{"guid": "12ed3eb1-c021-499f-8776-da2103a23e67:b419d309-b945-4e52-a41c-fc0fc02e2eb4", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2", "spisova_znacka": "7Csp/11/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7Csp/11/2026 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 16. júla 2026, sp. zn. 7Csp/11/2026, ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2", "identifikacne_cislo": "8526200408", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Karol Krochta", "sudca_id": 408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-krochta-408", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "nazov": "§ 215 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b419d309-b945-4e52-a41c-fc0fc02e2eb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n7Csp/11/2026\n8526200408\n16. 07. 2026\nJUDr. Karol Krochta\nECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová\nbanka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO:\n31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30,\n036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX\nXX C. D., o zaplatenie 855,93 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 855,93 eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2022 zmluvu o pôžičke č.\n21780126/100292748 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca\nposkytol žalovanému pôžičku vo výške 999,99 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného\nv zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.304,99 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu\nvo výške 305,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy\nmal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 49 mesačných splátkach v sume 30,70 eur, a to až\ndo celkovej sumy pôžičky vo výške 1.504,30 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo\n367,- eur (bez akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať\nposkytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami\nk zmluve, žalobca listom zo dňa 21.2.2024 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k\núhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň\nžalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani dodatočne dlžné\nsplátky neuhradil, preto žalobca dňa 19.3.2024 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo\ndňa 21.3.2024 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jeho celkový dlh ku dňu podania\nžaloby predstavuje čiastku 855,93 eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a\nto od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie\nbolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú\npokutu vo výške 121,04 eur uvedenú v prehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.\nKu dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.527,93 eur, ktorá je tvorená súčtom\npredpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa\naj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 672,- eur, pričom zahŕňa akontáciu vo\nvýške 305,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 367,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami\n\nposkytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú\ndlžnú istinu v sume 1.222,93 eur, mínus prijaté úhrady vo výške 367,- eur, t. j. sumu 855,93 eur.\n3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 23.6.2026 spolu s prílohami a výzvou na\nvyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.\n4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovaného), súd výzvou zo dňa 29.5.2026\nvyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného. Vo vyjadrení doručenom súdu\ndňa 12.6.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade bol\nvykonaný prepočet schopnosti žalovaného splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovaného\nbol akceptovaný mesačný príjem vo výške 675,- eur, životné minimum spolu vo výške 234,42 eur,\nmesačné výdavky vo výške 235,48,- eur, vyžadovaná rezerva NBS vo výške 176,23 eur, finančná\nrezerva (príjem - výdavky) vo výške 28,87 eur, finančná rezerva - spl. schváleného úveru vo výške\n0,18 eur. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej\nsplátky, žiadosť bola schválená. Podľa názoru žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval žiadny\nlegislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity\ndodržať a posúdenie postupcom preto považuje za plne v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný\nzároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu, ako aj jeho mesačné výdavky.\nZmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ak\nprimeraná, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému\nriadne splácať poskytnutý úver.\n5. V tomto podaní žalobca tiež upresnil, že k predžalobnej upomienke zaslanej žalovanému dňa\n21.2.2024 pripojil v podanej žalobe doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný si predmetnú upomienku\nprevzal dňa 28.2.2024 a k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti zaslanej žalovanému dňa\n21.3.2024 pripojil doručenku, z ktorej vyplýva, že si ho žalovaný prevzal dňa 27.3.2024. Spolu\ns vyjadrením žalobca predložil výpis z registra klientskych informácií a dopytu v Sociálnej poisťovni.\nNa základe uvedených skutočností navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu\na priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 855,93 eur, pričom ide iba o otázku\njednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok\nnijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo\npotrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku dňa 16.7.2026 o 8.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu\ndňa 10.7.2026.\n7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného\nspisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2022 zmluvu\no spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na\nzakúpenie tovaru (SAMSUNG QE55Q60BAU). V zmluve boli uvedené tieto podmienky: kúpna cena\n1.304,99 eur, počet splátok 49, akontácia 305,- eur, výška splátky 28,69 eur, splátka s poistením 30,70\neur, poistné 2,01 eur, posledná splátka 28,68 eur, posledná splátka s poistením 30,68 eur, celková výška\núveru 999,99 eur, RPMN 18,94 %, fixná ročná úroková sadzba 19,27 %, celkové náklady spotrebiteľa\n405,81 eur, doba trvania zmluvy 49 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto\nzmluvy, dátum prvej splátky 20.1.2023, splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. X, v bode 10.2\nzmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak\nje klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia\ndlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.\n8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu 367,eur, ďalej na splátky neuhradil žiadnu sumu. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 21.2.2024,\ndoručenou dňa 28.2.2024, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 62,80 eur\ns tým, že ak do 12.3.2024 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade\ndlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.3.2024 a túto skutočnosť oznámil\nžalovanému listom zo dňa 21.3.2023 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý mu bol\ndoručený dňa 27.3.2024.\n\n9. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017\ndňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti\nComsumer Finance Hodling a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,\nskrátený názov VÚB a. s.\n10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere\nsa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné\nposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,\nodloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n12. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere\nzmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje\nposkytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom.\n13. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n14. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie\nustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len\n„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n17. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n20. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n\n21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n22. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej\nzmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral\nžalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových\npodmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný\nprávny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na\nskutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ a\nžalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom\nprípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a\nspotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.\n23. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými\nstranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej\nzmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 999,99 eur a žalovaný\nsa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom.\n24. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať\npravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca upomienkou zo dňa 21.2.2024 vyzval\nžalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 62,80 eur a upozornil ho, že ak\nnedôjde k úhrade nedoplatku do 12.3.2024 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek\nuvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade\nso zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ku dňu\n19.3.2024.\n25. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa súd prioritne zaoberal tým, či veriteľ postupoval s\nriadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru, a teda či riadne zisťoval\na preveroval bonitu žalovaného.\n26. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024\nzákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.\nj. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky\npríjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.\nDôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami\nspotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa\nsplácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde\npritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.\nmožné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a\npod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním\naj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť.\n\n27. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe\npovažovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ\nnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný\nsplácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz\no majetkovej situácii žalovaného, potrebný pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.\n28. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to\nako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.\nj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu\núverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa\nsplácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť\nveriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a\nexistenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo\nod spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.\n29. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie\npredložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc\njej úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej len\n„SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi poskytnutými žalovaným uvedenými v zmluve. Žalobca mal\npritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver\nkonať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov\nstarostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál\nspotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou\nvtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo\nvzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou\npotenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť\núdaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti\núdaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ\nmusí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ\nby mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.\n30. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bol žalovaný zamestnaný na dobu neurčitú\nod 11/2021 s priemerným čistým príjmom 750,- eur, je slobodný, bezdetný a býva vo vlastnom byte/\ndome bez hypotéky. Z dopytu do Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol pred poskytnutím úveru\nzamestnaný aspoň 90 dní s dostatočným vymeriavacím základom za monitorovaný počet mesiacov.\nĎalej žalobca predložil k procesu overovania bonity interný dokument - výpočet bonity klienta ku dňu\nposkytnutia úveru. Z tohto prehľadu takisto vyplýva, že žalovaný je slobodný, nemá žiadne nezaopatrené\ndeti, v časti pracovné zaradenie je iba všeobecne uvedený údaj zamestnanec a mesačný príjem 675,eur. Údaj o zamestnávateľovi však v zmluve absentuje a žalobca takisto nepredložil žiadny doklad\npreukazujúci výšku príjmu žalovaného. Zo strany žalobcu tak nebol predložený žiadny dôkaz o tom ako,\na či vôbec overoval príjem žalovaného a z akého pracovného pomeru uvádzaný príjem žalovaného\nvyplýva.\n31. Čo sa týka výdavkovej stránky, žalobca do nej pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver\nzahrnul sumu životného minima 234,42 eur, rezervu vyžadovanú NBS 176,23 eur a všeobecný údaj o\nmesačných výdavkoch vo výške 235,48 eur, bez ich bližšej špecifikácie. Po odrátaní týchto výdavkov\nz príjmu žalovaného bola výsledkom vyhodnotenia žiadosti finančná rezerva 28,87 eur. Keďže je táto\nsuma vyššia ako výška schválenej splátky 28,69 eur, žiadosť o úver bola schválená. V tejto súvislosti\nvšak súd pripomína, že povinnosťou dodávateľa je analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet\nna strane príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, teda konkrétne\npríjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti a konkrétne náklady. Žalobca nepreukázal aké reálne\nvýdavky žalovaného zisťoval, t. j. výdavky spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, cestovným,\nplatbami napr. za mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Uspokojil sa len s uvedenými výdavkami,\n\npričom pri výpočte finančnej rezervy vychádzal z akceptovaného čistého príjmu žalovaného 675,eur, bez toho, aby úverovú bonitu žalovaného aktívne zisťoval, preveroval a následne profesionálne\nvyhodnotil. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej\nodbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo jeho individuálne pomery a výdavky, ktoré žalobca\nvôbec neskúmal. Uvedené platí o to viac za situácie, keď žalovaného výdavková stránka bola v čase\nposkytnutia tohto úveru zaťažená už existujúcim úverom v celkovej výške 15.000,- eur a zostatkovej\nhodnote 14.726,- eur, s výškou mesačnej splátky 220,- eur, ako to vyplýva z predloženého výpisu\nz registra klientskych informácií, čo jeho výdavky značne navyšuje. Na základe vykonaného dokazovania\nsúd dospel k záveru, že žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, potrebné na preukázanie, či veriteľ\npred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať\nspotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno usudzovať, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti\noveriť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov\no jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho\nbonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné\nslužby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).\n33. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne,\nnevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel\npredpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia\npovinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká\nbola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)\npristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému\nustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť\nspotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu\ndôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.\n34. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnom dôsledku\ndostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti\nžalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je\nspôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí\nniesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti\nsplácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).\n35. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil\nsvoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s\n§ 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že\nby zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere,\na podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie\nvýdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože\nzáväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto\ndatabázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné\nmesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,\nnemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom\npodcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť\ns odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.\n36. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky\nna platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup\nžalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 2 prvá a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať\nspotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú,\nt. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n37. Za tejto situácie, keď súd dospel k záveru o neplatnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, sa\nžalobca mohol domáhať len zaplatenia splatných splátok, keďže je predmetný spotrebiteľský úver stále\n\nživý (zmluva bola uzatvorená dňa 20.12.2022 na dobu 49 mesiacov, t. j. do 20.1.2027, resp. do splatenia\nvšetkých záväzkov klienta podľa zmluvy). Žalobca však svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako\nplnenie z predčasne zosplatneného úveru, preto ho súd nemohol posudzovať ako nárok na plnenie\njednotlivých splátok, nakoľko by išlo o nárok založený na inom skutkovom základe, ako si ho žalobca\npôvodne uplatnil.\n38. Napokon žalobca ani neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu pokiaľ ide o označenie\njednotlivých splátok úveru, ich výšky a splatnosti, ktorých zaplatenia by sa voči žalovanej v predmetnom\nkonaní domáhal. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver o neplatnosti zosplatnenia úveru, avšak zo\nstrany žalobcu neboli produkované skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by konkretizovali a špecifikovali\nvýšku jednotlivých splátok úveru po lehote splatnosti, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi doplatiť.\nŽalobca netvrdil ani nepreukázal, ktoré konkrétne splátky, za ten-ktorý mesiac, a v akej výške boli zo\nstrany žalovaného neuhradené a splatné. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by súd\nmohol posúdiť dôvodnosť tej - ktorej splátky, a zároveň posúdiť ich premlčanie podľa § 54a Občianskeho\nzákonníka.\n39. V sporovom procese povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno spočíva na tej sporovej strane, ktorá\nz existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky, spravidla ide o tú\nstranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na\nstranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie\nnepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu\nzisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce\nnavrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do\nzáveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd\nho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd\nvykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.\n40. Súd nie je povinný za sporovú stranu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z predložených dôkazov,\naby tým nahrádzal jej procesnú nečinnosť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania nie je úlohou\nsúdu ani zisťovať a robiť skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy (pozri napr. rozhodnutie Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020). Bolo by porušením aj zásady rovnosti strán\nsporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu. Uvedené platí o to viac v sporoch s ochranou\nslabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou je aj žalovaný v tomto prípade, nakoľko by tým došlo k\nporušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces\n(k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa\n12.2.2024).\n41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citovanú právnu úpravu súd podanú žalobu\nv celom rozsahu zamietol.\n42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom\nrozsahu úspešný, preto mu zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však\nvyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nSúd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie\npostupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o\nvýške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo\nzjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil\nžiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch\npísomných vyhotoveniach.\nPodľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "921b12d5-1794-41ae-8d46-44df1db7410e:6f8e8aff-7860-44d8-a76b-ed1796c5b438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/17/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/17/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1"}, {"guid": "b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": []}