{"guid": "c6c22062-11ba-4752-a851-da9a9fe6e715:bf6c94f5-8b55-41cf-8872-720793c6faad", "ecli": "ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3", "spisova_znacka": "6Csp/61/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Csp/61/2025 z 12. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Rožňava z 12. februára 2026, sp. zn. 6Csp/61/2025, ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3", "identifikacne_cislo": "7825201983", "sud": {"guid": "sud_152", "nazov": "Okresný súd Rožňava", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-roznava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 2836, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-2836", "datum_vydania": "2026-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "nazov": "§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf6c94f5-8b55-41cf-8872-720793c6faad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Rožňava\n6Csp/61/2025\n7825201983\n12. 02. 2026\nMgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková\nECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobcu:\nEOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov,\nzastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť\nRužinov, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., o\nzaplatenie 188,50 eura s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .\nII. Súd p r i z n á v a\nvýške 100 %.\n\nžalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým\nby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 188,50 eura spolu s spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 488,50 eura od 31.10.2020 do 04.01.2021, vo výške 8 %\nročne zo sumy 473,50 eura od 05.01.2021 do 22.01.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 458,50 eura\nod 23.01.2021 do 26.02.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 443,50 eura od 27.02.2021 do 22.03.2021,\nvo výške 8 % ročne zo sumy 428,50 eura od 23.03.2021 do 23.04.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy\n413,50 eura od 24.04.2021 do 20.05.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 398,50 eura od 21.05.2021\ndo 24.06.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 383,50 eura od 25.06.2021 do 21.07.2021, vo výške 8 %\nročne zo sumy 368,50 eura od 22.07.2021 do 20.08.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 353,50 eura\nod 21.08.2021 do 22.09.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 338,50 eura od 23.09.2021 do 20.10.2021,\nvo výške 8 % ročne zo sumy 323,50 eura od 21.10.2021 do 22.11.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy\n308,50 eura od 23.11.2021 do 24.01.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 293,50 eura od 25.01.2022\ndo 22.02.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 278,50 eura od 23.02.2022 do 25.03.2022, vo výške 8 %\nročne zo sumy 263,50 eura od 26.03.2022 do 21.04.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 248,50 eura\nod 22.04.2022 do 23.05.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 233,50 eura od 24.05.2022 do 22.06.2022,\nvo výške 8 % ročne zo sumy 218,50 eura od 23.06.2022 do 22.07.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy\n203,50 eura od 23.07.2022 do 23.08.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 188,50 eura od 24.08.2022 do\nzaplatenia a náhrady trov konania.\n2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu – postupca, spoločnosť 365.bank,\na.s. uzatvoril so žalovaným dňa 03.11.2011 Zmluvu č. 9810738469, ktorej súčasťou sú Všeobecné\nobchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému\npeňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných\nprostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve\na vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím\n\nporušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca oznámil žalovanému, že dňa 01.08.2017 vypovedal\nzmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške\n488,50 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 488,50 eura, z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z úroku\nz omeškania vo výške 0,00 eur, z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení\npohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe\nje generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.\nDňa 29.07.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v\nsplátkach č. 6188657, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy uznal v zmysle ust. §\n110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal\nsa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 576,00 eur , ktorá pozostávala z istiny vo výške 443,50 eur a z\núroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 29,30 eura, nákladov právneho zastúpenia vo\nvýške 103,20 eura a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 443,50 eura od 27.02.2021\ndo zaplatenia istiny, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po postúpení\npohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady v období od 04.01.2021 do 21.07.2021 vo výške: 300,00\neur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 188,50 eura pričom pozostáva z neuhradenej istiny\núveru vo výške 188,50 eura. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia\n§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 31.10.2020, t.j. dňom\nnasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.\n3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/61/2025-76 zo dňa 30.09.2025, ktorým žalovanému\nuložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania, ktorý bol žalovanému\ndoručený do vlastných rúk dňa 06.10.2025 a následne dňa 23.10.2025 bolo žalovaným doručené\npodanie označené ako Odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol,\nže nesúhlasí s platobným rozkazom, nakoľko mal zato, že uznanie dlhu považuje za neplatný právny\núkon, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky žalobcu, obchádza zákon a je v rozpore s dobrými\nmravmi. Žalobca dohodu o uznaní dlhu vopred pripravil a predložil mu ju na podpis. V dohode o uznaní\nzáväzku sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, ale\nžalobca žalovaného na následky premlčania vôbec neupozornil, najmä o tom, že nie je povinný\nzáväzok zaplatiť, hoci žalobca v tom čase o premlčaní vedel. Je nepochybné, že žalobca tým sledoval\nprelomenie premlčacej doby na 10 rokov /§ 110 ods. 1 OZ/. Tým, že žalobca mu neposkytol informácie\no premlčaní, zneužil postavenie žalovaného ako slabšej strany, jeho neznalosť právnych predpisov,\nčím si tak pre seba vytvoril nedôvodnú výhodu spočívajúcu v predĺžení premlčacej doby v neprospech\na na úkor žalovaného, ktorý o tom, že jeho dlh je premlčaný nevedel, ani že záväzok nemusí splniť\na v takomto prípade by dohodu o uznaní záväzku neuzavrel. Ako dôvod premlčania záväzku uvádza,\nže k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo\n3.11.2011 a k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu medzi žalobcom a žalovaným došlo až 29.07.2021.\nTo znamená, že záväzok pred uzavretím dohody o uznaní záväzku bol už premlčaný. Na základe toho\npovažuje uzatvorenie dohody o uznaní záväzku ako neplatný právny úkon /§ 37, 39 OZ/ a nárok za\npremlčaný. Žalovaný poukázal na to, že z textu dohody o uznaní záväzku vyplýva, že právny predchodca\nžalobcu pohľadávku žalovanému zosplatnil. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že k zosplatneniu\npohľadávky došlo zákonným spôsobom. V spise sa nenachádza žiadny relevantný dôkaz o tom, že\nprávny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na zosplatnenie dlhu, nie je preukázané doručenie\nzosplatnenia dlhu a nemožno zistiť kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a ktorá nezaplatená\nsplátka vyvolala zosplatnenie. Zosplatnenie dlhu preto považuje za neplatné a z tohto dôvodu namieta\nnedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a návrh žalobcu\nv celom rozsahu zamietol.\n4. Žalobca podaním zo dňa 28.11.2025 k podanému odporu žalovaného uviedol, že dňa 03.11.2011\nuzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným Zmluvu o osobnom účte č. 18866275, predmetom ktorej bolo\nzriadenie a vedenie osobného účtu a poskytovanie ďalších služieb k účtu. Žalobca poukázal na to,\nže v uvedenom prípade medzi zmluvnými stranami nebol dojednaný splátkový úver. Žalovaný mal\nuzatvorený bežný účet, na ktorom sa dostal do prečerpania. Žalobca dal od pozornosti odborný komentár\nk ust. § 565 OZ. Na základe uvedeného komentára podľa názoru žalobcu vyplýva, že postupca v\nposudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v\ntomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na\nzáklade výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017, ktorá tvorila súčasť príloh žaloby. Žalobca poukázal\nna to, že v uvedenom prípade nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný klasický splátkový úver.\nMedzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver formou povoleného prečerpania na bežnom\núčte. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o\n\npovolenie čerpania veriteľa. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú\nsumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak\nvyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je\nvyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V závere odporu žalovaný vzniesol námietku\npremlčania a označil uzavretie Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach za nekalú\nobchodnú praktiku z dôvodu predĺženia premlčacej doby z 3 rokov na 10 rokov. K tvrdeniu, že uzatvorenie\nDohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 29.07.2021 je v rozpore s dobrými\nmravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalobca uviedol, že predmetná Dohoda spĺňa všetky\nnáležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,\nvyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má\nza následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o\npremlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 2. ods. 2.2.\nDohody, v ktorej je táto skutočnosť jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedená. Bez ohľadu na vyššie\nuvedené vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, žalobca uviedol, že na to, aby\nnastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje,\naby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta\nOZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne\ndôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s §\n110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej\npremlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či\ndlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v §\n558 OZ, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal\npremlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase\nuznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá §\n110 ods. 1 druhá veta OZ t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej\n10 – ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže\nbrániť námietkou premlčania. Žalobca zastáva názor, že tvrdenie, že Dohoda obsahuje neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, ktorá predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov je nesprávne. Predmetná Dohoda\nneobsahuje ustanovenie, na základe ktorého sa žalobca s odporcom dohodli na predĺžení premlčacej\ndoby na 10 rokov. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený\nv Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona\nje prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne\nbezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Ak by sme\npripustili argumentáciu združenia, potom by sa každé uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo\nza neprijateľnú podmienku a samotný inštitút uznania dlhu by stratil význam. Žalobca ďalej zastával\nnázor, že Dohoda o uznaní dlhu má všetky obligatórne náležitosti. Dohoda obsahuje jasnú informáciu\no pôvodnom veriteľovi a čísle zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka a ktorou by mal disponovať\naj dlžník. Žalobca zastáva názor, že žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojím\npodpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalovaný\nnebol k podpisu Dohody žiadnym spôsobom donútený, pričom uzatvorením predmetnej Dohody taktiež\nnedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ale práve naopak, žalobca poskytol\nžalovanému možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa žalovaný dostal do\nomeškania, v splátkach. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že predmetná Dohoda nepredstavuje\ndodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu\nzáväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok\nv splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia\ndoba pre novo dohodnuté splátky začína plynúť od splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca zdôraznil,\nže dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom\na žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle\nspotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj\nzáväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a\nna Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\nVzhľadom k vyššie uvedenému je preto žalobca názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy\nspolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný\nani len v jeho časti.\n5. Žalovaný v podaní zo dňa 16.12.2025 uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára\na uznaní záväzku je formulár, pričom ako dlžník nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej\nobsah. Táto predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne predĺženie\n\npremlčacej doby formou uznania dlhu. Z tohto dôvodu je táto zmluvná podmienka absolútne neplatná.\nTakto uzatvorená zmluvná podmienka je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané\nprincípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalovaný bol uvedený do omylu. Podpísaním tejto dohody došlo\nk zhoršeniu jeho postavenia ako slabšej strany, čo mu spôsobilo značnú ujmu. Podľa upomienky č. 2\nz 16.5.2017 poštová banka ako právny predchodca žalobcu mu zmluvu o osobnom účte vypovedala\ns 2 mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po mesiaci,\nv ktorom bola výpoveď doručená. Výpovedná lehota začala plynúť 1.6.2017 a skončila koncom júla\n2027. Trojročná výpovedná doba začala plynúť od 1.8.2025 a skončila 1.8.2020. Žaloba bola podaná až\n26.8.2025 evidentne po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zmluva o postúpení pohľadávky\nuzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola uzatvorená 30.10.2020 t. j. po\nmárnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, o čom žalobca musel vedieť. Pre právne účinky uznania\ndlhu musí byť okrem iného aj určená presná výška dlhu. V dohode o uznaní dlhu je uvedené, že\ncelkový dlh je 576,00 eur čo nie je pravda, pretože žalobca do tohto dlhu započítal aj náklady právneho\nzastúpenia vo výške 103,20 eura, čo považuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n6. Žalovaný podaním zo dňa 17.12.2025 vykonal opravu v písaní v podaní zo dňa 16.12.2025, kedy\nuviedol nesprávne dátumy, čo sa týka plynutia trojročnej premlčacej doby. Nesprávne uviedol, že\nvýpovedná lehota úverovej zmluvy skončila koncom júla 2027, správne má byť 2017 a zle uviedol, že\ntrojročná výpovedná doba začala plynúť 1.8.2025, správne má byť 2017.\n7. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.02.2026.\n8. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na nariadenom pojednávaní\npodaním zo dňa 05.02.2026 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že súhlasil, aby súd vec prejednal\na prípadne aj rozhodol v ich neprítomnosti.\n9. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil dňa 21.01.2026, z dôvodu\nnedostatku finančných prostriedkov a v prípade potreby navrhol súdu vypočuť ho na Okresnom súde\nBardejov.\n10. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu\na žalovaného.\n11. V zmysle ustanovenia § 290 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen ,,Civilný sporový poriadok\") spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom\nvyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.\n12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to Zmluvou\no osobnom účte č. 9810738469, zo dňa 07.11.2011, Výpisom z účtu žalovaného, Všeobecnými\nobchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s., účinnými od 01.08.2011, Obchodnými podmienkami\npre spotrebiteľský úver Poštovej banky, a.s. účinnými od 15.06.2010, Sadzobníkom poplatkov Poštovej\nbanky, a.s., účinnými od 13.09.2011, Upomienkou 2 – Výpoveď Zmluvy o osobnom účte a výzva na\núhradu dlžnej sumy zo dňa 16.05.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2020 zo dňa 30.09.2020,\nPrílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2020, Oznámením Daňového úradu Bratislava\nzo dňa 05.02.2024, Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2020, Pokusom o zmier\nzo dňa 13.05.2025 a podacím hárkom, Dohodou o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach č.\n6188657 zo dňa 29.07.2021.\n13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a\npreto ju zamietol.\n14. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 07.11.2011 právny predchodca žalobcu a žalovaný\nuzavreli zmluvu o bežnom účte nazvanú ako „zmluva o osobnom účte“ č. 9810738469 na základe\nktorej právny predchodca žalobcu ako banka zriadil žalovanému bežný osobný bankový účet Postkonto\nštandardný č. 000000-018866275/6500 s výškou prvého vkladu 7,00 eur. Napriek tvrdeniam žalobcu\nv žalobe, v zmluve nebola v časti ďalšie služby k osobnému účtu dohodnutá možnosť povoleného\nprečerpania bežného účtu. V bode 2.2.15 VOP je uvedené, že v prípade, že ku dňu splatnosti poplatkov\niných nákladov spojených s vedením účtu, nebude na účte dostatok peňažných prostriedkov na ich\núhradu, banka má právo uspokojiť splatné poplatky vo forme zaťaženia účtu. Majiteľ účtu je povinný\nvyrovnať debetný zostatok bez zbytočného odkladu a uhradiť banke úroky z prečerpania a to od okamihu\nprečerpania až do jeho vyrovnania, výšku debetných úrokov banka uverejňuje.\n15. Z Výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 15.03.2017 do 18.11.2020 na bankovom bežnom účte\nžalovaného bolo zistené, že žalovanému za toto obdobie vzniklo nepovolené prečerpanie vo výške\n\n488,50 eura, pričom štandardná úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie a nepovolený debet\npredstavuje 5,00% ročne.\n16. Právny predchodca žalobcu dňa 16.05.2017 listom – Výpoveď Zmluvy o osobnom účte a výzva na\núhradu dlžnej sumy vyzval žalovaného k úhrade dlžného nepovoleného prečerpania úveru vo výške\n613,28 eura. V tejto výzve žalobca upozornil žalovaného na nepovolené prečerpanie na jeho osobnom\núčte a zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 30 dní od doručenia výzvy, túto výzvu je\nnutné považovať zároveň aj za Výpoveď Zmluvy o osobnom účte č. 000000-018866275/6500, pričom\nvýpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po\nmesiaci v ktorom bola výpoveď doručená klientovi.\n17. Z Dohody o Uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6188657 zo dňa 29.07.2021 vyplynulo,\nže žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy\nč. 9810738469 zo dňa 07.11.2011 s pôvodným veriteľom a zaväzuje sa svoj špecifikovaný dlh veriteľovi\ndobrovoľne zaplatiť. Dlžná suma je určená vo výške 576,00 eur a pozostáva z postúpenej istiny vo výške\n443,50 eura a úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 29,30 eura a nákladov právneho\nzastúpenia vo výške 103,20 eura. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť formou 12. mesačných\nsplátok vo výške 15,00 eur a posledná 12. splátka vo výške 411,00 eur s dátumom splátky k 31. dňu\nv mesiaci s dátumom prvej splátky 28.02.2022. Uznanie dlhu v bode 2.2. obsahuje vyhlásenia dlžníka\no vedomosti premlčania dlhu zo Zmluvy, účinkoch premlčania.\n18. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval to,\nže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzatvorený vzťah poskytovateľa a užívateľa\nbežného bankového účtu.\n19. V zmysle ust. § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase\nuzavretia zmluvy (v texte ďalej len ako \"Obchodný zákonník\") zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka\nzriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.\n20. V zmysle ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.\n21. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy\nna platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán\npri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).\n22. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať\núhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.\n23. Podľa ust. § 715 ods. 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať\ns účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila\nmajiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie\nna iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná\noznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka\n24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n25. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník\npovinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom\nalebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované\nza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky\nvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie\nprípustnej výške.\n26. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom\nvrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia\nako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok\nposkytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné\nprostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.\n27. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo\njednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby\ndlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.\n28. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje\nmožnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne\nv listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe\n\nspotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,\nktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania\na poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.\n29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu\nna právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,\nako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa\nvždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo\ndohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je\nosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom\n32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n34. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do\ndôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie\ntento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní\n35. Žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že jeho právny predchodca so žalovaným dňa 07.11.2011\nuzatvoril zmluvu o bežnom účte Postkonto štandardný. V konaní žalobca nepreukázal, že v rámci\npredmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania. Z predložených listín\nmá súd za to, že žalovanému vzniklo na tomto účte nepovolené debetné prečerpanie spolu vo výške\n488,50 eura, ktoré po zohľadnení platieb realizovaných žalovaným predstavuje sumu 188,50 eura,\nktoré však žalobca vo svojej žalobe bližšie nešpecifikuje. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka sa\nna toto nepovolené prečerpanie vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere, a nakoľko ide zároveň o\nspotrebiteľský vzťah, tak aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a aj vo všeobecnosti ustanovenia\no spotrebiteľských zmluvách.\n36. Súd mal za to, že táto predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovení §\n52 a nasl. Občianskeho zákonníka a všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n37. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou\nobchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na jej základe\nvznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu obchodným\nzákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta,\nktorým je v tejto veci spotrebiteľ bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie\nmeny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom\nbankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej\npeňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských\núveroch kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú.\nPeňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má\nvýlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.\n38. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane\nbanka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v\npozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal\nposkytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu na ktorý si\nžalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ\njej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných\nprostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal,\nmusela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo\naj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo\nneurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať\nz neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ\nmôže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou\n\ndohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu čím majiteľ\núčtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpanie finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich\nv skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby\nuzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.\n39. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka\nprevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné\nprostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený\ns úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len\nv rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová\nzmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až507\nObchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak. V danom konaní však takáto\nskutočnosť preukázaná nebola.\n40. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny\nvzťah v súlade s ust. § 708 Obchodného zákonníka pričom právny predchodca žalobcu zriadil a\nviedol pre žalovaného peňažný účet, pričom žalovanému vzniklo na tomto účte nepovolené debetné\nprečerpanie, čo napokon medzi stranami ani nebolo sporné. Rovnako medzi stranami nebolo sporné,\nže k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017 a to ku dňu\n01.08.2017. Dňa 29.07.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade\npohľadávky v splátkach č. 6188657, v zmysle ktorej mal vyhlásiť, že si je vedomý premlčania dlhu a preto\nsúd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že už v čase podpisu Dohody o uznaní záväzku\na o úhrade pohľadávky v splátkach č. 61886 sa jednalo o premlčaný dlh.\n41. Žalobca, ako spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť zameranú na správu a vymáhanie\npohľadávok, ktoré nadobúda od pôvodných veriteľov (napr. bánk či telekomunikačných operátorov).\nV zmysle judikatúry slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ, ak je pôvodná zmluva spotrebiteľská,\npostúpením pohľadávky na nového veriteľa sa charakter právneho vzťahu nemení. Nový veriteľ\nnastupuje do práv a povinností dodávateľa. Pri uzatváraní dohôd o splátkach alebo uznaní dlhu so\nspotrebiteľom je spoločnosť, teda žalobca povinná dodržiavať zákon o ochrane spotrebiteľa. Akékoľvek\nzmluvné podmienky v týchto dohodách podliehajú kontrole neprijateľných podmienok.\n42. K listine označenej ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ zo dňa\n29.07.2021 súd uvádza, že táto upravuje právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak súd\npovažoval žalobcu za dodávateľa, a záväzkový vzťah medzi účastníkmi za spotrebiteľský, je potrebné\nv danej veci tiež aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného\nv čase uzavretia\ndohody. V danom prípade ide o formulárové uznanie pripravené žalobcom, kde návrh vopred pripravil\nveriteľ pre dlžníka. Iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, pričom takéto\nuznanie dlhu je podpisované spotrebiteľom len na podnet osôb konajúci v mene žalobcu. Žalobca počas\nkonania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi\nboli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä\ns ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli\nvysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa\npriemerného spotrebiteľa). Ak by bol žalobca žalovanému vysvetlil\nnásledky uznania záväzku (10-ročná premlčacia lehota), bolo by nelogické, že by žalovaný s takýmto\npoznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísal. Navyše súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé,\nže žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na\nktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o\nuznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu,\nspočívajúcu v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a s cieľom získať výhody na úkor\nspotrebiteľa.\n43. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice\nRady93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne\nmusí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice. Uznanie dlhu\nvykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať ochranu, iba že by žalobca\npreukázal, úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej vedomosti o následkoch a účinkoch uznania,\n\nteda že sa jednalo o individuálne dojednané uznanie dlhu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých\npodmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.\n44. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný\nprejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Toto potvrdzuje i samotné podanie odporu žalovaným.\n45. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárového uznania si spotrebiteľ\nzhoršil svoje zmluvné postavenie a podpísanie uznania dlhu privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo\nje v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa\nupravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za\nktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať za\nnekalú obchodnú praktiku s ohľadom na ust. § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.\nUznanie takéhoto dlhu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli\nvyužité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu\nsúd dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho\nprávneho úkonu v súlade s § 39 O.z., pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z. výkon práv a\npovinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je\nrozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to,\nči subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje\nniektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako súd vyššie dôvodil, k podpisu\ndohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými\nmravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od\npočiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne\nk uznaniu záväzku. Podľa názoru súdu podľa § 55 ods. 1 O.z. sa zmluvné dojednania spotrebiteľských\nzmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré\nmu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s\njeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského\nsubjektu je možné považovať za absolútne neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne\nzhoršené.\n46. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že\npri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že\nprávny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny\núkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza\nzo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na\npodpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade\ndohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom treba považovať za\nformulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme povolenia splátok dlhu, avšak\njeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z\ntextu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov.\nMožno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok,\nale aby dosiahol splátky svojho dlhu.\n47. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje\ntým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. K ukončeniu\nzmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017 a to ku dňu 01.08.2017. Prvým\ndňom omeškania s jeho plnením bol teda deň 02.08.2017. Vtedy si veriteľ, žalobca resp. jeho právny\npredchodca, mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz. Predmetná zmluva\no bežnom účte je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva žalobcu\nvzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to podľa §\n52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná\npremlčacia doba od 02.08.2017. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola súdu doručená dňa 27.08.2025\na súd vyhodnotil uznanie dlhu žalovaným ako neplatné a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov,\nsúd konštatuje, že právo žalobcu na žalovanú sumu je premlčané. Premlčacia doba uplynula dňa\n02.08.2020. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.\n48. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol, súd považuje za\npotrebné uviesť aj to, že žalobca neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne výšky nesplnenej\npovinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a ani dôkazné bremeno, hoci žalovaný\n\nnerozporoval, že sa na svojom účte dostal do nepovoleného prečerpania. Zo žaloby ani nie je zrejmé,\nči dlh žalovaného mal vzniknúť tým, že sa dostal na bežnom účte do nepovoleného prečerpania, alebo\nsa jednalo o povolené prečerpanie vo forme revolvingového úveru. Žalobca vo svojich vyjadreniach\n(28.11.2025) raz uvádza, že sa jednalo nepovolené prečerpania ( žalovaný mal uzatvorený bežný účet\nna ktorom sa dostal do prečerpania) a v rovnakom vyjadrení ďalej uvádza, že sa jednalo o povolené\nprečerpanie vo forme revolvingového úveru. V konaní žalobca nepreukázal, že v rámci predmetnej\nzmluvy bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania. Ak sa však mal žalovaný dostať\ndo nepovoleného prečerpania, žalobca relevantným a jasným spôsobom neuviedol kedy a za akých\nskutkových okolností sa tak malo stať. Žalovaná suma má v zmysle Dohody o uznaní dlhu a o úhrade\npohľadávky v splátkach pozostávať okrem iného aj z úrokov omeškania, avšak nie je absolútne žiadnym\nspôsobom zrejmé v akej časti a prípadne ako navrhovateľ dospel k výške úrokov (výška úroku, doba\núročenia, istina úročenia). Suma tohto úroku nevyplýva ani zo žiadnych predložených listinných dôkazov\nžalobcov, je uvedená len v Uznaní dlhu. Žalovaná suma - istina má podľa názoru súdu takisto\npozostávať z úhrad za nepovolené čerpanie úveru, úhrad za upomienku, úhrad za vedenie účtu a z\núhrad za výpisy z účtu prípadne iné poplatky, avšak žalobca tieto vo svojej žalobe žiadnym spôsobom\nnešpecifikoval. Pritom bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha\nžalobou svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu v tomto konaní, nemôže byť\nv konaní úspešný.\n49. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,\npodľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení\ns ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania\nrozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n50. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.\nSúd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa\n§ 257 CSP odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania sporovým stranám. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva\nna Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.\nPodľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku\nodvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti\nrozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie\nmožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej\npodobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez\n\nautorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej\npodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na\npodanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej\npodobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami\nmohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa\nnepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie\nurobil.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}