Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/22/2024 z 23. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 23. apríla 2026, sp. zn. 6C/22/2024, ECLI:SK:OSSL:2026:8524200431.11
Okresný súd Stará Ľubovňa | 6C/22/2024 | ECLI:SK:OSSL:2026:8524200431.11 | 2026-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 136 ods. 2 OZ, § 137 ods. 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ, § 141 ods. 2 OZ, § 142 ods. 1 OZ, § 142 ods. 2 OZ, § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z., § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 215 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37660078-371c-4e9e-874c-693f151f79f8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8524200431.11

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa
6C/22/2024
8524200431
23. 04. 2026
JUDr. Miriam Szárazová
ECLI:SK:OSSL:2026:8524200431.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D. C., právne zastúpený: Mgr. Michal Dlugolinský, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 425 071, proti žalovaným: 1.
E. F., na neznámom mieste, 2. E. F., na neznámom mieste, 3. G. F., na neznámom mieste, 4. E.
F., na neznámom mieste, 5. H. F., na neznámom mieste, 6. I. F., na neznámom mieste, 7. J. F., na
neznámom mieste, 8. G. K., na neznámom mieste, 9. E. K., na neznámom mieste, 10. H. L., rod. K., na
neznámom mieste, 11. B. K., na neznámom mieste, 12. E. K., na neznámom mieste, 13. G. F., rod. F., na
neznámom mieste, žalovaní v 1. až 13. rade zastúpení: Správa Pieninského národného parku so sídlom
v Spišskej Starej Vsi, SNP 57, 061 01 Spišská Stará Ves, IČO: 54 435 323 v právnom zastúpení: JUDr.
Marek Radačovský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 13. rade k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., okres Stará Ľubovňa, evidovaným na liste vlastníctva č.
XXXX, k parcele registra „E“ 928/1 orná pôda o výmere 503 m2 a parcele registra „E“ č. 928/2 orná
pôda o výmere 657 m2.
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území C.,
obec C., okres Stará Ľubovňa, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcelu registra „E“ 928/1
orná pôda o výmere 503 m2 a parcelu registra „E“ č. 928/2 orná pôda o výmere 657 m2, v podiele 1/1ina z celku.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému
v 1. rade sumu 58,00 eur, žalovanému v 2. rade sumu 8,29 eur, žalovanému v 3. rade sumu 8,29 eur,
žalovanému v 4. rade sumu 8,29 eur, žalovanému v 5. rade sumu 8,29 eur, žalovanému v 6. rade
sumu 8,29 eur, žalovanému v 7. rade sumu 8,29 eur, žalovanému v 8. rade sumu 9,67 eur, žalovanému
v 9. rade sumu 9,67 eur, žalovanému v 10. rade sumu 9,67 eur, žalovanému v 11. rade sumu 9,67
eur, žalovanému v 12. rade sumu 9,67 eur a žalovanému v 13. rade sumu 58,00 eur, k rukám Správy
Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi, SNP 57, 061 01 Spišská Stará Ves, IČO:
54 435 323, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres Stará Ľubovňa,
evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 928/1 orná pôda o výmere 503

m2 a parcela registra „E“ č. 928/2 orná pôda o výmere 657 m2 (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“),
ktorých ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 13. rade a následne ich prikázania do
jeho výlučného vlastníctva.
2. Žalobu dôvodil tým, že žalobca a žalovaní ako neznámi vlastníci zastúpení Správou Pieninského
národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi (ďalej aj ako „Správca“) sú podielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností, žalobca o veľkosti podielu 13/168, žalovaní v 1. a 13. rade o veľkosti
42/168, žalovaní v 2. až 7. rade o veľkosti 6/168 a žalovaní v 8. až 12. rade o veľkosti podielu
7/168. Spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudol na základe rozhodnutia
Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V-2634/2022
zo dňa 16.2.2023 - 7/23 a ako podielový spoluvlastník ich obhospodaruje – využíva za účelom
poľnohospodárskej výroby, rovnako ako ich za tým účelom užívali i jeho právni predchodcovia. S
poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo s nezistenými vlastníkmi
možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, požiadal súd o úpravu vlastníckych vzťahov
autoritatívnym rozhodnutím rešpektujúc postupnosť spôsobov vyporiadania. V tom smere uviedol, že
reálne rozdelenie sporných nehnuteľností nie je možné s poukazom na ust. § 23 a nasl. zákona č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a za tých okolností je
vhodné ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu za odstupujúce podiely
žalovaných; vzhľadom na vedomosť o cene obdobných pozemkov v iných katastrálnych územiach, ako
aj obmedzenie užívacieho práva pozemkov v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
navrhol za odkúpenie sumu 0,20 eur za m2 (a na tomto návrhu zotrval počas celého konania, tzn. i po
prevzatí znaleckého posudku, v ktorom bola otázka hodnoty sporných nehnuteľností ustálená).
3. Správca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe namietol porušenie predkupného
práva pri prevode, resp. nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach
žalobcom; vyjadril domnienku, že ak by bola podaná žaloba o neplatnosť, bol by úspešný, čo by
zapríčinilo nedostatok v aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Vo vzťahu k iniciatíve
žalobcu upraviť vzťahy súdnou cestou vyjadril názor, že hmotnoprávnou podmienkou podania takej
žaloby je predchádzajúca snaha o uzatvorenie dohody o predmete sporu. Až pre prípad nedosiahnutia
mimosúdnej dohody je formulovaná možnosť domáhať sa úpravy vlastníckych práv autoritatívne, súdom.
Vôľu dohodnúť sa žalobca vo vzťahu k žalovaným neprejavil a nestotožnil sa ani s jeho názorom, že
negociácia nie je možná. Ďalej vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že pozemky obhospodaruje uviedol, že táto
skutočnosť nevyplýva ani z potvrdenia obce Lesnica, na ktoré odkázal, a teda tvrdené nepreukázal. Ak
by sa tvrdenia žalobcu ukázali ako pravdivé, obhospodarovanie by bolo neoprávneným, bez právneho
dôvodu. Užívateľnosť pozemkov, či už v súčasnosti alebo i do budúcna, je značne determinovaná
ich druhom a umiestnením v teréne, neopomenúc, že sa o celej výmere nachádzajú v Pieninskom
národnom parku, v treťom stupni ochrany. Uzavrel, že žalobca ako fyzická osoba bez náležitého
personálneho, majetkového a technického aparátu účelné využitie veci nedokáže zabezpečiť, pretože
nemá ani len prístup k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako žalobcovi nenasvedčuje ani kritérium
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Dané okolnosti sú prekážkou prikázania nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalobcu. Menované okolnosti považoval za materiálny podklad pre zamietnutie žaloby.
Osobitne vyjadril nesúhlas s výškou náhrady za prikázanie – podľa jeho názoru nevyplýva zo žiadneho
objektivizovaného podkladu; za tým účelom bolo navrhnuté znalecké dokazovanie. Pre prípad, že žaloba
nebude súdom zamietnutá z dôvodov osobitného zreteľa, alternatívne navrhol, aby boli nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaných v 1. až 13. rade, súčet ktorých podielov predstavuje
92,26 % z celku, a to za cenu zistenú znaleckým dokazovaním.
4. Žalobca právo repliky nevyužil, strany sporu ďalšie argumenty predniesli na vytýčených
pojednávaniach. Žalobca na obranu voči tvrdeniam o porušení predkupného práva – opierajúc svoju
argumentáciu o odborné názory – uviedol, že dodržiavanie tzv. predkupného práva k pozemkom
s neznámym vlastníkom je normou obsolentnou, pretože Správca je v postavení príspevkovej, resp.
rozpočtovej organizácie a nemá finančné prostriedky na vykupovanie podielov v prospech tretích osôb.
Navyše, do roku 2022 vykonával správu Slovenský pozemkový fond a z praxe je mu známe, že ten
na uplatnenie predkupného práva nereagoval. K námietke o absencii personálneho a materiálneho
substrátu na zabezpečenie plného užívania pozemkov dodal, že je členom Svojpomocného družstva
poľnohospodárov, Lesnica a na ten účel predložil potvrdenie. Uviedol, že pozemky sú raz ročne skosené,
čo vyplýva i z ortofotomapy, seno využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat. V katastrálnom území
obce C. ide o špecifickú situáciu, nehnuteľnosti boli spočiatku obhospodarované súkromnými vlastníkmi,

v obci nebolo nikdy zriadené družstvo, následne pri zonácii a ROEP došlo k posunom a odchýlkam
užívacieho stavu a stavu právneho, ktorý sa snaží v konaní žalobca zosúladiť. Opakovane uviedol, že
nehnuteľnosti boli užívané i jeho právnymi predchodcami. Ohľadne primeranosti ceny za prikázanie
je v dôkaznej núdzi, odkázal však na konania vedené na konajúcom súde pod sp. zn. 5C/4/2023,
3C/14/2023 a 4C/12/2022. Čo sa týka požadovaného prikázania sporných nehnuteľností do vlastníctva
žalovaných v 1. až 13. rade zdôraznil, že Správcovi chýba zákonné oprávnenie požadovať a nadobudnúť
spoluvlastnícke podiely, vykonáva iba správu – obdobne ako Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ preto
ide o kritérium účelného využitia veci, žalovaným v 1. až 13. rade ako nezisteným vlastníkom nesvedčí.
1.
2.
3.
4.
4.1. Právny zástupca Správcu zopakoval, že predkupné právo bolo porušené právnym predchodcom
žalobcu voči Slovenskej republike; také nadobudnutie podielov na sporných parcelách vykazuje relatívnu
neplatnosť, ktorej ak by sa domáhal, bol by úspešný. I keď žaloba nebola podaná, súd by mal
prihliadnuť na zásadu, podľa ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak žalobca obhospodaruje
sporné nehnuteľnosti, bezdôvodne sa obohacuje na úkor Slovenskej republiky. Napokon sa nestotožnil
s odôvodnením primeranosti ceny s odkazom na jednotlivé konania, pretože ich predmetom boli
nehnuteľnosti vo vzdialených katastrálnych územiach; výsledky znaleckého dokazovania náležite
hodnotu nehnuteľností objasnia.
4.2. Osobitne medzi stranami sporu prebehla protichodná argumentácia vo vzťahu k otázke
vplyvu umiestnenia sporných nehnuteľností v oblasti Pieninského národného parku ako dôvodu hodného
osobitného zreteľa, a to najmä vo vzťahu obmedzeniam využívania pozemkov daných zákonom.
Žalovaný uviedol, že pre oblasť III. stupňa ochrany prírody, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú,
sú dané viaceré zákazy, okrem zákazu vjazdu motorového vozidla tiež prísny zákaz pohybovania sa
mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka, zákaz rozširovania nepôvodných druhov
a tiež prísny zákaz zbierania rastlín a plodov a ďalšie, pričom porušovanie zákazov možno hodnotiť
ako dopustenie sa priestupkovej činnosti. Žalobca naopak zastával názor, že samotný III. stupeň
ochrany prírody a zonácia Pieninského národného parku nie je dôvodom na zamietnutie žaloby
a neupravenie vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam. Mal za to, že postavenie Pieninského
národného parku ako orgánu ochrany krajiny a prírody nebude ani po prikázaní spochybnené a svoje
právomoci si bude môcť naďalej uplatňovať, naďalej bude platiť zákaz pre činnosti vymedzené zákonom
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Uviedol tiež, že pozemky v III. stupni ochrany môžu byť
bežne obhospodarované extenzívnou formou (tzn. kosenie, pasenie oviec) tak, aby nebol narušený
jestvujúci charakter krajiny a v tom rozsahu sa popísané na sporných nehnuteľnostiach aj deje
prostredníctvom Svojpomocného družstva, ktorého je členom. S povolením Okresného úradu odboru
životného prostredia je vstup na pozemky v III. stupni ochrany možný. K porušeniu zákona fakticky
nedochádza, ak sú splnené podmienky, ktoré ten istý zákon určuje. Žalovaná strana kontrovala, že ak
žalobca tvrdil, že povolením na vstup na pozemky disponuje, tak mal v súlade so zásadou unesenia
dôkazného bremena toto povolenie predložiť. Zdôraznil, že v danom prípade má verejný záujem
prednosť pred záujmom súkromným, preto by žalobe nemalo byť vyhovené. Verejný záujem pritom
vyplýva priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, cieľom je dlhodobo zabezpečiť
zachovanie prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok, foriem života, prírodných hodnôt
a krás, a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytnutie
ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne, kultúrne a regionálne potreby. Na
otázky súdu, aby sa žalovaná strana vyjadrila k napĺňaniu verejného záujmu k sporným nehnuteľnostiam
a zároveň uviedla postoj k tomu, že sporné nehnuteľnosti sú žalobcom obhospodarované, tá požiadala
o možnosť vyjadriť sa k nim písomne.
4.3. Vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 29.1.2026 Správca prostredníctvom právneho
zástupcu, k otázke napĺňania verejného záujmu, vymenoval diapazón činností, ktoré mal vo vzťahu
k sporným nehnuteľnostiam vykonávať; tie vo všeobecnosti plynú i zo Štatútu Správy Pieninského
národného parku (č. l. spisu 39 rub a nasl.). K otázke vyjadrenia postoja ohľadne obhospodarovania
nehnuteľností žalobcom uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca disponoval povolením zo
strany Správcu a on sám nepreukázal, že by bol oprávneným obhospodarovateľom. Tiež nepredložil
v konaní súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov počítanej podľa veľkosti ich podielov na užívanie
sporných pozemkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Stará Ľubovňa mal súd
preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parciel – parcely registra „E“ č. 928/1 orná
pôda o výmere 503 m2 a parcely registra „E“ č. 928/2 orná pôda o výmere 657 m2 – obe nachádzajúce
sa v extraviláne, a to konkrétne žalobca o veľkosti podielu 13/168 z celku, žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 13. rade o veľkosti podielu 42/168 z celku, žalovaní v 2. až 7. rade o veľkosti 6/168 z celku a žalovaní v 8.
až 12. rade o veľkosti podielu 7/168 z celku. Ďalej z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaní v 1. až 13. rade
sú na ňom vedení ako podieloví spoluvlastníci bez identifikačných údajov, bez miesta trvalého pobytu,
ktorých zástupcom zo zákona je preto Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej
Vsi.
6. V zmysle oznámenia obce Lesnica zo dňa 9.6.2023, tá nedisponuje informáciami o mieste pobytu
žalovaných v 1. až 13. rade ani o ich úmrtí, ani prípadných právnych nástupcoch. Z oznámenia obce
Lesnica z toho istého dňa vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sa v zmysle schválenej územnoplánovacej
dokumentácie nachádzajú v lokalite označenej na poľnohospodárske účely.
7. Z potvrdenia Svojpomocného družstva poľnohospodárov, Lesnica zastúpeného predsedom
predstavenstva zo dňa 28.3.2025 vyplýva, že žalobca je jeho členom a aktívne sa podieľa na jeho
činnosti. Žalobca aktívne hospodári, chová pre vlastnú potrebu hospodárske zvieratá a obhospodaruje
pôdu. V čase kosby sporné nehnuteľnosti obhospodaruje Svojpomocné družstvo poľnohospodárov,
Lesnica a následne seno odoberá žalobca. Vo zvyšných častiach roka sporné nehnuteľnosti dlhodobo
obhospodaruje samotný žalobca a pred ním obhospodarovanie zabezpečovali jeho predkovia.
8. Jednotková cena sporných nehnuteľností, vzhľadom na ich umiestnenie, terén, dostupnosť, tvar,
zohľadniac tiež, že sú situované v III. stupni ochrany krajiny a prírody, že na nich neviazne žiadna ťarcha
a že nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, bola určená Znaleckým posudkom č. 21/2025, a to vo vzťahu
k parcele č. 928/1 vo výške 0,16 eur/m2 a k parcele č. 928/2 vo výške 0,14 eur/m2.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
9. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), spoluvlastníctvo je
podielové alebo bezpodielové.
10. Podľa § 137 ods. 2 Občiansky zákonník, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
12. Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným
na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
17. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov, podľa § 22 a § 23 sa nepostupuje, ak: a) sa pozemok uvedený
v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť alebo
sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod
pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený
v § 1 ods. 1 a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový
pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom
obce na záhradkárske a rekreačné účely.
18. Podľa § 50 ods. 3 prvej vety zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správu lesného majetku vo vlastníctve
štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo
právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva
vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka
v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo
sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených
vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje
súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v
lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že správca vydal súhlasné stanovisko;
to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených
území. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V tej súvislosti bolo v konaní namietané,
že o uzatvorenie mimosúdnej dohody sa žalobca pred začatím konania nepokúsil a žalovaných
prostredníctvom Správcu neoslovil. Súd tu zastáva názor, že neúspešný pokus o uzatvorenie
mimosúdnej dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je podmienkou pre podanie žaloby,
pretože v zmysle zásad vlastných sporovému konaniu je jeho imanentnou súčasťou vedenie strán sporu
k zmierlivému riešeniu nastolenej otázky, a tak bolo i v danom prípade, keď pred otvorením pojednávania
súd postupoval v zmysle ust. § 148 CSP, avšak bezvýsledne. Bolo by neprimeraným formalizmom, ak by
súd žalobu bez ďalšieho zamietol s odôvodnením, že strany sporu sa pred podaním žaloby nepokúsili
o uzatvorenie dohody, pokiaľ je zo samotného konania zrejmé, že také uzatvorenie dohody nie je v tom
čase možné.
23. Právo podať žalobu s cieľom autoritatívneho usporiadania vlastníckych práv vyplýva zo zásady,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa; to tiež len vo vzťahu k spôsobu
vyporiadania prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a následným rozdelením výťažku medzi

spoluvlastníkov. Ak je možný spôsob vyporiadania faktickým rozdelením veci, zamietnutie žaloby pre
existenciu dôvodov osobitného zreteľa do úvahy neprichádza.
24. O obsah pojmu „dôvod osobitného zreteľa“ ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej mlčí,
hypotéza právnej normy je teda natoľko neurčitá, že ponecháva na voľnej úvahe súdu, na ktoré
jednotlivé prípady, za akých okolností bude normu aplikovať a rozhodne o zamietnutí žaloby na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj napriek skutočnosti, že je citované ustanovenie
koncipované takmer neobmedzene, jeho aplikácia musí vychádzať z tak závažných okolností, ktoré by
celkom jasne prevyšovali nad právom spravodlivo žiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve
zotrval. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli postupne formulované a kvalifikované čo do ich
závažnosti judikatúrou; ide najmä o dôvody subjektívneho charakteru, napr. ťažký zdravotný stav osoby
podielového spoluvlastníka, vysoký vek, odkázanosť a podobne. Ak dve ustanovenia vzájomne kolidujú,
je nevyhnutné vzájomne pomerovať potenciálny rozsah ich vplyvu na práva strán sporu, ktoré sa
protichodne domáhajú, jedna zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, druhá zachovania
podielového spoluvlastníctva.
25. V prejednávanom prípade uviedla žalovaná strana rozsiahle množstvo dôvodov, pre ktoré by mala
byť žaloba zamietnutá. Medzi ne označila napr. druh sporných pozemkov, ich situovanie v teréne,
nedostatočný materiálny a personálny substrát pre obhospodarovanie, neexistenciu prístupu žalobu
k nehnuteľnostiam a napokon aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Tu súd zastáva názor, že
žiaden z označených dôvodov svojou podstatou a intenzitou nemožno poňať dôvodom osobitného
zreteľa. Azda za najpodstatnejší dôvod, ktorý žalovaná strana označila za dôvod osobitného zreteľa
a medzi stranami sporu k nemu prebehala i rozsiahlejšia protiargumentácia, možno považovať samotné
umiestnenie sporných nehnuteľností na území Pieninského národného parku, v III. stupni ochranného
pásma, s ktorým sa spájajú zákazy, resp. obmedzenia činností (podmienené súhlasom kompetentných
orgánov) ustanovené v § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tieto obmedzenia
podľa názoru žalovanej strany bránia užívaniu sporných nehnuteľností v súlade s úmyslom žalobcu
vyjadreným v žalobe – na poľnohospodársku výrobu. Súd tu konštatuje, že nemožno popierať existenciu
zákonom formulovaných obmedzení determinujúcich využívanie pozemkov, avšak tieto podmienky
nemožno hodnotiť ako dôvod pre zamietnutie žaloby, pretože, a tu treba prisvedčiť žalobcovi, akýkoľvek
subjekt disponujúci vlastníctvom k nim by tie musel dodržiavať pod hrozbou následkov spojených s ich
nedodržaním. Verejný záujem na ochrane takej nehnuteľnosti preto nie je narušený púhym vlastníctvom
k nej. Nemožno úsudok založiť na neprípustnej prezumpcii, že nezistení vlastníci zastúpení Správcom
budú azda len ťažko zákonné zákazy porušovať a naproti tomu, známy vlastník tieto obmedzenia bude
ignorovať. Preto súd vplyv týchto zákonných obmedzení premietol čo do úvah o vhodnom usporiadaní
vlastníckych práv podľa litery ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k čomu uvádza nasledovné.
26. Predmetom konania o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je vždy celá vec patriaca do
podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z
nich) k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorý vyjadruje
mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť veci, ale
celá vec patrí všetkým, preto v tomto smere zákon upravuje aj záväzné poradie spôsobov vyporiadania:
1. rozdelením veci; 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu;
3. nariadením predaja veci a následným rozdelením výťažku. Pri vyporiadaní je súd povinný prihliadať
na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci, prípadne násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným. Kritérium veľkosti podielu pritom nie je možné vnímať spôsobom, akým
to prezentovala žalovaná strana, keďže v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníka
vystupuje každý podielový spoluvlastník samostatne, nevystupujú ako kolektív.
27. Napriek skutočnosti, že zákonná úprava ust. § 142 ods. 1 OZ do značnej miery ovplyvňuje konanie
v tom zmysle, že ustanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania, čoho vonkajším znakom je
možnosť súdu rozhodnúť inak, ako je navrhované, svoj charakter sporového konania nestráca. Výsledok
konania vyvolávajú, ako aj znášajú (sú zaň zodpovedané) výlučne sporové strany, a to svojim aktívnym
postojom spočívajúcim v bremene tvrdenia a dôkaznom bremene. Vo vzťahu k žalovaným súd poukazuje
na ust. § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak – skutočnosť, že ide o vlastníkov známych – súd nemá
preukázaný. Naviac takému stavu svedčí i obsah oznámenia obce Lesnica, ktoré zapísaný stav v katastri

iba určitým spôsobom validuje. Za týchto okolností bolo so žalovanými dôvodné konať ako s nezistenými
vlastníkmi zo zákona zastúpeným Správou Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej
Vsi – v ich mene konajúcou (teda i tvrdiacou a dokazujúcou), v danom prípade v právnom zastúpení.
So žalobcom súd konal ako so známym vlastníkom prostredníctvom právneho zástupcu.
28. Ak ide o prvý zo spôsob vyporiadania, rozdelením veci, súd uvádza že vecou je možné rozumieť
parcelu, nie list vlastníctva, ktorý je iba sumárom popisných informácií o viacerých veciach – parcelách.
V danom prípade sú predmetom sporu parcela registra „E“ č. 928/1 orná pôda o výmere 503 m2
a parcela registra „E“ č. 928/2 orná pôda o výmere 657 m2, obe umiestnené mimo zastavaného územia
obce. Aby bolo možné parcelu reálne rozdeliť, nemôže tomu brániť zákonný imperatív vyjadrený v
osobitnom predpise, zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, ktorého § 23 ods. 1 vylučuje rozdelenie jestvujúceho pozemku, ak má týmto rozdelením
vzniknúť pozemok menší ako 3000 m2, ak ide o pozemok poľnohospodársky a 5000 m2, ak ide o
pozemok lesný. V prejednávanom prípade je nesporné, že reálna deľba parciel nie je možná; o tej otázke
obe strany sporu disponovali právnym povedomím, žiadna tento spôsob vyporiadania nenavrhla.
29. Potom je nutné aplikovať druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spôsob
prikázania veci za primeranú náhradu. Ten navrhli i obe sporové strany, žalujúca strana alternatívne,
s tým, že každá trvala na prikázaní parciel práve do jej výlučného vlastníctva. Súd sa musel kriticky
vysporiadať s otázkou účelného využitia veci a veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Žalobcovi
síce nenasvedčuje kritérium veľkosti podielu, keď je v porovnaní so žalovaným v 1. a 13. rade
minoritným, avšak podľa názoru súdu mu ako jedinému svedčí kritérium účelného využitia veci, i keď
bola táto skutočnosť procesnou obranou žalovanej strany v rámci konania spochybňovaná. Dané
konštatovanie súd odôvodňuje tým, že hoci sa na nehnuteľnosti vzťahujú zákazy činností, je potrebné
vysloviť, že tie nie sú absolútne, vynímajúc i bežné obhospodarovanie, ktoré – rešpektujúc potrebu
zachovania priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a zabezpečujúc ho – prislúcha i
vlastníkovi pozemku, tzn. i žalobcovi (porovnaj § 5 ods. 5, ods. 6, § 61 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002
Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 až 8 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, najmä
§ 3). Jedine žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal, že mu svedčí kritérium účelného využitia
sporných nehnuteľností. Je členom Svojpomocného družstva poľnohospodárov, Lesnica a z titulu jeho
postavenia ako družstevníka ani nemožno spochybňovať, že skosené trávy využíva neskôr na kŕmenie
vlastných hospodárskych zvierat. Nie je tiež vylúčené, aby si žalobca ako vlastník potrebné súhlasy
na vykonávanie iných činností do budúcna zabezpečil. Skutočnosti, ktoré by spochybňovali oprávnenie
bežného obhospodarovania sporných nehnuteľností žalobcom (napr. spočívajúce v jeho obmedzení,
písomnom upozornení na podmienenosť týchto činností súhlasom) neboli žalovanou stranou v konaní
ani len tvrdené. Ak by spochybnenie činnosti bežného obhospodarovania tkvelo len v tom, že žalobca
nemá prístup k sporným nehnuteľnostiam, tu je potreba vzhliadnuť i výnimky, ktoré sú z pravidiel zákazu,
resp. obmedzenia formulované, pre ten prípad v ust. § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. odkazujúcom
na primerané použitie ust. § 13 ods. 3 citovaného zákona.
30. Pri žalovaných ako nezistených vlastníkoch pozemkov nie je z objektívneho hľadiska možné, aby
osobne zabezpečili účelné využitie veci. Ak ide o Správcu, v konaní ani len netvrdil, aby v mene
nezistených vlastníkov na sporných parcelách vykonával konkrétne oprávnenia v zmysle ust. § 123
Občianskeho zákonníka (napr. užíval). Vo všeobecnosti iba odkázal na množstvo činností patriacich do
jeho kompetencie. Sprievodným znakom tohto stanoviska je i skutočnosť, že vedomosť, že sú sporné
nehnuteľnosti obhospodarované žalobcom nemal (porovnaj bod 2.8. vyjadrenia žalovanej strany zo
dňa 18.6.2024, cit: „Ak žalobca tvrdí, že dotknuté pozemky využíva za účelom poľnohospodárskej
výroby a toto tvrdenia sa v konaní ukáže ako pravdivé, tak žalobca užíva pozemky v správe SIENAP
neoprávnene a bez právneho dôvodu.“). Spor o otázke hospodárenia so spoločnou vecou medzi
spoluvlastníkmi v čase jeho vykonávania ani nenastal, tento stav hospodárenia sa fakticky vyvinul i bez
dohody; to nemôže byť v prejednávanom spore na ťarchu žalobcu. Zo všetkého uvedeného plynie, že
Správca nezistených vlastníkov v konaní pred súdom iba zastupoval a i keď je nesporné, že v lokalite
Národného parku vykonáva nevyčerpateľné množstvo úloh patriacich do jeho kompetencie, čo vyplýva
i zo samotného Štatútu Správy Pieninského národného parku, ktorý ako dôkaz predložil, nemožno mať
za to, že tie vykonával v mene nezistených vlastníkov vo vzťahu k sporným parcelám, a teda vo vzťahu
k nim ostalo kritérium účelnosti pre prikázanie veci do ich vlastníctva nepreukázané. Výkon činností
Správcom, možno konštatovať, že zmenou v osobe vlastníka vo vzťahu k podielom patriacim žalovaným

nebude dotknutý; uvedené len svedčí o tom, že subjektivita žalovaných v 1. až 13. rade ako nezistených
vlastníkov je odlišná od postavenia Správcu.
31. Za okolností ako boli dané na základe vykonaného dokazovania charakteristického pre sporové
konanie, bolo po zrušení podielového spoluvlastníctva dôvodné rozhodnúť v zmysle návrhu žalobcu
a prikázať sporné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Tu súd uvádza, že nemohol aplikovať
zásadu „z nepráva nemôže vzniknúť právo“, na ktorú žalovaná strana poukázala, a to z dôvodu, že
relatívnej neplatnosti sa musí dotknutá osoba účinne dovolať. Pretože procesná obrana súvisiaca
s porušením predkupného práva pri prevode, resp. nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k predmetu
sporu ostala v hypotetickej rovine, a teda bez preskúmania súdom, nemá vplyv na rozhodnutie v merite
veci.
32. Neoddeliteľnou súčasťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania veci
niektorému zo spoluvlastníkov je posúdenie primeranosti náhrady zaň. V danom prípade bola všeobecná
hodnota pozemkov, a tak cena za prikázanie objektivizovaná na základe znaleckého dokazovania, a to
vo vzťahu parcele registra „E“ č. 928/1 vo výške 0,16 eur/m2 a vo vzťahu k parcele registra „E“ č.
928/2 vo výške 0,14 eur/m2. Súd však prihliadol na cenu navrhovanú žalobcom vo výške 0,20 eur/m2,
ktorá je v porovnaní s cenou zistenou znaleckým dokazovaním vyššia a zodpovedá ponukovej činnosť
v podmienkach voľného trhu. Z uvedenej sumy vychádzal pri výpočte náhrad za odstupujúce podiely
žalovaných a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. a 13. rade primeranú náhradu vo výške
58,00 eur, žalovanému v 2. až 7. rade náhradu vo výške 8,29 eur, žalovanému v 8. až 12. rade vo výške
9,67 eur, k rukám ich zástupcu – Správy Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto:
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
36. O nároku na náhradu trov konania – i keď niet dôvodu, pre ktorý by sa v zásade na spor o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemalo aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP – súd rozhodol
podľa § 257 CSP, teda tak, že ho stranám sporu nepriznal. Dôvodom nie je samotná skutočnosť,
že predmetom daného sporu je vzájomné vysporiadanie vlastníckych práv a súd nie je návrhom
koncipovaným žalujúcou stranou viazaný. Svoje rozhodnutie dôvodí tým, že nemal preukázané, že by
pred začatím konania žalujúca strana iniciovala márny pokus o mimosúdnu dohodu, a tak nemožno
konštatovať, že začatie konania zapríčinila strana žalovaná. Ak by aj súd nárok na náhradu trov
konania pre úspech v konaní (ktorý spočíva v prevzatí žalobného návrhu do výroku rozsudku) priznal
žalujúcej strane proti strane žalovanej, nemožno opomenúť skutočnosť, že tá je zastúpená Správcom,
ktorý v konaní nevystupuje ako procesná strana s vlastným majetkom. Také rozhodnutie by sa stalo
nevykonateľným, pretože žalovaní v 1. až 13. rade sú vlastníkmi neznámymi. Navyše súd dodáva, že
tento spôsob usporiadania trov konania navrhol samotný žalobca, aj keď pre súd nie je tento návrh
záväzný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará
Ľubovňa.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, môže sa podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.