Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Er/185/2014 z 24. 6. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. júna 2024, sp. zn. 4Er/185/2014, ECLI:SK:OSSN:2024:7614203200.2
Okresný súd Spišská Nová Ves | 4Er/185/2014 | ECLI:SK:OSSN:2024:7614203200.2 | 2024-06-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bcb8442-4565-4afa-a567-88c17b8a917b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7614203200.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Spišská Nová Ves
4Er/185/2014
7614203200
24. 06. 2024
JUDr. Radoslav Baláž
ECLI:SK:OSSN:2024:7614203200.2

Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného,
Exekútorský úrad Zvolen, Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod číslom EX 443/14, na návrh oprávneného: A. B.
C., D. D. E. F. D. XX, B., A.: XXXXXXXX D. E. G. H. H. H. I. E., A.: XXXXXXXX, G. X, B. proti povinnému:
J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, E. pre vymoženie istiny 46,69 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že došlo k zastaveniu starej exekúcie ku dňu 1.1.2020.
II. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 27.2.2014 poverenie
na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti istiny 49,69 EUR
s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Dňa 23.12.2019 postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorým oprávnený žiada 541 exekúcií
(vrátane exekúcie zn. EX 286/13) v časti sumy 1 Eur zastaviť.
3. Prípisom zo dňa 20.1.2020 súd k vyššie uvedenému návrhu oprávneného oznámil súdnemu
exekútorovi, že v tomto štádiu konania nebude rozhodovať samostatným uznesením o návrhu na
čiastočné zastavenie exekúcie v časti sumy 1 Eur, nakoľko podľa právneho posúdenia súdu je
potrebné na vyššie uvedené exekučné konanie aplikovať zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020, nakoľko sa
jedná o tzv. „starú exekúciu“. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ súd uviedol, že v konaní
uplynula rozhodná doba a k jej predĺženiu nedošlo, rovnako nebola preukázaná žiadna z vymedzeného
okruhu absolútnych a relatívnych výnimiek. V ďalšom štádiu konania súd uložil súdnemu exekútorovi
preskúmať či v danej exekúcii nedošlo k zastaveniu exekúcie ex lege s poukazom na zákona č. 233/1995
Z.z. a v prípade, že zistí splnenie podmienok na zastavenie exekúcie je povinný vydať Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie.
4. Dňa 27.1.2020 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal, že dňa 10.12.2019 mu bol
doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce
procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z., a
o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je potrebné v intenciách
Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa zákona
č. 233/2019 Z.z. toho času nezastavuje. Súdny exekútor apeloval na zákonné ustanovenie § 4 ods. 2
písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z., v zmysle ktorého nemohli nastať účinky prezumované zákonom č.
233/2019 Z.z. z dôvodu, že v rámci predmetného exekučného konania sa rozhoduje o podanom návrhu

na zastavenie exekúcie účastníka konania (oprávneného), zdôrazňujúc že predmetný zákon č. 233/2019
Z.z. nerozlišuje medzi návrhom na zastavenie exekúcie podaným (pred účinnosťou zákona) zo strany
účastníka konania (t.j. oprávneného alebo povinného) v celom rozsahu a/resp. len v čiastočnom rozsahu.
Súdny exekútor podľa svojho tvrdenia vychádza z litery zákona, pričom pri podmienke deklarovanej § 4
ods. 2 písm. b) zákona absentuje akékoľvek tzv. „oklieštenie/ohraničenie/zúženie“, čím sa tento prípad
musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci starej exekúcie o zastavení
starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o zastavení exekúcie v
časti. Podľa právneho názoru súdneho exekútora príslušne konajúci exekučný súd je povinný rozhodnúť
zákonným spôsobom o podaní účastníka exekučného konania, a to i pre prípad ak by došlo k skončeniu
exekučného konania, nakoľko platný a účinný zákon nepozná stav, kedy by exekučný súd bol oprávnený
„ignorovať podania účastníka exekučného konania“ a nerozhodovať vo vzťahu k takémuto návrhu.
Odvolávajúc sa na de lege lata preto súdny exekútor opakovane žiada exekučný súd, aby rozhodol o
podanom procesnom úkone účastníka exekučného konania (oprávneného) podľa § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu výnimky v zmysle ustanovenia § 2 ods.
2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
6. Vzhľadom k uvedenému súd dňa 19.2.2020 opätovne oznámil súdnemu exekútorovi, že nebude
rozhodovať o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie, pretože predmetné exekučné
konanie je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavené priamo nadobudnutím účinnosti
zákona, t .j. dňom 1.1.2020, nakoľko ide o tzv. starú exekúciu, ktorá trvá (§3) k nadobudnutiu účinnosti
zákona ZoUNEK viac ako päť rokov, t. j. ku dňu 01.01.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov
plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v
posledných 18-tich mesiacoch (v období 1.6.2018 do 31.12.2019) nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň
vo výške 15 eur. Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že relatívna výnimka uvedená v § 4 ods. 2 písm.
b/ ZoUNEK sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože
ak aj oprávnený má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne
nelogickému záveru. S poukazom na uvedené skutočnosti je na predmetné exekučné konanie potrebné
aplikovať ZoUNEK, nakoľko sa jedná o tzv. "starú exekúciu". V predmetnom exekučnom konaní uplynula
rozhodná doba (§ 3 ods. 1), k predlženiu rozhodnej doby nedošlo a zároveň súd nemal za preukázanú
žiadnu z vymedzeného okruhu absolútnych alebo relatívnych výnimiek. V ďalšom štádiu konania teda
je potrebné, aby súdny exekútor preskúmal, či v danej exekúcií nedošlo k zastaveniu exekúcie ex lege
s poukazom na zákon č. 233/2019 Z. z., a v prípade ak zistí, že sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa tohto zákona, má povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení starej exekúcie (§ 5).
7. Dňa 21.5.2024 súd vyzval súdneho exekútora v lehote 30 dní na oznámenie v akom štádiu
sa nachádza exekučné konanie, nakoľko ide o starú exekúciu a doposiaľ súdu nebolo doručené
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Zároveň bol vyzvaný, aby ak nie je možné vydať
upovedomenie o zastavení starej exekúcie preukázal listinnými dôkazmi všetky výťažky od 1.7.2018.
8. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 20.6.2024 oznámil, že v konaní v danom období nebolo vymožené
žiadne peňažné plnenie a a trvá na vyjadrení zo dňa 22.1.2020.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o

a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, (1) rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje
inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
(2) Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok,
ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
12. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, (1) ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť
rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený
alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia
doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
(2) Rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak
súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
a) námietkach proti starej exekúcii,
b) zastavení starej exekúcie,
c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
d) vylúčení veci zo starej exekúcie,
e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka
exekučného konania povolí,
f) schválení príklepu,
g) schválení rozvrhu výťažku.
13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom
elektronickom formáte.
14. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie
v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení
starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k
zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že
došlo k zastaveniu starej exekúcie.
16. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak
a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo

b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
17. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Po preskúmaní správy súdneho exekútora má súd za to, že v tomto prípade došlo k zastaveniu
exekúcie ex lege v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, a to uplynutím rozhodnej doby. Vzhľadom na
skutočnosť, že súdny exekútor ani na výzvu súdu nevydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie,
a nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, ktoré by bránili zastaveniu exekúcie, tak súd v zmysle § 8 ods.
2 ZoUNEK sám určil výrokom č. I, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
19. Výrokom č. II súd rozhodol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, a to
z dôvodu podľa § 6 ods. 6 písm. a) ZoUNEK, keďže súdny exekútor nevydal a nezaslal upovedomenie
o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie

nie

j e prípustné.