom rozsahu zamietnuť.\n5.1 Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 30.12.2025 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal\nsamotnú existenciu nároku na primerané finančné zadosťučinenie poukázala na to, že za úspešné\nuplatnenie alebo bránenie práva sa považuje aj obrana spotrebiteľa v konaní, ktoré bolo zastavené. Ak\nsi bol žalovaný istý svojim nárokom, aký iný myšlienkový postup ho viedol k záveru, že vymoženie takej\nsumy preňho stratilo zmysel, ak nie obrana žalobkyne. Ak by sa nebola v základnom konaní kvalifikovane\nbránila, s istotou by nedošlo z jeho strany k žiadnemu (prostému) späťvzatiu žaloby. Z uvedeného\nvyplýva len márna snaha žalovaného vymaniť sa zo svojej zodpovednosti za podanie nedôvodnej žaloby\nv základnom konaní. K samotnému vzniku ujmy tvrdila, že postačuje iba jej hrozba a ak by sa proti\nžalobe podanej žalovaným v pôvodnom konaní aktívne nebránila, vznikla by ujma na jej strane najmenej\nvo výške 9.196,92 eur\n(s príslušenstvom by presiahla sumu 15.000,- eur).\n5.2 Argument žalovaného, že nezodpovedá za porušenie jej práv ako spotrebiteľa, nakoľko iba\nodkúpil pohľadávku od postupcu, banky, je bez právneho významu, pretože zodpovedným subjektom\nza porušenie je vždy ten, kto bol stranou sporu v pôvodnom konaní a tento záver podporuje aj\nsúčasná judikatúra. K samotnej výške primeraného finančného zadosťučinenia zdôraznila, že ak\nmá primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v\n\ntakej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale má mať\ntieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže\nspĺňať. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované\nnezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne\nsankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Pre naplnenie všetkých funkcií tejto sankcie nestačí,\naby bola určená len v akejsi symbolickej výške. Práve naopak, reparačne, preventívne a satisfakčne\nmôže pôsobiť len výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, blížiaca sa podľa nej\njednej polovici pohľadávky uplatnenej žalovaným voči nej v pôvodnom konaní. Záverom poukázala\nna skutkovo a právne obdobné najnovšie rozhodnutia, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.\nk. 22CoCsp/22/2024-166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška primeraného finančného\nzadosťučinenia 1.500,- eur, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7CoCsp/9/2024 - 138 zo dňa\n28.11.2024, ktorým bola priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia 500,- eur, t. j. viac ako\n50 % zo sumy požadovanej dodávateľom nedôvodnou žalobou v tzv. základnom konaní a rozsudok\nOkresného súdu Vranov and Topľou sp. zn. 10Csp/99/2023 zo dňa 27.02.2025, ktorým bolo v obdobnej\nveci žalobcovi dokonca priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, čo bolo\ntakmer 50% z istiny uplatnenej žalovaným v pôvodnom konaní.\n6.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a\nk tvrdeniu žalobkyne, že by jej vznikla ujma najmenej vo výške 9.196,92 eur, ak by sa v pôvodnom konaní\naktívne nebránila, uviedol, že toto tvrdenie je nedôvodné, nepreukázané a skresľujúce. Je nesporným\nskutkovým tvrdením, že žalovanému (resp. veriteľovi) dlhuje len na istine celkom 10.014,37 eur (čerpaná\nsuma žalobkyňou 15.000,- eur – jej úhrady započítané len na istinu 4.985,63 eur), o ktorú sumu sa\nfakticky na úkor veriteľa obohatila, pretože ju nemala a ani nemá ambíciu splatiť. Ak niekomu vznikla\nakákoľvek ujma titulom neplnenia si svojich zmluvných povinností, potom je to veriteľ, ktorý poskytol\npeňažné prostriedky v prospech dlžníka a dlžník mu tieto nesplatil. To, čo si žalobkyňa vysvetľuje\nako hroziacu ujmu, možno objektívne nazvať dlžnou sumou žalobkyne voči veriteľovi, ktorú nesplatila.\nNejde o ujmu, ak si veriteľ uplatní nezaplatenú pohľadávku voči dlžníkovi, ale ide o uplatnenie práva\nveriteľa a donútenie dlžníka splniť si svoju zmluvnú povinnosť po márnych pokusoch o mimosúdne\nvyriešenie veci. Koniec koncov údajná hroziaca ujma jej bola refundovaná v podobe priznania trov.\nPodľa neho o údajnej ujme by bolo možné polemizovať nanajvýš v časti prevyšujúcej inak nespornú\na nesplatenú istinu pohľadávky, aj to len za predpokladu, že by súd určil bezúročnosť úveru, k čomu\nnedošlo. Podanie tejto žaloby nemá nič spoločné so záujmom spoločnosti na ochrane spotrebiteľských\npráv vo všeobecnosti, ale žalobkyňa ňou „skúša“ vyťažiť z jej spotrebiteľského statusu čo najviac, a\nto aj bez relevantného zdôvodnenia požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, len s\npoukazom na rozhodnutia súdov v iných právnych veciach. Žalobkyňa sa pred podaním žaloby nesnažila\nani o zmierlivé riešenie veci, a preto súd by aj pre prípad akéhokoľvek jej úspechu mal vo vzťahu k\ntrovám konania aplikovať § 257 Civilného sporového poriadku a nepriznať trovy inak úspešnej žalobkyni\nza takéto konanie.\n6.2 K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 24.08.2022, sp. zn. 7Cdo/80/2020 (R 47/2022), podľa ktorého, cit.:\n„Zodpovedným subjektom, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie v\nzmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemusí byť\niba jedna zo sporových strán v súdnom konaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný.“ Za porušenie práv\nspotrebiteľa nezodpovedá postupník, ale postupca (banka), nakoľko len banka sa ako veriteľ mohla\ndopustiť porušenia povinností uložených zákonom (napr. neplatné postúpenie, dojednanie obsahu\nspotrebiteľskej zmluvy...), keďže postupník nikdy nebol veriteľom zo spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdil preto,\nže nielenže ako postupník nezodpovedá za akékoľvek porušenie spotrebiteľských práv, ale najmä\nnemôže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia, keďže v tomto prípade prichádza do úvahy ako pasívne vecne legitimovaný subjekt len\na výlučne veriteľ (banka) – avšak aj to len za podmienky (súdne) potvrdeného úspechu spotrebiteľa pri\nhájení svojich práv.\n6.3 Žaloba je podľa neho v celom rozsahu nedôvodná nielen z dôvodu jej neprípustnosti pre rozpor\ns dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj čo do uplatnenej a ničím\nbližšie nezdôvodnenej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá je svojou povahou rozporná\ns dobrými mravmi, ak spotrebiteľ – dlžník, ktorý si doposiaľ nesplnil svoju povinnosť riadne splácať úver\nv splátkach, požaduje za porušenie svojej povinnosti ešte priznanie primeraného zadosťučinenia.\n\n7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 18.03.2026, na ktoré sa nedostavil právny zástupca\nžalobkyne, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Nakoľko nebol podaný návrh na\nodročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku\npojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne.\n8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrval na svojich\npísomných vyjadreniach a namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, porušenie práv žalobkyne\nako spotrebiteľa z jeho strany, ako aj žalobkyňou požadovanú výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktorú považoval za neprimeranú a ničím neodôvodnenú. Navrhol preto žalobu\nzamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi\npredloženými žalobkyňou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom\nvyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil a po oboznámení sa s\nobsahom pripojeného spisu tohto súdu, sp. zn. 25Csp/34/2024, zistil nasledovný skutkový stav:\n10. Žalobkyňa poukazujúc na pôvodné súdne konanie, rozhodnutie v ňom vydané a tvrdiac, že v\npredmetnom konaní úspešne na súde uplatnila porušenie svojho práva, má za to, že sú naplnené\nzákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzuje\nz hrozby majetkovej ujmy, ktorá jej hrozila v spore sp. zn. 25Csp/34/2024, v ktorom sa postupník domáhal\nzaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom a vzhľadom na intenzitu zásahu do jej práv a výšku ním\nnedôvodne žalovanej sumy, požaduje ju v sume 5.000,- eur.\n11. Z uznesenia Okresného súdu Poprad, č. k. 25Csp/34/2024-165 zo dňa 14.05.2024 súd zistil, že\nspoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, ako právny\nnástupca žalovaného (postupník) sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobou podanou na\nMestskom súde Bratislava IV dňa 19.06.2023 a postúpenou Okresnému súdu Poprad dňa 11.03.2024\ndomáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom. Dňa 24.04.2024 zaslal súdu\nspäťvzatie žaloby v celom rozsahu v dôsledku procesnej obrany žalobkyne a navrhol, aby súd konanie\nzastavil a vrátil mu súdny poplatok. K späťvzatiu žaloby došlo v priebehu sporu, po pojednávaní,\nžalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila a uplatnila si nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca\nzavinil zastavenie konania. Súd preto uznesením zo dňa 14.05.2024 konanie zastavil a žalovanej\npriznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n14.06.2024.\n12. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 25Csp/34/2024 mal súd preukázané, že k späťvzatiu žaloby\ndošlo až po tom, čo žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.02.2024 namietala\npremlčanie nároku, skúmanie jej bonity, absenciu dohody o predčasnom vyhlásení splatnosti úveru a\naktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Až následne žalovaný v dôsledku kvalifikovanej obrany žalobkyne\nvzal žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 24.04.2024. Za takejto situácie nie sú pochybnosti o\ntom, že žalovaný uznal tvrdenia žalobkyne o bezdôvodnosti podanej žaloby vzhľadom na ňou vznesené\nnámietky, a preto nepochybne išlo o úspešnú obranu žalobkyne voči nároku uplatňovanému žalovaným,\nktorá sa prejavila v zastavení konania a priznaní jej nároku na náhradu trov konania voči žalovanému, v\npôvodnom konaní žalobcovi (viď podporne rozsudky Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/132/2019 zo\ndňa 28.05.2020 a sp. zn. 7CoCsp/9/2024 zo dňa 28.11.2024). Súd na podporu tohto záveru poukazuje aj\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.06.2013, v ktorej zaujal\nnázor, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je\npotrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľ.\n13. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu\nuzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky\nvzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o\nporušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia\npodľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.\n\n14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na\nprejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce\npráva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní\nporušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá.\n15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\"). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n16. Nakoľko žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.11.2025 vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej\nlegitimácie s odôvodnením, že on nie je porušiteľom práva tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa, pretože žalobkyni nebola z jeho strany spôsobená žiadna ujma, keďže nie je\nsubjektom, ktorý s ňou uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2018, a preto nemôže\nbyť ani subjektom, ktorý za porušenie jej spotrebiteľských práv a povinností zodpovedá. Podľa zmluvy o\npostúpení pohľadávok bol týmto subjektom peňažný ústav poskytujúci predmetné úvery - teda postupca,\nktorý pohľadávku voči nej následne odpredal jemu a v základom spore len vyžadoval od žalobkyne\nplnenie titulom odkúpených pohľadávok (pričom výšku jednotlivých pohľadávok deklaroval peňažný\nústav v prílohách k Zmluve o postúpení pohľadávok).\n17. Podľa relevantnej časti ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n18. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 25Csp/34/2024 sa žalobca\ndomáhal zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom dôvodiac okrem iného tým, že mu na základe\nRámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka\ndňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s. a ním ako postupníkom a na\nzáklade Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 bola postúpená pohľadávka voči žalovanej\nod postupcu- Všeobecná úverová banka, a. s. Žalovaný tak v pôvodnom konaní vykonával práva\npôvodného veriteľa z úveru a domáhal sa zaplatenia pohľadávky žalobou na súde ako subjekt, ktorý bol\noprávnený prijímať plnenia z úveru. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je právnym nástupcom\npôvodného veriteľa- Všeobecnej úverovej banky, a. s., a že vstúpil do práv a povinností tohto právneho\npredchodcu. Je nepochybné, že žalovaný musí poznať pravidlá postúpenia pohľadávky a aj to, že\nnadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom je rizikom, že v súdnom konaní budú\nzmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia\nprávnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, budú voči zodpovednej osobe vyvodené\nnásledky a uložené sankcie predpokladané zákonom. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou\nžalovaného, podľa ktorej to, že ako postupník nezodpovedá za akékoľvek porušenie spotrebiteľských\npráv, keďže iniciovaním pôvodného súdneho konania a ani odkúpením domnelej pohľadávky neporušil\nžiadne spotrebiteľské práva žalobkyne, ho nemožno v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by\nza porušenie spotrebiteľského práva žalobkyne zodpovedala.\n19. Súd dáva za pravdu žalobkyni v tom, že zodpovedným subjektom za porušenie je vždy ten, kto bol\nstranou sporu v pôvodnom konaní a tento záver podporuje aj súčasná judikatúra. Žalovaný ako subjekt\npodnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od\nprávneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie.\nPostúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a\nprevzal aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, a je preto aj pasívne\n\nlegitimovanou stranou sporu. Napokon súdy už opakovane judikovali, že pasívne legitimovaným je aj\nprávny nástupca dodávateľa, preto námietka žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore,\nnie je dôvodná (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/80/2020, sp. zn.\n9Cdo/324/2020 a sp. zn. 7Cdo/237/2021, ale aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II.\nÚS 972021-12, z ktorého cit.: „Vo vzťahu k uplatnenej námietke sťažovateľky týkajúcej sa svojvoľného\nposúdenia jej pasívnej vecnej legitimácie v rozsudku I krajský súd argumentuje „... porušením povinnosti\nprávneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy a konaním žalovaného, ktorý si\nnedôvodné uplatňoval z takejto zmluvy voči žalobkyni na súde nedôvodné nároky, došlo k situácii, že\nnapriek uzavretej zmluve bez zákonných náležitostí žalovaný požadoval od žalobkyne sumu vyššiu,\nako mal nárok, a to až o 334,49 Eur. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie odvolateľa, že úverovú\nzmluvu so žalobkyňou neuzatváral on, ale jeho právny predchodca, lebo bol to práve žalovaný, ktorému\nv konaní OS Prešov pod sp. zn. 14 Csp/327/2017 bolo právoplatné rozhodnuté o zamietnutí žaloby čo\ndo sumy 334,49 Eur.).\n20. Je preto možné zhrnúť, že aj keď je nepochybné, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného\nveriteľa úverovú zmluvu so žalobkyňou neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do\npostavenia veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl.\nupravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola vo svojom právnom\npostavení dotknutá a námietky, ktoré mala v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení.\nMohla teda namietať premlčanie nároku, absenciu dohody o predčasnom splatení úveru, nedostatočné\nskúmanie jej bonity, aj samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení\npohľadávky podal žalobu na súd a pokračoval v konaní o zaplatenie sumy 10.000,- eur s prísl., pričom\nnásledne žalovaný v dôsledku kvalifikovanej obrany žalobkyne vzal žalobu v celom rozsahu späť.\n21. Žalovaný ďalej namietal nedôvodnosť a výšku požadovaného primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktorá okrem toho, že nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná, relevantne\nodôvodnená, je zároveň aj s poukazom na zneužitie práv spotrebiteľa absolútne neprípustná a v rozpore\ns dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa nezaplatila ani len istinu z poskytnutého úveru.\n22. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom\npre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva\nalebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde.\nZákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje\nak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia\npráva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie,\ntento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti\ndodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Či došlo k úspešnému\nuplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci\nsamej.\n23. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej\nstrany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď\nna rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku\nzákon teda nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobca\npreukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nsp. zn. 7Cdo/92/2021 zo dňa 30.06.2022, R 48/2022).\n24. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na\nkonanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 25Csp/34/2024, v ktorom bola žalobkyňa ako\nžalovaná v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku úspešná, keď v dôsledku jej\nkvalifikovanej obrany v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.02.2024, v ktorom namietala\n\npremlčanie nároku, skúmanie jej bonity, absenciu dohody o predčasnom vyhlásení splatnosti úveru a\naktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, následne žalovaný vzal žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa\n24.04.2024 a súd konanie zastavil a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Je preto nepochybné,\nže žalobkyňa mala v konaní úspech a bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia\npráva umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie,\na to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022\nzo dňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti\nje splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinností.“\n25. Žalobkyňa tak na prvý pohľad splnila všetky zákonom požadované podmienky podľa § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu skutkového stavu mal však súd preukázané také skutočnosti,\npre ktoré ochranu práva žalobkyne na priznanie primeraného zadosťučinenia odoprel s poukazom\nna § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n26. Je nepochybné, že výkon práv a oprávnených záujmov nemôže byť v rozpore dobrými mravmi. Táto\nzásada predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť\nzákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (viď napr. nález Ústavného súdu ČR sp.\nzn. IV. ÚS 2842/10 z 25.05.2011). Či výkon práva je podľa zistených skutkových okolností tej ktorej veci v\nrozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné posudzovať vždy\nindividuálne, podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu,\nvrátane doby, miesta konania, ako aj postavenia subjektov.\n27. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o úkon, ktorý\nnie je v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza, ale odporuje takým pravidlám správania, ktoré\nnemajú povahu právnych noriem, a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidiel\nžiaduceho správania. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie\nnoriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkon práva musí\nbyť právom dovolený. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje taký výkon práv a\npovinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi\nprávneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnú do vzájomného vzťahu\nsubjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru\ntolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Teória a súdna prax zhodne považujú\ndobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový\nporiadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej\nnorme včleňuje do občianskeho práva.\n28. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce\nzodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských,\nkultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné\nhistorické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných\n(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 2421/2012).\n29. Súd na tomto mieste dáva za pravdu žalobkyni, že zo strany právneho predchodcu žalovaného ako\nveriteľa, do práv ktorého vstúpil žalovaný, došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku jej kvalifikovanej obrany\nvo vyjadrení k podanej žalobe, veď ak si bol žalovaný istý svojim nárokom, aký iný myšlienkový postup\nho viedol k záveru, že vymoženie sumy vo výške 10.000,- eur pre neho stratilo zmysel, ak nie obrana\nžalobkyne. Ak by sa nebola v základnom konaní kvalifikovane bránila, s istotou by nedošlo z jeho strany\nk späťvzatiu žaloby.\n30. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z obsahu spisu sp. zn. 25Csp/34/2024, že žalobkyni bol na\nzáklade Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 09.05.2018, poskytnutý úver\nvo výške 15.000,- eur, pričom celkovo mala vrátiť sumu 18.957,36 eur v 96 mesačných splátkach vo\nvýške 195,91 eur s dátum prvej anuitnej splátky dňa 25.05.2018 a lehotou splatnosti 96 mesiacov, t. j.\n\n25.05.2026. Taktiež nebolo sporné, že na predmetný úver zaplatila v splátkach sumu 4.985,63 eur, z\ntoho sumu 4.462,13 eur veriteľovi a sumu 523,50 eur žalovanému. Žiadne ďalšie splátky neuhradila,\nčo nepoprela ani samotná žalobkyňa. Žalovaný od nej v pôvodnom konaní žalobou požadoval sumu\nvo výške 10.000,- eur pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške\n5.378,76 eur si neuplatňoval.\n31. S poukazom na uvedené a s ohľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaného vo vzťahu k\nabsolútne neprípustnému konaniu žalobkyne, ktoré považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi,\nkeď táto napriek tomu, že nezaplatila ani istinu úveru požaduje primerané finančné zadosťučinenie, bol\nsúd povinný sa s touto námietkou vysporiadať. Je síce pravdou, že na jednej strane vzniklo žalobkyni\nprávo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., avšak s ohľadom na\nzistený skutkový stav mal súd za to, že konanie žalobkyne je potrebné posúdiť ako výkon jej práva\nv rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že\ncieľom dosiahnutia primeraného zadosťučinenia žalobkyňou nebola jej satisfakcia ako taká, ale účelové\nzískanie finančných prostriedkov od veriteľa za účelom ich započítania voči nesplatenému dlhu.\n32. V konaní bolo nesporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom.\nRovnako nebolo sporné, že v základnom konaní nebolo konštatované hrubé porušenie povinností\nžalovaného posudzovať schopnosť žalobkyne splácať úver, čoho dôsledkom by bola bezúročnosť a\nbezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nRovnako nebolo konštatované, aby v zmluve o úvere absentovala niektorá z obligatórnych náležitosti v\nzmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne nesplnenie inej povinnosti, s ktorou\nby bol spojený v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. následok v podobe bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Bolo konštatované len zastavenie konania v dôsledku späťvzatia\nžaloby po vyjadrení žalobkyňou k podanej žalobe. V zmysle uvedeného bola žalobkyňa povinná na\nzáklade zmluvy vrátiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 18.957,36 eur. Napriek tomu, že úver bol\nposkytnutý vo výške 15.000,- eur, žalobkyňa uhradila na splátkach len sumu vo výške 4.985,63 eur, a\nteda neuhradila ani poskytnutú istinu úveru.\n33. Ak žalobkyňa tvrdila, že účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči\nspotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných\nnárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný, tak takéto konanie v tomto\nprípade zo strany žalovaného preukázané nebolo. Naopak, konanie žalobkyne, ktorá je stále dlžníčkou\nžalovaného, nezodpovedá podľa názoru súdu hypotéze § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a\nnepredstavuje spoločenský záujem danej právnej normy, ktorý má súd v spore chrániť. Je v rozpore\ns dobrými mravmi, aby spotrebiteľ, ktorý si riadne nesplní svoje peňažné záväzky voči veriteľovi,\npožadoval od svojho veriteľa „odškodnenie“ za porušenie iných povinností veriteľa voči spotrebiteľovi.\nTakéto konanie vybočuje z rámca ochrany spotrebiteľa upravenej v § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa.\n34. Žiadnym konaním zo strany žalovaného nedošlo ani k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne tým, že\nby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor ako to zvykne byť v obdobných konania vo veci priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (aj v konaniach, na\nktoré poukázala žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2025). V týchto konaniach totiž dochádza\nväčšinou k situácii, kedy bol spotrebiteľský úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový, avšak\nspotrebiteľ uhradil sumu nad istinu poskytnutého úveru, čím došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému\nobohateniu, ktoré bol povinný vydať. Veriteľ tak nielen porušil svoje zákonné povinnosti, ale aj negatívne\nzasiahol do majetkovej sféry dlžníka, keď sa na jeho úkor obohatil, prípadne mu znemožnil aj slobodne\nnakladať s jeho majetkom. V takýchto prípadoch je nepochybné, že nemožno potom výkon práva na\nprimerané finančného zadosťučinenie nepriznať pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V súdenej veci však\ntakáto situácia nenastala.\n35. Nakoľko v základnom konaní nebolo konštatovaného hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by znamenalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ani\nkonanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, pre ktoré nebol veriteľ podľa § 11 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný, žalobkyňa ako dlžník bola\npovinný naďalej splácať predmetný úver v splátkach až do jeho zaplatenia. Svoju povinnosť riadne\nsplácať úver v splátkach si však doposiaľ nesplnila, a preto nemôže požadovať za porušenie svojej\n\npovinnosti ešte priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, navyše za situácie, keď z istiny\nposkytnutého úveru nezaplatila ani len jej polovicu. S ohľadom na zistený skutkový stav v tomto spore\nt. j. na závažnosť porušenia zákonnej povinnosti zo strany žalovaného a jeho následok na žalobkyňu,\nako aj s ohľadom na nesplnenie zmluvných povinnosti zo strany žalobkyne voči žalovanému, súd žalobu\nzamietol ako nedôvodnú pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (obdobne viď napr. rozsudok\nKrajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15CoCsp/44/2023 zo dňa 28.02.2024).\n36. Záverom súd dodáva, že to bola žalobkyňa, ktorá si ako prvá nesplnila povinnosť platiť splátky\núveru podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka. Až v dôsledku porušenia tejto primárnej povinnosti\nzačal veriteľ uskutočňovať kroky, v rámci ktorých si uplatňoval svoju pohľadávku. Preto súd dáva za\npravdu žalovanému, že ak niekomu vznikla ujma titulom neplnenia si zmluvných povinností, potom je\nto veriteľ, ktorý poskytol peňažné prostriedky žalobkyni ako dlžníkovi a táto mu ich doposiaľ nesplatila.\nNavyše hroziaca ujma žalobkyni jej bola „refundovaná“ v podobe priznania trov konania voči žalovanému\nv uznesení o zastavení konania a vyčíslená vo výške 1.364,50 eur (viď uznesenie Okresného súdu\nPoprad, č. k. 25Csp/34/2024-184 zo dňa 30.08.2024, právoplatné dňa 06.09.2024), ktoré jej žalovaný\nnepochybne uhradil, keďže túto skutočnosť nenamietala.\n37. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku a žalovanému ako úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,\nže o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n38. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa zaoberal aj\nprípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel\nk záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax\npre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch\npodmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci\nneboli preukázané.\n39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "17e6712a-c6b2-40e1-b327-1712eda26a6e:08661a89-f984-4905-8658-5ddc617cda67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/22/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1"}, {"guid": "61e6856d-9c04-4d8e-a0b7-4829bb144260:60fa2e44-97b8-401c-b9f1-32d367bc3239", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/9/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1"}, {"guid": "7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/44/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d"}, {"guid": "eea27340-12fe-4a48-938d-4d4118210884:33f51caa-bf88-4a55-b6c8-1cb2a38fc653", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1", "spisova_znacka": "7Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1"}, {"guid": "0811b42d-0842-4c7d-a09a-f4491b2a72e5:7a2429b3-449a-45be-93f6-267c804b979f", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Csp/34/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 25Csp/34/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0811b42d-0842-4c7d-a09a-f4491b2a72e5:7a2429b3-449a-45be-93f6-267c804b979f"}, {"guid": "c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/99/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/99/2023 z 28. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2023-08-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0"}], "citovane_v": []}