Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/125/2025 z 27. 1. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 27. januára 2026, sp. zn. 2P/125/2025, ECLI:SK:OSSL:2026:8525200980.6
Okresný súd Stará Ľubovňa | 2P/125/2025 | ECLI:SK:OSSL:2026:8525200980.6 | 2026-01-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 24 ods. 6 ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 25 ods. 3 ZoR, § 25 ods. 4 ZoR, § 26 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 63 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 2 ZoR, § 76 ods. 3 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 2 ods. 1 CMP, § 217 ods. 1 CSP, § 230 CSP, § 121 CMP, § 29 ods. 1 CMP, § 29 ods. 2 CMP, § 29 ods. 3 CMP, § 52 CMP, § 57 CMP, § 58 ods. 1 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36c38138-dff5-437f-b300-dad0c03f7f94
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8525200980.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa
2P/125/2025
8525200980
27. 01. 2026
Mgr. Danka Majdáková
ECLI:SK:OSSL:2026:8525200980.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, t.č. E. XXX/X, XXX XX C. F.,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57,
064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, t.č. E.
XXX/X, XXX XX C. F., zastúpená: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XXX, XXX XX A.
J. E., zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Nám sv.
Egídia 98, 058 01 Poprad, v konaní o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti
k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
1. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky G. H., nar.
XX.XX.XXXX.
2. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a
p o v i n n í maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach.
3. Otec, I. B., je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., každý tretí víkend v mesiaci, a to
v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 12.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že prvých 10
stretnutí sa uskutoční v prítomností matky.
4. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase
otcovi v mieste svojho bydliska.
5. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste
jej bydliska.
II. Otec, I. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý, prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 500,- eur mesačne, a to sumou 450,- eur mesačne k rukám matky, G. H., a sumou 50,- eur na
tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka do 10.02.2026
a číslo účtu oznámi otcovi do 15.02.2026, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho
ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 11.09.2025.
III. Dlžné výživné za obdobie od 11.09.2025 do 27.01.2026 v celkovej sume 933,- eur sa u k l a d á
otcovi, I. B. uhradiť k rukám matky v sume 700,- eur a na osobitný účet maloletého sumu 233,30 eur.
IV. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
V.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľ) podal na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti k mal. A., ktorým žiadal, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s
tým že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazať platením výživného v sume 300,eur mesačne k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal upraviť styk otca so synom

každý tretí víkend od soboty od 10.00 hod. do 18.00 hod. a od nedele od 10.00 hod. do 18.00 hod, ako aj
prostredníctvom aplikácie WhatsApp každý utorok, štvrtok a sobotu v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod.
Návrh odôvodnil tým, že do 20.08.2025 spolu s matkou a mal. dieťaťom žili v spoločnej domácnosti,
dňa 20.08.2025 matka spolu s mal. dieťaťom dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala
sa k rodičom. Od uvedenej doby je výchova a starostlivosť výlučne na matke mal. dieťaťa. Čo sa
týka rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, osobná starostlivosť o dieťa je zabezpečená
zo strany matky, avšak otec sa stýka s maloletým len v domácnosti matky za jej prítomností, nakoľko
matka na tom styku trvá. Otec z dôvodu zdravotného stavu nemôže navštevovať syna častejšie, pričom
má za to, že pri styku s maloletým synom nie je potrebná prítomnosť matky, pretože otec sa na jeho
výchove podieľa od narodenia a vie sa o syna dostatočne postarať. Ďalej uviedol, že je živnostník,
pracuje
v zahraničí počas 4 – 5 týždňoch a 2-3 týždne je doma. Jeho príjem je približne
3 000,- eur mesačne a výdaje vo výške 2 000,- eur mesačne. K návrhu pripojil rodný list dieťaťa daňové
priznanie za rok 2024, špecifikáciu výdajov
2. Súd uznesením č.k. 2P/125/2025-26 zo dňa 18.09.2025 ustanovil mal. dieťaťu
opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

kolízneho

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, rodičov a kolízneho
opatrovníka pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu cochem. Informatívne stretnutia sa
uskutočnilo dňa 21.10.2025 na ktorom však k dohode rodičov nedošlo.
4. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2025 uviedla, že spoločnú domácnosť opustila
06.08.2025 z dôvodu nevhodného správania sa navrhovateľa. K návrhu otca aby dieťa bolo zverené
do jej starostlivosti uviedla, že ho považuje za správny a v najlepšom záujme, preto s ním súhlasí. K
stretávaniu sa otca so synom uviedla, že otec nepozná režim mal. A. a zároveň mal. A. nie je zvyknutý
na prítomnosť otca bez prítomností matky. Ďalej matka zdôraznila, že nikdy nebránila otcovi v styku
so synom, otec sa aktuálne stretáva so synom avšak dĺžku stretávania sa určuje otec, ktorý sa pri
mal. zdrží približne
1 hod. . Matka navrhla upraviť styk otca s mal. dieťaťom 2 krát
týždenne po dobu 2 hodín v jej prítomnosti. K navrhovanej výške výživného zdôraznila, že príjem otca
je vyšší ako deklaruje a navrhla výživné v sume 500,- eur k jej rukám a na tvorbu úspor sumu 100,- eur
mesačne. Ďalej vo vyjadrení opísala svoje príjmove pomery a špecifikovala výdaje na chod domácnosti
a starostlivosť o mal. syna.
5. Pred začatím pojednávania dňa 27.01.2026 sa rodičia dohodli na výkone rodičovských práv a
povinností v časti zverenia dieťaťa a úpravy styku otca so synom a navrhli schváliť rodičovskú dohodu
na základe ktorej bude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý
tretí víkend v mesiaci v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 12.00 hod. do 17.00 hod. s
tým, že prvých 10 stretnutí sa uskutoční v prítomností matky a ďalšie už bez jej prítomností. Na rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu sa rodičia nedohodli. Otec nebol ochotný na výživu dieťaťa
prispievať vyššou sumou ako 350,- eur, matka trvala na sume 450,- eur mesačne.
6. Na pojednávaniach právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla schváliť rodičovskú dohodu v časti v
ktorej sa rodičia na výkone rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dohodli. Výživné
navrhla určiť v rozsahu 400,- eur mesačne, pričom poukázala na príjem otca v sume 2 500,- eur mesačne
s tým, že otec pracuje v Holandsku kde má taktiež náklady na živobytie. Taktiež zdôraznila, že vzhľadom
na prácu v zahraničí otcovi vzniknú náklady na realizáciu styku so synom. Na obsah rodičovskej dohody
v časti úpravy styku právny zástupkyňa otca zobrala návrh späť.
7. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní navrhla schváliť rodičovskú dohodu v časti v ktorej sa
rodičia na výkone rodičovských práv a povinností dohodli. Ďalej uviedla, že nimi požadovaná výška
výživného v sume 450,- eur mesačne je dôvodná s poukazom na potreby dieťaťa, ale aj príjem otca.
Zdôraznila, že z faktúr doložených otcom vyplýva, že jeho príjem je cca 2 500,- eur, pričom pred kol.
opatrovníkom deklaroval príjem 3 000,- eur. Taktiež poukázala na skutočnosť, že od januára 2026 sa
zvýšili náklady matke keďže sa osamostatnili, bývajú v podnájme.
8. Otec na pojednávaní navrhol schváliť rodičovskú dohodu, pokiaľ ide o zverenie mal. syna do
starostlivosti matky a úpravu styku. Nesúhlasil s matkou požadovanou výškou výživného, vyjadril ochotu

na výživu syna prispievať maximálne sumou 350,- eur mesačne. Ďalej opísal svoje osobné, majetkové
a zárobkové pomery, uviedol, že je držiteľom živnostenského oprávnenia na základe ktorého vykonáva
elektroinšatalačné práce v Holandsku už cca 4 roky. Svoj príjem deklaroval sumou cca 1 500 -2 000,eur s tým, že cez zimu má menej práce, v lete je jeho príjem cca 2 000,- eur. Tvrdil, že v roku 2024 mal
príjem cca
2 000 – 2 500,- eur mesačne. Výdaje špecifikoval sumou 2 840,- eur mesačne, s tým,
že keďže jeho výdaje presahujú príjem bude musieť pozastaviť živnosť. Ďalej uviedol, že do Holandska
ide už zajtra, má tam byť asi 3 týždne. K doloženému peňažnému denníku za rok 2024 uviedol, že
pod položkou prevod osobná spotreba v celkovej sume cca 36 000,- eur má zaúčtovaný prevod z
podnikateľského účtu na jeho osobný účet z ktorého uhrádza svoje osobné výdaje. K majetkovým
pomerom uviedol, že vlastní 3 izbový byt v Poprade, ktorý spláca, mesačná splátka hypotéky je 340,eur, a osobné motorové vozidlo Škoda Octavia rok výroby 2017.
9. Matka dieťaťa na pojednávaní taktiež navrhla schváliť rodičovskú dohodu v časti výkonu rodičovských
práv a povinnosti na ktorom sa s otcom dieťaťa dohodli. Pri výživnom trvala na sume minimálne 450,eur mesačne. Potvrdila, že spolu nežijú od augusta 2025, pričom napriek ubehnutému času sa
komunikácia rodičov nezlepšila, práve naopak. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery, uviedla, že poberá rodičovský príspevok spolu rodinnými prídavkami v sume 540,- eur. Od
januára má uzatvorenú nájomnú zmluvu na 2 - izbový byt v Starej Ľubovni, za byt mesačne platím
vrátane energií cca 500,- eur, plus náklady na vývoz TDO. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
K mal. synovi uviedla, že je v jej osobnej starostlivosti, nenavštevuje žiadne zariadenie, náklady na
jeho starostlivosť sú cca 472,- eur, pričom sa mu zvýšili náklady na bývanie, keďže sa osamostatnili.
Dieťa je zdravé.
10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti
o mal. dieťa. Navrhol schváliť rodičovskú dohodu a výživné určiť v sume 450,- eur mesačne.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených
listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné
pomery rodičov a maloletého dieťaťa na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
12. Mal. dieťa pochádza z družského vzťahu matky – G. H. a otca - I. B.. Rodičia spoločnú domácnosť
nevedú od augusta 2025, dieťa je od tejto doby v osobnej starostlivosti matky.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 17.10.2025 (čl. 42) mal súd
preukázané, že mal. A. podľa vyjadrenia matky nenavštevuje žiadne zariadenie, je zdravý, nemá žiadne
zdravotné problémy, prekonáva bežné detské ochorenia. Celkové výdaje na mal. A., podľa uvedenia
matky, boli vyčíslené v sume cca 472,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie v sume 100,- eur
mesačne, stravu doma v sume 190,- eur mesačne, hygienické potreby, kozmetiku a plienky v sume
100,- eur mesačne, aktivity vo voľnom čase v sume 50,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach
v sume 10,- eur mesačne, hračky v sume 20,- eur mesačne. Ďalej zo správy vyplynulo, že vzhľadom
na vek dieťaťa pohovor nebol vykonaný, dieťa na úrad prišlo v doprovode matky a starej mamy,
bol primerane a čisto oblečený, na pohľad zdravý. Maloletý A. je usmievavé a pokojné dieťa, zaujímali
ho hračky a prostredie okolo neho. Počas pohovoru s matkou sa mal. A. hral s hračkami v detskom
kútiku, neskôr sa dožadoval pozornosti matky, matka si ho vzala na ruky. Matka reagovala na potreby
mal. dieťaťa a prejavovala záujem o mal. dieťa. Matka mal. dieťaťa G. H. uviedla, že je toho času je
na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje celodennú starostlivosť svojmu synovi A.. Úrad jej vypláca
rodičovský príspevok v sume 540,- eur mesačne a prídavok na jedno dieťa v sume 60,- eur mesačne.
Iný príjem nemá. Ďalej uviedla, že sa oboznámila s návrhom otca mal. dieťaťa a súhlasí, aby dieťa
bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasí s výškou výživného, navrhuje výživné v sume 500,eur mesačne. Matka mal. dieťaťa otcovi v kontakte so synom nebráni. Zo správy ďalej vyplýva, že
sociálnym šetrením bolo zistené, že matka so synom žije u svojich rodičov v murovanom dome, ktorého
vlastníkmi sú starí rodičia mal. dieťaťa.. Dieťa má v domácnosti starých rodičov vytvorený priestor pre
pokojný spánok, hru a oddych. Náklady na domácnosť zahŕňajú stravu doma v sume 200,- eur mesačne,
hygienické potreby a kozmetiku v sume 100,- eur mesačne, telefón v sume 44,- eur mesačne, TKO
v sume 28,- eur ročne, životné poistenie v sume 39,- eur mesačne. Matka mal. dieťaťa uviedla, že
toho času na domácnosť rodičom neprispieva, nakoľko na to nemá dostatok financií. Všetky výdaje
na domácnosť hradia starí rodičia mal. A.. Rodičia prispievajú matke sumou 150,- eur mesačne na
domácnosť, tiež jej pomáhajú, keď potrebuje niečo zakúpiť pre syna, či už stravu, hygienické potreby,

umelé mlieko a iné.
V budúcnosti sa plánuje so synom osamostatniť a nájsť si nejaký podnájom
niekde v Starej Ľubovni. Otec mal. dieťaťa I. B. uviedol, že má ukončené stredné odborné vzdelanie s
maturitou, pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva, toho času pracuje ako elektrotechnik, vykonáva aj
rekonštrukčné práce. Jeho výkon práce je aktuálne v Holandsku. Pracuje turnusovo, jeden turnus trvá
približne 4 až 5 týždňov a následne je 2 až 3 týždne doma. Jeho mesačný príjem zo zárobkovej činnosti
je cca 3 000,- eur. Toho času sa otec mal. dieťaťa nachádza v zahraničí z dôvodu plnenia pracovných
povinností. V čase jeho pracovného voľna býva v Poprade v trojizbovom byte, ktorého je vlastníkom.
Momentálne v byte žije sám, odkedy sa od neho odsťahovala matka mal. dieťaťa spolu s ich synom.
Všetky výdaje na domácnosť hradí sám v sume cca 200,- eur mesačne.
14. Z výpovedi rodičov predložených a zabezpečených listinných dôkazov a správ mal súd preukázané,
otec dieťaťa je od 01.09.2007 držiteľom živnostenského oprávnenia aktuálne (cca 4 roky) vykonáva
práce v Holandsku, kde pracuje turnusovo. Podľa daňového priznania za rok 2024 dosiahol celkový
príjem 39 900,- eur a výdaje 33 879,34 eur. Podľa predloženého peňažného denníka medzi výdajmi má
zaúčtované prevod – osobná spotreba v celkovej sume cca 36 316,42 eur a vyúčtovanie pracovnej cesty
zahraničnej 14 739,88 eur. Podľa tvrdenia na pojednávaní jeho mesačný príjem je 1500,- až 2000,- eur,
pričom v návrhu špecifikoval svoj mesačný príjem sumou 3 000,- eur a výdaje 2 000,- eur mesačne,
pred kolíznym opatrovníkom uvádzal svoj príjem sumou 3 000,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Býva v
3-izbovom byte ktorého je vlastníkom, svoje výdaje naposledy vyčíslil podaním zo dňa 13.01.2026 (čl.
117 spisu) sumou 2 840,40 eur (sociálna poisťovňa 303,11 eur, VŠZP 121,92 eur, hypotéka 339,88
eur, byt 200,- eur, byt – komunálny odpad 4,14 eur, byt – daň z nehnuteľnosti 6,33 eur, poistenie bytu
11,42 Magio a interne 31,77 eur, telefón 80,- eur, poistenie 52,66 eur, PZP a doplnkové poistenie 39,79
eur, prenájom bytu Holandsko 780,- eur, prenájom parkovacieho miesta 60,- eur, náklady na cestu SVK
– NL 180,- eur, náklady na dochádzanie do práce v Holandsku 70,- eur, spotrebný úver 209,38 eur,
strava 200,- eur, náklady na servis vozidla 150,- eur). Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní osobné
motorové vozidlo rok výroby 2017.
15. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 482,30 eur a
prídavok na dieťa v sume 60,- eur, iný príjem nemá. Od januára spolu s mal. dieťaťom býva v podnájme
v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platí nájom 400,- eur a náklady spojené s užívaním bytu vrátane
energii a Wifi cca 109,- eur mesačne. Ďalšie jej mesačné výdaje činia náklady na mobil 10,- eur, strava
200,- eur, životná poistka 53,- eur, sporenie
50,- eur, drogéria A. 100,- eur, ošatenie A. 100,eur, strava pre A. 190,- eur, hračky pre A. 20,- eur, lieky 10 – 15,- eur.
16. Mal. A. má 14 mesiacov, je v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje celodennú
starostlivosť, nenavštevuje žiadne zariadenie. Je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Náklady
na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 472,- eur mesačne (ošatenie 100,- eur,
strava 190,- eur, hygienické potreby, kozmetika a plienky v sume 100,- eur, aktivity vo voľnom čase
50,- eur, lieky pri bežných ochoreniach
10,- eur mesačne, hračky 20,- eur). K týmto nákladom
je potrebné pripočítať alikvotnú časť nákladov na bývanie, keďže od januára sa matka s mal. dieťaťom
presťahovali do podnájmu v Starej Ľubovni čo činí cca 250,- eur mesačne.
Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine)
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
34. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
35. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
36. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
38. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
39. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
40. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
41. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné
len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
42. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím
súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov
občianskeho práva.
43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
46. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
47. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
48. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
49. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.
50. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
Právne posúdenie vecí:
51. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich mal. synovi A.,
teda jeho zverenie niektorému z rodičov, určenie výživného zo strany druhého rodiča, úprava styku.
52. Prvým výrokom súd schválil rodičovskú dohodu ktorou si rodičia upravili svoje rodičovské práva
a povinnosti k mal. A. v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, jeho
zastupovania a spravovania majetku a v časti úpravy styku s rodičom ktorému nebol zverený do osobnej
starostlivosti. Teda v časti v ktorej sa rodičia dohodli, že mal. A. bude zverený do osobnej starostlivosti
matky, s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec
bude oprávnený stretávať sa so synom každý tretí víkend v mesiaci, a to v sobotu od 12.00 hod. do
17.00 hod. a v nedeľu od 12.00 hod. do 17.00 hod s tým, že prvých 10 reálne uskutočnených stretnutí sa
bude realizovať v prítomností matky. Súd má za to, že takáto rodičovská dohoda je v najlepšom záujme
mal. A..
53. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy prihliadne
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o návrhu na
schválenie rodičovskej dohody, ktorou rodičia upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k mal. A.. Je
potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj
dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Matka sa o mal. dieťa stará od jeho narodenia,
doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o
dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o mal. dieťa nemal výhrady,
súhlasil s jeho zverením matke.
54. Rodičia sa súčasne dohodli, že obaja budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti v zmysle § 36
Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa
o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov
rozhodne v tomto smere súd.
55. Rodičia sa dohodli aj na úprave stretávania sa otca s mal. A.. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému
mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti,
tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal

na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného
prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku
spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým k rodičovi, ktorému
nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.
56. Keďže všetky vyššie popísané kritéria pre naplnenie najlepšieho záujmu mal. A. v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností na ktorej sa rodičia dohodli boli naplnené, súd rodičovskú
dohodu majúc za to, že je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, schválil.
Výživné
57. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti nezhodli. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal určiť
výživné v sume 300,- eur mesačne, na pojednávaní navrhol sumu
350,- eur mesačne, jeho
právna zástupkyňa sumu 400,- eur mesačne. Matka požadovala výživné v sume 450,- eur k jej rukám
a 100,- eur na tvorbu úspor, na pojednávaní navrhla sumu 450,- eur k jej rukám. Kolízny opatrovník
navrhol sumu 450,- eur mesačne k rukám matky.
58. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým
uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho
fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
59. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená,
že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný
súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp.
zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.
60. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného
rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu.
Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú
povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť,
ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie
odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať

tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto
zákonnú vyživovaciu povinnosť.
61. Do mesačných nákladov dieťaťa sa v danom prípade zahŕňajú náklady na bývanie, stravovanie, na
ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, doprava, voľno časové aktivity, zdravotná starostlivosť, lekárske
ošetrenia, lieky a pod. a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Súd pri posúdení veci vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca. Tieto podrobil súd hodnoteniu z hľadiska toho, či ide o odôvodnené potreby maloletého podľa § 62
ods. 1 ZoR. Relevantné pre súd primárne bolo či výdavky vznikajú, či sa výdavky deklarované matkou
nijako nevymykali očakávanej výške výdavkov daného typu.
62. Náklady vyčíslené matkou na starostlivosť o mal. dieťa v sume cca 470,- eur považuje za primerané
veku a zdravotnému stavu dieťaťa, k tejto sume však treba prirátať alikvotnú časť nákladov na bývanie,
keďže matka sa s dieťaťom presťahovala do podnájmu, teda celkové náklady na starostlivosť o dieťa
vrátane bývania sú cca 720,- eur mesačne.
63. Čistý mesačný príjem otca dieťaťa súd ustálil sumou 3 000,- eur mesačne, sám otec v návrhu a
pred kolíznym opatrovníkom svoj mesačný príjem špecifikoval sumou do
3 000,- eur,
až na pojednávaní svoj príjem deklaroval sumou 1 500,- až 2 000,- eur mesačne.
64.Z doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že podľa daňového priznania v roku 2024
dosiahol celkový príjem 39 900,92 eur a výdaje 33 879,34 eur, pričom medzi výdaje podľa peňažného
denníka má zahrnutý aj výdaj špecifikovaný ako vyúčtovanie pracovnej cesty v sume 14 739,88 eur (čo
je priemerne 1 228,33 eur mesačne, pričom podľa ním doloženej špecifikácie čl. 117 spisu mesačné
náklady na cestovné vrátane prenájmu parkovacieho miesta sú 310,- eur a to parkovné 60. eur, náklady
na cestovanie SVK-NL a späť 180. eur, náklady do práce v Holandsku – 70. eur) a osobná spotreba cca
36 316,42 eur ročne (čo je priemerne 3 026,33 eur mesačne).
65. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa vykonáva práce v zahraničí aj
keď má sídlo na území SR. Podľa názoru súdu účtovanie cestovných náhrad vrátane diét je len spôsob
ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu,
rovnako ako položka osobná spotreba, ktorá sa medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane nezarátava.
Zo špecifikácie mesačných výdajov (čl. 117 spisu) vyplýva, že mesačne má otec na cestovné vrátane
parkovného náklady v sume 310,- eur (parkovné 60,- eur, náklady na cestovanie SVK-NL a späť 1 280,eur, náklady do práce v Holandsku – 70,- eur). Pričom za rok 2024 má vyúčtované pracovné cesty cca
1 230,- eur mesačne. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položky výdavok
vyúčtovanie pracovnej cesty a osobná spotreba neprihliadol. Ako už súd konštatoval je všeobecne
rozšírené, že v snahe vyhnúť sa vyšším odvodovým povinnostiam a plateniu vyššej dane z príjmu,
takýmto spôsobom si podnikatelia znížia základ dane.
66. Pokiaľ ide o príjem otca za rok 2025, otec dieťaťa doložil len jednotlivé faktúry bez ich sumára,
peňažného denníka, resp. inej účtovnej dokumentácie. Podľa prepočtov súdu otec doložil faktúry na
celkovú sumu cca 32 300 eur. Nie je zrejmé či doložil všetky faktúry vystavené za vykonané práce v
roku 2025, napr. za mesiac september doložil faktúr na celkovú sumu 455,- eur a za mesiac december
2x po 349,- eur , pričom súd poukazuje na ním tvrdenú dĺžku pracovného turnusu, čo je potom málo
pravdepodobné, aby zrealizoval práce len za faktúrami predloženú sumu. Pokiaľ si spriemerujeme
celkovú sumu faktúr doložených otcom dieťaťa na jednotlivé kalendárne mesiace, potom na mesiac
činí suma vystavenej faktúry 2 700,- eur, teda tvrdenie otca na pojednávaní, že jeho aktuálny príjem
je od 1 500,- do
2 000,- eur nezodpovedá ním predloženým dôkazom. Naviac
otec špecifikoval svoje výdaje sumou 2 840,40 eur (čl. 117 spisu) teda ním deklarované výdaje má vo
vyššej sume ako ním deklarovaný príjem. Pokiaľ ide o výšku výdajov otca tie nemôžu slúžiť ako dôkaz,
že rodič nemá finančné prostriedky na to aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu, na
druhej strane preukazujú životnú úroveň otca.
67. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 3 000,eur mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného zo strany otca maloletého dieťaťa.

Pričom prihliadol i na skutočnosť, že otec dieťaťa je vlastníkom nehnuteľností – 3-izbového bytu v
Poprade.
68. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové
majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
69. Pre účely kvantifikácie výživného súd použil materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024,
tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len
s odporúčajúcim charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v
obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať súd, aby
nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných
veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné
z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvalifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a
majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa
aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a
zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípad maximálne 4
vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na daný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného
do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej
činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé
vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci
stupňov školskej dochádzky.
70. V prípade určenia výživného pre 14 mesačné dieťa, pri zohľadnení skutočností, že otec nemá inú
vyživovaciu povinnosť by sa výška výživného mala pohybovať okolo 18 % z čistého príjmu. Súd ustálil
čistý príjem otca v sume 3 000,- eur čo zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, potom tabuľkové
výživné by malo činiť sumu 540,- eur.
71. Tabuľkové výživné, ako bolo vyššie uvedené má odporúčajúci charakter. Pri určení výšky výživného,
súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal.
dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o
rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal.
syna sumou 500,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku nákladov na starostlivosť o syna, ktoré deklarovala
matka a ktoré sú podľa názoru súdu primerané, zaviazal otca platiť k rukám matky sumu 450,- eur a
sumu 50,- eur na tvorbu úspor. Keďže ide o konanie starostlivosti súdu o mal. dieťa, ktoré môže začať
aj bez návrhu, súd v súlade s § 40 C.m.p. prisúdi vyšší rozsah výživného ako sa dožadovala matka,
keďže je to v záujem mal. dieťaťa a schopnosti a možnosti otca dieťaťa to dovoľujú.
72. Súd má za to, že otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie
vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu v sume 500,- eur mesačne a súčasne táto suma zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. A..
73. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné,
že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy
dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. dieťaťu.
74. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča – ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol
stanovený rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. A..
75. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému dieťa nie je zverené) konať
v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

76. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 11.09.2025, t.j. dňom doručenia návrhu
na súd v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal
priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.
77. Súd zároveň III. výrokom zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 11.09.2025
do 27.01.2026 v sume 933,- eur z toho k rukám matky sumu 700,- eur a na osobitný účet maloletého
sumu 233,30 eur.
78. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného
k rukám
matky 450,- eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 2 100,- eur, (9/25 20 dní (450:30x20) čo 300,- eur,
10/25-1/20 t.j. 4x 450 čo je spolu 1 800,- eur). Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že za
uvedené obdobie otec na výživu dieťaťa prispieval sumou po 300,- eur mesačne čo za uvedené obdobie
činí 1 400,- eur (9/25 20 dní 300:30x20) čo 200,- eur, 10/25-1/26 t.j. 4x 300 čo 1 200,- eur), potom
dlh predstavuje sumu 700,- eur. Na osobitný účet má otec platiť 50,- eur čo za uvedené obdobie činí
233,30 eur (9/25 20 dní (50:30x20) čo je 33,30 eur, 10/25-1/20 t.j. 4x 50 čo je spolu 200,- eur).
79. Rodičia zobrali svoje návrhy nad obsah rodičovskej dohody späť. Keďže súd nezistil dôvod pre ktorý
by mal o tejto časti pokračovať v konaní v súlade s citovanými ustanoveniami § 29 C.m.p. konania IV.
výrokom zastavil.
80. Súdne rozhodnutie nemôže pokryť všetky možné udalosti, situácie, ktoré prinesie život mal. A. a
jeho rodičom. Súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné
konflikty v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré je ešte len vo veku 14 mesiacov, ale čoskoro
ich bude vnímať veľmi citlivo, a pokiaľ ich vzťahy nebudú korektné bude to pre neho predstavovať
výraznú záťažovú situáciu. Pre dieťa nie je najdôležitejšie, či sú rodičia formálne spolu v nejakom
zväzku, ale to, akú má kvalitu tento ich vzťah. To, čo dieťaťu najviac ubližuje, je vzájomné nepriateľstvo,
hostilita rodiča.
Trovy konania
81. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
82. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
83. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
84. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 C.m.p.).
Matka dieťaťa, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník sa po vyhlásení tohto rozsudku výslovne
vzdali práva podať voči všetkým jeho výrokom odvolanie, čo potvrdili svojím podpisom do zápisnice
súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.