{"guid": "d787816e-12a8-4cde-b921-e598c7f58a2f:3db15c1f-9a12-49e2-aed2-2f82bfe6f827", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4", "spisova_znacka": "1Er/635/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/635/2013 z 23. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 23. decembra 2024, sp. zn. 1Er/635/2013, ECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4", "identifikacne_cislo": "8513206963", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 2941, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-2941", "datum_vydania": "2024-12-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3db15c1f-9a12-49e2-aed2-2f82bfe6f827", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n1Er/635/2013\n8513206963\n23. 12. 2024\nJUDr. Erik Uhlár\nECLI:SK:OSSL:2024:8513206963.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,\nPrievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, pr. zast. spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,\nPrievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO : 53255739, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XX, o vymoženie 171,04 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto\nrozhodol:\nSúd z a m i e t a žiadosť, podanú súdu dňa 6.12.2013 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom\nKrutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdneho exekútora\ndňa 7.11.2013 domáhal vymoženia sumy vo výške 171,04 eur s príslušenstvom, a to na\nzáklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR06367/13 zo dňa 27.6.2013, právoplatného 5.8.2013\na vykonateľného 8.8.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská\nrozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Rudolf\nKrutý, PhD. následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V priebehu konania\nbol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 18703/2023/152 zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie súdneho\nexekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského\núradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.\n2. Z odôvodnenia predloženého exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe\nZmluvy o pôžičke č. 7112268840 zo dňa 3.11.2007. Na základe predmetnej zmluvy boli právnym\npredchodcom oprávneného povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Z odôvodnenia predmetného\nrozhodcovského rozsudku okrem iného vyplýva, že rozhodcovský súd sa zaoberal aj svojou\nprávomocou. Právomoc prejednať spor medzi oprávneným a povinným odvodil od rozhodcovskej\ndoložky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 9.5.2012. Rozhodcovský súd, pri posudzovaní tejto\nrozhodcovskej doložky dospel k záveru, že takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku s alternatívnym\nvýberom súdneho orgánu nebola povinnému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne\nv rozhodcovskom konaní a teda nebola povinnému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich\npráv a právom chránených záujmov len v rozhodcovskom konaní.\n3. V zmysle čl. 4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach sa zmluvné strany\ndohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo\nzrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,\na.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava ( ďalej len ,, rozhodcovský súd“), ak žalujúca\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných\npredpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov\n\nrozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej\nkomore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len ,, Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom\nustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom\nRozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá\nžalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto\nrozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde\nbola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade\ns vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.\n4.Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v\nrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,\nvydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie\nexekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.\n5.Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci\npodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy\núčinné do 31. decembra 2014.\n6. Podľa § 36 ods. 2 prvej vety EP (v znení účinnom do 31.12.2014), exekučné konanie sa začína dňom,\nv ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.\n7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP (v znení účinnom do 31.12.2014), podľa tohto zákona možno vykonať\nexekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a\nzmierov nimi schválených.\n8.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon\nrozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému\nbol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie\nzastaví\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n9. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon\nrozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez\nnávrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n10. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a\ndoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa\nrozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver\na spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so\nspotrebiteľským úverom.\n11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol\nposkytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.\n12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere\nspotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej\nčasti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na\ndruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného\nnávrhu na uzavretie zmluvy.\n\n13.Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje\nna predmet plnenia alebo cenu plnenia.\n14.Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené\nv spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n15.Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené\nspotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa\nnajmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje\nzmluvné postavenie.\n16.Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre\nspotrebiteľa priaznivejší.\n17. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť\nvysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych\nzáujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na\nochranu ich záujmov.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky\npoužité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich\nvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok\nnaďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n19. Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné\npodmienky definované v článku 3.\n20. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje\nza nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n21. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,\nktoré môžu byť považované za nekalé.\n22. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť\nv uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať\nod spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne\nobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,\nktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.\n23.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA\nproti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje\nstanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ\nsám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.\n24. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza\nClaro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza\nochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny\nsúd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá\nexistuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.\n25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.\nproti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú\n\npodmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32\ntohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,\nktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje\nprávo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe\nzmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je\nsúd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil\notázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.\n26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom\nTelecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu\nna výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,\nako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo\nnekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom\nv rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci\nobdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu\nvyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,\naby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\n27.Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na\nnútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ\nmá za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu\nposúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo\nposkytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť\ntaké posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide\no neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa\nvnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.\n28.Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle\n§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od\nustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa\n§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3\nObčianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v\nspotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto\nvýpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od\nspotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom\nvýpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z\npríslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Vnútroštátna úprava\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského\npráva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl,\nktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej\ndoložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Zákon\nlen indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 3\nObčianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,\naby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej\npodmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.\n29.Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44\nods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na\nvykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia\nzákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,\nokrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený\n\ndoložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či\nrozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke\nformálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie\na z exekučného titulu.\n30.Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný\norgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy\n(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto\nrozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,\nsp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za\nexekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť\notázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v\nuznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského\nsúdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §\n44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,\nči bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto\nzisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale\naj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo\n1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť\nspochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom\nkonaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku\nso zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.\n31. Súd v prvom rade chce zdôrazniť, že Zmluva č. 8052560034 zo dňa 23.5.2008 uzatvorená\nmedzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku\nspotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy\nkonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o pôžičke je\noznačený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na\nmožný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide\no spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy\ndodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,\nčo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom\nnevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka\njeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou)\npodnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné\nustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa, t. j.,\nže dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania\nalebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).\n32. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, a to s\npoukazom na § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako\nspotrebiteľský, povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pôžičkou zabezpečovala\nsvoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda\nako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a povinný sa\nzaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským\núverom. Z predloženej zmluvy medzi účastníkmi konania vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú\nnemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Súdu je z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe,\nže oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o\núvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto\nzmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, a to § 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.\n\n33. Preto sa súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode i z pohľadu ochrany povinného\nako spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách\nneprípustná.\n34. Táto rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber\nžalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber\nsúdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd,\nvyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len\niluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty zmluvy o pôžičke a právneho vzťahu\nňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej\nsumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.\nSúčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého\nmožnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú\n(keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného\nvzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku predkladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu\nrozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,\nak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku\nvýberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto\nsilnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,\nktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho\nsamotného viesť spor (teda len v tomto prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo\nod svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil\nvýber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že\nspotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom\nveriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť\npodať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou\nSR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.\n35. Predmetná rozhodcovská doložka má síce formálne charakter rozhodcovskej doložky pretože tvorí\nsúčasť listiny obsahujúcej aj uznanie záväzku povinného a dohodu účastníkov o úhrade pohľadávky\nv splátkach a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Avšak znenie dohodnutej rozhodcovskej\ndoložky nezodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď vyžaduje od\nspotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je\ntáto rozhodcovská doložka neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Z Dohody,\nkonkrétne z bodu 4 mal súd za preukázané, že účastníci rozhodcovskú zmluvu formou osobitnej\nzmluvy neuzatvorili. Rozhodcovská doložka, v bode 4 Dohody, je obsahom formulárovej dohody, ktorú\npovinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú doložku si\nspotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami. Mohol len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným\nobchodných podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4\nneplatná.\n36. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo\npoučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy\nso zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní\nso súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo\nneprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená\ns možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto\npodmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53\nods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.\n37. Ani z Dohody ani z ďalších listín, ktoré mal tak rozhodcovský súd ako aj súd v tomto exekučnom\nkonaní k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V\ndôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa\nnepovažuje za individuálne dojednanú, čo znamená, že rozhodcovská doložka bola uzavretá neplatne.\n\n38. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský\nsúd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval\nby vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu\n„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského\nsúdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu\nnevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je\nzaložená na absolútne neplatnom právnom úkone, čo znamená, že predložený rozhodcovský rozsudok\nje ako taký nulitný, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.\nPoučenie:\nProti tomu uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia\nrozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}