Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/15/2023 z 21. 6. 2024 Citácia: uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 21. júna 2024, sp. zn. 2C/15/2023, ECLI:SK:OSSL:2024:8523201305.1 Okresný súd Stará Ľubovňa | 2C/15/2023 | ECLI:SK:OSSL:2024:8523201305.1 | 2024-06-21 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 7 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 256 ods. 1 CSP, § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58df8d4a-2939-41cd-9112-24f7f2209678 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8523201305.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Stará Ľubovňa 2C/15/2023 8523201305 21. 06. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8523201305.1 Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E. F., zastúpený: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ G. H., na neznámom mieste, 2/ G. H., na neznámom mieste, 3/ A. I., na neznámom mieste, 4/ J. E., K. I., na neznámom mieste, zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 39,50 eur a ukladá prevádzkovateľovi systému – Slovenskej pošte, a. s. – prevádzkovateľ systému so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby uvedenú sumu vrátil žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa doručenia rovnopisu tohto právoplatného uznesenia. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 14.11.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom pre k. ú. C., obec Chmeľnica, okres Stará Ľubovňa – parcela KN registra „C“ č. 3600 o výmere 3025 m2 (druh pozemku ostatná plocha). 2. Žalobca uhradil súdny poplatok zo žaloby vo výške 49,50 eur, pričom uvedená úhrada bola realizovaná dňa 15.01.2024. Výzvou zo dňa 05.02.2024 súd vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 2 283,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy a zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 19.02.2024 (nakoľko žalobca je zastúpený právnym zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie, tunajší súd s poukazom na § 110 ods. 1 CSP doručoval predmetnú výzvu iba právnemu zástupcovi žalobcu). Žalobca súdny poplatok v lehote určenej súdom nezaplatil, k úhrade celého súdneho poplatku nedošlo ani do dnešného dňa. Právny zástupca žalobcu doručil dňa 28.02.2024 podanie označené ako „žiadosť o vydanie novej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku“, ktorým žiadal o zaslanie novej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, pričom súdny poplatok má vychádzať zo správneho základu určeného z trhovej ceny 3 eur/m2. 3. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 4. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) cit. zák. poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 5. Podľa § 7 ods. 3 cit. zák., poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. 6. Podľa § 10 ods.1, cit. zák., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 7. Podľa § 10 ods. 2, cit. zák., pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. 8. Podľa § 10 ods. 3, cit. zák., prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka. 9. Platenie súdnych poplatkov je imanentnou súčasťou civilného konania a je právne upravené zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zák. o súdnych poplatkoch“) a tiež Civilným sporovým poriadkom. Zaplatenie súdneho poplatku je v prípadoch ustanovených zákonom o súdnych poplatkoch predpokladom toho, aby súd vo veci konal a o uplatnenom nároku meritórne rozhodol. Zákonodarca zákonom o súdnych poplatkoch ustanovil, ktoré úkony a konania súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami (§ 1 ods. 1 a 2 zák. o súdnych poplatkoch a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. o súdnych poplatkoch). Zákonodarca zároveň ustanovil druhy konaní, ktoré sú od poplatkov oslobodené a taktiež osoby, ktoré sú od poplatkov oslobodené (§ 4 ods. 1, 2 zák. o súdnych poplatkoch). Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach strán (resp. účastníkov) podľa zák. o súdnych poplatkoch, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane súčasne použijú Civilný sporový poriadok (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 26. augusta 2010, sp. zn. IV. ÚS 249/2010). Ak i napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku vyhotovenej súdom a upozorneniu na procesné dôsledky spojené s nedodržaním výzvy poplatník (žalobca) nezaplatí súdny poplatok, za uvedené opomenutie musí niesť procesnú zodpovednosť. Súd nemá povinnosť ďalšou výzvou vyzvať poplatníka na zaplatenie nedoplatku súdneho poplatku, ktorý mal poplatník zaplatiť celkom na základe pôvodnej výzvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 1997, sp.zn. 6Obo 126/97, R 22/1998). 10. Vo vzťahu k uhradenej výške súdneho poplatku zo strany žalobcu (s poukazom na položku 1 písm. b Sadzobníka súd. poplatkov) a dorubovanej výšky súdneho poplatku súd poukazuje na § 142 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom strán konania, berúc do úvahy účelnosť a správanie sa strán konania v tomto spoločenstve. Vo všeobecnosti ak dôjde k záveru, že je potrebné vec prikázať do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, neprikazuje teda do výlučného vlastníctva v žiadnom prípade len podiel žalobcu, ale celú vec. Keďže svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca odvodzuje od ceny žiadaného spoluvlastníckeho podielu, pri ktoromkoľvek z troch spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva žalobca v konečnom dôsledku dostáva to, čo je zhodné s hodnotou jeho spoluvlastníckeho podielu. Spôsob výpočtu súdneho poplatku zo žaloby je zrejmý už zo samotnej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, že na doplatok súdneho poplatku bol žalobca vyzvaný v súlade s ustanovením § 7 odsek 9 zák. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou č. 1 písmeno a) Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu tohto zákona s tým, že cena podielu žiadaného žalobcom, ktorá tvorí základ pre výpočet súdneho poplatku, bola určená aj na základe poskytnutej súčinnosti obce Chmeľnica, ktorá vo svojej odpovedi zo dňa 21.12.2023 uviedla, že vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, priemerná trhová hodnota určená podľa zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Chmeľnica je minimálne 30 eur/m2. Vzhľadom na znalosť miestnych pomerov sa uvedená priemerná trhová hodnota javila súdu ako primeraná sume určenej podľa odhadu s poukazom na § 264 ods. 1,2 CSP (s prihliadnutím aj na to, že z verejných portálov určených na inzerciu vyplývala napr. vo vzťahu k inzerovanej ponuke predaja týkajúcej sa protiľahlej parcely obdobná, resp. vyššia trhová hodnota). Vzhľadom na uvedené súd vychádzal pri vyrubení súdneho poplatku zo sumy 40 050 eur, zohľadňujúc platbu súdneho poplatku žalobcom vo výške 49,50 eur a zníženie súdneho poplatku o 70 eur (s poukazom na § 6 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch). Súd teda výzvou na doplatenie súdneho poplatku odoslanou dňa 05.02.2024 vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na doplatenie súdneho poplatku vo výške 2 283,50 eur s poučením o následkoch nezaplatenia v lehote a výške určenej súdom. Predmetnú výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 19.02.2024 (nakoľko žalobca je zastúpený právnym zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie, tunajší súd s poukazom na § 110 ods. 1 CSP doručoval predmetnú výzvu iba právnemu zástupcovi žalobcu). V plynúcej lehote určenej súdom na doplatenie súdneho poplatku doručila obec Chmeľnica dňa 23.02.2024 podanie (označené ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti – odpoveď oprava), v ktorom uviedla, že vzhľadom na chybu v písaní, priemerná trhová hodnota určená podľa zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Chmeľnica je minimálne 3 eur/m2. Následne právny zástupca žalobcu doručil dňa 28.02.2024 podanie označené ako žiadosť o vydanie novej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, v ktorom poukázal práve na uvedenú opravu odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti obce Chmeľnica, pričom žiadal o zaslanie novej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá bude vychádzať zo správneho základu určeného z trhovej ceny 3 eur/m2. Súd poznamenáva, že uvedený priebeh, resp. postup sa môže z určitého aspektu javiť ako neštandardný, pričom môže indikovať aj snahu žalobcu vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku v správnej výške, pričom uvedené možno založiť aj na skutočnosti, že napriek povinnosti určiť cenu poplatkového úkonu (s poukazom na § 7 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch), v predmetnej veci si žalobca uvedenú povinnosť ani v podanej žalobe, ani doposiaľ nesplnil, a to napriek tomu, že je podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-182/2023 zo dňa 21.02.2023. Na určenie ceny poplatkového úkonu pritom stačilo žalobcovi predložiť uvedenú kúpnu zmluvu (vzhľadom na aktuálnosť kúpnej zmluvy z roku 2023), vychádzajúc z ktorej kúpna cena by bola podkladom pre určenie ceny poplatkového úkonu. 11. Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 12.04.2022, sp. zn. IV. ÚS186/2022, podľa ktorého „proti výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku nie je zákonom ustanovený účinný opravný prostriedok. Poplatník preto nemá inú možnosť, než zaplatiť súdny poplatok v súdom určenej výške. V opačnom prípade sa vystavuje právnemu následku jeho nezaplatenia, t. j. zastaveniu konania. Až po zaplatení súdneho poplatku môže poplatník podať návrh na vrátenie celého zaplateného súdneho poplatku (§ 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) alebo na vrátenie súdneho poplatku zaplateného vo vyššej sume, ako sa mal zaplatiť (§ 11 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch), o ktorom je povinný súd rozhodnúť. 12. Nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu v lehote súdom určenej vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., t. j. najneskôr do 29.2.2024, napriek náležitom poučení o následkoch nezaplatenia v lehote a výške určenej súdom a k jeho celej úhrade nedošlo ani do vyhotovenia tohto uznesenia, pričom súd nezačal konať vo veci samej, ani nejde o prípad uvedený v ust. § 10 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch, kedy by súd mohol pokračovať v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku, v súlade s § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou cit. zákona, súd konanie zastavil. 13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 15. Súd pri zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v správnej výške nerozhodoval o náhrade trov konania strán sporu, nakoľko poplatková povinnosť, ktorá vzniká podaním žaloby je vzťahom medzi štátom a poplatníkom (t. j. žalobcom) a je vecou posúdenia procesných podmienok konania súdom. Rozhodovanie o náhrade trov konania pri rozhodovaní o zastavení konania z vyššie uvedených dôvodov by bolo predčasné. 16. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 17. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Z. z. ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 18. S poukazom na § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 49,50 eur, kráteného o 10 eur, t. j. vo výške 39,50 eur. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta, a. s., ako prevádzkovateľ systému. 19. Zastavením konania vo veci nebola vec prejednaná meritórne, netvorí tak prekážku rozhodnutej veci a účastník, resp. strana sporu sa môže s novým návrhom obrátiť na súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 36/2008). 20. Súd vydal uznesenie pod menom zákonného sudcu bez toho, aby najskôr rozhodoval poverený vyšší súdny úradník. Tento postup je plne v súlade s najnovšou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to I. ÚS 502/2019, príp. PL. ÚS 10/2019-11, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.