{"guid": "57ef1a83-9711-4329-bd55-a046ab73be80:99762a29-c331-43ab-a9e5-c101492b3385", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5", "spisova_znacka": "4Csp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Csp/3/2023 z 16. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 16. mája 2024, sp. zn. 4Csp/3/2023, ECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5", "identifikacne_cislo": "8523200858", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Jana Sroková", "sudca_id": 2395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-srokova-2395", "datum_vydania": "2024-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "nazov": "§ 290 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-290"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-290", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99762a29-c331-43ab-a9e5-c101492b3385", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n4Csp/3/2023\n8523200858\n16. 05. 2024\nJUDr. Jana Sroková\nECLI:SK:OSSL:2024:8523200858.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Janou Srokovou, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., práv. zast.: JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom\nZámocká 525/28, Stropkov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské\nnivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09\nBratislava-mestská časť Ružinov, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.121,72 eur\ntakto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 450,- eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku..\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2023 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy\n2.121,72 eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských\npráv a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/15/2022 sa\ndomáhala vydania bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a určenia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej\nkarty VÚB, pričom v označenom konaní bola úspešná, keďže súd žalobe vyhovel. Za porušenie\nspotrebiteľských práv judikovaných označeným súdnym rozhodnutím si uplatnila satisfakciu v podobe\nprimeraného zadosťučinenia z dôvodu, že svoje práva si musela brániť podaním skoršej žaloby. Uviedla,\nže rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaná porušila jej právo tým, že v\nrámci kontraktačného procesu postupovala v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a §53 ods. 1 OZ. Pri nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. V\nprípade žalovanej nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie\nhrozby tým, že žalovaná uzavrela so ňou vadný záväzkový vzťah (absencia obligatórnych náležitostí a\nzakomponovanie neprijateľných zmluvných podmienok), na základe ktorého sa bezdôvodne obohatila.\nZa primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 2 121,72 eur, pričom nárok\nako ho požaduje zohľadňuje sumu, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila (621,72 eur) a za určenie\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru požaduje 300,- eur a za určenie dvoch neprijateľných zmluvných\npodmienok po 600,- eur (t.j. 621,72 € + 300,- € + 2 x 600,- € =2 121,72 €). Výška primeraného finančného\n\nzadosťučinenia nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška nezohľadňuje obsah\npojmu spravodlivosť. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel inštitútu PFZ, a to jeho sankčnú, odradzujúcu,\nsatisfakčnú a relutárnu funkciu. Nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho\npráva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Z tohto dôvodu sa domáham\nPFZ vo výške 2.121,72 eur.\n3. Žaloba bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 11.08.2023. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa\n12.09.2023 uviedol, že v dôsledku procesného úspechu Žalobcu v pôvodnom konaní došlo k nastoleniu\nrovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán – požiadavka žalobcu na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia od ich spoločnosti je neopodstatnená. Vyhodnotenie úveru ako bezúročného\na bezpoplatkového spôsobilo, že žalobca mohol používať poskytnuté peňažné prostriedky počas celého\nobdobia trvania úverového vzťahu bezodplatne. Z uvedeného dôvodu máme za to, že rozhodnutím\nv predchádzajúcom konaní došlo k nastoleniu rovnováhy medzi právami a povinnosťami v zmluvnom\nvzťahu, keďže úver bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, čo vo svojej podstate predstavuje\nvýhodu na strane žalobcu. Žalovaný žalobcovi vzniknuté bezdôvodné obohatenie bezodkladne vrátil\nhneď po tom, čo sa z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa dozvedel, že k bezdôvodnému\nobohateniu došlo, a to aj s určeným úrokom z omeškania. Ako sa vyjadril Krajský súd Prešov v\nrozhodnutí vo veci sp. zn. 14Co/91/2012, pri výklade ust. § 3 ods. 5 je najmä s ohľadom na jeho neurčitú\nhypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je\nnastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. V prípade predchádzajúceho\nkonania je zrejmé, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere bol posúdený ako bezúročný a bez\npoplatkov a teda žalobca nebol povinný platiť za jeho používanie žiadnu odplatu. Za uvedených okolností\npreto nepovažujú požiadavku žalobcu, spočívajúcu v priznaní primeraného finančného zadosťučinenia\ns ohľadom na výsledky Predchádzajúceho konania za primeranú. Zároveň poukazujú na celkom zjavne\nneprimeranú výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. V prejednávanom prípade\nbol žalobcovi poskytnutý úverový rámec 900,- eur. V analógii na Rozsudok Krajského súdu Prešov\nnavrhli priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 63,- eur (7% z úverového rámca\n900,- €), a to ako primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k určeniu úveru za bezúročný a\nbezopoplatkov a vzniknutému bezdôvodnému obohateniu, ktoré bolo bezodkladne po zistení, že k nemu\ndošlo vrátené aj s úrokom. V súvislosti s určenými neprijateľnými zmluvnými podmienkami uviedol,\nže zmluvná podmienka v časti V. Vyhlásenia klienta, bod 7. Zmluvy o spracovaní osobných údajov\nžalobcu a zmluvná podmienka uvedená v časti V. Vyhlásenia klienta, bod 22. obsahujúce dohodu o\nzrážkach zo mzdy uvádzame nasledovné: V prípade oboch zmluvných podmienok sa jedná o staré\na obsolétne zmluvné ustanovenia Zmluvy z roku 2012, ktoré sa nepoužívajú, a ktoré pre žalobcu\nzároveň nemali žiaden nepriaznivý následok a reálne nespôsobili žiadnu nerovnováhu v zmluvnom\nvzťahu. Nevidíme žiaden dôvod, pre uloženie primeraného finančného zadosťučinenia s ohľadom na\njeho satisfakčnú stránku, ktorá tu absentuje. Vo vzťahu k sankčnej a odradzovacej funkcii primeraného\nfinančného zadosťučinenia uviedol, že uvedené zmluvné podmienky boli ako neprijateľné už určené\nniekoľkými rozhodnutiami, na ktoré v pôvodnom konaní poukázal aj žalobca a vo vzťahu ku ktorým\nbol žalovaný viac násobne sankcionovaný a ktoré neuplatňuje, preto tu nevidí priestor ani pre uloženie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu s ohľadom na sankčnú stránku. Požadovaná výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia 1.200,- eur za dve staré a nepoužívané zmluvné podmienky,\nktoré nemali pre žalovaného žiaden nepriaznivý následok je viac ako absurdná. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a nemôže slúžiť\nna finančné obohatenie sa žalobkyne (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.05.2017 pod\nsp. zn. 2Co/137/2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.06.2018 sp. zn. 9Co/58/2018 a\n17Co/17/2018 ). V danom prípade absentujú podmienky pre sankčnú, odradzujúcu, ako aj satisfakčnú\nfunkciu primeraného finančného zadosťučinenia, a preto navrhuje, aby súd žalobu v časti určenia\nprimeraného finančného zadosťučinenia zamietol v celom rozsahu.\n4. Žalobkyňa prostr. práv. zást. k tomuto vyjadreniu v replike uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami\nžalovanej strany uvedenými vo vyjadrení. Poukázala na to, že v základnom konaní úspešne namietala\nporušenie povinnosti dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky obligatórne náležitosti\ns následným následkom bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa a nepoužívať neprijateľné\nzmluvné podmienky, čo je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8Csp/15/2022\nzo dňa 19.04.2023 Rozsudkom vydaným v základnom konaní došlo k judikovaniu konkrétneho nároku\nspotrebiteľa, čo citujúc odôvodnenie rozsudku uviedli v žalobe.\n\n5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 17.04.2024, na ktorom právni zástupcovia trvali\nna svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach.\n6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania\nlistinnými dôkazmi predloženými stranami sporu zistil tento skutkový stav:\n7. V konaní nebolo sporné to, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k.8Csp/15/2022 zo\ndňa 19.04.2023 súd rozhodol tak, že určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o vydanie a používanie\npredmetnej platobnej karty VÚB pod konkrétnym číslom zo dňa 13.04.2012 je bezúročný a bez poplatkov.\nZároveň súd rozhodol o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 621,72 eur s úrokom z omeškania\nvo výške 5 % ročne z uvedenej sumy. Tretím výrokom súd rozhodol tak, že určil neprijateľnosť konkrétnej\nzmluvnej podmienky citovanej vo výrokovej časti uvedeného rozsudku, obdobne aj vo výroku v bode\nIV, kde bola taktiež určená ďalšia zmluvná podmienka za neprijateľnú. Zároveň žalovaného zaviazal\nk povinnosti náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Možno konštatovať, že spornou skutočnosťou je\nvýška, pokiaľ ide o priznanie sumy primeraného finančného zadosťučinenia. Vykonaným dokazovaním\nbolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si voči žalovanej ako dodávateľovi v konaní pod\nsp. zn. 8Csp/15/2022 úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených v zákone\nč. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nPrávny stav:\n8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Spotrebiteľský spor\nje spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so\nspotrebiteľskou zmluvou.\n9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších\npredpisov (ďalej ,,zákon č.250/2007 Z. z.“), Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá.\n10. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a\ndospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v základe\ndôvodná a vo vzťahu k výške čiastočne dôvodná.\n11. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľovi prináleží právo\npožadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde\nv konaní, v ktorom preukáže, že dodávateľ skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá\nzákon alebo osobitný predpis. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie teda nemôže\ndôjsť kedykoľvek. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\n(zákonom č. 250/2007Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka\núspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z.,\nalebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby bola\nspotrebiteľovi privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva\nalebo povinnosti dôjde a toto je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.\n12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva\nalebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi na súde, čo v danom prípade splnené bolo. Finančné\nzadosťučinenie spočíva v satisfakcii za stav, ktorý žalobca musel trpieť a skladá sa z náhrady morálnej\nujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa\nje možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu berie čas a kľud.\nZákladom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd ho určuje na základe\n\nvlastnej úvahy. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky nie je podľa\nnázoru súdu podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá v podstate vyplýva zo samotnej jeho\npovahy, keď dodávateľa, ktorý sa dopustil nezákonného a neprijateľného konania v jeho majetkovej sfére\nkaždopádne postihuje. Uplatňovanie sankčných prostriedkov voči zákonom zakázanému správaniu\ndodávateľov na voľnom trhu je zverené odvetviami verejného práva predovšetkým orgánom kontroly,\ndozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom, napríklad Slovenskej obchodnej\ninšpekcii, Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým\nrozsahom oprávnení ukladať za nezákonné konanie sankcie. Tu je však potrebné poukázať aj na\nlimity ochrany spotrebiteľov, ktorá nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži, alebo neférovým\npraktikám dodávateľa, dominovať nad ochranou súťažiteľa. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v\nspore a zákonodarca mu poskytuje zvýšenú ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý\nje dokonca zastúpený právnym zástupcom, má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (obdobne\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/83/2017 zo 16.4.2018).\n13. Z okolností zistených a konštatovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/15/2022 je nepochybné,\nže žalobkyni bolo vo vyššie označenom súdnom konaní relevantným spôsobom preukázané porušenie\nzákonnej povinnosti žalovaného poskytnúť spotrebiteľský úver bez neprijateľných a teda neplatných\nzmluvných podmienok a od žalobcu ako spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktorú pre\nneplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok, resp. zákonnú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nspotrebiteľského úveru, žalovaný nemal zákonný nárok.\n14. Z obsahu uvedeného právoplatného rozsudku vyplýva, že toto namietané porušenie bolo spôsobilé\nprivodiť ujmu a k tejto ujme aj došlo tým, že žalobkyňa žalovanému vyplatila čiastku presahujúcu\nnárok žalovaného voči nej a že nápravu tejto situácie žiadala až v iniciovanom súdnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 8Csp/15/2022 . Žalobkyňa tak v označenom konaní úspešne uplatnila porušenie\npráva spotrebiteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý nesie\nza porušenie jej práva zodpovednosť. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako\nspotrebiteľa, dôsledkom je právo požadovať od neho finančné zadosťučinenie.\n15. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 48/2022 ako aj rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 vyplýva, že jediným predpokladom, ktorý vyžaduje\nust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pre uplatnenie nároku na zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Žiadnu inú podmienku, teda ani\npodmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená\nkonkrétna ujma sa nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú\nsituáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno\nna strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody,\nujmy, príčinnej súvislosti, alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky\nutrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje\nžiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom\nje jeho primeranosť. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\n16. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti\nporušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobkyne, ako aj žalovanej a okolností, za ktorých\ndošlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na\nfinančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade\nmusí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie\nnároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych\npreferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného\nfinančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku\nprimeranosti.\n17. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia však bolo potrebné zobrať na zreteľ aj dopad\nrozhodnutia súdu na žalovaného, ktorého okrem týmto rozsudkom priznanú povinnosť zaplatiť finančné\nzadosťučinenie, zaťažuje aj strata úrokov a poplatkov z ním poskytnutého úveru, povinnosť náhrady\ntrov konania a súdnych poplatkov tohto konania, ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.\n\nzn.8Csp/15/2022, ako aj povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného súd\npovažuje za dostatočné finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur vo vzťahu k úspechu žalobkyne\ntýkajúceho sa bezdôvodného obohatenia, vo výške 150,- vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru a vo výške 150,- eur vo vzťahu k úspechu žalobkyne o určenie neprijateľných zmluvných\npodmienok , t.j. spolu 450,- eur. Súd je toho názoru, že táto výška je pre žalobkyňu dostatočnou\nsatisfakciou a v okolnostiach veci zodpovedá kritériu primeranosti, povahe a rozsahu porušenia\npráv žalobcu, ako aj účelu finančného zadosťučinenia, ktoré svojím rozsahom sekundárne odrádza\ndodávateľa aj od ďalšieho porušovania spotrebiteľských práv žalobcov, či iných spotrebiteľov.\n18. Potrebné je aj konštatovať, že žalobkyňa v podanej žalobe v podstate neprodukovala a ani\nnepreukázala žiadne tvrdenia o konkrétnych dôsledkoch, ktoré malo protiprávne konanie žalovaného\nna jej postavenie, na psychický či fyzický stav vyvolaný predchádzajúcim súdnym konaním a ani ako\ninak ju takéto súdne konanie poškodilo (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n17CoCsp/25/2020 z 18.8.2020 , 25CoCsp/7/2023 zo dňa 07.12.2023) okrem tých, ktoré by neboli už v\ntomto konaní súdom zhodnotené, a pre ktoré by bolo odôvodnené priznať im finančné zadosťučinenie vo\nvyššej sume. Je nutné podotknúť, že finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý je priznávaný spotrebiteľovi\nnad rámec už skorším rozhodnutím reparovanej ujmy.\n19. Na základe horeuvedených právnych úvah súd priznal žalobkyni voči žalovanému na dovŕšenie\nnápravy vyplývajúcej z konštatovaného porušenia práva rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.\n8Csp15/2022 ako finančné zadosťučinenie sumu 450,- eur a zvyšnú časť uplatneného nároku zamietol\ntak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Pri svojej úvahe o priznaní výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia súd vychádzal z toho, že žalobkyni bolo priznané bezdôvodné obohatenie\nv horeuedenom konaní vo výške 621,72 eur a zároveň bola vyslovená neprijateľnosť zmluvných\npodmienok ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a teda súd priznal z titulu porušenia jej\npráv spotrebiteľa sumu vo výške cca 1/4 - ny z tejto priznanej sumy, a to za každý uplatnený nárok.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške požadovanej žalobcom v podanej žalobe,\nby už podľa názoru súdu malo znaky konania spotrebiteľa v snahe získať finančné prostriedky v\nneadekvátnej výške. Súd zdôrazňuje, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť\nna obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje\nujma nemateriálnej povahy.\n20. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\n22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s\n§262 ods. 1 CSP. Žalobca bol vo veci čo do základu nároku plne úspešný, pretože v prípadoch, keď\nrozhodnutie závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, možno za plný úspech považovať aj\nrozhodnutie, ktorým bol uznaný základ nároku, ale bola priznaná nižšia suma než ktorá bola v žalobe\nžiadaná . V takomto prípade ma tak žalobkyňa právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak\npri určovaní výšky trov konania sa musí vychádzať len z prisúdenej sumy.\n23. O výške trov konania žalobcu rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p.\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na\nsúde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa\nrozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania .Odvolanie\nmožno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným\n\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d)\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav\nneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy\nna ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný\ndobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "170b399a-49c9-4e5a-a6f1-e1e71c44ae07:e0364c79-ec0a-4b98-8380-851f352b516e", "ecli": null, "spisova_znacka": "25CoCsp/7/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoCsp/7/2023 z 14. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-11-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/170b399a-49c9-4e5a-a6f1-e1e71c44ae07:e0364c79-ec0a-4b98-8380-851f352b516e"}, {"guid": "1a8be31a-66e3-44a1-9f61-821dad85b1ea:6a8dcda4-4467-4856-aaa4-efec67fb25ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/25/2020 z 18. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1a8be31a-66e3-44a1-9f61-821dad85b1ea:6a8dcda4-4467-4856-aaa4-efec67fb25ef"}, {"guid": "7dc65ced-f8c8-488c-b039-7b92e67bc629:d69d3d68-206c-42c7-bd5c-d6b2d505b5b4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7816201972.1", "spisova_znacka": "9Co/58/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/58/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7816201972.1"}, {"guid": "925135f6-f998-4e45-915f-3e15e42b13c5:aec70deb-614d-4fd9-972d-9d0e2902ff46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1", "spisova_znacka": "17Co/17/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/17/2018 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1"}, {"guid": "a1111711-c92f-4768-be54-a8f7df21a0cd:e4b8b437-f0c2-44c4-8de3-d0f897db623f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115227268.1", "spisova_znacka": "23Co/83/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/83/2017 z 25. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-02-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227268.1"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "103b891c-9d92-40ae-af9c-ae15b12673d4:5f32ba72-845d-4459-8cc5-b3c0bb67361f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1", "spisova_znacka": "14Co/91/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/91/2012 z 24. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710214676.1"}, {"guid": "3b5bdb27-6398-4bcc-af0c-7b8f96ca59ba:608ca29d-d8fe-447f-aec8-b88c9e2bb171", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/15/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/15/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b5bdb27-6398-4bcc-af0c-7b8f96ca59ba:608ca29d-d8fe-447f-aec8-b88c9e2bb171"}], "citovane_v": []}