{"guid": "835ba7fe-f6f8-4fcd-9c43-06f63a14b89d:297c6bc6-e26b-42a0-82ee-6f46591137e7", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6", "spisova_znacka": "8T/44/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/44/2024 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 31. marca 2025, sp. zn. 8T/44/2024, ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6", "identifikacne_cislo": "8524010219", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Gurka", "sudca_id": 2674, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-gurka-2674", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7To/5/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "d7000cff-3ca3-4368-aa0e-eaa7967d2a60:8297f4fd-32fe-44a4-bfba-be5d105f725b", "datum": "2025-06-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 208 ods. 3 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1", "nazov": "§ 208 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/297c6bc6-e26b-42a0-82ee-6f46591137e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n8T/44/2024\n8524010219\n31. 03. 2025\nMgr. Vladimír Gurka\nECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa 31.\nmarca 2025 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby\npodľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona takto\nrozhodol:\nObžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., t.č. bytom F. XXX, E. G. H., t.č. vo\nvýkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Prešov,\nje vinný, že\nod presne nezisteného času najneskôr od presne nezisteného dňa začiatku roka 2022 až do 29.4.2024,\nv unimobunke bez popisného čísla na adrese F. I. XXX, E., G. H. na svoju manželku J. B., nar.\nX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX, E.. C., tohto času bez prihlásenia F. I. XXX, E.. G. H., opakovane\nv presne nezistených intervaloch 2 až 3 krát do týždňa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne\nútočil, vulgárne jej nadával, urážal ju, že smrdí, že je špinavá, viackrát ju udrel rukou, najmä do oblasti\ntváre a chrbta a ťahal ju za vlasy, pričom ku obdobnému konaniu došlo aj 15.4.2024, kedy ju doma\nfyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku a vulgárne jej nadával, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo\ndňa 29.4.2024 v čase okolo 17.00 hod. v unimobunke v obci F. I. XXX, E.. G. H., kde počas toho ako\npoškodená varila, ju dvakrát kopol do chrbta a následne silno chytil za vlasy a zvalil na zem, počas\nčoho na ňu vulgárne kričal, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej fyzické utrpenie a vyvolával u\nnej stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti,\nteda\nblízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým\nzaobchádzaním a vyvolávaním strachu a stresu,\nčím\n\nspáchal\n\nzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nZa to mu súd ukladá:\nPodľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri nezistení\npoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.\nm) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia\nslobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\n\nodôvodnenie:\n1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutok,\nktorého mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času najneskôr od presne\nnezisteného dňa roku 2022 až doposiaľ, v unimobunke bez popisného čísla, na adrese F. I. XXX, E.. G.\nH., a na iných miestach, na svoju manželku J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX, E.. C., tohto\nčasu bez prihlásenia F. I. XXX, E.. G. H., opakovane v presne nezistených intervaloch 2 až 3 krát do\ntýždňa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne útočil, vulgárne jej nadával, urážal ju, že smrdí, že\nje špinavá, viackrát ju chytil za vlasy, silno držal v dôsledku čoho spadla na zem, fyzicky ju napádal tým\nspôsobom, že ju viackrát udrel päsťou do tváre, kopol do chrbta a do nôh, z čoho mala modriny, v presne\nnezisteného dňa jej vybil predný zub, pričom ku obdobnému konaniu došlo aj v presne nezisteného dňa\nv polovici mesiaca apríl 2024, kedy ju doma fyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku a vulgárne jej\nnadával, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 29.4.2024 v čase okolo 17.00 hod. v unimobunke v\nobci F. I. XXX, E.. G. H., kde počas toho ako poškodená varila ju dva krát kopol do chrbta, a následne\nsilno chytil za vlasy a zvalil na zem, počas čoho na ňu vulgárne kričal, zároveň v presne nestotožnené\ndni v danom období v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu v nočných hodinách jej nedovolil ísť spať,\npretože jej vulgárne nadával a zaspať mohla až po ňom, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej\nfyzické utrpenie a vyvolával u nej stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti. Tento skutok bol v obžalobe\nprávne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.\nb/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.\n2. Súd prvého stupňa prvým vo veci vyhláseným rozsudkom zo dňa 11.11.2024 uznal obžalovaného\nza vinného za skutok, ako bol uvedený v tomto rozsudku (s malou úpravou v zmysle vykonaného\ndokazovania, v ktorom boli vypustené skutočnosti ohľadne vybitia zubu či odpierania spánku), avšak\nprávne súd takto upravený skutok právne posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa\n§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 56\nmesiacov nepodmienečne do zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia.\n3. Na základe odvolaní podaných tak prokuratúrou, ako aj obžalovaným Krajský súd v Prešove\nzrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom\nrozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepostupoval\nsprávne, ak výpovede poškodenej J. B. a svedkyne K. B. zaznamenané na kamerovom zázname, ako\nnajdôležitejšie dôkazy vo veci, iba prehral a poškodenú a uvedenú svedkyňu nevypočul aj na hlavnom\npojednávaní. Zároveň popísal možnosti, ako je možné vypočuť aj obzvlášť zraniteľnú obeť trestného\nčinu tak, aby sa vizuálne nestretla s obžalovaným. Takisto odvolací súd poukázal na potrebu ozrejmenia\nokolností, za ktorých bola zavolaná hliadka polície dňa 29.4.2024. S ostatnými odvolacími námietkami\nsa odvolací súd nestotožnil.\n4. Súd po vrátení spisu z odvolacieho súdu v zmysle jeho pokynov vytýčil termín hlavného pojednávania,\nna ktorom vypočul poškodenú J. B. a aj jej matku – svedkyňu K. B. a prečítal úradný záznam z č.l.\n8 spisu. Takisto vyžiadal správu od Obvodného oddelenia PZ v Podolínci na základe návrhu obhajcu\nobžalovaného, ktorú následne prečítal. Okrem týchto dôkazov na účely náležitého zistenia skutkového\nstavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky viny obžalovaného a rozhodnutia o prípadnej sankcii\nako následku za protiprávne konanie obžalovaného súd vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania\nna hlavných pojednávaniach, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne G. B., prečítaním znaleckých\nposudkov K. C. L. č. 118/2024 a č. 127/2024 a D. A. G. č. 35/2024 a č. 36/2024, listinnými dôkazmi podľa\nobžaloby (okrem tých, ktoré boli odmietnuté) ako vyplývajú zo zápisníc o hlavných pojednávaniach, ako\naj aktuálnymi lustráciami v Centrálnej databáze súdov, v Generálnej prokuratúre SR, odpisom z registra\ntrestov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.\n5. Obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.\nVo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie skutku kladeného mu za\nvinu. Svoju ženu za vlasy neťahal, nekopol vôbec a zub nemala už vtedy, keď ju zobral za ženu. Nie je to\npravda, oni tak rozprávali, aby ho zobrali do väzby. Od roku 2022 až do 29.4.2024 žil so ženou a deťmi,\nžili si dobre. Žene nenadával, aj o svokru sa staral, lebo švagrovia sa o ňu nestarali. Svokra býva v F.\n\nI. XXX, aj jeho žena tam býva, asi od roku 1999. So svokrou mal dobrý vzťah. K požívaniu alkoholu od\nroku 2022 až do 29.4.2024 uviedol, že si dal tak 1-2 krát za mesiac tak 2-3 poháriky aj so ženou, a to\nvíno a pivo. Dňa 29.4.2024 išiel z Podhoran, kde ho odviezla polícia, do Lomničky a keď tam prišiel, tak\nv maringotke č. XXX ho napadli švagrovia M. K. a J. B.. Manželka kričala na nich, prečo ho bijú. V ten\ndeň sa s manželkou nehádal. Potom prišla polícia a zobrala ho.\n6. Svedkyňa poškodená J. B. (manželka obžalovaného a dcéra svedkyne K. B.) pri výsluchu na hlavnom\npojednávaní dňa 17.3.2025 v spontánnej časti výpovede ku skutku kladeného obžalovanému za vinu\nuviedla, že manžel s ňou žil dobre, o deti sa staral. Keď mal bandasky, odniesol, sebe kúpil, pre deti\nrožky a keď sebe zobral len jedno víno, tak bol opitý, aj nadával jej, aj jej matke. A keď vstal hore, tak\nnevedel o ničom. Tak už nič nerobil. Hovorila mu, že prečo, keď bol opitý, nadával matke aj jej. Následne\nna kladené otázky uvádzala, že od 18 rokov žije u svojej matky aj s deťmi a manželom v F. I. XXX. Keď\nbol obžalovaný opitý, tak jej nadával, že je čierna piča. Spravil to len 1 alebo 2x keď bol opitý, urobil to\nv marci 2024, predtým to nerobil. Na záver výsluchu uvádzala, že celkovo za obdobie od roku 2022 do\napríla 2024 jej nadával 3 krát. K fyzickým útokom v priebehu výsluchu (či už na kladené otázky alebo\npri odstraňovaní rozporov oproti jej predošlým výpovediam v prípravnom konaní alebo oproti tomu, čo\nudávala v trestnom oznámení) uvádzala rôznu početnosť a intenzitu útokov zo strany obžalovaného. Zo\nzačiatku výsluchu poprela nejaké fyzické útoky a zranenia, následne priznala, že obžalovaný ju ťahal za\nvlasy a niekedy ju aj do zadku kopol, pričom najskôr udávala, že sa to malo stať raz, potom že 2 krát\nza 1 týždeň. K vybitiu zuba uviedla, že jej manžel dal päsťou na ústa a vybil jej predný zub, ale nevie,\nkedy to bolo. Políciu vtedy volala, ale polícia to neriešila. Ďalej k otázke týkajúcej sa dôvodu, pre ktorú\nju policajti fotili dňa 30.4.2024 pri prehliadke tela uviedla, že ju fotili, lebo mala na chrbte, v okolí krížov\nmodriny, keďže ju obžalovaný 2 krát kopol do tejto časti. K ťahaniu za vlasy najskôr udávala, že ju chytil\nzozadu za vlasy a potiahol, ale nebolo to silno, ďalej v priebehu výsluchu udávala, že sa to stalo 2-3 krát,\nna konci výsluchu udávala, že ju ťahal za vlasy raz, po ozrejmení, že udávala aj v priebehu výsluchu\nväčšiu početnosť ťahania za vlasy uviedla, že 2 krát ju ťahal za vlasy od roku 2022 do apríla 2024. Aj keď\nnajskôr v priebehu jej výsluchu neudávala žiadne následky, pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou\nz 30.4.2024 priznala, že ju bolela hlava, keď ju obžalovaný ťahal za vlasy. Pri odstraňovaní rozporov\ns jej predošlými výpoveďami a skutočnosťami, ktoré uvádzala v trestnom oznámení však uviedla, že asi\n2,5 roka sa k nej manžel nevhodne správal (str. 7 zápisnice z 17.3.2025, č.l. 595), resp. že napádal ju 2\nroky, robil jej monokle (str. 9 zápisnice z 17.3.2025, č.l. 596), resp. do mesiaca ju bil 2-3 krát a robil to 2,5\nroka (str. 10 zápisnice z 17.3.2025, pričom pri zisťovaní intenzity tohto napádania uvádzala aj častejšiu\nintenzitu) a tiež uviedla, že je pravdou, čo uviedla pri výsluchu dňa 29.4.2024 v časti posledného odseku\nna č.l. 77 a jeho pokračovania na ďalšej strane, kde uvádzala, že manžel jej nadáva, bije ju – ťahá za\nvlasy silno, až spadne, niekedy udiera do tváre, vybil jej predný zub, niekedy ju kope do chrbta, nôh,\npričom na hlavnom pojednávaní doplnila, že keď bol manžel opitý, tak toto robil často. Ďalej uvádzala,\nže manžel ju udieral len do tváre a chrbta. Následne priznala aj jeden úder do tváre, po ktorom jej išla\nz nosa krv.\nK požívaniu alkoholu obžalovaným svedkyňa poškodená v priebehu jej výsluchu najskôr udávala, že pil\ntak asi 1 krát do mesiaca, Pri odstraňovaní rozporov z výsluchu poškodenej dňa 30.4.2024 uviedla, že\nkeď mal bandasky (t.j. vratne fľaše – pozn. súdu), tak pil aj 3 krát do týždňa a pri odstraňovaní rozporov\ns jej trestným oznámením uviedla, že predtým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, pil každý deň, ináč\npil 2-3 krát do týždňa, ak mal bandasky. Následne ešte udávala, že obžalovaný pil 4-5 krát do mesiaca.\nOhľadne odopierania spánku svedkyňa poškodená uvádzala, že spať nemohla v apríli 2024, predtým\nspať mohla, pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou z 29.4.2024 uviedla, že je pravdou, čo bolo čítané\n(4. otázka a odpoveď na ňu na č.l. 78), teda že obžalovaný prišiel, kričal, potom zaspal, potom sa okolo\n23.00 zobudil, ešte nadával asi hodinu a potom zaspal a po ňom zaspala aj poškodená, ale nikdy ju\nnebudil a deti spali. Robil to, keď bol opitý, asi 1 krát do týždňa.\nV priebehu výsluchu tiež svedkyňa poškodená uviedla, že dňa 29.4.2024 ju obžalovaný 2 krát kopol do\nchrbta a dal jej facku a ťahal ju za vlasy, obžalovaný ju napádal v unimobunke u jej mamy, keď tam nikto\nnebol, zle sa ku nej správal asi 1-2 mesiace predtým, ako išiel do väzby, tiež že nemá strach z manžela\n(pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou zo dňa 29.4.2024 (7. otázka a odpoveď na ňu na č.l. 78) ale\nuviedla, že keď bol veľmi opitý, tak sa manžela bála), že sa podobného konania ako voči jej mame, za čo\nbol priestupkovo postihnutý, nedopúšťal voči iným osobám. Takisto najskôr udávala, že dňa 29.4.2024\nvolala políciu, ale po prečítaní úradného záznamu z č.l. 8 spisu a pri objasňovaní okolností, ktoré sa diali\npred zavolaním polície uviedla, že ona nevolala políciu, ani s policajtami nekomunikovala (napriek tomu,\nže v daný deň podala trestné oznámenie). Poprela, že by sa jej obžalovaný nejako vyhrážal. Obžalovaný\nod roku 2022 nerobil nikde.\n\n7. Svedkyňa K. B. (matka poškodenej J. B.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 najskôr\nuviedla, že keď jej obžalovaný vulgárne nadával, tak vtedy išla ku sestre. Ďalej uviedla, že obžalovaný\nzbieral bandasky, išiel s taškami do Podolínca, nakúpil si víno, aj pre deti nakúpil. Staral sa o deti.\nŽije v unimobunke, ktorá má 1 miestnosť s dcérou J. (poškodená), jej manželom a ich deťmi. Najskôr\nuvádzala, že obžalovaný nadával dcére J., ale nevie ako, lebo vtedy odchádzala ku sestre a za obdobie\nrokov 2002 až apríl 2024 ani raz nepočula, aby obžalovaný poškodenej nadával alebo nevidela, aby ju\nfyzicky napadol. Následne však uviedla, že keď sa obžalovaný opil, vulgárne nadával poškodenej (do\nčiernej pi..), a to keď bol opitý, pričom pil aj 6 krát do týždňa (na čom svedkyňa zotrvala aj po vysvetlení,\nkoľko dní má týždeň). Pil takto možno 6 mesiacov, neskôr v priebehu výsluchu udávala, že začal piť\nasi 2 roky predtým, ako ho vzali do väzby. Predtým, ako ho vzali do väzby, tak pil stále, možno 10 dní.\nStále, keď bol obžalovaný opitý, tak kričal. O tom, že obžalovaný nadával dcére, jej povedala dcéra.\nNásledne k fyzickým útokom uviedla, že videla na dcére modriny pod okom dňa 29.4.2024, pričom dcéra\njej povedala, že ju zbil obžalovaný. Modriny videla iba vtedy raz. Na inom mieste tela modriny nemala\n(svedkyňa ukazovala pri tomto vyjadrení na hruď). Takisto následne udávala, že keď prišiel obžalovaný\ndomov opitý, tak keď prišla svedkyňa, pýtala sa dcéry, či ju bil a ona povedala, že áno, že ju bil rukou,\nale nehovorila, kde ju mal biť. Stále sa dcéra sťažovala, že ju obžalovaný bije.\nSvedkyňa ďalej uvádzala, že policajtov nevolala, keď sa správal voči nej obžalovaný zle, to volali iní\nľudia. Nevedela tiež uviesť, kto a z akého dôvodu volal políciu dňa 29.4.2024. Keď sa riešili priestupky\nvoči jej osobe, iba za seba hovorila, nespomínala nevhodné správanie voči dcére, to si mala riešiť dcéra.\nKeď obžalovaný nadával dcére, tak dcéra hovorila obžalovanému, prečo jej nadáva a potom zavrela\ndvere a išla von, lebo bolo teplo.\nPri odstraňovaní rozporov výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou zo dňa\n30.4.2024 svedkyňa uviedla ohľadne udalostí zo dňa 29.4.2024, že o tom, že obžalovaný mal kopať jej\ndcéru, vedela od dcéry a dcéra jej hovorila aj o veciach, ktoré vtedy svedkyňa hovorila (t.j. že ju mal\nobžalovaný zmlátiť). Dcéra jej o tom, čo sa stalo medzi ňou a obžalovaným hovorila, keď obžalovaného\nodviezli do Podhoran (čo podľa jej výpovede bolo cca o 18.00-19.00 hod., ale vrátil sa do polnoci).\nK poslednej otázke a odpovede na ňu na č.l. 72 (v kontexte predošlých otázok bolo touto otázkou\nzisťované, ako dlho trvali nadávky a fyzické útoky na poškodenú) uviedla svedkyňa, že obžalovaný to\nstále robil, keď bol spitý, trvalo to 2 roky, predtým to nerobil. O ťahaní vlasov, o ktorom tvrdila 30.4.2024,\nže to videla, uviedla na hlavnom pojednávaní, že to vie od dcéry, avšak následne uviedla, že to videla\na videla, ako obžalovaný raz udrel dcéru. Dal jej raz po tvári a raz ju kopol. K odopieraniu spánku uviedla,\nže keď sa obžalovaný zobudil, robil krik na jej dcéru. Pri odstraňovaní rozporu s tým, čo uvádzala dňa\n30.4.2024 (2 a 3. otázka odspodu na č.l. 73) uviedla, že nemôže povedať, lebo 2 roky spala u sestry.\n8. Svedkyňa G. B. (sestra poškodenej) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2024 uviedla,\nže sa často stretáva so sestrou J., aj s jej manželom A., a to asi každý druhý deň. Bývajú blízko\nseba. Ku mame chodí každý deň. Nevidela, že by obžalovaný napádal poškodenú, ani nepočula, že\nby jej nadával. Sestra sa jej nezverila, že by sa obžalovaný voči nej zle správal, ani na sestre nikdy\nnevidela nejaké zranenia, modriny, chrasty. Čo sa stalo dňa 29.4.2024 nevedela uviesť, lebo vtedy bola\nu svokry. So sestrou o tom, čo sa v daný deň stalo, nerozprávali, ani sa jej na to nepýtala. Nevedela\no tom, či obžalovaný a manžel svedkyne mali v uvedený deň nejaký konflikt. Z jej pohľadu mala sestra\ns obžalovaným dobrý vzťah, teda mali lásku, držali sa, ľúbili sa. O deti sa postaral, kúpil jedlo. Poprela,\nže by sa obžalovaný hádal s jej mamou, ani že by pil alkohol. Pod vplyvom alkoholu ho nevidela.\nPo viacerých upresneniach a vysvetlení rozporov svedkyňa napokon zotrvala na tom, že sestra u nej\nprespala 3 krát, raz sestra plakala, lebo obžalovaný chcel od nej tabak.\n9. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, K. C. L. vo svojom znaleckom\nposudku č. 118/2024 vypracovanom na posúdenie závislosti od alkoholu alebo od iných návykových\nlátok u obžalovaného zistila u obžalovaného chronický alkoholizmus so závislosťou, III. vývojovú\nfázu podľa Jellineka. Ďalej znalkyňa uviedla, že u obžalovaného zistila aj závislosť od nikotínu.\nZávislosť od iných psychoaktívnych látok u obžalovaného zistená nebola. Obžalovaný je ku svojmu\nkonzumu alkoholu absolútne nekritický, v čase znaleckého vyšetrenia neprejavil záujem o absolvovanie\nžiadnej formy ochranného protialkoholického liečenia. Ochranné protialkoholické liečenie preto znalkyňa\nnedoporučuje, nakoľko by nesplnilo svoj účel.\n10. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, K. C. L. vo svojom znaleckom\nposudku č. 127/2024 vypracovanom na posúdenie prípadných následkov na zdravotnom stave\n\npoškodenej uviedla, že u poškodenej ide o simplexnú osobnosť s rozumovými schopnosťami v pásme\nľahkej duševnej zaostalosti (mentálnej retardácie). Mentálna retardácia predstavuje stav trvalého\nzníženia rozumových schopností. U svedkyne poškodenej znalkyňa nezistila žiadnu duševnú chorobu\nalebo poruchu, ktorá by bola prítomná aj v súčasnosti a jej vznik by bol v príčinnej súvislosti\ns vyšetrovanou udalosťou. Ďalej znalkyňa uviedla, že v minulosti v záťažových situáciách boli u\npoškodenej subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti v danej situácii vec\nriešiť, pri dlhodobých partnerských nezhodách súvisiacich s konzumom alkoholu obžalovaným s ňou\npopisovanými slovnými aj brachiálnymi atakmi zo strany obžalovaného, uvedené prejavy emócií (smutná\nnálada, obavy) neboli u poškodenej takej intenzity a hĺbky, aby ich znalkyňa hodnotila ako depresívne\nalebo úzkostné poruchy závažného stupňa vyžadujúce medikamentóznu liečbu. Znalkyňa u poškodenej\nnezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. U poškodenej z psychiatrického hľadiska\nani t.č. nie je nutná žiadna medikamentózna liečba. Poškodená neutrpela konaním svojho partnera\n(obžalovaného) takú ujmu na zdraví, aby si jej zdravotný stav po psychickej stránke vyžadoval PN.\nPoškodená doteraz nebola nikdy ambulantne psychiatricky liečená, nikdy nebola ani psychiatricky\nhospitalizovaná.\n11. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých D. A. G. vo svojom\nznaleckom posudku č. 35/2024 vypracovanom na posúdenie osobnosti obžalovaného uviedla, že\nvyšetrením bola preukázaná patologická osobnosť obžalovaného, ľahko duševne zaostalá s poruchami\nsprávania na toxickom podklade. Obžalovaný vo všeobecnosti (v stave významne toxicky, psychoticky\nnezmeneného vedomia) môže z psychologického hľadiska dostatočne správne vnímať, zapamätať\nsi a reprodukovať prežité udalosti, a to v podstatnej miere. Vyšetrením preukázaná aktuálna úroveň\nintelektových a pamäťových schopností osobnosti obžalovaného je v pásme ľahkej mentálnej retardácie\n— jej stredná forma (starším označením ľahkej mentálnej retardácie stredná debilita). Z hľadiska\nafektivity mala znalkyňa okrem iného preukázanú vyššiu úzkosť, silnú vnútornú neistotu, vystupňované\nagresívne tendencie pri potláčanom napätí. Z hľadiska sociability ide o osobnosť s narušenou\nsociabilitou, s mnohými ťažkosťami s okolím. Enormne je prítomný výskyt znakov svedčiacich pre\nkonflikty s okolím a udržiavania si odstupu od okolia. Najmä v životne kritických, záťažových situáciách\nsú u obžalovaného vysoko pravdepodobné regresné prejavy, teatrálne až bizarné prejavy, možné\nsú jej demonštratívne suicidálne proklamácie, ako i agresivita priamo v konaní smerom navonok\n(heteroagresivita). Znalkyňa mala preukázané aj unikanie obžalovaného pred zodpovednosťou. Aj táto\nznalkyňa zistila u obžalovaného nadužívanie/závislosť na alkohole. K jeho všeobecnej aj špecifickej\nvierohodnosti uviedla, že táto je vzhľadom na mentálnu a osobnostnú výbavu obžalovaného celkovo\naktuálne výrazne podpriemerná/nízka. Vo všeobecnosti je prítomná tendencia správať sa sociálne\nžiaduco, snaha javiť sa v lepšom svetle je významne zvýšená, osobnosť obžalovaného disponuje\nvýznamne vyššími sklonmi k vedomej, zámernej fabulácii. U obžalovaného je nateraz prítomné\ni nevedomé vypĺňanie pamäťových medzier novovytvoreným materiálom (aktuálne výskyt tzv. pravých\nkonfabulácií). Znalkyňa tiež zistila, že obžalovaný vo všeobecnosti disponuje vysokými sklonmi\nk účelovému spracovaniu prežitých skutočností. K prognóze resocializácie a riziku recidívy znalkyňa\nuviedla, že u obžalovaného sa prejavujú sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu, ktoré sú u neho\nprítomné i v stave za triezva, ktoré sú už zrejme trvalou, terapeuticky neovplyvniteľnou súčasťou jeho\nosobnostnej patológie s emočnou labilitou, antisociálnosťou. V prípade preukázania viny je z forenznepsychologického hľadiska predpokladaná skôr negatívna prognóza resocializácie a vyššie riziko recidívy\nu obžalovaného.\n12. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých D. A. G. vo svojom\nznaleckom posudku č. 36/2024 vypracovanom na posúdenie osobnosti poškodenej uviedla, že z\nhľadiska afektivity u poškodenej je prítomná infantilná náladovosť, nedostatočne brzdená impulzivita\naž afektívna odbrzdenosť. Najmä v záťaži, v afektívne napätých situáciách možno očakávať teatrálne,\ndemonštratívne, infantilné, neadekvátne správanie, príp. heteroagresivita skôr obranného charakteru.\nVo všeobecnosti (v stave významne toxicky, psychoticky nezmeneného vedomia) poškodená môže\nz psychologického hľadiska správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, a to v\npodstatných častiach. U poškodenej je zistená aktuálne celková úroveň jej rozumových schopností\nv pásme miernej duševnej zaostalosti - jej ľahká forma (starším označením ľahká debilita). Časť\nuvedeného vo výpovediach by si poškodená bola spôsobilá vymyslieť bez toho, aby to autenticky\nprežila, a to účelovo, zároveň časť uvedeného vo výpovediach by bola spôsobilá dostatočne podstatne\nreprodukovať iba po prežitom. Jej motivácia vypovedať sa javí ako nepatologická, zrejme ovplyvnená\nnajmä situačne vzniknutými hádkami s obžalovaným, determinovaná tak osobnosťou obžalovaného a\n\njeho konzumom alkoholu, ako i parciálne samotnou poškodenou z hľadiska jej osobnostnej výbavy.\nAktuálne možno predpokladať, že u poškodenej dochádza už skôr k zľahčovaniu konania obžalovaného,\npsychologicky zrozumiteľným motívom k tomu je najmä ich rodinná väzba a kontext ich životnej\nsituácie. Poškodená celkovo disponuje vyššou tendenciou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech.\nU poškodenej vo všeobecnosti sú prítomné fabulačné tendencie (vedomé, zámerné lži), tiež je u nej\npreukázaná prítomnosť významných tzv. pravých konfabulácií ako znakov masívnejšej poruchy pamäti\nna organickom podklade (t. z. je prítomné nevedomé vypĺňanie pamäťových medzier novovytvoreným\nmateriálom). Jej tzv. všeobecná vierohodnosť je aktuálne hodnotená ako podpriemerná. Poškodená z\nhľadiska jej mentálnej ako i osobnostnej výbavy disponuje sklonmi k účelovému skresľovaniu prežitého.\nZnalkyňa u poškodenej zistila prítomnosť menšieho počtu znakov možnej viktimizácie (napätie, citová\nzávislosť, pasivita). Jej depresívne prežívanie mierneho stupňa podľa znalkyne možno síce ohodnotiť\nparciálne i ako možný dopad vyšetrovaného konania obžalovaného na jej psychický stav, tie sú však\naktuálne forenzne-psychologicky nevýznamné, sú teda prechodného, zvratného charakteru. Ak sa v\nminulosti tieto ťažkosti u poškodenej vyskytovali vo výraznejšej miere (krátko po nadávkach, po možnom\nfyzickom napadnutí, osočovaní, ponižovaní zo strany obžalovaného), možno vysoko pravdepodobne\npredpokladať, že by zodpovedali diagnosticky u nej skôr charakteru akútnej stresovej reakcie a/alebo\nprechodnej adaptačnej poruche - vo vzťahu k situačne vzniknutým hádkam v ich disharmonickom\nmanželstve s obžalovaným - s čím sa bola poškodená spôsobilá doposiaľ už vyporiadať, a to bez ujmy\nna jej psychickom zdraví, prežívaní, osobnosti, správaní, kvality života a bez nutnej medikácie. Vysoko\npravdepodobne nedošlo týmto vyšetrovaným konaním u poškodenej k rozvinutiu tzv. viktimizačného\nsyndrómu, resp. syndrómu týranej osoby po dlhodobo prežitom ťažkom fyzickom či psychickom príkorí,\nani ku významnejšej zmene jej osobnosti, správania či kvality života do budúcna zapríčinenej výlučne\npríp. konaním obžalovaného. Na záver znalkyňa uviedla, že aktuálne vzťah poškodenej k obžalovanému\nmanželovi možno ohodnotiť ako partnersky citovo pozitívnejší, s perspektívou ich spoločného súžitia.\n13. Zo zápisnice o prehliadke tela vykonanej dňa 30.4.2024 vyplývajú určité drobné modriny (či\npodliatiny) na tele poškodenej, a to na predlaktí a chrbte. Z čítaných rozhodnutí tunajšieho súdu vyplýva,\nže svedkyňa G. B. bola začiatkom roka 2012 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a tiež niektoré\nz doterajších odsúdení obžalovaného. Z dychovej skúšky vykonanej dňa 29.4.2024 o 18.22 hod. vyplýva,\nže obžalovaný bol v daný deň pod vplyvom alkoholu, keď mu bola nameraná hodnota 0,75 mg alkoholu\nna liter vydychovaného vzduchu. Zo správy OO PZ Podolínec zo dňa 19.3.2025 vyplýva, že toto\noddelenie od roku 2022 do apríla 2024 eviduje voči obžalovanému 18 skutkov kvalifikovaných ako\npriestupok, z čoho 8 bolo vybavených v blokovom konaní a 10 skutkov bolo riešených objasňovaním\nskutku, z toho v 8 prípadoch išlo k priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, kde 4 prípady\nboli predložené Okresnému úradu Stará Ľubovňa a 4 prípady boli odovzdané do Trestného konania\n(z príloh vyplýva, že išlo o skutky voči matke poškodenej) a v 2 prípadoch išlo o priestupky proti\nmajetku. Z informácií hliadok, ktoré preverovali oznámenia ohľadom obžalovaného, ako aj zo spísaných\nzáznamov o podaní vysvetlenia je zrejmé, že tieto skutky spáchal obžalovaný pod vplyvom alkoholu.\n14. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel záveru,\nže sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (s úpravou vyplývajúcou zo skutkovej vety vyhláseného\nrozsudku) a spáchal ho obžalovaný.\n15. Súd pri ustálení priebehu skutku tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku, vychádzal najmä\nz výpovedí svedkyne poškodenej J. B. a svedkyne K. B., podporne aj zo záverov vypracovaných\nznaleckých posudkov na obžalovaného a poškodenú a zo správy OO PZ Podolínec a jej príloh.\n16. K výpovediam svedkyne poškodenej a jej matky súd v prvom rade dodáva, že tieto boli do\nveľkej miery rozporuplné pokiaľ ide jednak o popis intenzity či spôsobu útokov obžalovaného na\npoškodenú, ako aj pokiaľ ide o intenzitu požívania alkoholických nápojov obžalovaným, zvlášť pri\nporovnaní skutočností, ktoré svedkyne udávali v prípravnom konaní (poškodená aj pri podaní trestného\noznámenia a výsluchu pred vznesením obvinenia). Uvedené do určitej miery znižuje ich vierohodnosť\n(ktorá u svedkyne poškodenej bola v znaleckom posudku hodnotená ako podpriemerná). Na druhej\nstrane však súd ich výpovede hodnotil jednak s prihliadnutím na ich mentálnu úroveň (u poškodenej\nzistené znalkyňou z odvetvia psychiatria, že o simplexnú osobnosť s rozumovými schopnosťami v pásme\nľahkej duševnej zaostalosti), ako aj v kontexte ich predošlých výpovedí.\n\n17. U oboch menovaných svedkýň pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 bolo možné\nbadať, že tieto sa snažili pomôcť obžalovanému, keď zo začiatku svojich výsluchov de facto nepopisovali\nžiadne konanie, ktoré by malo naznačovať naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby\na zverenej osoby. U poškodenej táto snaha evidentne súvisí jednak s ešte stále pozitívnymi citmi\nk obžalovanému, ako aj s jej aktuálnou životnou situáciou (po vzatí obžalovaného do väzby ostala\nsama s piatimi deťmi, ktorým ešte zabezpečuje starostlivosť). Uvedené tendencie u poškodenej pritom\npozorovala už aj znalkyňa z odboru psychológia pri vyšetrení poškodenej pre účely znaleckého\nposudku po niečo vyše 3 mesiacoch, od kedy bol obžalovaný vzatý do väzby (pri aktuálnej dĺžke\nväzby obžalovaného sa tieto tendencie evidentne len posilnili). V priebehu ich výsluchov, ako aj pri\nodstraňovaní rozporov s ich výpoveďami v prípravnom konaní (u poškodenej aj ohľadne skutočností\nudávaných pri trestnom oznámení) však tieto svedkyne postupne udávali, k akým či už fyzickým alebo\nverbálnym útokom na poškodenú dochádzalo (najmä vulgárne vyjadrovanie sa na adresu poškodenej\na údery rukami do oblasti hlavy a chrbta) a aká bola ich intenzita, pričom samotná poškodená pri\nodstraňovaní rozporov s jej predošlými odpoveďami napokon uviedla, že ju obžalovaný bil 2-3 krát do\nmesiaca (najmä údermi do oblasti tváre či chrbta, či ťahaním za vlasy, príp. kopancami) a nadával jej,\nkeď bol opitý, čo za posledných 2,5 roka bolo minimálne 2 krát do týždňa, pred jeho vzatím do väzby to\nbolo ešte častejšie. Podobne matka poškodenej v priebehu výsluchu napriek prvotným tvrdeniam, že nič\nnevidela a ani nepočula, postupne udávala, že obžalovaný dcére nadával stále, keď bol opitý, pričom\nzačal piť asi 2 roky spätne, postupne pil aj 6 krát do týždňa, asi 10 dní pred tým, ako ho vzali do väzby,\npil stále. Aj keď pri porovnaní výsluchu menovanej svedkyne, ako aj výsluchov svedkyne poškodenej\nz prípravného konania a na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že matka poškodenej bola prítomná pri\nviacerých incidentoch medzi obžalovaným a poškodenou aj osobne (čo jednak menované svedkyne\npri skorších výsluchoch udávali, resp. poškodená ako svedka ňou tvrdených skutočností označovala\npráve svoju matku a čo nepochybne vyplýva aj z ich bytovej otázky, keď poškodená s matkou, s\nobžalovaným a ich deťmi žili v jednej miestnosti, teda je nemožné za tak dlhý čas, aby matka poškodenej\nnebola svedkom žiadneho incidentu medzi jej dcérou a obžalovaným, čomu nasvedčuje aj početnosť\npriestupkov spáchaných obžalovaným voči matke poškodenej), súd však vychádzal z toho, čo udávala\nna hlavnom pojednávaní.\n18. Ak teda poškodená a jej matka menili svoje výpovede v prospech obžalovaného a aj napriek tomu\nz ich výpovedí je zrejmé, že sa obžalovaný správal minimálne v posledných 2 – 2,5 rokoch spôsobom, že\nčastejšie požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých vulgárne nadával poškodenej a doprevádzal\nuvedené nadávky aj fyzickým násilím (presne nezisteného počtu, podľa údajov poškodenej 2-3 krát\nza mesiac), čo prezentovali poškodená a jej matka aj v prípravnom konaní po vznesení obvinenia\na poškodená aj pri výsluchu pred vznesením obvinenia a v trestnom oznámení, súd vyhodnotil, že\nhodnovernejšia a skutočnej realite zodpovedajúcejšia je tá časť výpovedí poškodenej a jej matky, ktorá\npopisuje vyššiu intenzitu protiprávneho konania obžalovaného.\n19. Súd pri tomto závere vychádzal aj z ďalších dôkazov, ktoré podporne potvrdzujú vyššiu intenzitu\nprotiprávneho konania obžalovaného, a to najmä pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov\nobžalovaným. Poškodená síce najskôr tvrdila na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný si vypil raz\ndo mesiaca, avšak pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďami v prípadnom konaní súhlasila s tým,\nčo tam udávala aj vo vzťahu k častejšiemu požívaniu alkoholu zo strany obžalovaného (2-3 krát\ndo týždňa). Častejšie požívanie alkoholu v posledných cca 2 rokoch potvrdila aj matka poškodenej.\nUvedené tvrdenia o častejšom požívaní alkoholu pritom zodpovedajú aj zisteniam znalkyne K. L., ktorá\nu obžalovaného zistila závislosť na alkohole v III. vývojovej fáze podľa Jellineka, pričom aj znalkyňa D. A.\nG. zistila u obžalovaného nadužívanie/závislosť na alkohole. Pri takto zistenej závislosti sú aj z pohľadu\nsúdu nereálne tvrdenia poškodenej, že obžalovaný pil 1-2 krát do mesiaca. Takisto zo správy OO PZ\nPodolínec vyplýva, že obžalovaný bol pri priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu pod vplyvom\nalkoholu, pričom už v septembri 2022 K. B. pri prejednávaní priestupku zo dňa 29.9.2022 uviedla, že\nobžalovaný užíva alkohol už dlhšiu dobu a je denne opitý. V tomto smere potom aj obranu obžalovaného,\nktorý poprel požívania alkoholických nápojov, vyhodnotil súd ako účelovú.\n20. Ako pritom vyplýva z výpovedí poškodenej a jej matky, obžalovaný sa násilne správal vtedy, keď\nbol pod vplyvom alkoholu. Aj priestupkov voči matke poškodenej sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu (čo\nmal súd preukázané prílohami k správe z OO PZ Podolínec). Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že\nhodnovernejšia je časť výpovedí poškodenej a jej matky, v ktorých udávali častejšiu intenzitu verbálnych\nči fyzických útokov na poškodenú, keďže práve alkohol bol u obžalovaného evidentne spúšťačom\n\nnežiaduceho a protiprávneho konania minimálne v posledných cca 2-2,5 roka. Ak pritom obžalovaný\nvulgárne slovne útočil vcelku často na matku poškodenej, je vysoký predpoklad, že sa takto skutočne\nsprával aj k manželke, aj keď táto to neriešila prostredníctvom príslušných orgánov.\n21. Obžalovaný uvedené správanie poprel, podobne ako poprel požívanie alkoholu vo zvýšenej miere.\nVo vzťahu k užívaniu alkoholu súd neuveril obrane obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov. Aj\npri dychovej skúške zo dňa 29.4.2024 mu pritom bola nameraná hodnota 0,75 mg/l, čo predstavuje\nviac ako 1,5 promile alkoholu v dychu. Podobne vo vzťahu k obrane obžalovaného ohľadne popretia\nspáchania skutku je potrebné zohľadniť aj závery znalkyne D. A. G. vo vzťahu k osobnosti obžalovaného.\nZnalkyňa konštatovala, že vyšetrením bola preukázaná patologická osobnosť obžalovaného, ľahko\nduševne zaostalá s poruchami správania na toxickom podklade. Takisto znalkyňa zistila u obžalovaného\nvystupňované agresívne tendencie, výskyt znakov svedčiacich pre konflikty s okolím. K jeho všeobecnej\naj špecifickej vierohodnosti uviedla, že všeobecná vierohodnosť je aktuálne výrazne podpriemerná/\nnízka. Vo všeobecnosti je prítomná tendencia správať sa sociálne žiaduco, snaha javiť sa v lepšom\nsvetle je významne zvýšená, osobnosť obžalovaného disponuje významne vyššími sklonmi k vedomej,\nzámernej fabulácii. Znalkyňa tiež zistila, že obžalovaný vo všeobecnosti disponuje vysokými sklonmi\nk účelovému spracovaniu prežitých skutočností. Zistené vystupňované agresívne tendencie a výskyt\nznakov svedčiacich pre konflikty s okolím len nasvedčujú záveru súdu, že k protiprávnym konaniam\nobžalovaného voči poškodenej popísaným v obžalobe dochádzalo. Popieranie skutku a tvrdenia\no starostlivosti o deti aj svokru, s ktorou mal podľa jeho tvrdení dobrý vzťah (čomu počet a charakter\npriestupkov smerujúcich voči matke poškodenej absolútne nenasvedčuje) taktiež zapadá do vyššie\npopísaných zistení znalkyne (prítomná tendencia správať sa sociálne žiaduco, významne zvýšená\nsnaha javiť sa v lepšom svetle, zistené významne vyššie sklony k vedomej, zámernej fabulácii).\n22. Je síce pravdou aj to, že uvedená znalkyňa aj u poškodenej zistila, že disponuje vyššou\ntendenciou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, sú u nej prítomné fabulačné tendencie (vedomé\nzámerné lži), tiež je u nej preukázaná prítomnosť významných tzv. pravých konfabulácií ako znakov\nmasívnejšej poruchy pamäti na organickom podklade, jej všeobecnú vierohodnosť hodnotila znalkyňa\nako podpriemernú a zistila u poškodenej aj sklony k účelovému skresľovaniu prežitého. Zároveň však\nznalkyňa vyhodnotila, že motivácia poškodenej vypovedať sa javí ako nepatologická, zrejme ovplyvnená\nnajmä situačne vzniknutým hádkami s obžalovaným a minimálne časť uvedeného vo výpovediach\nby bola spôsobilá reprodukovať iba po prežitom. Znalkyňa pritom konštatovala, že poškodená môže\nz psychologického hľadiska správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti v podstatných\nčastiach. Do určitej (a nie nepatrnej) miery sú z pohľadu súdu rozpory vo výpovediach poškodenej\n(okrem snahy pomôcť obžalovanému) spôsobené aj mentálnou výbavou poškodenej, ktorá zrejme nie\nvždy úplne chápala (resp. si vedela predstaviť či uvedomiť) najmä časové súvislosti. Ako už pritom\nbolo uvedené, výpoveď poškodenej v podstatných črtách potvrdzuje aj svedkyňa K. B., vo vzťahu\nk požívaniu alkoholu je jej výpoveď potvrdzovaná aj posudkom K. L. o zistenom stupni závislosti\nobžalovaného a správou z OO PZ Podolínec a skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu aj\ndňa 29.4.2024 potvrdzuje aj záznam z dychovej skúšky vykonanej u obžalovaného. Podobne tvrdenia\npoškodenej o incidente z polovice apríla 2024, pri ktorom obžalovaný poškodenej vulgárne nadával\na dal jej facku, potvrdzuje aj priestupkový spis OO PZ Podolínec č. ORPZ-SL-OPP5-75/2024-P (aj keď\no vybití zubu sa v tomto spise žiadna z vyťažovaných osôb nezmienila a vybitie zuba nevyplýva zo\nžiadnej prílohy pripojenej k správe z OO PZ Podolínec). Aj keď súd zohľadní určitú mieru skreslenia\npopisu prežitých udalostí zo strany poškodenej alebo jej matky, resp. ich zveličenie, z pohľadu súdu\n(vychádzajúc aj zo zistení znalkyne D. A. G.) poškodená bola schopná popísať aspoň jednoduchým\nspôsobom v podstatných črtách správanie sa obžalovaného voči nej. Aj keď nejde o podrobný popis\njednotlivých situácií, resp. bolo obťažnejšie ustáliť intenzitu konania obžalovaného, jednak je potrebné\nuviesť, že s odstupom cca 2 rokov podľa názoru súdu nie je možné aj pri mentálne vyspelejšej osobe si\npresne pamätať dátumy, či spôsoby konania obžalovaného a jednak z pohľadu súdu aj takto vymedzené\nsprávanie sa obžalovaného, ako bolo prezentované vo výsluchu poškodenej a jej matky z pohľadu\nsúdu postačujú na urobenie záveru o tom, čo sa dialo a či takéto konanie napĺňa znaky nejakého\ntrestného činu. Aj vzhľadom na znalkyňou zistené agresívne tendencie u obžalovaného a výskyt znakov\nsvedčiacich pre konflikty s okolím sa súd vo vzťahu k posúdeniu skutku priklonil k verzii prezentovanej\npoškodenou a jej matkou, ako to bolo popísané vyššie a neuveril verzii prezentovanej obžalovaným\npokiaľ ide o to, či nadával poškodenej a vulgárne sa vyjadroval na jej adresu a fyzicky ju napádal\nminimálne nejakými údermi, kopancami, či ťahaním za vlasy, a to najmä pod vplyvom alkoholu.\n\n23. Vo vzťahu k výsluchu svedkyne G. B. súd poznamenáva, že menovaná bola v roku 2012 pozbavená\nspôsobilosti na právne úkony. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že menovaná svedkyňa aj podľa\njej vyjadrení býva v blízkosti bydliska poškodenej a obžalovaného (vedľa nej). Ak bola znalkyňou K.\nL. objektívne zistená vyššie popísaná závislosť obžalovaného na alkohole, pričom aj poškodená a jej\nmatka napokon uvádzali vyššiu intenzitu požívania alkoholu zo strany obžalovaného, je podľa názoru\nsúdu takmer nemožné, aby svedkyňa G. B. za danú dobu nevidela obžalovaného opitého. Podobne\naj na otázku, ako sa správa obžalovaný k jej matke uviedla, že dobre, pričom tak z výpovede matky\nsvedkyne (t.j. K. B.), ako aj z evidencie priestupkov vyplýva, že jej často vulgárne nadával. Výpoveď\nsvedkyne G. B. preto súd vyhodnotil ako málo vierohodnú.\n24. Pokiaľ ide o fyzické násilie, poškodená po vznesení obvinenia, ako aj na hlavnom pojednávaní\nudávala, že ju obžalovaný udrel niekoľkokrát rukou po tvári alebo chrbte, asi 2-3 krát ju kopol a ťahal\nza vlasy. Na pojednávaní uviedla aj verziu, že to urobil iba párkrát (1-2 krát za celé obdobie uvedené\nv obžalobe), pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou zo dňa 29.4.2024 však uviedla, že ju bil 2-3\nkrát do mesiaca. V danom prípade podstatou týrania poškodenej boli z pohľadu súdu najmä vulgárne\nnadávky poškodenej a fyzické násilie len zvyšovalo závažnosť tohto konania, preto ani prípadná nižšia\nintenzita fyzických útokov čo do počtu alebo sily nemá za následok, že by obžalovaný nemal naplniť\nznaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.\n25. Prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 odstraňovať rozpory medzi výpoveďou\nsvedkyne K. B. na hlavnom pojednávaní a jej vyjadrením zo dňa 29.4.2024. Súd nevyhovel tomuto\nnávrhu z dôvodov, pre ktoré odmietol na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní čítať dané vyjadrenie\n(t.j. že išlo o vyjadrenie pred začatím trestného konania a navyše išlo o preverovanie skutočností nie\npodľa Trestného poriadku, ale podľa zákona o Policajnom zbore), a to aj s prihliadnutím na názor\nodvolacieho k vykonaniu takýchto dôkazov.\n26. Podľa obžaloby malo týranie poškodenej spočívať aj v odopieraní spánku. Z výsluchu poškodenej\na jej matky vyplynulo, že spať nemohli preto, že keď prišiel obžalovaný domov pod vplyvom alkoholu,\ntak nadával poškodenej a kričal, ale keď si ľahol spať, tak potom išli spať aj oni. Poškodená na\nhlavnom pojednávaní trvala na svojom vyjadrení z prípravného konania, že aj keď dochádzalo k takýmto\nsituáciám, nikdy ju obžalovaný nebudil. Bezdôvodným odopieraním spánku v zmysle § 208 ods. 1 písm.\nb/ Trestného poriadku je podľa názoru súdu potrebné rozumieť konanie, ktorým páchateľ výslovne\nnedovolí obeti spať, budí ju zo spánku a podobne. V danom prípade obžalovaný sa nedopúšťal takého\nkonania, že by v priebehu spánku úmyselne budil poškodenú. Posun v čase, kedy išla poškodená spať,\nbol spôsobený hádkami s obžalovaným, resp. zo strany obžalovaného nadávaním poškodenej, čo súd\nvyhodnotil ako následok opitosti obžalovaného, ale nie ako úmysel odopierať spánok poškodenej, ktorý\nby mal spôsobiť naplnenie pojmových znakov zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.\n27. K ďalším námietkam obhajcu obžalovaného týkajúcich sa skutku vyslovených v záverečnej reči\nsúd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa potreby vyššej intenzity necitlivosti\na bezohľadnosti pre naplnenie pojmových znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby súd\npoznamená, že naplnením týchto znakov uvedeného zločinu sa súd zaoberá pri právnom posúdení\nskutku, pričom je však potrebné uviesť, že z vyššie uvedených dôkazov a ich vyhodnotenia (najmä vo\nvzťahu k poškodenej a jej matke)\nsúd dospel k záveru, že konanie obžalovaného spočívajúce v nadávkach a popritom aj vo fyzickom\nnapádaní (minimálne občasnom) trvá cca 2-2,5 roka, teda nie nejaký krátky čas a opakovalo sa\nminimálne 2-3 krát do týždňa. Námietka ohľadne vybitého zuba bola akceptovaná tým, že takéto konanie\nbolo zo skutkovej vety vypustené, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či a kedy malo\ndôjsť k takémuto konaniu. K námietke malej pravdepodobnosti toho, že pri riešení toľkých priestupkov\nvoči matke poškodenej sa matka poškodenej ani raz nezmienila o protiprávnom konaní voči poškodenej\nsúd poznamenáva, že aj keď táto námietka má určitú logiku, avšak ani neoznamovanie určitého\nprotiprávneho konania zo strany poškodenej osoby nemožno jednoznačne a bez pochybností vyhodnotiť\ntak, že k takémuto konaniu nedochádzalo. K námietke, že správa OO PZ Podolínec nepotvrdila tvrdenia\npoškodenej o odvezení obžalovaného do Podhoran súd poznamenáva, že táto správa sa týkala skutkov,\nktoré boli riešené ako priestupky, nie všetkých výjazdov na danú adresu, ktorých výsledkom bolo\nriešenie nejakého protiprávneho konania (ktorých výjazdov zrejme bolo viac), pričom aj z výpovede\nobžalovaného vyplýva, že dňa 29.4.2024 išiel do Lomničky z Podhoran, kde ho odviezla polícia.\nNámietka, že polícia bola dňa 29.4.2024 volaná kvôli konfliktu 2 mužov a nie z dôvodu fyzického\n\nnásilia voči poškodenej, je z pohľadu súd bezpredmetná. Podstatné je, čo hliadka polície zistila po\npríchode na miesto samé. Ani námietku, že u poškodenej ani znaleckými posudkami K. L. a D. G. nebola\nzistená posttraumatická stresová porucha, resp. nedošlo u nej k rozvinutiu viktimizačného syndrómu,\nsúd nepovažoval za dôvodnú z nižšie uvedených dôvodov. S vierohodnosťou poškodenej a prípadným\nzveličením toho, čo sa stalo, sa súd už zaoberal vyššie.\n28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil skutkovú vetu tak, ako to vyplynulo z dokazovania\nvykonaného na hlavnom pojednávaní (úprava sa týka fyzického napádania, vybitého zuba a odopierania\nspánku) a ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.\n29. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, v obžalobe sa žalovaný skutok posudzoval ako zločin týrania blízkej\nosoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.\n30. Týraním blízkej a zverenej osoby treba v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov a právnej\nteórie rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo\nvýchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou\ntrvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké\npríkorie. Najčastejšie útoky sú charakterizované v § 208 Trestného zákona. Pre naplnenie skutkovej\npodstaty žalovanej trestnej činnosti sa nepredpokladá aj reálne spôsobenie následku na zdraví obeti\ntýrania v podobe psychického, či dokonca fyzického následku (poškodenému), no súčasne musí\nbyť splnená podmienka, že ustálené správanie páchateľa voči obeti je spôsobilé takýto následok\nspôsobiť. Následok v podobe fyzického alebo psychického utrpenia je potrebné definovať tak, že ide o\nfyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby\n(podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Týranie\nteda nikdy nie je a nemôže byť jednorazové, či osamotené konanie, musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie)\nkonanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a\ntým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy. Práve\ntáto trvalosť útokov či ich opakovanie odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov. Útoky uvedené\nv § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zákona pritom nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku.\n31. Objektom posudzovaného trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona\nje primárne záujem spoločnosti na ochrane riadneho a kľudného spolužitia, v danom prípade blízkych\nosôb žijúcich v spoločnej domácnosti, pred závažnými prejavmi, ktoré narúšajú toto spolužitie medzi\nnimi samotnými. Ide o tzv. prejavy domáceho násilia. Závažnosť týchto prejavov je v tom, že k nim\ndochádza v súkromí, mimo dosah verejnosti, medzi blízkymi osobami, medzi ktorými existujú zvláštne\nvzťahy vzájomnej závislosti so sťaženou možnosťou uniknúť pred negatívnym konaním jedného z nich.\n32. V kontexte posudzovaného prípadu je potrebné ešte uviesť, že k naplneniu znakov zločinu týrania\nblízkej a zverenej osoby môže viesť nielen fyzické, ale i psychické násilie, pričom platí, že čím je intenzita\ntohto násilia nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné považovať za týranie v zmysle ustanovenia\n§ 208 Tr. zákona (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Tz 31/2005). Platí teda, že „týranie“ nemusí mať\nnevyhnutne len povahu fyzického násilia, ale môže spočívať i v spôsobovaní psychických útrap.\n33. Už spomínaný vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je požiadavka, ktorá sa vťahuje ku konaniu\npáchateľa ako celku. Preto aj tu platí, že jednotlivé dielčie útoky tvoriace konanie páchateľa, ak\nsú posudzované izolovane, samy o sebe nemusia byť nevyhnutne príliš závažné. Podstatné je, že\nvyššieho stupňa hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom konkrétnymi okolnosťami, za ktorých\nk nim dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou, opakovaním, stupňovaním intenzity,\nči charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby a pod. Ak sú jednotlivé dielčie akty\ntvoriace konanie páchateľa posudzované v týchto súvislostiach a predovšetkým potom ako celok, reálne\nprichádza do úvahy, že celé konanie páchateľa vyznieva z hľadiska stupňa hrubosti a bezcitnosti omnoho\nzávažnejšie, než keď sú jednotlivé dielčie akty tvoriace konanie páchateľa hodnotené oddelene, či\nsamostatne.\n34. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že útoky obžalovaného voči poškodenej boli\nnajmä psychického charakteru a spočívali najmä v nadávkach a vulgárnom vyjadrovaní sa na adresu\n\npoškodenej. V presne nezistenom počte či intervaloch boli doprevádzané aj fyzickým násilím (najmä\nťahanie za vlasy a niekoľkokrát údery či do tváre alebo chrbta, príp. kopanec), avšak takej intenzity,\nktorá nespôsobovala poškodenej nejaké závažnejšie poruchy zdravia (okrem modrín a bolesti hlavy,\nako tvrdila poškodená). Podľa poškodenej aj jej matky išlo o konanie obžalovaného trvajúce cca 2-2,5\nroka, a to najmä pod vplyvom alkoholu, ktorý obžalovaný užíval často (čo je podporené aj vykonanými\nznaleckými posudkami na osobu obžalovaného a správou OO PZ Podolínec s prílohami). Je pravdou,\nže znalkyňa D. A. G. u poškodenej nezistila vážnejšie psychologické následky konania obžalovaného\nbez nutnej medikácie a znalkyňa K. C.. L. dospela k záveru, že poškodená netrpela, ani v súčasnej\ndobe netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy, ktorá by bola v príčinnej\nsúvislosti s konaním obžalovaného; tiež konštatovala, že u poškodenej subjektívne pociťované stavy\nnapätia, bezradnosti a bezmocnosti v danej situácii vec riešiť a prejavy jej emócií (smutná nálada, obavy)\nneboli takej intenzity a hĺbky, aby ich znalkyňa hodnotila ako depresívne alebo úzkostné stavy závažného\nstupňa vyžadujúce medikamentóznu liečbu a že u poškodenej nezistila prítomnosť posttraumatickej\nstresovej poruchy. Uvedené teda preukazuje, že poškodená bola schopná sa s útokmi obžalovaného\nvysporiadať tak, že nie je potrebná liečba jej duševného zdravia či psychického stavu. Uvedené však\nnevylučuje spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zvedenej osoby zo strany obžalovaného. Ako\nuž bolo uvedené vyššie, pre naplnenie tohto zločinu sa nevyžaduje aj reálny následok na fyzickom či\nduševnom zdraví poškodenej osoby, avšak konanie obžalovaného voči obeti musí byť spôsobilé takýto\nnásledok spôsobiť.\n35. Konanie obžalovaného sa nepochybne prejavovalo určitou sústavnosťou, trvalosťou a opakovaním\nv priebehu cca 2-2,5 roka, pričom takéto útoky sa opakovali cca 2-3 krát do týždňa. Aj privolanie\npolície pri incidente dňa 15.4.2024, ktorý bol riešený ako priestupok, následne privolanie polície dňa\n29.4.2024 zrejme zo strany poškodenej a množstvo a charakter priestupkov od 21.6.2022 do 30.3.2024\n(4 priestupky za 2. polrok roku 2022, 8 priestupkov v roku 2023 a 1 priestupok v roku 2024, ako\naj ďalšie skutky zo dňa 5.3.2024, 16.3.2024, 30.3.2024 a 15.4.2024 (voči matke poškodenej a dňa\n15.4.2024 aj voči poškodenej), ktoré boli postúpené na trestné stíhanie, kde okrem jedného prípadu\nv roku 2024 išlo stále o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a to v asi polovici prípadoch\nvoči svokrovi alebo svokre) nasvedčuje tomu, že správanie obžalovaného sa pred vzatím do väzby\nnajmä pod vplyvom alkoholu zintenzívňovalo. Uvedené potvrdzuje aj tvrdenia poškodenej a jej matky,\nže pred vzatím do väzby obžalovaný požíval alkohol často. Aj keď jednotlivé útoky sami osebe nie sú\nzávažnejšieho charakteru, práve ich opakovanie a určitá trvalosť, pri zohľadnení celej dĺžky doby, po\nktorú toto správanie obžalovaného trvá, z pohľadu súdu spôsobila naplnenie znakov zločinu týrania\nblízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže takáto intenzita\nnajmä nadávok a urážok sú spôsobilé spôsobiť psychické utrpenie a podstatne narušiť kvalitu života\npoškodenej.\n36. V danom prípade bolo konanie obžalovaného v obžalobe posudzované aj podľa § 208 ods. 1 písm.\nb) Trestného zákona (odpieranie spánku) a tiež ako páchané po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom\nkonania, v dôsledku čoho ho prokuratúra posúdila aj podľa § 208 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.\n37. Pokiaľ ide o odopieranie spánku, v tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie.\nPokiaľ ide o páchanie skutku po dlhší čas, k tomu súdu udáva, že ako už bolo uvedené vyššie,\nčím je intenzita násilia (či už psychického alebo fyzického) nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho\nbolo možné považovať za týranie v zmysle ustanovenia § 208 Tr. zákona. Taktiež následky podľa\nvyššie popísaných zistení znalkýň z odvetvia psychiatria a z odboru psychológia neboli vážnejšie,\nresp. minimálne nevyžadovali žiadnu medikamentóznu liečbu. Súd vykonaným dokazovaním nemal\njednoznačne preukázanú vyššiu intenzitu fyzických útokov obžalovaného a ich následky. Za týchto\nokolností prípadu z pohľadu súdu práve dĺžka takéhoto konania obžalovaného prispela k tomu, že súd\nvyhodnotil jeho konanie z pohľadu celku (t.j. konanie obžalovaného za celé žalované obdobie) ako\nzločin týrania blízkej a zverenej osoby, avšak iba podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, keďže pri\nnižšej intenzite násilia (ktorú by v danom prípade pri jednotlivých útokoch bolo možné vyhodnotiť aj ako\nurčité manželské nezhody) až dlhšie trvajúci stav spôsobuje naplnenie znakov uvedeného zločinu. Aj\nz pohľadu následkov trestného činu na poškodenej a aj po zohľadnení okolností daného prípadu podľa\nnázoru súdu právna kvalifikácia podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona vystihuje konanie obžalovaného\nspravodlivejšie, ako kvalifikácia aj podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona.\n\n38. Súd preto vyhodnotil, že takýmto správaním sa obžalovaného voči poškodenej (svojej manželke)\nnaplnil obžalovaný z pohľadu objektívnej stránky zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa\n§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Týmto konaním zároveň porušil objekt, ktorý je chránený\ntýmto ustanovením Trestného zákona. Obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom a z pohľadu\nsubjektívnej stránky súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že obžalovaný konal v priamom\númysle.\n39. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených\nv § 34 Trestného zákona. Vychádzajúc z § 34 ods. 6 Trestného zákona, základného rozpätia trestnej\nsadzby, ktorá je upravená v § 208 ods. 1 Trestného zákona (t.j. 3 až 8 rokov), ale najmä s prihliadnutím\nna osobnosť obžalovaného (vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov na jeho osobu) a jeho\ntrestnoprávnu a priestupkovú minulosť, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody.\n40. Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ.\n41. Obžalovaný má v registri trestov 10 záznamov od roku 1985 do roku 2017. Predposledným\nodsúdením bolo odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/54/2015, ktorým bol uznaný vinným\nzo zločinu týrania osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, keď nezabezpečoval\nsvojim 2 maloletým deťom potrebnú starostlivosť, najmä v oblasti zabezpečenia dostatku stravy\na zdravotnej starostlivosti. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným\nodkladom jeho výkonu na 3 roky, pričom trest odňatia slobody vykonal od 17.6.2018 do 17.6.2020.\nNaposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/119/2017 zo dňa\n8.11.2017, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zákona, za čo\nmu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov v ústave s minimálnym stupňom\nstráženia, ktorý takisto vykonal. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný\n17 záznamov od 28.9.2016 do 30.3.2024, z toho 13 priestupkov sa dopustil od 21.6.2022, z ktorých\n12 priestupkov bolo proti občianskemu spolunažívaniu. Obcou Lomnička (t.j. z miesta, kde sa reálne\nzdržiava) je obžalovaný hodnotený v zásade všeobecne tak, že na verejnosti sa správal slušne, konflikty\nnevyvolával, má v obci dobrú povesť, požívanie alkoholu obci nie je známe, pričom komisiou pre\nverejný poriadok bol riešený ohľadne zanedbávania povinnej školskej dochádzky synov. Zo správ obcí\nPodhorany a Lomnička oboznámených zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/54/2015 (z rokov 2016-2018)\nvšak opakovane vyplýva, že rodinu uvedené obce vnímali ako problémovú, bolo konštatované požívanie\nalkoholu a spory so susedmi, pričom obžalovaný viedol túlavý spôsob života. Z ústavu na výkon väzby\nje hodnotený všeobecne, teda v jeho správaní voči príslušníkom ani voči spoluväzňom sa nevyskytli\nproblémy. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.\n42. Obžalovaný sa dopúšťal správania voči poškodenej cca 2-2,5 roka, a to úmyselným konaním.\nReálne ním však nespôsobil závažnejší následok na psychickom alebo fyzickom zdraví poškodenej.\nSúd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu okolnosť, a to že\nbol už za trestný čin odsúdený. Takisto súd mal preukázané, že obžalovaný bol v roku 2015 uznaný\nza rovnaký zločin. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona sa preto zvyšuje dolná hranica zákonom\nustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri sadzbe upravenej v § 208 ods. 1 Trestného zákona od\n3 do 8 rokov po zvýšení o jednu tretinu predstavuje novo určená sadzba dolnej hranice 56 mesiacov.\n43. Zohľadniac tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody aj na spodnej\nhranici trestnej sadzby po jej úprave (t.j. po zvýšení o jednu tretinu) je postačujúci tak na individuálnu ako\naj generálnu prevenciu a tiež aj na prevýchovu obžalovaného. Zároveň vzhľadom na charakter trestnej\nčinnosti kladnej obžalovanému za vinu, osobnosť obžalovaného, najmä v zmysle zistení znalkyne\nz odboru psychológia, ale najmä vzhľadom na výšku spodnej hranice trestnej sadzby po jej úprave súd\nuložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre jeho výkon súd zaradil obžalovaného\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia\nslobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dokonca 2 krát (pri 2 posledných odsúdeniach).\nK prípadnému ochrannému opatreniu (protialkoholickému) súd už len poznamenáva, že vzhľadom na\npostoj obžalovaného, ktorý je v zmysle zistení znalkyne z odvetvia psychiatria absolútne nekritický (čo\nbolo možné vnímať aj na hlavnom pojednávaní z vyjadrení obžalovaného) by aj podľa názoru súdu\ntakéto liečenie nesplnilo účel, avšak dĺžka uloženého trestu zamedzí obžalovanému požívať alkoholické\nnápoje, čo do určitej miery môže pomôcť minimálne v ďalšom rozvoji zistenej závislosti.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa\ndo 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až\ndoručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému\nzástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný\núčinok.\nAk Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre\nnesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nb) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom\nsúd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného\nv obžalobe,\nc) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,\nd) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.\nOsoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že\ntaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.\nV neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti\nna náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech\nobžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní\nobžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak\nurobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je\njeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech\nodvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.\nIným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako\nobžalovanému.", "vazby": {"stav": {"sz": "7To/5/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "d7000cff-3ca3-4368-aa0e-eaa7967d2a60:8297f4fd-32fe-44a4-bfba-be5d105f725b", "datum": "2025-06-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}