Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 27P/24/2026 z 11. 5. 2026 Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 11. mája 2026, sp. zn. 27P/24/2026, ECLI:SK:OSPP:2026:8726200509.2 Okresný súd Poprad | 27P/24/2026 | ECLI:SK:OSPP:2026:8726200509.2 | 2026-05-11 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/170f1912-17fa-4724-8974-9c476d7f8ba4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8726200509.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 27P/24/2026 8726200509 11. 05. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726200509.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B., nar. XX. XX. XXXX, B. B., nar. XX. XX. XXXX a D. B., nar. XX. XX. XXXX, všetky trvale bytom ako rodičia, všetky t. č. Centrum pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie č. 1358/1, 052 01 Spišská Nová Ves, všetky zastúpené procesným opatrovníkom obcou Ľubica, deti rodičov - matky: E. B., nar. XX. XX. XXXX a otca: B. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom B. XX, XXX XX F., za účasti Centrum pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie č. 1358/1, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na nariadenie výchovného opatrenia, takto rozhodol: I. N a r i a ď u j e maloletému A. B., nar. XX. XX. XXXX, maloletému C. B., nar. XX. XX. XXXX, maloletému B. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletej D. B., nar. XX. XX. XXXX, výchovné opatrenie a to pobyt v Centre pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie č. 1358/1, 052 01 Spišská Nová Ves, na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletým deťom a zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí a to najdlhšie na dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. II. Matka E. B., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n á prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. III. Otec B. B., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej ako „UPSVaR Kežmarok“) návrhom z 10.2.2026 v znení zmeny návrhu z 8.5.2026 navrhol nariadenie výchovného opatrenia maloletým najdlhšie na dobu 6 mesiacov, a to odovzdanie maloletých do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Spišská Nová Ves (ďalej ako „CDR“). 2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil potrebou zabezpečenia ochrany maloletých. Maloleté deti sú vystavené vážnemu ohrozeniu v dôsledku nevyhovujúcich podmienok ich rodinného a domáceho prostredia. Z dostupných informácií vyplýva, že deti žijú v chudobných, nezdravých a nevyhovujúcich podmienkach, ktoré priamo ovplyvňujú ich fyzický, psychický a sociálny vývin. Rodina býva v domčeku s rozmermi 3x5 metra, ktorý je zariadený veľmi jednoducho, pričom základné hygienické a sociálne podmienky sú na veľmi nízkej úrovni. Nezabezpečený prívod vody, nelegálne pripojená elektrina a úplná absencia sociálnych zariadení (WC, kúpeľňa) výrazne zhoršujú kvalitu života detí. Na podlahe je gumolin, v domácnosti sa nachádza pec na tuhé palivo, koberce, postele a skrinka na šatstvo. Zariadenie domácnosti nie je vhodné pre zdravý vývin detí a nie je schopné zabezpečiť ani základné potreby v oblasti hygieny, vzdelávania a rozvoja. Rodina býva v drevenej chatrči rozdelenej do troch častí, pričom ďalší členovia rodiny žijú v zlých podmienkach s obmedzeným prístupom k základným službám. Tieto podmienky ešte viac zhoršujú sociálne prostredie, v ktorom deti vyrastajú. Rodinné vzťahy sú komplikované a nie sú vhodné pre vývoj detí. Zdravotné a hygienické podmienky sú nízke a priamo ovplyvňujú ich zdravie. Deti, ktoré navštevujú rôzne ročníky školy majú vážne problémy so školskou dochádzkou. Dochádzka je nepravidelná a rodičia sa nezaujímajú o pravidelný prístup detí do školy. Domácnosť neposkytuje dostatočný priestor pre deti, aby si mohli pripraviť školské potreby, a hygienické podmienky v rodine sú na veľmi nízkej úrovni. Deti nemajú primerané podmienky na osobnú hygienu, prípravu do školy ani na bezpečné a zdravé prostredie pre rozvoj svojich schopností. Rodičia (a ďalší členovia domácnosti) vykazujú problémové správanie, najmä v oblasti alkoholizmu, agresivity a neschopnosti spolupracovať s úradmi a odborníkmi. Rodičia sa nezaujímajú o zlepšenie situácie v domácnosti, nerešpektujú autority a lekárov, čo zhoršuje starostlivosť o deti. Rodičia síce spolupracujú s v rámci odporúčania s CDR Spišská Belá, no ich ochota k zmene je veľmi obmedzená, najmä zo strany matky. Vzhľadom na nezdravé rodinné prostredie a dlhodobé zanedbávanie detí môžu deti vykazovať problémy v oblasti sociálnych zručností, sebaúcty, úzkosti a stresu. Nie sú v dostatočnom kontakte so svojimi rovesníkmi, čo môže viesť k sociálnej izolácii a ťažkostiam v medziľudských vzťahoch. Z dlhodobého hľadiska tento stav môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy a rozvíjať normálne správanie v spoločnosti. Deti sú vystavené vážnym zdravotným problémom a riziku neprimeraného vývinu v dôsledku zanedbávania základnej starostlivosti. Nepravidelná dochádzka detí do školy a škôlky spôsobuje vážne následky pre ich vzdelanie. Nezáujem rodičov o zlepšenie situácie a neochota spolupracovať s úradmi a odborníkmi predstavujú závažné riziko pre deti. Vzhľadom na nezdravé a nevyhovujúce rodinné prostredie deti vykazujú príznaky úzkosti, stresu a sociálnej izolácie, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na ich vývin. 3. K návrhu navrhovateľ pripojil rodné listy maloletých, odpoveď Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 6.2.2026 o žiadosti o súčinnosť pri umiestnení maloletých detí a určenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. 3. Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 27P/24/2026 - 12 z 12.2.2026 bol maloletým na zastupovanie v tomto konaní ustanovený procesný opatrovník obec Ľubica a zároveň bolo rodičom maloletých nariadené odovzdať maloleté deti do starostlivosti určených CDR (mal. D. a B. boli odovzdaní do starostlivosti CDR Medzilaborce, maloletí C. a A. boli odovzdaní do starostlivosti CDR Spišská Nová Ves) na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najdlhšie na 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. 4. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/63/2026 z 1.4.2026 bola maloletá D. a B. odovzdaní do starostlivosti CDR Spišská Nová Ves, čím došlo k zaisteniu spoločného umiestnenia súrodencov v jednom zariadení. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.5.2026, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ. Rodičia maloletých, CDR Spišská Nová Ves a procesný opatrovník sa pojednávania ani napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnili a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Nakoľko boli podmienky pre vedenie pojednávania a rozhodnutie vo veci splnené, súd konal v ich neprítomnosti. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, správou o maloletých deťoch, vykonanými lustráciami v Sociálnej poisťovni, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 17.2.2026, správou obce Ľubica ako procesného opatrovníka z 24.2.2026. 7. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, na základe šetrení je preukázané, že v rodine dochádzalo k nedostatkom, najmä v oblasti hygienických podmienok, bývania, školských podmienok, starostlivosti o maloleté deti. Od umiestnenia maloletých detí na základe neodkladného opatrenia sa s rodinou intenzívne pracuje, rodičia sa zaviazali, že budú spolupracovať aj so zdravotnou asistentkou, budú sa snažiť splniť podmienky potrebné pre zlepšenie podmienok pre deti a ich návrat do rodinného prostredia. Rodičia kontaktujú maloleté deti, stretli sa s nimi od umiestnenia 2 x, sú informovaní, že v prípade zlepšenia budú deti po nariadení výchovného opatrenia navrátení späť. 8. Z vykonaných lustrácií v Sociálnej poisťovni je preukázané, že ani jeden z rodičov nie je zamestnaný a nepoberá žiadne z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 17.2.2026 vyplýva, že ani jeden z rodičov nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych štátnych sociálnych dávok. Matka je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi v celkovej výške 340 eur, prídavky na deti v celkovej výške 300 eur boli v dôsledku vyňatia detí z prirodzeného rodinného prostredia odňaté. 10. Obec Ľubica na výzvu súdu vo svojom písomnom podaní z 24.2.2026 po šetrení v prirodzenom rodinnom prostredí maloletých uviedla, že rodina býva plechovej unimobunke v miestnej osade. Unimobunka má rozmer 3x5m a zariadenie domácnosti je jednoduché. V susedstve býva blízka rodina. Rodina má potraviny uložené pri starej mame, kde má rodina k dispozícii aj chladničku, TV, pec na tuhé palivo, umývadlo a skrinky na potraviny. V domácnosti nie je zavedená voda a elektrická energia je pripojená nelegálne. Rodina nemá k dispozícii sociálne zariadenie. Dochádzka u mal. detí bola veľmi nepravidelná. Komunikácia rodičov so školou je veľmi obtiažna. Domáce prostredie maloletým deťom neposkytuje dostatok psycho-sociálnych podnetov a najmä pre menšie deti nie je rodinné prostredie vhodné. Hygiena domácnosti a členov rodiny je na slabšej úrovni. V rámci možností a schopností rodičov deti chodili oblečené primerane ročnému obdobiu. Deti nemajú vytvorený priestor pre vlastné súkromie ani na prípravu do školy. V rodine bolo zaznamenané požívanie alkoholických nápojov, najmä počas výplaty sociálnych dávok, kedy sa správajú agresívne a je s nimi ťažká spolupráca, nakoľko nerešpektujú úradné osoby, pomáhajúce profesie ani lekárov. Rodičom bol uložený trest povinnej práce, z dôvodu zanedbávania školskej dochádzky detí. V prípade zdravotnej starostlivosti rodičia spolupracovali s pracovníkmi CDR Spišská Belá na základe odporúčania ÚPSVaR Kežmarok z dôvodu zabezpečenia riadnej starostlivosti maloletých detí. Do spolupráce s CDR sa viac angažoval otec detí. Zdravotná starostlivosť sa počas spolupráce zlepšila, avšak do dnešného dňa mal. A. chýba očné vyšetrenie. Čo sa týka spolupráce rodičov s pracovníkmi TSP/TP, CDR Spišská Belá, učiteľmi ŠZŠ a detskou lekárkou, bola obtiažna v tom, že rodičia na pokyny zainteresovaných subjektov síce reagovali ústretovo, avšak pokyny neplnili tak, ako by mali, resp. neplnili ich vôbec. Rodičia dlhodobo nie sú ochotní spolupracovať, podávať vysvetlenia a hľadať riešenie vzniknutej situácie. Podľa názoru Obce Ľubica, nebolo zistené priame ohrozenie života a zdravia maloletých detí, avšak rodičia nemajú vhodné podmienky pre starostlivosť o svoje maloleté deti a ani nevidno snahu rodičov o zlepšenie starostlivosti o deti a získanie finančných prostriedkov prácou na zlepšenie podmienok bývania rodiny. 11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 12. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 13. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov. 15. Podľa § 37 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. 16. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. 17. Z návrhu a obsahu spisového materiálu je zrejmé, že maloletí pochádzajú z tzv. rizikového prostredia. Rodičia si doposiaľ nevytvorili zázemie takej úrovne, ktorá zabezpečí stabilné, bezpečné a podnetné prostredie s primeranou starostlivosťou. Rodičia žijú v chatrči s nízkym hygienickým štandardom. Maloleté deti boli dlhodobo vystavené nepriaznivým podmienkam, rodina nevytvára podnetné prostredie na zabezpečovanie riadneho vzdelávania maloletých, dochádzka maloletých do školského zariadenia je nepravidelná, rodičia nedbajú o zlepšenie. S rodičmi bola vyvíjaná aktivita, ponúkaná pomoc, rodina bola zapojená do programu spolupráce s profesionálnymi zamestnancami a aj napriek ústretovému prístupu nedošlo k žiadnemu zlepšeniu podmienok. Prístup rodičov k snahe o zlepšenie svojich podmienok umožňujúcich návrat maloletých nie je nateraz dostatočný. Benevolentný prístup rodičov podporuje aj fakt, že v priebehu súdneho konania boli pasívni, písomne ani inak sa k návrhu nevyjadrili a pojednávania sa aj napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnili. Rodičia na základe správy navrhovateľa aspoň čiastočne udržiavajú s maloletými kontakt, avšak tento kontakt nie je intenzívny. Je nutné konštatovať, že napriek pravidelným intervenciám, poskytovanému poradenstvu a podpore zo strany navrhovateľa i spolupracujúceho CDR je spolupráca s rodinou nateraz veľmi slabá a neefektívna. Rodičia dlhodobo nevykazujú žiadnu iniciatívu ani snahu o nápravu zanedbaných podmienok v domácnosti, nerešpektujú odporúčania odborných pracovníkov a neplnia dohodnuté opatrenia. Tento stav pretrváva napriek opakovanej dlhodobej spolupráci a jednoznačne poukazuje na nedostatok zodpovedného prístupu k starostlivosti o maloletých, čo ohrozuje ich telesný, psychický a sociálny vývin. Otec sa údajne snaží zarobiť finančné prostriedky na zabezpečenie základných potrieb rodiny brigádami, väčšiu snahu vykazoval aj v rámci spolupráce s rodinou. Za negatívum je potrebné považovať i požívanie alkoholických nápojov v období poberania sociálnych dávok, čo je jednak nezodpovedné, navyše to aj negatívne zasahuje do už veľmi skromného rodinného rozpočtu, ktorý by rodina mohla a mala využívať najmä na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletých a snahy o zlepšenie svojich podmienok. 18. Je nutné skonštatovať, že maloleté deti sa t. č. nemôžu vrátiť do domáceho prostredia, nakoľko rodičia nevyvinuli dostatočnú snahu pre zlepšenie svojich podmienok. Okamžitým návratom maloletých do starostlivosti rodičov by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravého vývoja a riadneho vývinu. 19. Súd má za to, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel a nariadil nad maloletými výchovné opatrenie, a to pobyt v zariadení na zabezpečenie odbornej pomoci maloletému dieťaťu a zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých, a to najdlhšie na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa bude realizovať v CDR Spišská Nová Ves. Nakoľko rodina maloletých nedokáže t. č. zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletých a vytvárať im zdravé prostredie pre zabezpečenie ich vývinu, má sa za to, že najvhodnejším opatrením v záujme maloletých je nariadenie výchovného opatrenia podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. 20. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 22. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 23. V konaní bolo preukázané že majetkové pomery rodičov maloletých sú na mimoriadne nízkej úrovni. Rodičia nie sú zamestnaní, matka bola poberateľkou prídavkov na deti a t. č. je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo výške 340 eur mesačne. Otec si údajne občas brigádne privyrobí, výšku príjmu sa avšak zistiť nepodarilo. Brigádny zárobok by súd nemohol považovať za stabilný zdroj príjmu. 24. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Zákon o rodine avšak ustanovuje všeobecné východiskové pravidlo, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. Súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je zákonom deklarovaných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Každý rodič je povinný platiť výživné v takto určenej minimálnej výške, a to aj v prípade, že rodič je bez akéhokoľvek príjmu či zamestnania. 25. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti oboch rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť nariadením výchovného opatrenia pobytového charakteru nezanikla, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zohľadňujúc aktuálne schopnosti a možnosti rodičov, sú matka i otec povinní prispievať na výživu každého z maloletých v tzv. minimálnej zákonnej výške, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal oboch rodičov maloletých povinnosťou prispievať na ich výživu v minimálnej výške, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, nakoľko výživné musí platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho príjmy a majetkové pomery. 26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 28. Podľa § 58 ods. 1 CMP, nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.