Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/27/2015 z 18. 7. 2024 Citácia: uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 18. júla 2024, sp. zn. 2Er/27/2015, ECLI:SK:OSSL:2024:8515200322.4 Okresný súd Stará Ľubovňa | 2Er/27/2015 | ECLI:SK:OSSL:2024:8515200322.4 | 2024-07-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 243h ods. 1 EP, § 243i EP, § 243j EP, § 243k EP, § 55 ods. 4 EP, § 55 ods. 5 EP, § 243f ods. 1 EP, § 243f ods. 3 EP, § 243f ods. 4 EP, § 243f ods. 5 EP, § 243f ods. 6 EP, § 39 ods. 4 EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., § 29b zákona č. 250/2007 Z. z., § 2 zákona č. 250/2007 Z. z., § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 9a ods. 1 EP, § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 203 ods. 1 EP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e27c4dc-912c-4077-a52a-32b44f7afc2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8515200322.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Stará Ľubovňa 2Er/27/2015 8515200322 18. 07. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8515200322.4 Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.- Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO : 47 233 516 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 16 079,80 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súdny exekútor má n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Dňa 02.02.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2015, a exekučného titulu – právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 344/2014-13 zo dňa 23.10.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 16.079,80 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie. Súd poverením č. 5710 037263 zo dňa 17.02.2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice. 2. Súdny exekútor doručil dňa 07.04.2015 povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 16.04.2015 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti trovám exekúcie a proti exekúcii vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 12/2015, postúpené súdu od súdneho exekútora na rozhodnutie dňa 20.04.2015. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 2Er/27/2015-53 zo dňa 17.08.2015 rozhodol tak, že I. výrokom súd námietky povinného proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Er/27/2015 a pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 12/2015 zamietol, II. výrokom súd námietky povinného proti trovám exekúcie vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Er/27/2015 a pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 12/2015 zamietol, III. výrokom súd priznal oprávnenému trovy konania vo výške 202,30 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia oprávneného v konaní o námietkach, a uložil povinnému uhradiť tieto trovy konania na účet právneho zástupcu oprávneného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, IV. výrokom súd návrh povinného na predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev zamietol a konanie neprerušil. Proti III. výroku uznesenia podal odvolanie povinný. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 25CoE/40/2015-65 zo dňa 14.06.2016 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený cestou súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.01.2016 podľa § 243 e) zákona č. 233/1995 Z.z., prílohou ktorého bola Zmluva o revolvingovom úvere č.14587573517 zo dňa 27.03.2012.Oprávnený uviedol, že dňa 27.03.2012 uzavrel s dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č.14587573517 na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 7 884,- eur. za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 4 234,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 219,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 13.2.2014 stal splatný celý nesplatený záväzok zo zmluvy vo výšky 3 504,- eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 13 402,80 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutý v článku 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka je aj jeho IČO. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil všetky určené časti pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol nákup materiálu. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený navrhol súdu, aby rozhodol o pokračovaní exekúcie. 4. Súd po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č.14587573517 konštatuje, že povinný je v zmluve označený rodným číslom ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávneným predložené faktúry povinného predložil aj faktúry povinného z obdobia pred uzavretím zmluvy ešte nepreukazujú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy povinný vystupoval ako podnikateľ s úmyslom uzavrieť zmluvu ako podnikateľ. Súdu však nie je zrejmé ako súvisí podnikateľská činnosť povinného pred uzavretím zmluvy s uzavretím zmluvy. Povinný navyše vo svojom vo svojom podaní zo dňa 14.4.2015 tzrvdí, že nešlo o podnikateľský vzťah, veriteľ len zneužil, je povinný je živnostníkom a vnútil mu úver na živnosť. Skutočný účel úveru bol pre osobnú spotrebu a úhradu dlhov. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. 5. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že povinný vystupuje ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli aplikované spotrebiteľské právne normy. K tomu súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluva o úvere má tak povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. 6. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. 7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 8. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 9. Podľa § 243f ods. 3 EP Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 10. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 11. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 12. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti sa v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.12ce) 15. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. 16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,2) zamestnania alebo povolania,2a). 17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. 22. Preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (pôvodný názor oprávneného) zistil, že v bode 21. Riešenie sporov – rozhodcovská doložka je obsiahnutá neprijateľná podmienka, rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní, podľa ktorých "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom v Bratislave, JUDr. Michal Krnáč, advokátom so sídlom v Žiline alebo JUDr. Erikom Končokom, advokátom so sídlom v Bratislave." 23. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so statnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky drobným, ťažko čitateľným písmom. Naviac súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19. 25. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 26. Exekučným titulom v tomto konaní je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.10.2014. Exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného. Oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Doplnenie návrhu bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.01.2016 t.j. v stanovenej lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok a ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia t.j. dňa 23.12.2015. 27. Nakoľko sa jedná v tomto konaní o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. Exekučného poriadku, a to pre neprípustnosť použitia zmenky, pričom v zmysle § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Zároveň oprávnený nepreukázal opak teda, že tu nie je dôvod na nezastavenie exekúcie, t.j. že v pôvodnom konaní pri vydaní zmenkového platobného rozkazu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, preto platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. 28. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti síce uviedol, avšak nepredložil všetky relevantné dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti, súdu predložil len Zmluvu o úvere č.14587573517 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným a nebola doložená zmenka, z ktorej si oprávnený svoje právo uplatnil a teda nie je zrejmé, na akú sumu znela a kto ju vystavil. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.(Súd poukazuje na judikatúru v obdobnej veci napr. uznesenie KS Košice 16CoE/215/2017 zo dňa 21.12.2017). 29. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ustanovenia § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP), ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na tomto základe aj v celom rozsahu úspešná strana sporu môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne. 34. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Aplikácia tohto ustanovenia musí teda zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa však súd prihliada jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé alebo zjavne nespravodlivé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia tak súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov, aby tieto trovy nahradila protistrane. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Základným predpokladom pre použitie ustanovenia § 257 CSP v súvislosti s náhradou trov konania je teda preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale aj majetkovým a sociálnym aspektom strany sporu. 35. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 25CoE/40/2015-65 zo dňa 14.06.2016 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd mal opätovne rozhodovať o trovách exekučného konania v konaní o námietkach povinného. Súd v tomto konaní nevidel ani po zohľadnení všetkých okolností žiadny dôvod na použitie § 257 CSP u povinného. ( povinný je od 16.06.2012 spoločníkom a konateľom v spoločnosti AD –ELECTRIC s.r.o.). Doplnenie návrhu oprávneným, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.01.2016 procesnú situáciu medzi účastníkmi konania mení. 36. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, nepredložením relevantných dôkazov, ktorá skutočnosť bola dôvodom na následné zastavenie konania. Preto oprávnený by v zásade mal povinnému nahradiť trovy tohto konania, avšak povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 37. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 38. Podľa § 262ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.