Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/32/2025 z 14. 11. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 14. novembra 2025, sp. zn. 6C/32/2025, ECLI:SK:OSSL:2025:8525200512.4
Okresný súd Stará Ľubovňa | 6C/32/2025 | ECLI:SK:OSSL:2025:8525200512.4 | 2025-11-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 136 ods. 2 OZ, § 137 ods. 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ, § 141 ods. 2 OZ, § 142 ods. 1 OZ, § 142 ods. 2 OZ, § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 13 zákona č. 180/1995 Z. z., § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 215 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c30acc3-beed-475c-8cfc-1d35c92281f2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8525200512.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa
6C/32/2025
8525200512
14. 11. 2025
JUDr. Miriam Szárazová
ECLI:SK:OSSL:2025:8525200512.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Mgr. Michal Dlugolinský, advokát so
sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 425 071, proti žalovaným: 1. E. F., G. H., na
neznámom mieste, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava,
IČO: 17 335 345, 2. A. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny
odbor pre k. ú. C., obec C., okres F. A.; a to k parcele KN registra „E“ č. 1592, druh pozemku - ostatná
plocha, o výmere 484 m2 a k parcele KN registra „E“ č. 1593/1, druh pozemku - orná pôda, o výmere
704 m2.
II. Súd p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti
v k. ú. C., obec C., okres F. A. zapísané Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV č.
XXXX; a to parcelu KN registra „E“ č. 1592, druh pozemku - ostatná plocha, o výmere 484 m2 a parcelu
KN registra „E“ č. 1593/1, druh pozemku - orná pôda, o výmere 704 m2, v podiele X/XX-XXX v prospech
žalobcu a v podiele XX/XX-XX v prospech žalovaného v 2. rade.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 207,90 eur titulom náhrady za prikázaný
spoluvlastnícky podiel na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 811 04 Bratislava, IČO:
17 335 345, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres F. A., ktoré sú evidenčne
vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN registra „E“ č. 1592 , ostatná plocha o výmere 484
m2 a parcela KN registra „E“ č. 1593/1, orná pôda o výmere 704 m2 (ďalej len „sporné parcely“), ktorých
ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní; žalovaný v 1. rade o veľkosti podielu 1/20 z celku
a žalovaný v 2. rade 11/12 z celku. Žalobu odôvodil tým, že podiely na sporných parcelách o veľkosti
2/60 z celku nadobudol na základe kúpnych zmlúv V-976/2019 a V-977/2019 zo dňa 2.7.2019, pričom tie
sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti rodinného domu so súp. č. 56 a k nemu priľahlých pozemkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky. Sporné parcely nie sú obcou
využívané, neplánuje na nich realizovať výstavbu. Vzhľadom na skutočnosť, že sporné parcely žalobca
udržiava a rozdelenie parciel považuje v danom prípade za nie dobre možné, keď žalobca a žalovaný

v 2. rade ako známi vlastníci majú záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu a odčlenenie častí
sporných parciel v prospech jednotlivých vlastníkov podľa veľkosti ich podielov nie je účelné najmä
z dôvodu nemožnosti ich ďalšieho využitia pre obtiažnu prístupnosť k nim, žiada vyporiadanie spôsobom
prikázania podielov žalovaného v 1. rade do jeho výlučného vlastníctva, s čím vyjadril súhlas aj žalovaný
v 2. rade. Ostatný spoluvlastník, žalovaný v 1. rade, je neznámym vlastníkom zo zákona zastúpeným
Slovenským pozemkovým fondom, preto k dohode nedošlo a o usporiadanie vzájomných práv požiadal
súd, ktorý ak by rozhodol v zmysle návrhu žalobcu, podielové spoluvlastníctvo by ostalo zachované
medzi žalobcom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 z celku a žalovaným v 2. rade o veľkosti
podielu 11/12 z celku. Ako náhradu za odstúpenie spoluvlastníckych podielov žalovaným v 1. rade
navrhol sumu 1,00 eur/m2.
2. Z vyjadrenia predloženého konajúcemu súdu žalovaným v 2. rade vyplýva, že so spôsobom
vyporiadania nehnuteľností navrhovaným žalobcom súhlasí, podotknúc, že ďalšie využitie sporných
parciel bez vlastníckeho vzťahu k priľahlým pozemkom nie je možné, a to vzhľadom na ich tvar,
dostupnosť a charakter, čo má vplyv i na stanovenie výšky náhrady za prikázanie odstupujúceho podielu
žalovaného v 1. rade; jej posúdenie však ponechal na zvážení súdu.
3. Zástupca žalovaného v 1. rade, Slovenský pozemkový fond, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z
obsahu koncipovanej žaloby možno pokladať za nesporné, že žalobca a žalovaný v 2. rade chcú
v podielovom spoluvlastníctve zotrvať, to však bez žalovaného v 1. rade. V tomto smere, čerpajúc
z judikatúry, poukázal na potrebu skúmania opodstatnenosti zrušenia podielového spoluvlastníctva, keď
jedným z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže byť i okolnosť subjektívneho charakteru, a to tá,
že sa týmto zrušením sleduje len vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníka
nemá pre spoluvlastníka prioritu; posúdenie otázky, či sú dané okolnosti osobitného zreteľa je aj bez
adekvátnej obrany v kompetencii súdu. Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, spravidla uprednostňuje reálne rozdelenie, čo je aj v súlade
s ust. § 142 Občianskeho zákonníka určujúcim poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vo
všeobecnosti je však nutné vysporiadať sa so všetkými vplyv majúcimi okolnosťami prejednávaného
prípadu, ako napríklad súvisiacimi s funkčným využitím pozemkov, ich výmerou, hodnotou, kvalitou.
K sporným parcelám zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že sa nachádzajú v intraviláne obce,
pričom nie je vylúčené, aby slúžili na výstavbu iným osobám – odlišným od obce, napr. žalobcovi
ktorý je spolu s manželkou vlastníkom okolitých parciel (parcely registra KN „C“ č. 326/1, 326/2,
327, 328, 329, 330/2, 330/3, 334 a 1600/3). Prístupu na ne slúžia parcely registra KN „C“ č. 330/2
a 330/3 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky a parcela registra KN „C“ č. 94 vo
vlastníctve obce. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade je na sporných parcelách menšinovým podielovým
spoluvlastníkom o celkovej výmere 59,4 m2. V reakcii k spôsobu vyporiadania navrhovanému žalobcom,
prikázaním veci, sústredil svoje vyjadrenia k náhrade, ktorá ak má byť primeranou, musí nutne vychádzať
zo všeobecnej ceny, teda ceny ovplyvnenej dopytom a ponukou v určitom mieste a čase. Poukázal
na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5C/23/2021, v ktorom suma za prikázanie
je stanovená na 3,50 eur/m2. Za primeranú však v danom prípade považuje sumu 22,00 eur/m2,
ktorú vyvodzuje z obsahu ním uzatvorenej mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.
4. V žalobnej replike žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul podstatný obsah vyjadrenia
zástupcu žalovaného v 1. rade k čomu uviedol, že z neho výslovne nevyplýva, akého usporiadania
vzťahov sa v konaní domáha, napriek tomu sa možno domnievať – keďže podstatný obsah vyjadrenia
je zameraný na otázku primeranosti náhrady – že s navrhovaným spôsobom vyporiadania súhlasí.
Podotknúc, že zástupca žalovaného v 1. rade nie je znalý miestnych pomerov, poprel ním uvádzané
skutkové tvrdenia ohľadne možnosti prístupu k sporným parcelám a predostrel vlastné tvrdenia, a to
že na parcele registra KN „C“ č. 330/2 a 330/3 sa nachádza stavba garáže a pred vstupom na parcelu
registra KN „C“ č. 330/3 je umiestnený stĺp pre vedenie telekomunikačného kábla, cez pozemok obce
preteká potok, preto ani tvrdenia o možnej výstavbe neobstoja, k čomu predložil fotodokumentáciu.
K listinám predloženým na preukázanie primeranosti náhrady uviedol, že nie sú relevantnými, keď
sa vzťahujú k nehnuteľnostiam svojou kvalitou, dostupnosťou a využiteľnosťou neporovnateľnými so
spornými parcelami. Bližšie poukázal na rozdielnosť hodnoty porovnávaných nehnuteľností. K ponuke
na predaj na podklade inzerátu dodal, že nehnuteľnosť sa za v ňom uvedených podmienok nepredala,
čo svedčí skôr o nezáujme trhu. K navrhovanej cene za prikázanie vo výške 3,50 eur/m2 určenej na
základe rozsudku pod sp. zn. 5C/23/2021 zo dňa 11.3.2022 pristúpil.

5. Súd nariadil vo veci pojednávania konané dňa 16.10.2025 za neprítomnosti strán sporu, za účasti
právneho zástupcu žalobcu a dňa 14.11.2025 za neúčasti žalovaného v 1. rade a jeho zástupcu. Prítomní
zotrvali na svojich dovtedajších tvrdeniach a návrhoch, neúčasť tej-ktorej osoby bola ospravedlnená.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Stará Ľubovňa mal
súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parciel – parcely registra „E“ č. 1592,
ostatná plocha o výmere 484 m2 a parcely registra „E“ č. 1593/1, orná pôda o výmere 704 m2, obe
nachádzajúce sa v intraviláne, a to konkrétne žalobca o veľkosti podielu 2/60 z celku, žalovaný v 1.
rade o veľkosti podielu 1/20 z celku a žalovaný v 2. rade o veľkosti podielu 11/12 z celku. Ďalej z listu
vlastníctva vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vedený ako podielový spoluvlastník bez identifikačných
údajov, bez miesta trvalého pobytu, ktorého zástupcom zo zákona je preto Slovenský pozemkový fond.
7. Na podklade predloženého grafického znázornenia o usporiadaní parciel mal súd zároveň
preukázané, že žalobca spolu s jeho manželkou (ktorá v predmetnom konaní nevystupuje) sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom tiež
pre katastrálne územie C., pričom niektoré z nich majú so spornými parcelami spoločné hranice, teda
niektoré z nich sú vo vzájomnom dotyku.
8. V zmysle odpovede zo dňa 11.3.2025 poskytnutej obcou C. v reakcii na žiadosť o súčinnosť jej
adresovanú žalobcom, tá nedisponuje informáciami o mieste pobytu žalovaného v 1. rade ani o jeho
úmrtí a prípadných právnych nástupcoch. Zo skoršie predloženej odpovede obce zo dňa 20.2.2025,
vyplýva, že na sporných parcelách nie je plánovaná výstavba a obec ich inak nevyužíva, nie je k nim
prístupová cesta.
9. Na preukázanie všeobecnej ceny sporných parciel boli navrhnuté, resp. predložené viaceré listinné
dôkazy. Na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/23/2021-72 zo dňa 11.3.2022
bola primeraná náhrada stanovená vo výške 3,50 eur/m2. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorenej medzi na jednej strane Slovenským pozemkovým fondom a na druhej
strane nadobúdateľmi podielu nezisteného spoluvlastníka vyplýva, že jednotková cena bola určená
Znaleckým posudkom č. 53/2023 zo dňa 26.7.2023 vo výške 10,23 eur, napriek tomu finančná náhrada
pre nezisteného vlastníka bola vyjadrená sumou 22 eur/m2. Ostatný listinný dôkaz, inzerčná ponuka
znejúca na sumu 20,00 eur/m2, nemá pre toto konanie relevanciu, keďže nereprezentuje vzájomný
vzťah ponuky a dopytu.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.
11. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
16. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond
nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu
pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom
a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví
nariadenie vlády Slovenskej republiky.
17. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré
sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“),
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
18. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
s pozemkami: a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15
(ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
19. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.
20. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
21. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady
prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je
možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
22. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.
23. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

25. O obsah pojmu „dôvod osobitného zreteľa“ ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej mlčí,
hypotéza právnej normy je teda natoľko neurčitá, že ponecháva na voľnej úvahe súdu, na ktoré
jednotlivé prípady, za akých okolností bude normu aplikovať a rozhodne o zamietnutí žaloby na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj napriek skutočnosti, že je citované ustanovenie
koncipované takmer neobmedzene, jeho aplikácia musí vychádzať z tak závažných okolností,
ktoré by celkom jasne prevyšovali nad právom spravodlivo žiadať súd o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť nútený, aby v podielovom
spoluvlastníctve zotrval. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli postupne formulované a kvalifikované
čo do ich závažnosti judikatúrou; ide najmä o dôvody spojené s ťažkým zdravotným stavom, vysokým
vekom, odkázanosťou a podobne. Ak dve ustanovenia vzájomne kolidujú, je nevyhnutné vzájomne
pomerovať potenciálny rozsah ich vplyvu na práva strán sporu, ktoré sa protichodne domáhajú, jedna
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a druhá zachovania podielového spoluvlastníctva.
V prejednávanom prípade bolo zástupcom žalovaného v 1. rade naznačené, že dôvodom hodným
osobitného zreteľa by mohla byť skutočnosť, že žalobca má v úmysle nanajvýš vyriešiť užívacie
vzťahy k sporným parcelám, nie vlastnícke.
Nedostatočná preukaznosť tejto domnienky, ako i jej
závažnosť nespôsobuje prekážku rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Iné
skutočnosti nie sú súdu známe.
26. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorý
vyjadruje mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť
veci, ale celá vec patrí všetkým, preto v tomto smere zákon upravuje aj záväzné poradie spôsobov
vyporiadania: 1. rozdelením veci; 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu; 3. nariadením predaja veci a následným rozdelením výťažku. Pri vyporiadaní je súd
povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež na budúce účelné využitie veci. Súd nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto
návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.
27. Napriek skutočnosti, že zákonná úprava ust. § 142 ods. 1 OZ do značnej miery ovplyvňuje konanie
v tom zmysle, že ustanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania, čoho vonkajším znakom je
možnosť súdu rozhodnúť inak, ako je navrhované, svoj charakter sporového konania nestráca. Výsledok
konania vyvolávajú, ako aj znášajú (sú zaň zodpovedané) výlučne sporové strany, a to svojim aktívnym
postojom spočívajúcim v bremene tvrdenia a dôkaznom bremene.
28. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností tak, ako to je popísané v bode 6 predmetného rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade súd poukazuje na ust. § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak, teda skutočnosť, že ide o známeho
vlastníka, súd nemá preukázaný. Naviac takému stavu svedčí i obsah oznámenia obce Údol, ktorý
zapísaný stav v katastri iba určitým spôsobom validuje. Za týchto okolností je so žalovaným v 1. rade
dôvodné konať ako s nezisteným vlastníkom zo zákona zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom
– v jeho mene konajúcim, na ktorého pleciach je jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno;
to zaťažuje samozrejme i žalobcu v konaní právne zastúpeného a žalovaného v 2. rade konajúceho
osobne.
29. Ust. § 142 ods. 1 OZ zaväzuje súd vyporiadať „vec“ (poznámka súdu: nie „veci“) prioritne
„rozdelením“, a to v prípade, ak je to „dobre možné“. V tomto smere je potrebné uviesť, že pri
vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – pozemkom, nie je vecou list vlastníctva, ten je iba
sumárom popisných informácií o viacerých veciach – parcelách. V danom prípade – i keď reálna deľba
nie je nemožná, keďže sporné parcely nepodliehajú zákazu drobenia podľa osobitného predpisu –
neprichádza do úvahy, najmä vzhľadom na ich výmeru a veľkosť podielu každého zo spoluvlastníkov,
ako ani účel, ktorému by mali do budúcna, teda o časti, jednotlivým vlastníkom slúžiť; ten nebol
žalovanými ani len tvrdený. Naviac, reálna deľba je uskutočniteľná len na podklade geometrického plánu,
ktorého vypracovanie tkvie v aktivite strany sporu.

30. Do úvahy preto prichádza druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním
veci za primeranú náhradu. K tomu súd uvádza, že aj vo vzťahu k spôsobu vyporiadania prikázaním je v
ust. § 142 ods. 1 OZ použitý pojem „vec“, ktorá môže byť za náhradu prikázaná jednému alebo viacerým
z podielových spoluvlastníkov. V prejednávanom prípade sú spoluvlastnícke vzťahy na oboch sporných
parcelách vzhľadom na rozhodujúce kritériá charakterizované takto: žalobcovi síce nesvedčí kritérium
veľkosti podielu, keď spolu so žalovaným v 1. rade sú v porovnaní so žalovaným v 2. rade minoritnými
spoluvlastníkmi, avšak svedčí mu kritérium účelného využitia veci, keď k sporným parcelám priliehajú
i pozemky v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky; žalovanému v 1. rade nesvedčí
ani jedno z kritérií, pretože je minoritným spoluvlastníkom a z dôvodu, že je nezisteným, je domnienka
ďalšieho účelného využitia veci vylúčená a napokon žalovanému v 2. rade jednoznačne a v konaní
preukázateľne svedčí veľkosť podielu, no vo vzťahu k účelnému využitiu sporných parciel neboli tvrdenia
produkované. Žalovaný v 2. rade ako majoritný spoluvlastník akceptoval, teda je s tým uzrozumený, že
sporné parcely v zmysle návrhu nemajú byť prikázané výlučne jemu, ale i žalobcovi, ktorý sa v konaní
domáha v jeho prospech prikázania tých častí nehnuteľností, ktoré zodpovedajú veľkosti ideálneho
podielu žalovaného v 1. rade. Za popísaných okolností bolo po zrušení podielového spoluvlastníctva
dôvodné rozhodnúť v zmysle návrhu žalobcu a prikázať podiel žalovaného v 1. rade na oboch sporných
parcelách žalobcovi, pričom podiel žalovaného v 2. rade ostane nedotknutý, čo zodpovedá spôsobu
prikázania veci viacerým z podielových spoluvlastníkov. Týmto spôsobom vzniká nové podielové
spoluvlastníctvo, kvalitatívne odlišné od pôvodného, a to len medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.
31. Neoddeliteľnou súčasťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania veci
niektorému zo spoluvlastníkov je posúdenie primeranosti náhrady zaň. Primeranú náhradu ako
všeobecnú hodnotu prikazovanej veci určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt.
Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností. Ďalším
podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa
sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných
strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v približne rovnakom období. Treba
taktiež zohľadniť skutočnosť, či ide o pozemky predávané v celosti alebo len o časti, ako aj ďalšie
skutočnosti, ktoré môžu mať na cenotvorbu významný vplyv.
32. Žalobca v žalobe navrhol jednotkovú cenu sumu 1,00 eur, ktorú v priebehu konania v dôsledku
aktivity žalovaného v 1. rade korigoval na sumu 3,50 eur, a to na podklade rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5C/23/2021. Zástupca žalovaného v 1. rade navrhol sumu 22,00 eur
m2, keďže taká cena vyplýva z predloženej mimosúdnej dohody uzatvorenej ním ako predávajúcim
a nadobúdateľmi ako kupujúcimi. K tomu je však potrebné uviesť, že táto dohoda sa týka nehnuteľnosti,
ktorá – i keď sa nachádza v intraviláne obce C. – nie je porovnateľnej hodnoty so spornými parcelami;
tie sú v svahovitom teréne, so značne obmedzenou prístupnosťou, preto v aktuálnom stave nemôžu
slúžiť na výstavbu tak, ako bolo tvrdené žalovaným v 1. rade. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne
odôvodňujú stanovenie jednotkovej ceny k týmto parcelám vo výške 3,50 eur/m2.
33. V dôsledku zachovania veľkosti podielu žalovaného v 2. rade na sporných nehnuteľnostiach aj
v novovzniknutom podielovom spoluvlastníctve, sa týka vyrovnanie len žalobcu, ktorému súd uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za odstupujúce spoluvlastnícke podiely vo
výške 207,90 eur na účet jeho zástupcu - Slovenského pozemkového fondu. Náhradu za odstupujúce
podiely žalovaného v 1. rade je potrebné jeho zástupcovi zaplatiť na účet vedený v Štátnej pokladnici,
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (v prípade platby uviesť
variabilný symbol číslom súdneho konania bez lomítok, do poznámky uviesť Okresný súd Stará Ľubovňa
a meno platiteľa žalobkyne), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto:
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že ho stranám sporu nepriznal,
a to vzhľadom na charakter sporu, predmetom ktorého je vzájomné vysporiadanie majetkových právnych
vzťahov medzi stranami sporu tzv. „iudicium duplex“. Ide o konanie, ktoré môže začať na návrh
ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal
ten, kto podal návrh na začatie konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že súd v rámci vyporiadania
postupuje v poradí a za podmienok ustanovených zákonom (nie je návrhmi strán viazaný). Rozhodnutie
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je teda rozhodnutím
v záujme oboch sporových strán. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z
podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Navyše súd dodáva, že tento spôsob usporiadania
trov konania zhodne navrhol žalobca aj žalovaný v 1. rade, aj keď pre súd nie sú tieto návrhy záväzné.
38. Ak by aj súd mal rozhodnúť v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci, je potrebné vzhliadnuť
skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je nezisteným vlastníkom, práve z toho dôvodu zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom, pričom ak by bol zaviazaný na náhradu trov konania, uvedené by sa stalo
rozhodnutím bez právneho zmyslu, pravdepodobne nevymožiteľným. Ani vo vzťahu k žalovanému v 2
rade sa nejaví pri úprave nároku na náhradu trov konania ako spravodlivé aplikovať zásadu úspechu vo
veci, a to z dôvodu, že jeho správanie od počiatku a zjavne i pred začatím konania viedlo k vzájomnej
dohode so žalobcom a ak by nebolo potreby upraviť spoluvlastnícky vzťah i voči žalovanému v 1.
rade, k súdnemu konaniu by nedošlo. V konečnom dôsledku jeho vlastnícke právo, čo sa týka miery
spoluvlastníctva vyjadrenej ideálnym podielom, nebolo dotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará
Ľubovňa.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.