Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/23/2026 z 14. 4. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 14. apríla 2026, sp. zn. 19C/23/2026, ECLI:SK:OSPP:2026:8726201464.1 Okresný súd Poprad | 19C/23/2026 | ECLI:SK:OSPP:2026:8726201464.1 | 2026-04-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 písm. e) CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 325 ods. 2 písm. e) CSP, § 325 ods. 2 písm. f) CSP, § 325 ods. 2 písm. h) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 326 ods. 2 CSP, § 334 CSP, § 335 ods. 1 CSP, § 336 ods. 1 CSP, § 336 ods. 2 CSP, § 336 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/373113d0-cc33-400b-854a-417ddbaf84a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8726201464.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 19C/23/2026 8726201464 14. 04. 2026 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2026:8726201464.1 Uznesenie 7 19C/23/2026 Okresný súd Poprad, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. E. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom: Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, proti odporcovi: F. G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. E. XXXX/X, XXX XX D. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP takto rozhodol: 8 19C/23/2026 I. Súd ukladá odporcovi povinnosť dňom doručenia tohto uznesenia dočasne zdržať sa užívania rodinného domu s.č. XXXX postaveného na pozemku KN C p.č. 1840/72 a užívania pozemku KN C p.č. 1840/72 a pozemku KN C p.č. 1840/71, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., obec D., a to až do vyriešenia vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. II. Súd zakazuje odporcovi dočasne vstup do rodinného domu s.č. XXXX postaveného na pozemku KN C p.č. 1840/72 a na pozemok KN C p.č. 1840/72 a pozemok KN C p.č. 1840/71, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., obec D., I. D., a to až do vyriešenia vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. III. Súd zakazuje odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou úkonov v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. IV. Navrhovateľka m á voči odporcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 14.4.2026 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa užívania rodinného domu sč. XXXX postaveného na pozemku KN C p.č. 1840/72 a užívania pozemku KN C p.č. 1840/72 a pozemku KN C p.č. 1840/71, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., obec D., a ktorým mu zakáže vstup do predmetných nehnuteľností. Zároveň žiadala, aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou úkonov v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú manželmi od 21.10.2006. Spoločné bydlisko majú od roku 2009 v byte na ulici C. E. XXXX/X H. D., ktorí vlastnia, ale v súčasnosti bývajú vo svojom rodinnom dome patriacom do BSM na ulici D. X H. D.. Dňa 12.12.2025 podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu fyzických útokov odporcu na ňu, ako aj z dôvodu rozporov ohľadom financií. Konanie sa vedie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10P/191/2025. Agresívne sklony odporcu sa začali prejavovať už v roku 2020, rovnako ako jeho finančné a sociálne vydieranie navrhovateľky. V novembri roku 2020 jej zakázal používať osobné motorové vozidlo, keď sa pokazilo jej auto. Ani predtým jej nedovolil používať spoločné motorové vozidlo zn. VOLVO V70. Dňa 11.12.2020, keď musela ísť s dcérou k zubárke a nemala peniaze, ani auto, zobrala mu z peňaženky 50,- € a doklady a kľúče od Volva. Ako akt pomsty jej po príchode domov odporca vypol poistky a elektrinu s tým, že keď ho odprosí, zapne ich. Vyhrážal sa, že jej elektrinu vypne aj počas vyučovania, nakoľko ako učiteľka vyučuje z bytu dištančne. Večer ju fyzicky v spálni napadol pred maloletými deťmi, nadával jej, že je piča, kurva, sotil ju na posteľ a prikľakol jej ruky. Dcéra sa rozplakala, najstarší syn ju zobral do inej izby a stredný syn ostal pri navrhovateľke a oddeľoval od nej odporcu. Vo februári 2025 odporca tiež fyzicky navrhovateľku napadol, neustále sa vracal k návrhu na rozvod z roku 2020, obviňoval ju, hrubo jej aj pred deťmi nadával, vyhrážal sa jej. Nálady sa mu menili, raz prosil, raz bol agresívny. V apríli 2025 sa dohodli, že ich manželstvo nemá zmysel, že rozvod nebudú hneď riešiť nakoľko syn B. mal mať prijímacie skúšky na strednú školu, ona v tom čase začala navštevovať psychologičku za účelom riešenia manželskej krízy. V máji 2025 sa dohodli, že sa presťahujú do nového domu a následne vyriešia rozvod. Situácia sa upokojila, ale konflikty pokračovali. V auguste a októbri 2025 povedali deťom o rozvode, manžel si v októbri pobalil veci a povedal deťom, že sa sťahuje späť do bytu. Nasledujúci deň sa vrátil. Od decembra 2025, kedy navrhovateľka podala návrh na rozvod, je situácia v domácnosti dlhodobo konfliktná. Po informatívnom výsluchu Cochem na súde dňa 9.2.2026 sa situácia zmenila, tam sa dohodli, že odporca sa presťahuje do bytu na Tatranskom námestí v Porade a vyskúšajú oddelené fungovanie aj s deťmi. Odporca napriek tomu, že aj deťom oznámil 11.2.2026, že sa presťahuje už nasledujúci víkend, dohodu nedodržal a neodsťahoval sa. Naďalej teda žijú spolu v dome. V priebehu posledných týždňov v marci a apríli 2026 došlo k výraznému zhoršeniu situácie doma, postupnej eskalácii konfliktov a fyzických incidentov. Odporca úplne odmieta s navrhovateľkou komunikovať a hľadať spoločné riešenie či kompromis. Keď ho navrhovateľka osloví, on mlčí alebo je vulgárny, začne jej hrubo nadávať, prípadne hovorí o jej psychickej poruche. Opakovanie navrhovateľku ponižuje, pri akomkoľvek pokuse o komunikáciu jej nadáva „kurva“, „piča“, hrubo sa vyjadruje aj o jej rodičoch a hovorí, že ona zavinila rozvod a má sa odsťahovať, a že deti majú ostať s ním, lebo si ich ona nezaslúži. V minulosti sa vyhrážal, že si fyzicky ublíži a spácha samovraždu, ak sa s ním navrhovateľka rozíde. V poslednej dobe prišlo zo strany odporcu aj k fyzickému násiliu voči navrhovateľke, a to potom, ako mu v marci 2026 povedala, že mu nebude posielať polovicu peňazí za splátku hypotéky, keďže on sám nedodržal dohodu z Cochemu. Dňa 29.3.2026, keď odporca ležal na gauči, kde si navrhovateľka sadla a vyzvala ho, aby sa pokúsili porozprávať, odporca ju fyzicky napadol tak, že ju silno kopal do oblasti hrudníka. Navrhovateľka spadla na zem a silno sa udrela v oblasti chrbta. Už niekoľko dní predtým došlo k incidentu, keď odporca počas hádky navrhovateľku na medziposchodí fyzicky strčil. V marci 2026 odporca po hádke navrhovateľke zobral aj mobilný telefón a kľúče od rodinného domu po tom, ako na ňu vyvíjal nátlak, aby ona platila polovicu hypotéky a energií. Rovnako sa jej vyhrážal, že jej vezme jej auto. Svedkom incidentu bol syn B., ktorý odporcu donútil, aby jej telefón aj kľúče vrátil, bránil ju a snažil sa situáciu upokojiť. Odporca jej zároveň odmietal poskytnúť kľúč od poštovej schránky v byte na Tatranskom námestí, kam jej chodí pošta a zadržal oznámenia o doručení zásielok pre ňu (súd, daňový úrad a iné úradné listy). Byt na Tatranskom námestí napriek jej nesúhlasu využíva takmer denne ako svoje pracovisko pri práci z domu. Na Veľkonočný pondelok 6.4.2026 odporca pri obede odmietol navrhovateľke umožniť vziať si jedlo a následne ju fyzicky chytil a vyhodil (odstrčil od stola v jedálni tak, že navrhovateľka spadla na zem). Toto správanie sa opakovalo, svedkom bol opäť syn B., ktorý ju pred otcom bránil. Keď dňa 9.4.2026 ráno došlo znova zo strany odporcu k opätovnému ponižovaniu a nadávkam po tom, ako sa s ním chcela navrhovateľka v pokoji porozprávať, rozhodla sa navrhovateľka, že keďže je situácia v domácnosti neúnosná a cíti sa byť ohrozená a pod dlhodobým psychickým tlakom, že pôjde na políciu. Poukázala na podrobnosti o incidentoch, ktoré sú uvedené v oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré navrhovateľka v ten deň 9.4.2026 podala. Po návrate navrhovateľky domov prišli k nim domov dvaja policajti, ktorí odporcu vyzvali, aby išiel s nimi na OO PZ vypovedať k veci. Odporca hneď zvolal všetky tri deti, na ktoré kričal, že ich matka na neho zavolala políciu, reagoval v ich prítomnosti nadávkami na ňu („Ty sviňa, toto sa ti vráti“). Táto situácia tiež spôsobila veľké rozrušenie detí, ktoré sa báli, plakali a nadávali. Najstarší syn následne odišiel z domu. Správanie odporcu, ktoré nevedie len k hádkam alebo konfliktom, ale dotýka sa navrhovateľkinej dôstojnosti, pokladá navrhovateľka za hrubo manipulatívne a za premyslené a vypočítavé psychické týranie smerujúce nielen k jej ponižovaniu, ale aj izolovaniu od detí a rodiny a takému hrubému psychickému nátlaku, že je vážne ohrozené psychické zdravie jej aj detí. Odporca dlhodobo opakovane manipuluje a ovplyvňuje proti navrhovateľke ich deti, ktorým povedal, že ona ho podvádzala (vymyslel si napríklad pomer, ktorý podľa neho mala dávnejšie s bývalým študentom a povedal o ňom deťom). Ďalej im odporca hovorí, ako ona chce ovplyvniť súd a zbaviť ho majetku aj bývania, vysmieva sa z jej povolania učiteľky, znevažujúco sa vyjadruje pred deťmi o nej ako o zlej matke, hovorí deťom, že ona je duševne chorá a že svojím správaním spôsobila rozvrat rodiny. Konanie odporcu a nezhody majú negatívny vplyv na deti aj v tom zmysle, že už opakujú jeho vzorce násilného správania (najstarší syn) na navrhovateľke, deti sú zmätené a rozrušené, majú strach. Ďalšie spolunažívanie strán sporu a prostredie, v ktorom žijú spolu, pokladá navrhovateľka za úplne nevhodné pre ich maloleté deti, ktoré dlhodobo po dobu niekoľkých mesiacov denne zažívajú veľké napätie v rodine, čo má výrazný negatívny vplyv na ich psychický stav aj fungovanie v škole. Sú častejšie chorí, majú problém pri zvládaní školských povinností a zhoršil sa im prospech. Situácia sa úplne vyostrila vo štvrtok dňa 9.4.2026 po príchode polície. Keďže v domácnosti dochádza k postupnej eskalácii konfliktov a fyzických incidentov a toto prostredie a ďalšie spolunažívanie nie je vhodné pre maloleté deti, žiada navrhovateľka, aby odporca dočasne opustil rodinný dom vo H. H. D. a využíval spoločný byt na Tatranskom námestí v Poprade, v ktorom denne pracuje a využíva ho ako kanceláriu na svoju prácu z domu. Deti môžu tráviť čas o oboma rodičmi (oddelene). 2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelné navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 11. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 12. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 13. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 14. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi, teda listami vlastníctva č. XXXX, Obec D., k.ú. H. a č. 5110, Obec D., k.ú. D. preukázala vlastnícke vzťahy k domu so súp. č. XXXX na parc. č. 1840/2 v k.ú. H. a k bytu v Bytovom polyfunkčnom dome na C. E. H. D., ktoré patria do BSM účastníkov konania. Z potvrdenia OR PZ v Poprade. OPP, OO PZ Poprad, č.k.ORPZ-PPOPP3-/2026 zo dňa 9.4.2026 je zrejmé, že navrhovateľka urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu hrubého správania – fyzického napadnutia zo strany manžela, odporcu v tomto konaní. Na tunajšom súde tiež prebieha konanie o rozvod manželstva, kde návrh podala navrhovateľka, a napriek dohody na informatívnom výsluchu (z opisu situácie v rodine je nepochybné, že táto veľmi negatívne vplýva aj na spoločné deti manželov) sa odporca zo spoločnej domácnosti z domu, do spoločného bytu manželov neodsťahoval, situácia sa neustále vyhrocuje, dochádza zo strany odporcu k fyzickým útokom na navrhovateľku, a tiež k psychickému týraniu, ako to z jej podania vyplýva. Najmä od incidentu dňa 6.4.2026, kedy odporca fyzicky napadol navrhovateľku pred deťmi, má táto neustály strach z opakovaného útoku, spolužitie je pre ňu a tiež maloleté deti neúnosné. 16. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, ale vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom v návrhu. Návrh preto musí nevyhnutne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb, čo v danom prípade už vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu vylúčené. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný, a taktiež aby uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľky na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení § 325 ods. 1 CSP a súčasne, či v návrhu je osvedčená potreba dočasnej úpravy. Súd ďalej skúmal, či navrhovateľka tvrdila a osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, či existuje nebezpečenstvo odôvodňujúce neodkladný zásah. 17. Neodkladná ochrana poskytovaná neodkladným opatrením má za cieľ predísť určitému nebezpečenstvu, t.j. ohrozeniu práva, v danom prípade práva na ochranu osobnosti, života a dôstojnosti, zdravia. Zabezpečovací dôvod (dôvod zabezpečenia) je tak dostatočný (kvalifikovaný) dôvod, ktorý oprávňuje nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak, ako nariadením neodkladného opatrenia, pričom súd v danej veci uzavrel, že navrhovateľka osvedčila splnenie zákonom stanovených podmienok a náležitostí návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenie. Súdu boli predložené relevantné dôkazy pre preukázanie jej tvrdení tak, ako je to vyššie uvedené, pričom zároveň súd poukazuje aj na konanie o rozvod manželstva účastníkov tohto konania. 18. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže odporcovi vstupovať do, v návrhu a výroku tohto uznesenia špecifikovaných nehnuteľností a približovať sa k navrhovateľke, nakoľko nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších verbálnych, či aj fyzických útokov, tiež je v záujme spoločných detí účastníkov konania. 19. Takéto neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. 20. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod.. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. 21. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP zákonodarcom. Pri tomto druhu neodkladného opatrenie nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život. 22. Integritou v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ a podobne. 23. Navrhovateľka podľa názoru súdu, ako je to už vyššie uvedené, osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP totiž postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia jeho okamžitým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie povinného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade súd považoval za osvedčené vyššie popísanými listinami, aj tvrdeniami navrhovateľky. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd jej v zmysle citovanej právnej úpravy priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom vyhotovenia.