Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Er/506/2006 z 30. 10. 2024 Citácia: uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. októbra 2024, sp. zn. 9Er/506/2006, ECLI:SK:OSSN:2024:7205201459.4 Okresný súd Spišská Nová Ves | 9Er/506/2006 | ECLI:SK:OSSN:2024:7205201459.4 | 2024-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82153b28-f51a-498c-a0be-ea4cb93a504b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7205201459.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Spišská Nová Ves 9Er/506/2006 7205201459 30. 10. 2024 JUDr. Stanislava Semanová ECLI:SK:OSSN:2024:7205201459.4 Uznesenie Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad Zvolen, Stráž 223, 960 01 Zvolen, ako nástupca pôvodne povereného exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, pod číslom EX 20576/06 (pôvodne 576/2006), na návrh oprávneného: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. - F., 2./ D. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. - F., proti povinnému: G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., o vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl. takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 7.3.2007 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti dlžného a bežného výživného s príslušenstvom a trovy exekúcie. 2. Súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko svojím šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže od prevzatia exekúcie v decembri 2017 neboli vymožené žiadne finančné prostriedky a nebol zistený žiaden majetok, účet, či príjem povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom nesporne preukázaná z obsahu exekútorského spisu, v ktorom sa nachádzajú lustrácie a správy o majetkových pomeroch povinného, ktoré preukazujú, že nemá resp. nevlastní exekúciou postihnuteľný resp. speňažiteľný majetok. Z uvedeného dôvodu ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil. 6. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 7. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. 8. Podľa § 16 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 9. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 39,83 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a navrhol o nich rozhodnúť. Zároveň však uviedol, že jeho predchodca v priebehu konania vymohol pre oprávnených sumu vo výške 2.962,36 € a na trovách exekúcie vymohol sumu vo výške 1.254,71 €. 10. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov (súdny exekútor je v časti priznania náhrady trov exekúcie považovaný za účastníka) nemá nárok na náhradu trov exekúcie. 11. Nakoľko bolo na nárok oprávnených v priebehu konania vymožených 2.962,36 €, tak odmena súdneho exekútora v tomto prípade v zmysle § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky je 20 % z tejto sumy, teda 592,47 €. Aj pri pripočítaní hotových výdavkov a prípadne aj DPH by táto výsledná suma bola celkom jednoznačne nižšia ako 1.254,71 €, ktorých už bolo pôvodným súdnym exekútorom na trovách exekúcie vymožených. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že súdny exekútor už nemá nárok na ďalšie trovy exekúcie, a preto mu už súd trovy exekúcie podľa jeho vyúčtovania nepriznal. 12. Ostatní účastníci si trovy exekúcie neuplatnili, preto im ich súd taktiež nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.