Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/40/2024 z 5. 11. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 5. novembra 2025, sp. zn. 6C/40/2024, ECLI:SK:OSSL:2025:8524200709.6
Okresný súd Stará Ľubovňa | 6C/40/2024 | ECLI:SK:OSSL:2025:8524200709.6 | 2025-11-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 136 ods. 2 OZ, § 137 ods. 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ, § 141 ods. 2 OZ, § 142 ods. 1 OZ, § 142 ods. 2 OZ, § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 13 zákona č. 180/1995 Z. z., § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 215 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d64c045f-cd28-4451-870b-8db82f1928b0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8524200709.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa
6C/40/2024
8524200709
05. 11. 2025
JUDr. Miriam Szárazová
ECLI:SK:OSSL:2025:8524200709.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. B., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti
žalovaným: 1. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., 2. G. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. I. XX/X, XXX XX J. K., 3. L. F., na neznámom mieste, 4. L. C., na neznámom mieste, 5.
L. M., na neznámom mieste, žalované v 3. až 5. rade zastúpené: Slovenský pozemkový fond, Búdková
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres N. O., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela registra „E“ č. 3853/4, orná pôda o výmere 1087 m2.
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť – parcelu registra „E“ č. 3853/4,
orná pôda o výmere 1087 m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., obec B., okres N. O., evidovanú
na liste vlastníctva č. XXXX, a to v podiele 1/1 z celku.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť ako náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely žalovanej
v 1. rade k vlastným rukám sumu 59,43 eur, žalovanej v 2. rade k vlastným rukám sumu 59,43 eur a
žalovanej v 3. rade sumu 1.902,25 eur, žalovanej v 4. rade sumu 271,74 eur, žalovanej v 5. rade sumu
203,81 eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. až 5. rade domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., obec
B., okres N. O., a to parcele registra „E“ č. 3853/4 o výmere 1087 m2 (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“) a
vyporiadal ho tak, že spornú nehnuteľnosť o celosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva za primeranú
náhradu.
2. Žalobu dôvodil tým, že ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti o podiele 11/32 z celku
(čo predstavuje výmeru 373,67 m2), ktorý nadobudol darovaním, má v súčasnosti záujem na jej
nerušenom, samostatnom užívaní, čomu však bránia spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov,
ktorých miesto pobytu, prípadní dedičia alebo identifikačné údaje mu aj po ich náležitom zisťovaní
v súčinnosti s obcou B. nie sú známe, konkrétne žalovanej v 1. rade o veľkosti podielu 1/64 z
celku (čo predstavuje výmeru 16,98 m2), žalovanej v 2. rade tiež o veľkosti podielu 1/64 z celku,

žalovanej v 3. rade o veľkosti podielu 28/56 z celku (čo predstavuje výmeru 543,50 m2), žalovanej
v 4. rade o veľkosti podielu 4/56 z celku (čo predstavuje výmeru 77,64 m2) a napokon žalovanej
v 5. rade o veľkosti podielu 3/56 z celku (čo predstavuje výmeru 58,23 m2), preto sa – napriek
tomu, že sa v dôsledku dlhodobého, dobromyseľného a nerušeného užívania spornej parcely jeho
predkami a ním samotným domnieva, že boli splnené podmienky pre vydržanie – po márnom pokuse
o mimosúdne riešenie vlastníckych vzťahov so zástupcom žalovaných, Slovenským pozemkovým
fondom, domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podanou žalobou. Vo vzťahu k
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol, že reálne rozdelenie vzhľadom na zákaz
drobenia poľnohospodárskych pozemkov, avšak aj vzhľadom na neúčelnosť delenia, nie je možné, preto
navrhol druhý spôsob vyporiadania – prikázaním spornej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva,
poukazujúc na účelné využitie veci, za primeranú náhradu v zmysle predloženého odborného vyjadrenia
vypracovaného miestnou realitnou kanceláriou dňa 27.3.2024, z ktorého vyplýva jednotková trhová cena
nehnuteľností v danej lokalite 0,30 eur.
3. Zástupca nezistených vlastníkov, Slovenský pozemkový fond, vo vyjadrení k žalobe zhrnul jej
podstatný obsah a predovšetkým uviedol, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade, ktorých dátum
narodenia je známy, nadobudli podiely na spornej nehnuteľnosti rozhodnutím v konaní o dedičstve
vedenom pod sp. zn. D 91/93, ktorého pripojenie navrhol ako dôkaz. Vo vzťahu k navrhovanému
mimosúdnemu riešeniu vlastníckych vzťahov medzi stranami sporu poukázal na skutočnosť, že žalobca
nie je v porovnaní s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi ani majoritným spoluvlastníkom a je
sporné aj to, či mu svedčí užívacie právo, keďže podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR je sporná nehnuteľnosť v užívaní subjektu Svojpomocné družstvo poľnohospodárov
Lesnica, v dôsledku čoho zaujal zamietavé stanovisko k žiadosti o uzavretie mimosúdnej dohody
zo dňa 24.6.2022. V tomto smere tiež poukázal na konštantnú judikatúru súdov, ktorá ustálila, že
dôvodmi osobitného zreteľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru, napr. spočívajúce v
úmysle vyriešiť len užívacie vzťahy spoluvlastníkov, resp. v úmysle vec po vyporiadaní predať, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nie je prioritnou. Pokiaľ ide o otázku samotného zrušenia podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, za zváženia okolností prípadu, nemá k nej vo všeobecnosti
výhrady. Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe
a nakladaní, spravidla uprednostňuje reálne rozdelenie, čo je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho
zákonníka určujúcim poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj účelom – dbať na
ochranu pôdy nezistených vlastníkov a zachovanie ich vlastníckych práv, na ktorého dosiahnutie mu
boli zverené kompetencie, poukazujúc tiež na skutočnú podstatu slovného spojenia „dobre možné“
výslovne použitého v citovanom ustanovení spočívajúcu v tom, že aj po prípadnom rozdelení má vec
naďalej a bez závad slúžiť uspokojovaniu potrieb, na ktoré je určená, inak prichádza do úvahy spôsob
vyporiadania prikázaním veci. V predmetnom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že ide o pozemok, na
ktorý možne dopadá úprava obsiahnutá v § 21 a nasl. osobitného predpisu – zákona č. 180/1995 Z.
z., ktorý vo svojom § 24 vypočítava výnimky zo zákazu drobenia, navrhol vyžiadať od obce Lesnica
územnoplánovaciu informáciu k funkčnému využitiu spornej parcely, o to viac, ak sa z predloženej
ortofotosnímky javí, že v okolí spornej nehnuteľnosti je realizovaná výstavba. Až po zistení okolností
súvisiacich s funkčným využitím spornej parcely a dôvodov, pre ktoré žalobca žiada zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, je možné vyvodiť závery, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a
či je možná reálna deľba nehnuteľnosti, teda či je možné prikázať spornú nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva žalobcu tak, ako to žiada. Pre prípad vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom
prikázania poukázal na skutočnosť, že primeraná náhrada musí nutne vychádzať zo všeobecnej ceny,
teda ceny ovplyvnenej dopytom a ponukou v určitom mieste a čase. S cenou navrhnutou žalobcom sa
nestotožnil, považuje ju za zjavne nízku s poukazom na výsledky jednotlivých konaní vedených pred
Okresným súdom Stará Ľubovňa, obsah ním realizovaných dohôd o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ako aj obsah znaleckého posudku, v zmysle ktorých sa jednotková cena za obdobné
nehnuteľnosti pohybuje v rozmedzí od 3,50 eur do 15,05 eur, pričom on sám navrhol náhradu za
prikázanie vo výške 7,00 eur/m2.
4. Dňa 7.2.2025 doručil právny zástupca žalobcu podanie, na základe ktorého identifikoval žalovanú
v 1. rade ako C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX a žalovanú v 2. rade ako G.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, pričom z dôvodu uvedenej zmeny zastupuje
Slovenský pozemkový fond iba ostatných žalovaných. Žalobný návrh upresnil tak, že pre prípad
prikázania spornej nehnuteľnosti má byť náhrada vyplatená žalovanej v 1. a 2. rade k vlastným rukám.
V ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalobca je druhý v poradí, komu svedčí kritérium veľkosti podielu.

K spochybnenému tvrdeniu o užívacom práve žalobcu dodal, že spornú nehnuteľnosť užívali žalobcovi
právni predchodcovia od roku 1923, pripúšťajúc existenciu dohody o jej užívaní Svojpomocným
družstvom poľnohospodárov Lesnice, naďalej však za tolerovania faktického užívania spočívajúceho
v kosení pozemku, sušení sena a iných prác vykonávaných žalobcom, o čom môže predložiť čestné
prehlásenie predsedu družstva, resp. prehlásenie svedkov znalých miestnych pomerov. Poukázal tiež
na úmysel žalobcu vlastniť pozemok ako celok, tzn. v takom rozsahu, v akom ho považovali jeho právni
predchodcovia za vlastný, a tak ho aj užívali. Prikázaniu svedčí napokon aj skutočnosť, ktorá bola
preukázaná stanoviskom obce B. zastúpenej starostom, keď v zmysle územnoplánovacej dokumentácie
slúži sporná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v extraviláne obce ako plocha poľnohospodárskej výroby, čo
bráni jej reálnemu rozdeleniu. Vo vzťahu k primeranej náhrade požadovanej Slovenským pozemkovým
fondom dôvodiac, že ide o nehnuteľnosť v lukratívnej lokalite zastavanej stavbami, predostrel vlastné
tvrdenie o tom, že uvedené nemá vplyv na zmenu aktuálneho účelu využívania – na poľnohospodársku
výrobu. Taktiež využitie nehnuteľnosti značne limituje jej umiestnenie v rámci Pieninského národného
parku (zóna C s tretím stupňom ochrany), pričom táto nehnuteľnosť nie je pripojená na inžinierske siete,
nie je v bezprostrednej blízkosti miestnej komunikácie, ktorá je vzdialená viac ako 100 m vzdušnou
čiarou, prístup je zabezpečený z účelovej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalobcu – parcelu registra
„E“ č. 3850/1, orná pôda o výmere 416 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Nehnuteľnosť
je časť roka zamokrená a nachádza sa v svahovitom teréne. V dôsledku uvedených skutočností
spochybnil výpovednú hodnotu listín, ktoré pripojil zástupca žalovaných v 3. až 5. rade vo vzťahu k
primeranej náhrade. Pre prípad ustálenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti navrhol vykonať znalecké
dokazovanie.
5. V dôsledku identifikácie žalovanej v 1. a 2. rade, žaloba a jej prílohy, ako aj všetky ostatné vyjadrenia a
listinné dôkazy doručené na vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti súhlasia s tým, že im bude vyplatená primeraná náhrada za
odstupujúce podiely. Samostatným podaním ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
na deň 6.10.2025 a požiadali o prejednanie veci bez ich prítomnosti.
6. Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2025 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu
žalovaných v 3 až 5. rade, bez účastí strán sporu, bolo zotrvané na skutkových tvrdeniach, žalujúca
strana upustila od navrhovaného znaleckého dokazovania, nakoľko výsledkom komunikácie medzi
ňou a zástupcom žalovaných v 3. až 5. rade je dohoda na sume primeranej náhrady, a to vo výške
3,00 až 3,50 eur/m2. Zástupca nezistených vlastníkov, čo sa týka primeranej náhrady za prikázanie,
poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 3C/16/2022, primerane k záverom v ňom obsiahnutým
žiada nahradiť odstupujúce podiely o sume 3,50 eur/m2, a to ako dôsledok vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním spornej nehnuteľnosti podliehajúcej zákazu drobenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., obec B., okres N. O. mal súd
preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ č.
3853/4, orná pôda o výmere 1087 m2, a to žalobca o podiele 11/32 z celku, žalovaná v 1. rade a 2. rade,
obe o podiele 1/64 z celku, žalovaná v 3. rade o podiele 28/56 z celku, žalovaná v 4. rade o podiele
4/56 z celku a žalovaná v 5. rade o podiele 3/56 z celku. Ďalej z listu vlastníctva vyplýva, že žalované v
3. až 5. rade sú vedené ako podielové spoluvlastníčky bez identifikačných údajov, bez miesta trvalého
pobytu, ktorých zástupcom zo zákona je Slovenský pozemkový fond.
8. Pod číslom B3 je na predmetnom liste vlastníctva vedená ako vlastníčka osoba s identifikačnými
údajmi C. P., nar. XX.XX.XXXX, titulom nadobudnutia podielu k nehnuteľnosti je dedičské rozhodnutie
sp. zn. D 91/93-16/94, rovnako ako u vlastníčky vedenej pod číslom B4 s identifikačnými údajmi
G. C., nar. XX.XX.XXXX. Tieto údaje boli osvedčené na základe vyžiadaného uznesenia Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. D 91/93 zo dňa 30.9.1994. Podľa identifikačných údajov ide o známe
podielové spoluvlastníčky, s tým, že takto získané identifikačné údaje boli aktualizované (žalovaná v
1. rade identifikovaná ako C. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovaná v 2. rade identifikovaná ako G. D., nar.
XX.XX.XXXX).

9. Z odpovede na žiadosť k otázke funkčného využitia spornej nehnuteľnosti vyplýva, že sa nachádza
v lokalite mimo zastavaného územia obce a v zmysle územnoplánovacej dokumentácie je vyznačená
ako plocha poľnohospodárskej výroby.
10. V zmysle oznámenia vypracovaného realitnou kanceláriou BENARD GROUP s.r.o. dňa 27.3.2024
bola trhová cena spornej nehnuteľnosti odhadnutá na sumu 0,30 eur/m2. Na základe rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/16/2022-172 zo dňa 21.3.2024 bola primeraná náhrada
za obdobný pozemok v katastrálnom území B. stanovená vo výške 3,50 eur/m2, rozsudkom č. k.
6C/36/2022-115 zo dňa 15.3.2023 vo výške 7,00 eur/m2 a 10,00 eur/m2. Z dohôd uzatvorených v zmysle
§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi Slovenským pozemkovým fondom a jednotlivými vlastníkmi
vyplýva, že jednotková cena bola určená na sumu 15,05 eur a 5,03 eur, všetko pre katastrálne územie
B.. Napokon, znaleckým posudkom č. 151/2023 bola jednotková všeobecná hodnota pozemku určená
na sumu 6,78 eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.
12. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
14. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
15. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond
nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu
pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom
a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví
nariadenie vlády Slovenskej republiky.
18. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré
sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“),
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
s pozemkami: a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15
(ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo

nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
20. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.
21. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
22. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady
prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je
možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
23. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
24. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak: a) sa pozemok uvedený
v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť,39)
alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod
pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený
v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový
pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom
obce na záhradkárske a rekreačné účely.
25. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.
26. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
27. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, tie však súd v predmetnom konaní nevzhliadol.
28. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorý
vyjadruje mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť
veci, ale celá vec patrí všetkým, preto v tomto smere zákon upravuje aj záväzné poradie spôsobov
vyporiadania: 1. rozdelením veci; 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu; 3. nariadením predaja veci a následným rozdelením výťažku. Pri vyporiadaní je súd
povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež na budúce účelné využitie veci. Súd nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto
návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.
29. Súd mal preukázané, že žalobca a žalované v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi spornej
nehnuteľnosti tak, ako to je popísané v bode 8 predmetného rozsudku. Vo vzťahu k žalovaným v 3. až 5.
rade súd poukazuje na ust. § 70 ods. 1 zákon o katastri nehnuteľnosti, v zmysle ktorého údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, preto s nimi konal v zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom. Opak, teda skutočnosť, že ide o známe vlastníčky, mal súd preukázaný iba vo
vzťahu k žalovanej v 1. a 2. rade, s nimi konal súd osobne.
30. Ust. § 142 ods. 1 OZ zaväzuje súd vyporiadať „vec“ prioritne „rozdelením“, a to v prípade, že je to
„dobre možné“. V tomto smere je potrebné uviesť, že na účely zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
je vecou parcela registra „E“ č. 3853/4, orná pôda o výmere 1087 m2. Aby bolo parcelu vôbec možné
deliť, nemôže tomu brániť zákonný imperatív vyjadrený v osobitnom predpise, zákone č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorého § 23 ods. 1 vylučuje rozdelenie
jestvujúceho pozemku, ak má týmto rozdelením vzniknúť pozemok menší ako 3000 m2, ak ide o
pozemok poľnohospodársky a 5000 m2, ak ide o pozemok lesný. V prejednávanom prípade je nesporné,
že reálna deľba parcely vzhľadom na jej výmeru, umiestnenie a určenie ako plocha poľnohospodárskej
výroby, je vylúčená.
31. Po tom, čo bola vylúčená možnosť reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti medzi všetkých
podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, čím by sa stali o tejto časti
výlučnými vlastníkmi, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a
to prikázaním veci za primeranú náhradu. K tomu súd uvádza, že aj vo vzťahu k spôsobu vyporiadania
prikázaním je v ust. § 142 ods. 1 OZ použitý pojem „vec“, ktorá môže byť za náhradu „prikázaná“
jednému alebo viacerým z podielových spoluvlastníkov. Ak je vec, parcela, jedna, je potrebné rozhodnúť,
či je vhodné ju prikázať ako celok jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich. V prípade, že je
predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie vecí, parciel, viacero, existuje možnosť prikázať niektoré
z vecí jednému z podielových spoluvlastníkov a ďalšie inému, čo možno podľa názoru súdu považovať
za „prerozdelenie“, nespadajúce však pod prvý spôsob vyporiadania. Vychádzajúc z uvedeného sa súd
musel vysporiadať s otázkou, či spornú nehnuteľnosť prikáže žalobcovi, ktorý sa stane jej výlučným
vlastníkom alebo ju prikáže viacerým zo spoluvlastníkov, pričom v tom prípade by bolo podielové
spoluvlastníctvo zachované, s tým, že by sa zmenil okruh podielových spoluvlastníkov.
32. Napriek skutočnosti, že zákonná úprava ust. § 142 ods. 1 OZ do značnej miery ovplyvňuje konanie
v tom zmysle, že ustanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania, čoho vonkajším znakom
je možnosť súdu rozhodnúť inak, ako je navrhované, svoj charakter sporového konania nestráca.
Výsledok konania vyvolávajú, ako aj znášajú (sú zaň zodpovedané) výlučne sporové strany, a to svojim
aktívnym postojom spočívajúcim v bremene tvrdenia a dôkaznom bremene. Ich absencia môže spôsobiť
neúspech v konaní, s čím musí byť tá-ktorá strana sporu uzrozumená. V prejednávanom prípade,
napriek skutočnosti, že kritérium veľkosti vyznieva v prospech žalovanej v 3. rade, splnenie ďalšieho
kritéria, a to účelného využitia veci, jej nenasvedčuje už len z dôvodu, že ide o nezistenú vlastníčku.
Ostatným podielovým spoluvlastníkom, žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade nesvedčí ani jedno z kritérií.
Žalobca ako jediný, a síce nie ako majoritný podielový spoluvlastník (veľkosť podielu mu svedčala až
druhému v poradí), avšak o veľkosti podielu značnej v porovnaní s ostatnými spoluvlastníkmi, má záujem
spornú nehnuteľnosť užívať ako celok, preto ju súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva.
33. Neoddeliteľnou súčasťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania veci
niektorému zo spoluvlastníkov je posúdenie primeranosti náhrady zaň. Primeranú náhradu ako
všeobecnú hodnotu prikazovanej veci určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt.
Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností. Ďalším
podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa
sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných
strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v približne rovnakom období. Treba
taktiež zohľadniť skutočnosť, či ide o pozemky predávané v celosti alebo len o časti, ako aj ďalšie
skutočnosti, ktoré môžu mať na cenotvorbu významný vplyv. Žalobca v žalobe navrhol sumu 0,30 eur/
m2, zástupca žalovaných v 3. až 5. rade sumu 7,00 eur/m2 a žalované v 1. a 2. rade, síce výslovne
výšku náhrady, za ktorú by boli odstupujúce podiely spoluvlastníkov vyrovnané nenavrhli, však implicitne

z ich vyjadrení vyplýva, že s cenou navrhnutou žalobcom súhlasia. V priebehu konania, keď boli
skutkové tvrdenia popierané a relativizované protistranou, dospeli právny zástupca žalobcu a zástupca
nezistených vlastníkov k dohode o primeranej náhrade, a to vo výške 3,50 eur/m2, pričom takú dohodu
možno pripodobniť k dojednaniu o kúpnej cene reprezentujúcu cenotvorbu na voľnom trhu. Takú sumu,
v zhode s názorom strán sporu, považuje aj súd za primeranú, a to vzhľadom na umiestnenie pozemku,
jeho obtiažnu dostupnosť a účel jeho využitia.
34. V dôsledku vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalobcu, uložil mu tiež súd povinnosť zaplatiť žalovanej v 1. rade primeranú náhradu za
odstupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 59,43 eur k vlastným rukám, žalovanej v 2. rade tiež 59,43
eur k vlastným rukám, žalovanej v 3. rade vo výške 1.902,25 eur, žalovanej v 4. rade vo výške 271,74
eur a žalovanej v 5. rade vo výške 203,81 eur, a to na účet ich zástupcu - Slovenského pozemkového
fondu. Náhradu za odstupujúce podiely žalovaných v 3. až 5. rade je potrebné ich zástupcovi zaplatiť na
účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX (v prípade platby uviesť variabilný symbol číslom súdneho konania bez lomítok, do poznámky
uviesť Okresný súd Stará Ľubovňa a meno platiteľa žalobkyne), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto:
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.
37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že ho stranám sporu nepriznal,
a to vzhľadom na charakter sporu, predmetom ktorého je vzájomné vysporiadanie majetkových právnych
vzťahov medzi stranami sporu tzv. „iudicium duplex“. Ide o konanie, ktoré môže začať na návrh
ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal
ten, kto podal návrh na začatie konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že súd v rámci vyporiadania
postupuje v poradí a za podmienok ustanovených zákonom (nie je návrhmi strán viazaný). Rozhodnutie
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je teda rozhodnutím
v záujme oboch sporových strán. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z
podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Navyše súd dodáva, že tento spôsob usporiadania trov
konania navrhli i strany sporu, aj keď pre súd nie sú tieto návrhy záväzné. Ak by aj súd mal rozhodnúť v
zmysle zásady pomeru úspechu vo veci, je potrebné vzhliadnuť skutočnosť, že žalované v 3. až 5. rade
sú nezistenými vlastníčkami, práve z toho dôvodu zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, pričom
ak by boli zaviazané na náhradu trov konania, uvedené by sa stalo rozhodnutím bez právneho zmyslu,
pravdepodobne nevymožiteľným. Vo vzťahu k žalovanej v 1. a 2. rade súd poukazuje na tú skutočnosť,
že žalobca im neadresoval návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohody, čím by bolo možné predísť sporu
a rovnako, po tom, čo bola zistená ich identita, neostali v konaní pasívne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.