Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/52/2023 z 30. 5. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 30. mája 2024, sp. zn. 2P/52/2023, ECLI:SK:OSSL:2024:8523200494.7
Okresný súd Stará Ľubovňa | 2P/52/2023 | ECLI:SK:OSSL:2024:8523200494.7 | 2024-05-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 2 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 2 ods. 1 CMP, § 217 ods. 1 CSP, § 230 CSP, § 121 CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b75dca5-8d18-4b0e-80ba-7361b3733c9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8523200494.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa
2P/52/2023
8523200494
30. 05. 2024
Mgr. Danka Majdáková
ECLI:SK:OSSL:2024:8523200494.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., t.č.
Dorka, n.o., Lomnická 30, 080 05 Prešov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., t.č. G. XXX/XX, XXX XX B., H. G., matka: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXXX/XXX, XXX XX D. E., t.č. Dorka, n.o., Lomnická 30, 080 05
Prešov, zastúpená: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., v.z. JUDr. Vieroslava Bednárová, so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 47 250 631 v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/46/2016 zo dňa 25.04.2017 v III. výroku
v časti výživného tak, že výživné zo strany otca F. B., nar. XX.XX.XXXX pre mal. A. B.,
nar.
XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu
100,- eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky F. B.,
počnúc dňom 02.05.2023.
II. Dlžné výživne za obdobie od 02.05.2023 do 30.04.2024 v sume 872,09 eur sa otcovi F. B., p o v o ľ
u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á

nárok

na náhradu trov konania.

odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2023 domáhala
zmeny rozsudku sp. zn. 2P/46/2016, právoplatného dňa 31.05.2017 a to zvýšenia výživného zo strany
otca pre mal. A. na sumu
120 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že doposiaľ
súdom stanovená výška výživného toho času nenapĺňa ani zákonom stanovenú minimálnu výšku
vyživovacej povinnosti. Otec sa stále zdržiava v Českej republike, kde pracuje. Doposiaľ stanovené
výživné nepostačuje na pokrytie výdavkov pre zabezpečenie výchovy a výživy maloletej. Maloletá je
žiačkou 9. ročníka základnej školy a jej výdaje sú v sume 302 eur (strava 150 eur, ošatenie 50 eur,
hygienické potreby 20 eur, mobil 12 eur, poplatky v lekárni 30 eur, poplatky v škole na aktivity 20 eur,
vreckové 20 eur). Navrhovateľka žije v Dorke n.o. v Prešove s dvoma maloletými deťmi, stará sa aj
o ďalšie dieťa G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje MŠ. Výdaje navrhovateľky sú cca 70 eur, je
nezamestnaná. Navrhovateľka k návrhu pripojila potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok
2023, kópiu prvej strany rozsudku sp. zn. 2P/46/2016.

2. Súd uznesením č.k. 2P/52/2023-20 zo dňa 26.06.2023 ustanovil maloletému dieťaťu
opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

kolízneho

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho
opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a nariadil informatívne stretnutie
v rámci programu cochem.
4. Informatívne stretnutie sa neuskutočnilo pre nedoručenie súdnej zásielky otcovi dieťaťa.
5. Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2024 otec dieťaťa oznámil, že je momentálne nezamestnaný
a nemá prostriedky aby sa dostavil na súdne pojednávanie. Ďalej uviedol, že s prácou to nie je ľahké
ale sa snaží si prácu nájsť, výživné je ochotný platiť. V Čechách žije s manželkou I. B. a s dcérou I. ,
ktorá chodí do 1. ročníka základnej školy, Ďalej uviedol, že na výživu je ochotný platiť 40 eur.
6. Pojednávania vytýčeného na deň 30.05.2024 sa navrhovateľka, jej právna zástupkyňa ani otec dieťaťa
nezúčastnili aj keď predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené u právnej zástupkyne
navrhovateľky a navrhovateľky dňa 09.04.2024 u otca dieťaťa dňa 15.05.2024 svoju neúčasť nijakým
spôsobom neospravedlnili, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky
v starostlivosti o mal. dieťa. Matka s mal. A. žijú v s zariadení Dorka. Podľa vyčíslenia matky náklady
na starostlivosť predstavujú sumu cca 80 eur. Z informácie ktoré zistili o otcovi dieťaťa vyplýva, že je
nezamestnaný, že pravidelné platí výživne v sume 27,13 eur, dlh na výživnom nemá. Kolízny opatrovník
navrhol zvýšiť výživne na sumu 100 eur mesačne.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn.
4P/92/2019, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/46/2016 zo dňa 25.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
31.05.2017 bolo prvým výrokom manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, druhým výrokom boli v tom
čase mal. detí okrem iných aj mal. A. zverené do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom bol otec
zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 27,13 eur mesačne, štvrtým výrokom bolo rozhodnuté
o súdnom poplatku a piatym výrokom o trovách konania.
10. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 03.08.2023 a 20.02.2024
vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z manželstva F. B. a F. B.. Rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 2P/46/2016, právoplatný 31.5.2017 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené a
otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 27,13 € mesačne. Matka s mal. A. naďalej
býva v zariadení Dorka, n.o., Lomnická 30, pričom jej pomery prešetril ÚPSVaR Prešov. Zamestnanci
úradu telefonicky kontaktovali otca maloletého dieťaťa, ktorý pri rozhovore uviedol, že je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, hľadá si prácu. Pred tým pracoval vo firme Constellium – výroba hliníkových
zliatinových výliskov. Bol mu doručený termín pojednávania na OS SĽ, na ktorý sa však nebude môcť
dostaviť a to z dôvodu financií a aj vzdialenosti. Ďalej uviedol, že s návrhom matky mal. dieťaťa naďalej
nesúhlasí, je schopný uhrádzať vyššie výživné, ale maximálne v sume 40 eur mesačne. Dlhodobo žije
v ČR, na adrese G. XXX/XX, B.. S manželkou vychovávajú jednu maloletú dcéru, ktorá navštevuje 1.
ročník ZŠ a tiež ZUŠ odbor hra na husle. Manželka je nezamestnaná. On je tiež naďalej nezamestnaný,
evidovaný na ÚP. Hľadá si prácu, rozposielal životopisy, ale zatiaľ sa nikto neozval. Ich príjem do rodiny
predstavuje sumu 21.000 Kč, ide o dávku vrátane prídavku na jedno dieťa. Žijú v podnájme. Podľa jeho
vyjadrenia, si vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére A. plní pravidelne. Každý mesiac zasiela sumu
27,13 eur. V závere kolízny opatrovník navrhol súdu vyhovieť návrhu matky, matka má zvýšené výdaje
na dcéru súvisiace s jej prirodzeným rastom a vzdelávaním. Zvýšenie výživného je v záujem maloletého
dieťaťa.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 20.07.2023 a 15.02.2024 mal
súd preukázané, že mal. matka spolu s mal. dcérami býva v útulku Dorka kde majú k dispozícii
bytovú jednotku II. triedy. K dispozícii má spoločnú izbu s maloletými dcérami a kuchyňu a WC zdieľa
ešte s jednou rodinou. Mesačne za bývanie uhrádza 65 eur. Matka maloletým dcéram zabezpečuje

riadnu starostlivosť. A. navštevuje Strednú odbornú školu služieb 1. ročník odbor manikér-pedikér.
Nenavštevuje žiadne krúžky, zaujíma sa o hudbu a spev. Matka je evidovaná úradom práce v Starej
Ľubovni ako uchádzačka o zamestnanie. Jej mesačný príjem pozostáva zo sumy 426 eur za hmotnú
núdzu a 120 eur prídavky na maloleté detí. Mesačne uhrádza 65 eur za sociálnu službu vrátane bývania
a 200 eur na potraviny. Na oblečenie, obuv, hygienu či iné potreby si vyčleňuje 150 eur mesačne. Otec
sa o mal. A. od rozvodu v roku 2017 nezaujíma. Výživné pravidelne platí. Matka má zvýšené výdavky
spojené s nástupom A. na strednú školu. Maloletá s otcom nie je v kontakte.
12. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa poberala dávku v hmotnej núdzi mala ešte dve
vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z manželstva s otcom dieťaťa.
13. V súčasnosti matka dieťaťa poberá dávku v hmotnej j núdzi 426 eur a rodinné prídavky v sume
120 eur. Býva spolu s mal. dcérami v útulku Dorka kde uhrádza sociálnu službu vrátane poplatku za
bývanie v sume 65 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného jej zanikli dve vyživovacie povinnosti
k deťom B. a A. (ktoré pochádzali z manželstva) a pribudla jej vyživovacia povinnosť k dcére G. nar.
XX.XX.XXXX.
14. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, evidovaný úradom práce,
privyrábal si na brigádach, zdržiaval sa v Českej republike.
15. V súčasnosti otec dieťaťa je podľa jeho tvrdenia naďalej nezamestnaný, rovnako je nezamestnaná
jeho manželka, ich príjem do rodiny je 21 000 Kč. Podľa tvrdenia otca má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k dcére, ktorá navštevuje 1. ročník ZŠ. Bývajú v podnájme. Otec detí však výzvy súdu
aby zdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery odignoroval. Nepreukázal súdu svoj
príjem, náklady na bývanie ani svoje tvrdenie o ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére. Z lustrácii
v Registri obyvateľov nevyplýva aby otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (má evidované len detí
pochádzajúce z manželstva s matkou mal. A.).
16. V čase poslednej úpravy mal. A. mala 9 rokov, navštevovala druhý ročník základnej školy.
17. V súčasnosti mal. A. má 16 rokov, navštevuje 1. ročník SOŠ odbor manikérka-pedikéra. Je zdravá.
Náklady na jej starostlivosť sú porovnateľné s nákladmi detí v jej veku.
18. Otec výživné pravidelne platil, nad rámec výživného dieťaťu ničím neprispieva, o dieťa sa
nezaujíma, nenavštevuje ho. Mal. A. otca nevidela viac ako 10 rokov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.
28. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
32. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
33. Predmetom konania je návrhy matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy
27,13 eur ba sumu 120 eur mesačne odo dňa podania návrhu.
34. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú A. právoplatne rozhodnuté v máji 2017 teda pred 7 rokmi.
35. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch
základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je
zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami
sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa
stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá
zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
36. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená,
že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).
37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
38. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie sú zverené) konať
v najlepšom záujme detí a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd
zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto
starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec. Príjem matky pozostáva len z dávky
v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov.
39. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na
výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je
rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí
vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť
predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej
osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon
o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor
svojho minima zabezpečiť jeho výživu.
40. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ
stanovené výživné nepokrýva potreby maloletého dieťaťa. Ako aj skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu
nákladov nielen na starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k vzrastu životných nákladov.
41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od mája 2017 došlo
k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. A., ale aj jej rodičov. Od poslednej úpravy výživného
uplynulo 7 rokov, mal. A. vyrástla, v čase poslednej úpravy výživného bola druháčka na základnej škole
v súčasnosti je už žiačkou 1. ročníka strednej odbornej školy. Úmerne tomu sa podstatne zvýšili
náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo,
ale aj školské potreby a podobne. Podľa tvrdenia kolízneho opatrovníka matka vyčíslila náklady na
starostlivosť o mal. sumou 80 eur mesačne, avšak táto suma je podľa názoru súdu podhodnotená a to
s ohľadom na vek A., jej štúdium na strednej škole. Za primerané náklady na starostlivosť súd považuje
sumu cca 200 -250 eur mesačne (bývanie, strava, hygienické potreby, školské potreby, voľnočasové
a mimoškolské aktivity).
42. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá zmenila bývanie, aktuálne býva v útulku Dorka,
pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k dcére G. a ubudli jej dve vyživovacie povinnosti k deťom
B. a A..
43. Pokiaľ ide o pomery otca na tých sa v podstate veľa nezmenilo, respektíve otec dieťaťa ich zmenu
nepreukázal. Podľa tvrdenia otca je nezamestnaný, evidovaný úradom práce, má manželku a ešte
jednu vyživovaciu povinnosť, príjem do rodiny činý 21 000Kč. Tak ako už súd vyššie uviedol, otec
dieťaťa výzvu súdu o preukázaní svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignoroval.
Súdu nepreukázal, že skutočne je nezamestnaný, evidovaný úradom práce, že je odkázaný na sociálne
dávka, že uzavrel manželstvo v Českej republike a že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Tvrdenie otca
o uzavretí ďalšieho manželstva a o pribudnutí vyživovacej povinnosti je v rozpore s evidenciou v Registri
obyvateľov, kde ďalšie dieťa zapísané nemá a ako rodinný stav má uvedené rozvedený.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 36) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal
z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu. Otec dieťaťa podľa jeho tvrdenia
je bez príjmu, čo súdu napriek opakovaným výzvam nepreukázal, preto, súd vychádzal z možností
a schopností otca , aké otec má. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a
nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce
k jeho uplatneniu v spoločnosti.
45. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že
otec detí je v produktívnom veku, má 44 rokov, teda z hľadiska veku patrí do kategórie ľudí, ktorí sú na
trhu práce žiadaní, zároveň súd vychádzal z toho, že otec je zdravý, keďže neuviedol, žiadne závažné
zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výbere zamestnania. S poukazom na vyššie uvedené
súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby si našiel prácu, v ktorej by dosahoval aspoň
minimálnu mzdu, ktorá v roku 2023 v Českej republike predstavovala sumu 17 300 Kč (cca 680 eur)
a v roku 2024 sumu 18 900 Kč (cca 745 eur).
46. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. A. zvýšiť keďže jednak doposiaľ
stanovené výživné v sume 27,13 eur nezodpovedá sume minimálne výživného v zmysle § 62 od s. 3
Zákona o rodine a jednak schopnosti a možnosti otca vychádzajúc z potencionality príjmu to umožňujú .
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. detí (náklady na ich starostlivosť cca
200-250 eur na každé dieťa), ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca ( príjem za rok 2023
680 eur, a za rok 2024 745 eur). Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. A. na sumu 100
eur mesačne čo predstavuje cca 1 primeraných nákladov na jej starostlivosť. Súd má za to, že takto
zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam a možnostiam ich
otca.
47. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné
predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 02.05.2024.
48. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 02.05.2024 do
30.04.2024 vo výške 872,09 eur, ktoré vzhľadom na nemajetnosť otca, povolil mu splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
49. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného o 72,87 eur (100
– 27,13), čo za uvedené obdobie činí sumu 872,09 eur ( 5/2023- 30 dní - 70,52, 6/2023 - 4/2024
- 11 x 72,87 čo je 801,57, spolu 872,09 eur).
50. Štvrtým výrokom súd návrh matky na zvýšenie výživného nad sumu 100 eur zamietol ako
nedôvodný, keďže má za to, že vzhľadom na výšku príjmu otca, ktorú súd ustálil a odôvodnené potreby
oprávnenej je návrh nad sumu 100 eur mesačne nedôvodný.
Trovy konania
51. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Kolízny opatrovník sa odvolania vzdal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.