{"guid": "504593ad-bc27-4775-8960-1e5a861c3088:91137ec2-7589-4dc1-8cea-7579eb21288a", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1", "spisova_znacka": "6C/61/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/61/2024 z 29. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 29. októbra 2024, sp. zn. 6C/61/2024, ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1", "identifikacne_cislo": "8524201199", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 3191, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-3191", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91137ec2-7589-4dc1-8cea-7579eb21288a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n6C/61/2024\n8524201199\n29. 10. 2024\nJUDr. Miriam Szárazová\nECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1\n\nUznesenie\nOkresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: AKAIS, s.r.o., Miletičova\n5B, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: D. B., B. XX, IČO:\n00 329 959, v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd konanie z a s t a v u j e .\nII. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.\nIII. Žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 8.10.2024 domáhali,\naby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác,\nterénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat.\núzemia B., parcela KN C č. 4991 a zároveň zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných\nmechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení a staveného materiálu. Druhým výrokom žalobcovia žiadali\nuložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti evidovanú na LV č. XXXX kat. územia\nB., parcela KN C 4991 vo vlastníctve žalobcov.\n2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi\nparcely KN C č. 499, pričom dňa 1.10.2024 im starosta obce – žalovaný oznámil, že sa nachádza na ich\npozemku a idú sa realizovať stavebné práce, s čím žalobcovia nesúhlasili. Privolaná policajná hliadka\nim oznámila, že v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia, a preto sú žalobcovia povinní umožniť vstup\nna pozemok.\n2.2 V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že dňa 30.9.2024 na základe podnetu starostu obce Kolačkov\nsa konalo zasadnutie bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila starostovi, „aby\nv prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z dôvodu\nmimoriadnej udalosti — živelnej pohromy ( 3 ods. 2 zákona NS SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej\nochrane obyvateľstva), vyhlásiť na základe na základe § 15 ods. 1 písm. j) zák. č. 42/1994 Z.z.\ncivilnej ochrane obyvateľstva, na území obce Kolačkov mimoriadnu situáciu a zabezpečiť núdzové\nzásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou.“ Následne v obci dňa 1.10.2024 o 7.30 hod.\nzasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu so začiatkom o 8.00 hod.. Krízový\nštáb navrhol uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného\nhydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce Kolačkov. Žalovaný uznesenie\no vyhlásení mimoriadnej situácii oznámil na webovej stránke obce, nie však na úradnej tabuli obce.\n2.3 Zo zápisnice krízového štábu je zrejmé, že žalovaný neustanovil režim života obyvateľov v obci,\npokyny, či usmernenia, čím by boli splnené podmienky § 15 zákona o civilnej ochrane. K prerušeniu\ndodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 fakticky nedošlo ani k inej živelnej pohrome, ktorá by odôvodňovala\n\nvyhlásenie mimoriadnej situácie. Napriek uvedenému dňa 1.10.2024 na uvedený pozemok vnikli ľudia\na mechanizmy objednané obcou a na príkaz starostu boli dňa 2.10.2024 začaté zemné stavebné práce\nspočívajúce v realizácii pokusných vrtov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ, a ktoré významne devastujú\ndotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcov.\n2.4 Žalobcovia sú tej mienky, že popísané konanie žalovaného nemá legálnu oporu v žiadnom právnom\npredpise. Hoci sa samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie môže formálne javiť ako dovolené, uviedli,\nže k prerušeniu dodávok pitnej vody nedošlo ani v čase bezprostredne prechádzajúcemu vyhláseniu\nmimoriadnej situácie, ani po jej vyhlásení. Pokiaľ by aj existovali problémy s dodávkou pitnej vody v\nobci Kolačkov, momentálne nemajú povahu žiadnej mimoriadnej situácie, zásobovanie pitnou vodou\nv obci je momentálne zabezpečené bez prerušení. Počas vysokých letných horúčav tohto roka boli\nskutočne v obci problémy s dodávkou pitnej vody, ktoré boli spôsobené nadmerným suchom. Tento stav\nvšak zďaleka nepretrvával do dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie, a preto žalobcovia považujú konanie\nstarostu, resp. krízového štábu obce Kolačkov za protizákonné.\n2.5 Žalobcovia poukázali na § 3 zákona o civilnej ochrane a sú toho názoru, že nie sú naplnené\npodmienky pre vyhlásenia mimoriadnej situácie. K zastaveniu dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024\nnedošlo a ani tomuto dátumu nepredchádzalo dlhšie obdobie horúčav, práve naopak predchádzalo mu\nobdobie výdatných dažďov. Zároveň predložili video dokumentáciu, ktorá preukazuje, že v daný deň\nv obci dodávka pitnej vody riadne prebiehala.\n2.6 Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že podmienky na vyhlásenie mimoriadnej situácie splnené neboli,\na to jednak z dôvodu, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k mimoriadnej udalosti ako základnému\npredpokladu pre vyhlásenie mimoriadnej situácie a aj preto, že spôsob riešenia tejto udalosti je v príkrom\nrozpore so samotným účelom zákona o civilnej ochrane uvedenom v § 1, v zmysle ktorého má byť každá\nochrana poskytovaná v zmysle tohto zákona účinná. V danom prípade však rozhodne nie je účinným\nspôsob, ktorý žalovaný zvolil, a to nielen z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti a neexistencie stavu,\nktorý žalovaný deklaruje, ale tiež preto, že práce stále prebiehajú. Pokiaľ by mala byt' zákonná ochrana\nobyvateľov účinná a bezprostredná pre prípad výskytu výpadkov v dodávke pitnej vody, štandardne sa\naž do obnovenia pôvodného stavu mohli a mali využiť mobilné cisterny ako prostriedok náhradného\nzásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V tomto prípade žalovaný nepristúpil k bezprostrednému\na účinnému riešeniu údajne vzniknutej situácie, ale začal s výkonom zemných stavebných prác na\ndotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcov, čo dodnes neprinieslo žiadny efekt v zmysle ochrany\nobyvateľstva a z dlhodobého hľadiska ani priniesť nemôže. Žalovaný nemôže udržiavať vyhlásenú\nmimoriadnu situáciu dlhodobo a riešiť ju nezákonným obsadením dotknutého pozemku žalobcov.\n2.7 Skutočnosť, že žalovaný mal namiesto neúčinného postupu zvoliť zásobovanie cisternou podľa\nžalobcov priamo vyplýva aj z odporúčania bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila\nv prípade vzniku mimoriadnej situácie „zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva\npitnou vodou\".\n2.8 Naviac vyhlásenie mimoriadnej situácie neuvádza žiadnu špecifikáciu mimoriadnej situácie s\npoukazom na taxatívny výpočet uvedený v § 3 ods. 2 zák. o civilnej ochrane. Ďalej poukázali žalobcovia\nna § 19 ods. 1 zák. o civilnej ochrane a majú zato, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva,\nže samotný vstup žalovaného na dotknutý pozemok v ich vlastníctve je protiprávny a žalovaný\nzneužíva inštitúty uvedené v zákone o civilnej ochrane. Prebiehajúce práce na dotknutom pozemku\nžalobcov nijako nesúvisia so žiadnou zo zákonom definovaných ochranných stavieb, ich častí alebo\ntechnologických súčastí. Žiadne zemné stavebné práce (ani práce obdobného charakteru) za účelom\n„hľadania vody” zákon o civilnej ochrane nepredpokladá a neumožňuje. Žalobcovia považujú za\npotrebné uviesť, že dotknutý pozemok predstavuje v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX chránené\nvtáčie územie. Ide o parcely so zvýšenou ochranou, pričom v prípade realizácie akejkoľvek stavebnej\nčinnosti je potrebné disponovať záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody. Počínanie žalovaného\nuž v tejto chvíli bude mat' závažné následky na dotknutom chránenom vtáčom území.\n2.9 Žalobcovia sa domáhajú, aby sa žalovaný zdržal nezákonného porušovania ich práv a\nznehodnocovania ich majetku. Potreba neodkladného zásahu súdu je daná najmä preto, že protiprávne\npočínanie žalovaného prebieha každým dňom a výrazne znehodnocuje dotknutý pozemok vo vlastníctve\nžalobcov. Orgány policajného zboru odmietajú žalobcom poskytnúť adekvátnu pomoc a ochranu a\nžalobcovia nemajú možnosť využiť žiadne iné účinné právne prostriedky.\n2.10 Žalobcovia sa budú domáhať nápravy v podobe vrátenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu\naj prípadnej náhrady škody formou jednej či viacerých žalôb. Tieto právne prostriedky však v súčasnosti\nnepostačujú na akútnu potrebu ochrany ich vlastníckeho práva.\nZákonné ustanovenia aplikované vo veci:\n\n3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú\na rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú\na nerozhodujú iné orgány.\n4. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.\n5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie\nbezodkladne zastaví.\n6. Podľa § 10 ods. 1 Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd\nkonanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby\nzostávajú zachované.\n7. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania\nprihliada nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nAk ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho\nodstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa\nkonanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.\n8. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou\nsituáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život,\nzdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na\nzáchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na\nzamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.\n9. Podľa § 3b ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva\nprostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.\n10. Podľa § 3b ods. 2 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane po vyhlásení mimoriadnej situácie sa\nvykonávajú tieto úlohy a opatrenia:\na) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna\nsituácia,\nb) evakuácia,\nc) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo\nd) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného\nzáchranného systému,\ne) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným\npredpisom,1aa) ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné,\nf) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa\nhnedého, nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať medveďa\nhnedého; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec\nalebo užívateľ poľovného revíru, v ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také\nopatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada s cieľom prilákať medveďa hnedého, boli bez\nzbytočného odkladu odstránené.\n11. Podľa § 3b ods. Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu\nsituáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení podľa odseku\n2.\n12. Podľa § 7 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu\nustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné\nštátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení\ntýchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.\n13. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej\nsprávy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu v rozsahu\nsvojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie ministerstvu vnútra.\n\n14. Podľa § 12 ods. 1 písm. n) Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvo vnútra\na) vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany,\nb) riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany,\nc) vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,\nd) vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva,\ne) organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy vrátane informovania\npríslušného orgánu iného štátu o cezhraničných účinkoch mimoriadnej udalosti,\nf) ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej ochrany a\nschvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,\ng) určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek civilnej\nochrany,\nh) zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávanie zamestnancov,\nktorí plnia úlohy civilnej ochrany; zabezpečuje vedeckovýskumnú a vývojovú činnosť v civilnej ochrane,\ni) koordinuje prípravu na civilnú ochranu a vykonáva odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti\nna úseku civilnej ochrany (ďalej len „odborná spôsobilosť“),\nj) zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany, najmä s Európskou úniou a\njej členskými štátmi, a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany,\nk) ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením s materiálom\ncivilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného predpisu15a) aj jeho\nobstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy a kontroly,\nl) schvaľuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov okresného úradu na civilnú ochranu z prostriedkov\nštátneho rozpočtu na príslušný rok,\nm) určuje členenie ohrozeného územia na účel plánovania úloh a opatrení na ochranu obyvateľstva pred\núčinkom nebezpečnej látky,\nn) kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.\n15. Podľa § 8 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly pri vykonávaní kontroly\npostupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.\n16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje\na) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými\npredpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,\nb) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,\nc) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,\nd) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.\n17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly v rozsahu svojej\npôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť\nplnenia úloh.\nSúd dospel k záveru:\n18. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo v každom štádiu konania,\nje skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom\nkonania je daná právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou\nkonania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo\nveci. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí\naj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi.\n19. Pod pojmom právomoc možno súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho\ncharakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených\nsubjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie\nje normatívne zakotvená v čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd disponujúci atribútmi nezávislosti (teda koncepciou,\nže súd je viazaný výlučne zákonom, sudca nemôže byť perzekvovaný za svoj právny názor vyjadrený\nv rozhodnutí) a nestrannosti (teda postavenie súdu je vnímané ako postavenie arbitra medzi stranami\na nad stranami, jeho rozhodnutie predstavuje vždy autoritatívne stanovenie toho, čo sa považuje v\nkonkrétnom prípade za právo) predstavuje teda ten orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorý\n\nje dotovaný právomocou prejednať a rozhodnúť spor či inú právnu vec. Možno konštatovať, že\nprávomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov pri prejednávaní a rozhodovaní\nvecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Inak povedané, právomoc súdu\npredstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom\nstanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky\npredstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to\nzákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej rozhodovacej pôsobnosti,\nteda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať\na rozhodovať ich.\n20. Všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje:\na) okruh súkromnoprávnych sporov - Civilný sporový poriadok dôsledne sleduje členenie právneho\nporiadku na právo súkromné a verejné. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že\nna založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter\nspornej veci vychádza zo súkromného práva. Typickým príkladom súkromného práva je vlastnícke\nprávo.\nb) okruh iných súkromnoprávnych vecí - v zmysle zákona ide o iné veci ako súkromnoprávne spory.\nNormatívne ide o priamy dopad všeobecnej subsidiarity Civilného sporového poriadku na iné pramene\ncivilného práva procesného, v tomto prípade vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Civilný\nmimosporový poriadok nemá vlastné ustanovenie o právomoci, preto na právne veci podliehajúce režimu\nCivilného mimosporového poriadku subsidiáme dopadajú ustanovenia všeobecného kódexu civilného\nprocesu, Civilného sporového poriadku. Inou súkromnoprávnou vecou tak budú napríklad otázky statusu\nosôb, ktoré komplexne rieši Civilný mimosporový poriadok.\nc) Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou\nprípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu. Ide o tzv.\nrozšírenú právomoc civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych\nprávnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných\nsúdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v zákonom stanovených\nprípadoch rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo\nupravuje komplexne Správny súdny poriadok.\n21. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti\nsúd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP,\nsúd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva.\nJudikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone\nprávomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo 240/98 a 7Cdo\n59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné\nopatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s\nnáslednou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné\nopatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa\nochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Hoci\ntieto okolnosti nie sú určujúce pri posudzovaní otázky právomoci na konanie o neodkladnom opatrení,\nsú však rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s\nnavrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené\nv návrhu (viď uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 1SKomp/10/2022 zo dňa 21.04.2022).\n22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú, aby žalovaný\nsa zdržal geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných\nprác, vrátane vypratania stavebných mechanizmov z parcely vo vlastníctve žalobcov a zároveň, žiadali\nzákaz vstupu žalobcu na tento pozemok. Dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia domáhajú takejto ochrany\nje tá skutočnosť, že žalovaný vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu v zmysle zákona o civilnej ochrane, čo\nho oprávňuje vstupovať na pozemky vo vlastníctve iných osôb (§ 19 zák. o civilnej ochrane).\n23. Teda žalobcovia žiadajú, aby súd preskúmal zákonnosť a opodstatnenosť vyhlásenia mimoriadnej\nsituácie v obci B.. Súd je však toho názoru, že nie je oprávnený preskúmavať postup a správnosť\n\nvyhlásenia mimoriadnej situácie obce, pretože súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory\na iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§3 CSP).\n24. Rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie nie je rozhodnutím, ktoré je oprávnený\npreskúmať civilný súd. Súd poukazuje na § 9 zák. o civilnej ochrane, a to, že ministerstvá, ostatné\nústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú\nich kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. Ďalej v tomto smere súd poukazuje na vyššie citované ust. §\n8 a § 9 ods. 1 a 2 o kontrole v štátnej správe.\n25. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcami navrhované nariadenie neodkladného opatrenia\nje potrebné ako predbežnú otázku preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie\nv zmysle zákona o civilnej ochrane, čo nespadá pod okruh súkromného práva ani okruh iných\nsúkromnoprávnych vecí, či pod správne súdnictvo. Preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia,\nje súd toho názoru, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. Kontrolu nad plnením úloh\ncivilnej ochrany vykonávajú ministerstvá, preto súd postúpil vec Ministerstvu vnútra SR.\n26. S poukazom na prijatý právny záver súd konanie zastavil a po právoplatnosti vec postúpi Ministerstvu\nvnútra SR.\nTrovy konania:\n27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n30. K zastaveniu konania došlo zavinením žalobcov, ktorí sa domáhali nariadenia neodkladného\nopatrenia, pričom je potrebné preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásením mimoriadnej situácie na súde,\nktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému.\nŽalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného\nsporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu\nnárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\nfebruára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v\ndvoch písomných vyhotoveniach.\nPodľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}