{"guid": "9fad9045-a9d7-4ec1-8eb2-5cb2d9601e83:4c4c6e64-3cd9-435d-ae62-ea89c3771d6a", "ecli": "ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2", "spisova_znacka": "8Er/396/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/396/2011 z 26. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Rožňava z 26. januára 2026, sp. zn. 8Er/396/2011, ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2", "identifikacne_cislo": "7811204305", "sud": {"guid": "sud_152", "nazov": "Okresný súd Rožňava", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-roznava"}, "sudca": "JUDr. Filip Kunca", "sudca_id": 4329, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-kunca-4329", "datum_vydania": "2026-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c4c6e64-3cd9-435d-ae62-ea89c3771d6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Rožňava\n8Er/396/2011\n7811204305\n26. 01. 2026\nJUDr. Filip Kunca\nECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská\n2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2,\n821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX\nXX D., zastúpenej: JUDr. Attila Elek, advokát, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, IČO: 42 331 374,\no vymoženie sumy 873,51 eura s príslušenstvom a trovami exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr.\nLadislava Jakubca, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, takto\nrozhodol:\nI. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.\nII. Exekúciu z a s t a v u j e.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.05.2011 domáhal u súdneho\nexekútora vykonania exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe\nexekučného titulu – Rozhodcovského rozsudku zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn.\nSR 0149/11 zo dňa 01.03.2011.\n2. Podľa § 243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,\nexekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca\n2017.\n3. Dňa 27.05.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\ns prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5808033165* zo dňa 03.06.2011.\n4. Súd sa najprv zaoberal skutočnosťou, či sa na danú exekúciu nevzťahuje niektorý z dôvodov na\nvydanie upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.\no ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len zákon ZoUNEK). Za týmto účelom tunajší súd\nadresoval súdnemu exekútorovi výzvu zo dňa 23.11.2022. Dňa 14.12.2022 doručil súdny exekútor súdu\nsvoje podanie, v ktorom uviedol, že v danej exekúcii nie je možné vydať upovedomenie o zastavení\nstarej exekúcie, nakoľko dochádza k pravidelným zrážkam z majetku povinnej. Súd na základe lustrácie\nv sociálnej poisťovni zistil, že povinná je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého je možné\nvykonávať zrážky. Z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že v danej exekúcii je prítomná absolútna\nvýnimka podľa ust. 2 ods. 2 písm. f) zákona ZoUNEK a nie je možné vydať upovedomenie o zastavení\nstarej exekúcie podľa ust. § 8 ods. 1 zákona ZoUNEK.\n5. Dňa 28.10.2022 doručila povinná súdu svoj návrh na odklad a zastavenie exekúcie. V podanom\nnávrhu povinná od súdu požadovala, aby uznesením zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)\nExekučného poriadku z dôvodu, že exekúcia je na jej majetok vedená v rozpore so zákonom, nakoľko\n\nexekučnom titulom v danom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý povinná považuje za\nnezákonný.\n6. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere\npodpísanej oprávneným a povinným a to s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu. Súd je oprávnený a zároveň povinný\nriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej\nzmluvy, prípadne rozhodcovskej doložky nielen pred samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek\npočas exekučného konania. V súvislosti s uvedeným súd skúmal, či v danom prípade prichádza do\núvahy použitie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a následne tiež, či rozhodcovské konanie\nprebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy,\nalebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí\nmať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva\nobsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak\nje dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie\nobsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodol.\n7. Z oprávneným predložených listín súd zistil, že povinná a právny predchodca oprávneného\n(Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavreli zmluvu o vydaní flexibilnej platobnej karte zo dňa 28.09.2005.\nDňa 17.10.2007 došlo k uzavretiu dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom povinná sa zaviazala\nuhradil svoj záväzok pozostávajúci z istiny vo výške 19 839,30 Sk, ostatného príslušenstva podľa zmluvy\nvo výške 4 766,19 Sk, nákladov na inkasné konania vo výške 3 400,00 Sk. Zmluvné strany sa dohodli,\nže všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o je platnosti, výklad alebo zrušenie budú\nriešené:\na) Pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom\nrozhodcovskom súde, zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s, so sídlom Karloveské\nrameno, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, DIČ: XXXXXXXXXX, zapísanú v obchodnom registri\nOkresného sudu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd, rozhodcovské konania bude vedené podľa\npravidle rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov\nrozhodcovského súdu.\nb) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa\npríslušného právneho, predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany\nsa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,\nktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie na všeobecnom súdu,\npovažuje sa táto skutočnosť na rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto\nvety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd\nvo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského\nsúdu založená právomoc rozhodcovského súdu.\n8. Zmluva o vydaní flexibilnej platobnej karty zo dňa 28.09.2005, ktorá založila záväzkový právny vzťah\nmedzi právnym predchodcom oprávneným a povinnou, považoval súd jednoznačne za spotrebiteľskú\nzmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní predmetnej\nzmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho\nzákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom\n9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.\n11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1\nalebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého\npredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru\n2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n\n12. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon o spotrebiteľských\núveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných\nprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo\nv inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť\nspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a\nuhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.\n13. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 a nasl.\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o\nprávach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne\npoužiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka t.j. § 52 a nasl.\n14. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) sú\nspotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej\nčasti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na\ndruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného\nnávrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nkoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo\ninej podnikateľskej činnosti\n15. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou\nnemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred\nvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V\npochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").\n17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej\nzmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť\noboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na\niného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo\nzabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za\nkonanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú\nalebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,\ne) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ\nneuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy\nbez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby\nbez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej\nvýpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil\nzáväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu\ndohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo\ndodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť\nod zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.\n18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n19. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v\nznení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský\nrozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké\núčinky ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania\nv exekučnom konaní\n\n20. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na\nexekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon\nrozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov\nuvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.\na) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,\nktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2\nzákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon\nrozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní\nnedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n21. Podľa Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o\nnávrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účastní spotrebiteľa,\nmusí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez\nnávrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim\nalebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť\ntaké posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o\nneprimeranú doložku prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa\nvnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.\n22. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,\nak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých\nna základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n23. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (čl. 3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá\nvopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne\nformulovanou štandardnou zmluvou.\n24. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá\npodmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil\nsvoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.\n25. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená\nv článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť\nv uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,\nnajmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne\narbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa\naplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.\n26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení\nexekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje,\nnie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský\nrozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní účinnom do 31.12.2014, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014).\nÚčinky právoplatného rozsudku v Občianskoprávnym kódexoch nie sú upravené, teória však rozoznáva\ndvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia\nvyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne\nopravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia\nvyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový\nprávny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý\nje záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná,\nteda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej\nprávoplatnosti existujú výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov.\nPrejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\n\núčinnom do 31.12.2014, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného\nsúdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje súdu\nodmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje\nniektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Tunajší súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, oprávnený hľadieť na rozhodcovský\nrozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný, môže teda skúmať, či sú\ntu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,\nči sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní účinnom do 31.12.2014, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\nToto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok\nnebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto\nsamostatne posúdiť, napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, ale je\noprávnený posúdiť aj obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej\nmožnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Aby bolo možné\npreskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo potrebné preskúmať aj listiny, na\nzáklade ktorých vznikol medzi oprávneným a povinným záväzkovo právny vzťah, z dôvodu porušenia\nktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.\n27. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva zo dňa 28.09.2005 medzi oprávneným (jeho predchodcom\n–Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Predchodca\noprávneného má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri\nposkytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupuje\nv zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu jeho obchodnej, alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver\nbol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej\nochrany nemôže vzdať, ani inak zhoršiť svoje postavenie.\n28. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané\núdaje o povinnej a výške úveru. Povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok\nposkytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.\nPovinná teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.\n29. Na základe predloženej rozhodcovskej doložky je súdu zrejme, že oprávnený mohol na základe\nrozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť\ntak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinná týmto stratila právo brániť sa voči nárokom oprávneného\nna všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy\nvýber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie\npred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie\nrozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému\nrozhodcovskému súdu bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka\nuzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však\nmusí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o\nmožnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.\nVznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje\nrozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne\nvyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné\nmeniť ich obsah, čo predstavuje daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách).\n30. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa\nznaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s ust. § 53\nods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.\n31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n\n32. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované\nv danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda\nvyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto\nnormy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými\ntradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej\npri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní\ndobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť\nzmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany\nspotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov\nresp. konania proti nim.\n33. Dohoda o úhrade dlžnej sumy v splátkach, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka a z\nktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu\npovinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený\n(dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre\nprípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému\nkonaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský\nrozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje\nustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje\nako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe\nrozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na začatie rozhodcovského\nkonania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom\nvopred pripravená a povinná ju nemala možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohla\nzmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom\nmožno predpokladať, že si dlžníčka bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie\nrozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné\ndojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec\nriadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská\ndoložka je v neprospech povinnej ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania,\nnakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinnej\n(spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.\n34. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú\nspotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,\nktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola\nspotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného\nzákonníka), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne\nnormy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda\nnie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú\nvšeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká\na má teda, na rozdiel od spotrebiteľa, vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby\npodmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal\nby sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a\nktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv alebo si inak zhoršuje svoje postavenie,\nčo spotrebiteľské právo vylučuje.\n35. Súd preskúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc\nrozhodnúť daný spor. Súd je toho názoru, že danú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za\nplatne uzavretú, pretože takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi\nzvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú\ndoložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť\nvšetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Okrem toho dohoda o úhrade\npohľadávky v splátkach, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka je po formálnej stráne značne\nadhéznou zmluvou, ktorú oprávnený (jeho právny predchodca) vopred pripravil v predtlačenej podobe,\npričom údaje o povinnej sú do danej zmluvy len vpisované. Z obsahu danej zmluvy nie je vôbec zrejmé,\n\nže by jej predchádzali vzájomné zmluvné rokovania medzi povinnou na jednej strane a oprávneným na\ndruhej strane. Skôr je zrejmé, že danú zmluvu vopred pripravil oprávnený na predtlačenom formulári,\ndo ktorého došlo len vpísaniu identifikačných údajov o povinnej, pričom daná zmluva bola následne len\ndaná povinnej na podpis.\n36. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,\nteda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,\nak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť\nsa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už pred formuloval v\nrozhodcovskej doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Ak v určitej veci nedošlo\nk uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a\nnemôže byť ani exekučným titulom. Okrem toho tunajší súd upriamuje svoju pozornosť aj na uznesenie\nKrajského súdu Košíc sp. zn. 13CoE/265/2021 zo dňa 26.09.2022, ktorý v odôvodnení uviedol, že\nustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a\nsúkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa\npodrobiť sa arbitráži. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,\nže spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným\nsúdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo\npovinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už pred\nformuloval v rozhodcovskej doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.\n37. Ak v určitej veci nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže\nbyť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri\npreskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral\nnajmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z\nhľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a\nmateriálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto\nexekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal\norgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je\nspôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je\nneprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.\n38. Neprijateľná rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou dohody o úhrade pohľadávky v splátkach\nzo dňa 17.10.2007 sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje\ndobrým mravom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, a teda ani nemohla založiť dôvod\nna vznik exekučného titulu, ktorým sa stal rozhodcovský rozsudok. Na základe toho súd dospel k\nzáveru, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00149/11 zo dňa 01.03.2011 je nespôsobilý exekučný titul\nspôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade.\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a\nexekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017.\n40. Nakoľko súd týmto uznesením rozhodol o zastavení exekúcie, ktorým bolo docielené ukončenie\nexekúcie na majetok povinnej, nepovažoval súd za potrebné, aby rozhodoval o odklade exekúcie.\n41. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, o tom kto a v akej výške (v prípade ich uplatnenia) bude povinný tieto\ntrovy znášať, rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd\nRožňava (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).\nV zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p. – v podaní sa\nuvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s\nuvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\n\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 C.s.p.).\nPodľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "9d1f55f2-7c4c-404d-8b04-c67f3fb0317a:3d94ab7d-364b-4e3d-ae33-b9d81a8f1895", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoE/265/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/265/2021 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9d1f55f2-7c4c-404d-8b04-c67f3fb0317a:3d94ab7d-364b-4e3d-ae33-b9d81a8f1895"}], "citovane_v": []}