Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 22C/18/2026 z 4. 4. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 4. apríla 2026, sp. zn. 22C/18/2026, ECLI:SK:OSPP:2026:8726201000.1 Okresný súd Poprad | 22C/18/2026 | ECLI:SK:OSPP:2026:8726201000.1 | 2026-04-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 2 písm. c) CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37e5fa8e-dfcc-42d5-b0e9-93df4c30178d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8726201000.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 22C/18/2026 8726201000 04. 04. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8726201000.1 Uznesenie Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v konaní žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., doručovacia adresa: D. E. XX/XX, XXX XX C. (F. G. A.), proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/XX, XXX XX C., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenie takto rozhodol: I. Návrh z a m i e t a . II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.03.2026 sa žalobkyňa domáha určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 31.10.2023 medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených pre katastrálne územie C. je neplatná, a súčasne určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie C.. 2. Žalobu dôvodí tak, že dňa 31.10.2023 ako predávajúca uzavrela so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k F. J. XX K. L. B. M. C. evidovanému na LV č. XXXX a garáže súp. č. 3319 evidovanej na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dojednaná na 99.478,14 eur. Reálna trhová hodnota prevádzaných nehnuteľnosti však v čase podpisu kúpnej zmluvy bola 150.000 eur. V krátkom časovom odstupe po uzavretí kúpnej zmluvy strany vyhotovili zmluvu o spätnom prevode vlastníckych práv. V čl. I ods. 1 tejto zmluvy výslovne uvádzajú, že medzi stranami existovala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Z obsahu predloženej zmluvnej dokumentácie vyplýva, že skutočným účelom prevodu vlastníckeho práva nebolo definitívne scudzenie nehnuteľnosti, ale zabezpečenie pohľadávky žalovaného. Preto je toho názoru, že kúpna zmluva zo dňa 31.10.2023 je absolútne neplatná. V žalobe poukazuje na ust. § 39a Občianskeho zákonníka s tvrdením, že v čase podpisu kúpnej zmluvy sa nachádzala v ťažkej finančnej tiesni (dlh voči RefinCapital Slovensko s.r.o.), ktorú žalovaný zneužil a vynútil si plnenie (byt a garáž), ktorého hodnota (150.000 eur) bola v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu (99.478 eur). Ďalej na ust. § 41a a § 39 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že z textu oboch zmlúv vyplýva, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom, ktorý zastieral skutočný úmysel strán, ktorým bolo zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou (prepadné zálohovanie). Takéto konanie je v rozpore so zákonom a obchádza zákonné pravidlá o exekúcii. Ak právny úkon zastiera iný právny úkon, posudzuje sa podľa jeho skutočného obsahu. Z obsahu zmlúv vyplýva, že prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam bol iba formálny, mal slúžiť na zabezpečenie pôžičky. Ďalej na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že konanie žalovaného, ktorý za necelé dve tretiny trhovej ceny získal do vlastníctva nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa býva, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danej veci ide o nápadne nevýhodné podmienky, keďže žalobkyňa kúpnu zmluvu uzavrela v situácii finančnej tiesne, pričom zabezpečenie výrazne prevyšuje hodnotu poskytnutej pôžičky. Tiež o obchádzanie zákazu prepadnej zálohy, keďže podľa ustálenej judikatúry je neprípustné, aby si veriteľ ponechal zabezpečenie bez riadneho speňaženia a vyúčtovania prebytku. Predmetná zmluvná konštrukcia umožňuje žalovanému ponechať si nehnuteľnosť aj v prípade, ak jej hodnota výrazne prevyšuje výšku pohľadávky. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný tým, že bez požadovaného určenia nemôže dosiahnuť obnovenie svojho vlastníctva a hrozí jej strata bývania. Ako dôkazy v žalobe označila kúpnu zmluvu zo dňa 31.10.2023 a zmluvu o spätnom prevode vlastníctva. 3. Súčasne so žalobou žalobkyňa podala na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým s poukazom na § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku žiadala, aby súd uložil žalovanému zákaz scudziť, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným bremenom nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených pre katastrálne územie C., ďalej povinnosť strpieť užívania bytu č. XX, vchod XX, nachádzajúceho sa na ulici B. M. C., a zakázať žalovanému podnikať akékoľvek kroky smerujúce k vyprataniu tohto bytu, a to do právoplatnosti skončenia konania o podanej žalobe v merite veci. V návrhu uviedla, že žalovaný sa jej vyhráža vyprataním z bytu a deklaruje úmysel predať byt tretej osobe. Hrubý nepomer dojednanej kúpnej ceny a trhovej ceny nehnuteľnosti a existencia doložky o spätnom odkúpení nehnuteľnosti osvedčujú, že kúpna zmluva je s vysokou pravdepodobnosťou neplatná pre úžeru a simuláciu. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, 7. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 10. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. V prejednávanej veci žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala spolu so žalobou vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu vychádzal ako z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj zo samotnej žaloby v merite veci, z listinných dôkazov predložených žalobkyňou spolu s týmto návrhom a žalobou, ako aj zo skutočností zistených zo súdneho registra, verejných registrov a zoznamov. 12. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX vedeného pre okres C., obec C., katastrálne územie C. (ďalej už len „LV č. XXXX“) na LV č. XXXX je evidovaný bytový dom s. č. 1437 stojaci na parcele č. 1921 a parcela registra „C“ č. 1921, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 523 m2. Ako výlučný vlastník bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 1. poschodí tohto bytového domu, vchod č. 10, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6686/142416 v pomere k celku, je zapísaný žalovaný (ďalej už len „byt č. XX“). Ako titul nadobudnutia vlastníctva žalovaným je uvedená kúpna zmluva zo dňa 31.10.2023 v znení dodatku zo dňa 28.12.2023 – V 2393/2023 – 70/2023. V časti „Poznámky“ je zápis o žalobe podanej na tunajší súd v merite prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 22C 18/2026. 13. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX vedeného pre okres C., obec C., katastrálne územie C. (ďalej už len „LV č. XXXX“) na LV č. XXXX je evidovaná garáž súp. č. 3319 stojaca na parcele č. 1821 a pozemok parcela registra „C“ č. 1821, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 (ďalej už len „garáž s pozemkom“). Ako výlučný vlastník garáže s pozemkom je zapísaný žalovaný. Ako titul nadobudnutia vlastníctva je uvedená tiež kúpna zmluva zo dňa 31.10.2023 v znení dodatku zo dňa 28.12.2023 – V 2393/2023 – 70/2023. V časti „Poznámky“ je tiež poukaz na konanie o žalobe v merite prejednávanej veci vedené pod sp. zn. 22C 18/2026. 14. Výpismi z LV č. XXXX a LV č. XXXX spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2023, ktorú žalobkyňa predložila súdu v listinnej podobe, súd považoval za dostatočne osvedčené, že dňa 31.10.2023 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. XX a ku garáži s pozemkom. Tu súd len poznamenáva, že aj keď v čl. II. kúpnej zmluvy je uvádzaný byt č. XX, a žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 28.12.2023, ktorý je uvedený na LV č. XXXX a LV č. XXXX, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vychádzal zo zápisu vlastníctva v prospech žalovaného na LV č. XXXX k bytu č. 11 a na LV č. XXXX ku garáži s pozemkom. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení tak považoval za dostatočne osvedčené, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2023 boli byt č. XX a garáž s pozemkom. Podľa čl. V. kúpnej zmluvy kúpnu cenu za všetky nehnuteľnosti strany dohodli na 99.478,14 eur. Táto kúpna cena mala byť zaplatená tak, že časť vo výške 43.689,14 eur mal tvoriť „zápočet pôžičky, ktorú kupujúci poskytol predávajúcej dňa 11.07.2022“, časť vo výške 54.789 eur mala byť uhradená na účet finančnej skupiny RefinCapital Slovensko s.r.o., Zámocká 3 Bratislava - Staré mesto do 06.11.2023, a časť vo výške 1.000 eur mala byť uhradená pri podpise zmluvy. Podľa čl. IX. kúpnej zmluvy strany dohodli, že žalovaný ako predávajúci uzavrie so žalobkyňou ako kupujúcou najneskôr do 06.11.2024 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú tie isté nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy, a to za tú istú kúpnu cenu 99.478,14 eur (ďalej už len „kúpna zmluva“). 15. Podľa ďalšej listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Zmluva o spätnom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam“ datovanej dňom 24.10.2023 (tzn. 7 dní pred uzavretím kúpnej zmluvy) žalovaný označený ako prevodca a žalobkyňa označená ako nadobúdateľ v čl. I. tejto listiny zhodne prehlásili, že dňa 11.07.2022 uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. 14 nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu s. č. 1237, vchod XX, K. L. D. E. J. XX, stojaceho na parcele č. 970, a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku o veľkosti 34/1254 v pomere k celku, zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre okres C., obec C., katastrálne územie C. (ďalej už len „byt č. XX“ a „LV č. XXXX“), a ku garáži s pozemkom (LV č. XXXX). Podľa čl. II. tejto listiny účelom uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo zabezpečenie splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa mala voči žalovanému povinnosť vrátiť mu bezúročne sumu 43.689,14 eur, najneskôr do 11.07.2023. V čl. II. tejto listiny strany zhodne prehlásili, že žalobkyňa dňa 23.10.2023 splnila svoj záväzok voči žalovanému v plnej výške, čo potvrdzujú svojimi podpismi na listine. Podľa čl. IIIa., IIIb. a IV. listiny preto strany uzavreli zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, tzn. k bytu č. 14 a ku garáži s pozemkom, zo žalovaného ako prevodcu na žalobkyňu ako nadobúdateľa. 16. Žalobou v merite prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2023 (ďalej už len „kúpna zmluva“), ktorou previedla vlastníctvo k bytu č. 11 a garáži s pozemkom na žalovaného z dôvodu úžery, simulácie zabezpečenia splnenia jej záväzku z pôžičky prevodom práva, obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi, a učenia, že je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Poukazuje na ust. § 3, § 39, § 39a a § 41a Občianskeho zákonníka. Ako výlučný vlastník bytu č. 11 a garáže s pozemkom v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení je na základe kúpnej zmluvy zapísaný žalovaný. Bolo na žalobkyni, ktorá sa žalobou domáhala určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, a ktorá sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanému nakladať s bytom č. 11 a garážou s pozemkom a strpieť, aby užívala byt č. 11, aby pre účely rozhodnutia o návrhu aspoň osvedčila (spravdepodobnila), najvýznamnejšie skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať za osvedčené, že jej k bytu č. 11 a garáži a pozemku prislúcha právo (vlastnícke, prípadne iné, napr. nájomné právo a pod.), ktorému je potrebné poskytnúť dočasnú právnu ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. To sa však žalobkyni nepodarilo. 17. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 41a ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. 20. Pokiaľ žalobkyňa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (k bytu č. 11 a garáži s pozemkom) v žalobe dôvodí neplatnosťou kúpnej zmluvy z dôvodu úžery podľa cit. § 39a Občianskeho zákonníka, bolo na nej, aby v žalobe uviedla tvrdenia, a aby pre účely neodkladného opatrenia aspoň osvedčila také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať aspoň za osvedčené naplnenie základných objektívnych a subjektívnych podmienok úžery. Žalobkyňa však v žalobe bez ďalšieho uviedla iba tvrdenie, že obvyklá trhová hodnota predmetných nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola 150.000 eur, a že kúpna cena 99.478,14 eur dojednaná v kúpnej zmluve bola v hrubom nepomere s touto obvyklou cenou nehnuteľnosti v tom čase. Žalobkyňa však toto tvrdenie ničím ani neosvedčila. Žalobkyňa neosvedčila žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať za osvedčené jednak naplnenie objektívnej stránky úžery spočívajúcej v hrubom nepomere vzájomných plnení dojednaných v kúpnej zmluve. Tvrdenie o hrubom nepomere vzájomných plnení ani pre účely konania o žalobe v merite prejednávanej veci ničím nepodložila. Ani naplnenie tvrdených subjektívnych podmienok úžery, tzn., že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa nachádzala v ťažkej finančnej situácii, a že žalovaný túto jej situáciu zneužil. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2023 a listiny označenej ako „Zmluva o spätnom prevode vlastníckych práv“ datovanej dňom 24.10.2023 bez ďalšieho možno vyvodiť iba to, že žalobkyňa mala voči žalovanému záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2022 vo výške 43.689,14 eur, ktorý mala splniť do 11.07.2023. Podľa zhodného vyhlásenia oboch sporových strán v listine označenej ako „Zmluva o spätnom prevode vlastníckych práv“ žalobkyňa však tento záväzok zo zmluvy o pôžičke mala dňa 23.10.2023 (teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 31.10.2023) splniť v plnej výške, čo bolo dôvodom uzavretia zmluvy o spätnom prevode vlastníckych práv. V rozpore s touto skutočnosťou je síce potom následné dojednanie strán v kúpnej zmluve, že pôžičku vo výške 43.689,14 eur zo zmluvy zo dňa 11.07.2022 strany započítavajú na časť kúpnej ceny. Za danej procesnej situácie súd však nemohol pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považovať za dostatočne osvedčené, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy žalobkyňa mala voči žalovanému záväzok z titulu pôžičky zo dňa 11.07.2023 vo výške 43.689,14 eur, alebo prípadne záväzok z inej pôžičky. Podľa kúpnej zmluvy ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 54.789 eur mala byť zaplatená na účet finančnej skupiny RefinCapital Slovensko s. r. o. , z čoho možno vyvodiť existenciu záväzku žalobkyne voči tomuto finančnému subjektu v čase uzavretia kúpnej zmluvy (nie je zrejmé, či išlo o pôžičku alebo záväzok z iného právneho titulu). Samotná existencia záväzku žalobkyne voči tomuto subjektu ešte sama o sebe bez ďalšieho neosvedčuje aj existenciu ťažkej finančnej tiesne na strane žalobkyne v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a skutočnosť, že žalovaný túto tieseň mal zneužiť. Súd tu len opakovane zdôrazňuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a nevykonáva dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Bolo preto na žalobkyni, aby všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie o návrhu osvedčila už spolu s návrhom, resp. žalobou, čo sa žalobkyni nepodarilo. 21. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (k bytu č. XX a garáži s pozemkom) v žalobe ďalej dôvodí neplatnosťou kúpnej zmluvy z dôvodu simulácie právneho úkonu, obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi, a to s poukazom na cit. § 39 a § 41a Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy nebol definitívny prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného, ale iba dočasný prevod vlastníctva za účelom zabezpečenia splnenia jej záväzku voči žalovanému z pôžičky (tzv. zabezpečovací prevod vlastníckeho práva). Tvrdí, že následne v krátkom časovom odstupe po uzavretí kúpnej zmluvy strany vyhotovili zmluvu o spätnom prevode vlastníctva. Tiež, že je neprípustné, aby si veriteľ ponechal predmet zabezpečenia bez riadneho speňaženia a vyúčtovania prebytku. Žalobkyňa však ani tieto tvrdené skutočnosti pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie neosvedčila. 22. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). 23. Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. 24. Podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. 25. Podľa § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností. 26. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. 27. Podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. 28. Podľa § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo. 29. Žalobkyňa v žalobe, a ani v návrhu neuviedla, aký jej záväzok voči žalovanému, ktorého splnenie malo byť zabezpečené dočasným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam simulovanou kúpnou zmluvou. Ako už súd vyššie uviedol, z obsahu predložených listín vyplýva iba existencia záväzku žalobkyne voči žalovanému titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2022 vo výške 43.689,14 eur, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť bezúročne do 11.07.2023, a ktorú podľa zhodného vyhlásenia strán dňa 23.10.2023, tzn. pre uzavretím kúpnej zmluvy, aj vrátila. Podľa obsahu listiny označenej ako „Zmluva o spätnom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam“, ktorú podľa jej datovania strany uzavreli dňa 24.10.2023, tzn. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 31.10.2023 (nie ako tvrdila žalobkyňa v krátkom časovom odstupe po uzavretí kúpnej zmluvy), splnenie záväzku žalobkyne voči žalovanému z tejto pôžičky strany zabezpečili zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretou už dňa 11.07.2022. Zábezpekou pritom nebol byt č. 11, ale byt č. 14 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu s. č. XXXX, vchod XX, K. L. D. E. M. C., evidovaný na LV č. XXXX, ako aj garáž spolu s pozemkom (LV č. XXXX). Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX vedeného pre okres C., obec C., katastrálne územie C., na LV č. XXXX je evidovaný byt č. XX nachádzajúcu sa na prízemí bytového domu s. č. XXXX stojaceho na parcele č. 970 (ďalej už len „byt č. XX“), ktorý je aktuálne zapísaný na tretiu osobu rozdielnu od strán sporu, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2024 – V 2617/2024. Žalobkyňa teda v žalobe neuviedla tvrdenie, splnenie akého jej záväzku z pôžičky voči žalovanému malo byť dočasne zabezpečené prevodom vlastníckeho práva simulovanou kúpnou zmluvou, a pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila existenciu žiadneho svojho tvrdeného záväzku voči žalovanému z pôžičky v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorého zabezpečenie splnenia mala kúpna zmluva simulovať. Žalobkyňa síce osvedčila vznik svojho záväzku voči žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2022 vo výške 43.689,14 eur, neosvedčila však jeho existenciu ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy dňa 31.10.2023, nakoľko podľa zhodného vyhlásenia strán tento záväzok v plnej výške ku dňu 23.10.2023 už mala splniť, čo malo byť dôvodom dojednania strán o spätnom bezplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam dňa 24.10.2023, tzn. ešte pre uzavretím kúpnej zmluvy. Za danej situácie nie je zrejmé a ani logické, z akého dôvodu by strany boli za účelom zabezpečenia splnenia tohto v konaní jediného osvedčeného záväzku žalobkyne voči žalovanému z pôžičky dňa 31.10.2023 uzatvárali aj ďalšiu zmluvu o zabezpečení tohto istého záväzku prevodom vlastníckeho práva. Navyše, prevodom vlastníckeho práva k ďalšiemu bytu, okrem bytu č. XX aj k bytu č. XX. Za situácie, že podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.07.2023 zábezpekou bol byt č. XX, nie byt č. XX, splnením záväzku žalovanej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.02.2022 podľa cit. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemohlo zo zákona (ex lege) na žalobkyňu prejsť vlastnícke právo k bytu č. XX, ktorý žalobkyňa učinila predmetom žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, späť na žalobkyňu, ale iba k bytu č.XX. 30. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že žalobkyňa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila také významné skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať záver o existencii jej vlastníckeho práva k bytu č. XX z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy podľa cit. § 39, § 39a alebo § 41a Občianskeho zákonníka za osvedčený (pravdepodobný). 31. Keďže žalobkyňa sa žalobou v merite veci domáha nie len určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ale aj určenia vlastníctva k bytu č. XX, súd dodáva, že v čl. IX. kúpnej zmluvy (ktorú žalobkyňa však nepovažuje za platnú) strany dohodli, že žalovaný ako predávajúci uzavrie so žalobkyňou ako kupujúcou najneskôr do 06.11.2024 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú tie isté nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy, a to za kúpnu cenu 99.478,14 eur. Toto dojednanie podľa jeho obsahu síce nemožno považovať za zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva z dôvodu splnenia zabezpečovaného záväzku. Pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však toto dojednanie možno považovať za dojednanie strán o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa cit. § 50a Občianskeho zákonníka, prípadne iné dojednanie v kúpnej zmluve podľa § 610 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorého mal byť byt č. XX (tiež garáž s pozemkom). Žalobkyňa však netvrdila, a ani ničím neosvedčila, že by k uzavretiu takejto budúcej kúpnej zmluvy bolo v dohodnutej lehote (do 06.11.2024) došlo, príp., že by sa uzavretia budúcej kúpnej zmluvy bola domáhala v zákonnej jednoročnej lehote na súde. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Obdobne podľa § 610 Občianskeho zákonníka. Lehotu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy strany dojednali do 06.11.2024. Uplynutím jedného roka od 06.11.2024, tzn. dňom 06.11.2025, tak zaniklo právo žalobkyne domáhať sa uzavretia tejto budúcej kúpnej zmluvy so žalovaným. Lehota jedného roka je totiž prekluzívnou a hmotnoprávnou lehotou, uplynutím ktorej právo na podanie návrhu na uzavretie budúcej zmluvy zaniká. Obdobne aj podľa § 610 Občianskeho zákonníka. Preto ani toto dojednanie strán o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorého by súd mohol považovať za osvedčený záver, že žalobkyni by mohlo prislúchať vlastnícke právo k bytu č. XX, súd nepovažoval za osvedčený. 32. Nakoľko žalobkyňa neosvedčila, že by jej k bytu č. XX svedčilo vlastnícke právo, ktoré by bolo dôvodné chrániť navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh v časti týkajúcej sa uloženie zákazu žalovanému nakladať s bytom č. XX považoval za nedôvodný. Navyše, žalobkyňa neosvedčila ani samotnú potrebu nariadenia takéhoto neodkladného opatrenie, keďže ničím neosvedčila tvrdenie, že žalovaný má v úmysle byt č. XX predať. Tu súd dáva do pozornosti, že určitou ochranou pred nakladaním s bytom č. XX je aj poznámka o vedení konania o žalobe v merite prejednávanej veci, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov samotný zápis poznámky síce nemá právne účinky a poznámka neobmedzuje oprávnenie žalovaného ako zapísaného vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, ale informuje prípadného záujemcu o vedení sporového konania o práve k nehnuteľnosti. 33. Žalobkyňa tiež neosvedčila, že by jej k bytu č. XX prislúchalo iné právo, než právo vlastnícke. Preto súd návrh ani v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému strpieť užívanie bytu č. XX žalobkyňou a nepodnikať žiadne kroky k jeho vyprataniu nepovažoval za dôvodný. Lustráciou v elektronickom registri súdu súd zistil, že dňa 13.03.2026 žalovaný podal na tunajší súd žalobu o vypratanie bytu č. XX žalobkyňou do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tvrdením, že byt č. XX prenajal žalobkyni iba na dobu určitú, a to do 31.12.2025. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 25C 18/2026, pričom nie je doposiaľ právoplatne skončené. Podľa nájomných zmlúv predložených žalobkyňou v prejednávanej veci, ako aj vo veci sp. zn. 25C 18/2026, nájomnou zmluvou zo dňa 31.12.2024 žalovaný prenechal žalobkyni byt č. XX do nájmu na dobu od 01.01.2025 do 31.05.2025, a nájomnou zmluvou zo dňa 30.05.2025 na dobu od 01.06.2025 do 31.12.2025. Preto pokiaľ žalobkyňa nateraz v oboch konaniach ani netvrdila, že by nájom bytu č. XX mal trvať aj po 31.12.2025, prípadne, že by jej svedčilo právo užívať byt č. XX z iného právneho dôvodu, súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila také právo k bytu č. XX, ktoré by bolo potrebné a dôvodné chrániť uložením povinnosti žalovanému aktuálne strpieť užívanie bytu č. XX žalobkyňou alebo zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k jeho vyprataniu. Navyše, žalobkyňa sa proti vyprataniu bytu č. XX môže účinne brániť v súdnom konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 25C 18/2026 všetkými procesnými prostriedkami, ktoré si uplatnila aj v konaní v prejenávanej veci. 34. Záverom súd udáva, že žalobkyňa ani vo vzťahu ku garáži s pozemkom neosvedčila také skutočnosti, ktoré by spravdepodobňovali záver o jej vlastníckom (prípadne inom) práve k tejto garáži a pozemku. Žalobkyňa síce osvedčila, že garáž s pozemkom (na rozdiel od bytu č. XX) boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.07.2022. Preto v prípade, že žalobkyňa svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2022 dňa 23.10.2023 splnila, mohlo dôjsť zo zákona (ex lege) k spätnému prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na žalobkyňu. Nakoľko však žalobkyňa neosvedčila žiadne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou následne previedla vlastníctvo ku garáži a pozemku na žalovaného tak, ako to súd vyššie rozviedol, a uplynula už aj prekluzívna lehota jedného roka na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy o ich prevode spätne na žalobkyňu, súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. 35. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu). Žalovaný bol v tomto konaní úspešný. Preto mu prislúcha voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému však nebol doručený ani návrh, súd žalovanému žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.