{"guid": "b7a25948-1cd4-4ee6-baaa-1ca0baebd250:1d72022b-e341-41a7-becf-d8076744cb7e", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2", "spisova_znacka": "2Er/196/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/196/2008 z 7. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 7. mája 2024, sp. zn. 2Er/196/2008, ECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2", "identifikacne_cislo": "8508202223", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "Mgr. Danka Majdáková", "sudca_id": 2225, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-danka-majdakova-2225", "datum_vydania": "2024-05-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d72022b-e341-41a7-becf-d8076744cb7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n2Er/196/2008\n8508202223\n07. 05. 2024\nMgr. Danka Majdáková\nECLI:SK:OSSL:2024:8508202223.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09\nBratislava, IČO :36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj proti povinnému :\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX do 3.5.2022 podnikajúca pod obchodným\nmenom Renáta Klejová – Kleja – BAU s miestom podnikania 065 11 Nová Ľubovňa 262 o vymoženie\n622,71 eur s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Exekúciu vedenú pod sp. zn. 2Er/196/2008 (EX 3845/08) vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu\nzastavuje.\nII. Povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.\nIII. Povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v plnom rozsahu, o výške\nktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nIV. Súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie vo či\noprávnenému v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený návrhom zo dňa 21.05.2008 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., požadoval\nvykonanie exekúcie, ktorou by došlo k vymoženiu pohľadávky voči povinnému vo výške 622,71\neur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu,\nktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská\nrozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn.SR 09948/07 zo dňa 22.1.2008.\n2. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením zo dňa 16.06.2008 č.5710 013476* poveril súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného na základe označeného\nexekučného titulu.\n3. Dňa 03.07.2023 doručil právny zástupca povinného návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad\nexekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že z dikcie ustanovení Exekučného poriadku je potrebné vyvodiť\nzáver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí,\nže sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd\nje povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady\nna vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho\nexistencie nemožno exekúciu vykonať. Ak neexistuje relevantné rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok),\nktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie\n\nexekučného konania. (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 372/2011, zo dňa\n13. septembra 2011). Poukázal pritom, okrem iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného\nsúdu SR, aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 zo dňa 27. januára 1997\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí všeobecných súdov SR pod\nč. R 58/1997, v rámci ktorého Najvyšší súd SR uzavrel, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená\nlen na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia\npodľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom\nštádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Povinný sa domnieva, že v tomto prípade je tu daný dôvod\nna zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že je exekúcia neprípustná, keďže rozhodcovské konanie\nneprebehlo na základe uzavretej platnej uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), v dôsledku čoho\nabsentuje právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v tejto veci. Uvedené závery sú v plne\nsúlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra\n2011. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu predstavuje podľa názoru povinného neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, a zároveň nemožno akceptovať, aby boli podstatné dojednania spotrebiteľských\nzmlúv, ako napr. rozhodcovská doložka, obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. V tejto\nsúvislosti poukázal na stanovisko Komisie pre posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok zo\ndňa 24.05.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR a sp. zn. 5 Cdo/232/2012 zo dňa 27.2.2013..\n4. Podľa názoru povinného je zmluva o úvere zo dňa 17.07.2007 uzatvorená medzi oprávneným a\npovinným jednoznačne spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch, ako aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník, keďže v prípade oprávneného ide o dodávateľa a v prípade povinného o spotrebiteľa. Napriek\nuvedenej skutočnosti je povinný vedený ako fyzická osoba nepodnikateľ aj ako živnostník. V prípade\númyslu poskytnúť povinnému úver na výkon podnikania, mal oprávnený skúmať, či dlžník konal pri\nuzatváraní zmluvy v rámci podnikateľskej činnosti. Oprávnený však nepreukázal, že by tieto okolnosti\nskúmal. V prípade pochybnosti má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru\nzmluvy dodávateľ. Zmluva ďalej neobsahuje ani iné obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa\n§ 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je úver podľa názoru povinného\nv spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Povinný zároveň\npovažuje úrok z omeškania v prepočte 91,25 % za rozporný s dobrými mravmi, pričom poukázal na\nuznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoE/13/2015 zo dňa 05.08.2015. Uvedené skutočnosti\nrozhodcovský súd nevzal vôbec do úvahy, preto by malo byť exekučné konania v zmysle § 57 ods. 2\nExekučného poriadku\nv spojení s § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zastavené. Správnosť argumentácie\nuvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu odklad vykonateľnosti zo dňa 03.07.2023\naprobuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve\nuzatvorenej po 31.12.2017 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto\nzmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby\nspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný\nrozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre\nexekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si\nmedzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie\nna návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh\nna štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne\naj za stavu, že zmluva bola uzatvorená pred 1. januárom 2008.“Poukázal za rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove, sp. zn. 2CoE/19/2023 zo dňa 21. júna 2023, ktorý v analogickej právnej veci (v\nprípade oprávneného figurovala obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v prípade povinného\nfyzická osoba, ktorá bola v zmluve o úvere označená dvojako jednak ako fyzická osoba oprávnená\nna podnikanie a zároveň ako fyzická osoba nepodnikateľ) potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará\nĽubovňa, sp. zn. 5Er/431/2008 zo dňa 03. marca 2023, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú\na zastavil ju.\n5. Povinný zároveň žiadal súd o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 exekučného poriadku z dôvodu, že\nv danej veci je predpoklad zastavenia exekúcie.\n6. Povinný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol exekúciu ako neprípustnú zastaviť v celom\nrozsahu, exekúciu odložiť a zaviazať oprávneného nahradiť povinnému trovy konania.\n\n7. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie a odklad exekúcie vyjadril dňa 05.04.2024. Uviedol, že\nnesúhlasí s tvrdeniami ako aj s dôvodmi uvádzaných v podaní povinného. Na základe vykonateľného\nexekučného titulu – Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09948/07, bola povinnému\nuložená povinnosť uhradiť' pohľadávku (ďalej v texte len ako „exekučný titul' v príslušnom gramatickom\ntvare).Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom\nrozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného\nporiadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu povinného, že nespĺňa zákonom ustanovené\npodmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Podľa §\n61 k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej\nv texte len ako \"Exekučný poriadok\" v príslušnom gramatickom tvare) „Povinný môže z dôvodov podľa\nodseku 1 podať' do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie.\nNávrh na zastavenie exekúcie musí byt' odôvodnený a musia v ňom byt' uvedené všetky skutočnosti,\nktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. Návrh na\nzastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je\nzastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.\nNávrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k\nzastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočnosti. Návrh na zastavenie exekúcie musí byt' odôvodnený\na namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik\nvymáhaného nároku. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou\nsú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ\" v príslušnom gramatickom\ntvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so\nVšeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá\nk nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane\ntýchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý\nna všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z\nvyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to\nnie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a\nVPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť\nje nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj\nVPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal\naj vôľu byt' viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj\nVPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej\nbola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo\nVPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť'\nriešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným\nsúdom. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia\nrozhodcovského konania pre oprávneného, pričom zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník\" v príslušnom gramatickom tvare) v čase uzatvorenia\nzmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie\núplne, iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch navyše\nvyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány\nzodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že časová\nverzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere: nezakazovala použitie\nrozhodcovskej doložky. Oprávnený si zároveň dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá\nmedzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej\nzmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo\nsúdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory\ns oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne\nrozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť' právneho úkonu naviac treba hodnotiť v\nčase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po\njeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje\nalebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je\nvôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo\npo uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý\nbude nútený obrátiť' sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby\nmedzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude\n\nuzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude\nrozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné\nprávo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd\nmá rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania\nnemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená\nto teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom\npostavení. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má\npredsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr.\nspotrebiteľských) práv alebo má možnost' sa brániť v rozhodcovskom konaní. Zásadná prípustnosť\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci\nzo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia\nrozhodnutia ESD Č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v\nzmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku\nz úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v\nspotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov\npotvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33\nCdo2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn.19Co\n481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010,\nsp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené,\nže rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý\npodpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v\nžiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo\ndňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca\n2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie\nrozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu ČR, ako aj v systéme www. beck-online.cz. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne\nza to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a\núčinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mat' žiadne pochybnosti o jej\nlegitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani\nod neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Ďalej oprávnený k uzatvorenej\nzmluve uvádza, že oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený\npoukazuje na skutočnosť, že dňa 02.11.2007 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 7500117. Zmluva\nbola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte len ako „Obchodný zákonník\" v príslušnom gramatickom tvare). V zmysle\n§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia\nprávnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným\na Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za\nto, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v\nuvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný vyvolal\na inicioval. Na záver uviedol, že na základe vyššie uvedeného žiada, aby sa na návrh na zastavenie\nexekúcie povinného neprihliadalo.\n8. Osobitným predpisom v zmysle § 243d Exekučného poriadku je zákon č. 335/2014 Z. z. o\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého §\n2ods. 1, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a\nspotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci\nso spotrebiteľskou zmluvou.\n9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\nv znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon\nrozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému\nbol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie\nzastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok\nuvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\n10. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na\nvýkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského, rozsudku alebo exekučné konanie\naj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n11. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok\nrozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).\nSkúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť\nrozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia\n§ 44 ods. 2Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore\nso zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu\nnemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie\nnespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri\naj 3Cdo 122/2011,3Cdo 146/2011).\n12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so\nzákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej\ndoložky),na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola\nuzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či\nneplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť\n(nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv\nspotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je\nodstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku\nškode spotrebiteľa. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).\n13. Cieľom legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ\nje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov\nspotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“\nsubjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje\ndo právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná\nkvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu\nochranu nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi.\nJeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v\nobmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je\npráve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom\nriešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach. Súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so\nsvojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný\nspotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka\nnevylúčia ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať\nrozhodcovské alebo súdne konanie sa musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj\nfakticky.\n14. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v\nktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,\nže zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,\nje povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.\n15. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať\npísomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva\nobsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak\n\nje dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie\nobsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.\n16. V zmluve o úvere č. 7340607 uzavretej dňa 17.07.2007, vyplýva, že povinný je označený svojím\nmenom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17\nRozhodcovská doložka, uzavretá medzi pôvodným povinným a oprávneným, podľa ktorej: „Všetky spory,\nktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)\npred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské\nrameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761(rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na\nrozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského\nsúdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred\npríslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho\npredpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ\nktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto\nzmluvy o úvere, vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje\nsa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa\nnepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,\nv ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu\nzaložená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“\n17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere\nspotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej\nčasti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na\ndruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného\nnávrhu na uzavretie zmluvy.\n18. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje\nna predmet plnenia alebo cenu plnenia.\n19. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré\nustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.\n20. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené\nv spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa\nzmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech\nspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,\nalebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí\nvýklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n22. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na\nnútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ\nmá za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu\nposúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo\nposkytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť\ntaké posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide\no neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa\nvnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.\n23. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle\n§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od\nustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa\n§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3\n\nObčianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v\nspotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto\nvýpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od\nspotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom\nvýpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z\npríslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Vnútroštátna úprava\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského\npráva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl,\nktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej\ndoložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Zákon\nlen indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 3\nObčianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,\naby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej\npodmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepochybne zistil, že povinný bol aj v čase uzatvorenia\nzmluvy o úvere zo dňa 17.7.2007 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní\nzmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti.\n25. Žiada sa poukázať tiež na to, že povinný je označený údajmi typickými pre fyzickú osobunepodnikateľa, a že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre\nspotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje,\nže: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým\nvykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech\noprávneného.) Ustanovenie článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučuje, že by spotrebiteľ\nmohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak\nmôže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy\nkonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedených\núdajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ\na nie ako podnikateľ. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz)\nnebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, ale tieto údaje\nboli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj s ohľadom na zásadu ochrany\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu s podnikateľom má súd za to, že aj\nv prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má práve veriteľ dôkazné bremeno\nna preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj početnú\njudikatúru (napríklad Rozsudok NS SR zo dňa 27.01.2015, sp. zn.: 5Sžo/l 3/2014, Uznesenie Krajského\nsúdu Trenčín, sp. zn.: 16CoE/31/2016, zo dňa 13.06.2016, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa sp. zn. 4 CoE 100/2013 - 133, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa12.03.2014,\nsp. zn.: 4CoE/l00/2013, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 4CoE/58/2013),súd dospel\nk záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere bol v skutočnosti\nvzťahom spotrebiteľským. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy je totiž najmä skutočnosť,\nže zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ\nvstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez\nmožnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov, pričom nie je\npriestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje aj\nna uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.04.2016.\n26. Vychádzajúc z uvedeného sa súd následne zaoberal uzavretou rozhodcovskou zmluvou, pričom\ndospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za\nplatnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi\nzvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi\nje v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v\nprípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy\nvyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to\n\npreukázateľne .Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,\na že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a\nnechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve\no dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych\ndôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.\nKvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak\nzmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo platí aj pre daný prípad\n(čl.3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská\nzmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,\nmusí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o\nmožnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nNakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere,\nani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú\nindividuálne. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba skúmať o. i. aj to, či nemá\ncharakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, t. j. spôsobuje nerovnováhu v právach a\npovinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne\ndojednaná, rovnako ako v tomto prípade. Ďalej súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi\nodňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka\nvylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka\nnútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva spotrebiteľa\ndodávateľom. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte\npred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste\nsvojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej\nneplatnosti v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie\nza neprípustnú.\n27. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n28. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.\n29. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže\nbyť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri\npreskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä\nna zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk\nzakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej\nstránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom\nkonaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý\nnemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom,\npretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom\nzneužitia práv dodávateľa, ktorý si týmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na\nakékoľvek plnenie zo zmluvy. Súd považuje takýto výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými\nmravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.\n30. Pretože rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého sa exekúcia vedie je nevykonateľný a nemôže\nbyť ani spôsobilým exekučným titulom z hľadiska formálneho ani z hľadiska materiálneho, exekúcia je\nneprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.\nPreto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia, t.j. exekúciu vyhlásil\nza neprípustnú a súčasnej ju v zmysle citovaného ustanovenia zastavil.( výrok pod bodom I. uznesenia).\n31. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd\npovoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.\n32. Vzhľadom na to, že súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a v tomto smere aj vydal rozhodnutie\nsúd súčasne v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil aj odklad tejto exekúcie, a to do\nnadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie ( výrok pod bodom II. uznesenia).\n\n33. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona\nsa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov\nkonania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n37. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje\npredovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak\nsúd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti\nneprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči\nstrane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je\nsúd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,\nna ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.\n38. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol súd o náhrade trov\nexekučného konania medzi účastníkmi tohto konania postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia §\n9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených\ntrov konania voči oprávnenému. V tomto prípade oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a to\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného na základe neplatnej\nrozhodcovskej zmluvy, čo bolo dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie\nkonania. Súd preto o trovách účastníkov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto\nuznesenia.\n39. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o\ntom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n40. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona\no daň z pridanej hodnoty.\n41. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\n42. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku.\nPodľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd\nmu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, z toho dôvodu súd v výroku tohto uznesenia\nvyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie voči oprávnenému\nv plnom rozsahu. Súd má za to, že práve oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože podal návrh na\nvykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej\ndoložke. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného\nznenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku. (výrok pod bodom IV. tohto uznesenia).\n43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného\nvyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\n\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť\nlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1C.s.p.).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného\nvyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť\nlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1C.s.p.).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 1808, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "d6a91747-11ef-4db7-9bc2-3f2179f93f15:18dc9aa7-293c-4185-8d6d-a8a0c5bce80e", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoE/19/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/19/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d6a91747-11ef-4db7-9bc2-3f2179f93f15:18dc9aa7-293c-4185-8d6d-a8a0c5bce80e"}, {"guid": "6d207c6d-f213-4395-8742-69040c8b2f13:aa000601-b7f5-4409-a0a8-9e3c6bfd2e5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6215203046.1", "spisova_znacka": "16CoE/31/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/31/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215203046.1"}, {"guid": "cf67014b-d2e9-4ebb-8aba-5d25f0a92f2f:94cdce87-b2e1-4686-8ef5-b9acc8789ab2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4215205889.1", "spisova_znacka": "8CoE/292/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/292/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215205889.1"}, {"guid": "ca287837-95e4-42da-9b05-a1ff207562c9:fe25872d-7a19-4afe-af35-c900bb86defa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8708209464.1", "spisova_znacka": "24CoE/13/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/13/2015 z 4. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8708209464.1"}, {"guid": "842a71b0-8ba9-4eec-b53e-6c3659bb2470:f5e914c4-fff7-4847-bdf6-cacddab0d3da", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8207202571.1", "spisova_znacka": "4CoE/100/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/100/2013 z 11. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8207202571.1"}, {"guid": "66acfdbc-afa5-4aee-972d-998916a22fcf:c24d4160-bbb6-4dab-879a-ce06a3896857", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6109209204.1", "spisova_znacka": "4CoE/58/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/58/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109209204.1"}, {"guid": "c646c732-0144-4ca8-b79e-fcd5ba39b2a8:c7945d6f-fcac-4d95-ac51-daa368aaa691", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/431/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5Er/431/2008 z 7. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c646c732-0144-4ca8-b79e-fcd5ba39b2a8:c7945d6f-fcac-4d95-ac51-daa368aaa691"}], "citovane_v": []}