{"guid": "acc58bcc-1351-42ca-b068-f6530f198b4c:7529005f-c8ef-4ef0-88e6-be01cef756c4", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8", "spisova_znacka": "5C/57/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/57/2024 z 6. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 6. októbra 2025, sp. zn. 5C/57/2024, ECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8", "identifikacne_cislo": "8524201050", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Emília Mišenková", "sudca_id": 2255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-misenkova-2255", "datum_vydania": "2025-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "nazov": "§ 868 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-868"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-211", "nazov": "§ 211 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-132", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-868", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-211", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7529005f-c8ef-4ef0-88e6-be01cef756c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n5C/57/2024\n8524201050\n06. 10. 2025\nJUDr. Emília Mišenková\nECLI:SK:OSSL:2025:8524201050.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, C. D. E. F., XXX XX G., občan SR, pr. zast.: JUDr. Michal Barnovský, advokát,\nAK so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: H. I., nar.\nXX.XX.XXXX, C. D. E. F., XXX XX G., občan SR, právne zast. Mgr. Michal Dlugolinský, Levočská 335/1,\n064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 425 071, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e , že žalobca j e vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí C. D. E. F., obec C. D. E. F., J. I. K., evidovaných Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym\nodborom, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to:\n- parcely registra „C“ č. 60/1 o výmere 526 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\n- parcely registra „C“ č. 60/2 o výmere 25 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\n- parcely registra „C“ č. 60/3 o výmere 37 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\n- parcely registra „C“ č. 60/4 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\n- parcely registra „C“ č. 61 o výmere 99 m2, druh pozemku záhrada,\nv spoluvlastníckom podiele 45/2040 k celku.\nII.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%\ns tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom\nparciel registra „C“ č. 60 a 61, zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D. E. F..\nV dôvodoch žaloby uviedol, že spoluvlastnícke právo k týmto parcelám nadobudol v dedičskom konaní\npo svojom otcovi D. B., ktoré sa viedlo pod sp. zn. D 651/96 a na základe osvedčenia o dedičstve\nzo dňa 29.10.1997 bol žalobca vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva č.\nX. Napriek skutočnosti, že bol vedený ako vlastník týchto nehnuteľností, bez jeho akéhokoľvek prejavu\nvôle už aktuálne ako vlastník nefiguruje. Ďalej poukázal na to, že právna predchodkyňa žalovaného – L.\nI. bola zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia vydaného\nv rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním v zmysle zákona\nč. 180/1995 Z.z. Žalobca má za to, že vzhľadom na to, že žalobca a ani jeho právny predchodca\nnikdy právnej predchodkyni žalovaného nescudzili svoj spoluvlastnícky podiel vo vzťahu k predmetným\nnehnuteľnostiam, právnej predchodkyni žalovaného nesvedčí žiaden titul, na základe ktorého by splnila\npodmienku dobrej viery vzhľadom na všetky okolnosti, že jej vlastnícky patria. Nakoľko je ako vlastník\npredmetných parciel v evidencii katastra nehnuteľnosti v súčasnosti vedený žalovaný, žalobca má\nzáujem danú situáciu vyriešiť a dať do súladu stav právny so stavom faktickým. Preto navrhol súdu,\n\naby jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\n2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.11.2024 uviedol, že žalobu považuje za účelovú. Poukázal na to,\nže žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 45/2040, čo\npredstavuje výmeru pre žalobcu 14,08 m2 na parcele KN-C č. 60 a výmeru 2,18 m2 na parcele KN-C č.\n61. Pre túto žalobu tak žalovaný nevidí pochopenie, nakoľko v prípade úspechu žalobcu bude vyvolaná\nsituácia, kedy žalovaný sa bude domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto\npozemkom a teda sa vyvolá ďalší spor a viac než pravdepodobným opačným výsledkom. Žalobca nie\nje vlastníkom ani jednej z okolitých nehnuteľností a tieto prípadné spoluvlastnícke podiely nedokáže pre\nich malú výmeru v budúcnosti využiť, skôr naopak, toto vlastníctvo dokáže iba zneužívať na robenie\npriekov žalovanému. Ďalej poukázal na to, že matka žalobcu bola 20 rokov v katastri nehnuteľnosti\nevidovaná ako výlučný vlastník sporných pozemkov a následne žalovaný viac ako 2 roky, pričom počas\ncelej tejto doby žalobca nijako nespochybňoval ich vlastníctvo, nedovolával sa svojich nárokov a k tomu\npristúpil až potom, čo žalovaný začal rekonštruovať svoj dom a priľahlé pozemky. Žalovaný a jeho právni\npredchodcovia tieto nehnuteľnosti desiatky rokov užívajú vždy ako svoju vlastnú bez toho, aby bolo\nich vlastnícke právo akokoľvek spochybnené. Teda uplatňovanie takýchto nárokov zo strany žalobcu\npovažuje žalovaný za účelové a podľa neho neexistuje reálny záujem žalobcu na zosúladení stavu\nprávneho so stavom užívacím, pričom sa žalovanému javí, že ide o naplnenie pohnútok tretích osôb na\nuplatnení tohto nároku za jeho finančnú odmenu. Žalovaný navrhuje preto zamietnuť žalobu, nakoľko\nžalovaný nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný aj jeho právni predchodcovia vždy\nboli dobromyseľní v držbe a užívaní sporných nehnuteľností, a preto im patgrí vlastnícke právo tak, ako\nje zapísané v katastri nehnuteľnosti. Záverom žalovaný dodal, že pokiaľ žalobcu viedli k podaniu žaloby\nzištné ekonomické dôvody, tak je ochotný mu vyplatiť sumu predstavujúcu hodnotu spoluvlastníckych\npodielov ním požadovaných, a to v cenách, ktoré boli určené obcou Ruská Voľa nad Popradom v tomto\nkonaní, a to v sume 15,- eur/1 m2 pri zastavaných plochách a v sume 5,- eur/1 m2 pri záhradách. Toto\npovažuje za hospodárnejšie z pohľadu času a finančných nákladov ako vyvolanie potencionálne dvoch\nsúdnych konaní.\n3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.12.2024 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Tvrdil, že žalobca\nriadne preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dedením v súlade\ns § 460 Občianskeho zákonníka po svojom neb. otcovi D. B., v dôsledku čoho bol následne žalobca\nvedený ako spoluvlastník vyššie označených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 45/2040 k celku,\nvedených na LV č. X. Skutočnosť, aby mohla byť pani L. I. dobromyseľnou nadobúdateľkou predmetných\nnehnuteľností spochybňuje aj fakt, že menovaná bola vedená ako vlastníčka až na základe (dovtedy jej\nvlastnícke právo nesvedčalo) a zároveň bola vedená ako vlastníčka len minoritného podielu vo výške\n120/2040. Pritom ani právny predchodca žalobcu a ani žalobca samotný nikdy žiadnym spôsobom svoj\nspoluvlastnícky podiel na L. I. nepreviedli. Žiadal, aby súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a priznal\nmu náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a na základe\nvykonaného dokazovania, ustálil tento skutkový stav:\n5. Z osvedčenia o dedičstve č. D 651/96, D not 3/97 zo dňa 29.10.1997 súd zistil, že žalobca v\ndedičskom konaní po jeho otcovi, poručiteľovi D. B., nadobudol (okrem iných) nehnuteľnosti v kat. úz.\nC. D., ktoré sú zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. X, parc. č. 60, zastavaná plocha o výmere\n638 m2, zastavaná plocha, parcela č. 61, záhrada o výmere 99 m2, pod A 1/gg v 45/2040.\n6. Z listu vlastníctva č. X vedeného pre obec C. D. je zrejmé, že následne, na základe rozhodnutia\nv dedičskom konaní bol A. A. B. zapísaný ako spoluvlastník uvedených parciel, t.j. č. 60 a 61, pod\nA 8/1gg o veľkosti podielu 45/2040, položka výkazu zmien 1/98. Z tohto LV zároveň plynie, že na\nuvedenom liste je zapísaná ako spoluvlastníčka týchto parciel L. I., titulom osvedčenia o dedičstve D\n573/98, v spoluvlastníckom podiele 120/2040 k celku, položka výkazu zmien 19/99.\n7. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie C. D. E. F., vyplýva, že na\ntomto LV sú zapísané (aj) parcela č. 60 o výmere 638 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 61\no výmere 99 m2, záhrada. Výlučným vlastníkom týchto parciel je žalovaný H. I., titulom nadobudnutia\nje darovacia zmluva V-2175/2022 zo dňa 11.1.2023.\n\n8. Vlastnícke právo právnej predchodkyne žalovaného – L. I. k parcelám parcelám KN-C č. 60 o výmere\n638 m2 a KN-C č. 61 o výmere 99 m2, v oboch prípadoch v podiele 1/1, bolo potvrdené rozhodnutím\nSprávy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 21.10.2002, ktorým Správa katastra v Starej Ľubovni potvrdila,\nže L. I. nadobudla podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 180/95 Z. z. o niektorých opatreniach na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom v kat. úz. C. D., a to titulom vydržania dňom 1.1.1967.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:\n9. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n10. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá\nfyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho\nmajetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n12. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,\nže mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba\nje oprávnená.\n13. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou\nzmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených\nzákonom.\n14. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v\ndržbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.\n15. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona\naj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich\nvzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n16. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu\nalebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n17. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\n18. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po\nprávoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj\ndlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa,\ndodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.\nPrávne posúdenie vecí:\nNaliehavý právny záujem\n19. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení, nakoľko v prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez\nrozhodnutia v merite veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či\npodaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa\nňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po\nktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny\n\nzáujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo stalo jeho právne postavenie neistým\n(porovnaj R 17/1972). V danom prípade súd dospel k záveru, že stav právnej neistoty u žalobcu, ktorý\npopiera dôvodnosť zápisu vlastníckeho práva k sporným pozemkom v katastri nehnuteľnosti v prospech\nžalovaného existuje, pričom účelom konania je určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom\ndaných nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je teda daný.\nVec sama\n20. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu súd prihliadal na základné ústavné princípy\nochrany vlastníckeho práva, najmä na právo vlastniť majetok, na ochranu vlastníckeho práva, zásadu\nneodňateľnosti, nepremlčateľnosti vlastníckeho práva, ako aj na spôsoby nadobúdania vlastníctva\nuvedené v § 132 a § 134 Občianskeho zákonníka.\n21. Zároveň sa riadil ustanovením § 70 zákona o katastri nehnuteľnosti, v ktorom je premietnutá\nzásada hodnovernosti zápisov v katastri nehnuteľnosti. V zmysle tejto zásady platí, že to, čo je zapísané\nv katastri nehnuteľnosti sa považuje za správne a v súlade so skutočným stanovom, aj keby tomu tak\nnebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru v správnosť údajov zapísaných v katastri. Táto\ndomnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje katastra prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže\nopak, teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu nad\nevidovaným stanovom.\n22. V predmetnej veci sa žalobca domáha určenia spoluvlastníckeho práva k parcelám: č. 60 o výmere\n638 m2, zastavaná plocha a nádvorie a č. 61 o výmere 99 m2, záhrada, u obidvoch v podiele 45/2040.\nŽalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdenej skutočnosti, t.j. že jemu svedčí\ndané spoluvlastnícke právo k týmto parcelám.\n23. V tomto smere žalobca predložil relevantné dôkazy, ktoré jeho tvrdenia osvedčujú a to rozhodnutie\nv dedičskom konaní č. D 651/96, D not 3/97 zo dňa 29.10.1997, z ktorého vyplýva, žalobca že nadobudol\nspoluvlastnícke podiely k sporným parcelám v dedičskom konaní po svojom právnom predchodcovi,\notcovi D. B., a to v podiele 45/2040. Táto skutočnosť je podporená aj kópiou originálu LV č. X pre kat. úz.\nC. D. E. F., ktorý LV bol následne zrušený z dôvodu ROEP. Z tohto listu vlastníctva jednoznačne plynie,\nže pôvodne bol podielovým spoluvlastníkom daných parciel právny predchodca žalobcu D. B., zapísaný\npod A 1 gg, so spoluvlastníckym podielom 45/2040 a následne, na základe rozhodnutia vydaného\nv dedičskom konaní, bol na LV č. X zapísaný ako spoluvlastník týchto nehnuteľností v podiele 45/2040\nzapísaný žalobca A. A. B., a to pod A 8/1 gg.\n24. Žalobca tak uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že jemu svedčí\nspoluvlastnícke právo k sporným parcelám KN-C č. 60 a KN-C č. 61 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu\n45/2040, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca tieto spoluvlastnícke\npodiely nadobudol v dedičskom konaní č. D 651/96, D not 3/97 po svojom právnom predchodcovi D.\nB. tak, ako je to popísané v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku a toto spoluvlastnícke právo\nnásledne nepreviedol na žiaden iný subjekt.\n25. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že on je oprávneným výlučným vlastníkom\nspornej nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke právo mal nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od svojej\nmatky, pričom táto bola evidovaná 20 rokov ako výlučný vlastník sporných pozemkov na základe\npotvrdenia vlastníckeho práva o vydržaní dňom 1.1.1967, jeho zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom\npreukázania existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva jeho právnej\npredchodkyne L. I., a to (i) existenciu oprávnenej (dobromyseľej) držby, (ii) trvajúcej po stanovenú dobu\na (iii) právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva.\n26. V prvom rade súd, vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným v procese usporiadania vlastníctva\nk pozemkom v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., poznamenáva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej\npraxe súdov rozhodnutie o schválení ROEP v zásade nezakladá účinky „prejudiciality“, a to z dôvodu,\nže tieto majú iba deklaratívny charakter verejnej listiny. Žalobou o určenie vlastníckeho práva možno\nvlastnícke právo zapísané na základe rozhodnutia vydaného v rámci ROEP kvalifikovaným spôsobom\nspochybniť.\n\n27. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že jeho právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným\nparcelám vydržaním tak, ako sa to deklaruje v rozhodnutí zo dňa 21.10.2002, bolo na ňom, aby preukázal\nsplnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov jeho právnou predchodkyňou pre takýto\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti zaťažuje toho,\nkto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu VP vydržaním.\n28. Ako to už bolo vyššie uvedené, jedným z predpokladov pre vydržanie je skutočnosť, že držiteľ je so\nzreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Teda držba musí byť oprávnená\na dobromyseľná. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý\nprávny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo\npatrí. Takéto posúdenie nemôže vyplývať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Otázka existencie\ndobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú\nmožno od neho požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.\nPre oprávnenej držby nepostačuje len samotná držba, resp. užívanie nehnuteľnosti, bez preukázania\njej oprávnenosti a dobromyseľnosti.\n29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u právnej predchodkyne žalovaného,\nL. I., neboli naplnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k parcelám KN-C č. 60\na KN-C č. 61 vydržaním, nakoľko jednou z podmienok je oprávnená držba, ktorá predpokladá, že držiteľ\nje v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto viere so zreteľom ku všetkých okolnostiam.\nSúd má za to, že v čase potvrdenia vydržania sporných nehnuteľností vo vzťahu k L. I. absentoval platný\nprávny titul nadobudnutia aj spoluvlastníckych podielov žalobcu, ako aj dobromyseľnosť L. I. v tom, že\njej patrí vlastnícke právo aj k spoluvlastníckym podielom žalobcu, nakoľko v danom čase, t. j. v čase\npotvrdenia vydržania vlastníckeho práva L. I., bol žalobca riadne zapísaný ako spoluvlastník týchto\nnehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 45/2040. Žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol\nv dedičskom konaní po svojom právnom predchodcovi D. B. a nepreviedol na žiadnu inú osobu.\n30. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným\nprávnym poriadkom) patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\n31. S poukazom na uvedené dôvody dospel súd k záveru, že u právnej predchodkyne žalovaného L.\nI. nebola naplnená jedna z esenciálnych zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním. V tomto smere zo strany žalovaného nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, z ktorého\nby bolo možné vyvodiť oprávnenosť a dobromyseľnosť držby sporných pozemkov jeho právnou\npredchodkyňou a žalovaný neoznačili žiaden nadobúdací titul, resp. nepreukázal také relevantné\nokolnosti, ktoré by svedčili o právnom dôvode nadobudnutia sporných spoluvlastníckych podielov\nžalobcu jeho právnou predchodkyňou. Preto je potrebné konštatovať, že právna predchodkyňa\nžalovaného L. I. nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným parcelám vydržaním\na následne ani žalovaný ich nemohli platne nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od jeho právnej\npredchodkyne.\n32. Ochrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových\nprejavov princípu dôvery a právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana\nmôže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poskytnutie prednosti jednej z obidvoch\npožiadaviek však musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych okolností každého prípadu a\ns ohľadom na zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ s náležitým a\nprísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pritom potrebné nájsť praktickú\nkonkordanciu medzi obidvoma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum\nz obidvoch, a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu riešeniu, ktorému svedčí ešte ďalší princíp,\nči všeobecne uznávaná predstava spravodlivosti“ . (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017,\nsp. zn. I. ÚS 460/2017).\n33. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným\nprávnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj PL.\nÚS 33/95). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli\nvlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom\nochrany prvou vetou článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie.\nC. H. BECK: Bratislava, 2019, s. 517 a nasl.). Predmetnými východiskami je nevyhnutné riadiť sa\n\naj pri posudzovaní možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris a prípadnej možnosti nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka s odkazom na dobrú vieru nadobúdateľa.\n34. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti\nneupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí\ntak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania\nvlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len\nv zákonom upravených prípadoch predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno\nnadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného\nnadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania\ntak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súd bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco\nvyvodzoval možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera\nnadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva\nod nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade\nnemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.\n35. V predmetnej veci sa súd riadil starou rímskou právnou zásadou „nemo plus iuris ad alium transferre\npotest quam ipse habet“ ktorá sa dá vyjadriť aj slovami t.j., že nikto nemôže previesť na iného viac práv,\nako má on sám. V zmysle tejto zásady platí, že ak právna predchodkyňa žalovaného, teda subjekt,\nod ktorého žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy\nnenadobudol, nemohlo toto vlastnícke právo ani na žalovaného rade platne prejsť.\n36. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu žalobcovi, pretože v opačnom\nprípade by bolo popreté ústavné právo o nedotknuteľnosti vlastníctva, ale aj princíp spravodlivosti.\nSpravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné\nale aj spravodlivé.\n37.\nO náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V tomto smere súd\npoukazuje na to, že pokiaľ návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je spoluvlastníkom\nparciel KN-C č. 60 a KN-C č. 61 tak, ako to navrhol žalobca, najmä ak sa žalovaný neúspešne\nbránil, niet zásadne prekážok, aby súd nepoužil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Konajúci súd v tomto\nsmere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/94/2022 zo dňa\n26.09.2023, z ktorého, vyplýva že: „Nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že sa stotožňuje s\nprávnym názorom vyjadreným v rozsudku odvolacieho súdu, že za úspech žalobcu v spore sa považuje,\nak súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, respektíve ak sa výrok meritórneho rozhodnutia\nzhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a\nvýroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný\núspech vo veci, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala teda strana vo veci\núspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá\nna náhradu trov konania právo (pozri R 54/1973, 7Cdo/255/2021).“\n38. V danej veci žalobca úspešne uplatnil na súde svoje právo a súd mu v celom rozsahu vyhovel a\nrozhodol úplne v súlade s jeho žalobou.\n39. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania s poukazom na § 255 CSP, keď na strane\nžalovaného nemal preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Súd\ntak priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%\ns tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "609559a2-b2ed-46ff-9ad3-802a532b489e:0e798143-2e3f-4573-b35d-7e9985d53cf8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2218204923.1", "spisova_znacka": "6Cdo/94/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/94/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2218204923.1"}], "citovane_v": []}