{"guid": "271bc295-fca1-4372-b264-cd3e2ae1f44f:77ce11c6-53f0-41ab-9c7f-0bfd867ab0e9", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15", "spisova_znacka": "5C/75/2022", "nazov": "Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/75/2022 z 15. 5. 2025", "citacia": "medzitýmny rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 15. mája 2025, sp. zn. 5C/75/2022, ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15", "identifikacne_cislo": "8522201410", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Emília Mišenková", "sudca_id": 2255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-misenkova-2255", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Medzitýmny rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-485", "nazov": "§ 485 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-485", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-485"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "nazov": "§ 474 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-474"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-485.odsek-1", "nazov": "§ 485 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-485.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-485"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-2", "nazov": "§ 474 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-474"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-485", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-474", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-115", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77ce11c6-53f0-41ab-9c7f-0bfd867ab0e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n5C/75/2022\n8522201410\n15. 05. 2025\nJUDr. Emília Mišenková\nECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15\n\nMedzitýmny rozsudok\nOkresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F., 2./ G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E.\nF., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení opatrovníčkou H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.\nE. F., 3./ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F. a 4./ G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.\nXX, XXX XX D. E. F., všetci právne zastúpení: JUDr. Drahoslav Potoček, advokát, so sídlom Čajakova\n5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238, proti žalovanému: I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.\nE. F., právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01\nStará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, v konaní o ochranu oprávnených dedičov a o vydanie dedičstva, takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e, že základ nároku žalobcov v 1. – 4. rade domáhať sa voči žalovanému vydania\nmajetku v zmysle § 485 a § 474 ods. 1., 2 Občianskeho zákonníka, ktorý majetok žalovaný nadobudol\nv dedičskom konaní po poručiteľke J. F., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde\nStará Ľubovňa pod sp. zn. 5D/117/2021, Dnot 115/2021, a to v rozsahu zodpovedajúcom ich zákonným\ndedičským podielom, j e d a n ý .\nII. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia v 1. – 4. rade podali na tunajšom súde dňa 21.10.2022 žalobu, ktorou sa domáhali,\nna podklade ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka, vydania spoluvlastníckych podielov na\nnehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci C., ako aj vyplatenia polovice z hodnoty 98,725,32 eur\nz poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.\na polovice z hodnoty 208,96 eur z lesných pozemkov v katastrálnom území G., a to tak, ako je to presne\nšpecifikované petite podanej žaloby.\n2. V odôvodnení žaloby uviedli, že predmetom návrhu na ochranu oprávnených dedičov a vydanie\ndedičstva je rodičovský rodinný dom žalobcov súp. č. 45, v k.ú. C., v ktorom žalobcovia bývajú a\nrodičovský majetok, ktorý žalobcovia ako deti pôvodne nadobudli po svojich rodičoch ako dedičstvo,\nale prostredníctvom prevodu rodičovského domu a majetku po rodičoch v prospech teraz už nebohej\nporučiteľky ich sestry J. F., ktorá sa pred svojou neočakávanou a nepredpokladanou smrťou zaviazala\npostarať sa o svojich súrodencov, bol prevedený na teraz už nebohú J. F.. Nebohá poručiteľka J.\nF. sa vydala za žalovaného I. F. a po sobáši okolo roku cca 1992 odišla bývať k manželovi do F.,\ndo rodičovského domu jeho rodičov. Po smrti rodičov G. a G. B. sa poručiteľka J. F. aj s manželom\nprisťahovali okolo roku 1994 až 1996 do rodičovského domu žalobcov. Poručiteľka J. bola ochotná\npostarať sa o žalobcov, teda o svojich súrodencov A., G., D. a G. B. bývajúcich v rodičovskom rodinnom\ndome súp. č. 45, k.ú. C., najmä o A. a G. B., ktorí trpia určitou formou mentálneho aj fyzického postihnutia.\nVšetci ostatní - šiesti súrodenci C., H., D., G., A. a G. B. boli preto ochotní previesť (prepísať) všetok\nmajetok po rodičoch na svoju sestru J. F., čo sa aj stalo. Po dedičskom vysporiadaní po rodičoch a po\nmajetkovom vysporiadaní sa súrodencov s C. A. v prospech sestry J. F., súrodenci v darovacej zmluve\n\nzo dňa 20.02.1996 previedli na J. F. A. B. aj rodičovský rodinný dom súp. č. 45 v C. a zriadili doživotné\nvecné bremeno k rodinnému domu v prospech postihnutých súrodencov A. a G. B.. V uvedenej darovacej\nzmluve sa obdarovaná J. F. zároveň zaviazala, že bude svojim darujúcim súrodencom, bývajúcim v\nspoločnej domácnosti, D., G., A. a G. poskytovať potrebnú pomoc a starostlivosť. Neskôr J. okolo roku\n2004 až 2007 prevzala aj súdom ustanovené opatrovníctvo nad svojimi postihnutými súrodencami A. a\nG. B.. Poručiteľka J. F. však zomrela dňa XX.XX.XXXX. V máji 2021 prebehlo dedičské konanie, kde\nbez prizvania ostatných zákonných dedičov žalovaný „ako jediný dedič“ zdedil po svojej manželke\nvšetky rodičovské majetky žalobcov v hodnote 173.357,28 eur. Žalovaný zdedil obývaný rodičovský\nrodinný dom žalobcov aj so zastavanými pozemkami, na ktorom dom stojí v hodnote 67.280,00 eur. Po\nodpočítaní dlhov žalovaný zdedil spolu čistú hodnotu dedičstva v hodnote 174.326,53 eur. Po dedičskom\nkonaní začal sa žalovaný prejavovať majetnícky, panovačne, agresívne a vulgárne voči žalobcom. Začal\nžalobcom vykrikovať, že dom patrí jemu a oni majú z domu vypadnúť, začal vyhadzovať žalobcom veci\nz domu von a H. B., opatrovníčke, začal vykrikovať, že on sa o jej súrodencov starať nebude, preto majú\nz domu všetci vypadnúť. Po smrti poručiteľky J. F., teda najmä po dedičskom konaní, začala panovať v\nrodinnom dome, v ktorom žalovaný býva spoločne so žalobcami, veľmi dusná a neznesiteľná atmosféra.\nVzhľadom na to, že žalobcovia v 1. – 4. rade neboli účastníkmi dedičského konania po poručiteľke J.\nF., pričom majú za to, že v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka mali byť účastní dedičského konania\nako dedičia v druhej zákonnej skupine, domáhajú sa voči žalovanému vydania dedičstva podľa výšky\nich dedičských podielov a náhrady trov konania.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2023 uviedol, že nárok žalobcov v plnom rozsahu\npopiera a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný nepopiera, že ako manžel poručiteľky J. F. sa stal\njediným dedičom celého dedičstva, resp. majetku po poručiteľke v zmysle uznesenia Okresného súdu\nStará Ľubovňa, sp. zn. 5D/117/2021, Dnot 115/2021 zo dňa 24.05.2021. Dedičstvo pritom nadobudol\nako dedič v druhej skupine v zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko s manželkou\nnemali deti, manželkini rodičia nežili a nikto iný s nimi netvoril spoločnú domácnosť. Žalovaný však\npopiera tvrdenie, aby žalobcovia tvorili s poručiteľkou spoločnú domácnosť a rovnako popiera, aby\nžalobcovia boli odkázaní výživou na poručiteľku. Žalovaný nepopiera tvrdenie, že manželka žalovaného\nžila spolu so žalobcami v jednom rodinnom dome, súpisné číslo 45, avšak len táto samotná skutočnosť\nipso facto neznamená, aby so žalobcami aj tvorila spoločnú domácnosť. Ďalej uviedol, že žalobcovia\nsú súrodenci poručiteľky, preto by sa mohli stať dedičmi až v prípade dedenia v tretej dedičskej\nskupine v súlade s § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má za to, že vzťah medzi žalobcom v 1.\nrade, žalobcom v 2. rade a manželkou žalovaného bol vzťahom medzi opatrovancom a opatrovníkom,\npričom povinnosťou manželky žalovaného nebolo živiť žalobcu v 1. rade a ani žalobcu v 2. rade a\nžalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade preto neboli odkázaní na poručiteľku, pričom títo mali príjem,\nnakoľko boli a aj naďalej sú poberatelia invalidného dôchodku a navyše manželka žalovaného poberala\nna opatrovanie žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade opatrovateľský príspevok, a teda výkon prác\nsúvisiacich s výkonom opatrovateľskej činnosti bol hodnotený a aj odmeňovaný ako poskytovanie\nopatrovateľskej služby. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v 3. rade a žalobca v 4. rade\nhospodárili samostatne od žalovaného a jeho manželky, mali samostatný príjem nezávislý od príjmu\nmanželky žalovaného, bývali v osobitných izbách, žili si svojim vlastným životom a netvorili s manželkou\nžalovaného spoločnú domácnosť, pričom navyše ani samotní žalobcovia vo vzťahu k žalobcovi v 3.\nrade a žalobcov v 4. rade neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, z akého dôvodu by vôbec mali byť\npovažovaní za dedičov v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že z ustálenej judikatúry\nvyplýva, že pokiaľ manželstvo trvá a manželia sa podieľajú na úhrade spoločných potrieb, a teda žijú\nv trvalom spotrebnom spoločenstve, založenie ďalšej spoločnej domácnosti jedným z manželov v inom\nspotrebnom spoločenstve nemožno z hľadiska § 115 Občianskeho zákonníka právne uznať. Zastáva\nnázor, že tvrdenia žalobcov o tom, že tvorili spoločnú domácnosť s manželkou žalovaného, ale žalovaný\nuž túto spoločnú domácnosť s nimi netvoril, a teda manželka žalovaného mala tvoriť akési dve separátne\ndomácnosti, a to jednu so svojim manželom a druhú so svojimi štyrmi súrodencami, spochybňuje\nžalobcami tvrdenú existenciu spoločnej domácnosti, akcentujúc pri tom fakt, že majetok žalovaného a\njeho manželky bol v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný vyslovuje\npresvedčenie, že on ako jediný dedič v druhej skupine je dedičom po svojej manželke a žiaden iný\nsubjekt (teda ani žiaden zo žalobcov) nespĺňa podmienky v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka, a teda\nv prípade žalobcov absentuje aktívna vecná legitimácia v spore. Záverom uvádza, že nárok žalobcov\nspochybňuje aj nezrozumiteľnosť a neurčitosť navrhnutých výrokov rozhodnutia a zároveň skutočnosť,\nže na pomerne veľké množstvo nehnuteľností, za ktoré žalobcovia požadujú od žalovaného finančnú\n\nnáhradu, sa nevzťahuje zákaz drobenia, a teda keďže naturálna reštitúcia je dobre možná, požadovaný\nnárok odporuje § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n4. Žalobcovia v replike zo dňa 25.5.2023 veľmi obšírne popísali spolužitie žalobcov, ich sestry\nJ. (poručiteľky) a žalovaného, a to od roku 1996, kedy sa žalovaný s ich sestrou J. presťahovali\nna C., opísali spôsob hospodárenia, zabezpečovania nákupov do domácnosti a starostlivosti o\ndomácnosť, podieľanie sa na chove hospodárskych zvierat, starostlivosti o rodinný dom, popísali\npriebeh rekonštrukcie ich rodinného domu a vykonávania prác v jeho okolí. Konštatovali, že všetky\ntieto práce vykonávali všetci, teda aj žalobcovia aj žalovaný spoločne, taktiež všetci investovali do\ndomu finančne prostriedky, ktoré dostali, resp. zarobili a rovnako tak aj každý manuálne pomáhal pri\nkaždej rekonštrukcii domu. Žalobcovia poukázali na to, že kým žila ich sestra J., varilo sa iba dolu v\nkuchyni. Na prvom poschodí mal žalovaný s poručiteľkou spálňu, žalobkyňa v 1. rade A. tam mala svoju\nizbu, bola tam aj kúpeľňa, ktorú používali všetci, teda aj všetci žalobcovia, podobne ako všetci používali\njedinú chladničku v dome, na prvom poschodí v kuchyni. Zvyčajne všetci vždy sedeli a jedli v kuchyni na\nprízemí, teda aj žalovaný. Keď mali návštevu, všetci sedeli na prvom poschodí v kuchyni a v obývačke.\nTo chce žalovaný tvrdiť, že netvorili spoločnú domácnosť? Po smrti poručiteľky J. sa žalovaný I. všetkým\notočil chrbtom, zmenil sa. Keď v marci 2021 poručiteľka Iveta prebrala invalidný dôchodok za žalobkyňu\nA. a žalobcu G., peniaze ostali v spálni I. a poručiteľky J.. Po smrti ich teda mal žalovaný I., avšak nedal\nim ich. Žalobcovia A. a G. v súčasnosti nemajú žiadne úspory, napriek skutočnosti, o ktorej poručiteľka\nJ. rozprávala, že sa im každý mesiac sporí po 50,- eur. Po smrti poručiteľky J. sa žalovaný I. pol roka\nstravoval spolu ešte s nimi, s tým, že neprispieval na stravu, ani na elektrinu. Ani sa nikdy neopýtal, či\ntreba niečo kúpiť alebo zaplatiť. Pol roka po smrti poručiteľky, jeho manželky mal navarené, upratané,\noprané, zadarmo. Po smrti poručiteľky J., žalovaný len dvakrát zaplatil za elektrinu, o drevo sa vôbec\nnestará, nič nerobí okolo domu, ani len trávnik nepokosí. Po pohrebe žalovaný povedal, že všetci pôjdu\nna dedičské konanie. Dedičské konanie nakoniec bolo bez nich, tak, že po dedičskom konaní im zamával\ns papiermi, že „Všetko je moje!“, „Ja som zdedil po manželke!“ V rodinnom dome teraz už neprerábajú,\npreto lebo žalobca je veľmi agresívny, stále kričí, že všetko je jeho. Žalobcovia tvrdia, že sú oprávnenými\ndedičmi a mali byť prizvaní k dedičskému konaniu ako dedičia v druhej zákonnej skupine v zmysle §\n474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spolužijúce osoby, ktoré žili s poručiteľkou J. F. najmenej po\ndobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú\ndomácnosť. Ako príklad absolútnej dôvodnosti tejto žaloby poukázali na judikát sp. zn. 23Co/235/2013\nKrajského súdu Trnava a taktiež aj na judikát sp. zn. 6Co/19/2012 Krajského súdu Prešov. S poukazom\nna uvedené žiadajú, aby súd ich žalobe o vydanie dedičstva v celom rozsahu vyhovel.\n5. Žalovaný v duplike zo dňa 17.7.2023 v podstatnej časti zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení\nk žalobe, tak ako je to uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 11.4.2023, preto súd ich nebude opätovne\nrozpisovať aj na tomto mieste. Navyše, k ďalšej argumentácii žalobcov o ostatných nehnuteľnostiach,\nresp. o zákaze drobenia konštatoval, že nie práve malé množstvo pozemkov, ktoré žalobcovia označujú\npaušálne ako poľnohospodárske alebo lesné pozemky nie sú ani poľnohospodárskymi a ani lesnými\npozemkami, na ktoré by sa vzťahoval zákaz drobenia a teda nemožno hovoriť o porušení zákazu\ndrobenia, nakoľko zákaz drobenia sa v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov vzťahuje\nna poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky a vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia\nobce. Z ustanovenia § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa dedičstvo má vydať podľa\nzásad o bezdôvodnom obohatení. V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom platí, že až\nvtedy, ak nie je možná naturálna reštitúcia, resp. to nie je dobre možné, má sa poskytnúť peňažná\nnáhrada. Rovnako je v tomto smere potrebné uviesť, že žalovaný ani nedisponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami, aby vôbec bol objektívne spôsobilý uhradiť žalobcom takto vysokú sumu\npeňazí, akcentujúc pri tom fakt, že žalovaný nadobudol z dedičstva po svojej manželke predovšetkým\nnehnuteľnosti a nie finančné prostriedky. Navyše poukázal na to, že súčasťou dedičstva prejednávaného\npo manželke žalovaného – J. F. boli aj pasíva a preukázané pohrebné trovy. Žalobcovia však na túto\nskutočnosť v rámci žalobného návrhu žiadnym spôsobom nereflektovali a z dedičstva žiadajú len aktíva\nbez reflektovania pasív. Pre úplnosť pritom uviedol, že žalobcovia ani žiadnym spôsobom nepreukázali\nhodnotu poľnohospodárskych a lesných pozemkov, vyplatenia (polovice) ktorej sa domáhajú.\n6. Žalobcovia podaním zo dňa 12.9.2023 reagovali na výzvu súdu zo dňa 20.7.2023, ktorou boli\nsúdom vyzvaní na odstránenie vád žaloby. Žalobcovia zotrvali na pôvodnom žalobnom návrhu zo\ndňa 20.12.2022, alternatívne však predložili súdom požadovanú špecifikáciu žaloby v alternatívne\n\nnavrhnutom petite, ktorým navrhli, aby súd prikázal žalovanému vydať žalobcom spoluvlastnícke podiely\nna nehnuteľnostiach nadobudnutých v dedičskom konaní po poručiteľke J. F., a to formou naturálnej\nreštitúcie tak, ako to presne špecifikujú v alternatívnom petite uvedenom v závere ich vyjadrenia.\n7. Súd nariadil pojednávanie na deň 4.10.2024. Na tomto pojednávaní obidve sporové strany síce\nprejavili vôľu vyriešiť tento spor zmierlivým spôsobom, avšak k dohode nedošlo, preto bolo pojednávanie\nodročené na deň 29.11.2024 s tým, že súd konštatoval, že žalobcami novonavrhnutý petit sa súdu\njaví ako nevykonateľný, nakoľko v danom petite boli delené na ďalšie spoluvlastnícke podiely aj\nnehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje zákaz drobenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení.\n8. Žalobcovia podaním zo dňa 26.11.2024 predložili súdu návrh na úpravu petitu žaloby podľa § 139\nCSP. Súd na pojednávaní dňa 16.4.2025 pripustil zmenu petitu tak, ako to predniesol, resp. ako to\nnavrhol právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 26.11.2024.\n9. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 16.4.2025, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením\nlistinných dôkazov a výsluchom žalobkyne v 1. rade A. B., žalovaného I. F., svedkyne K. A., svedka\nF. A. a svedkyne H. B..\n10. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade A. B. vyplynulo, že v čase, keď žila sestra J. F., všetci žili dolu v\ndome, všetko sa robilo dolu, varili dolu, všetci pokope. Dolu mali kuchyňu, dvaja bratia mali jednu izbu\nspoločne a ďalší brat mal tiež svoju izbu. Kúpeľňu používali iba jednu, ktorá sa nachádza hore, tú istú\nkúpeľňu používali aj poručiteľka s manželom. V domácnosti to vtedy fungovalo tak, že varila aj ona aj\nJ., varilo sa spoločne. V chladničke nemali rozdelené veci, ktoré sú ich a ktoré žalovaného a nebohej\nJ.. Pokiaľ ide o upratovanie, všetko upratovala ona (žalobkyňa v 1. rade, pozn. súdu), aj dolu, aj hore.\nKúrenie zabezpečoval brat D., drevo kupoval z urbariátu. Nákup do domácnosti robila sestra J., ona\nna nákupy nechodievala. Elektrina bola písaná na žalovaného, ale všetko uhrádzal brat. Jedli spoločne,\nmali spoločný stôl, jednu chladničku, tá bola na poschodí. Pokiaľ išlo o pranie, tak prala aj sestra, aj ona,\nskladanie a žehlenie vecí taktiež robila aj ona, aj sestra J.. Keď išli prať, nemali označené, ktoré pracie\nprostriedky sú ich a ktoré poručiteľky J., to mali spoločné. Chovali aj hospodárske zvieratá, o všetko\nsa starala ona s bratom. Krmivo zabezpečoval brat D., on to aj financoval. Mali svine, kravu, teľa. Keď\nzvieratá vyrástli, bola zabíjačka, na ktorej sa zúčastňovali všetci. Mäso uložili do mrazničky, mali jednu\nmrazničku. Mäso sa nedelilo zvlášť pre nich a zvlášť pre žalovaného a nebohú Ivetu. Vykonávali sa aj\nrekonštrukčné práce a úpravy na rodinnom dome, v ktorom bývali, všetko za ich peniaze, za bratove,\nna týchto prácach sa podieľal každý.\n11. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že s manželkou, neb. J. F. prišli bývať do C. asi v roku 1996,\nresp. 1995. V tom čase boli hore v dome tri izby, dolu boli dve a dolu bola ešte pivnica. Všetko sa potom\nzačalo prerábať, a to zhora až dolu. V tom čase chodieval na týždňovky do Košíc, v piatok prišiel domov,\nv sobotu robili celý deň až do noci. On je murár, takže on vykonával tieto práce, pričom je pravdou, že\nostatní mu pomáhali. Tieto práce bolo nutné vykonať, pretože keď tam prišiel, všetky okná prepúšťali,\nbolo potrebné podkladať pod ne handry, pretože cez ne pretekalo. keď prebiehali rekonštrukčné práce\nna dome, pracovali všetci, teda D., G., A. a G.. Rekonštrukciu financoval prevažne on, nebohá manželka\npočas týždňa zabezpečila potrebné veci a vzhľadom na to, že on mal finančný príjem, väčšinu financoval\non. Nákupy do domácnosti zabezpečovala nebohá manželka, stále zobrala raz jedného, raz druhého,\naby videli, čo koľko stojí. On chodil do roboty, toto bola jej úloha. Pokiaľ ide o kúrenie, najprv tam bol\nlen jeden pec, ktorý vyhrieval obývačku a aj spálňu, kde spali. Potom sa muselo prerábať tak, aby každý\nmal svoju miestnosť. Keď tam prišiel on, tak nemali traktor, neskôr D. zabezpečil traktor a vzájomne si\npomáhali. On pri týchto prácach pomáhal len keď mal čas a to väčšinou v sobotu. Pokiaľ išlo o finančné\npríjmy, k tomu uviedol, že D. nerobil stále, robil len občas, keď niekto ho zobral do práce, pokiaľ ide o G.,\nten pracoval dlhé roky v Ostrave. V domácnosti varili A. B. J., väčšinou varila J. a A. jej pomáhala, či\nuž s varením alebo upratovaním. Kuchyne nemali oddelené. Keď sa chovalo, musela sa kúpiť 350 l\nmraznička, tá bola na verande, jedna menšia mraznička bola v kuchyni a chladnička bola hore, pretože\nnebolo ju kde dať. Pokiaľ ide o suroviny a potraviny, ktoré boli v mrazničke a chladničke, tieto neboli\nrozdelené pre neho a nebohú J. a pre žalobcov, všetko bolo spoločné. On chodieval do roboty, nestaral\nsa o to. Keď prebiehali zabíjačky, väčšinou bol pri nich prítomný on a zvyčajne sa zavolal nejaký mäsiar.\nBolo potrebné, aby to niekto riadil, tak to zabezpečoval on. Pokiaľ ide o stravovanie, resp. stolovanie\nv domácnosti, tak vo Vianočné a Veľkonočné sviatky jedli spoločne, pokiaľ ide o nedeľu tak kedy-ako.\n\n12. Z výsluchu svedkyne K. A. vyplynulo, že keď si čítala návrhy, resp. vyjadrenie žalovaného,\nbola prekvapená, pretože nič, čo tam je napísané, nie je pravda. Má za to, že nebola tam oddelená\ndomácnosť, ale že všetci tvorili spoločnú domácnosť. Chodievala tam od malička často. Svedkyňa na\notázku, kto zabezpečoval v danej domácnosti varenie, pranie, kúrenie a starostlivosť o zvieratá uviedla,\nže všetky tie práce robili všetci spoločne. Nákupy robila väčšinou nebohá Iveta, niekedy išli na nákupy\nspoločne so žalovaným. Čo sa týka stravovania, všetko sa pripravovalo dolu v kuchyni na prízemí,\ntam sa pripravovali raňajky, obedy aj večere. Kým ešte nebohá J. žila, chladnička bola iba hore na\nposchodí, kde sa všetky potraviny odložili a tam bola napr. saláma, slanina, nejaké jogurty. Všetko bolo\nspoločné, neboli žiadne oddelené poličky. Keď tam boli na návšteve, všetci sedeli dolu v kuchyni, pri\njednom stole. Dávali si tam raňajky, obed, kávu alebo koláč poobede, proste tam trávili čas. Čo sa týka\nstarostlivosti o zvieratá, tak tú zabezpečovala prevažne žalobkyňa A. a je pravdou, že aj žalovaný sa\nzapájal do týchto prác, samozrejme v rámci jeho možností. Pokiaľ ide o zabezpečovanie kúrenia v dome,\nto väčšinou robil D., teda brat prítomnej žalobkyne, on robil väčšinou všetko okolo dreva. Keď prišli na\nnávštevu, tak väčšinou boli všetci spolu hore v obývačke, dali si kávu, poprípade koláč, všetci sa tam\nrozprávali spolu. Na otázku, či sa svedkyňa vie vyjadriť, či mala nejaké informácie o dedičskom konaní\npo poručiteľke J., resp. či sa to dozvedela a ako sa to dozvedela, uviedla, že žalovaný jej povedal,\nže dedičské konanie bude, a že ku dedičskému konaniu budú prizvaní všetci súrodenci s tým, že ju\npoprosil, aby napísala všetky potrebné údaje, teda meno, dátumy narodenia, rodné čísla, že to potrebuje\nk dedičskému konaniu pre pani notárku. Na ďalšie otázky svedkyňa odpovedala, že nebohá J. mala\nvedomosť o všetkých príjmoch v rodine, pretože ona v podstate hospodárila so všetkými tými finančnými\nprostriedkami a z týchto financií, teda z tých spoločných financií sa financovali všetky náklady, teda či\nuž na potreby domácnosti alebo na rekonštrukciu domu, na opravu strechy. Má vedomosť o tom, že\nnebohá J. vravela, že žalovaný je na invalidnom dôchodku, a teda má nižší príjem, až keď všetky\npríjmy dajú dokopy, tak potom môžu urobiť nejakú rekonštrukciu, teda opravu domu alebo napr. strechy.\nSvedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že nebohá J. mala dochovať A. a G. a nakoľko tam bývali\nspolu, tak mala pomáhať aj D. a G..\n13. Z výpovede svedka F. A. vyplynulo, že do domácnosti žalobcov a žalovaného chodieval dosť často,\nchodieval tam pomáhať so senom, v zime napr. odhŕňať sneh, pokŕmiť a takéto veci. V tej domácnosti\nprala a varila J. B. A. a aj o domácnosť a hospodárske zvieratá sa starala J. H. A., oni si to podelili.\nPokiaľ ide o zabezpečovanie dreva a kúrenie, to robili D., G. a G., oni zabezpečovali drevo, chodili do\nlesa spúšťať a pripravovať drevo, žalovaný ho potom chodil zvážať s traktorikom. Osoby, ktoré bývali\nv tomto dome, sa zdržiavali všetky dolu v kuchyni, pri raňajkách, pri obede, tam sa varilo a všetko sa tam\nrobilo. Len keď prišla nejaká návšteva, tak sa išlo o poschodie vyššie. Pokiaľ má vedomosť, tak v dome\nbola jedna chladnička, k tejto bol voľný prístup a potraviny, ktoré tam boli uložené, boli spoločné. Podľa\nnázoru svedka sa nebohá J. F. starala o A. a G., navarila, poprala, rozprávala sa, keď bolo treba išla aj\nk doktorovi. Hodnotí to ako dobrú starostlivosť.\n14. Z výsluchu svedkyne H. B. vyplynulo, že dom, ktorý je predmetom tohto konania, postavili jej rodičia,\nzaplatil to brat G.. Keď sa vrátila sestra J. so žalovaným z Plavnice späť, už všetko bolo hotové, čiže\nokná, dvere, zárubne, voda bola urobená, odpady boli porobené. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, ako sa\nv tom dome žilo, tak bolo tam perfektne, dobre bolo. Kým žila ešte nebohá J., elektrinu platil G., a zbytok\nsa všetko platilo z peňazí A. a G., ktorí boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Nebohá J. mala\nkontrolu aj nad príjmami G. a D., ich peniaze išli do domu a nemôže to poprieť, aj švagrove peniaze,\nteda peniaze žalovaného, taktiež išli do domu, teda všetko. Na otázku, ako svedkyňa získala vedomosť\no dedičskom konaní, uviedla, že raz prišiel žalovaný z Ľubovne, zamával papierom a povedal, že všetko\nje jeho. Po dedičskom konaní museli niekoľkokrát volať políciu, pretože žalovaný robil bordel, vyhádzal\njej veci. Pokiaľ ide o rekonštrukciu domu, tú robili firmy, ale pri tej rekonštrukcii pomáhali všetci členovia\ndomácnosti. Čo sa týka starostlivosti o zvieratá, to zabezpečovali všetci, to nemôže povedať. K príjmom\nžalobcov uviedla, že čo sa týka D. B., ten pracoval niekedy v Čechách ale jeho výplaty nevidela, to všetko\nmala sestra J.. Čo sa týka G. B., má vedomosť iba to, že bol zamestnaný v Litmanovej, v Jarabine,\nale vedomosť o jeho príjmoch nemá, to všetko vedela sestra J., ona mala všetky účty komplet. Má tiež\nvedomosť o tom, že G. pracoval v zahraničí, ale bolo to asi 30-40 rokov, keď sa brali sestra J. a žalovaný.\nDrevo zabezpečoval žalobca D., on financoval nákup, naftu, benzín, všetko. Pokiaľ ide o samotný proces\nzabezpečovania dreva, uviedla, že majú traktor, tak sa to doviezlo a zabezpečilo, má tým na mysli jej\npriateľa. Je pravdou, že chodieval aj jej švagor, t.j. žalovaný, ale musela byť zabezpečená nafta.\n\n15. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný\ns manželkou J. F., ktorá bola sestrou žalobcov v 1. – 4. rade, bývali spoločne v rodinnom dome v C. č.\nXX, kde žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný bývajú aj v súčasnosti. Manželka žalovaného J. F. zomrela\ndňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke J. F. prebehlo na Okresnom súde Stará Ľubovňa,\nprostredníctvom notára JUDr. Dariny Sčensnej pod sp. zn. 5D/117/2021. Z uznesenia o dedičstve\nč.k. 5D/117/2021 zo dňa 24.5.2021 vyplýva, že notár (i) schválil návrh o vyporiadaní BSM predložený\npozostalým manželom poručiteľky; (ii) určil všeobecnú hodnotu majetku v sume 176.505,03 eur, výšku\ndlhov v sume 2.178,50 eur a čistú hodnotu dedičstva v sume 174.326,53 eur; (iii) potvrdil nadobudnutie\ndedičstva I. F., manželovi poručiteľky. V odôvodnení uznesenia notár konštatoval, že poručiteľka zomrela\nako vydatá bezdetná, jediným dedičom zo zákona v II. dedičskej skupine v zmysle § 474 Občianskeho\nzákonníka je I. F., manžel poručiteľky.\n16. Z uznesenia Štátneho notárstva v Starej Ľubovni č. D 63/89 zo dňa 3.4.1989 plynie, že v dedičskom\nkonaní po poručiteľke G. B. (matke žalobcov v 1. – 4. rade a neb. manželke žalovaného) nadobudli\nrodinný dom č. XX v kat. úz. C. s maštaľou, stodolou, zastavanou plochou na ktorej dom stojí a spálňu\ndedičia G. B. (manžel poručiteľky), H. B., C. B., G. B., G. B., J. B., A. B. a D. B., každý v podiele 1/8.\nPoľnohospodársku pôdu v soc. užívaní prebral G. B., manžel poručiteľky, s povinnosťou v prípade\nvyplatenia za tieto pozemky vyplatiť každému z detí 1/8 z peňažnej čiastky, ktorá bude vyplatená.\n17. Z uznesenia Štátneho notárstva v Starej Ľubovni č. D 298/91-20 zo dňa 17.10.1991 vyplýva, že v\ndedičskom konaní po poručiteľovi G. B. (otcovi žalobcov v 1. – 4. rade a neb. manželky žalovaného)\npodiely na rodinnom dome č. XX v kat. úz. C. s vedľajšími stavbami dedičia: H. B., C. A., G. B., G.\nB., A. B., J. B. a D. B., každý v podiele 1/7.\n18. Z darovacej zmluvy zo dňa 20.2.1996 mal súd preukázané, že darcovia na jednej strane – H. B., G.\nB., G. B., A. B. a D. B. a obdarovaná J. F. na druhej strane uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej\ndarcovia darovali svoje spoluvlastnícke podiely svojej sestre J. F. bezodplatne a obdarovaná tento dar\nprijala. Podľa bodu V. darovacej zmluvy obdarovaná zriaďuje darcom G. B. a A. B. vecné bremeno, ktoré\nspočíva v práve doživotného bývania a užívania prízemných priestorov a príslušenstva predmetného\nrodinného domu a pozemku. Obdarovaná poskytne týmto darcom potrebnú pomoc. Títo darcovia vecné\nbremeno v rozsahu, ako je uvedené, prijímajú.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:\n19. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\n20. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine\nmanžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred\njeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli\nodkázaní výživou na poručiteľa. (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy\nnajmenej polovicu dedičstva.\n21. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré trvale žijú a spoločne\nuhradzujú náklady na svoje potreby.\n22. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejedaní dedičstva zistí, že oprávneným\ndedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,\nktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na\nujmu pravého dediča.\n23. Podľa § 212 ods. 1, 2 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. (2) Rozsudkom sa rozhoduje\no celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo\nlen o jej základe alebo dôvode.\n24. Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode\nuplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.\n\n25. Dokazovaním zistené skutočnosti súd posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení § 474\nods. 1, 2, § 485 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\ndomácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.\n26. Žalobcovia v 1. – 4. rade sa po úmrtí poručiteľky J. F., ich sestry, domáhajú vydania dedičstva\nvoči žalovanému I. F., s odôvodnením, že napriek tomu, že prichádzali do úvahy ako dedičia v druhej\ndedičskej skupine (§ 474 ods. 1 OZ), t.j. žili s poručiteľkou J. F. najmenej po dobu jedného roka pred\njej smrťou a z toho dôvodu sa starali o spoločnou domácnosť, k dedičskému konaniu prizvaní neboli\na dedičstvo nadobudol len žalovaný I. F., manžel poručiteľky.\n27. Žalovaný dedičské právo žalobcov v 1. – 4. rade poprel. Tvrdil, že on a nebohá J. F. mali samostatnú\ndomácnosť. Odmietol tvrdenie žalobcov o tom, že tvorili spoločnú domácnosť aj so žalobcami v 1. –\n4. rade.\n28. Vyššie citované ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako podmienku zaradenia\nfyzickej osoby do druhej dedičskej skupiny ustanovuje: 1/ spolužitie domnelého dediča a poručiteľa\nv spoločnej domácnosti a zároveň 2/ osoba sa starala o spoločnú domácnosť alebo (vzhľadom na vek\nresp. zdravotný stav) bola výživou na poručiteľa odkázaná.\n29. Vzhľadom na to, že medzi stranami bolo sporné to, či žalobcovia v 1. – 4. rade sú oprávnenými\ndedičmi po poručiteľke J. F. súd sa zaoberal prejudiciálne otázkou, či žalobcovia v 1. – 4. rade prichádzajú\ndo úvahy ako dedičia v druhej dedičskej skupine (§ 474 OZ) z titulu tzv. spolužijúcich osôb.\n30. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb (§ 115 OZ) treba rozumieť skutočné spolužitie v\nspotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa\nsvojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo\npotrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na\nvšetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy,\nvýlety a pod. (porovnaj R 34/1960).\n31. Za spolužijúce osoby poručiteľa treba považovať napr. družku poručiteľa, jeho dospelých\nsúrodencov, vzdialenejších príbuzných, nevlastné deti atď. a to za predpokladu, že žili s poručiteľom\nv spoločnej domácnosti aspoň rok pred smrťou poručiteľa a starali sa o spoločnú domácnosť alebo\nboli odkázaní na výživu poručiteľa. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak,\nakoby bola členom rodiny; takéto spolužitie musí byť podľa úmyslu účastníkov trvalé a musí trvať i v\nčase smrti poručiteľa a v rozhodnej dobe jedného roka muselo existovať nepretržite bez prerušenia.\nSpoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie, preto nepostačujú napr. občasné\nnávštevy. Preukázanie uvedených skutočností zaťažuje žalobcov. K otázkam spolužitia dvoch osôb sa\nobjektívne môžu vyjadrovať ako svedkovia len tie osoby, ktoré poznajú dôverné pomery poručiteľa a\nžalobcu, teda v zásade pôjde o osoby, ktoré s členmi tvrdenej spoločnej domácnosti majú bližší vzťah.\n(viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/10/2021 zo dňa 26.4.2022).\n32. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1. – 4. rade v rozhodujúcej dobe,\nt.j. minimálne jeden rok pred smrťou poručiteľky J. F. žili v nehnuteľnosti – v ich rodičovskom dome\nv obci C. (ktorého vlastníkmi boli pôvodne ich rodičia a následne jednak v dedičskom konaní ako aj\ntitulom darovacích zmlúv sa stala výlučnou vlastníčkou tohto domu a priľahlých nehnuteľností poručiteľka\nJ. F., ktorá zároveň prijala osobný záväzok poskytnúť potrebnú pomoc žalobcom v 1. a 2. rade), a to\nvšetci títo súrodenci (žalobcovia v 1. – 4. rade a nebohá J. F.) a od roku 1995 resp. 1996 aj žalovaný,\nv spoločnej domácnosti, všetci sa podľa svojich schopností a možností spoločne podieľali na chode\ntejto domácnosti, a to jednak finančne, ale aj spoločným vykonávaním prác súvisiacich s domácimi\nprácami, starostlivosťou o hospodárske zvieratá a ich spracovávaním, s rekonštrukciou domu. Taktiež\nsa spoločne stravovali, prijímali návštevy, trávili voľný čas.\n33. Uvedené skutočnosti vyplynuli okrem výpovede žalobkyne v 1. rade aj zo svedeckých výpovedí K. A.,\nF. A. a H. B., ale aj z výpovede samotného žalovaného, ktorý aj keď vo svojich písomných vyjadreniach\nv podstate poprel, že by spoločne s poručiteľkou J. F. tvorili spoločnú domácnosť aj so žalobcami\nv 1. – 4. rade, avšak vo výpovedi pred súdom dňa 16.4.2025, okrem iného, uviedol aj to, že: „...\ns manželkou, neb. J. F. prišli bývať do C. asi v roku 1996, resp. 1995. V tom čase bol rodinný dom\n\nč. XX L. C. v takom stave, že bolo nutné ho prerobiť. On je murár, takže tieto práce vykonával on,\navšak na rekonštrukčných prácach sa podieľali všetci, teda D., G., A. a G.. Nákupy do domácnosti\nzabezpečovala nebohá manželka so žalobcami, on chodil do roboty, toto bola jej úloha. Pokiaľ ide\no kúrenie, najprv tam bol len jeden pec, ktorý vyhrieval obývačku a aj spálňu, kde spali, potom sa to\nprerábalo tak, aby každý mal svoju miestnosť. Spočiatku nemali traktor, neskôr D. zabezpečil traktor\na vzájomne si pomáhali pri zabezpečovaní dreva, on pri týchto prácach pomáhal len keď mal čas, a to\nväčšinou v sobotu. V domácnosti varili A. B. J., väčšinou varila J. a A. jej pomáhala, či už s varením\nalebo upratovaním. Kuchyne nemali oddelené. Keď sa chovalo, musela sa kúpiť 350 l mraznička, tá\nbola na verande, jedna menšia mraznička bola v kuchyni a chladnička bola hore, pretože nebolo ju\nkde dať. Pokiaľ ide o suroviny a potraviny, ktoré boli v mrazničke a chladničke, tieto neboli rozdelené\npre neho a nebohú Ivetu a pre žalobcov, všetko bolo spoločné. On chodieval do roboty, nestaral sa\no to. Keď prebiehali zabíjačky, väčšinou bol pri nich prítomný on a zvyčajne sa zavolal nejaký mäsiar.\nBolo potrebné, aby to niekto riadil, tak to zabezpečoval on. Pokiaľ ide o stravovanie, resp. stolovanie\nv domácnosti, tak vo Vianočné a Veľkonočné sviatky jedli spoločne, pokiaľ ide o nedeľu tak kedy-ako.\n34. Rovnako z výpovede žalobkyne v 1. rade A. B. a z výpovedí svedkov K. A., F. A. a H. B. (ktoré sú\npodrobnejšie rozpísané v predchádzajúcom texte) mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. – 4. rade,\nich sestra nebohá J. F. a jej manžel žili od roku 1995, resp. 1996 v rodinnom dome v C. č. XX. Všetci\nv podstate zhodne uviedli, že v uvedenom dome sa viedla jedna spoločná domácnosť, všetci sa podieľali\nna domácich prácach a starostlivosti o domáce zvieratá. Taktiež všetci sa podieľali na rekonštrukčných\nprácach ich rodinného domu, tieto práce vykonávali spoločne a rovnako spoločne sa podieľali aj na\nfinancovaní týchto práce.\n35. Z výpovedí sporových strán a aj z výpovedí svedkov taktiež vyplynulo, že aj keď v rodinnom dome\nboli dve kuchyne, varilo sa iba v kuchyni dolu, a to pre všetkých spoločne, v dome bola iba jedna\nchladnička a jedna mraznička a potraviny, ktoré boli v nich uložené, neboli rozdelené osobitne pre\nžalovaného a jeho nebohú manželku a osobitne pre žalobcov, všetko bolo spoločné.\n36. Z výpovedí svedkov K. A. a F. A. vyplynulo, že ak prišli na návštevu do tohto rodinného domu,\nvšetci sedeli spoločne v kuchyni dolu, pili kávu, čaj, príp. si dali zákusok, alebo sedeli v obývačke hore,\ntaktiež všetci spolu.\n37. Vyššie popísaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1. – 4. rade žili s poručiteľkou\nJ. F. a s jej manželom v jednej spoločnej domácnosti (od roku 1995, resp. 1996), t.j. najmenej jeden rok\npred smrťou poručiteľky, keďže v tejto domácnosti všetky tieto osoby žili trvale, spoločne sa podieľali\n(každý podľa svojej možnosti) jednak na financovaní a jednak na prácach súvisiacich so starostlivosťou\no domácnosť a rodinný dom. Je zrejmé, že spoločná rekonštrukcia rodinného domu, v ktorom bývali\n(a bývajú) žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný s nebohou manželkou, nesmerovala len k zveľadeniu\ndomu v zmysle udržania alebo zvýšenia jeho hodnoty len v prospech len niektorého z tam bývajúcich,\nale smerovala najmä k zlepšeniu podmienok na bývanie tak pre poručiteľku a žalovaného, ako aj pre\nžalobcov v 1. – 4. rade, čo je taktiež potrebné považovať za starostlivosť o domácnosť. Ďalej súd\nvykonaným dokazovaním zistil, že poručiteľka J. F. a jej manžel spoločne so žalobcami v 1. – 4. rade,\naj voľný čas resp. sviatky (Veľkonočné sviatky, Veľkú noc) trávili ako rodina, keďže aj skutočne boli\nrodinou tak, ako je to vyššie uvedené. Poručiteľka J. F. navyše spravovala financie žalobcov v 1. – 4.\nrade, teda v podstate „hospodárila“ s nimi.\n38. Len pre úplnosť, k argumentu žalovaného, že samotné bývanie viacerých osôb nie je ešte spoločnou\ndomácnosťou, súd uvádza, že uvedené konštatovanie je síce správne, avšak žalovaný tvrdenie o tom,\nže on tvoril s poručiteľkou J. F. separátnu domácnosť, nepodložil žiadnymi skutočnosťami, z ktorých by\nmal tento záver vyplývať. Práve naopak, z vykonaných dôkazov a aj z jeho výpovede na pojednávaní\ndňa 16.4.2025 vyplynulo, že počas života jeho nebohej manželky, poručiteľky J. F., sa všetci spoločne\npodieľali na starostlivosti o domácnosť, a to finančne a tiež prácou napr. pri zabezpečovaní dreva\nna kúrenie, pri starostlivosti o domácnosť (varenie, pranie, upratovanie), alebo chove hospodárskych\nzvierat a následne pri ich spracovávaní (zabíjačky), ako aj pri prácach na rekonštrukcii domu. V dome\nsa varilo v jednej kuchyni, stravovali sa spoločne, mali jednu chladničku a jednu mrazničku, všetky veci\nboli spoločné.\n\n39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1. – 4. rade\nv prejednávanej veci uniesli dôkazné bremeno tvrdenia a splnenia zákonných podmienok pre dedenie\nako spolužijúcich osôb poručiteľky J. F. v zmysle § 474 ods. 1 OZ. Preto podľa názoru súdu je potrebné\nžalobcov v 1. – 4. rade považovať za dedičov podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n40. Napriek tomu, že žalobcov v 1. – 4. rade treba považovať za dedičov podľa § 474 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, títo neboli účastní dedičského konania po poručiteľke J. F. v konaní vedenom\nna Okresnom súde Stará Ľubovňa, u notárky JUDr. Dariny Sčensnej, pod sp. zn. 5D/117/2021 a\nvlastníkom všetkého majetku poručiteľky J. F. sa stal žalovaný, ktorému bolo potvrdené nadobudnutie\ndedičstva po tejto poručiteľke.\n41. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným\ndedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,\nktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na\nujmu nepravého dediča.\n42. Oprávneným dedičom, ktorému sa poskytuje ochrana podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka je osoba, ktorá je síce dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale súd s ním\nako dedičom nekonal. Je to teda osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov a ktorá mala byť\nnadobúdateľom dedičstva či jeho časti a napriek tomu podľa výsledkov dedičského konania dedičstvo\nnenadobudla vôbec alebo len v menšom rozsahu, než na ktorý mala právo.\n43. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že so žalobcami v 1. – 4. rade súd\n(konajúci prostredníctvom notára ako súdneho komisára) nekonal napriek tomu, že prichádzali do úvahy\nako dedičia v druhej dedičskej skupine podľa § 474 Občianskeho zákonníka.\n44. Podľa názoru súdu to, že sa so žalobcami v 1. – 4. rade v dedičskom konaní riadne nekonalo\na v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5D/117/2021 neboli\npovažovaní za dedičov po poručiteľke J. F., hoci nimi mali byť, je dôvodom na to, aby sa svojho práva\nmohli domáhať žalobou podľa § 485 Občianskeho\nzákonníka, keďže žalovaný je v rozsahu dedičských podielov žalobcov v 1. – 4. rade, ktoré nadobudol\nv rozpore s ustanovením § 474 Občianskeho zákonníka, nepravým dedičom. Z uvedeného dôvodu\ndospel súd k záveru, že žalovaný je povinný žalobcom v 1. – 4. rade ich dedičské podiely vydať.\n45. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci\nmá súd za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu žalobcom v 1. – 4. rade,\npretože v opačnom prípade by bolo nielen popreté ich dedičské právo, ale bol by popretý aj princíp\nspravodlivosti. Spravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie by malo\nbyť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších princípov\nsporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé\nzaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností\nkaždého sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú, vzhľadom na zákonnú\núpravu, pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp\nspravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej.\nPrincíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj „férovosť“, teda prejednanie okolností konania čestne\na poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu zásadu\n„ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa\nslušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne formálneho právneho spôsobu uvažovania\na rozhodovania. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale predovšetkým o\ndodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok\nvybudovaný. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia\nzákona nemôže priniesť nespravodlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou\npomocou redukcie „ad absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom\nzákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd\nkeď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia\nmusí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen\nsúborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a\n\núčel toho - ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.\nII.ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008).\n46. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 2, veta prvá, CSP sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej\nveci. Výnimkou z tejto zásady civilného procesu je čiastočný rozsudok a medzitýmny rozsudok.\n47. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť a tá bude naplnená vtedy, keď by si\nurčenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné\nv prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku. Ak súd dospeje k záveru, že\nzáklad nároku alebo dôvod žaloby je opodstatnený, t.j. že je tu právo, od ktorého celkom alebo sčasti\nzávisí rozhodnutie vo veci samej, vydá medzitýmny rozsudok, v ktorom výroku konštatuje, že uplatnený\nzáklad alebo dôvod žaloby je opodstatnený a zároveň uvedie, že o výške nároku rozhodne v konečnom\nrozsudku. Záporný medzitýmny rozsudok nie je možné vydať, keďže pokiaľ súd dospeje k záveru, že\nzáklad nároku nie je opodstatnený, zamietne celú žalobu a takýto rozsudok je už rozsudkom konečným\n(komentár k Civilnému sporovému poriadku WK).\n48. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný základ nároku neuznáva a špecifikácia dedičských podielov,\nktoré by mal žalovaný vydať žalobcom v 1. – 4. rade, vzhľadom na pomerne veľké množstvo\nnehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičstva po poručiteľke J. F., by si vyžadovalo podrobné a časovo\nnáročné dokazovanie, súd zo zreteľom na vyššie uvedené rozhodol v zmysle § 214 ods. 1 CSP\nmedzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcov v 1. – 4. rade tak, že tento je daný.\n49. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n50. Vzhľadom na to, že súd týmto medzitýmnym rozsudkom rozhodol len o základe nároku žalobcov\nv 1. – 4. rade a po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní pokračovať, výrokom II. vyslovil, že\no trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\n\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "43f60c85-40ed-4570-8106-a4f1fdb78b1b:a0a9acce-c97e-47b2-a59a-7874244c9dae", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/10/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/10/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43f60c85-40ed-4570-8106-a4f1fdb78b1b:a0a9acce-c97e-47b2-a59a-7874244c9dae"}, {"guid": "2bd6ae89-ea3d-4fba-bac1-ac6e43b87381:7102d2f2-4619-4c83-bcfa-54918809a1db", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2310214282.1", "spisova_znacka": "23Co/235/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/235/2013 z 7. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2310214282.1"}, {"guid": "9ac03d21-38b8-44ae-a281-8983d8d0a4f8:b3ea00c6-35c4-4c51-b11f-826057090219", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3110214671.1", "spisova_znacka": "6Co/19/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/19/2012 z 20. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3110214671.1"}], "citovane_v": []}