Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/33/2024 z 14. 6. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Rožňava z 14. júna 2024, sp. zn. 3T/33/2024, ECLI:SK:OSRV:2024:7824010100.2
Okresný súd Rožňava | 3T/33/2024 | ECLI:SK:OSRV:2024:7824010100.2 | 2024-06-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Citované ustanovenia: § 201 ods. 1 TZ, predpis č. 111/2022 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e524c035-7921-4597-a147-a78e34625fee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2024:7824010100.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Rožňava
3T/33/2024
7824010100
14. 06. 2024
JUDr. Arpád Koreň
ECLI:SK:OSRV:2024:7824010100.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14. júna 2024 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C. D., t.č. bytom v osade v C. D. v dome
bez súpisného čísla, okres Rožňava,
je

v i n n ý,

že v presne nezistenom čase, v období od mesiaca december 2022 do konca mesiaca január 2023,
v lesnom poraste v okolí rómskej osady v obci C. D., okres Rožňava, po predchádzajúcej známosti
s maloletou E., narodenou v januári roku 2009, a na základe vzájomnej dohody s ňou opakovane,
najmenej štyrikrát vykonal pohlavný styk, hoci vedel, že maloletá v tom čase ešte nedovŕšila pätnásty
rok svojho veku a v dôsledku čoho otehotnela,
teda
vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
čím spáchal
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona
č. 111/2022 Z. z. a súd ho
odsudzuje:
Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 (per analogiam) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 52 (päťdesiatdva) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia
a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí
samotného obžalovaného a poškodenej ako aj ďalších dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.
Vykonané dokazovanie svedčí o tom, že obžalovaný vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť
rokov, hoci vedel o veku poškodenej, v dôsledku čoho otehotnela. Týmto svojim konaním naplnil
všetky zákonom stanové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim úmyselným konaním narušil záujmy
na ochrane nerušeného telesného, duševného a sexuálneho vývoja maloletých detí.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, žije v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, na verejnosti sa správa slušne, je nezamestnaný. O tehotnú partnerku sa riadne stará, i keď
nebývajú v spoločnej domácnosti. Priestupkov sa nedopúšťa. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj správa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, z ktorej vyplýva, že obžalovaný má slušné správanie
a o svoju partnerku, v tomto prípade poškodenú, sa zaujíma a pravidelne navštevuje jej domácnosť.
Obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu
Rožňava zo dňa 27.06.2019, kedy mu pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov so zaradením pre výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený
dňa 19.05.2022 so stanovením skúšobnej doby v trvaní tridsať mesiacov, kedy mu tiež bol určený
ochranný dohľad na dobu jedného roka. Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu
Rožňava zo dňa 11.07.2023 vyplýva, že odsúdený sa ochranného dohľadu zúčastňoval podľa dohody
s PRaMÚ a počas jeho výkonu viedol riadny život.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods.
2, 5 Trestného zákona. Podľa citovaného odseku 5 § 38 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade
sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. V danom prípade teda bolo potrebné základnú trestnú sadzbu,
ktorú zákon upravuje v § 201 ods. 1 Trestného zákona v trvaní od troch rokov do desiatich rokov
upraviť na sadzbu od sedemdesiatosem mesiacov do desať rokov. Súd pritom vychádzal zo skutočností,
že obžalovaný A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.01.2018 uznaný vinným
z rovnakého zločinu podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu
v trvaní štyroch rokov, ktorý výrok o treste bol neskôr zrušený rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 15T/18/2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým mu aj za tento zločin bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov s podmienečným dokladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov,
ktorého výkon bol nariadený dňa 10.04.2019 do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 19.05.2022, so stanovením skúšobnej doby v trvaní
tridsať mesiacov.
Pri rozhodovaní o konkrétnom treste súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní svojim vyhlásením uznal vinu za spáchaný zločin a svoj čin oľutoval. Ďalej bolo prihliadnuté

na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, na osobu obžalovaného a v tomto smere najmä na
obsah písomných správ, z ktorých vyplýva, že sa snaží viesť riadny život, stará sa a zaujíma o dieťa
a poškodenú, pričom sa zdržiava v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pri poslednom odsúdení
a prepustení na slobodu riadne dodržiaval podmienky ochranného dohľadu.
V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NSSR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 vyplýva, že ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácií vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody zníženú o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Vzhľadom na všetky pomenované skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienky na použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Trestného zákona, a preto
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní päťdesiatdva mesiacov nepodmienečne, teda pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej zvýšenej trestnej sadzby, pre ktorý výkon ho zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Poškodená v zastúpení zákonnou zástupkyňou si neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody
a preto súd o povinnosti nahradiť škodu nerozhodoval.
Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.